Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/6/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely

Mederovej, v právnej veci ţalobcu: I. L., s. r. o., V., IČO: X. zast. Advokátska kancelária M.

G. a P. s. r. o., G. proti ţalovanému: P. B., a. s., P., IČO: X., o zaplatenie 49 126,30 Eur

(1 479 979 Sk), ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2009 č. k.

-232, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu m e n í tak, ţe

rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 22. februára 2008 č. k. -194

p o t v r d z u j e.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

odvolacieho konania v sume 1 252,14 eur.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

dovolacieho konania v sume 7 148,21 eur.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. -194 z 22. 02. 2008

zaviazal ţalovaného na zaplatenie 1 479 979 Sk a na náhradu trov konania v celkovej výške

168 849 Sk z titulu náhrady škody.

V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z vykonaného dokazovania mal za preukázané,

ţe medzi ţalobcom ako veriteľom a spoločnosťou T. H. C. s. r. o., B. ako dlţníkom bola

uzavretá zmluva o pôţičke v zmysle ktorej poskytol ţalobca dlţníkovi pôţičku vo výške

3 500 000 Sk. Keďţe dlţník nesplnil dohodnutý zmluvný záväzok a nevrátil poskytnuté

peňaţné prostriedky, veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky

z účtu v banke, ktorým prikázal ţalovanému, aby po doručení tohto príkazu, odpísal sumu

5 076 329 Sk z účtu povinného a vyplatil pohľadávku s príslušenstvom oprávnenému.

Ţalovaný napriek doručenému exekučného príkazu, nevyplatil ţalobcovi poţadovanú sumu

v zmysle § 96 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom k 18. 06. 1999. Všetky

peňaţné prostriedky z účtu povinného však boli vyplatené ţalovanému na základe úverovej

zmluvy č. 25/98/BA zo dňa 27. 02. 1998, ktorú uzavrel so spoločnosťou T. H. C. s. r. o.

V konaní bolo preukázané, ţe k 20. 07. 2001 bola na účte č. 20143105/6500 suma

8 641 038,30 Sk.

Ţalovaný vzniesol v priebehu konania námietku premlčania podľa ustanovenia

. Keďţe ţalobca sa primárne domáhal svojho práva na základe

porušenia ust. , kde premlčacia lehota plynie podľa ust. , súd neprihliadol

na námietku premlčania ţalovaného, pretoţe mal za to, ţe právo ţalobcu nie je premlčané.

Ţalobca sa o tom, kto za škodu zodpovedá v zmysle ust. mohol dozvedieť aţ

po podaní ţaloby, kde v rámci dokazovania musel ţalovaný sprístupniť údaje o účtoch

spoločnosti T. H. C. s.r.o., ku ktorým inak ţalobca nemal legálny prístup. Dovtedy sa ţalobca

mohol len domnievať, ţe ţalovaný za škodu zodpovedá, pričom začiatok

subjektívnej premlčacej lehoty odvíja od momentu, keď sa poškodený dozvie to, kto za škodu

zodpovedá. V deň podania ţaloby t. j. 21. 06. 2004 ešte neuplynula ani desaťročná objektívna

premlčacia lehota odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, vzhľadom na to, ţe

ţalobca sa domáhal práva zo škody spôsobenej úmyselne.

V spornom prípade boli splnené predpoklady na náhradu škody v zmysle ust. § 424

. Ţalovaný po doručení exekučného príkazu nevyplatil ţalobcovi v zmysle

Exekučného poriadku ako oprávnenému pohľadávku, ktorú mal voči povinnému- T. H. C.

s. r. o., ale vyplatil si peňaţné prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej

zmluvy č. 25/98/BA zo dňa 27. 02. 1998 a to v rozmedzí od 08. 02. 1999 do 11. 07. 2001

v celkovej výške 8 641 038,30 Sk. I keď ţalovaný označil účet 20143105/6500 ako

usporiadací účet, sám tento účet označil vo svojich bankových výpisoch ako účet spoločnosti

T. H. C. s. r. o. Na tento účet uvedenej spoločnosti i po vydaní exekučného príkazu plynuli

platby jej obchodných partnerov a sám ţalovaný si z tohto účtu vyplácal len svoje

pohľadávky. Súd mal za to, ţe ţalovaný si vyplácal svoje pohľadávky z uvedeného účtu

úmyselne a to aţ 47 krát a to aj po termíne 26. 05. 1999. Súd mal za to, ţe nie je rozhodujúce

ako sa volali účty na ktorých mala u ţalovaného uloţené peniaze spoločnosť T. H. C. s.r.o. Je

nepochybné ţe to boli peniaze patriace tejto spoločnosti a ţalovaný ich nevyplatil ţalobcovi

v súlade s rozhodnutím exekútorky JUDr. D. V dôsledku toho vznikla ţalobcovi škoda

1 479 979 Sk, čo zodpovedá zostatku istiny - pôţičky, ktorú ţalobca poskytol spoločnosti

T. H. C. s.r.o. na základe zmluvy o pôţičke č. 3/1998/911. Ţalovaný tak nepochybne

úmyselne konal v rozpore s dobrými mravmi, pričom toto konanie bolo v príčinnej súvislosti

so vznikom škody, pretoţe ak by ţalovaný nevyplatil peniaze sebe, musel by ich vyplatiť

ţalobcovi, ktorému by nevznikla škoda. Preto súd ţalobnému návrhu v celom rozsahu

vyhovel. O trovách konaniach rozhodol podľa

Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť

a ţalobu v celom rozsahu zamietnúť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom z 29. 09. 2009 č. k.

-232 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol a zaviazal

ţalobcu zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 2 947,42 eur.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe uplatnený nárok ţalobcu je premlčaný v zmysle

. Podľa jeho názoru nejde o škodu, ale o uplatnenie rovnakého práva, aké mal

oprávnený voči povinnému a nárok na uplatnenie súm podľa § 103 Exekučného poriadku

podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ide o majetkové právo, aj keď

vyplýva z procesného predpisu. Preto je namieste pouţitie per analógiám. Nejde

o kombinovanú premlčaciu dobu subjektívnu a objektívnu. Nie je dôvod posudzovať

uplatnené právo podľa ustanovení . Podľa exekučného poriadku

zodpovednosť banky je objektívna, nevyţaduje sa zavinenie a vyvodzuje sa len z procesného

predpisu. Preto nemoţno hovoriť o náhrade škody. Predpokladom vzniku nároku je teda, ţe

banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95 , 96 ods. 3 Exekučného poriadku.

K realizácii exekúcie nariadenej prikázaním pohľadávky z účtu povinného číslo

20143105/6500, nedošlo porušením povinnosti banky, vyplývajúcej jej z ustanovenia § 96

ods. 3 EP. Ţalobcovi preto vzniklo právo domáhať sa, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú

by mal právo, keby banka postupovala správne. Skutočnosť, ţe suma, o ktorú banka ukrátila

uspokojenie vymáhaného nároku na účte, bola preukázaná výpismi z tohto účtu - pripísaním

úhrad od dlţníkov povinného.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené

inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Právo si mohol v danom prípade uplatniť na súde ţalobca, ako oprávnená osoba v exekúcii

po prvý raz v deň nasledujúci po doručení príkazu banke, ktorý bol doručený ţalovanému uţ

následne po jeho vydaní. Preto právo uplatnené na súde dňa 11. 06. 2004 bolo uplatnené po

uplynutí premlčacej doby. Podľa právo sa premlčí, ak sa

nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne

len na námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo

veriteľovi priznať. Ţalovaný vzniesol námietku premlčania, preto právo ţalobcu nemohlo byť

priznané.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodňuje

s poukazom na ust. písm. 1 Je toho názoru, ţe rozsudok odvolacieho

súdu jednoznačne spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Základným predpokladom

vzniku práva podľa § 103 Exekučného poriadku je porušenie povinnosti banky, ktorá

povinnosť je zaloţená príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Odvolací súd uvádza

povinnosť podľa § 96 odsek 3 Exekučného poriadku, do úvahy však prichádza aj povinnosť

podľa § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Banka však poruší príslušnú povinnosť iba

vtedy, ak nezablokuje prípadne nevyplatí peňaţné prostriedky z účtu povinného. Majiteľom

bankového účtu č. 20143105/6500 nebol povinný (spoločnosť T. H. C. s.r.o.), ale samotný

ţalovaný. Ţalovaný niekoľkokrát výslovne potvrdil, ţe je majiteľom uvedeného účtu. Je síce

pravdou, ţe exekútorka poverená vykonaním exekúcie označila bankový účet č.

20143105/6500 v príkaze na začatie exekúcie i v exekučnom príkaze, táto okolnosť však

nemôţe sama osebe zaloţiť povinnosti banky podľa § 95 a nasl. Exekučného poriadku.

Exekučný poriadok výslovne určuje, ţe sa musí jednať o účet povinného. Opačný výklad by

viedol k absurdnému záveru o povinnosti banky zablokovať akýkoľvek bankový účet uvedený

v príkaze na začatie exekúcie, hoci by nepatril povinnému a s prebiehajúcou exekúciou by

nijako nesúvisel. Odvolací súd preto pochybil, ak len zo samotného faktu označenia

bankového účtu č. 20143105/6500 v príkaze na začatie exekúcie a v exekučnom príkaze

vyvodil rezultát o vzniku povinnosti ţalovaného zablokovať tento bankový účet podľa § 95

odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku a vyplatiť z neho predmetnú pohľadávku v zmysle

§ 96 ods. 3 Exekučného poriadku. Naopak, keďţe sa nejednalo o bankový účet povinného,

ţalovanému vôbec nevznikli uvedené povinnosti, a preto sa ani nemohol dopustiť ich

porušenia. Ţalobcovi preto nikdy nemohlo vzniknúť právo podľa § 103 Exekučného poriadku

a z rovnakého dôvodu sa ani nemohlo premlčať.

Skutkovým základom uplatneného nároku je, ţe ţalovaný vykonal opatrenia vedúce

k tomu, aby sa peňaţné prostriedky určené spoločnosti T. H. C. s.r.o. neocitli na bankovom

účte č. 20104851/6500, ale na bankovom účte ţalovaného č. 20143105/6500, na ktorý sa

exekúcia nevzťahovala. V konaní bolo preukázané, ţe platby tretích osôb, ktoré boli určené

v prospech bankového účtu č. 20104851/6500, ţalovaný presmeroval na vlastný účet a tieto

peňaţné prostriedky pouţil na uspokojenie vlastnej pohľadávky, ktorú mal voči dlţníkovi

(T. H. C. s.r.o.). Presmerovaním platieb na iný bankový účet ţalovaný konal

v neakceptovateľnom rozpore s dôverou a očakávaniami platiteľa; ak by k takému konaniu

dochádzalo pravidelne a vo väčšom rozsahu, ohrozilo by to samotnú podstatu systému

bezhotovostného platobného styku, ako aj zmarilo účel, pre ktorý bol vytvorený a pre ktorý sa

pouţíva. Uţ samotné jednostranné presmerovanie platieb v rozpore s prevodným príkazom,

preto zakladá konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Ţalovaný tak však navyše činil

v úmysle zvýhodniť seba na úkor iných veriteľov spoločnosti T. H. C. s.r.o. Prinajmenej od

doručenia príkazu na začatie exekúcie mal vedomosť o existencii iných veriteľov a o hrozbe

zablokovania bankového účtu č. 20104851/6500. Vykonal preto opatrenia vedúce k tomu, aby

sa platby dostali na bankový účet, ktorého sa exekúcia netýkala a z ktorého mohol uspokojiť

svoju pohľadávku, pretoţe ako rozhodujúci účastník systému bezhotovostného platobného

styku mal takú moţnosť. Zneuţil svoje postavenie s vedomím, ţe ukráti, prípadne znemoţní

uspokojenie pohľadávok iných veriteľov spoločnosti T. H. C. s.r.o., čím sa dostal do ešte

príkrejšieho rozporu s dobrými mravmi. Dobrým mravom odporujúcim konaním ţalovaného

vznikla ţalobcovi škoda vo výške 1 479 979 Sk, čo zodpovedá zostatku istiny pôţičky, ktorú

poskytol spoločnosti T. H. C. s.r.o. na základe zmluvy o pôţičke č. 3/1998/911 zo dňa

16. 02. 1998. Dlţník nedisponoval ţiadnym zexekvovateľným majetkom, ktorý by bolo

moţné speňaţiť a tak dosiahnutý výťaţok pouţiť na úhradu jeho záväzkov. Následne bol

zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, v dôsledku čoho bola

spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Rovnako bezúspešná bola aj exekúcia vedená

proti ručiteľovi – spoločnosti R. L. spol. s r.o., ktorý taktieţ, ako právny subjekt zanikol.

Preto boli naplnené podmienky pre zodpovednosť za škodu v zmysle § 424

. Súčasťou napadnutého rozsudku je aj výrok o povinnosti nahradiť

ţalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 2 947,42 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby dovolací súd vydal

rozsudok, ktorým zmení rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 09. 2009, č k.

-232, a to tak, ţe potvrdí rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa

22. 02. 2008, č k. -194, ako vecne správny a ţalovaného zaviaţe na náhradu

všetkých trov konania pred odvolacím i dovolacím súdom.

Ţalovaný zaslal písomné vyjadrenie k podanému dovolaniu ţalobcu a navrhol ho

zamietnuť. Pridrţiava sa v celom rozsahu svojich predošlých vyjadrení uvedených hlavne

v odvolaní zo dňa 26. 04. 2008 a vyjadrení zo dňa 25. 09. 2009. Je toho názoru, ţe ţalobca

v konaní nepreukázal ţalovanému manipuláciu s prevodnými príkazmi, neboli splnené

základné poţiadavky pre vyvodenie zodpovednosti ţalovaného za úmyselné konanie proti

dobrým mravom a právo ţalovaného povaţuje za premlčané a nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po

zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), dovolanie prejednal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie

odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel

k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa ust. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa ust. , dovolanie moţno odôvodniť len ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

V prejednávanej veci je dovolanie prípustné v zmysle , odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe

uplatnené právo kvalifikoval ako nárok podľa § 103 Exekučného poriadku, ktoré podlieha

premlčaniu vo všeobecnej trojročnej dobe, a preto je premlčané s poukazom na ust. § 101

.

Dovolateľ namietal, ţe odvolací súd pri rozhodovaní veci vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie vznesenej

námietky premlčania.

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7 (platného v aktuálnom

znení). Za správne zistený skutkový stav je potrebné povaţovať ten skutkový stav, z ktorého

vychádzal súd prvého stupňa a uviedol ho v odôvodnení svojho rozsudku. Ak odvolací súd sa

s takýmto skutkovým stavom nestotoţňuje, potom je potrebné dokazovanie doplniť, resp.

vykoná ho sám ( ) a len tak môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť

v zmysle

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na

zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd pouţil iný právny

predpis, neţ ktorý mal pouţiť, alebo ak pouţil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyloţil.

V zmysle ustanovenia návrh na začatie konania musí obsahovať

pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ

dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ţalobca primárne vymedzil

skutkový základ ţaloby ako peňaţné plnenie titulom náhrady škody, spôsobenej úmyselným

konaním proti dobrým mravom s poukazom na ust. . Prvostupňový súd vzhľadom

na túto skutočnosť správne subsumoval uvedený skutkový základ pod hypotézu právnej

normy a následne vykonal aplikáciu a interpretáciu príslušného ustanovenia.

Súd prvého stupňa, i odvolací súd dospeli k rovnakému skutkovému záveru, ţe na

základe oprávneného - ţalobcu bolo začaté exekučné konanie dňa 21. 05. 1999 voči

povinnému obchodnej spoločnosti T. H. C., s.r.o. B. a podľa § 96 Exekučného poriadku

(ďalej EP) bol vydaný exekučný príkaz sp. zn. Er 010/99 z 18. 06. 1999 doručený banke -

ţalovanému dňa 18. 06. 1999. Exekútor poverený vykonaním exekúcie prikázal ţalovanému,

aby po doručení príkazu na začatie exekúcie vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu

povinného, odpísal sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva a poukázal ju v prospech

oprávneného (§ 95 ods.1 písm. a/ EP v znení platnom v rozhodnom období). Zhodne

konštatovali, ţe ţalovaný nerealizoval predmetný exekučný príkaz v zmysle § 96 ods. 3 EP

a neuspokojil pohľadávku ţalobcu ako aj to, ţe ţalovaný uspokojil z účtu č. 20143105/6500

len svoju pohľadávku, ktorú mal tieţ voči povinnému. Taktieţ sa odvolací súd stotoţnil

so záverom súdu prvého stupňa, ţe suma, o ktorú banka ukrátila uspokojenie vymáhaného

nároku na účte č. 20143105/6500 bola preukázaná výpismi z tohto účtu a to pripísaním úhrad

od dlţníkov povinného. Z predmetného účtu boli po jeho zriadení počnúc dňom 08. 02. 1999

vykonané úhrady v celkovej výške 8 641 038,30 Sk výlučne v prospech účtu ţalovaného.

Medzi sporovými stranami nebolo sporné, ţe majiteľom účtu č. 20143105/6500,

ktorý bol uvedený na exekučnom príkaze, nie je povinný - T. H. C., s. r. o., ale ţalovaný.

Jedná sa o tzv. usporiadací účet zriadený z podnetu banky za účelom zabezpečiť obmedzenie

moţnosti úverového dlţníka nakladať s prostriedkami na svojom účte. Tento účet síce nesie

obchodné meno klienta (T. H. C., s.r.o.), ale klient nie je oprávnený disponovať s peňaţnými

prostriedkami na tomto účte. Majiteľom je jeho zriaďovateľ- ţalovaný (viď. č.l. 83). Ţalovaný

jednoznačne potvrdil, ţe sa nejedná o účet povinného, a preto z titulu exekúcie nemohol byť

zablokovaný (č.l. 47) a tým neporušil ust. § 96 ods. 3 EP. Vzhľadom na to, ţe účastníkmi

exekučného konania sú oprávnený a povinný (§ 37ods.1 EP) a v danom prípade nenastala

ani právna situácia podľa § 37 ods. 3 EP, preto odvolací súd na zistené skutkové zistenia

nesprávne aplikoval ust . § 103 EP, pretoţe sa nejedná o tzv. poddlţnícku ţalobu a právny

záver, ţe uplatnené právo zmysle je premlčané nie je správny.

Keďţe exekúcia smerovala proti spoločnosti T. H. C. s.r.o. a ţalovaný po doručení

exekučného príkazu nevyplatil pohľadávku oprávnenému, poţiadal súdny exekútor

o poskytnutie súčinnosti vo veci povinného. Ţalovaný napriek tomu, ţe mal zákonnú

povinnosť v zmysle ust. v znení zmien oznámiť

exekútorovi na jeho písomnú ţiadosť čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich

mená neposkytol potrebné údaje resp. ţiadne. Oznámil len ţe povinný nie je majiteľom účtu

č. 20143105/6500 (list ţalovaného zo 14. 04. 2003 č. l. 47), preto exekútor nemohol účinne

prikázať banke, aby zablokovala účet, ktorého majiteľom je iný subjekt ako povinný,

v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre domáhanie sa práva oprávneným na súde

v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, ţe ţalobca sa aţ

v priebehu súdneho sporu dozvedel, ţe majiteľom účtu č. 20143105/6500 je ţalovaný.

Z doloţeného výpisu z beţného účtu povinného - T. H. C. s.r.o. B. č. 20104851/5500,

vedeného u ţalovaného vyplýva, ţe platby od právnych subjektov boli na tento účet pripísané

len do 06. 09. 1999. Následne všetky platby aj úhrady od dlţníkov povinného prichádzali na

usporiadací účet č. 20143105/6500, vlastníkom ktorého bol ţalovaný (dôkaz -výpisy z účtu

povinného a ţalovaného č. l. 86-95). Na základe výzvy vykonanej súdom dlţníci povinného-

obchodná spoločnosť M.-P., s.r.o. a obchodná spoločnosť O. P., s.r.o. jednoznačne potvrdili,

ţe svoje peňaţné záväzky – platby poukazovali na účet veriteľa t. j. spoločnosti T. H. C. s.r.o.

(č. l. 76, 181), napriek tomu v prevaţnej väčšine tieto platby boli pripísané v prospech

usporiadaceho účtu a nie na účet povinného. Jednalo sa o sumu vo výške 1 477 496, 30 Sk,

ktorá bola pripísaná na tento účet aţ po doručení príkazu na začatie exekúcie t. j. v období od

10. 11. 1999 do 11. 03. 2001. Pritom absentuje relevantný dôkaz o tom, ţe spoločnosť

T. H. C., s. r. o. dala príkaz svojím dlţníkom, aby peňaţné záväzky - platby neplatili na jeho

podnikateľský účet, ale priamo poukazovali na usporiadací účet. Práve opačne, vyjadrenia

podnikateľských subjektov-dlţníkov povinného jednoznačne potvrdili, ţe príkazy na

realizáciu platieb smerovali na účet veriteľa v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, no

napriek tomu ich evidoval ţalovaný na svojom účte.

Podľa vyjadrenia ţalovaného (č. l. 83, 100) tento tzv. vnútrobankový účet mal

slúţiť ako banková záruka, ak banku o túto garanciu poţiadala tretia osoba-dodávateľ. To

znamená, ţe banka mala zabezpečiť včasnú realizáciu úhrady platby klienta-odberateľa to tým

spôsobom, ţe mu zablokovala peňaţné prostriedky na jeho vlastnom účte a vyplatila ich

v zmysle znenia záruky dodávateľovi. Prípadne slúţil na vinkuláciu poistného plnenia.

V spornom prípade usporiadací účet po jeho zriadení (08. 02. 1999), neslúţil na

uvedený účel, ale výlučne z tohto účtu, na ktorý smerovali aj platby dlţníkov povinného si

ţalovaný uspokojil len svoju pohľadávku, čo zhodne konštatovali obidva súdy. Ţalovaný ako

bankový subjekt pri zriadení tzv. vnútrobankového účtu síce neporušil ţiadnu povinnosť

stanovenú právnym predpisom, vytvorenie tohto účtu nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale

spôsob akým prebiehali peňaţné transakcie a nakladanie s ním je konaním v rozpore

s dobrými mravmi. Zásada „nikto nesmie zneuţívať svojho práva konaním proti dobrým

mravom“ platí práve v prípadoch, kedy ide o konanie dovolené, nie protiprávne, ale

v konkrétnych súvislostiach napĺňa znaky nemravného konania.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných

a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia ak je

správanie určitého subjektu síce v súlade s právnym poriadkom, ale v rozpore s dobrými

mravmi, súd takémuto správaniu neposkytne ochranu. Dobré mravy stanovuje najvyššie

prípustnú hranicu moţného akceptovateľného správania. Konanie je v rozpore s dobrými

mravmi, ak nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych, mravných noriem,

ktoré sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Pokiaľ však niekto vykonáva svoje právo spôsobom, ktorý zámerne poškodzuje iného, ide

o šikanózny výkon práva, a teda o konanie proti dobrým mravom.

Konanie proti dobrým mravom má okrem morálneho odcudzenia za následok

i občianskoprávnu zodpovednosť ak sú naplnené jej predpoklady. Za škodu zodpovedá aj ten,

kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom ( ). Nemusí ísť priamo

o úmyselné spôsobenie škody, ale o úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktoré malo za

následok vznik, prípadne zväčšenie rozsahu škody, no i k vlastnému konaniu, ktoré síce

nedosahuje intenzitu protiprávnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé vyvolať

škodu.

Ţalovaný pri spracovaní platieb pri bezhotovostnom platobnom styku ako správca

beţného účtu povinného, jednoznačne konal s úmyslom prednostne uspokojiť svoju

pohľadávku, ktorú mal tieţ voči spoločnosti T. H. C. s.r.o., pričom mal vedomosť

o prebiehajúcom exekučnom konaní voči tomuto subjektu (prevzal exekučný príkaz). Príkaz

na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahoval aj na sumy, ktoré dôjdu na účet

povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie ( § 98 EP). Všetky platby

po doručení exekučného príkazu dlţníkov povinného boli však v danom prípade pripísané na

usporiadací účet, ktorý nepodliehal exekúcii t. j. nebol zablokovaný a ţalovaný bol jeho

výlučným disponentom. Vedome neposkytol exekútorovi povereného exekúciou voči

povinnému potrebnú súčinnosť podľa § 34 ods.5 EP a tak ţalobca ako oprávnená osoba

nemohol dosiahnúť uspokojenie vlastnej pohľadávky odpísaním z účtu povinného, čím mu

vznikla škoda v rozsahu zostatku nevrátenej pôţičky, ktorú poskytol spoločnosti T. H. C.

s.r.o., na základe zmluvy o pôţičke č. 3/1998/911 zo dňa 16. 02. 1998. Výška škody nebola

sporná.

Ţalobcovi vzniklo právo na náhradu škody, v zmysle ust. . Boli splnené

predpoklady zodpovednosti za škodu. Správanie ţalovaného je úmyselným konaním

proti dobrým mravom - uspokojenie svojej pohľadávky na úkor iného veriteľa, čo malo za

následok vznik majetkovej škody ţalobcovi v rozsahu nevrátenej pôţičky dlţníkom. Škoda

vznikla v príčinnej súvislosti konaním ţalovaného proti dobrým mravom – poukazovanie

platieb dlţníkov povinného namiesto jeho beţného účtu č.20104851/650 výlučne na

usporiadací účet č. 20143105/6600.

Súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu

právnemu záveru. Ţalobe v celom rozsahu vyhovel z titulu náhrady škody ( )

a dôvodne neprihliadol na námietku premlčania s poukazom na . Rozhodnutie

odvolacieho súdu vychádza z rovnakého skutkového zistenia, spočíva však na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd preto podľa rozhodnutie

odvolacieho súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne potvrdil.

Úspešnému ţalobcovi podľa v spojení s priznal

trovy odvolacieho a dovolacieho konania. Trovy ţalobcu v odvolacom konaní predstavujú

trovy právneho zastupovania pozostávajúce z odmeny vo výške 1 252,14 eur (dva úkony

právnej pomoci po 519,48 eur písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa

07. 08. 2008, účasť na pojednávaní dňa 29. 09. 2009, paušálna náhrada výdavkov + DPH

v zmysle vyhlášky č. 665/2004 Z .z. § 10, § 14 ods.1, § 16 ods. 3 ).

Trovy ţalobcu v dovolacom konaní predstavujú trovy právneho zastupovania

pozostávajúce z odmeny vo výške 7 148,21 eur (súdny poplatok za podané dovolanie –

5 895 eur, dva úkony právnej pomoci po 519,48 eur (podanie dovolania, písomné vyjadrenie

zo dňa 13. 08. 2010 paušálna náhrada výdavkov + DPH v zmysle vyhlášky č. 655/2004).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. októbra 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. Némethová

.