Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
411/361691.cda202.pdf
PDF · 138.66 KB
No categories available
4Obdo/6/2010
Najvyšší súd 4Obdo/6/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely
Mederovej, v právnej veci ţalobcu: I. L., s. r. o., V., IČO: X. zast. Advokátska kancelária M.
G. a P. s. r. o., G. proti ţalovanému: P. B., a. s., P., IČO: X., o zaplatenie 49 126,30 Eur
(1 479 979 Sk), ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25 Cb 199/2004
o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2009 č. k.
2 Cob 156/2008-232, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu m e n í tak, ţe
rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 22. februára 2008 č. k. 25 Cb 199/2004-194
p o t v r d z u j e.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy
odvolacieho konania v sume 1 252,14 eur.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy
dovolacieho konania v sume 7 148,21 eur.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 25Cb 199/2004-194 z 22. 02. 2008
zaviazal ţalovaného na zaplatenie 1 479 979 Sk a na náhradu trov konania v celkovej výške
168 849 Sk z titulu náhrady škody.
V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
ţe medzi ţalobcom ako veriteľom a spoločnosťou T. H. C. s. r. o., B. ako dlţníkom bola
uzavretá zmluva o pôţičke v zmysle ktorej poskytol ţalobca dlţníkovi pôţičku vo výške
3 500 000 Sk. Keďţe dlţník nesplnil dohodnutý zmluvný záväzok a nevrátil poskytnuté
peňaţné prostriedky, veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke, ktorým prikázal ţalovanému, aby po doručení tohto príkazu, odpísal sumu
5 076 329 Sk z účtu povinného a vyplatil pohľadávku s príslušenstvom oprávnenému.
Ţalovaný napriek doručenému exekučného príkazu, nevyplatil ţalobcovi poţadovanú sumu
v zmysle § 96 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom k 18. 06. 1999. Všetky
peňaţné prostriedky z účtu povinného však boli vyplatené ţalovanému na základe úverovej
zmluvy č. 25/98/BA zo dňa 27. 02. 1998, ktorú uzavrel so spoločnosťou T. H. C. s. r. o.
V konaní bolo preukázané, ţe k 20. 07. 2001 bola na účte č. 20143105/6500 suma
8 641 038,30 Sk.
Ţalovaný vzniesol v priebehu konania námietku premlčania podľa ustanovenia
§ 101 Občianskeho zákonníka. Keďţe ţalobca sa primárne domáhal svojho práva na základe
porušenia ust. § 424 OZ, kde premlčacia lehota plynie podľa ust. § 106 OZ, súd neprihliadol
na námietku premlčania ţalovaného, pretoţe mal za to, ţe právo ţalobcu nie je premlčané.
Ţalobca sa o tom, kto za škodu zodpovedá v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ mohol dozvedieť aţ
po podaní ţaloby, kde v rámci dokazovania musel ţalovaný sprístupniť údaje o účtoch
spoločnosti T. H. C. s.r.o., ku ktorým inak ţalobca nemal legálny prístup. Dovtedy sa ţalobca
mohol len domnievať, ţe ţalovaný za škodu zodpovedá, pričom § 106 ods.1 OZ začiatok
subjektívnej premlčacej lehoty odvíja od momentu, keď sa poškodený dozvie to, kto za škodu
zodpovedá. V deň podania ţaloby t. j. 21. 06. 2004 ešte neuplynula ani desaťročná objektívna
premlčacia lehota odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, vzhľadom na to, ţe
ţalobca sa domáhal práva zo škody spôsobenej úmyselne.
V spornom prípade boli splnené predpoklady na náhradu škody v zmysle ust. § 424
OZ. Ţalovaný po doručení exekučného príkazu nevyplatil ţalobcovi v zmysle § 96 ods. 3
Exekučného poriadku ako oprávnenému pohľadávku, ktorú mal voči povinnému- T. H. C.
s. r. o., ale vyplatil si peňaţné prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej
zmluvy č. 25/98/BA zo dňa 27. 02. 1998 a to v rozmedzí od 08. 02. 1999 do 11. 07. 2001
v celkovej výške 8 641 038,30 Sk. I keď ţalovaný označil účet 20143105/6500 ako
usporiadací účet, sám tento účet označil vo svojich bankových výpisoch ako účet spoločnosti
T. H. C. s. r. o. Na tento účet uvedenej spoločnosti i po vydaní exekučného príkazu plynuli
platby jej obchodných partnerov a sám ţalovaný si z tohto účtu vyplácal len svoje
pohľadávky. Súd mal za to, ţe ţalovaný si vyplácal svoje pohľadávky z uvedeného účtu
úmyselne a to aţ 47 krát a to aj po termíne 26. 05. 1999. Súd mal za to, ţe nie je rozhodujúce
ako sa volali účty na ktorých mala u ţalovaného uloţené peniaze spoločnosť T. H. C. s.r.o. Je
nepochybné ţe to boli peniaze patriace tejto spoločnosti a ţalovaný ich nevyplatil ţalobcovi
v súlade s rozhodnutím exekútorky JUDr. D. V dôsledku toho vznikla ţalobcovi škoda
1 479 979 Sk, čo zodpovedá zostatku istiny - pôţičky, ktorú ţalobca poskytol spoločnosti
T. H. C. s.r.o. na základe zmluvy o pôţičke č. 3/1998/911. Ţalovaný tak nepochybne
úmyselne konal v rozpore s dobrými mravmi, pričom toto konanie bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom škody, pretoţe ak by ţalovaný nevyplatil peniaze sebe, musel by ich vyplatiť
ţalobcovi, ktorému by nevznikla škoda. Preto súd ţalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovel. O trovách konaniach rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
a ţalobu v celom rozsahu zamietnúť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom z 29. 09. 2009 č. k.
2 Cob 156/2008-232 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol a zaviazal
ţalobcu zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 2 947,42 eur.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe uplatnený nárok ţalobcu je premlčaný v zmysle
§ 101 OZ. Podľa jeho názoru nejde o škodu, ale o uplatnenie rovnakého práva, aké mal
oprávnený voči povinnému a nárok na uplatnenie súm podľa § 103 Exekučného poriadku
podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ide o majetkové právo, aj keď
vyplýva z procesného predpisu. Preto je namieste pouţitie § 101 OZ per analógiám. Nejde
o kombinovanú premlčaciu dobu subjektívnu a objektívnu. Nie je dôvod posudzovať
uplatnené právo podľa ustanovení § 424 Občianskeho zákonníka. Podľa exekučného poriadku
zodpovednosť banky je objektívna, nevyţaduje sa zavinenie a vyvodzuje sa len z procesného
predpisu. Preto nemoţno hovoriť o náhrade škody. Predpokladom vzniku nároku je teda, ţe
banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95 , 96 ods. 3 Exekučného poriadku.
K realizácii exekúcie nariadenej prikázaním pohľadávky z účtu povinného číslo
20143105/6500, nedošlo porušením povinnosti banky, vyplývajúcej jej z ustanovenia § 96
ods. 3 EP. Ţalobcovi preto vzniklo právo domáhať sa, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú
by mal právo, keby banka postupovala správne. Skutočnosť, ţe suma, o ktorú banka ukrátila
uspokojenie vymáhaného nároku na účte, bola preukázaná výpismi z tohto účtu - pripísaním
úhrad od dlţníkov povinného.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Právo si mohol v danom prípade uplatniť na súde ţalobca, ako oprávnená osoba v exekúcii
po prvý raz v deň nasledujúci po doručení príkazu banke, ktorý bol doručený ţalovanému uţ
následne po jeho vydaní. Preto právo uplatnené na súde dňa 11. 06. 2004 bolo uplatnené po
uplynutí premlčacej doby. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo
veriteľovi priznať. Ţalovaný vzniesol námietku premlčania, preto právo ţalobcu nemohlo byť
priznané.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodňuje
s poukazom na ust. § 241 ods. 2 písm. 1 O. s. p. Je toho názoru, ţe rozsudok odvolacieho
súdu jednoznačne spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Základným predpokladom
vzniku práva podľa § 103 Exekučného poriadku je porušenie povinnosti banky, ktorá
povinnosť je zaloţená príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Odvolací súd uvádza
povinnosť podľa § 96 odsek 3 Exekučného poriadku, do úvahy však prichádza aj povinnosť
podľa § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Banka však poruší príslušnú povinnosť iba
vtedy, ak nezablokuje prípadne nevyplatí peňaţné prostriedky z účtu povinného. Majiteľom
bankového účtu č. 20143105/6500 nebol povinný (spoločnosť T. H. C. s.r.o.), ale samotný
ţalovaný. Ţalovaný niekoľkokrát výslovne potvrdil, ţe je majiteľom uvedeného účtu. Je síce
pravdou, ţe exekútorka poverená vykonaním exekúcie označila bankový účet č.
20143105/6500 v príkaze na začatie exekúcie i v exekučnom príkaze, táto okolnosť však
nemôţe sama osebe zaloţiť povinnosti banky podľa § 95 a nasl. Exekučného poriadku.
Exekučný poriadok výslovne určuje, ţe sa musí jednať o účet povinného. Opačný výklad by
viedol k absurdnému záveru o povinnosti banky zablokovať akýkoľvek bankový účet uvedený
v príkaze na začatie exekúcie, hoci by nepatril povinnému a s prebiehajúcou exekúciou by
nijako nesúvisel. Odvolací súd preto pochybil, ak len zo samotného faktu označenia
bankového účtu č. 20143105/6500 v príkaze na začatie exekúcie a v exekučnom príkaze
vyvodil rezultát o vzniku povinnosti ţalovaného zablokovať tento bankový účet podľa § 95
odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku a vyplatiť z neho predmetnú pohľadávku v zmysle
§ 96 ods. 3 Exekučného poriadku. Naopak, keďţe sa nejednalo o bankový účet povinného,
ţalovanému vôbec nevznikli uvedené povinnosti, a preto sa ani nemohol dopustiť ich
porušenia. Ţalobcovi preto nikdy nemohlo vzniknúť právo podľa § 103 Exekučného poriadku
a z rovnakého dôvodu sa ani nemohlo premlčať.
Skutkovým základom uplatneného nároku je, ţe ţalovaný vykonal opatrenia vedúce
k tomu, aby sa peňaţné prostriedky určené spoločnosti T. H. C. s.r.o. neocitli na bankovom
účte č. 20104851/6500, ale na bankovom účte ţalovaného č. 20143105/6500, na ktorý sa
exekúcia nevzťahovala. V konaní bolo preukázané, ţe platby tretích osôb, ktoré boli určené
v prospech bankového účtu č. 20104851/6500, ţalovaný presmeroval na vlastný účet a tieto
peňaţné prostriedky pouţil na uspokojenie vlastnej pohľadávky, ktorú mal voči dlţníkovi
(T. H. C. s.r.o.). Presmerovaním platieb na iný bankový účet ţalovaný konal
v neakceptovateľnom rozpore s dôverou a očakávaniami platiteľa; ak by k takému konaniu
dochádzalo pravidelne a vo väčšom rozsahu, ohrozilo by to samotnú podstatu systému
bezhotovostného platobného styku, ako aj zmarilo účel, pre ktorý bol vytvorený a pre ktorý sa
pouţíva. Uţ samotné jednostranné presmerovanie platieb v rozpore s prevodným príkazom,
preto zakladá konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Ţalovaný tak však navyše činil
v úmysle zvýhodniť seba na úkor iných veriteľov spoločnosti T. H. C. s.r.o. Prinajmenej od
doručenia príkazu na začatie exekúcie mal vedomosť o existencii iných veriteľov a o hrozbe
zablokovania bankového účtu č. 20104851/6500. Vykonal preto opatrenia vedúce k tomu, aby
sa platby dostali na bankový účet, ktorého sa exekúcia netýkala a z ktorého mohol uspokojiť
svoju pohľadávku, pretoţe ako rozhodujúci účastník systému bezhotovostného platobného
styku mal takú moţnosť. Zneuţil svoje postavenie s vedomím, ţe ukráti, prípadne znemoţní
uspokojenie pohľadávok iných veriteľov spoločnosti T. H. C. s.r.o., čím sa dostal do ešte
príkrejšieho rozporu s dobrými mravmi. Dobrým mravom odporujúcim konaním ţalovaného
vznikla ţalobcovi škoda vo výške 1 479 979 Sk, čo zodpovedá zostatku istiny pôţičky, ktorú
poskytol spoločnosti T. H. C. s.r.o. na základe zmluvy o pôţičke č. 3/1998/911 zo dňa
16. 02. 1998. Dlţník nedisponoval ţiadnym zexekvovateľným majetkom, ktorý by bolo
moţné speňaţiť a tak dosiahnutý výťaţok pouţiť na úhradu jeho záväzkov. Následne bol
zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, v dôsledku čoho bola
spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Rovnako bezúspešná bola aj exekúcia vedená
proti ručiteľovi – spoločnosti R. L. spol. s r.o., ktorý taktieţ, ako právny subjekt zanikol.
Preto boli naplnené podmienky pre zodpovednosť za škodu v zmysle § 424
Občianskeho zákonníka. Súčasťou napadnutého rozsudku je aj výrok o povinnosti nahradiť
ţalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 2 947,42 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby dovolací súd vydal
rozsudok, ktorým zmení rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 09. 2009, č k.
2 Cob 156/2008-232, a to tak, ţe potvrdí rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa
22. 02. 2008, č k. 25 Cb 199/2004-194, ako vecne správny a ţalovaného zaviaţe na náhradu
všetkých trov konania pred odvolacím i dovolacím súdom.
Ţalovaný zaslal písomné vyjadrenie k podanému dovolaniu ţalobcu a navrhol ho
zamietnuť. Pridrţiava sa v celom rozsahu svojich predošlých vyjadrení uvedených hlavne
v odvolaní zo dňa 26. 04. 2008 a vyjadrení zo dňa 25. 09. 2009. Je toho názoru, ţe ţalobca
v konaní nepreukázal ţalovanému manipuláciu s prevodnými príkazmi, neboli splnené
základné poţiadavky pre vyvodenie zodpovednosti ţalovaného za úmyselné konanie proti
dobrým mravom a právo ţalovaného povaţuje za premlčané a nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po
zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), dovolanie prejednal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podľa ust. § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len ţe
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
V prejednávanej veci je dovolanie prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p., odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe
uplatnené právo kvalifikoval ako nárok podľa § 103 Exekučného poriadku, ktoré podlieha
premlčaniu vo všeobecnej trojročnej dobe, a preto je premlčané s poukazom na ust. § 101
Dovolateľ namietal, ţe odvolací súd pri rozhodovaní veci vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie vznesenej
námietky premlčania.
Podľa § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7 (platného v aktuálnom
znení). Za správne zistený skutkový stav je potrebné povaţovať ten skutkový stav, z ktorého
vychádzal súd prvého stupňa a uviedol ho v odôvodnení svojho rozsudku. Ak odvolací súd sa
s takýmto skutkovým stavom nestotoţňuje, potom je potrebné dokazovanie doplniť, resp.
vykoná ho sám (§ 213 ods. 3 O. s. p.) a len tak môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na
zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd pouţil iný právny
predpis, neţ ktorý mal pouţiť, alebo ak pouţil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyloţil.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. návrh na začatie konania musí obsahovať
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ
dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ţalobca primárne vymedzil
skutkový základ ţaloby ako peňaţné plnenie titulom náhrady škody, spôsobenej úmyselným
konaním proti dobrým mravom s poukazom na ust. § 424 OZ. Prvostupňový súd vzhľadom
na túto skutočnosť správne subsumoval uvedený skutkový základ pod hypotézu právnej
normy a následne vykonal aplikáciu a interpretáciu príslušného ustanovenia.
Súd prvého stupňa, i odvolací súd dospeli k rovnakému skutkovému záveru, ţe na
základe oprávneného - ţalobcu bolo začaté exekučné konanie dňa 21. 05. 1999 voči
povinnému obchodnej spoločnosti T. H. C., s.r.o. B. a podľa § 96 Exekučného poriadku
(ďalej EP) bol vydaný exekučný príkaz sp. zn. Er 010/99 z 18. 06. 1999 doručený banke -
ţalovanému dňa 18. 06. 1999. Exekútor poverený vykonaním exekúcie prikázal ţalovanému,
aby po doručení príkazu na začatie exekúcie vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu
povinného, odpísal sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva a poukázal ju v prospech
oprávneného (§ 95 ods.1 písm. a/ EP v znení platnom v rozhodnom období). Zhodne
konštatovali, ţe ţalovaný nerealizoval predmetný exekučný príkaz v zmysle § 96 ods. 3 EP
a neuspokojil pohľadávku ţalobcu ako aj to, ţe ţalovaný uspokojil z účtu č. 20143105/6500
len svoju pohľadávku, ktorú mal tieţ voči povinnému. Taktieţ sa odvolací súd stotoţnil
so záverom súdu prvého stupňa, ţe suma, o ktorú banka ukrátila uspokojenie vymáhaného
nároku na účte č. 20143105/6500 bola preukázaná výpismi z tohto účtu a to pripísaním úhrad
od dlţníkov povinného. Z predmetného účtu boli po jeho zriadení počnúc dňom 08. 02. 1999
vykonané úhrady v celkovej výške 8 641 038,30 Sk výlučne v prospech účtu ţalovaného.
Medzi sporovými stranami nebolo sporné, ţe majiteľom účtu č. 20143105/6500,
ktorý bol uvedený na exekučnom príkaze, nie je povinný - T. H. C., s. r. o., ale ţalovaný.
Jedná sa o tzv. usporiadací účet zriadený z podnetu banky za účelom zabezpečiť obmedzenie
moţnosti úverového dlţníka nakladať s prostriedkami na svojom účte. Tento účet síce nesie
obchodné meno klienta (T. H. C., s.r.o.), ale klient nie je oprávnený disponovať s peňaţnými
prostriedkami na tomto účte. Majiteľom je jeho zriaďovateľ- ţalovaný (viď. č.l. 83). Ţalovaný
jednoznačne potvrdil, ţe sa nejedná o účet povinného, a preto z titulu exekúcie nemohol byť
zablokovaný (č.l. 47) a tým neporušil ust. § 96 ods. 3 EP. Vzhľadom na to, ţe účastníkmi
exekučného konania sú oprávnený a povinný (§ 37ods.1 EP) a v danom prípade nenastala
ani právna situácia podľa § 37 ods. 3 EP, preto odvolací súd na zistené skutkové zistenia
nesprávne aplikoval ust . § 103 EP, pretoţe sa nejedná o tzv. poddlţnícku ţalobu a právny
záver, ţe uplatnené právo zmysle § 101 OZ je premlčané nie je správny.
Keďţe exekúcia smerovala proti spoločnosti T. H. C. s.r.o. a ţalovaný po doručení
exekučného príkazu nevyplatil pohľadávku oprávnenému, poţiadal súdny exekútor
o poskytnutie súčinnosti vo veci povinného. Ţalovaný napriek tomu, ţe mal zákonnú
povinnosť v zmysle ust. § 34 ods.5 zákona č.233/1995 Z. z. v znení zmien oznámiť
exekútorovi na jeho písomnú ţiadosť čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich
mená neposkytol potrebné údaje resp. ţiadne. Oznámil len ţe povinný nie je majiteľom účtu
č. 20143105/6500 (list ţalovaného zo 14. 04. 2003 č. l. 47), preto exekútor nemohol účinne
prikázať banke, aby zablokovala účet, ktorého majiteľom je iný subjekt ako povinný,
v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre domáhanie sa práva oprávneným na súde
v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku.
Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, ţe ţalobca sa aţ
v priebehu súdneho sporu dozvedel, ţe majiteľom účtu č. 20143105/6500 je ţalovaný.
Z doloţeného výpisu z beţného účtu povinného - T. H. C. s.r.o. B. č. 20104851/5500,
vedeného u ţalovaného vyplýva, ţe platby od právnych subjektov boli na tento účet pripísané
len do 06. 09. 1999. Následne všetky platby aj úhrady od dlţníkov povinného prichádzali na
usporiadací účet č. 20143105/6500, vlastníkom ktorého bol ţalovaný (dôkaz -výpisy z účtu
povinného a ţalovaného č. l. 86-95). Na základe výzvy vykonanej súdom dlţníci povinného-
obchodná spoločnosť M.-P., s.r.o. a obchodná spoločnosť O. P., s.r.o. jednoznačne potvrdili,
ţe svoje peňaţné záväzky – platby poukazovali na účet veriteľa t. j. spoločnosti T. H. C. s.r.o.
(č. l. 76, 181), napriek tomu v prevaţnej väčšine tieto platby boli pripísané v prospech
usporiadaceho účtu a nie na účet povinného. Jednalo sa o sumu vo výške 1 477 496, 30 Sk,
ktorá bola pripísaná na tento účet aţ po doručení príkazu na začatie exekúcie t. j. v období od
10. 11. 1999 do 11. 03. 2001. Pritom absentuje relevantný dôkaz o tom, ţe spoločnosť
T. H. C., s. r. o. dala príkaz svojím dlţníkom, aby peňaţné záväzky - platby neplatili na jeho
podnikateľský účet, ale priamo poukazovali na usporiadací účet. Práve opačne, vyjadrenia
podnikateľských subjektov-dlţníkov povinného jednoznačne potvrdili, ţe príkazy na
realizáciu platieb smerovali na účet veriteľa v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, no
napriek tomu ich evidoval ţalovaný na svojom účte.
Podľa vyjadrenia ţalovaného (č. l. 83, 100) tento tzv. vnútrobankový účet mal
slúţiť ako banková záruka, ak banku o túto garanciu poţiadala tretia osoba-dodávateľ. To
znamená, ţe banka mala zabezpečiť včasnú realizáciu úhrady platby klienta-odberateľa to tým
spôsobom, ţe mu zablokovala peňaţné prostriedky na jeho vlastnom účte a vyplatila ich
v zmysle znenia záruky dodávateľovi. Prípadne slúţil na vinkuláciu poistného plnenia.
V spornom prípade usporiadací účet po jeho zriadení (08. 02. 1999), neslúţil na
uvedený účel, ale výlučne z tohto účtu, na ktorý smerovali aj platby dlţníkov povinného si
ţalovaný uspokojil len svoju pohľadávku, čo zhodne konštatovali obidva súdy. Ţalovaný ako
bankový subjekt pri zriadení tzv. vnútrobankového účtu síce neporušil ţiadnu povinnosť
stanovenú právnym predpisom, vytvorenie tohto účtu nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale
spôsob akým prebiehali peňaţné transakcie a nakladanie s ním je konaním v rozpore
s dobrými mravmi. Zásada „nikto nesmie zneuţívať svojho práva konaním proti dobrým
mravom“ platí práve v prípadoch, kedy ide o konanie dovolené, nie protiprávne, ale
v konkrétnych súvislostiach napĺňa znaky nemravného konania.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia ak je
správanie určitého subjektu síce v súlade s právnym poriadkom, ale v rozpore s dobrými
mravmi, súd takémuto správaniu neposkytne ochranu. Dobré mravy stanovuje najvyššie
prípustnú hranicu moţného akceptovateľného správania. Konanie je v rozpore s dobrými
mravmi, ak nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych, mravných noriem,
ktoré sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
Pokiaľ však niekto vykonáva svoje právo spôsobom, ktorý zámerne poškodzuje iného, ide
o šikanózny výkon práva, a teda o konanie proti dobrým mravom.
Konanie proti dobrým mravom má okrem morálneho odcudzenia za následok
i občianskoprávnu zodpovednosť ak sú naplnené jej predpoklady. Za škodu zodpovedá aj ten,
kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424 OZ). Nemusí ísť priamo
o úmyselné spôsobenie škody, ale o úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktoré malo za
následok vznik, prípadne zväčšenie rozsahu škody, no i k vlastnému konaniu, ktoré síce
nedosahuje intenzitu protiprávnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé vyvolať
škodu.
Ţalovaný pri spracovaní platieb pri bezhotovostnom platobnom styku ako správca
beţného účtu povinného, jednoznačne konal s úmyslom prednostne uspokojiť svoju
pohľadávku, ktorú mal tieţ voči spoločnosti T. H. C. s.r.o., pričom mal vedomosť
o prebiehajúcom exekučnom konaní voči tomuto subjektu (prevzal exekučný príkaz). Príkaz
na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahoval aj na sumy, ktoré dôjdu na účet
povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie ( § 98 EP). Všetky platby
po doručení exekučného príkazu dlţníkov povinného boli však v danom prípade pripísané na
usporiadací účet, ktorý nepodliehal exekúcii t. j. nebol zablokovaný a ţalovaný bol jeho
výlučným disponentom. Vedome neposkytol exekútorovi povereného exekúciou voči
povinnému potrebnú súčinnosť podľa § 34 ods.5 EP a tak ţalobca ako oprávnená osoba
nemohol dosiahnúť uspokojenie vlastnej pohľadávky odpísaním z účtu povinného, čím mu
vznikla škoda v rozsahu zostatku nevrátenej pôţičky, ktorú poskytol spoločnosti T. H. C.
s.r.o., na základe zmluvy o pôţičke č. 3/1998/911 zo dňa 16. 02. 1998. Výška škody nebola
sporná.
Ţalobcovi vzniklo právo na náhradu škody, v zmysle ust. § 424 OZ. Boli splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu. Správanie ţalovaného je úmyselným konaním
proti dobrým mravom - uspokojenie svojej pohľadávky na úkor iného veriteľa, čo malo za
následok vznik majetkovej škody ţalobcovi v rozsahu nevrátenej pôţičky dlţníkom. Škoda
vznikla v príčinnej súvislosti konaním ţalovaného proti dobrým mravom – poukazovanie
platieb dlţníkov povinného namiesto jeho beţného účtu č.20104851/650 výlučne na
usporiadací účet č. 20143105/6600.
Súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu
právnemu záveru. Ţalobe v celom rozsahu vyhovel z titulu náhrady škody (§ 424 OZ)
a dôvodne neprihliadol na námietku premlčania s poukazom na § 106 OZ. Rozhodnutie
odvolacieho súdu vychádza z rovnakého skutkového zistenia, spočíva však na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd preto podľa § 243b ods. 2 O. s. p. rozhodnutie
odvolacieho súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne potvrdil.
Úspešnému ţalobcovi podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. priznal
trovy odvolacieho a dovolacieho konania. Trovy ţalobcu v odvolacom konaní predstavujú
trovy právneho zastupovania pozostávajúce z odmeny vo výške 1 252,14 eur (dva úkony
právnej pomoci po 519,48 eur písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa
07. 08. 2008, účasť na pojednávaní dňa 29. 09. 2009, paušálna náhrada výdavkov + DPH
v zmysle vyhlášky č. 665/2004 Z .z. § 10, § 14 ods.1, § 16 ods. 3 ).
Trovy ţalobcu v dovolacom konaní predstavujú trovy právneho zastupovania
pozostávajúce z odmeny vo výške 7 148,21 eur (súdny poplatok za podané dovolanie –
5 895 eur, dva úkony právnej pomoci po 519,48 eur (podanie dovolania, písomné vyjadrenie
zo dňa 13. 08. 2010 paušálna náhrada výdavkov + DPH v zmysle vyhlášky č. 655/2004).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. Némethová
.