Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : MICROTECH, s.r.o., Hraničná 18, Bratislava, IČO : 17 318 602, zastúpený JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, proti žalovanému : Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, IČO : 00 603 481, o určenie, či tu právo je alebo nie je, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. 3. 2019 č.k. - 180, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal určenia, že žalobca ako nájomca je oprávnený z titulu Zmluvy o nájme pozemkov č. XX-XX- XXXX-XX-XX zo dňa 16. 4. 2010 uzatvorenej so žalovaným ako prenajímateľom užívať pozemky, evidované ako :

a) parcela registra KN C č. XXXX/X o výmere XX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu X H.X, b) parcela registra KN C č. XXXX/X o výmere XX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XX H.X, c) parcela registra KN C č. XXXX/X o výmere XX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XX H.X,

d) parcela registra KN C č. XXXX/X o výmere XX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XX H.X,

e) parcela registra KN C č. XXXX o výmere XX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XX H.X, f) parcela registra KN C č. XXXX o výmere XX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XX H.X, g) parcela registra KN C č. XXXX o výmere XXX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XXX H.X, h) parcela registra KN C č. XXXX o výmere XX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XX H.X, i) parcela registra KN C č. XXXX/X o výmere XX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XX H.X,

j) parcela registra KN C č. XXXX/X o výmere X.XXX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu X.XXX H.X, k) parcela registra KN C č. XXXX/X o výmere XX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XX H.X, l) parcela registra KN C č. XXXX/X o výmere XX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XX H.X, m) parcela registra KN C č. XXXX/X o výmere XXX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XX,XX H.X, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava V, obec: Bratislava - mestská časť Petržalka, k.ú.: Petržalka,

n) parcela registra KN C č. XXXX/XX o výmere X.XXX H.X, druh pozemku: ostatné plochy, prenajaté v rozsahu XXX,XX H.X, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava V, obec: Bratislava - mestská časť Petržalka, k.ú.: Petržalka.

2/ Svoj návrh odôvodnil tým, že Mestská časť Bratislava - Petržalka ako stavebný úrad rozhodnutím č. N. XXXX-V. /.-B., F.-XX zo dňa 30.08.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2007, rozhodla o umiestnení stavby : Polyfunkčný komplex budov, U., L. - Petržalka na pozemkoch par. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území J. (ďalej len ako „Územné rozhodnutie“). Rozhodnutím č. N. XXXX-V., XXXX - F. - XXX zo dňa 30.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2012. Mestská časť Bratislava - Petržalka vydala stavebné povolenie na zhotovenie stavby: Polyfunkčný komplex budov, Einsteinova uľ, Bratislava - Petržalka (ďalej len ako „Stavba 1") na pozemkoch par. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX (ďalej len ako „Stavebné povolenie 1“) (viď. dôkaz 2). Platnosť Stavebného povolenia bola predĺžená do 07.04.2016. Poukázal na to, že v súvislosti so Stavbou 1 vydala Mestská časť Bratislava - Petržalka rozhodnutím č. XX - XX/XXXXX/DGX/X/Za - 6 zo dňa 21.07.2010 stavebné povolenie na stavbu : Polyfunkčný komplex budov, U. N.. L. - J., objekt R. XX Úprava parkovania a vjazdu na J.Č. N. (ďalej len ako „Stavba 2“) (ďalej len ako „Stavebné povolenie 2"). Stavebné povolenie 2 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2010. Rovnako Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave rozhodnutím zo dňa 19.04.2017, č. B. XXXX/XXXXX/SOJ/V - XXXX vydal stavebné povolenie na stavbu: Polyfunkčný komplex budov U., R. - XX Preložka verejného vodovodu, R. - XX Prípojka vodovodu a predĺženie prípojky pre ČS Slovnaft, R. - XX Prípojka kanalizácie, R. - XX Verejná uličná dažďová kanalizácia (ďalej len ako „Stavba 3“) (ďalej len ako „Stavebné povolenie 3") (viď dôkaz 4). Stavebné povolenie 3 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2010. Vzhľadom na uvedené poukázal na to, že podľa Stavebného povolenia 1, Stavebného povolenia 2 a Stavebného povolenia 3 je stavebníkom Stavby 1, Stavby 2 a Stavby 3. Doplnil, že k projektu Stavby 1 sa záväzne vyjadrovalo Hlavné mesto SR Bratislava ODP ako dotknutý orgán konkrétne Záväzným stanoviskom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti zo dňa 23.07.2007, č. H. S. XXXXX/XXXXXX/ XXXX. Podľa tohto záväzného stanoviska Hlavné mesto SR Bratislava udelilo súhlas s umiestnením Stavby 1 na vybraných pozemkoch, pričom súčasne stanovilo, okrem iného aj podmienky z hľadiska riešenia dopravného vybavenia. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný súhlasil s výstavbou Stavby 1, avšak svoj súhlas podmienil vybudovaním Dopravného napojenia na náklady žalobcu. Ďalej poukázal na to, že dňa 12.02.2009 žalovaný vydal záväzné stanovisko k investičnej činnosti č. H. S. XXXXX/ XXXXXX/XX, ktorým odsúhlasil umiestnenie stavby Dopravného napojenia na U. N., nakoľko návrh dopravného riešenia bol v súlade s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnení. Následne, listom zo dňa 07.09.2009, č. H. R. XXXXX/XX/XXXXXX : Polyfunkčný komplex budov Einsteinova ul. Bratislava - zmena dopravného riešenia žalovaný vyjadril písomný súhlas s umiestnením a realizáciou zmeneného Dopravného napojenia areálu Stavby 1 a s prekládkou protihlukovej bariéry na pozemkoch parcely registra KN C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X (viď. dôkaz 7). Podľa Stavebného povolenia 1 Magistrát Hlavného mesta SR Bratislava ODP písomným vyjadrením č. MAGS ODP XXXXX/XX/XXXXXX/HÓ-XXX zo dňa 05.01.2010 s umiestnením a zhotovením Stavby 1 súhlasil, nakoľko dospel k tomu, že Dopravné napojenie je v súlade s riešením odsúhlaseným v územnom konaní. Okrem iného opätovne zdôraznil, že umiestnenie a zhotovenie Stavby 1 bolo podmienené zhotovením Dopravného napojenia Stavby 1 na Einsteinovu ulicu a Podľa Stavebného povolenia 1 mu bola stanovená ďalšia podmienka, a to, že najneskôr do kolaudácie Stavby 1 musí predložiť kolaudačné rozhodnutie na Dopravné napojenie a preto, pokiaľ by nemal právoplatné povolenie na užívanie Dopravného napojenia nikdy by mu nebolo vydané ani kolaudačné rozhodnutie

na samotnú Stavbu 1,vzhľadom na stanovenú podmienku vybudovania Dopravného napojenia. Mestská časť Bratislava - Petržalka vydala dňa 12.01.2010, na jeho žiadosť ako stavebníka, územné rozhodnutia č. N. XXXXX- V., - 1, ktorým bolo povolené umiestnenie Dopravného napojenia: Polyfunkčný komplex budov, Einsteinova ul., Bratislava, Petržalka - Dopravné napojenie na Einsteinovu ulicu, na pozemkoch registra KN C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX (ďalej len ako „Územné rozhodnutie 2“). 3/ Ďalej poukázal na to, že podľa listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra KN C č. XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X určených na vybudovanie Dopravného napojenia podľa Územného rozhodnutia 2 je žalovaný. Z uvedeného dôvodu a v súlade s § 58 ods. 2 Stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 1 Stavebného zákona bol ako stavebník nútený zabezpečiť si oprávnenie na užívanie týchto pozemkov od žalovaného. Len na základe riadne preukázaného oprávnenia užívať pozemky v trvalom alebo v dočasnom zábere Dopravného napojenia udeleného zo strany žalovaného ako ich vlastníka, mohol príslušný stavebný úrad vydať stavebné povolenie na zhotovenie Dopravného napojenia. Dňa 17.03.2014 príslušný stavebný úrad, Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal rozhodnutie č. S. - L. - S.-XXXX/XXXXX/STE, ktorým zastavil konanie o vydanie stavebného povolenia na zhotovenie Dopravného napojenia z dôvodu, že žalobca ako žiadateľ o vydanie stavebného povolenia nepreukázal v súlade s § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 Stavebného zákona, že je vlastníkom pozemkov alebo že má k pozemkom iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na nich požadovanú stavbu: Dopravné napojenie. Zdôraznil, že vydanie stavebného povolenia na Dopravné napojenie ako aj samotné zhotovenie Dopravného napojenia nebolo a stále nie je možné zrealizovať bez užívania pozemkov vo vlastníctve žalovaného, čoho si bol žalovaný plne vedomý, ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia zo dňa 07.09.2009, v ktorom uvádza povinnosť žalobcu pred vydaním stavebného povolenia na Dopravné napojenie zmluvne usporiadať vzťah k pozemkom v trvalom a dočasnom zábere Dopravného napojenia. Nakoľko zhotovenie Stavby 1, Stavby 2, Stavby 3 a Dopravného napojenia nebolo možné zrealizovať bez užívania pozemkov vo vlastníctve žalovaného uskutočnil niekoľko krokov smerujúcich k úprave vzťahu k pozemkom vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný ako vlastník pozemkov mu prenajal za odplatu pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území Petržalka bližšie špecifikované v článku I. bod 2. Zmluvy o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010 (dalej len ako „Nájomná zmluva“) Podľa článku I. bod 2. Nájomnej zmluvy predmetom nájmu boli pozemky špecifikované v návrhu výroku rozhodnutia. V súlade s článkom 1. bod 3. Nájomnej zmluvy pozemky boli prenajaté za účelom vybudovania a užívania verejnej obslužnej komunikácie, vybudovania a užívania parkovísk, úpravy komunikácií a spevnených plôch, prekládky dvoch prístreškov na smeti a za účelom uloženia inžinierskych sietí. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú. Výpoveďou zo dňa 07.06.2016 (ďalej len ako „Výpoveď“), ktorá mu bola doručená dňa 21.06.2016, žalovaný Nájomnú zmluvu s odkazom na článok II. ods. 2 písm. b) vypovedal bez udania dôvodu. Ozrejmil, že vypovedaniu Nájomnej zmluvy predchádzalo prijatie uznesenia Mestským zastupiteľstvom Žalovaného, ktoré na svojom zasadnutí zo dňa 26.05.2016 a 29.06.2016 hlasovalo za vypovedanie Nájomnej zmluvy. Dôvody, pre ktoré Mestské zastupiteľstvo žalovaného schválilo vypovedanie Nájomnej zmluvy súvisia s vplyvom investičného zámeru na blízke okolie a obyvateľov, pričom ich možno zhrnúť do nasledujúcich okruhov: a) odstránenie zelene a zhoršenie životného prostredia, b) zníženie počtu parkovacích miest pre miestnych obyvateľov, c)zhoršenie výhľadu a kvality bývania, d)zvýšenie hluku, e) malá vzdialenosť od susedného obytného domu, f) premiestnenie kontajnerových stojísk, g) zníženie trhovej hodnoty bytov. Za dôležité považoval poukázať, že uvedené dôvody korešpondujú s dôvodmi, ktoré uvádzali vlastníci bytov susediaceho obytného domu, a ktoré boli riadne, v rámci povoľovacieho konania posúdené príslušným stavebným úradom. V súlade so závermi svetlotechnického posudku, hlukovej štúdie a rozptylovej štúdie nebol zistený negatívny vplyv investičné zámeru na životné prostredie a na právne postavenie vlastníkov bytov v lokalite na J. N.. Zastal názor, že vypovedanie Nájomnej zmluvy bolo účelové, urobené s jediným cieľom, a to zabrániť Žalobcovi vo výstavbe, čo priznali aj poslanci na Mestskom zastupiteľstve, okrem iného aj tým, že uvedený postup označili za „neštandardný". Zdôvodnenia, ktoré uvádzali jednotliví poslanci Mestského zastupiteľstva žalovaného považoval za irelevantné a bez právneho základu, subjektívne, ktorými poslanci sledovali vlastné záujmy alebo len záujmy úzkej skupiny ľudí, pričom protiprávne a hrubým spôsobom zasiahli do jeho práv a oprávnených záujmov. Argumentoval, že jeho projekt spĺňal všetky zákonom predpísané podmienky a neexistoval právny dôvod, pre ktorý by sa nemal a nemohol realizovať. Zdôraznil, že mu neboli doposiaľ oznámené žiadne vecné alebo právne dôvody, ktoré by opodstatňovali ukončenie nájomného vzťahu. Dal do pozornosti, že Nájomnou zmluvou neboli prenajaté všetky pozemky, resp. pozemky v dostatočnej

výmere, potrebné na povolenie a výstavbu Dopravného napojenia, konkrétne pozemky parcely registra KN C č. XXXX/XX o výmere XXX.XX H., Č.. XXXX/XX o výmere XXX,XX H., č. XXXX/XX o výmere XX.XX H., č. XXXX/X H. o výmere XX,XX H., č. XXXX/X o výmere XX,XX H. a č. XXXX/X o výmere XXX,XX H. (ďalej len ako „Pozemky“) preto ešte počas trvania nájomného vzťahu založeného Nájomnou zmluvou inicioval vo vzťahu ku žalovanému niekoľko krokov smerujúcich ku uzatvoreniu nájomného vzťahu na ostatné Pozemky, avšak bezúspešne. Prostredníctvom spoločnosti GLOBAL design s. r. o. písomnou žiadosťou zo dňa 25.02.2010 predložil žalovanému návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy na Pozemky, Písomnou žiadosťou zo dňa 01.02.2011 opätovne požadoval žalovaného o doriešenie preukázania vlastníckeho alebo iného práva k Pozemkom pre potreby stavebného konania ohľadne povolenia výstavby Dopravného napojenia. Následne prostredníctvom spoločnosti GLOBAL design s. r. o. písomným Návrhom na nájom pozemkov zo dňa 31.07.2014 opätovne požiadal Žalovaného o uzatvorenie nájomnej zmluvy na Pozemky. Listom zo dňa 01.10.2014, č. H. R. XXXXX/XXXX mu žalovaný oznámil, že jeho žiadosť zo dňa 31.07.2014 bola prerokovaná na Mestskom zastupiteľstve žalovaného na zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.09.2014 ako prípad hodný osobitného zreteľa podľa o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorý však nezískal dostatočný počet hlasov na jeho prijatie. Aj napriek jeho opakovaným snahám dohodnúť sa so žalovaným na dočasnom užívaní Pozemkov, nájomná zmluva na tieto Pozemky nebola doposiaľ uzatvorená, pričom mu neboli oznámené žiadne relevantné zákonné dôvody, ktoré by zakladali oprávnený dôvod na neuzatvorenie nájomného vzťahu. Ako poslednú možnosť na zmierlivé vyriešenie situácie sa obrátil na žalovaného s Písomnou žiadosťou zo dňa 26.09.2017, na základe ktorej žiadal, aby žalovaný odstránil nezákonný stav, tzn. aby prijal rozhodnutie, ktorým potvrdí absolútnu neplatnosť Výpovede Nájomnej zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa Obč. zák. resp. potvrdí trvanie nájomného vzťahu v zmysle Nájomnej zmluvy a súčasne, aby uzatvoril so Žalobcom ako nájomcom nový nájomný vzťah na Pozemky vo vlastníctve žalovaného, na ktorých má byť vybudované Dopravné napojenie Stavby na U. N. a súčasne, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky smerujúce ku zmareniu realizácie Dopravného napojenia a Stavby 1, Stavby 2 a Stavby 3. Avšak ani po uplynutí 30 dní od doručenia uvedenej žiadosti mu žalovaný nepredložil relevantnú odpoveď, ktorou by zaujal konkrétne stanovisko ku riešeniu danej situácie. Zastal názor, že výpoveď Nájomnej zmluvy je absolútne neplatná z dôvodu podľa Obč. zák., nakoľko obchádza zákon a je s ním v rozpore. Argumentoval, že protiprávny úkon môže byt v rozpore so zákonom buď svojím obsahom alebo účelom. Právny úkon je v rozpore so zákonom svojím obsahom, ak práva a povinnosti určené právnym úkonom nie sú v súlade s kogentným ustanovením zákona. Svojim účelom je právny úkon v rozpore so zákonom, keď zákon ustanovuje určité práva alebo povinnosti len za účelom, ktorý je v zákone buď výslovne vyjadrený, alebo ktorý je z neho zrejmý, ale právny úkon sledoval iný účel. dospel k záveru, že žalovaný konal v rozpore s SR, , pričom primárnym zámerom žalovaného nebolo ukončenie nájomného vzťahu, ale zabrániť žalobcovi vo výstavbe, ktorú mal riadne povolenú (Stavba 1, Stavba 2 a Stavba 3), a ku ktorej ho sám žalovaný zaviazal (Dopravné napojenie), čím došlo k obchádzaniu zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené poukázal na to, že ako stavebník má záujem na tom, aby mohol v súlade so Stavebným povolením 1, Stavebným povolením 2 a Stavebným povolením 3 pokračovať vo výstavbe Stavby 1, Stavby 2, Stavby 3, a aby bola povolená výstavba Dopravného napojenia. Nakoľko zhotovenie Stavby 1, Stavby 2, Stavby 3 a Dopravného napojenia je možné len za súčasného užívania pozemkov vo vlastníctve Žalovaného, právo užívať pozemky Žalovaného v trvalom alebo v dočasnom zábere Stavby 1, Stavby 2, Stavby 3 a Dopravného napojenia je právom, ktorého existencia je pre neho významná a má svoje opodstatnenie. Nakoľko sám žalovaný súhlasil so zhotovením Stavby 1, Stavby 2, Stavby 3 a zhotovenie Dopravného napojenia sám stanovil ako podmienku pre výstavbu Stavby 1, Stavby 2 a Stavby 3 a ich skolaudovanie, mal legitímne očakávanie, že žalovaný pristúpi ku zmluvnej úprave oprávnenia žalobcu užívať všetky pozemky vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú v trvalom alebo v dočasnom zábere stavieb, a to prinajmenšom až do momentu ich dokončenia a uvedenia do trvalej prevádzky. Zopakoval, že má za to, že ukončenie nájomného vzťahu založeného Nájomnou zmluvou žalovaným je v súlade s absolútne neplatné, a to pre rozpor s dobrými mravmi, pre rozpor so zákonom a pre obchádzanie zákona ako bolo opísané v a tejto žaloby a na základe toho, v dôsledku absolútnej neplatnosti výpovede Nájomnej zmluvy nájomný vzťah naďalej trvá a je teda naďalej nájomcom a žalovaný prenajímateľ pozemkov bližšie špecifikovaných v Nájomnej zmluve. Žalovaný ako prenajímateľ je preto naďalej povinný strpieť výkon práva žalobcu dočasne užívať pozemky podľa Nájomnej zmluvy a nezasahovať do tohto práva. Poukázal na to, že žalovaný na platnosti výpovede nájomnej zmluvy naopak trvá. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to. že jeho právo užívať pozemky prenajaté nájomnou zmluvou je neisté a ohrozené, pričom vydaním rozhodnutia, ktorým súd vyhovie tejto žalobe, sa táto neistota a ohrozenie odstráni.

4/ Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť. V odôvodnení rozsudku uviedol, že zistil, že Rozhodnutím č. UKSP XXXX-V. /.-B., F.-XX zo dňa 30.08.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2007 Mestská časť Bratislava - Petržalka ako stavebný úrad rozhodla o umiestnení stavby: Polyfunkčný komplex budov, U. N. L. - J. na pozemkoch par. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/ X v katastrálnom území J.. Rozhodnutím č. UKSP XXXX-V., XXXX - F. - XXX zo dňa 30.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2012 Mestská časť Bratislava - Petržalka vydala stavebné povolenie na zhotovenie stavby: Polyfunkčný komplex budov, U. N.. L. - J. na pozemkoch par. č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX Platnosť Stavebného povolenia bola predĺžená do 07.04.2016. Rozhodnutím č. XX - XX/XXXXX/DGX/X/Za - 6 zo dňa 21.07.2010 vydala Mestská časť Bratislava - Petržalka V súvislosti so Stavbou 1 stavebné povolenie na stavbu: Polyfunkčný komplex budov, U. N. L. - J., objekt R. XX Úprava parkovania a vjazdu na J.X. N.. Stavebné povolenie 2 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2010. Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave rozhodnutím zo dňa 19.04.2010, č. B. XXXX/XXXXX/SOJ/V - XXXX vydal stavebné povolenie na stavbu: Polyfunkčný komplex budov U., R. - XX Preložka verejného vodovodu, R. - XX Prípojka vodovodu a predĺženie prípojky pre Č. R., R. - XX Prípojka kanalizácie, SO - 12 Verejná uličná dažďová kanalizácia. Stavebné povolenie 3 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2010. Hlavné mesto SR Bratislava ODP Záväzným stanoviskom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti zo dňa 23.07.2007, č. MAGS ORM XXXXX/XXXXXX/XXXX udelilo súhlas s umiestnením Stavby 1 na vybraných pozemkoch, a súčasne stanovilo, okrem iného aj podmienky z hľadiska riešenia dopravného vybavenia. Záväzným stanoviskom k investičnej činnosti č. H. S. XXXXX/XXXXXX/XX zo dňa 12.02.2009 žalovaný odsúhlasil umiestnenie stavby Dopravného napojenia na Einsteinovej ulici. Listom zo dňa 07.09.2009, č. H. R. XXXXX/XX/XXXXXX: Polyfunkčný komplex budov U. N.. L. - zmena dopravného riešenia žalovaný vyjadril písomný súhlas s umiestnením a realizáciou zmeneného Dopravného napojenia areálu Stavby 1 a s prekládkou protihlukovej bariéry na pozemkoch parcely registra KN C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X C. XXXX/X. Magistrát Hlavného mesta SR Bratislava ODP písomným vyjadrením č. H. S. XXXXX/XX/XXXXXX/HÓ-XXX zo dňa 05.01.2010 s umiestnením a zhotovením Stavby 1 súhlasil, nakoľko Dopravné napojenie je v súlade s riešením odsúhlaseným v územnom konaní. Rozhodnutím č. N. XXXXX- V., XXXX- F. - X zo dňa 12.01.2010 Mestská časť Bratislava - Petržalka, povolila žalobcovi umiestnenie Dopravného napojenia: Polyfunkčný komplex budov, U. N.., L., J. - Dopravné napojenie na U. N., na pozemkoch registra F. M. Č.. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/XX.

5/ Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra KN C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ X, XXXX/X C. XXXX/X je žalovaný.

6/ Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 17.03.2014 vydal rozhodnutie č. S. - L. - S.-XXXX/XXXXX/STE, ktorým zastavil konanie o vydanie stavebného povolenia na zhotovenie Dopravného napojenia z dôvodu, že žalobca ako žiadateľ o vydanie stavebného povolenia nepreukázal v súlade s § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 Stavebného zákona, že je vlastníkom pozemkov alebo že má k pozemkom iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na nich požadovanú stavbu: Dopravné napojenie.

7/ Zmluvou o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010 žalovaný ako vlastník pozemkov prenajal žalobcovi za odplatu pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území Petržalka bližšie špecifikované v článku I. bod 2. Podľa článku I. bod 2. Nájomnej zmluvy predmetom nájmu boli pozemky špecifikované v návrhu výroku rozhodnutia. V súlade s článkom 1. bod 3. Nájomnej zmluvy pozemky boli prenajaté za účelom vybudovania a užívania verejnej obslužnej komunikácie, vybudovania a užívania parkovísk, úpravy komunikácií a spevnených plôch, prekládky dvoch prístreškov na smeti a za účelom uloženia inžinierskych sietí. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa článku článok II. ods. 2 písm. b) nájomný vzťah mohol byť ukončený výpoveďou prenajímateľa a to i bez udania dôvodu, s trojmesačnou výpovednou lehotou. Výpoveďou zo dňa 07.06.2016 žalovaný Nájomnú zmluvu s odkazom na článok II. ods. 2 písm. b) vypovedal bez udania dôvodu. Zo zápisníc mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 26.05.2016

a 29.06.2016 vyplynulo, že vypovedaniu Nájomnej zmluvy predchádzalo prijatie uznesenia Mestským zastupiteľstvom Žalovaného, ktoré na svojom zasadnutí zo dňa 26.05.2016 a 29.06.2016 hlasovalo za vypovedanie Nájomnej zmluvy.

8/ Žiadosťou zo dňa 25.02.2010 prostredníctvom spoločnosti GLOBAL design s. r. o žalobca predložil žalovanému návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy na pozemky, ktoré neboli súčasťou nájomnej zmluvy č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010. Písomnou žiadosťou zo dňa 01.02.2011 opätovne požadoval žalovaného o doriešenie preukázania vlastníckeho alebo iného práva k Pozemkom pre potreby stavebného konania ohľadne povolenia výstavby Dopravného napojenia. Písomným návrhom na nájom pozemkov zo dňa 31.07.2014 opätovne požiadal žalovaného o uzatvorenie nájomnej zmluvy na Pozemky, ktoré neboli súčasťou nájomnej zmluvy č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010. Listom zo dňa 01.10.2014, č. H. R. XXXXX/XXXX mu žalovaný oznámil, že jeho žiadosť zo dňa 31.07.2014 bola prerokovaná na Mestskom zastupiteľstve žalovaného na zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.09.2014 ako prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý však nezískal dostatočný počet hlasov na jeho prijatie. Písomnou žiadosťou zo dňa 26.09.2017 žalobca žiadal, aby žalovaný odstránil nezákonný stav, tzn. aby prijal rozhodnutie, ktorým potvrdí absolútnu neplatnosť Výpovede Nájomnej zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa resp. potvrdí trvanie nájomného vzťahu v zmysle Nájomnej zmluvy a súčasne, aby uzatvoril so Žalobcom ako nájomcom nový nájomný vzťah na Pozemky vo vlastníctve žalovaného, na ktorých má byť vybudované Dopravné napojenie Stavby na Einsteinovu ulicu a súčasne, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky smerujúce ku zmareniu realizácie Dopravného napojenia a Stavby 1, Stavby 2 a Stavby 3.

9/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. , ďalej o ust. , , , , , tiež , , , Obč. zák. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že sporové strany dňa 16.04.2010 uzatvorili zmluvu o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX, na základe ktorej žalovaný ako prenajímateľ prenechal žalobcovi ako nájomcovi do užívania nehnuteľnosť- pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX nachádzajúce sa v kat. úz. J. bližšie špecifikované v článku I. bod 2. V súlade s článkom 1. bod 3. Nájomnej zmluvy pozemky boli prenajaté za účelom vybudovania a užívania verejnej obslužnej komunikácie, vybudovania a užívania parkovísk, úpravy komunikácií a spevnených plôch, prekládky dvoch prístreškov na smeti a za účelom uloženia inžinierskych sietí. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú. Zmluvné strany si v zmluve dohodli možnosť ukončenia nájmu vzájomnou písomnou dohodou zmluvných strán, ako aj formou písomnej výpovedi nájomného vzťahu žalovaným bez udania dôvodu s 3-mesačnou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (článok II, bod ods. 2 písm. b) a tiež formou písomnej výpovedi nájomného vzťahu žalobcom bez udania dôvodu do doby zahájenia stavebných prác na predmete nájmu, Tiež bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že po termíne zahájenia prác je žalobca (nájomca) oprávnený od zmluvy len jednostranne odstúpiť v súlade s ustanoveným . Žalovaný listom zo dňa 07.06.2016 Zmluvu o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX žalobcovi vypovedal bez udania dôvodu, s trojmesačnou výpovednou lehotou. Písomnú výpoveď nájmu žalobca prevzal dňa 21.06.2016. V zmysle zmluvného dojednania nájom mal skončiť dňom 30.09.2016. Žalobca s ukončením nájmu nesúhlasil, mal za to, že výpoveď z nájmu je neplatná. Dňa 25.10.2017 podal na súd návrh na určenie , že ako nájomca je oprávnený z titulu Zmluvy o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010 uzatvorenej so Žalovaným ako prenajímateľom užívať pozemky, ktoré boli predmetom nájmu v zmysle citovanej nájomnej zmluvy.

10/ Medzi stranami v spore bola uzatvorená písomná nájomná zmluva, v ktorej si účastníci konania ako zmluvné strany okrem podstatných náležitostí (označenie prenajímateľa, nájomcu, medzi ktorými sa uzavrela, predmet nájmu a odplata za nájom) dohodli aj ďalšie náležitosti, ktoré ako zhodný prejav vôle pojali do jej obsahu. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Bolo tiež nesporné, že zmluvu o nájme uzatvorili slobodne na základe rozhodnutia oboch zmluvných strán. V zmysle zmluvy zo dňa 16.04.2010 bol žalobca oprávnený užívať pozemky zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX nachádzajúce sa v kat. úz. Petržalka bližšie špecifikované v článku I. bod 2. Zmluvy za účelom vybudovania a užívania verejnej obslužnej komunikácie, vybudovania a užívania parkovísk, úpravy komunikácií a spevnených plôch, prekládky dvoch prístreškov na smeti a za účelom uloženia inžinierskych sietí k stavbe „Polyfunkčný komplex budov, U., Bratislava - Petržalka“. Pokiaľ ide o predmet nájmu, rozsah a spôsob jeho užívania, tento medzi účastníkmi sporný nebol. Sporné medzi nimi nebolo ani to, že nájom bol dojednaný na dobu neurčitú a že k dohode o jeho skončení nedošlo. Spornou ostala otázka, či právny

vzťah účastníkov konania, založený zmluvou zo dňa 16.04.2010 trvá aj naďalej z dôvodu, že výpoveď z nájmu daná žalobcovi žalovaným je neplatný právny úkon. 11/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že neplatnosť právneho úkonu vyplýva predovšetkým z jeho nedovolenosti právnym poriadkom. Nedovolenosť právneho úkonu však nemožno vyvodiť len z jeho rozporu s konkrétnym ustanovením zákona. Nemožno sa teda uspokojiť s konštatovaním, že „zákon nebol porušený". V takom prípade ide o formalistický (normatívny) prístup k hľadaniu spravodlivosti. Materiálne ponímanie práva pri aplikácií § 39 Obč. zák. znamená, že nedovolenosť určitého konania nemusí právny predpis upravovať výslovne, ale môže vyplynúť z kontextu jednotlivých ustanovení právneho predpisu či viacerých predpisov.

12/ Ďalším dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. je prípad, keď právny úkon svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. K obchádzaniu zákona dochádza v prípade, keď právny úkon nie je síce v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho ciele a zmysel (ratio legis) obchádzajú. To znamená, že právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť možno vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Takýmto právnym úkonom konajúci v konečnom dôsledku sleduje, aby zákon nebol dodržaný.

13/ Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 Obč. zák. vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, ktorými sú v danom prípade označenie prenajímateľa a nájomcu, predmet nájmu a odplata za nájom. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Prejav vôle účastníkov dňa 16.04.2010 smeroval k vzniku zmluvy o nájme a založil medzi nimi občianskoprávny vzťah, z ktorého im vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti. Obsah zmluvy, ktorú uzatvorili, je daný vôľou zmluvných strán. Podľa zmluvných dojednaní na základe zhodného prejavu zmluvných strán nájomný vzťah založený zmluvou zo dňa 16.04.2010 mohol zaniknúť troma spôsobmi, a to buď zmluvným konsenzom medzi subjektami nájomného vzťahu, dohodou, uzavretou v písomnej forme, výpoveďou nájmu alebo odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 1 Obč. zák., teda jednostranným úkonom prenajímateľa prípadne nájomcu.

14/ Ustanovenie § 677 Obč. zák. umožňuje zrušiť nájomnú zmluvu výpoveďou. Citované zákonné ustanovenie v ods. 2 Obč. zák. upravuje konkrétne výpovedné lehoty platné pri jednotlivých druhoch nájmu. Z uvedeného potom vyplýva, že dojednania obsiahnuté v nájomnej zmluve v článku II, bod 2, písm. b/ oprávňovalo žalovaného ako prenajímateľa ukončiť nájomný vzťah so žalobcom výpoveďou bez skutkového vymedzenia jej dôvodu a v trojmesačnej výpovednej lehote. Na takomto spôsobe ukončenia nájmu sa účastníci dohodli slobodne v rámci zmluvnej voľnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalovaný ako prenajímateľ preto podľa názoru súdu uvedený právny úkon zákonu neodporuje a je s ním v súlade.

15/ Pokiaľ žalobca argumentoval, že vypovedaním nájomnej zmluvy bez udania dôvodu, kedy žalovaný týmto úkonom mal za cieľ zabrániť žalobcovi vo výstavbe Polyfunkčného komplexu budov, U., Bratislava

- J.“, postupoval v rozpore s dobrými mravmi a dopustil sa voči žalobcovi šikanózneho výkonu práva, ktorým (okrem iných obštrukcií zo strán žalovaného) mu znemožnil pokračovať vo výstavbe, súd konštatuje, že uvedenú argumentáciu žalobca nepreukázal. Žalobca nepreukázal nemožnosť pokračovať vo výstavbe výlučne v dôsledku ním namietanej výpovede nájomnej zmluvy. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo nájomnou zmluvou č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010 neboli prenajaté všetky pozemky, resp. pozemky v dostatočnej výmere, potrebné na povolenie a výstavbu Dopravného napojenia, konkrétne pozemky parcely registra KN C č. XXXX/XX o výmere XXX.XX H., č. XXXX/XX o výmere XXX,XX H., č. XXXX/XX o výmere XX.XX H., č. XXXX/X m2 o výmere XX,XX H., č. XXXX/X o výmere XX,XX H. a č. XXXX/X o výmere XXX,XX H., ktorých výstavbou bolo podmienené povolenie žalobcom uvádzanej výstavby Polyfunkčný komplex budov, U., L. - J.“. Z uvedeného preto možno konštatovať, že aj v prípade, ak by k vypovedaniu nájomnej zmluvy žalovaným nedošlo, žalobca by na pokračovanie výstavby nemal splnené všetky potrebné podmienky, pretože ako sám uviedol, Nájomnou zmluvou č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010 neboli prenajaté všetky pozemky, resp. pozemky v dostatočnej výmere, potrebné na povolenie a výstavbu Dopravného napojenia, ktorého vybudovaním bolo podmienené povolenie žalobcom uvádzanej stavby „Polyfunkčný komplex budov, U., L. - J.“. S prihliadnutím na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia, že žalobca ako nájomca je oprávnený z titulu Zmluvy o nájme pozemkov č.

XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010 uzatvorenej so Žalovaným ako prenajímateľom užívať pozemky špecifikované v bode 1. odôvodnenia zamietol, keď nedospel k záveru o neplatnosti výpovede z nájmu a ani v konaní nevyšlo najavo, že by žalobca disponoval titulom oprávňujúcim ho k užívaniu pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.

16/ Nad rámec súd prvej inštancie konštatoval, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa kladným rozhodnutím súdu zmení právne postavenie žalobcu. V danom prípade aj za predpokladu, že by bol žalobca v konaní úspešný, by sa jeho právne postavenie nijako nezmenilo, nakoľko takéto rozhodnutie by mu nezabezpečilo možnosť pokračovať vo výstavbe nakoľko ako sám uviedol, Nájomnou zmluvou č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010 neboli prenajaté všetky pozemky, resp. pozemky v dostatočnej výmere, potrebné na povolenie a výstavbu Dopravného napojenia, konkrétne pozemky parcely registra F. M. Č.. XXXX/XX o výmere XXX.XX H., č. XXXX/XX o výmere XXX,XX H., Č.. XXXX/XX o výmere XX.XX H., Č.. XXXX/X H. o výmere XX,XX H., Č.. XXXX/ X o výmere XX,XX H. a č. XXXX/X o výmere XXX,XX H. , pričom preto ešte počas trvania nájomného vzťahu založeného Nájomnou zmluvou č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010 inicioval vo vzťahu ku žalovanému niekoľko krokov smerujúcich ku uzatvoreniu nájomného vzťahu na ostatné Pozemky, avšak bezúspešne. Z uvedeného preto vyplýva, že ak by aj súd v rámci vyhodnotenia predbežnej otázky posúdil výpoveď z nájmu ako neplatnú a na základe toho vyhovel žalobe žalobcu a určil, že žalobca ako nájomca je oprávnený z titulu Zmluvy o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16.04.2010 uzatvorenej so žalovaným ako prenajímateľom užívať pozemky špecifikované v bode 1. odôvodnenia postavenie žalobcu by sa s poukazom na konečný výsledok, ktorý prejednávanou žalobou sleduje nezmenilo, nakoľko bez toho, aby mohol projekt výstavby úspešne dokončiť ako sám uviedol je potrebné na povolenie a výstavbu Dopravného napojenia, aby mal v nájme aj iné pozemky žalovaného: konkrétne pozemky parcely registra F. M. Č.. XXXX/XX o výmere XXX.XX H., č. XXXX/XX o výmere XXX,XX H., Č.. XXXX/XX o výmere XX.XX H., č. XXXX/X H. o výmere XX,XX H., č. XXXX/X o výmere XX,XX H. a č. XXXX/X o výmere XXX,XX H., vo vzťahu ku ktorým k uzavretiu nájomnej ani inej zmluvy nedošlo. Preto u žalobcu nie je daný ani naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, čo samo o sebe postačuje na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej. 17/ Pokiaľ žalobca argumentuje vo vzťahu k prejednávanej žalobe tým, že konaním žalovaného mu bola spôsobená majetková škoda, túto súd v tomto konaní nie je oprávnený skúmať a žalobcovi nič nebráni domáhať sa jej uspokojenia v inom konaní, pokiaľ preukáže splnenie zákonných podmienok.

18/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , keď z obsahu spisu zistil, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, žiadne trovy nevznikli.

19/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, na základe ust. , a . Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že len na základe riadne preukázaného oprávnenia užívať pozemky v trvalom alebo dočasnom zábere Dopravného napojenia udeleného zo strany žalovaného ako ich vlastníka, mohol príslušný stavebný úrad vydať stavebné povolenie na zhotovenie Dopravného napojenia. Dňa 12. 2. 2009 Žalovaný vydal záväzné stanovisko ktorým odsúhlasil umiestnenie stavby Dopravného napojenia na Einsteinovej ulici, nakoľko návrh Dopravného riešenia bol v súlade s územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnení. Mestská časť Bratislava - Petržalka vydala dňa 12. 1. 2012 na žiadosť žalobcu ako stavebníka, územné rozhodnutia č. N. XXXXX-V., XXXX-F. - X, ktorým bolo povolené umiestnenie Dopravného napojenia na pozemkoch registra KN C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX. Dňa 17. 3. 2014 však príslušný stavebný úrad, Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal rozhodnutie č. S.

- L. - S.-XXXX/XXXXX/STE, ktorým zastavil konanie o vydanie stavebného povolenia na zhotovenie Dopravného napojenia z dôvodu, že žalobca ako žiadateľ o vydanie stavebného povolenia nepreukázal v súlade s § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona, že je vlastníkom pozemkov alebo že má k pozemkom iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na nich požadovanú stavbu : Dopravné napojenie. V dôsledku toho, že žalovaný neudelil žalobcovi oprávnenie na užívanie pozemkov (nad rámec nájomnej zmluvy) určených na výstavbu Dopravného napojenia v potrebnom rozsahu a naviac existujúcu nájomnú zmluvu vypovedal, spôsobil tak zastavenie konania o vydanie stavebného povolenia na zhotovenie Dopravného napojenia a súčasne aj zmarenie ostatných stavieb, nakoľko v súlade so stavebným povolením 1 bez kolaudačného rozhodnutia na užívanie Dopravného napojenia by nebolo vydané ani kolaudačné rozhodnutie na Stavbu 1, ktorá bola hlavným investičným zámerom žalobcu. Je síce pravdou, že nájomný vzťah nie je v súlade s § 139 ods. 1 stavebného zákona

jedinou alternatívou, ktorou je možné udeliť stavebníkovi oprávnenia na užívanie pozemkov určených na výstavbu, avšak táto skutočnosť nevylučuje naplnenie dôvodov absolútnej neplatnosti Výpovede nájomnej zmluvy vymedzených v § 2 žaloby. Žalobca sa niekoľko rokov opakovane snažil dosiahnuť rozšírenie predmetu nájomnej zmluvy na všetky potrebné pozemky, avšak bezúspešne.

20/ Žalobca v odvolaní uviedol, že síce je pravdou, že žalobca a žalovaný si podľa čl. II bod 2 písm. b/ nájomnej zmluvy dohodli možnosť jednostranného ukončenia nájomnej zmluvy výpoveďou aj bez udania dôvodu, avšak ani takýto zmluvný konsenz nevylučuje naplnenie dôvodu absolútnej neplatnosti výpovede v zmysle Obč. zák. najmä preto, že zo strany žalovaného došlo k šikanóznemu výkonu práva, resp. tomu zodpovedajúcemu konaniu v rozpore s dobrými mravmi a popretiu ústavných princípov podľa SR a SR. Podľa súdu prvej inštancie tiež nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení práva, keďže aj za predpokladu, že by bol žalobca v konaní úspešný, by sa jeho právne postavenie nijako nezmenilo, nakoľko takéto rozhodnutie by mu nezabezpečilo možnosť pokračovať vo výstavbe. Žalobca poukazoval na to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem v zásade absentuje vtedy, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Žalobca zotrval na názore, že keď je predmetom daného sporu posúdenie platnosti výpovede nájomnej zmluvy, resp. nájomný vzťah, čomu zodpovedá aj žalobcom navrhovaný petit, tak sú je povinný skúmať následky výpovede a tým aj naliehavý právny záujem na určení práva výlučne vo vzťahu k nájomnej zmluve. Súd prvej inštancie ale zmätočne zamieňa následok výpovede a tým aj existenciu naliehavého právneho záujmu na určení práva len vo vzťahu k Stavbe 1, 2 a 3. Ukončenie nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou žalovaným je podľa Obč. zák. absolútne neplatné, a to pre rozpor s dobrými mravmi, pre rozpor so zákonom a pre obchádzanie zákona. V dôsledku absolútnej neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy nájomný vzťah naďalej trvá a žalobca je stále nájomcom pozemkov špecifikovaných v nájomnej zmluve. Žalovaný ako prenajímateľ je tak povinný naďalej strpieť výkon práva žalobcu dočasne užívať pozemky podľa nájomnej zmluvy. Vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý trvá na výpovedi nájomnej zmluvy, ktorú žalobca naopak považuje za absolútne neplatnú, je právo žalobcu dočasne užívať predmetné pozemky podľa nájomnej zmluvy ohrozené a neisté. Rozhodnutím, ktorým by súd potvrdil existenciu nájomného vzťahu, resp. existenciu práva žalobcu ako nájomníka, by sa neistota a ohrozenie práva žalobcu užívať pozemky s určitosťou odstránili. Určenie práva má zároveň preventívny charakter, nakoľko určením, že nájomný vzťah naďalej trvá, je možné predísť žalobe o náhrade škody.

21/ Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že vypovedaniu nájomnej zmluvy predchádzalo prijatie uznesenia Mestským zastupiteľstvom žalovaného, ktoré na svojom zasadnutí zo dňa 26. 5. 2016 a 29. 6. 2016 hlasovalo za vypovedanie nájomnej zmluvy. Dôvody, pre ktoré Mestské zastupiteľstvo žalovaného schválilo vypovedanie nájomnej zmluvy súvisia s vplyvom investičného zámeru na blízke okolie a obyvateľov, pričom ich možno zhrnúť do okruhov : odstránenie zelene a zhoršenie životného prostredia, zníženie počtu parkovacích miest pre miestnych obyvateľov, zhoršenie výhľadu a kvality bývania, zvýšenie hluku, malá vzdialenosť od susedného obytného domu, premiestnenie kontajnerových stojísk, zníženie trhovej hodnoty bytov. Uvedené dôvody korešpondujú s dôvodmi, ktoré uvádzali vlastníci bytov susediaceho obytného domu a ktoré boli riadne posúdené v rámci povoľovacieho konania príslušným stavebným úradom. V súlade so závermi svetlotechnického posudku, hlukovej štúdie a rozptylovej štúdie nebol zistený negatívny vplyv investičného zámeru na životné prostredie a na právne postavenie vlastníkov bytov v lokalite na J. ulici. Podľa názoru žalobcu bolo vypovedanie nájomnej zmluvy účelové, urobené s jediným cieľom, ukončiť užívanie pozemkov a zabrániť tak žalobcovi vo výstavbe. Žalobca zdôraznil, že si svoje povinnosti z nájomnej zmluvy plnil vždy riadne a včas; preto nemožno konanie a rozhodnutie predstaviteľov žalovaného považovať za nič iné než za šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy podľa § 39 Obč. zák. Pokiaľ niekto vykonáva svoje právo spôsobom, ktorý zámerne poškodzuje iného, ide o šikanózny výkon práva, a teda o konanie proti dobrým mravom, ako konštatuje rozhodnutie NS SR z 22. 10. 2010, sp. zn. .

22/ Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že mal legitímne očakávanie v to, že žalovaný umožní žalobcovi užívať pozemky v jeho vlastníctve, nakoľko udelil súhlasné záväzné stanoviská na výstavbu a súčasne, že umožní splniť podmienku vybudovania Dopravného napojenia, nakoľko samotný žalovaný túto podmienku stanovil. Najvyšší predstavitelia žalovaného však účelovo a svojvoľne maria žalobcovi splnenie týchto podmienok tým, že bezdôvodne ukončili nájomnú zmluvu potrebnú na zhotovenie Stavby

1, Stavby 2 a Stavby 3 a súčasne neumožnili prenájom ostatných pozemkov, nevyhnutne potrebných na povolenie a zhotovenie Dopravného napojenia. Z postupu žalovaného je tak potrebné vyvodiť záver, že konaním žalovaného došlo k porušeniu zásady legitímneho očakávania, a teda k porušeniu princípu právnej istoty, ktorá je jedným zo základných princípov právneho štátu podľa SR. Keďže výpoveď nájomnej zmluvy svojím účelom odporuje zákonu - Ústave SR tým, že porušuje princíp legitímneho očakávania podľa SR, tak výpoveď nájomnej zmluvy je podľa Obč. zák. absolútne neplatným právnym úkonom.

23/ Žalobca naďalej namietal aj naplnenie dôvodu absolútnej neplatnosti výpovede pre porušenie princípu legality podľa SR. Imanentnou súčasťou princípu legality je požiadavka, aby orgány verejnej moci pri aplikácii práva postupovali výlučne na základe zákona a v súlade s ním. Orgány verejnej moci sú povinné pri svojej činnosti vždy a za každých okolností dodržiavať zákony a princípy, na ktorých boli založené, vrátane SR. Princíp legality pri aplikácii práva sa označuje aj ako zákonnosť. Nakoľko výpoveď nájomnej zmluvy bola zrealizovaná v rozpore s SR tým, že porušuje princíp legality podľa SR a v rozpore s čl. 1 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu, potom výpoveď nájomnej zmluvy je podľa Obč. zák. absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že vyhovie jeho žalobe a prizná mu tiež nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

24/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Žalobca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že nároku, ktorého sa domáha, je potrebné poskytnúť právnu ochranu, nepredložil žiadne relevantné listiny a dôkazy, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti preukazovali, že ak by nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval, tento by ho oprávňoval v stavebnom konaní pokračovať a zároveň, že by mu bolo možné vydať stavebné povolenie na stavbu Dopravné napojenie. Dojednanie obsiahnuté v nájomnej zmluve zo dňa 16. 4. 2010 v čl. II, bod 2 písm. b/ oprávňovalo žalovaného ako prenajímateľa ukončiť nájomný vzťah so žalobcom výpoveďou bez skutkového vymedzenia jej dôvodu a v trojmesačnej výpovednej lehote. Postup žalovaného bol v súlade s uzavretou zmluvou. Účastníci uzatvorili nájomnú zmluvu č. XX-XX-XXXX-XX-XX slobodne, vážne a na základe rozhodnutia a vzájomnej zhody oboch strán zmluvy, z ktorej vznikli žalobcovi aj žalovanému práva a povinnosti. Jedným z týchto práv bolo vypovedať nájom zo strany žalovaného s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktoré právo žalovaný využil a písomnú výpoveď doručil žalobcovi dňa 21. 6. 2016. Výpoveď bola urobená v predpísanej forme a obsahu a nebolo preukázané, že by žalobca disponoval titulom oprávňujúcim ho užívať pozemky, vo väčšom rozsahu, než ako bolo uvedené v nájomnej zmluve. Od uzatvorenia nájomnej zmluvy dňa 16. 4. 2010 mal žalobca dostatočný časový priestor na to, aby si právne vzťahy k pozemkom pod celou stavbou (teda hlavným objektom, vedľajšími objektami a dopravným napojením) riešil inou právnou formou, napr. zriadením vecného bremena, uzatvorením zmluvy o spolupráci príp. nájmom, ako to žiada ust. (stavebný zákon). Nebolo preukázané, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako tvrdí žalobca. Sám žalobca v odvolaní uvádza, že právna úprava stavebného zákona podmieňuje možnosť výstavby preukázaním oprávnenosti užívať pozemky pod navrhovanou stavbou. Z tohto dôvodu bolo konanie o povolení stavby Dopravné napojenie zastavené nie preto, že prišlo k vypovedaniu nájomnej zmluvy. Nájomný vzťah bol viazaný len na časť pozemkov, a teda nebolo možné na jeho základe úspešne sa domáhať vydania stavebného povolenia, čo priznal aj samotný žalobca. Aj podľa žalovaného žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení; žalobca v konaní neuviedol, aké právo žalobcu je doručením výpovede z nájmu ohrozené či neisté. Ak je to právo na vydanie stavebného povolenia, nie je to pravda, nakoľko žalobca bez ohľadu na ukončenie nájmu, čo jeho trvanie, nepreukázal ostatné podmienky na vydanie stavebného povolenia. Jeho postavenie voči stavebnému úradu ako orgánu príslušnému na vydanie stavebného povolenia, sa nezmení. Žalovaný zopakoval, že nájomný vzťah sa týkal určitého okruhu pozemkov, mal presne stanovený predmet nájmu a teda nemá žiadny súvis s inými pozemkami, ktoré opisuje žalobca v odvolaní. Nepodložená je požiadavka, aby súd skúmal následky výpovede. Predmetom konania bolo posúdiť, či tu právo je alebo nie je; žalobca si mal byť pri uzatváraní nájomnej zmluvy vedomý toho, aké následky prinášajú jednotlivé ustanovenia nájomnej zmluvy, pričom svoj súhlas s ustanoveniami nájomnej zmluvy udelil podpisom zmluvy.

25/ Žalovaný záverom uviedol, že žalobca pri posudzovaní dôvodov neplatnosti právneho úkonu musí preukázať, že právny úkon bol realizovaný s nedostatkom slobody, vážnosti, v rozpore s dobrými mravmi, príp. za pôsobenia omylu a že neboli splnené ďalšie predpoklady, a to nedostatok formy, neurčitosť

predmetu, nespôsobilosť subjektov, príp. rozpor so zákonom. Žiadny z týchto predpokladov žalobca neosvedčil ani nepreukázal. Napádaný právny úkon, ktorým je výpoveď nájomnej zmluvy netrpí ani jednou z týchto vád, ktorá by ho robila neplatným. Legitímne očakávanie musí byť viazané na prejavený úkon, alebo prísľub, k čomu žalovaný nikdy nepristúpil a ani nedal žalobcovi dôvod na takéto očakávania. Všetky žalobcom uvádzané tvrdenia považuje žalovaný za účelové a nedôvodné.

26/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a (t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. 27/ Podľa žalobou možno požadoval aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazoval ak vyplýva z osobitného predpisu.

28/ Podľa (ďalej ) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

29/ Podľa nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

30/ Podľa zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

31/ Podľa ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

32/ Súd prvej inštancie si otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení (že je ako nájomca oprávnený z titulu Zmluvy o nájme pozemkov užívať v Zmluve špecifikované pozemky) vyriešil tak, že dospel k záveru, že žalobca existenciu takéhoto naliehavého právneho záujmu nepreukázal, keď vychádzal zo záveru, že ani prípadné kladné rozhodnutie súdu by nezmenilo právne postavenie žalobcu, nakoľko ani takéto rozhodnutie by mu nezabezpečilo možnosť pokračovať vo výstavbe, keďže predmetom Zmluvy o nájme pozemkov neboli všetky tie pozemky, ktoré si vyžadovalo zabezpečenie povolenia a výstavby Dopravného napojenia. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. Je síce pravdou, že samotná Zmluva o nájme pozemkov - vzhľadom na skutočnosť, že jej predmetom neboli všetky tie pozemky, ktoré by si vyžadovalo vybudovanie stavby Dopravné napojenie - by žalobcovi nezabezpečila možnosť pokračovať vo výstavbe, uvedenú okolnosť ale odvolací súd nepovažoval za rozhodujúcu pre posúdenie otázky existencie naliehavého záujmu na požadovanej určovacej žalobe. Žalobca v súdenej právnej veci napadol platnosť výpovede predmetnej Zmluvy o nájme pozemkov, ktorú mu dal žalovaný, avšak spornosť žalobcovho práva (či jeho právo plynúce mu ako nájomcovi zo Zmluvy o nájme pozemkov naďalej trvá alebo či výpoveďou zaniklo) bolo možné odstrániť práve predmetnou žalobou žalobcu. Rozhodnutie o žalobe predstavuje odstránenie neistoty v právnom vzťahu zmluvných strán, a teda aj odstránenie spornosti žalobcovho práva (zo Zmluvy o nájme pozemkov). Podľa názoru odvolacieho súdu teda naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení práva je v danom prípade daný. Uvedený rozdielny právny záver súdu prvej inštancie však nič nemení na inak vecne správnom rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu zamietol, z dôvodu, že súd prvej inštancie sa (napriek svojmu záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanej určovacej žalobe) zaoberal otázkou platnosti/neplatnosti výpovede Zmluvy o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 16. 4. 2010, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že táto je právne bezvadná, a teda platná, majúca za následok zánik nájomného vzťahu medzi stranami sporu (založeného predmetnou zmluvou). 33/ Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne zaoberal otázkou, či predmetná výpoveď nájomnej zmluvy spĺňa zákonné požiadavky platného právneho úkonu z hľadiska ust. § 34, § 37, § 39 Obč. zák. pričom zistil, že výpoveď bola daná žalovaným (ako prenajímateľom) žalobcovi (ako nájomcovi) v zmysle zmluvných podmienok, dohodnutých stranami sporu (ako zmluvnými stranami Zmluvy o prenájme pozemkov) prejavmi vôle, ktoré boli slobodné, určité, vážne a zrozumiteľné. Skutočnosť, že sa žalovaný ako prenajímateľ pozemkov (ich vlastník) rozhodol výpoveďou nájomnej zmluvy ukončiť zmluvný vzťah medzi stranami sporu neznamená, že postupoval voči žalobcovi šikanózne. Uplatnenie práva ukončiť zmluvný vzťah výpoveďou, za podmienok, dohodnutých zhodnými a slobodnými prejavmi vôle v zmluve, nemožno hodnotiť ako šikanu; žalobca si ako zmluvná strana

musel byť vedomý, že zmluva poskytuje možnosť uvedeným spôsobom ukončiť daný zmluvný vzťah. Daním výpovede nájomnej zmluvy teda žalovaný nekonal v rozpore s dobrými mravmi, ale len uplatnil právo vyplývajúce mu zo zmluvy. 34/ Žalobca sa ďalej nemôže podľa odvolacieho súdu dovolávať princípu ochrany legitímnych očakávaní ohľadom toho, že mu žalovaný umožní užívať pozemky v jeho vlastníctve, za situácie, že žalobca sám (v rokoch 2010 - 2016) nedokázal naplniť všetky podmienky potrebné pre vybudovanie Dopravného napojenia, keďže pre potreby výstavby celej stavby nemal zabezpečené všetky potrebné pozemky (či už v podobe nájmu, alebo zriadením práva vecného bremena, uzatvorením zmluvy o spolupráci a pod.), v zmysle stavebného zákona. 35/ Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj argumentáciu žalobcu, ktorý absolútnu neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy vyvodzuje aj z dôvodu údajného porušenia princípu legality podľa SR, a to tým, že sa žalovaný rozhodol uplatniť svoje právo vypovedať nájomnú zmluvu so žalobcom. Ako už bolo uvedené, výpoveď ako právny úkon učinil žalovaný v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami. Zároveň nemožno od žalovaného (v postavení vlastníka pozemkov a teda ich prenajímateľa zo Zmluvy o nájme pozemkov) spravodlivo očakávať, aby sa žalovaný v záujme naplnenia predstáv žalobcu vzdal uplatnenia svojho legitímneho práva na ukončenie zmluvného vzťahu

- v danom prípade výpoveďou nájomnej zmluvy - za dodržania všetkých zákonných požiadaviek. Ako už poznamenal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ v dôsledku predčasného ukončenia nájomného vzťahu žalovaným predmetnou výpoveď vznikla žalobcovi nejaká škoda, nič mu nebráni, aby si túto uplatnil. 36/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ). 37/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , . V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že tento si ich neuplatňoval, pričom zo spisového materiálu bolo zrejmé, že žalovanému trovy v odvolacom konaní nevznikli. 38/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).