Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/237/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobcu R. P.,

bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. J. H., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ A.

P. S. s.r.o., so sídlom v B. a 2/ A. P. B. s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. A. B.,

advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 250 000,-- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu a žalovanej 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2007 sp.zn. , a

rozhodol

t a k t o :

1/ Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

2/ Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2007 sp.zn. ,

a vo výroku o trovách konania žalovanej 2/ z r u š u j e a vec mu

vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou 18.9.1998 na Okresnom súde Bratislava V sa žalobca domáhal

(pôvodne len voči žalovanej 1/) náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že v mesiaci

október 1995 ponechal svoje osobné motorové vozidlo zn. M. v značkovej opravovni

žalovanej 2/ na vykonanie opravy a po uplynutí času opravy mu vozidlo nebolo vrátené

z dôvodu, že sa v opravovni nenachádza. Náhradu škody žiadal priznať v sume 250 000,-- Sk

(predstavujúcej kúpnu cenu vozidla) vrátane 17,6 % úrokov z omeškania od 12.10.1995 až

do jej zaplatenia.

Okresný súd Bratislave V rozsudkom z 30. marca 2005 č.k. -113 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom z 30. mája 2006 č.k. -136 uložil žalovanej 2/ povinnosť

zaplatiť žalobcovi 250 000,-- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 12.10.1995 až

do zaplatenia a náhradu trov konania 53 386,-- Sk na účet jeho zástupcu JUDr. J. H.. Voči

žalovanej 1/ žalobu zamietol a nepriznal jej náhradu trov konania. Takto rozhodol poukazujúc

na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že v zmysle ustanovenia

§ 421 Obč. zákonníka je daná zodpovednosť žalovanej 2/ za škodu spôsobenú nevydaním

veci zverenej na opravu. Uplatnený nárok nepovažoval za premlčaný z dôvodu, že žalobca sa

o škode a o tom kto za ňu zodpovedá (o osobách, ktorým bolo vozidlo vydané) dozvedel až

26.9.1996 z uznesenia OR PZ B. X.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalovaných rozsudkom

z 19. apríla 2007 sp.zn. , a rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že žalobu aj voči žalovanej 2/ zamietol a nepriznal jej náhradu trov konania.

Zároveň rozhodol, že prvostupňový rozsudok sa vo výroku o trovách konania žalovanej 1/

potvrdzuje a že sa tejto žalovanej nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, no vec

neposúdil správne po právnej stránke a to v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania

zo strany žalovanej 2/. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že došlo

k premlčaniu práva žalobcu, preto ho nemožno priznať. Poukázal pritom na skutkové zistenia,

z ktorých vyplynulo, že žalobca sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedel už dňa

11.10.1995 (v tento deň si bol prevziať vozidlo z opravy), ale právo na náhradu škody uplatnil

voči žalovanej 2/ na súde až 1.3.2000 (keď na pojednávaní pred súdom prvého stupňa

navrhol, aby súd pripustil pristúpenie žalovanej 2/ do konania), teda po uplynutí dvojročnej

subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula 11.10.1997. Nepriznanie náhrady trov konania

žalovanej 2/ odôvodnil len odkazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca i žalovaná 2/. Žalobca

podal dovolanie proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba

aj voči žalovanej 2/ zamietnutá. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie

veci v otázke premlčania uplatneného práva. Poukazoval na správnosť záverov súdu prvého

stupňa v tejto otázke. Žalovaná 2/ napadla dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým jej nebola priznaná náhrada trov konania. Žiadala ho v tomto výroku zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala nepreskúmateľnosť rozsudku

odvolacieho súdu v tejto časti, keď z jeho dôvodov nebolo zrejmé, prečo nebolo možné

rozhodnúť o trovách konania podľa zásady úspechu v spore v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenými

osobami (účastníkmi konania) v zákonnej lehote ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1

veta pred bodkočiarkou ) a dospel k záveru, že zatiaľ čo dovolanie žalobcu nie je

dôvodné, dovolanie žalovanej 2/ je opodstatnené.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v , a iné vady konania

len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o dovolanie

žalobcu, vady v zmysle a iné vady konania však neboli ním namietané

a vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej zo súdneho spisu ani nevyplývajú. Dovolací súd

preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska žalobcom uplatneného dovolacieho

dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke premlčania uplatneného

práva na náhradu škody.

Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá

za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak (§ 421 Obč.

zákonníka).

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

§ 110 Obč. zákonníka). Na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Obč.

zákonníka).

Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie

o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Obč. zákonníka).

Obsahom citovaného ustanovenia § 421 Obč. zákonníka je zvláštna skutková podstata

objektívnej zodpovednosti za škodu. Tento prípad zvláštnej zodpovednosti predpokladá

existenciu záväzkového (zmluvného) vzťahu, na základe ktorého je subjektu, ktorý

odovzdáva hnuteľnú vec, poskytované určité plnenie. Ďalším nevyhnutným predpokladom

zodpovednosti je prevzatie veci. Prevzatím veci treba rozumieť jej fyzické odovzdanie. Nie je

rozhodujúce, či ide o vec, na ktorú sa priamo vzťahuje plnenie z daného záväzkového

právneho vzťahu (napr. auto na opravu), alebo či ide o vec, ktorá má byť použitá na plnenie

záväzku. Ide o zodpovednosť za výsledok, ktorá sa odvíja od existencie záväzkového vzťahu

medzi jeho účastníkmi, na základe ktorého bola vec odovzdaná. Obvykle ide o odovzdanie

veci do opravy, ku ktorej sa zhotoviteľ zaviazal. Zhotoviteľ zodpovedá za škodu podľa § 421

Obč. zákonníka druhému účastníkovi zmluvného vzťahu. Nie je rozhodujúce, či osoba,

od ktorej bola vec prevzatá, je alebo nie je jej vlastníkom. Poškodeným (oprávneným

subjektom) je osoba, s ktorou bol záväzkový právny vzťah typicky na základe zmluvy

uzavretý. Subjektom zodpovednosti je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá vec za účelom

splnenia svojho záväzku prevzala. Keďže ide o objektívnu zodpovednosť, nevyžaduje sa

zavinenie na strane subjektu plniaceho záväzok. Bez právneho významu je okolnosť, ako

k poškodeniu, strate alebo zničeniu veci došlo. Jediným liberačným dôvodom je preukázanie,

že ide o škodu, ktorá by nastala aj inak, teda aj v prípade, že by k prevzatiu veci nedošlo. Pod

stratou veci v zmysle uvedeného ustanovenia treba rozumieť prípad, keď dlžník nemôže vec

vydať, lebo nevie, kde sa vec nachádza alebo či vôbec ešte existuje.

Citované ustanovenie § 106 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje pri práve na náhradu

škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o vzniklej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto

za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku

škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna

osoba za škodu zodpovedá.

V prejednávanej veci zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného

súdom prvého stupňa bolo nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanou 2/ zmluvu o oprave

veci (osobného motorového vozidla) a že o tom, že vozidlo mu nemôže byť vydané, sa

dozvedel dňa 11.10.1995, kedy sa dostavil k jeho prevzatiu a bolo mu oznámené, že sa

v opravovni nenachádza. Týmto okamihom získal informáciu o tom, že mu vznikla škoda

(vozidlo mu nemohlo byť vrátené do jeho dispozície) a že za ňu zodpovedá žalovaná 2/, ktorá

vozidlo prevzala do opravy. Nemožnosť vrátenia veci žalobcovi z dôvodu, že táto sa

u žalovanej 2/ nenachádza, pričom nedošlo k jej poškodeniu ani zničeniu, sa totiž rovná strate

veci. O zodpovednom subjekte žalobca nemal pochybnosti, čo napokon vyplýva aj

zo samotnej žaloby, v ktorej výslovne uviedol, že je v právnom vzťahu so žalovanou 2/ a nie

s osobami, ktorým vozidlo bolo vydané, a o ktorých sa dozvedel až neskôr. Odvolací súd

preto správne konštatoval, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva

na náhradu škody proti žalovanej 2/, voči ktorej bolo právo uplatnené 1.3.2000 (žiadosťou

o jej pristúpenie do konania), uplynula žalobcovi 11.10.1997 a správne žalobu pre premlčanie

práva zamietol. Premlčanie práva by bolo potrebné konštatovať aj v prípade, ak by

za uplatnenie práva voči žalovanej 2/ malo byť považované už písomné podanie žalobcu

doručené prvostupňovému súdu 25.5.1999, v ktorom upresnil označenie pôvodnej žalovanej

1/ na žalovanú 2/. Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj

v prípadoch, v ktorých ešte nie preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody.

Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody (závislej napr.

od toho či vec existuje) by za týchto okolností bolo totiž z hľadiska procesnej ekonómie

nehospodárne.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu smerujúce proti správnemu

rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

Za opodstatnené však považoval dovolanie žalovanej 2/ smerujúce proti výroku

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým jej nebola priznaná náhrada trov konania. Prípustnosť

a zároveň dôvodnosť jej dovolania proti výroku o trovách konania, majúcemu povahu

uznesenia, bola daná vadou konania vyplývajúcou z , t.j. odňatím

možnosti konať pred súdom spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení tohto výroku.

Nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej 2/ odôvodnil odvolací súd len odkazom

na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle bez toho, aby uviedol v čom

konkrétne tieto dôvody majú spočívať. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,

ktoré sa vyporiadava i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva sa

účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom

predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych

alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred

súdom. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o trovách konania žalovanej

2/ zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne

odvolací súd aj o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová