Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 72 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (85)155/382552.a3eaac.pdf
PDF · 122.2 KB
No categories available
6Cdo/42/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 42/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. C. - G., so sídlom
v P. IČO : X., proti ţalovaným 1/ V. P., bývajúcej v K., 2/ J. Č., bývajúcej v L., 3/ I. U.,
bývajúcej v L., 4/ M. Š., bývajúcej v L., 5/ M. B., bývajúcemu v L., 6/ E. K., bývajúcej v L. a
7/ J. B., bývajúcej v P., o zaplatenie 16 384,05 Eur (493 586,-- Sk) s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7 C 787/1999, o dovolaní pôvodného ţalobcu
Ing. Š. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2009 sp. zn. 7 Co 54/2009,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad uznesením z 3. septembra 2008 č.k. 7 C 787/1999-527 pripustil
vstup ţalobcu V. C. – G., IČO : X., so sídlom P. do konania namiesto doterajšieho ţalobcu
a rozhodol o trovách konania doterajšieho ţalobcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
V. C. ako postupník podaním z 5. júna 2007 oznámil súdu, ţe správca spravujúci konkurznú
podstatu pôvodného ţalobcu Ing. Š. V. postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo 17. júla 2003 všetky jeho pohľadávky, t.j. aj tú, ktorá je predmetom tohto konania, na
postupníka Ing. P. C., IČO : X., so sídlom v P.. Táto osoba ako postupca ďalšou zmluvou
o postúpení pohľadávok z 30. septembra 2003 postúpila pohľadávky postupníkovi V. C.,
IČO : X., ktorý poţiadal o zámenu účastníka konania na strane ţalobcu a k svojmu návrhu
priloţil fotokópie oboch uvedených zmlúv spolu so zoznamom pohľadávok pôvodného
ţalobcu vedených na Okresnom súde Poprad a fotokópiou Opatrenia Krajského súdu
v Košiciach z 18. júna 2003 sp. zn. 1 K 237/99. Vychádzajúc z uvedených listín dospel
k záveru, ţe v konaní bol podaný procesný návrh na zámenu účastníkov konania osobou, na
ktorú v zmysle zmluvy prešli práva a povinnosti, o ktorých sa koná a ţe táto vyslovila súhlas
so zámenou. Návrhu na zámenu účastníkov preto v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. vyhovel.
Krajský súd v Prešove uznesením z 30. apríla 2009 sp. zn. 7 Co 54/2009 na odvolanie
pôvodného ţalobcu uznesenie okresného súdu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
k zámene účastníkov v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. môţe dôjsť len vtedy, ak s poukazom
na konkrétnu právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práv a povinností,
o ktoré v konaní ide, je podaný návrh, aby nadobúdateľ práva alebo povinnosti vstúpil
do konania namiesto doterajšieho účastníka. Predpokladom pre vyhovenie takémuto návrhu je
preukázanie, ţe nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práv
alebo povinností na iného, ţe táto skutočnosť sa týka práv alebo povinnosti, o ktoré v konaní
ide, a ţe táto právna skutočnosť nastala po začatí konania. Otázkou, či tvrdené právo
(povinnosť), ktoré malo byť prevedené alebo malo prejsť na iného tu naozaj je alebo či
skutočne bolo prevedené sa súd nezaoberá, lebo sa týka uţ posúdenia veci samej, ku ktorému
sa vyjadruje len v rozhodnutí o veci samej. Keďţe v danej veci navrhovateľ zámeny preukázal
predloţenými listinami, ţe po začatí konania došlo k prevodu práv a povinností, o ktoré
v konaní ide, na jeho osobu, povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne.
Posudzovaním platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok a teda skutočnosťou, či tvrdené právo
na neho skutočne prešlo, sa pri rozhodnutí o návrhu na zámenu účastníkov nezaoberal
s odôvodnením, ţe k tejto otázke je moţné vyjadriť sa len v rozhodnutí o veci samej.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie pôvodný ţalobca
Ing. Š. V.. Navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Uviedol, ţe rozhodnutím krajského súdu mu bolo neprávom odobraté základné právo byť
účastníkom konania v občianskom súdnom procese. Namietal, ţe pre platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky zákon vyţaduje okrem iného aj dostatočnú individualizáciu
pohľadávky, čo v danom prípade nebolo splnené. Zmluva o postúpení pohľadávok zo 17. júla
2003 odkazuje na zoznam, ktorý má byť samostatnou prílohou. V takomto prípade musí byť
príloha pevne spojená s originálom zmluvy tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene, resp.
výmene, čo v danom prípade nebolo splnené. Okrem toho predloţený zoznam pohľadávok
úpadcu Ing. Š. V. ku dňu vyhlásenia konkurzu vedených „na Okresnom súdu Spišská Nová
Ves“ nespĺňa dostatočne podmienku individualizácie postúpených pohľadávok. Na základe
tejto zmluvy nedošlo preto k platnému postúpeniu pohľadávok na postupníka Ing. P. C..
Následne Ing. P. C. ako postupca nemohol platne zmluvou o postúpení pohľadávok z 30.
septembra 2003 tieto previesť na V. C.. Navyše, ani v tejto zmluve nie je pohľadávka
dostatočne individualizovaná, keďţe odkazuje na právoplatné opatrenie krajského súdu
(postupca sa vlastníkom nemal stať na základe opatrenia konkurzného súdu, ale na základe
zmluvy). Navrhovateľ zámeny účastníkov teda v konaní „nepreukázal hmotnoprávnu
podmienku pre takýto postup“ a to účinný prechod pohľadávky na jeho osobu. Vzhľadom na
to, ţe súdy niţších stupňov v rámci rozhodovania o zámene účastníkov nesprávne neprihliadli
na neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, odňali mu moţnosť konať pred súdom
a zaťaţili konanie aj vadou v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) najskôr
skúmal, či bolo dovolanie podané oprávnenou osobou, teda účastníkom konania (§ 240 ods. 1
O.s.p.). Dospel k záveru, ţe Ing. Š. V., ako pôvodný ţalobca (ďalej len dovolateľ), je
účastníkom tej časti konania, v rámci ktorej sa rozhodovalo o zámene účastníkov na strane
ţalobcu v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. Pokiaľ podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zámene, je pre tento úsek konania oprávnenou osobou aj
na podanie dovolania. Ďalej dovolací súd skúmal, či podaný mimoriadny opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho
treba odmietnuť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa pripustil zámenu účastníkov na strane ţalobcu. Dovolanie dovolateľa teda
nesmeruje proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým by bolo zmenené uznesenie
súdu prvého stupňa. Dovolanie podľa § 239 ods. 1 O.s.p. preto nie je prípustné.
Nejedná sa ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a ani o uznesenie odvolacieho súdu, ktorým by potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa vo veci návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), resp. uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na
území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal
otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či
v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci
bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať
a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadneho dôvodu obsiahnutého v jeho
taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ g/.
Pokiaľ dovolateľ namietal odňatie moţnosti pred súdom konať tým, ţe odvolací súd sa
nesprávne odmietol v rámci rozhodnutia o zámene účastníkov v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.
zaoberať platnosťou zmlúv o postúpení pohľadávok treba uviesť, ţe z ustanovenia § 92 ods. 3
veta prvá O.s.p. síce vyplýva, ţe súd rozhodujúci o súhlase so zámenou musí posúdiť, či
navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto
rozhodnutia stačí preukázanie, ţe nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môţe mať
podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto
štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne
nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, ţe nie je jeho úlohou prechod
alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom
moţnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne
k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo).
V posudzovanej veci odvolací súd preto postupoval správne, keď nehodnotil v rámci
rozhodnutia podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo
o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy
a teda o riešenie predbeţnej otázky dôleţitej pre rozhodnutie vo veci samej. V tomto štádiu
konania vec správne hodnotil len z hľadísk, či návrh na zámenu účastníkov bol podaný tým,
na koho práva a povinnosti, o ktorých sa koná boli prevedené, či sa tak stalo po podaní návrhu
na začatie konania a osoba, ktorá má vstúpiť do konania so zámenou súhlasila a či v návrhu
tvrdená skutočnosť je podľa hmotného práva spôsobilá preukázať, ţe po začatí konania došlo
k prechodu alebo prevodu práv a povinností. Obsah spisu pritom nedáva podklad pre záver, ţe
by súd vyhovel návrhu na zámenu účastníkov, hoci pre to neboli dané vyššie uvedené
procesné predpoklady. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd mu svojim
nesprávnym postupom odňal moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Neobstojí ani námietka dovolateľa, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté
vadou uvedenou v § 237 písm. b/ O.s.p. Osoba, ktorej súd pripustil vstup do konania namiesto
dovtedajšieho ţalobcu, má totiţ nepochybne spôsobilosť byť účastníkom konania.
Na záver moţno zhrnúť, ţe v posudzovanej veci prípustnosť dovolania nemoţno
vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody
prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
mimoriadny opravný prostriedok podaný Ing. Š. V. odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O. s.
p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
V dovolacom konaní procesne úspešným účastníkom vzniklo právo na náhradu trov
konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si ţiadne neuplatnili (§ 243b ods. 5 O. s. p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová