Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoCsp-46-2023.pdf
PDF · 95.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/46/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátska kancelária Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. D., o zaplatenie 1.302,13 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9CSp/7/2023 – 158 zo dňa 04. októbra 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd rozhodol tak, že: „Súd konanie v časti zaplatenia sumy 40,- Eur a v časti zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 29,99% ročne zo sumy 372,50 Eur od 16. 10. 2020 až do zaplatenia, zaplatenia úrokov z dlžnej sumy úverovej istiny vo výške 29,99% ročne zo sumy 723,50 Eur od 16. 10. 2020 až do zaplatenia zastavuje (prvý výrok). V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta (druhý výrok). Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva (tretí výrok).“
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že pôvodný žalobca BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.302,13 EUR s príslušenstvom z titulu nedoplatku z poskytnutých úverov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06. 12. 2016 (ďalej len „zmluva 1“) a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2019 (ďalej len „zmluva 2“). Uznesením zo dňa 27. 07. 2023 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca.
3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe zmluvy 1 boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v sume 372,50 EUR. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 425,60 EUR. Mesačná splátka bola splatná vždy k 15. dňu v mesiaci vo výške 44,81 EUR. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 15. 10. 2020. Na základe zmluvy 2 bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 723,50 EUR. Celková čiastka úveru v tomto prípade predstavovala sumu 826,60 EUR. Mesačná splátka bola rovnako vždy k 15. dňu v mesiaci vo výške 82,66 EUR. Konečná splatnosť tohto úveru bola dohodnutá na deň 15. 10. 2020. Nakoľko žalovaný neplnil svoje povinnosti z predmetných zmlúv riadne a včas, tak pôvodný žalobca po upozorneniach žalovaného vyhlásil dňa 02. 07. 2020 mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy 1. Mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy 2 vyhlásil dňa 04. 08. 2020. Na základe zmluvy 1 si uplatnil nárok pozostávajúci z neuhradenej časti istiny vo výške 372,50 EUR, neuhradených kapitalizovaných úrokov z úveru vo výške 42,97 EUR, neuhradeného poistného vo výške
13,50 EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 20 EUR. Žalobca si uplatnil nárok aj na zmluvný úrok spolu so zákonným úrokom z omeškania. Zo zmluvy 2 si uplatnil nárok pozostávajúci v nezaplatenej istiny vo výške 723,50 EUR, neuhradených zmluvných úrokov vo výške 83,44 EUR, poistného 26,22 EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 20 EUR. Taktiež si uplatnil nárok na príslušenstvo pozostávajúce zo zmluvných úrokov a zákonných úrokov z omeškania.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB“).
5. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v rozsahu uplatneného nároku na zaplatenie sumy 40 EUR titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávok a zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 29,99% ročne zo sumy 372,50 EUR a zo sumy 723,50 EUR od 16. 10. 2020 až do zaplatenia okresný súd v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v tejto časti konanie zastavil (prvý výrok). Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný (druhý výrok). Mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu, a ani doručenie písomnej výzvy pôvodného žalobcu (banky) v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, ktoré predpokladá existenciu samostatnej písomnej výzvy banky, že klient je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Výzvu, ktorou sa vyhlasuje okamžitá splatnosť pohľadávky, nepovažoval za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB, a to s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022. Dospel k záveru, že postúpenie pohľadávku je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a preto žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.
6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP podľa pomeru úspechu. V konaní bol síce úspešný žalovaný, avšak tomu žiadne trovy konania nevznikli. Okresný súd mu tak náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti výroku, ktorým prvoinštančný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (druhý výrok) a voči závislému výroku o trovách konania (tretí výrok) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd zmení rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a žalobe vyhovie resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zruší a vec mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobca nesprávny procesný postup videl v nerešpektovaní vlastného predošlého právneho záveru okresného súdu o platnom postúpení pohľadávky, keď uznesením zo dňa 27. 07. 2023 pripustil vstup žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu. Z predmetného uznesenia vyplynulo, že prvoinštančný súd mal preukázané, že došlo k prevodu práv a povinností, ktoré sú predmetom konania vo veci samej na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Ak mal prvoinštančný súd pochybnosti o platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu, tak by nemohol vydať uznesenie, ktorým pripustil vstup žalobcu do konania.
9. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením okresného súdu týkajúceho sa splnenia podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Na splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB na postúpenie pohľadávky postačuje kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to vyzvať dlžníka na splnenie čo i len časti jeho peňažného záväzku a omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. Podľa názoru žalobcu predmetné podmienky boli splnené, pričom uvedené žalobca v konaní preukázal nielen výzvami zo dňa 01. 04. 2020 a zo dňa 04. 05. 2020, ale aj oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 08. 07. 2020 a zo dňa 10. 08. 2020. V tomto smere odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/169/2020 a sp. zn. 9Cdo/165/2022, ale aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. Bol toho názoru, že v konaní predložil písomné výzvy pred postúpením pohľadávky na žalobcu, ktoré spĺňali podmienky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Záver súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti postúpenia a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie považoval za nepreskúmateľný, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkové stavu.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (tretí výrok) zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutom rozsahu je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
13. K námietke žalobcu týkajúcu sa nerešpektovania predošlého právneho záveru o platnom postúpení pohľadávky, kedy okresný súd pripustil zmenu na strane žalobcu, pričom ak mal za to, že žalobca ako postupník nie je aktívne vecne legitimovaný, mal sa s touto skutočnosťou vysporiadať už v rozhodnutí o návrhu na zmenu subjektu, tak túto odvolací súd považuje za nedôvodnú.
14. Okresný súd uznesením č. k. 9Csp/7/2023 – 139 zo dňa 27. 07. 2023 v súlade s § 80 ods. 1, 2 CSP pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 08. 2023. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o zmene subjektu je procesným rozhodnutím. Z ust. § 80 CSP síce vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na zmenu subjektu musí posúdiť, či strana preukázala prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene subjektu nie je súd oprávnený skúmať a hodnotiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov pre právne nástupníctvo. To znamená, že úlohou súdu nie je povinnosť posúdiť prechod alebo prevod práv a povinností podľa hmotného práva v rozsahu, ktorý môže zodpovedať záveru pre rozhodnutie vo veci samej. Súd teda nemá v rámci rozhodnutia podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/42/2011 zo dňa 20. 12. 2011). Rozhodnutie o pripustení zmeny subjektu je procesným rozhodnutím, kedy súd skúma splnenie procesných podmienok pre jeho rozhodnutie, preto je vylúčené preskúmanie veci z hmotnoprávneho hľadiska, ktorým by súd dospel k záveru, že subjekt, ktorého vstup do konania pripustil postupom podľa § 80 ods. 2 CSP, nie je nositeľom práva, ktoré je predmetom konania.
15. Na druhej strane odvolanie žalobcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienok pri postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8 ZoB je dôvodný.
16. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/222/2009 z 26. februára 2010).
17. V danom prípade prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, preto nemohlo dôjsť k platnému postúpenie pohľadávky na žalobcu pre rozpor so zákonom. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobca tak v konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v spore.
18. K postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným žalobcom a žalobcom došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21. 06. 2023, t. j. po tom, čo už úvery poskytnuté na základe zmluvy 1 a zmluvy 2 boli po termíne ich konečnej splatnosti. Nie je tak potrebné skúmať otázku platného zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 6 v spojení s § 565 OZ. Sporná otázka spočíva v tom, že či v čase postúpenia pohľadávky boli splnené zákonné podmienky pre jej postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Odvolací súd konštatuje, že pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to a) dlžník bol písomne vyzvaný zo strany banky, aby zaplatil svoj dlh, b) aj napriek písomnej výzve je dlžník v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, čo i len s časťou dlhu. Postúpenie pohľadávky v rozpore s týmito podmienkami by predstavovalo absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Uvedené by malo za následok nepreukázanie aktívnej
vecnej legitimácie postupníka. Odvolací súd poukazuje na to, že ZoB v ust. § 92 ods. 8 neustanovuje vo vzťahu k výzve žiadne osobitné náležitost. Z tohto ustanovenia ZoB vyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak aj napriek písomnej výzve banky je klient v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosti postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať, resp. informovať dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená pohľadávku postúpiť na inú osobu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/162/2022 zo dňa 27. 09. 2023). Ak teda banka vyzve dlžníka na úhradu presne špecifikovanej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od doručenia ktorej musí uplynúť aspoň 90 kalendárnych dní. Z výzvy nemusí vyplývať upozornenie o postúpení pohľadávky v prípade jej neuhradenia. Za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úver, ak jej obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/191/2021 zo dňa 30. 06. 2022).
19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní predložil výzvy, a to výzvu na zaplatenie dlžnej čiastku úveru zo dňa 01. 04. 2020 a výzvu zo dňa 04. 05. 2020, ktorými pôvodný žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných čiastok úveru. Taktiež pôvodný žalobca predložil súdu aj oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08. 07. 2020 a zo dňa 10. 08. 2020, ktorými taktiež vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy. S ohľadom už na vyššie uvedené tak predmetné výzvy a oznámenia spĺňajú formálne náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB. Ďalšou podmienkou je nepretržité omeškanie dlžníka od doručenia výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB viac ako 90 kalendárnych dní. S týmito podmienkami je však neodmysliteľne spojená otázka súvisiaca s objektívnou možnosťou žalovaného oboznámiť sa s obsahom doručovaných listín, ktoré je možné považovať za výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB a následnému začiatku plynutia 90 dňovej lehoty, po uplynutí ktorej je možné pohľadávku platne postúpiť na iný subjekt. V danom prípade bolo žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08. 07. 2020 (č. l. 31 a 32 spisu) doručované v súlade so zmluvou 1 na ním uvedenú korešpondenčnú adresu (č. l. 32 spisu), ale aj na adresu jeho trvalého pobytu (č. l. 33 spisu). Žalovanému bolo toto oznámenie doručené dňa 17. 07. 2020 na adresu určenú na doručovanie písomností. Taktiež oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10. 08. 2020 (č. l. 46 spisu) bolo žalovanému doručované v zmysle zmluvy 2 na adresu jeho trvalého pobytu. Z kópie obálky vyplýva, že predmetná zásielka bola žalobcovi vrátená dňa 03. 09. 2020 z dôvodu, že žalovaný sú túto zásielku neprevzal v odbernej lehote (č. l. 47 spisu). Na základe uvedeného je tak zrejmé, že žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s obsahom doručovaných oznámení, pričom odo dňa, kedy sa mohol žalovaný oboznámiť s ich obsahom (17. 07. 2020 a 03. 09. 2020), ku dňu postúpenia pohľadávky ( 21. 06. 2023) bezpochby uplynula 90 dňová lehota, počas ktorej bol žalovaný naďalej v omeškaní. Odvolací súd tak konštatuje splnenie obidvoch zákonných podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, preto pôvodný žalobca mohol platne postúpiť svoju pohľadávku na žalobcu, ktorý je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom.
20. Vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na základe vyššie uvedeného bol tak právny názor okresného súdu o tom, že na platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB je potrebná samostatná písomná výzva banky, nesprávny. Z uvedeného dôvodu, tak odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) ako aj v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu posúdiť žalobcom uplatnený nárok po čiastočnom zastavení konania, pričom posúdi, či úvery poskytnuté žalovanému na základe zmluvy 1 a zmluvy 2 obsahujú všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a zároveň, či sú tieto uvedené správne, prípadne sa vysporiada s ďalšími podstatnými námietkami strán sporu.
22. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.