Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-846-2014.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/846/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného Majetkový Holding, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinnému C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, W. R., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, o vymoženie 91.526,59 eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krušinom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, č. EX 591/14, o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, o zastavení exekúcie a náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného sa z a m i e t a.
II. Exekúcia s a z a s t a v u j e.
III. O náhrade trov exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Náhrada trov konania sa povinnému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 2. 6. 2014 vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš poverenie č. 5505 054029, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Krušinu vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 91.526,59 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, č. k.: 10Zm/28/2005-34 zo dňa 20. 12. 2005 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k.: 10Cb/10/2006-395 zo dňa 23. 03. 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k.: 14Cob/157/2013 zo dňa 16. 01. 2014.
Súdny exekútor dňa 26. 01. 2015 postúpil Okresnému súdu Liptovský Mikuláš písomné podanie oprávnenej spoločnosti, zo dňa 12. 01. 2015, ktorým oprávnená navrhla pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, ktorý odôvodnila tým, že oprávnená spoločnosť Majetkový Holding, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 12. 2014 svoju pohľadávku, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, postúpila na spoločnosť MOSANA LIMITED, so sídlom Palm Grove House, P. O. BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands.
Uznesením č. k. 5Er/846/2014 - 16 zo dňa 27. 01. 2015 vydaným vyššou súdnou úradníčkou, Okresný súd Liptovský Mikuláš pripustil, aby z konania vystúpila oprávnená spoločnosť a na jej miesto vstúpila spoločnosť MOSANA LIMITED, so sídlom Palm Grove House, P. O. BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré odôvodnil tým, že obligatórnou podmienkou prevodu (indosácie) zmenky je jej fyzické odovzdanie nadobúdateľovi a to v súlade s ustanovením § 20 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, nakoľko zmenka je cenným papierom. Oprávnený Majetkový Holding, a.s., fyzické odovzdanie zmenky nepreukázal žiadnym dôkazom. Z
uvedeného preto vyplýva, že nie sú splnené zákonné formálno - právne podmienky na pripustenie zmeny účastníka konania, z dôvodu absencie fyzického odovzdania zmenky spoločnosti MOSANA LIMITED. Ďalej povinný v odvolaní poukázal na to, že osoba F. Z. je oprávnený konať v mene tejto spoločnosti. Oprávnenou spoločnosťou predložený dôkaz „Certifikát o založení spoločnosti MOSANA LIMITED pod č. 594171“ nepreukazuje, kto je osobou oprávnenou konať v mene tejto spoločnosti, žiadna osoba sa v tomto dokumente neuvádza.
K odvolaniu povinného doručila oprávnená spoločnosť dňa 16. 12. 2015 Okresnému súdu Liptovský Mikuláš vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v spoločnom podaní zo dňa 12. 01. 2015, ktorým pôvodný oprávnený oznamoval postúpenie pohľadávky a nový veriteľ súhlasil so vstupom do exekučného konania, zároveň aj spoločne oznámili konajúcemu exekučnému súdu, že originál zmenky zaslali rovnako spoločným podaním zo dňa 12. 01. 2015 do konania vedenom Najvyšším súdom SR pod č. k. 2Obdo/31/2014 a preto nie je možné predložiť originál zmenky z indosamentom do exekučného konania. Spoločnosť Majetkový Holding, a.s. ako postupca, vždy pri uzatváraní Zmlúv o postúpení pohľadávok spisuje protokol o prevzatí a odovzdaní všetkých dokumentov týkajúcich sa postupovanej pohľadávky. K vyjadreniu k odvolaniu povinného pripojila oprávnená spoločnosť aj Certifikát o vlastníctve akcií spoločnosti MOSANA LIMITED. V zmysle uvedeného dokumentu je vlastníkom akcií pán F. Z., čo znamená, že je osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti.
Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 17 ods. 1 druhá veta zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon zmenkový a šekový“), ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku), s tým, že pokiaľ nebudú v lehote 30 dní doplnené (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku), je súd povinný tieto exekúcie zastaviť.
V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnená spoločnosť si do dnešného dňa (pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia), nesplnila svoju zákonnú povinnosť a to doplniť návrh na vykonanie exekúcie o obligatórne vyžadované náležitosti v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V súlade s uplatnením zásady „práva patria bdelým“ je spoločnosť Majetkový Holding, a.s., naďalej oprávneným subjektom v predmetnom exekučnom konaní, vzhľadom na to, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Povinnosťou oprávnenej spoločnosti bolo preto v súlade s vyššie uvedenou zásadou, riadne doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko si táto spoločnosť nesplnila vyššie uvedenú zákonnú povinnosť, súd postupujúc v súlade s ustanovením § 243f ods. 5 Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie.
Po preskúmaní súdneho spisu, exekučného titulu a doplnenia predloženého postupníkom dospel súd k záveru, že na predmetnú exekučnú vec sa vzťahuje ust. § 243f Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. To, či postupník má alebo nemá vlastný vzťah s povinným a či je povinný predložiť doplnenie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, nie je pre posúdenie veci rozhodujúce. Oprávneným v predmetnej exekučnej veci totiž nie je postupník, ale spoločnosť Majetkový Holding, a.s., na ktorú sa nepochybne vzťahujú povinnosti podľa § 243f a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ani skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka bola postúpená, nebráni aplikácii ust. § 243f v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Doručením oznámenia o postúpení vymáhanej pohľadávky sa postupník nestáva účastníkom konania, ale toto procesné postavenie môže nadobudnúť až právoplatným rozhodnutím súdu. Účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. pritom vec vstúpila ex lege do štádia odkladu exekúcie a súd bol povinný prednostne posúdiť, či bolo riadne podané doplnenie návrhu (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku), a ak toto bolo riadne urobené, súd ďalej posúdi, či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo či sa v nej môže pokračovať (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Až po riadnom doplnení návrhu na vykonanie exekúcie a následnom vyriešení otázky pokračovania v exekúcii, je možné prikročiť k rozhodnutiu o iných procesných návrhoch, vrátane návrhu na zmenu účastníka konania. Samotné poukázanie na exekučný titul bez akéhokoľvek opísania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným a bez predloženia listinných dôkazov (najmä zmluvy, z ktorej vzniklo právo oprávneného), nespĺňa náležitosti doplnenia tak ako to má na zreteli ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v určenej lehote zo strany oprávneného (a ani zo strany postupníka) riadne doplnený, súd exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
Súd bol povinný sa prednostne zaoberať otázkou pokračovania v exekúcii, resp. zastavenia exekúcie, až po vyriešení tejto otázky mohol prikročiť k rozhodnutiu o podanom návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Nakoľko návrh nebol riadne doplnený a súd exekúciu zastavil, v nadväznosti na tento výrok súd zamietol návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného.
Ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku neukladá súdu povinnosť rozhodovať o trovách exekúcie priamo v rozhodnutí, ktorým exekúciu zastavil. Preto súd aj vzhľadom na potrebu prednostného rozhodnutia podľa § 243f Exekučného poriadku rozhodol tak, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.
V odvolaní proti uzneseniu spolu s doplnením návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15. 03. 2016 si povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči oprávnenej spoločnosti aj nárok na náhradu trov konania spolu vo výške 1.860,15 eur z dôvodu náhrady trov právneho zastúpenia. O tomto nároku rozhodol súd tak, že náhradu trov konania povinnému nepriznal, vzhľadom k tomu, že v exekučnom konaní sa náhrada trov spravuje osobitným právnym predpisom, ktorým je Exekučný poriadok. Náhrada trov v exekúcii vykazuje výrazne odlišné znaky, ako je tomu v základnom civilnom sporovom konaní, kde sa náhrada trov konania spravuje zásadou zodpovednosti za výsledok konania („zásada úspechu“). V prípade exekúcie sa náhrada trov konania spravuje primárne ustanovením § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Vzhľadom k tomuto ustanoveniu, súd nezistil zákonný dôvod, pre ktorý by bolo možné priznať povinnému náhradu trov konania voči oprávnenej spoločnosti. Povinný svojím podaním nevzniesol námietky proti exekúcii, ale podal odvolanie proti uzneseniu súdu o pripustení zmeny účastníka konania. Zároveň súd konštatuje, že k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu procesného návrhu povinného, ale na základe právnej skutočnosti nezávislej od vôle povinného a to, že oprávnená spoločnosť si nesplnila zákonnú povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, keď nedoplnila svoj návrh na vykonanie exekúcie, čo malo za následok zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Rovnaký právny názor o výrazne odlišnom charaktere rozhodovania o náhrade trov konania v civilnom sporovom konaní a exekučnom konaní, zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2004 zo dňa 30. 06. 2005, kde Najvyšší súd konštatoval, že „právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému; takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným.“ (právna veta judikátu č. R 36/2005). V odôvodnení súd poukázal na to, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa O. s. p., (resp. o trovách už nariadeného alebo zastavovaného výkonu rozhodnutia podľa šiestej časti tohto zákona) a použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania i v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy. Kým totiž rozhodovanie podľa Občianskeho súdneho poriadku je vždy autoritatívnym rozhodovaním súdu o trovách konania účastníkov ako o celku (teda nielen o výške trov, ale aj o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť príslušnú náhradu trov inému účastníkovi, či dokonca aj o nedostatku práva účastníkov alebo len niektorého z nich na náhradu), úprava v Exekučnom poriadku predpokladá rozhodovanie súdu len o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia (podľa § 203 Exekučného poriadku) a tiež prípadné rozhodovanie o námietkach oprávneného alebo povinného proti určeniu výšky predbežných alebo ďalších trov exekúcie súdnym exekútorom (podľa § 201 ods. 2 alebo § 202 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom rozhodovanie o ostatných otázkach (určenie výšky trov a ich vymoženie v prípade nedostatku námietok alebo po rozhodnutí o prípadných námietkach) zveruje súdnemu exekútorovi. Exekučný poriadok pritom vôbec nepočíta s možnosťou náhrady tých trov, ktoré pri výkone exekúcie vznikli povinnému (podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku a contrario), a teda ani s možnosťou uloženia povinnosti na náhradu takýchto trov ktorémukoľvek z ostatných účastníkov exekučného konania (ktorými sú podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a súdny exekútor). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5M Cdo 12/2004, z 30. júna 2005). S poukazom na závery ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, súd nepriznal povinnému náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.