Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/319/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v spore žalobcu: Majetkový Holding, a. s., Bratislava, Prievozská 2/A, IČO: 35 823 364, zastúpený Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, so sídlom Miloslavov, Alžbetin Dvor 1348, adresa pre doručovanie: Bratislava, Hodžovo námestie 3, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 5. októbra 2018 č. k. -130 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 21. 07. 2017 domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 13.213,16 eura s príslušenstvom.

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , účinného od 1. júla 2004, ako aj Exekučného poriadku a vykonaným dokazovaním.

1.2. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená vo výške 13.213,16 eura nesprávnym úradným postupom zo strany súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej OS Nové Zámky pod č. k. Er 1820/1997 (EX 553/97) tým, že súdny exekútor JUDr. Emil Vančík (ani v konaní jeho náhradník) doteraz právoplatne nerozhodli o rozvrhu výťažku dražby uskutočnenej ešte dňa 27. 03. 1998, nakoľko oba rozvrhy, ktoré boli uskutočnené, neboli súdom schválené (dňa 29. 09. 2005 a 18. 01. 2010). Žalobca uviedol, že vyzval exekútora a jeho náhradníkov JUDr. Pelánekovú a JUDr. Kapronczaia k vydaniu výťažku dražby, avšak neúspešne. Tvrdil, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekútora, ktorým mu bola spôsobená škoda, keď súdny exekútor nesplnil svoju povinnosť a neodovzdal vymožené finančné prostriedky, ktoré navyše JUDr. Emil Vančík spotreboval na nezistené účely a odovzdať ich ani nemôže, pričom mu mala vzniknúť škoda v sume 13.213,16 eura. Nesprávny úradný postup súdneho exekútora je príčinou toho, že jeho náhradník nemohol vykonať nový rozvrh výťažku a uspokojiť oprávneného. Žalobca si svoj nárok uplatnil u žalovaného na predbežné prerokovanie, avšak jeho žiadosti nebolo vyhovené.

1.3. Z exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky (EX 553/97) súd zistil, že exekučné konanie bolo začaté dňa 12. 06. 1997 na základe návrhu pôvodného oprávneného (Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava), keď žalobca ako oprávnený do konania vstúpil postúpením pohľadávky z pôvodného veriteľa dňa 23. 01. 2004 a to proti povinnému: E. Y., bytom O., v ktorej exekúcii bol udelený príklep

dňa 27. 03. 1998 za najvyššie podanie v sume 523.727 Sk, rozvrh tohto výťažku vykonaný súdnym exekútorom dňa 29. 09. 2005, resp. 18. 01. 2010 súd uzneseniami z 31. 03. 2006 a -271 z 30. 01. 2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež súd zistil, že ďalšie rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo.

1.4. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisťoval, či sú splnené v znení neskorších predpisov.

1.5. Z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že v uvedenej exekúcii bol udelený príklep dňa 27. 03. 1998 za najvyššie podanie v sume 523.727 Sk, rozvrh tohto výťažku vykonaný súdnym exekútorom dňa 29. 09. 2005, resp. 18. 01. 2010 súd uzneseniami z 31. 03. 2006 a -271 z 30. 01. 2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež súd zistil, že ďalšie rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie sa nachádza v štádiu, kedy bola v dražbe nehnuteľnosti vymožená finančná suma, o rozdelení ktorej dosiaľ súdny exekútor právoplatne nerozhodol. Z toho vyplýva, že v konaní bude súdny exekútor pokračovať podľa § 154 a nasl. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) vykonaním rozvrhu výťažku z dražby, čo je jediným možným zákonným postupom exekútora v tomto štádiu exekučného konania. Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu. V súčasnosti platí, že exekučné konanie Okresného súdu Nové Zámky vedené pod č. k. (EX 553/97) dosiaľ nie je ukončené a o rozvrhu výťažku z dražby uskutočnenej dňa 27. 03. 1998 dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté (rozvrh výťažku vykonaný dňa 29. 09. 2005 a ani dňa 18. 01. 2010 nebol súdom schválený), právoplatne o ňom nerozhodol pôvodný súdny exekútor a ani jeho náhradníci. Preto platí, že v uvedenej exekučnej veci musí súdny exekútor vykonať rozvrh výťažku z dražby a predložiť vec na schválenie súdu. Súd konštatuje, že § 31 ods. 4 EP stanovuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017 ustanovujú, že pokiaľ tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Uvedené sa však týka výlučne postupu v exekučnom konaní, nie však nárokov uplatnených na základe iných právnych predpisov než je Exekučný poriadok. Uvedené značí, že § 31 ods. 4 EP sa použije i na tento žalobcom uplatnený nárok. Potom je nutné konštatovať, že pokiaľ žalobca doteraz neprikročil k uspokojeniu svojho nároku z majetku exekútora alebo jeho poisťovateľa (čo neurobil), je uplatnenie jeho nároku voči štátu predčasné a ako také nedôvodné, čo bolo ďalším dôvodom zamietnutia žaloby. Tvrdenia žalobcu o nemožnosti rozvrhnutia výťažku z dražby z dôvodu, že výťažok z dražby súdny exekútor JUDr. Emil Vančík použil pre osobné potreby, nie je pre rozhodovanie súdu relevantný. Jednak toto tvrdenie nie je ničím preukázané, a jednak, aj pokiaľ by bolo pravdivé, do doby, kedy súdny exekútor svojím rozhodnutím o výťažku dražby nerozhodne (hoc i tak, že neuspokojí žiadnu z osôb, ktoré svoje pohľadávky prihlásili), nie je možné konštatovať, že došlo na strane žalobcu ku škode. Do tej doby ide len o hypotetické tvrdenie žalobcu nielen o tom, že mu škoda vznikla, ale i o tom, v akej výške. Aj z tohto pohľadu je žaloba predčasná, bez rozhodnutia súdneho exekútora, ktoré navyše podlieha schváleniu súdom, nie je totiž zrejmé, aká suma mala byť žalobcovi ako oprávnenému z výťažku dražby vôbec vyplatená. Pokiaľ existuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od iného subjektu, škoda ani nevznikne (poukaz na EP). Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad pre zodpovednosť štátu za škodu podľa a to samotná existencia škody (rozsudok ÚS SR z 13. 02. 2013). Súd dodáva, že ani prípadný samotný nesprávny úradný postup (ktorý mal spočívať v tom, že súdny exekútor dosiaľ nerozhodol o rozvrhu výťažku z dražby, ktorá sa konala ešte dňa 27. 03. 1998) bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu škody. V konaní o tomto nároku žalobca mal preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, pričom musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdil, avšak nepreukázal a neboli preukázané všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, súd dospel k záveru, že žalobu je treba v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a zaviazania žalovaného v zmysle žalobného petitu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa .

2.1. Dôvodil tým, že pri uplatnení svojho nároku voči žalovanému vychádzal z právnej úpravy platnej v čase uplatnenia tohto nároku a z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej zodpovednosť súdneho exekútora z škodu podľa EP a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa sú dva samostatné nároky, ktoré sa navzájom nevylučujú. Bolo teda na jeho voľnom rozhodnutí, či bude uplatňovať náhradu škody od JUDr. Emila Vančíka podľa EP, alebo od štátu podľa ustanovení Svoj názor opiera o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (napr. rozsudok KS v Nitre zo dňa 16. 11. 2017 sp. zn. , rozhodnutie NS SR sp. zn. z 25. 03. 2010, sp. zn. publikované v ZSR pod R 41/2014, publikované pod R 13/2010, nález ÚS SR z 13. 02. 2013). V súlade s platnou právnou úpravou a citovanou právnou praxou najvyšších súdnych autorít sa rozhodol uplatňovať nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora od štátu procesným postupom stanoveným , ktorý začal dňa 01. 12. 2016, t. j. ešte pred prijatím , a to doručením žiadosti žalobcu zo dňa 30. 11. 2016 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a po negatívnom stanovisku ministerstva pokračovaním podaním žalobného návrhu v tejto veci. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval prechodné ustanovenia ( EP k úpravám účinným od 01. 04. 2017), uviedol, že nové ustanovenie EP má hmotno-právny charakter a priamy dosah na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Toto ani pri absencii prechodného ustanovenia nie je možné aplikovať na nároky vzniknuté pred jeho účinnosťou a to práve s ohľadom na jej hmotno-právny charakter, pretože takáto aplikácia by neprípustným retroaktívnym spôsobom vstúpila do existujúcich právnych vzťahov. Zdôraznil, že práva zo zodpovednosti za škodu vo vzťahu k štátu a vo vzťahu k exekútorovi podliehajú premlčaniu v rôznych premlčacích dobách, pričom napr. v jeho prípade v čase nadobudnutia účinnosti ust. EP už uplynula subjektívna i objektívna premlčacia doba pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za škodu vo vzťahu k osobe exekútora JUDr. Vančíka, na rozdiel od nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu voči štátu, ktoré premlčané neboli a nie sú. Nemožno preto od neho spravodlivo požadovať, aby v nadväznosti na novú právnu úpravu najprv žaloval JUDr. Emila Vančíka žalobou o plnenie, keď už v čase nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy bol nárok premlčaný, a on premlčanie nároku vo vzťahu k exekútorovi nezavinil. S ohľadom na základné princípy právneho štátu je nepochybné, že nová právna úprava EP v znení účinnom od 01. 04. 2017 sa v prípade absencie prechodného ustanovenia môže vzťahovať len na nároky, pri ktorých ešte nedošlo k začatiu plynutia premlčacích dôb, t. j. pre nároky na náhradu škody vzniknuté po účinnosti dotknutej novely. Zdôraznil, že nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora od štátu procesným postupom ustanoveným podľa začal dňa 01. 12. 2016, t. j. ešte v čase pred účinnosťou novely Exekučného poriadku a to doručením jeho žiadosti zo dňa 30. 11. 2016 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody príslušnému ministerstvu.

2.2. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že doteraz neprikročil k uspokojeniu svojho nároku od súdneho exekútora, čo má byť ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby, upozornil, že ust. EP v znení neukladá poškodenému explicitnú povinnosť žalovať exekútora alebo jeho poisťovateľa, ale používa formuláciu, v zmysle ktorej štát zodpovedá za škodu len vtedy, ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Bolo by extrémne nespravodlivé a v rozpore s účelom zákona a dobrými mravmi, ak by aj v prípade preukázanej nemajetnosti exekútora a množstve exekučných konaní bezúspešne vedených voči jeho osobe, súd pre naplnenie zodpovednosti štátu vyžadoval od poškodeného, aby tento najskôr žaloval o plnenie nemajetného exekútora a až po bezúspešnosti exekúcie voči jeho osobe uplatňoval nároky zo zodpovednosti za škodu voči štátu. Nebolo sporné, že JUDr. Emil Vančík bol z funkcie exekútora už odvolaný a v čase predbežného prerokovania nároku na náhradu škody i v čase podania žalobného návrhu nebol poistený pre prípad zodpovednosti za škodu. Rovnako nebolo sporné, že JUDr. Emil Vančík je nemajetný, keď z verejných registrov vyplýva, že

je na neho vedených 26 exekučných konaní a trestné konanie pre pokračovací obzvlášť závažný trestný čin sprenevery. Právne významné pre posúdenie vzniku škody nebolo to, či súdny exekútor JUDr. Emil Vančík finančné prostriedky použil pre osobnú potrebu, alebo nie, ale výlučne to, že vymožené finančné prostriedky v súlade so svojou zákonnou povinnosťou nepoukázal ustanovenému náhradníkovi, ktorá skutočnosť bola v súdnom konaní jednoznačne preukázaná. Bolo by extrémne nespravodlivé a nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale v rozpore s duchom a účelom zákona, aby sa žalobca postavil do zástupu veriteľov ako 27. v poradí a najprv žaloval o plnenie nemajetného exekútora a potom ho neúspešne exekvoval a až potom uplatňoval nároky zo zodpovednosti za škodu voči štátu. Zároveň dodal, že nové ust. EP v znení účinnom od 01. 04. 2017 je podľa jeho názoru rozporné s článkom 46 ods. 3 SR, nakoľko štát sa prostredníctvom nového ustanovenia snaží zbaviť svojho subjektívneho záväzku za zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.

2.3. Rovnako nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že do doby, pokiaľ súdny exekútor nerozhodne o výťažku z dražby, nie je možné konštatovať vznik škody. Ustanovený náhradník súdneho exekútora nedisponuje finančnými prostriedkami, a preto logicky nemôže pristúpiť k rozvrhu výťažku, ktorým nedisponuje. Ak by aj pristúpil k rozvrhu neexistujúceho výťažku, je už teraz jasné, že jeho pohľadávka nebude v zákonom stanovenom rozsahu uspokojená, nakoľko súdny exekútor JUDr. Emil Vančík v rozpore so svojou zákonnou povinnosťou neodovzdal finančné prostriedky vymožené v predmetnej exekúcii k rukám ustanoveného náhradníka, a preto tento nemá z čoho uspokojiť oprávneného. Rovnako neobstojí tvrdenie súdu, že bez rozhodnutia súdneho exekútora o rozvrhu výťažku nie je zrejmé, aká suma by mu mala byť ako oprávnenému vyplatená, keď výška sumy, ktorou mala byť uspokojená jeho vymáhaná pohľadávka, je celkom a ľahko určiteľná, keďže ust. § 157 ods. 1 EP v znení platnom do 31. 03. 2017 jasne upravovalo, ako sa má rozdeliť výťažok zo speňaženia nehnuteľnosti povinného.

2.4. Nesúhlasil ani s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 27., keď tento právny názor súdu považuje za zmätočný. Vzťah medzi súdnym exekútorom a oprávneným nie je súkromno- právnym vzťahom. Súdny exekútor v exekučnom konaní vykonával úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom. Ide preto o právny vzťah vyplývajúci z noriem verejného práva, vzhľadom na povahu právneho vzťahu, nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle na úkor žalobcu ako oprávneného (poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ) tým, že súdny exekútor nevydá ustanovenému náhradníkovi finančné prostriedky vymožené v exekučnom konaní. V konaní nebolo sporné, že orgán verejnej moci (súdny exekútor) prijal v rámci výkonu svojej funkcie v exekučnom konaní plnenie a jeho zákonnou povinnosťou bolo zabezpečiť si dispozíciu nad výťažkom z dražby nehnuteľnosti povinného až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o schválení rozvrhu výťažku. Nemôže byť preto na jeho ťarchu, že štát pri výkone verejnej moci bezprecedentne zlyhal a umožnil súdnym exekútorom ničím a nikým nekontrolovane nakladať s vymoženými finančnými prostriedkami a že si nezabezpečil kontinuitu a plnú kontrolu pri nakladaní s vymoženými finančnými prostriedkami pri zmene súdneho exekútora v priebehu exekučného konania.

2.5. Záverom žalobca vo svojom odvolaní zdôraznil, že bol to štát, ktorý prostredníctvom ním určeného orgánu verejnej moci (súdneho exekútora) mal vymožené finančné prostriedky v držbe, bol to opäť štát, ktorý o držbu týchto finančných prostriedkov prišiel v dôsledku nesprávneho úradného postupu a zlyhania osoby vykonávajúcej funkciu orgánu verejnej moci. Preto je výlučne vecou štátu, aby prostredníctvom svojich orgánov verejnej moci opätovne získal dotknuté finančné prostriedky do svojej držby a pre prípad, že sa mu to nepodarí, čo je aj prípad prejednávanej veci, aby niesol objektívnu zodpovednosť za škodu, ktorú ním určený orgán verejnej moci účastníkom konania, v tomto prípade žalobcovi, spôsobil.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ustanovením a , bez nariadenia pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , zrušiť a vrátiť mu vec v zmysle na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle vo výške 13.213,16 eura s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že na základe zmlúv o postúpení pohľadávok sa stal účastníkom exekučného konania na strane oprávneného vedenom na OS Nové Zámky pod sp. zn. Er 1820/1997 proti povinnému E. nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, O., o vymoženie 249.211,28 eura. Predmetné exekučné konanie bolo pôvodne vedené súdnym exekútorom JUDr. Emilom Vančíkom so sídlom Exekútorského úradu Rákocziho 12, Nové Zámky pod sp. zn. EX 553/97 a v súčasnosti je vedené súdnym exekútorom (náhradníkom JUDr. Jozefom Kapronczaiom so sídlom Exekútorského úradu v Galante, Švermova 273). Pohľadávka oprávneného vymáhaná v rámci exekučného konania vznikla z titulu úverovej zmluvy o účelovom úvere na malú privatizáciu č. 3301340 zo dňa 03. 01. 1992, pričom plnenie z titulu zmluvy o úvere bolo zabezpečené záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20. 03. 1992 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. O. zapísaných na LV č. XXXX, ktorých spoluvlastníkmi boli: G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., W. XX v spoluvlastníckom podiele 2/3-iny a E. Y., nar. XX. XX. XXXX, pôvodne bytom L. 8, O. v spoluvlastníckom podiele 13-ina. Dňa 27. 03. 1998 sa mala v rámci exekučného konania Ex 553/97 uskutočnil dražba spoluvlastníckeho podielu E. Y. k nehnuteľnostiam. Pred konaním dražby si podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností V.. F. O., nar. XX. XX. XXXX a JUDr. E. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. 7, uplatnili svoje zákonné predkupné právo a súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi vyplatili hodnotu spoluvlastníckeho podielu povinného E. Y. vo výške 17.384,55 eura (523.727 Sk). Následne súdny exekútor JUDr. Emil Vančík podal návrh na schválenie príklepu podielovým spoluvlastníkom, ktorý však OS Nové Zámky uznesením zo dňa 07. 09. 1998 č. k. -10 neschválil. Následne súdny exekútor JUDr. Emil Vančík na základe výzvy zo dňa 02. 06. 2005 uskutočnil ďalší rozvrh výťažku z predaja spoluvlastníckeho podielu dňa 29. 09. 2005, proti ktorému podali oprávnení námietky. OS Nové Zámky uznesením zo dňa 31. 03. 2006 č. k. -198 námietkam oprávneného vyhovel a rozvrh výťažku zo dňa 29. 09. 2005 neschválil. Uznesenie OS Nové Zámky č. k. -198 potvrdil aj Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28. 08. 2007 č. k. -235. Následne oprávnený vyzval opätovne výzvami zo dňa 09. 01. 2008 a 21. 08. 2009 súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, aby vykonal nový rozvrh výťažku. Dňa 20. 01. 2010 bola oprávnenému doručená zápisnica o rozvrhu výťažku zo dňa 18. 01. 2010, v zmysle ktorej mala byť pohľadávka uspokojená čiastočne a to vo výške 13.034,25 eura. Uznesením zo dňa 30. 01. 2013 č. k. Er 1820/1997-271 OS Nové Zámky neschválil rozvrh výťažku, nakoľko zo strany súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka došlo k viacerým procesným pochybeniam, ktoré bránili schváleniu rozvrhu výťažku. Dňa 28. 01. 2013 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi rozhodnutím ministra spravodlivosti pozastavený výkon súdneho exekútora. Za náhradníka bola ustanovená súdna exekútorka JUDr. Pavla Paláneková so sídlom Exekútorského úradu v Leviciach, Ulica kpt. Nálepku 78 a následne bol dňa 26. 03. 2014 JUDr. Emil Vančík odvolaní z funkcie súdneho exekútora. Ako posledný bol ustanovený náhradník súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai so sídlom Exekútorského úradu Galanta, Švermova 273, ktorý rovnako ako predchádzajúca exekútorka, bol požiadaný o poskytnutie informácií ohľadne exekučného konania, ako aj o pokračovaní v predmetnom exekučnom konaní. Na žiadosť oprávneného však súdni exekútori nereagovali. Z dlhodobej nečinnosti konajúceho súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, ktorý je posledným ustanoveným náhradníkom pôvodného exekútora JUDr. Emila Vančíka, ako aj z jeho oznámenia (č. l. 50) vyplynulo, že JUDr. Emil Vančík si svoju povinnosť v zmysle Exekučného poriadku nesplnil a ustanovenému náhradníkovi neodovzdal finančné prostriedky v rámci exekučného konania EX 553/1997 a z tohto dôvodu naposledy ustanovený súdny exekútor JUDr. Kapronczai nemôže vykonať rozvrh výťažku a uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Žalobca vidí príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody v tom, že pôvodný súdny exekútor JUDr. Emil Vančík sa dopustil nesprávneho úradného postupu, nakoľko finančné prostriedky získané predajom spoluvlastníckeho podielu povinného spolu s exekučným spisom neodovzdal ustanovenému náhradníkovi, pričom ako z trestného konania vyplynulo, tieto finančné prostriedky nedržal oddelene od svojho majetku, ale ich v rozpore so zákonom spotreboval na nezistený účel. Nesprávny úradný postup JUDr. Emila Vančíka je podstatou a rozhodujúcou príčinou toho, že súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai nemohol vykonať nový rozvrh výťažku a aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávku oprávneného.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( ), ak aj dôvodmi podaného odvolania ( ), ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).

10. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

11. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným zbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (ods. 2).

12. Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

13. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t. j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.

14. Podľa § 16a ods. 1 citovaného zákona v prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. c/, ods. 2 náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov potrebnú súčinnosť.

15. Podľa § 16a ods. 3 citovaného zákona náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.

16. Podľa § 16a ods. 5 citovaného zákona, ak náhradník exekútora z dôvodov podľa § 44 ods. 3, § 57 alebo § 60 nebude pokračovať v konaniach podľa odseku 3, je povinný v lehote 14 dní vyporiadať

plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane trov exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.

17. Podľa § 16a ods. 6 citovaného zákona vyporiadaním plnenia podľa odseku 5 na účely tohto zákona je poukázanie vymoženého plnenia po odčítaní trov náhradníka exekútora: a/ oprávnenému, b/ exekútorovi, ktorého určí prezídium komory (§ 214) na pokračovanie v exekučnom konaní, c/ povinnému po uspokojení všetkých pohľadávok.

18. Podľa § 16a ods. 8 citovaného zákona náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.

19. Ustanovenia § 16, § 16a a § 16b upravujú spôsob zániku výkonu funkcie súdneho exekútora a postup pri prevzatí exekučnej agendy iným súdnym exekútorom. Dôvody odvolania súdneho exekútora, okrem odvolania na jeho vlastnú žiadosť, sú jednak dôvodmi spočívajúcimi v strate podmienok na vymenovanie a dôvodmi spočívajúcimi v porušení povinnosti pri výkone funkcie alebo v nespôsobilosti vykonávať funkciu. V exekúciách vykonávaných súdnym exekútorom, ktorého výkon funkcie zanikol, pokračuje náhradník (§ 16 ods. 6) alebo nástupca (§ 16 ods. 7). Rozdiel je iba v spôsobe ich ustanovenia. Nástupcom je ten súdny exekútor, ktorý sa s exekútorom, ktorý mieni podať žiadosť o odvolanie, dohodol na odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy. K ustanoveniu náhradníka dochádza iba vtedy, ak nedošlo k takejto dohode. Náhradníka určí Slovenská komora exekútorov. Tam, kde sa v § 16a používa pojem náhradník, rozumie sa tým aj nástupca (§ 16 ods. 7). Náhradník (nástupca) preberie exekučné spisy, vykoná súpis ich stavu a finančné vyúčtovanie spisov. Náhradník vykoná tieto úkony v súčinnosti s prezídiom Slovenskej komory exekútorov, ako aj v súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorý bol z výkonu funkcie odvolaný. Súpis a finančné vyúčtovanie vykonajú spolu s náhradníkom (nástupcom) aj poverení zástupcovia ministerstva spravodlivosti (§ 16a ods. 2). Finančným vyúčtovaním sa rozumie zistenie výšky výťažku, preddavku oprávneného, výšky sumy poukázanej oprávnenému (prípadne iným veriteľom) a výšky trov súdneho exekútora. Súčasne s finančným vyúčtovaním, ktoré vykonáva náhradník (nástupca), prebieha aj audit podľa § 16b. Môže slúžiť ako podklad pre náhradníka (nástupcu) na overenie, či ním vykonané finančné vyúčtovanie (vykonané na základe podkladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu) je správne. Ďalej môže slúžiť aj na vyvodenie zodpovednosti súdneho exekútora v prípade zistenia nezrovnalostí. Náhradník (nástupca) pokračuje vo vykonávaní neskončených exekúcií.

20. Ústavný súd SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal postavením súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti. Vo svojom náleze sp. zn. uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci a z tohto dôvodu sa naň vzťahujú iné kritériá než právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že právne postavenie práv a povinností a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR v rozsahu ustanovenom zákonom (článok 46 ods. 4, ). Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj v v spojení s o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikne ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom ().

21. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa EP a zodpovednosť štátu podľa , treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa (porovnaj napr. , ). , ani priamo neustanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ust. až EP) zodpovedá vedľa štátu (následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v EP. K podobným záverom dospel Ústavný súd SR v rozhodnutí a tiež NS SR v rozhodnutí sp. zn. .

22. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , na ktoré poukazuje aj súd prvej inštancie, ako aj rozhodnutie , v ktorom ústavný súd zotrval na názore, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatňovaný až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať.

Zohľadňujúc rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR, je potrebné vyporiadať sa s otázkou, či žalobca sa mal najprv dožadovať svojho nároku od pôvodného exekútora, resp. ako od fyzickej osoby z dôvodu, že JUDr. Emil Vančík bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora titulom bezdôvodného obohatenia, tak ako to posúdil súd prvej inštancie, a či až v prípade neúspechu takto uplatňovaného nároku možno hovoriť o reálnom vzniku škody, tak ako sa bránil žalovaný v priebehu konania. Odvolací súd opätovne poukazuje na ustanovenie , ktoré v vymedzuje, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Priamo zo zákona tak vyplýva, že pri vzťahoch vzniknutých na základe (Exekučného poriadku) súdny exekútor vystupuje ako splnomocnenec štátu, štátom určená osoba na realizáciu exekučnej činnosti. Súdny exekútor pri nútenom výkone rozhodnutí zastupuje štát a vystupuje ako orgán verejnej moci ( EP). Štát zastúpený ním určeným a vybraným subjektom (orgánom) musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát konajúci prostredníctvom svojich orgánov sa preto nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný a zasahujúci do základných práv jednotlivca formou buď nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu. Uvedená zásada je zdôraznená aj v o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, keď zákonodarca stanovil, že štát sa zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nemôže zbaviť.

23. Odvolací súd sa napriek nejednotnej judikatúre, či už Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného súdu SR, priklonil k záverom vyplývajúcim zo stanoviska Občianskeho kolégia NS SR , uznesení NS SR a , kde súdy konštatovali, že neustanovuje za podmienku úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody proti štátu zánik možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody voči uplatnenému exekútorovi, a má za to, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi zodpovedá, aby štát uhradil žalobcovi ako osobe, ktorá bola oprávnená v exekúcii, škodu v prípade zistenia nesprávneho úradného postupu, o ktorej žalobca v podanej žalobe tvrdí, že mu vznikla v priamej súčinnosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje charakter objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, pre vznik ktorej nie sú potrebné ďalšie skutočnosti, a teda ani skutočnosť, či poškodený využil alebo nevyužil možnosť domáhať sa plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 23. 03. 2016 sp. zn. , podľa ktorého zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov a zodpovednosť štátu za škodu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti sa vzájomne nevylučujú. Na podporu uvedeného odvolací súd poukazuje aj na ďalšie uznesenie NS SR , ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a súdov SR 8/2016 pod R 74/2016. Odvolaciemu súdu je známe aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 18. 12. 2013, v zmysle ktorého vyplynul záver, že povinnosť náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútora má (tiež) štát a to bez ohľadu na to, či poškodený uplatňuje rovnaký nárok voči exekútorovi, alebo nie.

24. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca si svoj nárok vymedzil od nesprávneho úradného postupu pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 553/1997, keď súdny exekútor sa dopustil nesprávneho úradného postupu, nakoľko finančné prostriedky získané predajom spoluvlastníckeho podielu povinného spolu s exekučným spisom neodovzdal ustanovenému náhradníkovi, pričom táto skutočnosť mala vyplynúť z trestného konania, a finančné prostriedky nedržal oddelene od svojho majetku, ale ich spotreboval na nezistený účel a ako vyplynulo z pripojeného exekučného spisu a zo správy nástupcu pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, je z tejto správy zrejmé, že v čase preberania exekučnej agendy sa na bankových účtoch JUDr. Emila Vančíka nenachádzali finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom

konaní. V danom konaní pôvodný súdny exekútor JUDr. Emil Vančík nevykonal, ani nevyúčtoval dané exekučné konanie. Z akého dôvodu neprišlo pôvodným súdnym exekútorom k rozvrhu výťažku, exekútorovi nie je známe (predchádzajúce dva rozvrhy výťažku neboli súdom schválené). Z uvedeného skutkového vymedzenia je preto zrejmé, že žalobca sa svojho nároku domáha z titulu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, za ktorý by v zmysle ust. mala byť objektívne zodpovedná Slovenská republika v zastúpení príslušného ministerstva.

25. Vo svetle vyššie uvedeného je nesporné, že medzi žalobcom a pôvodným súdnym exekútorom nešlo o súkromno-právny vzťah, ale o verejno-právny vzťah, nakoľko exekútor v predmetnej exekučnej veci vystupoval ako nositeľ verejnej - štátnej moci, plnil úlohy štátneho orgánu. Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Opätovne tu odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa EP a zodpovednosťou štátu podľa zodpovednostného zákona, je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zodpovednostného zákona (, ). Exekučný, ani zodpovednostný zákon priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z dikcie preto možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v EP.

26. Vychádzajúc aj zo samotného zmyslu a účelu zákona zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorým je ochrana základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenú v SR, by bolo popretím tohto zákona, aby v každom prípade, bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu, by sa trvalo na tom, aby poškodený zamietajúcim rozhodnutím súdu vydaným v samostatnom konaní proti tomu, voči komu existovala pohľadávka z bezdôvodného obohatenia, preukazoval, že jeho pohľadávka z bezdôvodného obohatenia sa stala nevymáhateľnou. Všeobecný súd má podľa nálezu ÚS SR sp. zn. z 03. 07. 2012 ústavnú povinnosť hľadať také riešenie v prerokúvanej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.

Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, právo na náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Ustanovenia zodpovednostného zákona zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za súčasného splnenia troch podmienok a tými sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Splnením uvedených podmienok pre záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa súd prvej inštancie nezaoberal, keď vychádzal z rozhodnutia ÚS SR z 13. 02.2013, v zmysle ktorého sa žalobca mal najprv domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, a preto nie je daný predpoklad pre zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zodpovednostného zákona, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. V danom prípade treba vychádzať z konkrétnych okolností v danej veci, keď v konaní nebolo sporné, že predmetné exekučné konanie bolo vedené pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Emilom Vančíkom pod sp. zn. EX 553/1997. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe postúpení pohľadávok, ktorá skutočnosť tiež v konaní nebola rozporovaná. Napriek skutočnosti, že dňa 27. 03. 1998 sa mala v rámci uvedeného exekučného konania uskutočniť dražba spoluvlastníckeho podielu povinného E. a pred vykonaním dražby podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností si uplatnili svoje zákonné predkupné právo a súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi uhradili hodnotu spoluvlastníckeho podielu povinného Zoltána Lakatoša vo výške 17.384,55 eura (523.727 Sk), do dnešného dňa nedošlo k rozvrhu súdneho výťažku. K uvedenému došlo z dôvodu, že síce pôvodný súdny exekútor JUDr. Emil Vančík podal dvakrát návrh na schválenie rozvrhu výťažku, avšak rozhodnutiami súdov (ktoré sa v spise nachádzajú) rozvrh výťažku nebol schválený. Následne súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi bol rozhodnutím ministra,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 01. 2013, pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora, a napokon, dňa 26. 03. 2014 bol JUDr. Emil Vančík odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Následne v uvedenej exekučnej veci boli ustanovení nástupcovia pôvodného súdneho exekútora, naposledy to bol JUDr. Jozef Kapronczai, ktorý žalovanému na jeho žiadosť poskytol stanovisko v uvedenej exekučnej veci a konštatoval, že v čase preberania exekučnej agendy sa na bankových účtoch JUDr. Emila Vančíka nenachádzali finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní. Pôvodný exekútor JUDr. Emil Vančík nevykonal ani vyúčtovanie daného exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti tú skutočnosť, že dňa 08. 11. 2018 bol v Obchodnom vestníku 219/2018 zverejnený oznam pod sp. zn. , ktorým OS Nitra vyhlásil konkurz na majetok dlžníka JUDr. Emila Vančíka, nar. 16. 09. 1949, bytom Nový svet 26. Z uvedeného nesporne vyplynulo, že pôvodný súdny exekútor JUDr. Emil Vančík sa dopustil nesprávneho úradného postupu, keď v rozpore s § 16 a nasl. Exekučného poriadku nevykonal vyúčtovanie daného exekučného konania a na jeho bankovom účte sa nenachádzali ani finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní (uvedenú skutočnosť potvrdil nástupca súdneho exekútora JUDr. Jozef Kapronczai listom zo dňa 04. 04. 2017).

Za danej situácie i z okolností prípadu je nesporné, že žalobca ani v prípade uplatnenia svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia priamo voči súdnemu exekútorovi (resp. fyzickej osobe, keďže súdny exekútor bol odvolaný zo svojej funkcie) by jeho žaloba nemohla uspieť, a preto súd prvej inštancie, rozhodujúc o náhrade škody si sám mohol túto otázku ako predbežnú riešiť a dospieť k záveru o neúspešnosti takejto žaloby. Bolo by v rozpore so zabezpečením spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu, aby za takejto situácie bol nútený podstúpiť už vopred neúspešný spor o vydanie bezdôvodného obohatenia.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť ani konštatovanie súdu prvej inštancie (bod 24. odôvodnenia rozsudku), že exekučné konanie EX 553/97 doposiaľ nie je skončené a o rozvrhu výťažku z dražby uskutočnenej 27. 03. 1998 nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Z vykonaného dokazovania, a najmä zo stanoviska súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, nesporne vyplynulo, že na bankových účtoch JUDr. Emila Vančíka sa nenachádzali finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní. Z uvedeného možno teda dospieť k logickému záveru, že ani náhradník pôvodného súdneho exekútora v prípade, že by pristúpil k rozvrhu výťažku, nedisponuje finančnou čiastkou, ktorou by mohol uspokojiť žalobcom vymáhanú pohľadávku. Jednoducho povedané, neexistujúci výťažok (neexistujúce finančné prostriedky) nebude možné rozvrhnúť, resp. vyplatiť oprávnenej osobe, pretože pokiaľ by aj náhradník pôvodného súdneho exekútora uskutočnil rozvrh výťažku, tento neexistuje, a preto nemá z čoho uspokojiť oprávneného.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle , zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zmysle je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).