Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_13C-111-2017.pdf
PDF · 126.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/111/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Majetkový Holding, a.s., Bratislava, Prievozská 2/A, IČO: 35823364, zast. Mgr. Martin Babčaník, advokát, Miloslavov, Alžbetin Dvor 1348, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13 213,16 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 13.5.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená vo výške 13 213,16 € nesprávnym úradným postupom zo strany súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej Okresným súdom Nové Zámky pod č.k. Er/1820/1997 ( EX 553/97 ) tým, že súdny exekútor V.. S. O. ( a neskôr ani jeho náhradník ) doteraz právoplatne nerozhodli o rozvrhu výťažku dražby uskutočnenej ešte dňa 27.3.1998, nakoľko oba rozvrhy, ktoré boli uskutočnené, neboli súdom schválené ( dňa 29.9.2005 a 18.1.2010 ). Uviedol, že žalovaný vyzval exekútora a aj jeho náhradníkov Judr. B. a V.. N. k vydaniu výťažku dražby, avšak neúspešne a tvrdil, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekútora, ktorým mu bola spôsobená škoda, keď súdny exekútor nesplnil svoju povinnosť a neodovzdal vymožené finančné prostriedky, ktoré navyše V.. S. O. spotreboval na nezistené účely a odovzdať ich nemôže, škoda mu mala vzniknúť v sume 13 213,16 €, ktorú mal exekútor oprávnenému z výťažku dražby vyplatiť, pričom nesprávny úradný postup súdneho exekútora je príčinou toho, že jeho náhradník nemohol vykonať nový rozvrh výťažku dražby a uspokojiť oprávneného, za ktorú škodu zodpovedá podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. žalovaný, u ktorého si žalobca tento svoj nárok uplatnil na predbežné prerokovanie, no jeho žiadosti nebolo vyhovené z dôvodu, že podľa žalovaného neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, s čím však žalobca nesúhlasí.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že žaloba nie je dôvodná a poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci musia byť kumulatívne splnené všetky predpoklady pre jej vznik, ak tomu tak nie je, základ nároku nie je daný. Uviedol, že o rozvrhu výťažku dražby dosiaľ nebolo rozhodnuté, čo ale neznamená, že o tejto veci súdny exekútor nerozhodne v budúcnosti a že k nesprávnemu úradnému postupu exekútora uvedeným spôsobom by došlo až vtedy, keď by po schválení rozvrhu výťažku súdny exekútor neuspokojil oprávneného sumou, ktorou ho uspokojiť mal. Pokiaľ ide o škodu uviedol, že žalobca mal možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia ( poukázal na judikatúru NS SR a NS ČR ) a tiež, že pokiaľ je možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, vylučuje to vznik škody ako majetkovej ujmy a že pokiaľ škoda ešte nevznikla, nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb.. Tiež uviedol, že škoda vzniká až okamihom kedy sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným a tiež to, že ponechanie výťažku z dražby exekútorom je majetkovým prospechom bez
právneho dôvodu, ktorý si mal žalobca uplatniť a tiež poukázal na § 31 ods. 4 ExP, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora.
3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/111/2017-130 z 5.10.2018 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 27, § 4 ods. 1 písm. a/, § 1, § 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9, § 17, § 25 zák. č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004, ako aj § 31 ods. 4 Exekučného poriadku a vykonaným dokazovaním a uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že súdny exekútor JUDr. S. O. ( ani v konaní jeho náhradník ) doteraz právoplatne nerozhodli o rozvrhu výťažku dražby uskutočnenej ešte dňa 27. 03. 1998, nakoľko oba rozvrhy, ktoré boli uskutočnené, neboli súdom schválené (dňa 29. 09. 2005 a 18. 01. 2010). Žalobca uviedol, že vyzval exekútora a jeho náhradníkov V.. B. a JUDr. N. k vydaniu výťažku dražby, avšak neúspešne. Tvrdil, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekútora, ktorým mu bola spôsobená škoda, keď súdny exekútor nesplnil svoju povinnosť a neodovzdal vymožené finančné prostriedky, ktoré navyše JUDr. S. O. spotreboval na nezistené účely a odovzdať ich ani nemôže, pričom mu mala vzniknúť škoda v sume 13.213,16 eura. Nesprávny úradný postup súdneho exekútora je príčinou toho, že jeho náhradník nemohol vykonať nový rozvrh výťažku a uspokojiť oprávneného. Žalobca si svoj nárok uplatnil u žalovaného na predbežné prerokovanie, avšak jeho žiadosti nebolo vyhovené. Z exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky Er/1820/1997 ( EX 553/97 ) súd zistil, že exekučné konanie bolo začaté dňa 12. 06. 1997 na základe návrhu pôvodného oprávneného ( Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava ), keď žalobca ako oprávnený do konania vstúpil postúpením pohľadávky z pôvodného veriteľa dňa 23. 01. 2004 a to proti povinnému: E. Y., bytom O., v ktorej exekúcii bol udelený príklep dňa XX. 03. 1998 za najvyššie podanie v sume 523.727 Sk, rozvrh tohto výťažku vykonaný súdnym exekútorom dňa 29. 09. 2005, resp. 18. 01. 2010 súd uzneseniami Er/1820/1997 z 31. 03. 2006 a Er/1820/1997-271 z 30. 01. 2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež súd zistil, že ďalšie rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že je nesporne preukázané, že v uvedenej exekúcii bol udelený príklep dňa 27. 03. 1998 za najvyššie podanie v sume 523.727 Sk, rozvrh tohto výťažku vykonaný súdnym exekútorom dňa 29. 09. 2005, resp. 18. 01. 2010 súd uzneseniami Er/1820/1997 z 31. 03. 2006 a Er/1820/1997-271 z 30. 01. 2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež súd zistil, že ďalšie rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie sa nachádza v štádiu, kedy bola v dražbe nehnuteľnosti vymožená finančná suma, o rozdelení ktorej dosiaľ súdny exekútor právoplatne nerozhodol. Z toho vyplýva, že v konaní bude súdny exekútor pokračovať podľa § 154 a nasl. Exekučného poriadku ( ďalej len „EP“ ) vykonaním rozvrhu výťažku z dražby, čo je jediným možným zákonným postupom exekútora v tomto štádiu exekučného konania. Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu. V súčasnosti platí, že exekučné konanie Okresného súdu Nové Zámky vedené pod č. k. Er/1820/1997 ( EX 553/97 ) dosiaľ nie je ukončené a o rozvrhu výťažku z dražby uskutočnenej dňa 27. 03. 1998 dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté (rozvrh výťažku vykonaný dňa 29. 09. 2005 a ani dňa 18. 01. 2010 nebol súdom schválený), právoplatne o ňom nerozhodol pôvodný súdny exekútor a ani jeho náhradníci. Preto platí, že v uvedenej exekučnej veci musí súdny exekútor vykonať rozvrh výťažku z dražby a predložiť vec na schválenie súdu. Súd konštatuje, že § 31 ods. 4 EP stanovuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017 ustanovujú, že pokiaľ tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Uvedené sa však týka výlučne postupu v exekučnom konaní, nie však nárokov uplatnených na základe iných právnych predpisov než je Exekučný poriadok. Uvedené značí, že § 31 ods. 4 EP sa použije i na tento žalobcom uplatnený nárok. Potom je nutné konštatovať, že pokiaľ žalobca doteraz neprikročil k uspokojeniu svojho nároku z majetku exekútora alebo jeho poisťovateľa (čo neurobil), je uplatnenie jeho nároku voči štátu predčasné a ako také nedôvodné, čo bolo ďalším dôvodom zamietnutia žaloby. Tvrdenia žalobcu o nemožnosti rozvrhnutia výťažku z dražby z dôvodu, že výťažok z dražby súdny exekútor JUDr. S. O. použil pre osobné potreby, nie je pre rozhodovanie súdu relevantný. Jednak toto tvrdenie nie je ničím preukázané, a jednak, aj pokiaľ by bolo pravdivé, do doby, kedy súdny exekútor svojím rozhodnutím o výťažku dražby nerozhodne (hoc i tak, že neuspokojí žiadnu z osôb, ktoré svoje pohľadávky prihlásili), nie je možné konštatovať, že došlo na strane žalobcu ku škode. Do tej doby ide len o hypotetické tvrdenie žalobcu nielen o tom, že mu škoda vznikla, ale i o tom, v akej výške. Aj z tohto pohľadu je žaloba predčasná, bez rozhodnutia súdneho exekútora, ktoré navyše podlieha
schváleniu súdom, nie je totiž zrejmé, aká suma mala byť žalobcovi ako oprávnenému z výťažku dražby vôbec vyplatená. Pokiaľ existuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od iného subjektu, škoda ani nevznikne ( poukaz na § 31 ods. 4 EP ). Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad pre zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. a to samotná existencia škody ( rozsudok ÚS SR II. ÚS 165/2012 z 13. 02. 2013 ). Súd dodáva, že ani prípadný samotný nesprávny úradný postup ( ktorý mal spočívať v tom, že súdny exekútor dosiaľ nerozhodol o rozvrhu výťažku z dražby, ktorá sa konala ešte dňa 27. 03. 1998 ) bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu škody. V konaní o tomto nároku žalobca mal preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, pričom musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdil, avšak nepreukázal a neboli preukázané všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, súd dospel k záveru, že žalobu je treba v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Krajský súd Nitra uznesením 9Co/319/2018 - 171 z 3.10.2019 zrušil vyššie uvedený rozsudok súd prvej inštancie a uviedol, že Odvolací súd sa napriek nejednotnej judikatúre, či už Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného súdu SR, priklonil k záverom vyplývajúcim zo stanoviska Občianskeho kolégia NS SR Cpj 37/78, uznesení NS SR 2Cdo 48/2010 a 2Cdo 155/2011, kde súdy konštatovali, že zákon č. 514/2003 Z. z. neustanovuje za podmienku úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody proti štátu zánik možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody voči uplatnenému exekútorovi, a má za to, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi zodpovedá, aby štát uhradil žalobcovi ako osobe, ktorá bola oprávnená v exekúcii, škodu v prípade zistenia nesprávneho úradného postupu, o ktorej žalobca v podanej žalobe tvrdí, že mu vznikla v priamej súčinnosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní. Odvolací súdopätovne zdôrazňuje charakter objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, pre vznik ktorej nie sú potrebné ďalšie skutočnosti, a teda ani skutočnosť, či poškodený využil alebo nevyužil možnosť domáhať sa plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 23. 03. 2016 sp. zn. 3Cdo 75/2015, podľa ktorého zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) a zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti sa vzájomne nevylučujú. Na podporu uvedeného odvolací súd poukazuje aj na ďalšie uznesenie NS SR 3Cdo 85/2015, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a súdov SR 8/2016 pod R 74/2016. Odvolaciemu súdu je známe aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2135/2013 zo dňa 18. 12. 2013, v zmysle ktorého vyplynul záver, že povinnosť náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútora má (tiež) štát a to bez ohľadu na to, či poškodený uplatňuje rovnaký nárok voči exekútorovi, alebo nie. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca si svoj nárok vymedzil od nesprávneho úradného postupu pôvodného súdneho exekútora JUDr. S. O. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 553/1997, keď súdny exekútor sa dopustil nesprávneho úradného postupu, nakoľko finančné prostriedky získané predajom spoluvlastníckeho podielu povinného spolu s exekučným spisom neodovzdal ustanovenému náhradníkovi, pričom táto skutočnosť mala vyplynúť z trestného konania, a finančné prostriedky nedržal oddelene od svojho majetku, ale ich spotreboval na nezistený účel a ako vyplynulo z pripojeného exekučného spisu a zo správy nástupcu pôvodného súdneho exekútora JUDr. V. N., je z tejto správy zrejmé, že v čase preberania exekučnej agendy sa na bankových účtoch V.. S. O. nenachádzali finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní. V danom konaní pôvodný súdny exekútor V.. S. O. nevykonal, ani nevyúčtoval dané exekučné konanie. Z akého dôvodu neprišlo pôvodným súdnym exekútorom k rozvrhu výťažku, exekútorovi nie je známe (predchádzajúce dva rozvrhy výťažku neboli súdom schválené). Z uvedeného skutkového vymedzenia je preto zrejmé, že žalobca sa svojho nároku domáha z titulu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany pôvodného súdneho exekútora V.. S. O., za ktorý by v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z. mala byť objektívne zodpovedná Slovenská republika v zastúpení príslušného ministerstva. Vo svetle vyššie uvedeného je nesporné, že medzi žalobcom a pôvodným súdnym exekútorom nešlo o súkromno-právny vzťah, ale o verejno-právny vzťah, nakoľko exekútor v predmetnej exekučnej veci vystupoval ako nositeľ verejnej - štátnej moci, plnil úlohy štátneho orgánu. Podľa § 4 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Opätovne tu odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 EP a zodpovednosťou štátu podľa zodpovednostného zákona, je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zodpovednostného zákona (II.ÚS 165/2012, IV.ÚS 607/2013). Exekučný, ani zodpovednostný zákon priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z dikcie preto možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 EP. Vychádzajúc aj zo samotného zmyslu a účelu zákona zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorým je ochrana základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenú v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, by bolo popretím tohto zákona, aby v každom prípade, bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu, by sa trvalo na tom, aby poškodený zamietajúcim rozhodnutím súdu vydaným v samostatnom konaní proti tomu, voči komu existovala pohľadávka z bezdôvodného obohatenia, preukazoval, že jeho pohľadávka z bezdôvodného obohatenia sa stala nevymáhateľnou. Všeobecný súd má podľa nálezu ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 159/2012 z 03. 07. 2012 ústavnú povinnosť hľadať také riešenie v prerokúvanej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, právo na náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Ustanovenia zodpovednostného zákona zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za súčasného splnenia troch podmienok a tými sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Splnením uvedených podmienok pre záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa súd prvej inštancie nezaoberal, keď vychádzal z rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 165/2012 z 13. 02.2013, v zmysle ktorého sa žalobca mal najprv domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, a preto nie je daný predpoklad pre zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zodpovednostného zákona, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. V danom prípade treba vychádzať z konkrétnych okolností v danej veci, keď v konaní nebolo sporné, že predmetné exekučné konanie bolo vedené pôvodným súdnym exekútorom JUDr. S. O. pod sp. zn. EX 553/1997. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe postúpení pohľadávok, ktorá skutočnosť tiež v konaní nebola rozporovaná. Napriek skutočnosti, že dňa 27. 03. 1998 sa mala v rámci uvedeného exekučného konania uskutočniť dražba spoluvlastníckeho podielu povinného Zoltána Y. a pred vykonaním dražby podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností si uplatnili svoje zákonné predkupné právo a súdnemu exekútorovi V.. S. O. uhradili hodnotu spoluvlastníckeho podielu povinného E. Y. vo výške 17.384,55 eura (523.727 Sk), do dnešného dňa nedošlo k rozvrhu súdneho výťažku. K uvedenému došlo z dôvodu, že síce pôvodný súdny exekútor JUDr. S. O. podal dvakrát návrh na schválenie rozvrhu výťažku, avšak rozhodnutiami súdov (ktoré sa v spise nachádzajú) rozvrh výťažku nebol schválený. Následne súdnemu exekútorovi V.. S. O. bol rozhodnutím ministra, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 01. 2013, pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora, a napokon, dňa 26. 03. 2014 bol JUDr. S. O. odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Následne v uvedenej exekučnej veci boli ustanovení nástupcovia pôvodného súdneho exekútora, naposledy to bol JUDr. V. N., ktorý žalovanému na jeho žiadosť poskytol stanovisko v uvedenej exekučnej veci a konštatoval, že v čase preberania exekučnej agendy sa na bankových účtoch JUDr. S. O. nenachádzali finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní. Pôvodný exekútor JUDr. S. O. nevykonal ani vyúčtovanie daného exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti tú skutočnosť, že dňa 08. 11. 2018 bol v Obchodnom vestníku 219/2018 zverejnený oznam pod sp. zn. 29OdK 96/2018, ktorým OS Nitra vyhlásil konkurz na majetok dlžníka V.. S. O., nar. XX. XX.XXXX, bytom I. svet XX. Z uvedeného nesporne vyplynulo, že pôvodný súdny exekútor V.. S. Vančík sa dopustil nesprávneho úradného postupu, keď v rozpore s § 16 a nasl. S. poriadku nevykonal vyúčtovanie daného exekučného konania a na jeho bankovom účte sa nenachádzali ani finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní (uvedenú skutočnosť potvrdil nástupca súdneho exekútora V.. V. Kapronczai listom zo dňa XX. 04. 2017). Za danej situácie i z okolností prípadu je nesporné, že žalobca ani v prípade uplatnenia svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia priamo voči súdnemu exekútorovi (resp. fyzickej osobe, keďže
súdny exekútor bol odvolaný zo svojej funkcie) by jeho žaloba nemohla uspieť, a preto súd prvej inštancie, rozhodujúc o náhrade škody si sám mohol túto otázku ako predbežnú riešiť a dospieť k záveru o neúspešnosti takejto žaloby. Bolo by v rozpore so zabezpečením spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu, aby za takejto situácie bol nútený podstúpiť už vopred neúspešný spor o vydanie bezdôvodného obohatenia.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Z exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky Er/1820/1997 ( EX 553/97 ) súd zistil, že exekučné konanie bolo začaté dňa 12.6.1997 na základe návrhu pôvodného oprávneného ( Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava ), keď žalobca ako oprávnený do konania vstúpil postúpením pohľadávky z pôvodného veriteľa dňa 23.1.2004 a to proti povinnému: E. Y., bytom O., v ktorej exekúcii bol udelený príklep dňa 27.3.1998 za najvyššie podanie v sume 523 727.-Sk, rozvrh tohto výťažku vykonaný súdnym exekútorom dňa 29.9.2005, resp. 18.1.2010 súd uzneseniami Er/1820/1997 z 31.3.2006 a Er/1820/1997-271 z 30.1.2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež súd zistil, že ďalšie rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo.
7. Z podania žalobcu z 2.6.2005 adresovaného súdnemu exekútorovi V.. S. O. súd zistil, že ním žalobca požiadal o informáciu, či bolo vo veci vykonané rozvrhové pojednávanie a pokiaľ nie, vyzval ho, aby ho neodkladne uskutočnil.
8. Zo žiadosti žalobcu z 30.11.2016 adresovanej žalovanému súd zistil, že žalobca si ňou uplatnil náhradu škodu spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a to po skutkovej i právnej stránke zhodne ako v tomto konaní.
9. Z oznámenia žalovaného o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 3.5.2017, ktoré žalobca prevzal dňa 12.5.2017 súd zistil, že žiadosti žalobcu nebolo vyhovené z dôvodu, že neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady pre vznik nároku na náhradu tejto škody.
10. Podľa § 27 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
11. Podľa § 4 ods. 1, písm. a/3) zákona č. 514/2003 Zb. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Zb. tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
13. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
14. Podľa § 5 ods. 1zákona č. 514/2003 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
15. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
17. Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Zb. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 25 zákona č. 514/2003 Zb. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.
19. Vzhľadom k § 25 zák. č. 514/2003 Zb. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 OZ. Sú nimi a) existencia nesprávneho úradného postupu, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
20. Podľa § 31 ods. 4 Exekučného poriadku štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť podľa § 29 ods. 12.
21. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej
moci . Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou. Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody ). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
22. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z vyššie uvedených zásad a zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobca sa domáha náhrady skutočnej škody, ktorá podľa jeho tvrdenia vznikla v dôsledku toho, že exekučný súd doteraz nerozhodol o rozvrhu výťažku dražby ( ktorým bola suma 18 575,79 € pozostávajúca z výťažku a jeho úrokov ), čím spôsobil žalobcovi škodu v sume 13 213,16 €, ktorá mala byť podľa výpočtu oprávneného z výťažku dražby vyplatená oprávnenému ( po odpočítaní trov exekúcie a DPH z nich ).
23. Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa § 9 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb., keď podľa neho súdny exekútor svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie bez zbytočných prieťahov v konaní. Postup súdu pri rozhodovaní o takejto žiadosti exekútora upravuje Exekučný poriadok, ktorý lehotu na rozhodnutie o rozvrhu výťažku z dražby neurčuje.
24. Z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že v uvedenej exekúcii bol udelený príklep dňa 27.3.1998 za najvyššie podanie v sume 523 727.-Sk, rozvrh tohto výťažku vykonaný súdnym exekútorom dňa 29.9.2005, resp. 18.1.2010 súd uzneseniami Er/1820/1997 z 31.3.2006 a Er/1820/1997-271 z 30.1.2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež súd zistil, že ďalšie rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo.
25. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie sa nachádza v štádiu, kedy bola v dražbe nehnuteľnosti vymožená finančná suma, o rozdelení ktorej dosiaľ súdny exekútor právoplatne nerozhodol. Z toho vyplýva, že v konaní bude súdny exekútor pokračovať podľa § 154 a nasl. ExP vykonaním rozvrhu výťažku z dražby, čo je jediným možným zákonným postupom exekútora v tomto štádiu exekučného konania. Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu. V súčasnosti platí, že exekučné konanie Okresného súdu Nové Zámky vedené pod č.k. Er/1820/1997 ( EX 553/97 ) dosiaľ nie je ukončené a o rozvrhu výťažku z dražby uskutočnenej dňa 27.3.1998 dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté ( rozvrh výťažku vykonaný dňa 29.9.2005 a ani dňa 18.1.2010 nebol súdom schválený ), právoplatne o ňom nerozhodol pôvodný súdny exekútor a ani jeho náhradníci. Preto platí, že v uvedenej exekučnej veci musí súdny exekútor vykonať rozvrh výťažku z dražby a predložiť vec na schválenie súdu.
26. Taktiež je nesporné, že dňa 08. 11. 2018 bol v Obchodnom vestníku 219/2018 zverejnený oznam pod sp. zn. 29OdK 96/2018, ktorým OS Nitra vyhlásil konkurz na majetok dlžníka V.. S. O., nar. XX. XX.XXXX, bytom I. svet XX.
27. Súd konštatuje, že § 31 ods. 4 ExP stanovuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017 ustanovujú, že pokiaľ tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Uvedené sa však týka výlučne postupu v exekučnom konaní, nie však nárokov uplatnených na základe iných právnych predpisov než je Exekučný poriadok.
28. Je nesporné, že pôvodný súdny exekútor V.. S. O. sa dopustil nesprávneho úradného postupu, keď v rozpore s § 16 a nasl. S. poriadku nevykonal vyúčtovanie daného exekučného konania a na jeho
bankovom účte sa nenachádzali ani finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní (uvedenú skutočnosť potvrdil nástupca súdneho exekútora JUDr. V. N. listom zo dňa 04. 04. 2017).
29. Taktiež je nepochybné, že rozvrh výťažku z dražby súdny exekútor V.. S. O. použil pre osobné potreby a nie je preto aký výťažok rozdeľovať, na účte súdneho exekútora ( ani pôvodného a ani náhradníka ) sa finančné prostriedky z najvyššieho podania nenachádzajú.
30. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žaloba je čo do jej základu v plnom rozsahu dôvodná. Boli totiž splnené všetky zákonné obligatórne predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( s poukazom na skutočnosti uvedené v bode 4 tohto rozsudku ) uzavrel, že súdny exekútor JUDr. S. O. sa dopustil nesprávneho úradného postupu, keď v rozpore s § 16 a nasl. Exekučného poriadku nevykonal vyúčtovanie daného exekučného konania a na jeho bankovom účte sa nenachádzali ani finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní, žalobcovi nepochybne vznikla škoda spočívajúca v zmenšení sa jeho majetku, ktorý by v prípade správneho úradného postupu súdneho exekútora bol narástol o výťažok z dražby tak ako je uvedený v bode 31 tohto rozsudku a taktiež je nesporne preukázané, že medzi vznikom tejto škody a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora je priama príčinná súvislosť, keď je nepochybné, že nebyť skutočnosti, že súdny exekútor výťažok z dražby použil pre vlastnú potrebu a tak konal v rozpore s úradným postupom, ktorý mu stanovuje exekučný poriadok, bol by žalovaný v uvedenej exekúcii v danom rozsahu uspokojený z výťažku z dražby18.1.2010.
31. Pokiaľ ide o výšku nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, za ktorú podľa vyššie uvedeného zodpovedá žalovaný, je treba uviesť, že súd sa v tomto smere stotožňuje s výpočtom výšky škody vzniknutej žalobcovi. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti zo dňa 18.01.2010 totiž vyplýva, že rozdeľovaná podstata predstavovala celkovo sumu vo výške 18 575 € z čoho suma vo výške 17 384 € predstavovala výťažok získaný uplatnením predkupného práva podielových spoluvlastníkov a suma vo výške 1191,24 € predstavovala úrok. Podľa § 1 zákona č. 233/1995 Zb. sa z rozdeľovanej podstaty majú uspokojiť najprv súdne trovy a trovy exekúcie. Súdnymi trovami sú trovy, ktoré sú uvedené v exekučnom titule a vymáhajú sa spolu s istinou. Exekučným titulom boli oprávnenému priznané súdne trovy vo výške 9.968,40 Eur ( 300.308,00 Sk ). Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Súdny exekútor JUDr. S. O. si trovy exekúcie vyčíslil na 5.541,53 € z čoho suma vo výške 941,59 € predstavovala hotové výdavky, suma 3715,16 € predstavovala odmenu exekútora a zvyšná časť vo výške 884,78 € predstavovala DPIH. Podľa § 196 zákona Č. 233/1995 Zb. platného a účinného ku dňu 18.01.1010 ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o DPH. Takto potom bol súdny exekútor oprávnený uplatniť si DPH vo výške 19% len na sumu 3715,16 €, ktorá predstavovala odmenu exekútora. Na základe vyššie uvedených skutočností, z rozdeľovanej podstaty vo výške 18 575,79 € mala byt' oprávnenému vyplatená suma vo výške 13.213,16 € ( rozdeľovaná podstata 18 575 79 € - hotové výdavky 941,59 € - odmena exekútora 3715,16 € - DPH z odmeny exekútora 705,88 € ).
32. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania, aj v tejto časti je žaloba dôvodná, nakoľko je zrejmé, že úrok je uplatnený správne vo výške súladnej s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 ( súd ho priznal podľa § 517 ods. 2 OZ ), žalovaný sa s platením peňažného dlhu nachádza v omeškaní a to odo dňa 13.5.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia oznámenia žalovaného o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, nakoľko uvedeným dňom sa žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu dostal.
33. Záverom súd konštatuje, že judikatúra, na ktorú žalovaný poukazoval ( sa v prípade rozhodnutí NS SR 1Mcdo/8/2017, 6Cdo/27/2016, 6Cdo/9/2016 a 8 Cdo/88/17 ) netýkala vecí obdobných ako je rozhodovanie súdu v tomto prípade a rozhodnutie 4Cdo/199/2015, týkajúce skoršieho uplatnenia nároku na náhradu škody voči exekútorovi a až následne nároku na náhradu škody za nezákonný úradný postup voči štátu, nemožno v tomto prípade použiť a to s poukazom na skutočnosti obsiahnuté v bode 28 a 29 tohto rozsudku.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.