Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 72 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (87)2e7/397511.13299e.pdf
PDF · 121.61 KB
No categories available
3Cdo/75/2015
Najvyšší súd 3 Cdo 75/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. H., bývajúceho v S.,
zastúpeného JUDr. J. A., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému JUDr. V. S., súdnemu
exekútorovi so sídlom v B., zastúpenému advokátskou kanceláriou S., s.r.o., so sídlom v B.,
IČO: X., o zaplatenie 3 478 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
13 C 41/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra
2014 sp. zn. 5 Co 106/2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2014 sp. zn. 5 Co 106/2012
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný ako súdny
exekútor, vykonávajúci exekúciu na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III
z 3. decembra 2001 č.k. 19 Cb 64/1997-227 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 24 Cob 98/2002, vykonateľným 26. decembra 2002 predajom
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Senec a zapísaných na liste vlastníctva
č. X. postavenej na parcele č. X. vedenej ako zastavaná plocha vo výmere X. m2,
a to bytu č. 1 na prízemí bytového domu súpisného č. X. v S. a spoluvlastníckeho podielu
2/16 na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku (ďalej len „nehnuteľnosti“) na
dražbe konanej 15. februára 2007, keď udelil príklep v prospech neho ako vydražiteľa po
zaplatení dražobnej zábezpeky 800 000 Sk, napriek tomu, že povinný a spoluvlastníčka
nehnuteľnosti vzniesli proti exekúcii námietky a žiadali o jej odklad; zvyšok kúpnej ceny vo
výške 850 000 Sk zaplatil žalobca 21. februára 2007. Okresný súd Pezinok uznesením z 23.
februára 2009 č.k. 15 Er 1772/2008-151 námietkam povinných vyhovel a príklep neschválil.
Keďže kúpnu cenu žalovaný žalobcovi vrátil 29. mája 2009, žalobca od neho požadoval
náhradu škody, ktorá predstavuje úroky z tejto sumy od 21. februára 2007 do jej vrátenia,
ktoré by žalobca získal, ak by sumu uložil na terminovanom vklade v Slovenskej sporiteľni
(2,8%).
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 6. februára 2012 č.k. 13 C 41/2011-66 žalobe
vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 3 478 € a nahradiť mu 831,24 € trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalovaný v exekučnom konaní vykonal dražbu
nehnuteľností napriek vedomosti, že povinný a spoluvlastníčka nehnuteľností (manželka
povinného) podali proti znaleckému posudku námietky, požiadali o odklad exekúcie
a zrušenie termínu konania dražby určený na deň 15. februára 2007. Okresný súd Pezinok
rozhodujúci o schválení príklepu uznesením z 23. februára 2009 č.k. 15 Er 1772/2008-151
námietkam vyhovel a príklep neschválil. Bol toho názoru, že podaním námietok povinného
a jeho manželky a žiadosti o odklad exekúcie vznikla zákonná prekážka brániaca vykonaniu
exekúcie predajom nehnuteľností a udeleniu príklepu, a žalovaný mal túto skutočnosť
oznámiť súdu. Keďže tak žalovaný neurobil a vykonal exekúciu predajom nehnuteľností,
zasiahol do práv žalobcu a spôsobil mu škodu [§ 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“)], výšku ktorej uplatnenú žalobcom považoval
za opodstatnenú. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej legitimácie na jeho
strane uviedol, že žalovaný je v danom spore pasívne legitimovaný, nakoľko žalobca mohol
nárok na náhradu škody uplatniť jednak proti štátu a jednak proti súdnemu exekútorovi,
pričom táto zodpovednosť je spoločná a nerozdielna; je na rozhodnutí žalobcu, proti ktorému
z týchto subjektov nárok na náhradu škody uplatní, pričom nie je vylúčené jej uplatnenie proti
obom subjektom. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 21. októbra 2014
sp. zn. 5 Co 106/2012 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 208,50 €. Na rozdiel od súdu prvého
stupňa bol toho názoru, že žalovaný nie je v danom spore pasívne legitimovaný. Keďže
v danom prípade mal žalovaný ako súdny exekútor spôsobiť škodu pri výkone exekučnej
činnosti, vykonávanej na základe súdneho poverenia, je daná zodpovednosť štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“); zodpovednosť
samotného exekútora je daná len vtedy, ako škodu spôsobí pri inej než exekučnej činnosti
vykonávanej na základe súdneho poverenia. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom
namietal, že konanie je postihnuté inou vadou konania majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie súdu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Bol toho názoru, že
pasívna legitimácia žalovaného v danom spore je daná podľa § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku. V prípade, ak poškodený uplatní náhradu škody proti štátu, má štát po úhrade škody
regresný postih proti exekútorovi, teda priamy nárok na náhradu škody proti exekútorovi;
poškodený sa môže rozhodnúť, či uplatní nárok na náhradu škody proti štátu alebo iba proti
exekútorovi. Zákon č. 514/2003 Z.z. nemá žiadne ustanovenia vylučujúce priamu
zodpovednosť exekútora proti poškodenému. Z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na správnom právnom posúdení otázky nedostatku pasívnej legitimácie, preto
navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník
konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozsudku
uvedenému v § 238 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť.
Dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 O.s.p.).
Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho
výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada na vady konania, ktoré neboli
uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242
ods. 1 O.s.p.). Pri tom je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými
v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. sa dovolací súd bez ohľadu na obsah
dovolania a dovolaciu argumentáciu navrhovateľa zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo
k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
Existencia vád konania nevyšla v dovolacom konaní najavo. I keď žalobca v dovolaní
uviedol, že dovolanie podáva aj z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,
v dovolaní túto vadu bližšie nekonkretizoval. Z obsahu dovolania však vyplýva, že uvedenú
vadu spája s nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdu, ktorej existenciu osobitne
v dovolaní namietal.
Podľa názoru žalobcu spočíva napadnutý rozsudok odvolacieho súdu na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, keď
súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo keď síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Podľa § 2 ods. l Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").
Podľa § 33 ods. l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti
s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho
zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (ods. 2).
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3. zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora
za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená
Exekučným poriadkom. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1
Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá
vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným
alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.
Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1
Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. treba uviesť, že
zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. (porovnaj napr. II. ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani
zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu
podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že
za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu
podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného
poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor,
a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS 289/2008).
Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude
náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude
uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto záver
odvolacieho súdu, že žalovaný exekútor nie je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu
škody spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti, nie je vecne správny.
Keďže rozsudok odvolacieho súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci,
žalobca dôvodne podal dovolanie podľa § 242 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd preto zrušil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2014 sp. zn. 5 Co 106/2012 (§ 243b
ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. marca 2016
JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková