Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/75/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. H., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. J. A., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému JUDr. V. S., súdnemu

exekútorovi so sídlom v B., zastúpenému advokátskou kanceláriou S., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., o zaplatenie 3 478 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2014 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný ako súdny

exekútor, vykonávajúci exekúciu na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III

z 3. decembra 2001 č.k. -227 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. , vykonateľným 26. decembra 2002 predajom

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Senec a zapísaných na liste vlastníctva

č. X. postavenej na parcele č. X. vedenej ako zastavaná plocha vo výmere X. m2,

a to bytu č. 1 na prízemí bytového domu súpisného č. X. v S. a spoluvlastníckeho podielu

2/16 na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku (ďalej len „nehnuteľnosti“) na

dražbe konanej 15. februára 2007, keď udelil príklep v prospech neho ako vydražiteľa po

zaplatení dražobnej zábezpeky 800 000 Sk, napriek tomu, že povinný a spoluvlastníčka

nehnuteľnosti vzniesli proti exekúcii námietky a žiadali o jej odklad; zvyšok kúpnej ceny vo

výške 850 000 Sk zaplatil žalobca 21. februára 2007. Okresný súd Pezinok uznesením z 23.

2

februára 2009 č.k. -151 námietkam povinných vyhovel a príklep neschválil.

Keďže kúpnu cenu žalovaný žalobcovi vrátil 29. mája 2009, žalobca od neho požadoval

náhradu škody, ktorá predstavuje úroky z tejto sumy od 21. februára 2007 do jej vrátenia,

ktoré by žalobca získal, ak by sumu uložil na terminovanom vklade v Slovenskej sporiteľni

(2,8%).

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 6. februára 2012 č.k. -66 žalobe

vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 3 478 € a nahradiť mu 831,24 € trov

konania. V odôvodnení uviedol, že žalovaný v exekučnom konaní vykonal dražbu

nehnuteľností napriek vedomosti, že povinný a spoluvlastníčka nehnuteľností (manželka

povinného) podali proti znaleckému posudku námietky, požiadali o odklad exekúcie

a zrušenie termínu konania dražby určený na deň 15. februára 2007. Okresný súd Pezinok

rozhodujúci o schválení príklepu uznesením z 23. februára 2009 č.k. -151

námietkam vyhovel a príklep neschválil. Bol toho názoru, že podaním námietok povinného

a jeho manželky a žiadosti o odklad exekúcie vznikla zákonná prekážka brániaca vykonaniu

exekúcie predajom nehnuteľností a udeleniu príklepu, a žalovaný mal túto skutočnosť

oznámiť súdu. Keďže tak žalovaný neurobil a vykonal exekúciu predajom nehnuteľností,

zasiahol do práv žalobcu a spôsobil mu škodu [ o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“)], výšku ktorej uplatnenú žalobcom považoval

za opodstatnenú. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej legitimácie na jeho

strane uviedol, že žalovaný je v danom spore pasívne legitimovaný, nakoľko žalobca mohol

nárok na náhradu škody uplatniť jednak proti štátu a jednak proti súdnemu exekútorovi,

pričom táto zodpovednosť je spoločná a nerozdielna; je na rozhodnutí žalobcu, proti ktorému

z týchto subjektov nárok na náhradu škody uplatní, pričom nie je vylúčené jej uplatnenie proti

obom subjektom. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 21. októbra 2014

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol

a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 208,50 €. Na rozdiel od súdu prvého

stupňa bol toho názoru, že žalovaný nie je v danom spore pasívne legitimovaný. Keďže

v danom prípade mal žalovaný ako súdny exekútor spôsobiť škodu pri výkone exekučnej

činnosti, vykonávanej na základe súdneho poverenia, je daná zodpovednosť štátu podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

3

a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“); zodpovednosť

samotného exekútora je daná len vtedy, ako škodu spôsobí pri inej než exekučnej činnosti

vykonávanej na základe súdneho poverenia. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 224

ods. 1 v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom

namietal, že konanie je postihnuté inou vadou konania majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie súdu ( ) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Bol toho názoru, že

pasívna legitimácia žalovaného v danom spore je daná podľa § 33 ods. 1 Exekučného

poriadku. V prípade, ak poškodený uplatní náhradu škody proti štátu, má štát po úhrade škody

regresný postih proti exekútorovi, teda priamy nárok na náhradu škody proti exekútorovi;

poškodený sa môže rozhodnúť, či uplatní nárok na náhradu škody proti štátu alebo iba proti

exekútorovi. nemá žiadne ustanovenia vylučujúce priamu

zodpovednosť exekútora proti poškodenému. Z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací

súd zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na správnom právnom posúdení otázky nedostatku pasívnej legitimácie, preto

navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník

konania ( ) zastúpený advokátom ( ) proti rozsudku

uvedenému v , dospel bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť.

Dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada na vady konania, ktoré neboli

uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242

ods. 1 ). Pri tom je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými

v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

So zreteľom na druhá veta sa dovolací súd bez ohľadu na obsah

dovolania a dovolaciu argumentáciu navrhovateľa zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo

k procesným vadám uvedeným v a

Existencia vád konania nevyšla v dovolacom konaní najavo. I keď žalobca v dovolaní

uviedol, že dovolanie podáva aj z dôvodu uvedeného v ,

v dovolaní túto vadu bližšie nekonkretizoval. Z obsahu dovolania však vyplýva, že uvedenú

vadu spája s nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdu, ktorej existenciu osobitne

v dovolaní namietal.

Podľa názoru žalobcu spočíva napadnutý rozsudok odvolacieho súdu na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, keď

súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo keď síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Podľa § 2 ods. l Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou

osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").

Podľa § 33 ods. l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti

s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho

zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti

podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (ods. 2).

Podľa . vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej

činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora

za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená

Exekučným poriadkom. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1

Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá

vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným

alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.

Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1

Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa treba uviesť, že

zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona

č. (porovnaj napr. , ). Exekučný poriadok ani

priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu

podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že

za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu

podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného

poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor,

a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne ).

Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude

náhradu škody požadovať podľa alebo či predmetný nárok bude

uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto záver

odvolacieho súdu, že žalovaný exekútor nie je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu

škody spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti, nie je vecne správny.

Keďže rozsudok odvolacieho súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci,

žalobca dôvodne podal dovolanie podľa Najvyšší súd preto zrušil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2014 sp. zn. (§ 243b

ods. 1 ) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. marca 2016

JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková