Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/48/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. s.r.o., so sídlom

v B., zastúpenej JUDr. E. Ľ., advokátkou, so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej

republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Župné námestie č. 13, o náhradu škody vo výške 48 390,-- € (1 457 817,-- Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. novembra 2009

sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e napadnutý zamietajúci výrok rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 12. novembra 2009 sp.zn. a vec mu v rozsahu zrušenia vracia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 12. februára 2008 č.k. -88

žalobu žalobkyne o náhradu škody voči štátu podľa zamietol

s odôvodnením, že hmotnoprávny predpoklad zodpovednosti za škodu, t.j. nezákonnosť

rozhodnutia nemožno zisťovať v konaní o náhradu škody, táto musí byť konštatovaná

príslušným orgánom, pričom vyslovenie nezákonnosti musí byť súčasťou jeho autoritatívneho

výroku. Uviedol, že nárok na náhradu škody môže byť voči štátu úspešne uplatnený až vtedy,

keď žiadateľ nemôže účinne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči tomu, kto tento

prospech získal a je povinný mu ho vydať, pričom žalobkyňa v danom prípade hodnoverným

spôsobom nepreukázala, že vynaložila maximálne úsilie na uspokojenie svojej pohľadávky

od spoločnosti V. s.r.o. so sídlom v B.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 15. mája 2008

sp.zn. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

2

s odôvodnením, že základ nároku žalobkyne je daný a úlohou okresného súdu je doplniť

dokazovanie na zistenie výšky náhrady škody vychádzajúc z návrhu žalobkyne, ktorá žalovala

1 150 000,-- Sk s príslušenstvom.

Okresný súd Banská Bystrica v rozsudku zo 4. augusta 2009 č.k. -151

(druhý v poradí) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 48 390,-- € spolu s 10,5 % úrokmi

z omeškania ročne zo sumy 38 173,-- € od 1. marca 2006 až do zaplatenia v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy

právneho zastúpenia vo výške 5 777,95 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že

žalobkyňa preukázala splnenie všetkých zákonných predpokladov svojho nároku na náhradu

škody, ktorá predstavuje reálnu (majetkovú) hodnotu pohľadávky, priznanú žalobkyni

právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV zo 4. apríla 2007

sp.zn. a pozostáva z priznanej istiny vo výške 28 942,58 € (871 924,20 Sk),

z trov právneho zastúpenia, ktorých náhrada bola žalobkyni v tomto konaní priznaná vo výške

4 309,10 € (129 843,-- Sk), z trov exekúcie vo výške 7 691,10 € (231 729,80 Sk) a to

exekučného konania sp.zn. EX X. vo veci oprávnenej V. s.r.o. proti žalobkyni ako povinnej

a táto suma bola žalobkyni zexekuovaná v prospech oprávnenej, zo sumy 277,04 € (8 346,--

Sk) ako úhrada trov exekútorovi JUDr. J. M. v exekučnom konaní sp.zn. EX X., ktoré súdny

exekútor žalobkyni vyúčtoval, zo sumy 3 512,78 € (105 826,-- Sk) ako náhrada trov

odvolacieho a dovolacieho konania priznaných rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 15. apríla 2005 sp.zn. a zo sumy 2 117,74 € (63 802,-- Sk) ako náhrada

trov konania priznaných žalobkyni právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného

súdu Banská Bystrica z 29. mája 2002 sp.zn. . V jednotlivých kauzách

žalobkyňa uhradila súdny poplatok a právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia, ktoré sa

nepodarilo žalobkyni od spoločnosti V. s.r.o. vymôcť. Okresný súd uzavrel, že nebyť

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2003 sp.zn. , na

základe ktorého bola žalobkyni zexekuovaná suma vo výške 38,173 € a ktoré bolo následne

ako nezákonné rozhodnutie zrušené, nebolo by došlo ku konaniam sp.zn. EX X.,

, a EX X..

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12. novembra

2009 sp.zn. (druhý v poradí) zmenil rozsudok okresného súdu tak, že uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 9 263,63 € (279 075,80 Sk) do 3 dní, vo zvyšku návrh

zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 18

ods. 2 , podľa ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom,

v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom

konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe a treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej

organizácie. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú

účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Zodpovednosti sa nemožno zbaviť, ide o objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu

na zavinenie), ktorá predpokladá súčasne splnenie troch podmienok : 1. nezákonné

rozhodnutie, 2. nesprávny úradný postup, 3. vznik škody a príčinnú súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. V konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp.zn. súd uložil spoločnosti V. s.r.o., B. ako žalovanej

zaplatiť spoločnosti A. s.r.o., B. ako žalobkyni sumu 871 924,20 Sk s príslušenstvom titulom

bezdôvodného obohatenia. Krajský súd považuje za nesprávny názor, že ak návrh na vydanie

bezdôvodného obohatenia nebude možný pre insolventnosť tretej osoby (povinnej),

oprávnený má nárok na náhradu škody voči štátu. V takomto prípade ešte žiadateľovi

nevznikla škoda v súvislosti so zrušeným nezákonným rozhodnutím, pretože pri možnom

vydaní bezdôvodného obohatenia by u žiadateľa k nemajetkovej ujme nedošlo (Výber

č. 4/1987, či Zborník IV. Strana 423, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

). Krajský súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. , podľa ktorého nie je v rozpore s ustanoveniami zákona

č. ani s ustanoveniami , ak nie sú pri predbežnom

prejednaní nárokov na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uspokojované

príslušným ústredným orgánom tie nároky, u ktorých je pri tomto prejednávaní zrejmé, že

žalobcovi svedčia súvisiace pohľadávky, ktoré môžu po práve uplatniť voči inému subjektu

zodpovednému z dôvodu získania neoprávneného majetkového prospechu, a nie zo

zodpovednosti za škodu. Žalobkyni ešte nevznikla škoda vo výške 871 924,20 Sk v súvislosti

so zrušeným nezákonným rozhodnutím, pretože v prípade možného vydania

bezdôvodného obohatenia z konania sp.zn. žalovaným v tomto prípade

V. s.r.o., by u žalobkyne k majetkovej ujme nedošlo. Vo veci nie je daný zákonný predpoklad

zodpovednosti štátu podľa , a to existencia skutočnej žaloby. Krajský

súd uzavrel, že žalobkyňa žaluje nielen sumu exekútorom zexekuovanú, ale aj sumu

871 924,20 Sk, o ktorej rozhodol Okresný súd Bratislava IV v konaní sp.zn. .

Rozsudok sa stal vykonateľným 2. júna 2007 a od 3. júna 2007 začala plynúť 10 ročná lehota

na vymoženie dlžnej sumy voči žalovanej v konaní sp.zn. , t.j. voči V. s.r.o. Až

do uplynutia uvedenej 10 ročnej premlčacej lehoty od 3. júna 2007 nie je žalovaná Slovenská

republika povinná nahradiť žalobkyni žalovanú sumu, okrem 9 263,63 €. Uvedená lehota platí

aj pre ostatné nároky, ktoré si žalobkyňa v rámci prvostupňového konania uplatnila

zmeneným návrhom. Iba v časti 9 263,63 € považuje odvolací súd nárok žalobkyne za

dôvodný.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v zamietajúcej časti podala žalobkyňa dovolanie.

Prípustnosť dovolania odvodzuje z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

, Podľa názoru dovolateľky právny názor krajského súdu,

na základe ktorého v časti, t.j. o zaplatenie 871 924,20 Sk žalobu zamietol, je svojvoľný,

arbitrárny, neudržateľný z hľadiska platného práva, senát krajského súdu nepochopil, resp.

nedočítal uvádzané stanoviská a rozhodnutia súdov, ignoroval priebeh exekučného konania

a správu súdneho exekútora, že u povinného z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sa

„nenašiel žiaden majetok podliehajúci exekúcii“ a že vydanie bezdôvodného obohatenia

vôbec neprichádza do úvahy. Názor krajského súdu, že až po 10 ročnom čakaní sa žalobkyňa

stane poškodenou osobou, hoci sa ňou stala už 30.1.2004, kedy dovolací súd zrušil nezákonné

rozhodnutie, na základe ktorého sa z majetku žalobkyne nútene (exekučne) zobrala suma

1,15 mil. Sk, považuje za absurdný. Skutkové a právne závery ohľadom tzv. ostaných

nárokov sú v napadnutom rozsudku krajského súdu podľa dovolateľky nepreskúmateľné, čo

predstavuje inú vadu konania podľa Poukazuje na zákonnú úpravu

doby plnenia a omeškania s plnením dlhu. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu

zmenil tak, aby potvrdil rozsudok okresného súdu a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni

trovy odvolacieho a dovolacieho konania.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo proti časti právoplatného rozsudku odvolacieho súdu podané oprávnenou

osobou (účastníkom konania) v lehote uvedenej v a po preskúmaní veci

podľa dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je nielen prípustné podľa

, ale aj opodstatnené z dôvodov namietaných v podanom dovolaní.

Nesprávne právne posúdenie veci (dovolací dôvod podľa ),

ktorý žalobkyňa uplatňuje, môže spočívať v tom, že odvolací súd vec posúdil podľa

nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil,

prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.

Rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, ohľadne súbehu a konkurencie

nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, vychádzalo z právneho názoru,

ktorý zastávala aj dovtedajšia judikatúra s odkazom na Zborník IV, str. 423 a rozsudok

Najvyššieho súdu sp.zn. , že právo na náhradu škody vôbec nevznikne, kým

potencionálny poškodený má možnosť žiadať najprv vydanie bezdôvodného obohatenia, a to

až do uplynutia premlčacej doby pre jeho vymáhanie, a že splatnosť pohľadávky z titulu

náhrady škody nastane až rozhodnutím súdu vo veci samej.

S týmto právnym názorom sa však dovolací súd nestotožňuje z viacerých dôvodov.

V občianskoprávnych veciach všeobecným súdom ukladá,

aby v spore o právo postupovali tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov súdneho konania ( ), pričom im je súčasne

uložené, aby svoju činnosť zamerali na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom

chránených záujmov fyzických a právnických osôb ( ). Medzi tieto zásady svojou

povahou a svojím významom – ako atribút právnej istoty – patrí aj požiadavka jednotnosti

rozhodovania všeobecných súdov. Nerešpektovanie uvedených princípov alebo zásad

zo strany súdu, a to či už v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovanie kogentnej normy) alebo

v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (napr.

prepiaty formalizmus), či v dôsledku nerešpektovania alebo odklonu od ustálenej judikatúry

bez toho, že by to súdy dostatočným spôsobom odôvodnili, má za následok porušenie

ústavných práv na súdnu ochranu ( ) a na spravodlivý proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní právneho názoru krajského súdu

dospel k záveru, že odvolací súd neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou

pri posudzovaní vzťahu medzi občianskoprávnou zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie

a náhradou škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď judikatúru, ktorú považoval

za vhodnú, citoval, ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, lebo ju ani nespomenul (R 1/1979,

str. 79-80, R. 25/1986, str. 299, stanovisko NS SR pod sp.zn. ).

Akceptovať judikatúru znamená akceptovať ju ako celok, teda aj s názormi, ktoré

nemusia pre rozhodnutie v danej veci vyhovovať, ale súd sa musí s nimi logicky

a presvedčivo vysporiadať podľa , pretože skutočnosť, že súd bez

vysvetlenia opomenul pre účastníka konania priaznivú judikatúru, sama osebe významne

oslabuje presvedčivosť písomného vyhotovenia jeho rozsudku, taktiež ide o jav, ktorý

oslabuje predvídateľnosť súdneho rozhodovania, a preto ju v rozhodovacej praxi krajského

súdu nemožno tolerovať.

Naviac právny záver krajského súdu, že ustanovenia upravujúce zodpovednosť

povinného za bezdôvodné obohatenie, sú vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody

ustanoveniami špeciálnymi, a teda že nárok z titulu zodpovednosti za škodu možno uplatniť

len vtedy, ak nie sú zároveň naplnené znaky skutkovej podstaty niektorého z ustanovení

upravujúcich zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, je v rozpore aj s ním citovanou

judikatúrou (napr. zo stanoviska býv. NS ČSSR sp.zn. Cpjf 183/82 vyplýva, že „Nie je

v rozpore s ust. ani , ak nie sú pri predbežnom

prejednaní nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uspokojované tie

nároky, pri ktorých je zrejmé, že žiadateľovi svedčia súvisiaca pohľadávka, ktorú môže

po práve uplatniť a dosiahnuť jej splnenie voči inému subjektu zodpovednému z dôvodu

získania bezdôvodného obohatenia“ a z rozhodnutia sp.zn. vyplýva len to, že

pokiaľ žalobca nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia, nie

je daný predpoklad zodpovednosti štátu), naviac judikatúrou ovplyvnenou ešte

paternalistickou ochranou štátu súdmi, ktorá sa určitou kvalifikovanou procedúrou –

stanoviskom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu – zmenila na jednoznačné závery,

že „nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné uplatniť len v tom prípade, ak nie

sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu nároku na náhradu škody“

(Zo správy o zhodnotení úrovne rozhodovania súdov SSR vo veciach zodpovednosti

za neoprávnený majetkový prospech, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 2-3/1979,

pod č. 1, str. 79-80), čo bolo potvrdené aj ďalším stanoviskom uverejneným pod rozh.

č. 25/1986, str. 299 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Uvedené judikáty odvolací súd

vo svojom rozhodnutí ani nespomenul.

Vyššie uvedený záver je podporovaný relevantnou právnou doktrínou, tak z minulosti

(porovnaj V. Plecitý : Aktuálne otázky zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech,

Právnik č. 3/1984, str. 258, alebo J. Vaněk : Ešte k niektorým otázkam vzťahu ...,

Socialistická a pod.), ale aj zo súčasnosti, podľa ktorej nároky

z bezdôvodného obohatenia majú subsidiárny charakter. Vo všeobecnosti možno preto

považovať plnenie na základe bezdôvodného obohatenia len vtedy, ak nemožno požadovať

plnenie z iného titulu (J. Fiala – M. Kindl a kol. : Občanské právo hmotné, Plzeň 2007,

str. 654).

Možno preto urobiť záver, že tým, že bezdôvodné obohatenie má subsidiárny

charakter, predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére;

primárnym bude vždy inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno pričítať zodpovednosť

za protiprávne konanie. Preto názor krajského súdu, že právo na náhradu škody vôbec

nevznikne (či ešte nevznikne), kým potencionálny poškodený má možnosť žiadať najprv

vydanie bezdôvodného obohatenia, či tento nárok vymáhať v lehote uvedenej v ust. § 110

ods. 1 Obč. zák. (porovnaj aj stanovisko Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. a pod.), je

názorom arbitrárnym.

Podľa ustanovenia ak nie je čas splnenia dohodnutý,

ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh

prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia záväzky vznikajú z právnych

úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo

z iných skutočností uvedených v zákone.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom, upravuje , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004;

podľa ustanovenia § 27 ods. 2 cit. zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,

ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (...), sa spravuje doterajšími

predpismi. Tým predpisom je v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia ak ústredný orgán neuspokojí nárok

poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Z uvedeného vyplýva, že štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do 6 mesiacov odo

dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil postupom podľa § 10 cit. zákona. Márnym

uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník zo zodpovednostného právneho vzťahu (§ 489

) dostáva do omeškania, a tak najskôr odo dňa nasledujúceho

po uplynutí 6-mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi tiež

úroky z omeškania.

Preto záver krajského súdu, že „až rozhodnutím odvolacieho súdu vznikne

žalovanému štátu povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu“ je v rozpore s citovanými zákonnými

ustanoveniami a porušuje aj princíp rovnosti, vyplývajúci pre subjekty občianskoprávnych

vzťahov z ustanovenia .

Pretože odvolací súd, vychádzajúc v otázke konkurencie a prednosti jedného

z uplatnených nárokov a jeho splatnosti z nesprávneho právneho názoru

a z nepreskúmateľných dôvodov, zmenil žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu prvého stupňa,

bez toho, že by sa dôsledne zaoberal všetkými do úvahy prichádzajúcimi dôvodmi, na základe

ktorých okresný súd rozhodol, bolo jeho rozhodnutie podľa v napadnutej

časti zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová