Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cob-56-2019.pdf
PDF · 169.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: STOKAT
- M, s.r.o., so sídlom Dobronivská cesta 1243/8, 960 01 Zvolen, IČO: 31 573 436, zastúpeného zástupcom: AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému: EUNICA MEDIA, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44 081 481, zastúpenému advokátkou: JUDr. Annou Ščepkovou, so sídlom Q. X/A, XXX XX B. X, v konaní o zaplatenie 16.503,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/90/2017-303 zo dňa 22. novembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/90/2017-303 zo dňa 22. novembra 2018 v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde vo Zvolene pod sp.zn. 12Cb/34/2017 zamietol, zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 16.503,20 Eur spolu s úrokom z omeškania a trovami konania. Nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo, na základe čoho dielo zhotovil a odovzdal, avšak žalovaný spochybňuje dodanie diela a faktúru neuhradil. Žalovaný uhradil iba zálohu.
2. Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 25.10.2018 navrhol právny zástupca žalovaného prerušiť konanie do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 12Cb/34/2017 z dôvodu, že sa jedná o tie isté skutkové okolnosti a v uvedenom konaní si žalovaný uplatňuje nároky - zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa s dodaním diela. Okresný súd posúdil, že návrh na prerušenie konania je neopodstatnený, keďže súd je povinný vysporiadať sa so spornými otázkami vo svojom konaní, a to aj prejudiciálne. Konanie vedené na Okresnom súde Zvolen nie je právoplatne skončené, pričom jeho predmetom je zmluvná pokuta za omeškanie dodania diela. Okresný súd tak nezistil žiadny dôvod na prerušenie konania, keďže s danými otázkami je povinný vysporiadať sa v konaní na základe zistených skutočností v rámci dokazovania. Okresný súd preto návrhu nevyhovel.
3. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ platne uzavreli Zmluvu o dielo dňa 6.3.2013, ktorej predmetom bola výroba a montáž prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline. Cena predmetu diela bola 26.503,20 Eur, ktorá je cenou pevnou, s dobou plnenia do 15.03.2013 za podmienky poskytnutia zálohovej platby vo výške 10.000,- Eur. Z
predloženého Zápisu o preberacom a odovzdávacom konaní diela zo dňa 23.07.2013 je zrejmé, že objednávateľ spolu s dodávateľom prevzali celé dielo a objednávateľ potvrdzuje, že dielo je spracované podľa zmluvne dohodnutých podmienok a je odovzdané v dohodnutom termíne. Protokol bol opatrený podpisom žalobcu a za žalovaného podpisom p. Chmúrovej. Z dokazovania bolo ďalej preukázané, že Anna Chmúrová spolupracovala so žalobcom aj so žalovaným, a to aj na iných projektoch. Bola tiež predložená totožná zmluva o dielo, avšak uzavretá medzi žalobcom a Annou Chmúrovou. Okresný súd mal ďalej zistené, že na dané dielo existoval zmluvný vzťah so spoločnosťou AV-interiér, s.r.o., ktorej spoločníčkou a konateľkou bola p. Chmúrová, pričom táto spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňa 3.7.2013. K odovzdaniu diela konečnému užívateľovi prostredníctvom p. Chmúrovej došlo dňa 23.07.2013, teda po zániku tejto spoločnosti. Podstatné je, že spoločnosť AV-interiér, s.r.o. nikdy nebola zmluvným partnerom žalovaného, žalovaný s ňou nemal uzavretú žiadnu preukázateľnú zmluvu, pričom žalovaný zmluvný vzťah s touto spoločnosťou ako aj s p. Chmúrovou poprel.
4. Okresný súd ďalej konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca vyzýval žalovaného na prevzatie diela a pokiaľ to žalobca tvrdil, tak to ničím nepreukázal. Žalovaný poprel akúkoľvek vedomosť o odovzdaní diela a žalobca nepreukázal, že by žalovanému takéto skutočnosti oznamoval. Žalobca uviedol, že nakoľko žalovaný na jeho výzvy nereagoval, tak oslovil p. Chmúrovú ako autorku projektu, ktorá mala dielo prevziať za žalovaného. Okresný súd zdôraznil, že p. Chmúrová nebola žiadnym spôsobom splnomocnená či poverená konať za žalovaného. Žalovaný akékoľvek splnomocnenie či poverenie poprel a u žalovaného nebola ani zamestnaná. Pani Chmúrová kontaktovala žalobcu a žalovaného na realizáciu diela pre subjekt, s ktorým mala jej spoločnosť uzavretú zmluvu, avšak na základe toho ju nebolo možné považovať za zástupcu žalovaného. Pokiaľ žalobca konal s p. Chmúrovou bez toho, aby mal vedomosť o jej prípadnom postavení u žalovaného, resp. bez akéhokoľvek splnomocnenia, tak nekonal s odbornou starostlivosťou. Je nepochybné, že dielo malo byť odovzdané žalovanému a nebol dôvod odovzdať ho p. Chmúrovej. Ak bolo dielo odovzdané za prítomnosti p. Chmúrovej, avšak bez prítomnosti žalovaného, tak dielo nebolo odovzdané objednávateľovi, a to bez ohľadu na skutočnosť, že bolo dané do užívania konečnému užívateľovi. Prítomnosť p. Chmúrovej podľa odovzdávacieho protokolu nenahrádza prítomnosť žalovaného. Je prirodzené, že sa zúčastňovala rokovaní so zmluvnými stranami, keďže bola autorkou projektu, ale to ju neoprávňovalo dielo prevziať. Pokiaľ mal žalobca stanoviť termíny k montáži diela, tak nepreukázal, že by žalovaného na prevzatie diela vyzýval, resp. že by mu oznámil termín. Žalobca takéto oznámenie, či už telefonicky alebo SMS správou, ako to tvrdil, nepreukázal.
5. Okresný súd poukázal na čl. 5 Zmluvy o dielo, podľa ktorého sa o ukončení diela spíše odovzdávací protokol a zvyšnú časť ceny diela je žalovaný povinný zaplatiť po ukončení diela. Hoci podľa predloženého protokolu bol v tomto protokole označený aj žalovaný, je nepochybné, že pri odovzdávaní nebol. Podľa § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“), v prípade, ak je v zmluve uvedené, že k ukončeniu diela dochádza na základe protokolu o odovzdaní diela, tak rozhodujúcim okamihom pri posudzovaní splnenia povinnosti zhotoviteľa bude zápisnica - protokol. V danom prípade nejde o protokol o prevzatí diela, ale o protokol o ukončení diela, teda nejde o dôkaz o prevzatí a odovzdaní, ale o riadne odovzdanie a prevzatie. Okresný súd v zmysle ustálenej súdnej praxe skonštatoval, že spísanie odovzdávacieho protokolu je hmotno-právnou podmienkou prevzatia diela. Nárok žalobcu je preto neopodstatnený, keďže predmetný protokol nebol spísaný obidvoma stranami. Žalobca nepreukázal, že žalovaného vyzval na prevzatie diela, svojím konaním žalovaného obišiel a dielo odovzdal tretej osobe. Pokiaľ žalobca dielo odovzdal konečnému užívateľovi, tak takéto odovzdanie nebolo dojednané a došlo k tomu bez vedomia žalovaného. Konečný užívateľ, ani p. Chmúrová, ani spoločnosť AV-interiér s.r.o. neboli zmluvnými partnermi žalobcu, ani žalovaného. Keďže nebol spísaný požadovaný protokol, nemožno konštatovať riadne ukončenie a odovzdanie diela. Podľa okresného súdu nemožno aplikovať rozhodnutie Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 11Cb/340/2007, na ktoré poukázal žalobca, keďže vo veci je podstatné, že strany si dojednali spísanie protokolu pre ukončenie diela, čo je hmotno-právnou podmienkou pri posudzovaní ukončenia diela a jeho riadneho odovzdania a prevzatia. Pokiaľ sa žalobca nemohol skontaktovať so žalovaným, ako tvrdil, hoci to nepreukázal, mal právo dielo uskladniť. Okresný súd ďalej k otázke riadneho vykonania diela uviedol, že na to, aby došlo k splneniu záväzku, musí byť povinnosť splnená včas a riadne, čo znamená, že ponúknuté plnenie má všetky náležitosti plnenia. V protokole o odovzdaní a prevzatí sú uvedené vady s termínom ich odstránenia, avšak z ničoho nevyplýva, že tieto vady boli odstránené. Vzhľadom k tomu, že dielo bolo odovzdané p. Chmúrovej a nie žalovanému, nemožno priznať žalobcovi uplatnený nárok. Pokiaľ žalobca dielo odovzdal konečnému užívateľovi bez vedomia žalovaného,
nemožno také odovzdanie považovať za riadne ukončenie a odovzdanie diela. Je zrejmé, že konečný užívateľ uhradil cenu diela tretiemu subjektu, s ktorým mal uzavretú zmluvu, pričom nemal žiadny vzťah so žalovaným a žalobca nemal relevantný dôvod takto postupovať a dielo odovzdať konečnému užívateľovi. Pritom bola preukázaná aj existencia totožnej zmluvy medzi žalobcom a p. Chmúrovou, ktorú žalobca poprel, avšak následne potvrdil svoj podpis na danej zmluve. Ak žalobca tvrdil, že dielo vykonával pre žalovaného, tak je nepochopiteľné, prečo prizval namiesto žalovaného p. Chmúrovú na odovzdanie diela. Z dokazovania vyplynulo, že medzi žalovaným a spoločnosťou AV-interiér, s.r.o. bola ústna zmluva, na základe ktorej bol žalovaný subdodávateľom pre tretí subjekt, ktorý mal dielo odovzdať konečnému užívateľovi. Žalobca však žalovaného obišiel a keďže mu dielo preukázateľne neodovzdal, nemožno konštatovať riadne odovzdanie diela a vznik nároku na cenu diela bez ohľadu na to, že dielo bolo namontované konečnému užívateľovi. Žalovaný nie je povinný za dielo zaplatiť, keďže mu nebolo odovzdané. Pokiaľ žalobca namontoval dielo konečnému užívateľovi, nie je zrejmé, či sa jedná o dielo na základe predmetnej zmluvy, a nie o dielo na základe iného zmluvného vzťahu, keďže existovala aj zmluva medzi žalobcom a p. Chmúrovou. Žalobca tak uzavrel totožnú zmluvu v ten istý deň nielen so žalovaným, ale aj s p. Chmúrovou, pričom tvrdil, že dielo vykonal iba pre žalovaného, avšak ohľadom diela komunikoval výlučne, resp. predovšetkým s p. Chmúrovou. Napriek tomu žalobca požadoval cenu diela od žalovaného, a to so značným časovým odstupom od jeho vykonania.
6. Okresný súd zdôraznil rozsiahlu judikatúru NS SR a NS ČR, v zmysle ktorej možno povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo považovať za splnenú len v prípade súčasného splnenia dvoch podmienok, ktorými sú riadne ukončenia diela a odovzdanie predmetu diela. Ak si zmluvné strany dohodnú spôsob a postup pre odovzdanie diela, má to ten dôsledok, že k vykonaniu diela môže dôjsť iba spôsobom a postupom dohodnutým v zmluve, nie postupom a spôsobom iným, teda ani faktickým. Pokiaľ je v zmluve špecifikovaný spôsob odovzdania diela protokolárnym odovzdaním, nemožno pri absencii odovzdávacieho protokolu považovať dielo za odovzdané a prevzaté iba na základe ďalších okolností prípadu. Existencia odovzdávacieho protokolu tvorí hmotnoprávnu podmienku odovzdania a prevzatie diela (NS ČR sp.zn. 32Cdo 358/2012, 23Cdo 4092/2007). Ku splneniu povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo nemôže dôjsť konkludentne tým, že dielo prevezme ďalší objednávateľ (NS ČR 32Cdo 5187/2007). V danom prípade nemohlo dôjsť ku splneniu povinnosti vykonať dielo iným, než dohodnutým spôsobom, takže objednávateľovi nevznikla povinnosť zaplatiť cenu diela (NS ČR sp.zn. 32 Cdo 358/2012). Pre vznik práva na zaplatenie ceny diela nie je rozhodné, či bol predmet diela objednávateľom užívaný. Okresný súd zdôraznil, že k vykonaniu diela podľa § 554 OBZ môže dôjsť iba medzi zhotoviteľom a objednávateľom, ibaže by tretia osoba, ktorej je dielo zhotoviteľom odovzdané, bola oprávnená prevziať dielo v mene objednávateľa. Ak je dielo odovzdané tretej osobe, ktorá nie je oprávnená konať v mene objednávateľa, nebolo dielo vykonané. Splnenie povinnosti odovzdať dielo totiž nemožno odvodzovať zo skutočnosti, že k prevzatiu diela došlo medzi ďalšími účastníkmi dodávateľského reťazca, resp. že dielo užíva tretia osoba (NS ČR sp.zn. 32Odo 2446/2015, 32Odo 251/2015, 32Odo 737/2005).
7. Ku skutočnosti, že žalovaný listom zo dňa 26.09.2016 odstúpil od zmluvy, okresný súd uviedol, že pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný odstúpil od zmluvy až po troch rokoch, uvedené nemá vplyv na cenu diela. Vlastníkom je stále žalobca bez ohľadu na to, že dielo odovzdal konečnému užívateľovi, čo však nie je predmetom tohto konania. Pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy počas premlčacej lehoty, je bez právneho významu, či sa tak stalo po omeškaní trvajúcom jeden mesiac alebo jeden rok a pod.
8. Okresný súd dôkazy hodnotil vzájomne a každý jednotlivo a posúdil, že nárok žalobcu je neopodstatnený, keďže dielo neodovzdal žalovanému. Anna Chmúrová nebola žiadnym spôsobom splnomocnená či poverená žalovaným na jeho zastupovanie a keďže žalobca s ňou konal, tak pochybil. Neobstojí tvrdenie, že tak konal aj v iných prípadoch, keďže pre toto konanie je irelevantný postup žalobcu v iných prípadoch. Pokiaľ žalobca p. Chmúrovú považoval za oprávnenú konať za žalovaného v zmysle § 15 OBZ, keďže ju považoval za akýsi dozor, tak sa s tým okresný súd nestotožnil, nakoľko bolo preukázané, že p. Chmúrová nebola osobou oprávnenou konať za žalovaného, nemala žiadne splnomocnenie, poverenie a nebola ani zamestnancom. Pokiaľ na dielo dohliadala, tak to bolo iba z dôvodu, že bola autorkou projektu. Žalobca predložil záznamy z denníka na preukázanie svojich tvrdení, ktoré však okresný súd neposúdil ako hodnoverné, keďže ide o zápisy konateľa žalobcu bez právnej relevancie. Ani predložená mailová korešpondencia nepreukazuje tvrdenia žalobcu. Okresný súd preto žalobu zamietol. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na rozhodnutia NS ČR a právny zástupca žalobcu aplikáciu týchto rozhodnutí namietal, uviedol okresný súd, že nie je viazaný českou judikatúrou, avšak je nutné zdôrazniť, že dané rozhodnutia sú z obdobia totožných právnych
poriadkov v oblasti obchodného práva platných v Slovenskej aj v Českej republike. Keďže podmienkou odovzdania a prevzatia diela je protokol v písomnej forme, tvorí existencia takého protokolu hmotno- právnu podmienku odovzdania a prevzatia diela. Ak takýto protokol nebol objednávateľom podpísaný, nie je možné považovať dielo za odovzdané a prevzaté a zhotoviteľ sa v takom prípade môže domáhať voči objednávateľovi len prevzatia diela a nie doplatenia ceny diela (NS ČR sp.zn. 23Cdo 799/2009).
9. Vo výroku o trovách konania okresný súd rozhodol s prihliadnutím na úspech žalovaného v konaní. Okresný súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu, a to v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, a v časti rozhodnutia o trovách konania, t.j. proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o nepreukázaní tvrdení, že zálohu na vykonanie diela prijal iba od žalovaného, že z ničoho nevyplýva, že by žalovaný ako objednávateľ zabezpečoval a umožnil prístup na miesto montáže, že žalobca konal s p. Chmúrovou len na základe svojho voľného posúdenia o jej vzťahu so žalovaným bez relevantného podkladu, že k odovzdaniu diela malo dôjsť žalovanému, hoci je v zmluve dojednané, že dielo zahŕňa aj jeho montáž, že dielo bolo konečnému užívateľovi namontované bez vedomia žalovaného a že žalobca nepreukázal neuhradenie zálohy p. Chmúrovou. Žalobca zvýraznil, že rozhodnutie súdu by malo byť predovšetkým spravodlivé a napadnuté rozhodnutie takým nie je. Žalobca pri vykonávaní diela postupoval dovoleným spôsobom, žiadnu povinnosť vo vzťahu k žalovanému neporušil, správal sa korektne a podanou žalobou sa snažil dosiahnuť spravodlivosť. Okresný súd sa vôbec nezaoberal povahou správania žalovaného, ktorý sa snaží na žalobcu nedôvodne preniesť svoje podnikateľské riziko, spočívajúce pravdepodobne v nedostatočnom zazmluvnení svojho objednávateľa, resp. v absencii dohody o vykonaní diela s konečným užívateľom. Zo správania žalovaného je zrejmé, že pristúpil k objednaniu diela od žalobcu bez toho, aby mal zabezpečené ďalšie nakladanie s dielom. Žalovaný bol v celom reťazci dodávateľov pre biskupský úrad subjektom, ktorý k dielu nemal pridať žiadnu hodnotu. Dielo cez neho malo len papierovo prejsť. Keďže žalovaný nemal následne komu dielo odovzdať, pretože spoločnosť AV-interiér, s.r.o., s ktorou mal žalovaný uzavretú ústnu zmluvu, zanikla, začal s odstupom viac ako troch rokov od odovzdania diela poukazovať na absenciu odovzdávacieho protokolu. Rozhodnutie okresného súdu je postavené na neprijateľnom výklade, ktorým bola poskytnutá ochrana konaniu žalovaného, ktoré je v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku. Zmyslom inštitútu odovzdávacieho protokolu je ochrana objednávateľa pred vznikom splatnosti ceny riadne nevykonaného diela, avšak v rukách žalovaného sa tento stal absurdnou šikanou. Naskytá sa preto otázka, či žalovaným tvrdená absencia odovzdávacieho protokolu má za následok zabránenie vzniku nároku na zaplatenie zostávajúcej ceny diela, keď je nesporné, že dielo bolo bez vád užívané konečným užívateľom. V zmysle ust. § 555 ods. 1 veta druhá OBZ v prípade, ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa aj montáž veci, je tento záväzok splnený vykonaním montáže. Záväzok žalobcu montáž zahŕňal, a preto dielo možno považovať za riadne vykonané vykonaním montáže, ktorej vykonanie nie je sporné. Dielo tak v zmysle zmluvy bolo riadne ukončené a splatnosti zostávajúcej časti ceny diela nebráni ani čl. 5 zmluvy.
11. Žalobca ďalej uviedol, že p. Chmúrovú v dobrej viere považoval za osobu, konajúcu za žalovaného, ktorá nebola pre žalobcu ani pre žalovaného neznámou osobou. O zákazke pre biskupský úrad sa žalobca dozvedel práve prostredníctvom p. Chmúrovej a výlučne jej prostredníctvom mala byť zásielka realizovaná, o čom svedčí aj pôvodný návrh zmluvnej dokumentácie. Pani Chmúrová neskôr predstavila žalovaného ako osobu, ktorej prostredníctvom bude predmetnú zákazku realizovať. Od tohto momentu sa stretnutí ohľadom zákazky zúčastňovali p. Chmúrová a žalovaný spoločne, čo vyplýva aj z komunikácie, ktorá bola vždy adresovaná obidvom. Žalobca nevie s určitosťou uviesť, v akom právnom vzťahu bol žalovaný s p. Chmúrovou, avšak p. Chmúrová vykonávanie diela za žalovaného dozorovala, konzultovala so žalobcom dokumentáciu a k dielu prednášala výhrady ako kompetentná a zodpovedná osoba. Pani Chmúrová sa tak bezprostredne podieľala na realizácii diela a aj pri vykonávaní diela postupovali spoločne. Tieto skutočnosti boli preukázané vykonanými dôkazmi, ktorým však okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť. Podľa žalobcu tak z týchto skutočností vyplýva, že p. Chmúrová bola za žalovaného poverená určitou činnosťou a bola tak podľa § 15 ods. 1 OBZ splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Takéto oprávnenie vzniká faktickým poverením na výkon určitej činnosti bez potreby osobitnej plnej moci. O vzťahu žalovaného s p. Chmúrovou
svedčia aj okolnosti týkajúce sa zákazky pre ruské veľvyslanectvo, ktorá bola realizovaná v rovnakom nastavení, teda žalobca mal byť dodávateľom a žalovaný objednávateľom diela. Žalovanému bola faktúra doručená už dňa 23.7.2013 a je nemožné, že by o ničom nevedel a nasledujúce tri roky by čakal, že mu žalobca príde oznámiť začatie preberacieho konania. Žalovaný počas ďalších obchodných jednaní absenciu odovzdania diela nenamietal a nikdy to nespomenul. Žalobca odmieta hodnotenie súdu prvej inštancie, ktorý konanie žalobcu hodnotil ako svojvoľné či neobozretné alebo neprofesionálne. Žalobca nie je subjektom, ktorý by mohol mať záujem na neodovzdaní diela. Podstatou je ekonomický záujem žalovaného a eventuálne jeho nedostatočné zabezpečenie zmluvných povinností vo vzťahu k jeho objednávateľovi. Žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o dielo, objednal si individuálne určený interiér vrátane montáže. Žalobca pre žalovaného dielo vykonal, pričom nikto netvrdí, že by dielo bolo vykonané vadne, prípadne na inom ako určenom mieste. Žalobca tak legitímne očakával úhradu ceny diela. Žalobca urobil všetko pre riadne vykonanie a odovzdanie diela. Ak žalovaný tvrdí, že dielo nebolo odovzdané a pritom zaplatil zálohu 10.000,- Eur, tak by bolo normálne, že by sa vzhľadom na ochranu svojich práv domáhal odovzdania diela.
12. Podľa žalobcu je tak rozhodnutie okresného súdu v rozpore s princípom spravodlivosti, je arbitrárne a nevychádza z okolností sporu a účelu inštitútu odovzdávacieho protokolu. Žalobca mal nárok na cenu diela, dielo odovzdal osobe poverenej na strane žalovaného určitou činnosťou a vzhľadom na dobromyseľnosť žalobcu je bez právneho významu, či táto osoba svoje poverenie prekročila alebo nie. Žalobca počas konania preukázal právnu prax, ktorá tento názor odôvodňuje, pričom sa jedná o prax Krajského súdu v Žiline. Žalobca tak žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť.
13. Žalovaný cestou právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval odvolanie za nedôvodné. V prejednávanej veci je nesporné, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o dielo v písomnej forme. Podľa zmluvy mala byť cena splatná na základe faktúry, ktorú bol zhotoviteľ oprávnený vystaviť po odovzdaní diela, a zvyšok ceny bol objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť po ukončení diela, pričom o ukončení diela sa spíše odovzdávací protokol. Ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo sú s výnimkou ust. § 536 OBZ dispozitívne. Sporové strany sa v zmluve dohodli na protokolárnom odovzdaní diela, a preto podľa dohodnutého obsahu zmluvy možno dielo považovať za riadne vykonané až po jeho odovzdaní objednávateľovi, pričom toto odovzdanie malo byť protokolárne, a nie iba po jeho montáži. Žalobca žalovaného žiadnym spôsobom nevyzval ani na prevzatie diela ani ho neupovedomil o jeho montáži. Žalobca ako zhotoviteľ mal s p. Chmúrovou ako objednávateľkou uzavretú písomnú zmluvu o dielo na ten istý predmet diela ako so žalovaným, pričom existenciu tejto zmluvy zatajil nielen vo vyjadrení k žalobe, ale aj v ostatných súdnych sporoch vedených medzi stranami tohto sporu. Okolnosť, či p. Chmúrová sama zaplatila alebo nezaplatila žalobcovi zálohu na cenu diela, je pri preukázanej existencii zmluvy o dielo z 31.1.2013 uzavretej medzi nimi irelevantná pre ustálenie, či bola p. Chmúrová oprávnená konať v mene a na účet žalovaného voči žalobcovi vo vzťahu založenom zmluvou o dielo uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.3.2013. Aj keby bolo preukázané, že p. Chmúrová žalobcovi zálohu za dielo nezaplatila, tak táto skutočnosť nepreukazuje, že žalobca splnil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému a nepreukazuje ani žalobcom tvrdené oprávnenie p. Chmúrovej konať za žalovaného. Pani Chmúrová bola autorkou projektu, podľa ktorého sa malo dielo realizovať. Nikdy však nebola zamestnankyňou žalovaného, jeho splnomocnenkyňou a nebola ani poverená na konanie za žalovaného. Žalovaný ju takto pred žalobcom ani nikdy neprezentoval. Ak žalobca dielo protokolárne odovzdal p. Chmúrovej dňa 23.7.2013 v priestoroch biskupského úradu, ako to vyplýva zo zápisu o preberacom a odovzdávacom konaní diela, znamená to, že žalobca neodovzdal dielo žalovanému, ale tretej osobe, s ktorou mal žalobca uzavretú samostatnú zmluvu o dielo z 31.1.2013, ktorej predmetom bola taktiež výroba a montáž prvkov interiéru do zasadačky pre biskupský úrad. V predmetnom protokole p. Chmúrová ani nie je označená ako poverená osoba žalovaného, ale ako autorka projektu. Žalovaný v súlade s § 373 ods. 4 v spojení s § 366 písm. d) CSP predložil odvolaciemu súdu nový listinný dôkaz, a to čestné vyhlásenie Anny Chmúrovej z 30.11.2018. Tento dôkaz žalovaný bez svojho zavinenia nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko žalovanému sa až po rozhodnutí súdu prvej inštancie podarilo stretnúť s p. Chmúrovou. V tomto čestnom vyhlásení p. Chmúrová uviedla, že nikdy nebola zamestnankyňou žalovaného, nebola splnomocnená ani poverená písomne, ústne ani iným spôsobom žalovaným na konanie v mene a za žalovaného vo vzťahu k žalobcovi.
14. Podľa žalovaného je žaloba žalobcu zjavne účelová, keďže žalobca v skutočnosti žalovaného ako svojho objednávateľa pri vykonaní diela opomenul a vynechal a namiesto neho konal s p. Chmúrovou,
s ktorou mal uzatvorenú samostatnú zmluvu o dielo. Žalobca nemohol byť dobromyseľný o tom, že p. Chmúrová je oprávnená konať za žalovaného. U žalobcu tak išlo o konanie bez odbornej starostlivosti a náležitej obozretnosti a rozpor so zásadami poctivého obchodného styku možno vidieť nie v konaní žalovaného, ale u žalobcu, ktorý mal zmluvu o dielo uzavretú aj s p. Chmúrovou aj so žalovaným, dielo odovzdal p. Chmúrovej, zaplatenia ceny sa však domáha voči žalovanému, a to zjavne z dôvodu, že medzičasom zistil, že p. Chmúrová, voči ktorej žalobca vedie titulom ceny iného diela exekúciu, je nemajetná a vymožiteľnosť ceny diela od žalovaného by bola nepochybne vyššia. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby je irelevantné, či mal žalovaný uzavreté zmluvy s ďalšími subjektmi v subdodávateľskom reťazci alebo s konečným užívateľom. Žalovaný skutočne nemal komu dielo odovzdať z dôvodu, že žalovanému sám žalobca dielo nikdy neodovzdal. Je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že dielo bolo údajne vykonané bez vád, keď pri odovzdávaní diela, ku ktorému došlo bez vedomia a prítomnosti žalovaného, boli vytýkané vady. Žalovaný považuje za absurdné tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný údajne umožnil prístup k vykonaniu diela. Ak sa žalobca dostal na miesto, kde malo byť dielo umiestnené, stalo sa tak zjavne v súčinnosti žalobcu s p. Chmúrovou a nie so žalovaným. Žalobca žalovanému neoznámil termíny montáže diela, nevyzval ho na prevzatie diela, ale konal výlučne s p. Chmúrovou. Žalovaný potom logicky o priebehu montáže diela nemal vedomosť. Žalobca si v odvolaní protirečí, keď jednak tvrdí, že žalovaný mu umožnil montáž diela, a jednak poukazuje na to, že žalovaný o dielo neprejavil žiadny záujem, a to ani počas jeho vykonávania, ani po jeho vykonaní.
15. K odvolacej námietke žalobcu, že dielo prevzala za žalovaného p. Chmúrová, ktorá bola oprávnená na takéto konanie podľa § 15 ods. 1 OBZ, žalovaný uviedol, že žalobca neoznačil žiadny dôkaz, z ktorého by sa dalo usudzovať, že p. Chmúrová bola žalovaným poverená určitou činnosťou pri vykonávaní tohto diela. Žalovaný poukázal na uznesenie NS ČR sp.zn. 32 Odo 251/2005, podľa ktorého skutočnosť, že určitá tretia osoba sa zúčastňuje niektorých obchodných rokovaní medzi objednávateľom a zhotoviteľom, a to aj pravidelne, nemá právnu relevanciu a nemožno z nej vyvodzovať, že by takáto osoba bola oprávnená na prevzatie diela za objednávateľa. Žalobca pritom nevysvetlil, ako je možné, že p. Chmúrová ohľadom inej zákazky vypracovala poklady v mene žalobcu a s jeho označením, hoci ju žalobca považoval za osobu, poverenú na konanie za žalovaného. Ohľadom právneho posúdenia veci ďalej žalovaný poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 32Cdo 358/2012, podľa ktorého pokiaľ je v zmluve špecifikovaný spôsob odovzdania diela (v danom prípade protokolárne odovzdanie), nemožno pri absencii odovzdávacieho protokolu považovať dielo za odovzdané a prevzaté iba na základe ďalších okolností prípadu, keďže existencia odovzdávacieho protokolu tvorí hmotno-právnu podmienku odovzdania a prevzatia diela. K splneniu povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo tak nemôže dôjsť konkludentne tým, že toto dielo prevezme ďalší objednávateľ, pokiaľ nebolo vykonané spôsobom a postupom dohodnutým účastníkmi v zmluve. Žalovaný poukázal aj na ďalšie obdobné rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 14Cob/23/2012, v ktorom sa krajský súd nestotožnil s názorom zhotoviteľa, že faktickým užívaním diela žalovaným došlo k splneniu tak zákonných ako aj zmluvných podmienok pre vznik povinnosti žalovaného zaplatiť doplatok ceny diela s príslušenstvom. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
16. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného s poukazom na obsah písomne uzatvorenej zmluvy o dielo uviedol, že spísanie odovzdávacieho protokolu nebolo dohodnuté ako hmotno-právna podmienka odovzdania/ukončenia diela. Pre absenciu takejto osobitnej dohody poukazoval žalobca na dispozitívne ustanovenie § 555 ods. 1 OBZ, keďže záväzok žalobcu zahŕňal aj montáž na mieste určenom v zmluve. Žalovaný na rozdiel od žalobcu považuje odovzdávací protokol za hmotno-právnu podmienku ukončenia diela. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp.zn. 23Cdo 1505/2013, v ktorom najvyšší súd posudzoval význam zmluvného dojednania: „Predmet zmluvy je splnený riadnym ukončením diela, jeho úspešným uvedením do prevádzky a odovzdaním. O odovzdaní sa spíše protokol.“, pričom Najvyšší súd v ČR v tejto veci uzavrel, že ako riadne splnenie diela bolo dojednané úspešné uvedenie diela do prevádzky a odovzdávací protokol bol len dôkaz o odovzdaní a prevzatí diela, nie podmienka riadneho odovzdania a prevzatia diela. Žalobca považuje dielo za ukončené, a teda nastala splatnosť zostávajúcej časti ceny diela. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal riadne vykonanie diela, žalobca uviedol, že dodávka kameňa nebola súčasťou jeho diela a túto zabezpečoval iný subdodávateľ. Dvierka a poličky boli nastavené, čo potvrdzuje stanovisko biskupského úradu o riadnom vykonaní diela bez vád. K osobe p. Chmúrovej žalobca uviedol, že žalovaný sa od nej dištancuje, avšak vie od nej zabezpečiť dokument, ktorý sa hodí pre potreby vedenia tohto konania (čestné vyhlásenie). Žalobca už v podanom odvolaní zhrnul argumenty, na základe ktorých v dobrej viere považoval p. Chmúrovú za osobu oprávnenú dielo
prevziať. K námietke ohľadom existencie zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a p. Chmúrovou žalobca uviedol, že zmluva o dielo uzavretá so žalovaným bola odlišná, bol odlišne upravený predmet diela, cena za jeho vykonanie aj splatnosť ceny. K dodatočne predloženému čestnému vyhláseniu žalobca konštatoval, že žalovaný a p. Chmúrová konajú v zhode. Podľa žalobcu tak bolo dielo riadne vykonané na mieste určenom v zmluve, bolo ukončené, odovzdávací protokol predstavuje legitímny dokument podpísaný zmluvnými stranami, p. Chmúrová so žalovaným spolupracovala a bola celkom zrejme poverená určitou činnosťou za žalovaného, plnila a naplnila sa len zmluva o dielo uzavretá so žalovaným a žalobca svoje povinnosti z tejto zmluvy splnil.
17. Žalovaný cestou právnej zástupkyne v reakcii na vyjadrenie žalobcu poukázal na skutočnosť, že v ďalších súdnych sporoch medzi žalobcom a žalovaným, ktorých predmetom je zaplatenie zmluvnej pokuty, boli vydané meritórne súdne rozhodnutia, ktoré už nadobudli právoplatnosť. Platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k. 7Cb/13/2018-74 z 12.12.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2019, bolo vyhovené žalobe žalovaného a žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 4.836,25 Eur s príslušenstvom. Týmto rozhodnutím tak bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobca bol v období od 17.10.2014 do 16.10.2015 v omeškaní s vykonaním diela, za čo patrí žalovanému zmluvná pokuta. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 29Up 103/2019 zo dňa 21.2.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2019, bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu 4.823,- Eur za omeškanie v období od 17.10.2015 do 14.10.2016. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 13Up 102/2019 z 19.2.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2019, bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 2.544,- Eur za omeškanie v období od 8.4.2014 do 16.10.2014. Týmito právoplatnými platobnými rozkazmi tak bolo potvrdené omeškanie žalobcu s vykonaním diela pre žalovaného až do dňa 14.10.2016, keď bolo žalobcovi doručené odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo. Je pojmovo vylúčené, aby žalobca mohol mať voči žalovanému z tej istej zmluvy o dielo právo na zaplatenie zvyšku ceny diela, ktorého sa domáha v tejto veci. Vyhovenie žalobe žalobcu o zaplatenie zvyšku ceny diela by bolo v rozpore s právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, podľa ktorých bol žalobca v omeškaní s vykonaním diela až do odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo. K ďalšej argumentácii žalobcu žalovaný uviedol, že podľa zmluvného dojednania strán bolo riadne odovzdanie diela žalovanému dohodnuté ako hmotno-právna podmienka vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny diela. Podľa čl. 5 zmluvy o dielo je nepochybné, že odovzdanie diela malo byť protokolárne a nie iba po jeho montáži, keďže takto zmluvné strany neboli dohodnuté a ich dohoda má prednosť pred ust. § 555 OBZ. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo 1505/2013 žalovaný uviedol, že žalobca a žalovaný v uzatvorenej zmluve o dielo nemali nikde dohodnuté, že by sa dielo považovalo za vykonané úspešným uvedením do prevádzky a zo zmlúv je nesporné, že žalobcovi malo vzniknúť právo na zaplatenie ceny diela až po odovzdaní diela. Odovzdanie diela malo byť protokolárne a dielo malo byť odovzdané objednávateľovi, nie tretej osobe. Žalovaný poukázal na novšie rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo 2379/2014, podľa ktorého, ak si zmluvné strany dohodnú spôsob a postup pre odovzdanie diela, má to ten dôsledok, že k vykonaniu predmetného diela, na ktoré Obchodný zákonník v § 548 ods. 1 viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela, môže dôjsť iba spôsobom a postupom dohodnutým účastníkmi v zmluve, nie postupom a spôsobom iným, teda ani fakticky. Žalovaný bez ohľadu na formu odovzdania diela trvá na tom, že žalobca mu dielo nikdy neodovzdal ani žiadnym iným spôsobom a dielo odovzdal p. Chmúrovej, ktorá nebola oprávnená na konanie za žalovaného, čo aj sama potvrdila. Vo vzťahu k ďalšej zmluve o dielo, ktorú mal žalobca uzatvorenú s p. Chmúrovou, žalovaný uviedol, že predmetom obidvoch týchto zmlúv bola výroba a montáž prvkov interiéru zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline, pričom z položkovitého rozpisu diela v čl. 3 zmlúv o dielo je zrejmé, že okrem dvoch dodatočných položiek (zostava pod krb, soklové listy) sa všetky ostatné časti diela podľa oboch zmlúv zhodovali. Žalovaný tiež popiera tvrdenia žalobcu, že dodávka kameňa nebola súčasťou diela a dvierka a poličky boli nastavené. Vady diela žalovaný nemohol relevantne posúdiť vzhľadom na neodovzdanie diela žalovanému. Rímsko- katolícka cirkev listom zo dňa 10.11.2016 uviedla, že uvedený nábytok je funkčný, čo je formulácia odlišná od konštatovania, že dielo bolo vykonané bez vád. Žalobca sa zaplatenia ceny diela domáhal od žalovaného a tvrdenie tretej osoby, že dielo je funkčné a že ho užíva, nemôže preukazovať, že žalobca dielo riadne vykonal pre žalovaného podľa podmienok medzi nimi uzavretej zmluvy.
18. Žalovaný v dodatočnom vyjadrení cestou právnej zástupkyne predložil odvolaciemu súdu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/22/2019 zo dňa 26.9.2019. Žalovaný k tomuto rozsudku uviedol, že ním došlo k potvrdeniu rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12Cb 34/2017-90 zo dňa 16.10.2018, v ktorom sa riešili rovnaké skutkové a právne otázky, ktoré sa posudzujú aj v prejednávanom
spore. Žalovaný tak má právoplatne súdmi priznaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu, a to až do odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo. Vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 12Cb/34/2017 bolo vykonané riadne dokazovanie na pojednávaní a žalobca v tomto konaní neúspešne uplatňoval svoju procesnú obranu zhodnú s procesným útokom použitým v prejednávanej veci. Žalovaný poukázal na konkrétne závery zaujaté v rozsudku odvolacieho súdu vo veci sp.zn. 41Cob/22/2019, najmä že nebola splnená podmienka protokolárneho odovzdania a prevzatia diela, keďže strany odovzdávací protokol spolu nespísali a dielo tak nie je možné považovať za odovzdané a prevzaté. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že k odovzdaniu diela nedošlo spôsobom a postupom dojednaným v zmluve o dielo a konštatoval, že pokiaľ odovzdávací protokol nie je vyhotovený a podpísaný stranami tak, ako si to strany v zmluve o dielo dohodli, nie je možné považovať dielo za odovzdané zhotoviteľom a prevzaté objednávateľom, a to napriek tomu, že dielo užíva tretia osoba. Pokiaľ žalobca naďalej tvrdí, že dielo odovzdal p. Chmúrovej, ktorú považoval za oprávnenú konať za žalovaného, doplnil odvolací súd, že žalobca o svojom tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz a toto tvrdenie žalovaný kategoricky poprel. Odvolací súd tak mal za nesporne zistené, že žalobca sa dostal do omeškania so splnením povinnosti vykonať dielo.
19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/56/2019-507 zo dňa 2.12.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
21. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
22. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého
„...odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“
26. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalobca, keď namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
27. Len na doplnenie a k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza krajský súd nasledovné. Predmetom žalobcom uplatneného nároku je žalobná žiadosť na zaplatenie doplatku ceny diela v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku bolo v konaní predovšetkým relevantné zaoberať sa otázkou, či žalobca preukázal vznik svojho nároku na zaplatenie doplatku ceny diela v zmysle zmluvy o dielo, v ktorej zmluvné strany svoje práva a povinnosti dojednali odlišne od dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka.
28. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že podľa čl. 5 Zmluvy o dielo zo dňa 6. marca 2013 (č.l. 6 spisu) bolo dojednané, že objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť zvyšnú časť ceny diela po ukončení diela s tým, že: „o ukončení diela sa spíše odovzdávací protokol“. Krajský súd uvádza, že pre posúdenie okolností relevantných pre zistenie, či žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny diela voči žalovanému, je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z obsahu uvedených zmluvných dojednaní sporových strán. Z písomne uzatvorenej zmluvy o dielo vyplýva dohoda sporových strán o spôsobe, akým má dôjsť k naplneniu povinnosti objednávateľa vo vzťahu k zhotoviteľovi a tým aj ku vzniku jeho nároku na zaplatenie doplatku ceny diela. Zo všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka,
ktoré upravujú zmluvu o dielo, vyplýva, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve a pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela (§ 548 ods. 1 OBZ). Podľa ust. § 554 ods. 1 OBZ je povinnosť vykonať dielo ako základná povinnosť zhotoviteľa splnená riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. Podmienkou vzniku nároku na zaplatenie ceny diela je tak jednak jeho riadne ukončenie a jednak odovzdanie predmetu diela objednávateľovi, pričom obidve tieto podmienky musia byť splnené súčasne, aby bolo možné konštatovať, že zo strany zhotoviteľa bolo dielo riadne vykonané. Túto všeobecnú úpravu zmluvné strany modifikovali vyššie uvedeným spôsobom, keď povinnosť zaplatiť zvyšnú časť ceny diela viazali na ukončenie diela, o čom je potrebné spísať odovzdávací protokol. Nad rámec všeobecnej úpravy Obchodného zákonníka tak zmluvné strany vo vzťahu k povinnosti ukončiť dielo zhotoviteľom vymedzili povinnosť spísať odovzdávací protokol o ukončení diela. V zmysle týchto zmluvných dojednaní sporových strán je rozhodujúcim dokladom, týkajúcim sa splnenia povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa a tým aj vzniku jeho nároku na zaplatenie doplatku ceny diela, odovzdávací protokol o ukončení diela. Zmluvné strany takouto dohodou ako okamih splnenia záväzku objednávateľa, na ktorý okamih je viazaný vznik povinnosti objednávateľa žalobcovi ako zhotoviteľovi doplatiť zvyšnú časť ceny diela, určili okamih ukončenia tohto diela potvrdený spísaním odovzdávacieho protokolu. V zmysle uvedeného nemôže obstáť odvolacia argumentácia žalobcu s poukazom na ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie je rovnako ako ustanovenie § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovením dispozitívnym a od ktorej všeobecnej úpravy sa zmluvné strany osobitnou dohodou obsiahnutou v čl. 5 písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 6. marca 2013, odchýlili. Z tohto zmluvného dojednania sporových strán vyplýva, že vyúčtovanie ceny diela bolo viazané na ukončenie diela, ktorého podmienkou bolo spísanie odovzdávacieho protokolu. Existencia tohto protokolu bola medzi sporovými stranami dohodnutá ako ďalší predpoklad pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela, a preto pokiaľ žalobca uplatnil nárok na doplatenie ceny diela vo vyvolanom súdnom spore voči žalovanému, tak bol povinný preukázať, že k ukončeniu diela formou spísania odovzdávacieho protokolu skutočne došlo. Naplnenie podmienky splnenia predmetu zmluvy v prejednávanom prípade bolo viazané na protokol o ukončení diela, bez preukázania ktorého nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela nemohol byť daný. Krajský súd vo vzťahu k tejto otázke poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktorú v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal súd prvej inštancie a s ktorou sa krajský súd ako súd odvolací stotožňuje. Vo vzťahu k rozhodnutiu, na ktoré poukázal žalobca, a to rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo 1505/2013, zvýrazňuje krajský súd, že v tomto konaní Najvyšší súd Českej republiky posudzoval kvalitatívne odlišnú situáciu, kedy ako riadne splnenie diela bolo dojednané úspešné uvedenie diela do prevádzky a protokol, ktorý sa mal o odovzdaní diela spísať, bol len dôkazom o odovzdaní a prevzatí diela, avšak nie podmienkou riadneho odovzdania a prevzatia diela. Jedná sa tak o odlišnú situáciu, kedy samotný odovzdávací protokol nepredstavoval hmotno- právnu podmienku odovzdania diela, ale mal slúžiť len ako dôkaz o jeho odovzdaní. Na rozdiel od tejto situácie v prejednávanej veci odovzdávací protokol je hmotno-právnou podmienkou vzniku nároku žalobcu na zaplatenie doplatku zvyšnej časti ceny diela, keď práve týmto odovzdávacím protokolom malo byť potvrdené, že došlo k ukončeniu diela a tým k naplneniu jednej z podmienok pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela.
29. Žalobca vo vzťahu k naplneniu podmienky spísania odovzdávacieho protokolu v zmysle zmluvy o dielo v podanom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach v tom smere, že naplnenie tejto podmienky bolo z jeho strany preukázané Zápisom o preberacom a odovzdávacom konaní diela zo dňa 23.7.2013 (č.l. 7 spisu), ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal byť za žalovaného podpísaný p. Annou Chmúrovou. Krajský súd vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii žalobcu poukazuje na vecne správne závery súdu prvej inštancie k tejto otázke. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je možné ustáliť, že by p. Anna Chmúrová bola zo strany žalovaného poverená činnosťou, v rámci ktorej by bola oprávnená v mene žalovaného podpísať protokol o odovzdaní a prevzatí diela. V konaní bolo nepochybné, že p. Chmúrová bola autorkou projektu a z titulu tohto jej postavenia tak bolo namieste, aby sa zúčastňovala rokovaní so zmluvnými stranami a aby bola prítomná aj pri montáži diela v priestoroch biskupského úradu, do ktorých bolo toto dielo určené. V konaní nebolo zistené, že by p. Chmúrová vo vzťahu k žalovanému mala také postavenie, z ktorého by bolo možné vymedziť jej oprávnenie vykonávať určitú špecifikovanú činnosť pri prevádzkovaní podniku, na základe čoho by bola oprávnená vykonávať všetky úkony, ku ktorým pri takejto činnosti obvykle dochádza. To, že p. Chmúrová opakovane so žalovaným spolupracovala, a to nielen pri realizácii predmetného diela, ale aj pri iných zákazkách, ešte bez ďalšieho neznamená, že by bolo možné konštatovať taký osobitný vzťah, ktorý by v zmysle ust. § 15 ods. 1 OBZ založil jej splnomocnenie podpisom odovzdávacieho a preberacieho protokolu potvrdiť v mene žalovaného
ukončenie diela vo vzťahu k žalobcovi. Poverenie vykonávať určitú činnosť pri prevádzkovaní podniku v zmysle ust. § 15 ods. 1 OBZ sa v praxi viaže predovšetkým na osobitné postavenie osoby, ktorá pri prevádzkovaní podniku vykonáva určitú činnosť, ktorá vyplýva z jej pracovného či iného zaradenia, napr. v postavení vedúceho obchodného oddelenia podniku, obchodného referenta, stavbyvedúceho a pod., s ktorým postavením je obvykle spojené vykonávanie určitej činnosti. Osoby, ktoré sú takouto činnosťou poverené, vykonávajú úkony typické pre túto činnosť a týmito úkonmi potom podnikateľa zaväzujú. Existenciu žiadneho takéhoto osobitného postavenia p. Chmúrovej vo vzťahu k žalovanému však na základe dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvej inštancie nie je možné konštatovať. Vecne správne potom okresný súd uzavrel, že protokol, vyžadovaný písomne uzatvorenou zmluvou o dielo, podpísaný žalovaným, v konaní preukázaný nebol.
30. Krajský súd nevyhodnotil ako dôvodné ani námietky žalobcu v tom smere, že by sa žalovaný mal snažiť prenášať na žalobcu svoje podnikateľské riziko spočívajúce pravdepodobne v nedostatočnom zazmluvnení svojho objednávateľa či v absencii dohody s konečným užívateľom diela. Zvýrazňuje krajský súd, že pre právne vzťahy sporových strán je relevantná predovšetkým medzi nimi uzatvorená písomná zmluva o dielo, ktorá vymedzovala podmienky, len za naplnenia ktorých možno považovať povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa vo vzťahu k žalovanému ako objednávateľovi za splnené. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela tak nie je relevantné, akým spôsobom mal prípadne žalovaný zazmluvnené ďalšie nakladanie s predmetom diela, či aké boli, či neboli zmluvné vzťahy žalovaného s konečným užívateľom diela. Krajský súd v postupe žalovaného nezistil ani porušenie zásad poctivého obchodného styku žalovaným. Ak žalovaný v priebehu zmluvného vzťahu a v žalobcom vyvolanom súdnom konaní trval na naplnení zmluvou určených podmienok, ktoré jediné by odôvodňovali vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, tak tento postoj žalovaného, ktorý je v súlade so všeobecne rešpektovanou zásadou, podľa ktorej majú byť zmluvné práva a povinnosti účastníkmi zmlúv plnené, nemôže signalizovať porušenie zásad poctivého obchodného styku. Rešpektovanie zásad poctivého obchodného styku je špecifické pre oblasť obchodno-právnych vzťahov, ktoré sa vyznačujú osobitosťou subjektov v podobe podnikateľov, ktorí vo vzájomných vzťahoch presadzujú svoje podnikateľské záujmy a nesú pritom podnikateľské riziko. U účastníkov takýchto vzťahov sa potom predpokladá vysoká profesionálna úroveň. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite obchodno-právnych vzťahov je možné vo všeobecnej rovine konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé sa v obchodno-právnej rovine považuje aj to, čo by vo sfére všeobecného občianskeho práva mohlo byť považované za rozporné s dobrými mravmi. S takýmto posudzovaním počíta priamo Obchodný zákonník, napr. v ust. § 267 ods. 2, kde vylučuje možnosť v obchodno-právnych vzťahoch namietať tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 359/2007 sa normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov obsahovo nekryjú. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/11/2008 sa „predpokladá, že vo vzťahoch s inými podnikateľmi bude podnikateľ presadzovať svoj záujem a využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje, a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov. Nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov“.
31. Neobstojí ani argumentácia žalobcu odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 13Cob/30/2013. V uvedenom konaní bolo krajským súdom hodnotené okrem iného splnenie povinnosti odovzdať dielo so záverom, že zo strany zhotoviteľa došlo vstupom objednávateľa do úžitku k odovzdaniu predmetu diela. Na rozdiel od aktuálne prejednávaného sporu sp. zn. 14Cob/56/2019 však vo veci sp. zn. 13Cob/30/2013 bola zmluva o dielo uzatvorená ústne, a preto otázku vykonania diela bolo namieste hodnotiť v zmysle všeobecnej úpravy Obchodného zákonníka. V prejednávanom spore však strany v zmluve túto všeobecnú úpravu modifikovali, a preto bolo nevyhnutné vychádzať z obsahu medzi stranami písomne uzatvorenej zmluvy o dielo so záverom, že žalobca svoje zmluvné povinnosti nesplnil. Jedná sa tak o skutkovo a právne odlišné okolnosti, na ktoré preto nedopadajú závery vyslovené vo veci sp. zn. 13Cob/30/2013.
32. K námietkam žalobcu, ktorý spochybňoval závery súdu prvej inštancie a ich odôvodnenie v odvolaním napadnutom rozsudku s konštatovaním o jeho arbitrárnosti, krajský súd uvádza, že
nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Neobstojí námietka, že by v rozhodnutí okresného súdu chýbalo logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol relevantné skutkové zistenia a uviedol právne predpisy, na základe ktorých posudzoval uplatnený nárok žalobcu. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia žalobcu, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. § 220 ods. 2 CSP.
33. K žalovaným dodatočne v rámci žalobcom vyvolaného odvolacieho konania, predloženým listinám, a to čestnému vyhláseniu p. Anny Chmúrovej zo dňa 30.11.2018 a rozhodnutiam či už Okresného súdu Zvolen, Okresného súdu Banská Bystrica alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici, uvádza krajský súd, že v konaní pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP, a preto nebolo dôvodné, aby krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie zopakoval alebo doplnil. Nebolo preto namieste v odvolacom konaní dopĺňať dokazovanie dodatočne žalovaným predloženými listinnými dôkazmi.
34. Vo vzťahu k použitiu rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky dáva krajský súd do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 48/2012-25 zo dňa 28.3.2012, v ktorom ÚS SR okrem iného uviedol: ,,Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia.... Citovaný právny názor má relevanciu aj pre prerokúvanú sťažnosť...“
35. Krajský súd na základe uvedeného odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP k potvrdeniu rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol. Výrok tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalovanému voči žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý, a preto tento výrok, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.
36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov tohto odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.