Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-90-2017.pdf
PDF · 131.27 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/90/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: STOKAT
- M, s.r.o., so sídlom Dobronivská cesta 1243/8, 960 01 Zvolen, IČO: 31 573 436, zast. AK Dlhopolec s.r.o. so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, voči žalovanému: EUNICA MEDIA, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44 081 481, zast. JUDr. Anna Ščepková, advokátka so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, o zaplatenie 16.503,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde vo Zvolene pod č.k. 12Cb/34/2017, zamieta.
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22.03.2017 doručenou súdu dňa 28.03.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16.503,20 Eur spolu s úrokom z omeškania, a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo, na základe čoho žalobca dielo zhotovil a odovzdal, avšak žalovaný spochybňuje dodanie diela a faktúru neuhradil. Žalovaný uhradil iba zálohu.
2. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle CSP súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a ich právnych zástupcov riadne a včas, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
3. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.10.2018 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania 12Cb/34/2017 vedeného na Okresnom súde vo Zvolene, nakoľko v danom konaní ide o tie isté skutkové okolnosti ako v tomto konaní a v ktorom si žalovaný tohto konania uplatňuje nároky - zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa s dodaním diela. Súd v tej veci už rozhodol tak, že vyhovel objednávateľovi, avšak rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Žalobca s návrhom nesúhlasil s tým, že v tej veci rozhodoval súd, ktorý má len 23% úspešnosť v potvrdzovaní rozhodnutí v odvolacom konaní.
4. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, ale ak súd dal na také konanie podnet.
5. Súd posúdil, že návrh na prerušenie konania je neopodstatnený, nakoľko súd je povinný vysporiadať sa so spornými otázkami vo svojom prebiehajúcom konaní, a to predovšetkým aj prejudiciálne. Konanie vedené na OS Zvolen zatiaľ nie je právoplatne skončené, pričom predmetom je zmluvná pokuta za omeškanie dodanie diela, pričom súd v tomto konaní zisťoval, či dielo bolo objednávateľovi odovzdané alebo nie. Súd nezistil žiadny dôvod na prerušenie konania, nakoľko s danými otázkami je povinný vysporiadať sa v tomto konaní na základe zistených skutočností v rámci dokazovania. Naviac konanie na Okresnom súdu Zvolen nie je právoplatne skončené a teda je taktiež prebiehajúce ako aj toto konanie a Okresný súd Zvolen sa musí sám vysporiadať s otázkami, ako aj tunajší súd v rámci svojho konania. Súd preto návrhu nevyhovel. Pokiaľ žalobca poukazoval na percentuálnu úspešnosť daného súdu v rozhodovacej činnosti v rámci odvolacích konaní, súd považuje túto skutočnosť za nemiestnu a nevhodnú, nakoľko nemožno spochybňovať a znevažovať súd vo svojej činnosti týmto spôsobom a podľa toho hodnotiť jeho konkrétnu rozhodovaciu činnosť a odôvodňovať tým procesné návrhy v iných konaniach na iných súdoch.
6. Súd mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ platne uzavreli Zmluvu o dielo dňa 06.03.2013. Predmetom zmluvy bola výroba a montáž prvkov interiéru do zasadačky pre B. úrad v I. v zmysle objednávateľom schváleného projektu. Cena predmetu diela bola 26.503,20 Eur, ktorá je pevnou cenou a doba plnenia do 15.03.2013 za podmienky poskytnutia zálohovej platby vo výške 10.000,- Eur na základe zálohovej faktúry vystavenej zhotoviteľom. Zvyšnú časť diela je objednávateľ povinný zaplatiť po ukončení diela. O ukončení diela sa spíše odovzdávací protokol. Podľa čl. 6 Zmluvy v prípade, že objednávateľ neprevezme predmet zmluvy v lehote do 4 týždňov po termíne podľa čl.4 (t.j. do 15.03.2013), zaplatí zhotoviteľovi poplatok za uskladnenie predmetu zmluvy vo výške 100,- Eur za každý aj začatý týždeň. (l.č. 6 obsahu spisu)
7. Podľa čl. 9 Zmluvy túto zmluvu možno meniť len vzájomnou dohodou zmluvných strán, písomným dodatkom k nej.
8. Zmluvné strany v čl. 9 dohodli riešenie sporov v rozhodcovskom konaní Stáleho rozhodcovského súdu. Žalobca si uplatnil svoj nárok na tom súde, avšak v zmysle § 54c ods.1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nebolo možné pokračovať v rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovské konania začaté pred 01.01.2017, sa k 31.12.2016 zastavujú. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 22.10.2015 bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Keďže konanie ex lege bolo zastavené, žalobca v stanovenej 3-mesačnej lehote podal žalobu na súd a to dňa 28.03.2017. S poukazom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že je daná právomoc tunajšieho súdu, pričom je daná aj vecná legitimácia.
9. Súdu bol predložený aj Zápis o preberacom a odovzdávacom konaní diela zo dňa 23.07.2013, teda preberací a odovzdávací protokol. (l.č. 7 obsahu spisu) Z daného protokolu je zrejmé dielo v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 06.03.2013, zhotoviteľ bol označený žalobca. Za objednávateľa bol uvedený žalovaný v zastúpení p. C. - autorka projektu. Podľa protokolácie priebehu konania objednávateľ spolu s dodávateľom prevzali celé dielo a objednávateľ potvrdzuje, že dielo je spracované podľa zmluvne dohodnutých podmienok a je odovzdané v dohodnutom termíne. Protokol bol opatrený podpisom žalobcu a za žalovaného podpisom p.C..
10. Žalobca uviedol, že p. C. považoval za osobu poverenú a oprávnenú konať v mene žalovaného, keďže ona bola autorkou projektu a ona ich oslovila, ako aj žalovaného na tento projekt.
11. Strany zhodne uviedli, že žalobca nemal k dispozícii plnú moc udelenú pani C. žalovaným a žalovaný trval na tom, že žiadne splnomocnenie z jeho strany jej nebolo udelené, ani nebola u neho zamestnaná, ani nebola poverená.
12. Podľa výpisu z obchodného registra na žalovaného vyplýva, že T. C. nie je a ani nebola spoločníčkou, ani konateľkou spoločnosti žalobcu, či žalovaného.
13. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že T. C. spolupracovala so žalobcom a aj so žalovaným, a to aj na iných projektoch. Taktiež bola predložená totožná Zmluva o dielo, avšak uzavretá medzi žalobcom a T. C.. Žalobca tvrdil, že žiadnu zmluvu nemal uzavretú, resp. nemá o tom vedomosť, nepamätá si, hoci následne bola preukázaná existencia takej zmluvy a konateľ žalobcu potvrdil, že je ním podpísaná. Zároveň žalobca tvrdil, že záloha bola zaplatená na vykonanie diela iba zo strany žalovaného a dielo zhotovil iba pre žalovaného, avšak nepreukázal svoje tvrdenie, ktoré by mohlo vyplývať napríklad z účtovníctva a pod.
14. Z ničoho nevyplýva, že by žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu v prospech tretej osoby v zmysle § 50 Občianskeho zákonníka alebo že by bola za žalovaného oprávnená prevziať dielo akákoľvek tretia osoba.
15. Keďže v zmluve bol dojednaný termín realizácie a dokončenie diela do 15.03.2013 za podmienky poskytnutia zálohovej platby, a podľa uvedenia žalobcu záloha bola uhradená iba žalovaným, pričom žalovaný danú úhradu nepopieral, je možné konštatovať, že žalobca zhotovil dielo pre žalovaného. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nemal uzavretú žiadnu zmluvu so subjektom, pre ktorý dielo bolo určené. Z čl.2 Zmluvy iba vyplýva, že žalovaný objednáva zariadenie do interiéru zasadačky B.radu v I.. Súd mal zistené, že s takým subjektom na dané dielo existoval zmluvný vzťah so spoločnosťou AV-interiér, s.r.o., ktorej spoločníčkou a konateľkou bola p. C., pričom daná spoločnosť bola z obchodného registra vymazaná dňa 03.07.2013. (V tejto súvislosti súd poznamenáva, že k odovzdaniu diela konečnému užívateľovi prostredníctvom A.C. došlo dňa 23.07.2013, teda po zániku jej spoločnosti a teda pravdepodobne konečný užívateľ prebral dielo a vyplatil cenu za dielo neexistujúcemu subjektu, avšak to nie je predmetom tohto konania). Podstatné pre toto konanie je, že spol. AV- interiér, s.r.o. nikdy nebola zmluvným partnerom žalovaného, žalovaný s ňou nemal uzavretú žiadnu preukázateľnú zmluvu, žalovaný poprel zmluvný vzťah s danou spoločnosťou, ako aj s A.C..
16. Žalobca pôvodne navrhoval výsluch svedka A.C., následne na tomto dôkaze netrval, čo výslovne pred súdom uviedol a súd ho preto nevykonal. /Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak by aj trval, nepodarilo sa zabezpečiť účasť daného svedka, preto súd by musel v zmysle § 198 ods.3 CSP návrh na výsluch svedka zamietnuť, pokiaľ by žalobca na takom návrhu trval.)
17. Žalovaný trval na tom, že nie je daný nárok žalobcu na úhradu ceny diela, nakoľko dielo nebolo odovzdané.
18. Súd z vykonaného dokazovania posúdil, že žalobca zhotovil dielo na základe Zmluvy o dielo so žalovaným po úhrade zálohy vo výške 10.000,- Eur. V zmluve nebolo výslovne konkretizované miesto odovzdania diela, avšak z obsahu je možné posúdiť, že žalobca bol povinný dielo odovzdať žalovanému tak, že mal zhotovené dielo namontovať, pričom išlo o zariadenie do interiéru zasadačky B. úradu v I.. Adresa však nebola konkretizovaná, ako ani objekt, aj keď je zrejmé, že v I. je iba jeden biskupský úrad. V zmysle čl. 6 Zmluvy objednávateľ umožní zhotoviteľovi prístup na miesto montáže, ako aj napojenie na prívod elektrickej energie v termínoch, ktoré určí zhotoviteľ.
19. Z ničoho nevyplynulo, že by žalobca vyzýval žalovaného na prevzatie diela. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaného vyzýval, ničím to nepreukázal a žalovaný poprel akúkoľvek výzvu na prevzatie diela. Taktiež z ničoho nevyplýva, že by žalovaný ako objednávateľ zabezpečoval a umožnil prístup na miesto montáže, pričom žalovaný nemal ani vedomosť o tom, ani o termínoch, ktoré mal určiť žalobca. Žalovaný poprel akúkoľvek vedomosť o odovzdaní diela, či výzve k tomu a žalobca nepreukázal, že by žalovanému oznamoval dané skutočnosti, že by ho vyzýval na prevzatie diela,...
20. Žalobca uviedol, že žalovaný nereagoval na jeho výzvy, a preto oslovil p. C. ako autorku projektu, ktorá mala prevziať dielo za žalovaného, keďže ako uviedol, nevedel „dostať“ žalovaného k prevzatiu diela. Avšak ničím svoje tvrdenia nepreukázal, nepreukázal žiadnu výzvu na prevzatie diela,...
21. Je nutné zdôrazniť, že T. C. nebola žiadnym spôsobom splnomocnená, či poverená konať za/v mene žalovaného. Žalovaný poprel akékoľvek splnomocnenie, či poverenie, dokonca nebola u žalovaného ani zamestnaná. Žalobca uviedol, že s ňou konal ako so zástupcom žalovaného, a to na základe vlastného usúdenia. Potvrdil, že nebola mu predložená žiadna plná moc, ale menovanú tak považoval, keďže od samého počiatku vystupovala pri realizácii diela. Je potrebné uviesť, že A.C. skontaktovala žalobcu a žalovaného na realizáciu diela pre subjekt, s ktorým jej spoločnosť mala uzavretú zmluvu a danej spoločnosti ten subjekt uhradil cenu diela. Avšak na základe toho nebolo možné ju považovať za zástupcu žalovaného. O to zvlášť, keď žalobcovi nebola predložená žiadna plná moc, či poverenie a pod. Nebol žiadny relevantný dôvod, aby žalobca ju považoval za zástupcu žalovaného. Žalobca je podnikateľský subjekt, je právnickou osobou a už dlhší čas pôsobí v podnikateľskej sfére. Od podnikateľského subjektu sa očakáva určitá profesionalita a odbornosť, a to aj v konaní s inými subjektmi. Pokiaľ teda žalobca konal s A.C. bez toho, aby mal vedomosť o jej prípadnom postavení u žalovaného, resp. bez akéhokoľvek splnomocnenia, či poverenia, nekonal s odbornou starostlivosťou. Je neprípustné, aby konal s nejakou osobou len na základe jeho voľného posúdenia o vzťahu tretej osoby so žalovaným bez relevantného podkladu a pokiaľ s ňou konal a jej odovzdal dielo, konal v rozpore s akýmikoľvek logickými zásadami a nemôže to byť na úkor žalovaného. Žalobca bol povinný konať výlučne so žalovaným, a to aj ústne, či písomne, pokiaľ nemal riadne splnomocnenie, poverenie,... Dokonca bolo preukázané, že A.C. vystupovala aj v iných kontraktoch so žalobcom a taktiež nebola ani v tých vzťahoch zástupcom žalobcu, ani žalovaného. Taktiež ju nemožno považovať za zástupcu, či inú oprávnenú osobu žalovaného len preto, že bola autorkou projektu. Je nepochybné, že dielo malo byť odovzdané žalovanému a nebol žiadne relevantný dôvod dielo odovzdať A.C., resp. žalovanému v zastúpení A.C.. Pokiaľ bolo dielo odovzdané za prítomnosti p. C. bez prítomnosti žalovaného, resp. pri uvedení žalovaného v zastúpení p. C., dielo nebolo odovzdané objednávateľovi. A to bez ohľadu na tú skutočnosť, že dielo bolo dané do užívania konečnému užívateľovi.
22. Dielo malo byť odovzdané žalovanému, pričom montáž mala byť realizovaná v termíne určenom žalobcom. Súd posúdil, že uvedenie predmetu diela v zmluve ako zariadenie do interiéru zasadačky B. úradu v I. ako konečného užívateľa bolo uvedené v rámci špecifikácie diela, aby bolo zrejmé, aké zariadenie sa objednáva a kde je určené, teda za akým účelom. Avšak k odovzdaniu diela malo dôjsť žalovanému a pokiaľ malo byť aj namontované, malo byť za prítomnosti, resp. s vedomím žalovaného.
23. Z odovzdávacieho protokolu je nepochybné, že žalovaný nebol prítomný pri odovzdaní diela. Prítomnosť A.C. nenahrádza prítomnosť žalovaného, keďže nebola jeho zástupcom, ani zamestnancom, teda žiadnou oprávnenou osobou. Dokonca ani A.C. nepredložila žiadnu plnú moc žalobcovi a je nelogické a nepochopiteľné, z akého dôvodu žalobca s ňou konal pri všetkých úkonoch, teda aj pri odovzdaní diela bez toho, aby požadoval nejaké splnomocnenie, či iné preukázanie oprávnenosti konať za žalovaného. Ide o svojvoľné posúdenie žalobcu o jej oprávnenosti len preto, že ona sprostredkovala daný kontrakt, skontaktovala ich a bola autorkou projektu. Je prirodzené, že sa zúčastňovala rokovaní so zmluvnými stranami, keďže bola autorkou projektu a poznala sa so žalobcom a aj so žalovaným, ale to ju neoprávňuje aj prevziať dielo. Je irelevantné, že sa zúčastňovala rokovaní, pokiaľ s tým zmluvné strany súhlasili, keďže jednak bola autorkou projektu a jednak ona skontaktovala žalobcu a žalovaného na uzavretie zmluvy o dielo. Pokiaľ však prevzala dielo za žalovaného, konala tak neoprávnene a bolo v záujme žalobcu, aby konal obozretne a s príslušnou starostlivosťou a mal pristupovať prezieravo a mal si preveriť oprávnenosť A.C. na prevzatie diela. Taktiež došlo k pochybeniu na strane žalobcu, že jej odovzdal dielo, keďže nedisponoval so žiadnym splnomocnením, či poverením a zároveň nebolo mu nikým uvedené, že by bola oprávnenou osobou konať za žalovaného. Neobstojí zdôvodnenie žalobcu, že obdobne konal v mnohých prípadoch a nikdy sa nedostal do takejto situácie. Takáto obrana je irelevantná po právnej stránke.
24. Podstatná je aj skutočnosť, že žalobca mal stanoviť termíny k montáži diela, avšak z ničoho nevyplýva, že by stanovil nejaký termín tak, že mal o tom vedomosť aj žalovaný, resp. že taká výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca nepreukázal, že by žalovaného vyzýval na prevzatie diela, resp. že by mu oznámil termín. Žalovaný poprel akúkoľvek výzvu, či oznámenia. Tvrdenie žalobcu, že vždy oznamoval telefonicky alebo SMS správou a vždy objednávateľ reagoval, je irelevantné, nakoľko v danom prípade nepreukázal žiadnu výzvu, či oznámenie určené žalovanému. Pokiaľ tvrdil, že nemal žalovaného ako „dostať“ k odovzdaniu diela, a preto sa rozhodol osloviť A.C. na prevzatie diela, súd poukazuje na to, že uvedený postup nemá žiadnu oporu ani v zákone, ani v zmluvných dojednaniach. Dokonca podľa zmluvných dojednaní žalovaný mal zaplatiť žalobcovi poplatok za uskladnenie predmetu zmluvy, ak si ho neprevezme v stanovenej lehote, avšak žalobca nielenže neuskladnil predmet diela, ale ani nepožadoval daný poplatok. Svojvoľne bez opory v zmluvných dojednaniach žalobca dielo odovzdal p. C. a namontoval ho bez vedomia žalovaného konečnému užívateľovi.
25. V čl. 5 Zmluvy o dielo bolo jednoznačne dohodnuté, že o ukončení diela sa spíše odovzdávací protokol. Zvyšnú časť ceny diela je žalovaný povinný zaplatiť po ukončení diela. Splatnosť faktúr je 3 dni od ich vystavenia. Vlastníkom diela je zhotoviteľ až do úplného zaplatenia celkovej ceny za vykonanie diela. Z predloženého protokolu vyplýva, že hoci na protokole bol označený aj žalovaný, avšak je nepochybné, že pri odovzdávaní nebol, dokonca nebol ani preukázateľne vyzvaný, nebolo ani preukázané, že mu bol termín odovzdania oznámený.
26. Podľa § 554 ods.6 Obchodného zákonníka ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíše obe strany
27. V zmysle § 554 ods.6 Obchodného zákonníka v prípade, že v zmluve je výslovne uvedené, že k ukončeniu diela dochádza na základe protokolu o odovzdaní diela, tak rozhodujúcim okamihom pri posudzovaní splnenia povinnosti zhotoviteľa bude táto zápisnica - protokol. Zmluvné strany nepochybne svoj prejav vôle týkajúci sa okamihu vykonania, odovzdania a prevzatia diela v zmluve vyjadrili. Nie je zákonnou povinnosťou spísať taký protokol, je to prejav ich vôle a ak sa tak dohodli, je povinnosť spísať protokol na preukázanie riadneho ukončenia a odovzdania diela dohodnutá. Strany sa dohodli na podmienkach, ktoré považujú za nevyhnutné na preukázanie povinnosti zhotoviteľa riadne vykonať dielo tak, že odovzdanie diela sa bude považovať za splnenie jeho povinnosti riadne vykonať dielo, o čom spíšu protokol. Keďže v zmluve je to výslovne uvedené, k odovzdaniu diela dochádza na základe protokolu, teda rozhodujúcim okamihom pri splnení povinnosti je protokol o odovzdaní diela, pričom nejde o protokol o prevzatí diela, ale o protokol o ukončení diela, teda nejde o dôkaz o prevzatí a odovzdaní, ale o riadne odovzdanie a prevzatie. Súd v zmysle ustálenej súdnej praxe skonštatoval, že spísanie odovzdávacieho protokolu je hmotnoprávnou podmienkou prevzatia diela. Z toho dôvodu je nárok žalobcu neopodstatnený, keďže predmetný protokol, ktorý si zmluvne dojednali, nebol spísaný oboma stranami, pričom žalobca nepreukázal, že by žalovaný odmietol sa dostaviť. (rozhodnutie NS ČR z 24.07.2013, sp.zn. 1505/2013,...) Žalobca nepreukázal ani to, že žalovaného vyzval na prevzatie diela. Žalobca svojim konaním „obišiel“ žalovaného a dielo odovzdal tretej osobe, teda inej osobe, než objednávateľovi, čo je však možné iba v prípade § 556 a 557 Obchodného zákonníka - napr. výsledok výskumnej činnosti,... V danom prípade však nie je možné dielo odovzdať inej osobe než objednávateľovi.
28. Z predloženej fotodokumentácie a z listu Dr. TCLic. I. zo dňa 10.11.2016 vyplýva, že dielo bolo dodané a namontované inej osobe než objednávateľovi, a to osobe, ktorá to aj užíva, pričom daný subjekt potvrdil zmluvu o dielo iba so spol. AV-interiér s.r.o. zastúpenou T. C. z 01/2012. Dokonca daný subjekt je podpísaný aj na predmetnom Protokole, ktorý nemal dôvod spochybňovať, keďže prítomná bola aj A.C., ktorá protokol tiež podpísala a s ktorou konal pri uzatváraní zmluvy so spol. AV-interiér s.r.o.
29. Podľa § 536 Obchodného zákonníka (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
30. Podľa § 546 Obchodného zákonníka (1) Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. (2) Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.
31. Podľa § 554 ods.1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
32. Súd posúdil, že bola platne uzavretá zmluva o dielo v zmysle § 536 Obchodného zákonníka a medzi zmluvnými stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah, v zmysle čoho bolo potrebné plniť to, čo si strany dojednali pri aplikácii zásady „pacta sunt servanda“ /dohody treba zachovávať; čo sa dohodlo, musí sa plniť/, ktorá je jedna zo základných pravidiel civilného práva.
33. Teda žalobca bol povinný odovzdať dielo žalovanému. Pokiaľ ho odovzdal konečnému užívateľovi, jednak tak nebolo dojednané a jednak bolo to bez vedomia žalovaného. Konečný užívateľ, ako ani p. C., či spol. AV-interiér, s.r.o. neboli zmluvnými partnermi žalobcu, ani žalovaného. Žalobca nepreukázal žiadnu výzvu na prevzatie diela, či oznámenie o ukončení diela. Odovzdanie diela žalovanému prostredníctvom p. C. nie je riadnym odovzdaním diela žalovanému, žalobca konal s p. C. ako so zástupcom žalovaného bez akéhokoľvek zmluvného dojednania, či iného základu. Keďže o ukončení diela bolo potrebné spísať protokol, ktorý bolo potrebné spísať žalobcom a žalovaným, súd skonštatoval, že nebol riadne spísaný požadovaný protokol, a preto nemožno považovať riadne ukončenie a odovzdanie diela.
34. Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi (v dohodnutom mieste,...). Podstatné však je, aby bolo odovzdané objednávateľovi, nie 3.osobe.
35. Skutočnosť, že žalobca požadoval úhradu faktúry za dielo s časovým odstupom a to, že žalovaný požadoval vrátenie zálohy, resp. že nežiadal odovzdanie diela, je irelevantné.
36. Pokiaľ žalobca tvrdí, že odovzdanie diela bolo vykonané riadne, keďže dielo bolo odovzdané konečnému užívateľovi, pričom odkazuje na názor vyslovený vraj v obdobnej veci v rozhodnutí Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v I. vo veci 11Cb/340/2007 s tým, že nárok na zaplatenie ceny diela je aj pri absencii odovzdávacieho protokolu, je nesprávny názor, pričom je nutné zdôrazniť, že dané rozhodnutia nemožno aplikovať pre tento prípad vzhľadom na jeho osobité odlišnosti, aj keď laickým pohľadom sa zdajú veci obdobné. V danej veci je podstatné to, že strany si v zmluve dojednali spísanie protokolu pre ukončenie diela, čo je hmotnoprávnou podmienkou pri posudzovaní ukončenia diela a jeho riadneho odovzdania a prevzatia.
37. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ strany konania si dohodli, že o ukončení diela spíšu odovzdávací protokol, pričom termín odovzdania a teda namontovania diela stanoví zhotoviteľ, jednak zhotoviteľ nepreukázal oznámenie termínu žalovanému a jednak nedošlo k spísaniu odovzdania protokolu, teda žalobca nepreukázal riadne ukončenie a odovzdanie diela. Pokiaľ žalobca nemohol skontaktovať sa so žalovaným, ako tvrdil, hoci to nepreukázal, mal právo dielo uskladniť. Napriek tomu nepostupoval podľa zmluvných dojednaní a dielo odovzdal za prítomnosti p. C. konečnému užívateľovi, hoci to nebolo dojednané stranami konania.
38. Svedkyňa F. Q., spoločníčka žalobcu a manželka konateľa žalobcu - uviedla viaceré kontrakty s A.C., pričom A.C. v tejto veci nemala splnomocnenie od žalovaného, ale považovali ju za osobu patriacu do realizačného tímu, považovali ju za dozor. Svedkyňa mala vedomosť, že A.C. prevzala dielo. Poskytovala žalobcovi materiály.
39. Riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku zhotoviteľa diela. Riadnym ukončením diela sa rozumie ukončenie v dohodnutej lehote a bez vád. Na to, aby došlo k splneniu záväzku, musí byť povinnosť splnená kvalifikovaným spôsobom, t.j. včas a riadne. Požiadavka splniť riadne vo všeobecnosti znamená, že včas ponúknuté plnenie má všetky náležitosti splnenia, a to z hľadiska predmetu, spôsobu a miesta plnenia, osoby splniteľa, príjemcu a pod. V opačnom prípade nevznikne právo na zaplatenie ceny diela zhotoviteľovi.
40. Súd poznamenáva, že na protokole o odovzdaní diela sú uvedené vady s termínom ich odstránenia, avšak z ničoho nevyplýva, že tieto vady boli odstránené v danom termíne, avšak podstatné je, že daný protokol nebol spísaný žalovaným.
41. Vzhľadom k tomu, že dielo bolo odovzdané A.C. a nie žalovanému, následne bez súhlasu a bez vedomia žalovaného bolo namontované konečnému užívateľovi, žalovaný ani nebol prizvaný k odovzdaniu diela, nebol spísaný protokol so žalovaným a dielo je vo vlastníctve žalobcu do zaplatenia ceny diela, nemožno priznať žalobcovi uplatnený nárok. Pokiaľ žalobca dielo odovzdal konečnému užívateľovi bez vedomia žalovaného, bez odovzdávacieho protokolu, bez dojednania so žalovaným, nemožno také odovzdanie považovať za riadne ukončenie a odovzdanie diela a bolo pochybením žalobcu, keď dielo odovzdal priamo konečnému užívateľovi uvedeným spôsobom a nemôže to byť na úkor žalovaného. Je zrejmé, že konečný užívateľ uhradil cenu diela 3.subjektu, s ktorým mal uzavretú zmluvu, nemal žiadny vzťah so žalovaným a žalobca nemal žiadny relevantný dôvod takto postupovať a dielo odovzdať končenému užívateľovi, pokiaľ trval na zmluvnom vzťahu so žalovaným. Bola preukázaná aj totožná zmluva medzi žalobcom a p. C. a hoci žalobca tvrdil, že nemá o takej zmluve vedomosť, resp. že si nepamätá, teda poprel takú zmluvu, následne potvrdil svoj podpis na danej zmluve a teda bola preukázaná existencia takej zmluvy. Pokiaľ tvrdil, že A.C. neuhradila zálohu a že dielo vykonával pre žalovaného, nepreukázal neuhradenie zálohy T. C. a zároveň je nepochopiteľné, keď tvrdil, že dielo vykonal pre žalovaného, že prizval ju namiesto žalovaného na odovzdanie diela, pričom ani nepreukázal výzvu žalovanému na odovzdanie diela. Teda to, že žalobca namontoval dielo končenému užívateľovi, neznamená, že dielo bolo odovzdané žalovanému, pričom taká povinnosť, či miesto dodania diela ani nevyplýva zo zmluvy, a žalovaný nemal žiadny vzťah s konečným užívateľom, a to aj napriek tomu, že v špecifikácii diela je uvedené zariadenie do interiéru zasadačky bisk.úradu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalovaným a 3.subjektom - spol. AV-interiér, s.r.o. bola ústna zmluva, na základe ktorej žalovaný bol subdodávateľom pre tretí subjekt, a tento tretí subjekt mal dodať dielo konečnému užívateľovi. Žalobca však „obišiel“ žalovaného na dodanie diela. Keďže mu však dielo preukázateľne neodovzdal, nemožno konštatovať riadne odovzdanie diela a teda vznik nároku na cenu diela a to bez ohľadu na to, že dielo bolo namontované konečnému užívateľovi, avšak žalobca nepostupoval v súlade so zmluvou a s platnými právnymi predpismi. Dokonca v zmluvných dojednaniach je stanovené, že žalobca je vlastníkom diela do úhrady ceny žalovaným. Keďže žalovanému nebolo odovzdané dielo, žalovaný nie je povinný za dielo zaplatiť. Pokiaľ žalobca namontoval dielo konečnému užívateľovi, nie je zrejmé, či skutočne ide o dielo na základe predmetnej zmluvy o dielo, a nie na základe iného zmluvného vzťahu, keďže existovala aj zmluva medzi žalobcom a p. C., ktorú síce žalobca rozporoval s tým, že si na ňu nepamätá,..., ale zároveň konateľ žalobcu potvrdil svoj podpis na tej zmluve a nepochybne konal s p. C., dokonca aj pri odovzdaní diela. Pokiaľ ju prizval na odovzdanie diela, konal tak nielen bez zmluvného základu, ale aj bez právneho základu a prizvanie aj žalovaného nepreukázal. Teda ak dielo odovzdal, odovzdal ho p. C. spolu s montážou konečnému užívateľovi. Súd mal nepochybne preukázanú aj platnú Zmluvu o dielo zo dňa 22.01.2013 medzi žalobcom a T. C.. Pokiaľ p. C. zjednala kontrakt medzi žalobcom a žalovaným na dielo pre jej zmluvného partnera, hoci strany tohto konania nemali o jej zmluvnom vzťahu vedomosť, je pochybné konanie A.C. a žalobcu, keďže žalobca uzavrel totožnú zmluvu v ten istý deň nielen so žalovaným, ale aj s T. C., pričom tvrdil, že dielo konal iba pre žalovaného, avšak ohľadom diela komunikoval výlučne, resp. predovšetkým s p. C., ktorú prizval aj na odovzdanie diela. Napriek tomu žalobca požaduje cenu diela od žalovaného a to so značným časovým odstupom od jeho vykonania.
42. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje aj na rozsiahlu judikatúru NS SR a NS ČR, v zmysle ktorých povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo je možné považovať za splnenú len v prípade súčasného splnenia dvoch podmienok, ktorými sú riadne ukončenia diela a odovzdanie predmetu diela. Ak si zmluvné strany dohodnú spôsob a postup pre odovzdanie diela, má to ten dôsledok, že k vykonaniu predmetného diela, na ktoré Obchodný zákonník v ustanovení § 548 ods.1 viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela, môže dôjsť iba spôsobom a postupom dohodnutým účastníkmi v zmluve, nie postupom a spôsobom iným, teda ani faktickým. Pokiaľ je v zmluve špecifikovaný spôsob odovzdania diela (v danom prípade protokolárne odovzdanie), nemožno pri absencii odovzdávacieho protokolu považovať dielo za odovzdané a prevzaté iba na základe ďalších okolností prípadu. Existencia odovzdávacieho protokolu tvorí hmotnoprávnu podmienku odovzdania a prevzatie diela (NS ČR 32Cdo358/2012, 23Cdo 4092/2007. Súd zdôrazňuje, že k splneniu povinností zhotoviteľa vykonať dielo nemôže dôjsť konkludentne tým, že toto dielo prevezme ďalší objednávateľ, pokiaľ nebolo vykonané spôsobom a postupom dohodnutým účastníkmi zmluvy. (NS ČR 32Cdo 5187/2007 z 25.02.2009) Ak si zmluvné strany dohodli v zmluve dielo, že dielo bude medzi nimi odovzdané a prevzaté protokolárne, čím sa odchýlili od dispozitívneho ust. § 554 ods.1 Obchodného zákonníka, a k tomuto protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela medzi nimi nedošlo, nie je možné považovať dielo za odovzdané a prevzaté a teda za vykonané, ako ho žalobca odovzdal protokolárne priamo objednávateľovi žalovaného, či inej tretej osobe. V danom prípade však nešlo ani o objednávateľa žalovaného, ale o tretiu osobu. Za uvedenej situácie totiž nemohlo dôjsť k splneniu povinnosti vykonať dielo ako podmienky pre vznik práva na zaplatenie ceny diela podľa § 548 ods.1 Obchodného zákonníka iným než dohodnutým spôsobom, takže objednávateľovi nevznikla povinnosť zaplatiť cenu diela. (NS ČR 32Cdo 358/2012) Pre vznik práva na zaplatenie ceny diela nie je rozhodné, či bol predmet diela objednávateľom užívaný, ak takto nebol vznik práva na zaplatenie ceny diela dohodnutý. NS ČR v konaní 23Cdo/1168/2011 z 29.01.2013 konštatoval obdobný záver v posudzovanej veci, kde objednávateľ vyše 10 rokov fakticky užíval dielo, ktoré nebolo odovzdané a prevzaté protokolárne, hoci tak bolo dohodnuté v zmluve. Súd vyslovil, že zhotoviteľovi tak nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela. Súd zdôrazňuje, že k vykonaniu diela podľa § 554 Obchodného zákonníka môže dôjsť iba medzi zhotoviteľom a objednávateľom, ibaže by tretia osoba, ktorej je dielo zhotoviteľom odovzdané, bola oprávnená prevziať dielo v mene objednávateľa. Ak je dielo odovzdané tretej osobe, ktorá nie je oprávnená konať v mene objednávateľa alebo za objednávateľa, dielo nebolo vykonané (splnené). Splnenie povinnosti odovzdať dielo totiž nemožno odvodzovať zo skutočnosti, že k prevzatiu diela došlo medzi ďalšími účastníkmi dodávateľského reťazca, resp. že dielo užíva tretia osoba. (rozh. NS ČR 32Odo 2446/2015 z 05.04.2016, 32Odo 251/2015, 32Odo 737/2005,...)
43. Vykonanie diela zahŕňa riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi, ale len odovzdanie diela nezahŕňa aj riadne ukončenie, tzn. že ku vzniku nároku na zaplatenie ceny vo väzbe na odovzdanie diela je zásadné, kedy bolo dielo riadne a bez vád ukončené. (R NS ČR 32Odo/576/2005, 32Odo760/2005) Splnením povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo ukončí. (R NS ČR 32Cdo 1798/2011)
44. Bolo povinnosťou zhotoviteľa vyzvať objednávateľa k prevzatiu diela, avšak žalobca žiadnu výzvu nepreukázal.
45. Žalovaný listom z 26.09.2016 odstúpil od zmluvy. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný až po 3 rokoch odstúpil od zmluvy, správne poukázal, že žalobca až po vyše 2 rokoch požadoval cenu diela. Uvedené však nemá vplyv na cenu diela. Teda vlastníkom je stále žalobca a to bez ohľadu na to, že dielo odovzdal konečnému užívateľovi, /ktorý nie je v zmluvnom vzťahu so žalovaným, ani so žalobcom/, ale to nie je predmetom tohto konania.
46. V zmysle § 365 Obchodného zákonníka ak je zhotoviteľ v omeškaní s vykonaním diela, môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy.
47. Podľa § 345 ods.1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
48. Podľa § 346 ods.1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
49. Súd poznamenáva, že ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy počas premlčacej lehoty, je bez právneho významu, kedy k tomu došlo, teda či sa tak stalo po omeškaní trvajúcom 1 mesiac alebo 1 rok a pod. Odstúpenie je právom zmluvnej strany, nie povinnosťou a je vecou zmluvnej strany, kedy toto právo uplatní. Zároveň súd poznamenáva, že zmluvné strany sa dohodli aj na vlastníctve k dielu v čl.5 Zmluvy tak, že vlastníkom diela je zhotoviteľ až do úplného zaplatenia celkovej ceny za vykonanie diela.
50. Súd hodnotil dôkazy vzájomne a každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je neopodstatnený, keďže dielo neodovzdal žalovanému, dokonca ani protokol o odovzdaní nebol spísaný so žalovaným, ale s tretím subjektom, s ktorým mal preukázateľne uzavretú totožnú zmluvu o dielo. T. C. nebola žiadnym spôsobom splnomocnená, či poverená žalovaným na jeho zastupovanie a keďže žalobca s ňou konal, pochybil. Presvedčenie žalobcu, že koná so zástupcom žalovaného, je bez relevantného základu, žalobca si to nepreveril, dokonca žiadnym spôsobom to nezisťoval, iba to tak svojvoľne posúdil, čo je neprípustné medzi podnikateľmi, medzi právnickými osobami, ide o neprofesionálne konanie, bez obozretnosti. Neobstojí tvrdenie, že tak konal aj v iných prípadoch. Pre toto konanie je irelevantný postup žalobcu v iných prípadoch. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ žalobca považoval T. C. za oprávnenú osobu konať za žalovaného s poukazom na § 15 Obchodného zákonníka, keďže ju považoval za akýsi dozor, súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko bolo nepochybne preukázané, že A.C. nebola žiadnou oprávnenou osobou konať za žalovaného, nemala žiadne splnomocnenie, poverenie, nebola zamestnancom. Pokiaľ dohliadala na dielo, bolo to iba z dôvodu, že bola autorkou projektu, na základe ktorého žalovaný si zhotovenie diela objednal u zhotoviteľa. (Aj keď z vykonaného dokazovania je možné predpokladať, že A.C. dohliadala účelovo, keďže ona sa zaviazala dodať dielo konečnému užívateľovi.) Žalobca predložil záznamy z denníka na preukázanie svojich tvrdení, súd však neposúdil daný dôkaz za hodnoverný, keďže ide o zápisy konateľa žalobcu bez akejkoľvek právnej relevancie. Taktiež ani žalobcom predložená mailová korešpondencia nepreukazuje hodnoverným a nepochybným spôsobom tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na ustálenú súdnu prax, súd žalobu zamietol. /Právny zástupca žalovaného doručil dňa 08.11.2018 (t.j. po pojednávaní) súdu aj zápisnicu z pojednávania zo dňa 16.10.2018 na Okresnom súde vo Zvolene v konaní č. 12Cb/34/2017. Táto zápisnica bola súdu predložená až po skončení dokazovania v tejto veci, napriek tomu nad rámec vykonaného dokazovania súd uvádza, že zo zápisnice vyplýva, že žalobca tohto konania mal vedomosť o zmluve s A.C., hoci v tomto konaní to popieral, že nevie, že si nepamätá,.../
51. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na rozhodnutia NS ČR a právny zástupca žalobcu namietal aplikáciu týchto rozhodnutí, nakoľko ide o českú judikatúru, súd poukazuje, že nie je viazaný českou judikatúrou, avšak je nutné zdôrazniť, že dané rozhodnutia sú z obdobia totožných právnych poriadkov v oblasti obchodného práva platných aj v ČR, aj v SR.
52. Keďže podmienkou odovzdania a prevzatia diela je protokol o prevzatí a odovzdaní diela v písomnej forme, tvorí existenciu takého protokolu hmotno-právna podmienka odovzdania a prevzatia diela. Keďže daný protokol nebol objednávateľom podpísaný, nie je možné považovať dielo za odovzdané a prevzaté. Zhotoviteľ v takom prípade sa môže domáhať voči objednávateľovi len prevzatia diela. V žiadnom prípade doplatenie ceny diela. (R NS ČR 23Cdo 799/2009)
53. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, žalovaný bol úspešný v konaní, preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
56. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).