Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/11/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej

v právnej veci žalobcu M., a. s., Š., G., IČO X., zastúpeného JUDr. I.Š., advokátka, H., B.,

proti žalovanému P., s. r. o., N., B., IČO X., zastúpeného JUDr. R.V., advokátom, M.,

B., o určenie obsahu zmluvy, vedenej na Okresnom súde Bratislave V pod sp. zn. 21 Cb

79/2005, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 08. novembra

2007 č. k. -317, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 11. 01. 2007 č. k. -235

žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania

vo výške 63 242 Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal proti žalovanému určenia

obsahu zmluvy o prevode vlastníctva vozidiel súdom a náhrady trov konania titulom Zmluvy

23

o preprave vecí č. l/2003 v znení jej Dodatku č.l, Dodatku č. 2, a to odseku prvého článku V.,

ktorý tvorí zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy v zmysle a nasl. .

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 01. 08. 2001

uzavretá zmluva o preprave veci na dobu 4 rokov, ktorej predmetom bol rovoz mlieka

a mliečnych výrobkov pre žalobcu. Na základe jej existencie uzavrel žalovaný lízingovú

zmluvu so spoločnosťou B., a. s. na osem nákladných vozidiel MAN a vytvoril

10 nových pracovných miest na základe dohody s NÚP. Cena za prepravu bola stanovená

na 23,10 Sk/km. Zmluva o preprave veci bola dňa 30. 12. 2002 vypovedaná zo strany žalobcu

bez udania dôvodu s tým, že žalobca dal žalovanému návrh na ďalšiu spoluprácu

po dohodnutí nových zmluvných podmienok. V zmluve o preprave veci bola výpovedná

lehota 2 mesiace bez bližšej špecifikácie dôvodov výpovede. Súd prvého stupňa

preto konštatoval, že výpoveď žalobcu bola v súlade s obsahom zmluvy.

Po dohodnutí nových zmluvných podmienok bola medzi žalobcom a žalovaným

uzavretá nová zmluva o preprave veci zo dňa 01. 03. 2003 č. 1/2003, ktorá bola dňa

21. 08. 2003 zmenená Dodatkom č. 1 a dňa 10. 06. 2004 zmenená Dodatkom č. 2. Na základe

novej zmluvy o preprave veci ( ďalej len „ zmluva “ ) žalovaný pre žalobcu vykonával

opätovne rozvoz mlieka a mliečnych výrobkov, avšak už len šiestimi nákladnými vozidlami

MAN, ktoré boli vo finančnom prenájme ( leasingu ) od spoločnosti B., a. s.

Cena za prepravu bola dohodnutá na 15 Sk/km. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvu

uzavrel slobodne a vážne. Teda dobrovoľne. V Dodatku č. 1 článok V. k zmluve

bolo dohodnuté, že žalobca nainštaluje chladiace zariadenie do 3 vozidiel a žalovaný

na zvyšný počet nákladných vozidiel, ktorými sa vykonával rozvoz pre žalobcu. Zároveň

sa zmluvné strany dohodli, že dňom ukončenia leasingu všetkých vozidiel, žalovaný odovzdá

3 vozidlá žalobcovi do vlastníctva podľa jeho výberu a že cena za prepravu sa zvyšuje

od 01. 09. 2003 na 19,85 Sk/km. Dodatkom č. 2 článok V. k zmluve sa účastníci konania

dohodli na bližšej špecifikácii prevodu vlastníctva k 3 vozidlám a prevod vozidiel

do vlastníctva žalobcu označil za bezodplatný. Tento záväzok žalovaného tvoril zmluvu

o uzatvorení budúcej zmluvy podľa a nasl. . Zároveň sa dohodli

na pokračovaní prepravy opätovne 7 vozidlami a cenu za prepravu stanovili na 18 Sk.

Listom zo dňa 22. 07. 2004 žalobca oznámil žalovanému, že do 3 spomínaných vozidiel

chladiace zariadenie namontoval.

Dňa 20. 01. 2005 zaslal žalobca žalovanému návrh darovacej zmluvy. Z návrhu

nebolo zrejmé aké vozidlá má žalovaný bezodplatne darovať žalobcovi, teda predmet zmluvy

nebol bližšie špecifikovaný. Okresný súd preto tento návrh nevyhodnotil ako návrh podľa

. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Dňa 26. 01. 2005 oznámil žalovaný žalobcovi listom, že odstupuje od zmluvy v znení

jej dodatkov z dôvodu porušenia zásad poctivého obchodného styku. Žalobca listom zo dňa

28. 01. 2005 vyzval žalovaného na plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve. Z dôvodu,

že žalovaný s návrhom nesúhlasil, žalobca podal návrh na určenie obsahu zmluvy o prevode

vlastníctva vozidiel súdom.

Súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci nemali v zmluve dohodu o možnom

odstúpení od zmluvy a vzhľadom na to, že žalobca v čase odstúpenia od zmluvy žalovaným

mal faktúry uhradené, a aj sám žalovaný uviedol, že toto nebolo dôvodom odstúpenia

od zmluvy, nakoľko omeškanie žalobcu bolo evidentné najmä v mesiacoch júl 2004

a november 2004, súd nezistil na strane žalobcu také porušenie zmluvy, ktoré by zakladalo

právo žalovaného odstúpiť od zmluvy, preto vyhodnotil tento úkon žalovaného ako neplatné

odstúpenie od zmluvy.

Súd po preskúmaní okolností za ktorých účastníci konania uzavreli zmluvu o budúcej

zmluve dospel k záveru, že okolnosti na strane žalovaného boli v čase uzavretia zmluvy

o budúcej zmluve také nepriaznivé, že jej neuzavretie by viedlo k likvidácii žalovaného,

resp. bankrotu. Obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným začal v auguste 2001,

kedy bolo postavenie oboch účastníkov konania v rovnováhe. Listom zo dňa 08. 08. 2001

sa žalobca vyjadril, že má záujem pokračovať v zmluvnej spolupráci so žalovaným po dobu

najbližších troch rokov a v prípade, že žalovaný uzatvorí leasingovú zmluvu so spoločnosťou

B., a. s. na dopravnú techniku slúžiacu pre potreby žalobcu, žalobca prevezme záruku

za úhradu splátok leasingových vozidiel, pokiaľ tieto budú pre neho zabezpečovať rozvoz

výrobkov v zmysle uzatvorenej zmluvy. Žalovaný na základe prísľubu žalobcu uzavrel

leasingové zmluvy so spoločnosťou B., a. s.

Súd ďalej konštatoval, že žalobca porušil rovnováhu postavenia účastníkov

vo vzájomnom obchodnom styku, keď najprv od zmluvy o preprave veci dňa 30. 12. 2002

odstúpil bez udania dôvodu a v ďalšom období predkladal žalovanému také podmienky,

43

za ktorých bol ochotný uzavrieť novú zmluvu o preprave, ktoré mali viesť k tomu,

aby sa dostal do takej hospodársky nepriaznivej situácie, v ktorej by previedol predmet

leasingu na žalobcu. Konanie žalobcu bolo súdom vyhodnotené ako porušenie zásad

poctivého obchodného styku a okolnosti za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá

sa dňom 31. 01. 2005 zmenili tak, že nie je možné od žalovaného požadovať uzavretie takejto

zmluvy.

Zmluva o preprave zo dňa 01. 03. 2003 je podľa názoru súdu prvého stupňa platná

a boli v nej dohodnuté aj podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve. Odstúpenie

žalovaného súd prvého stupňa posúdil ako neplatné, z dôvodu, že na odstúpenie neboli dané

podmienky v správaní sa žalobcu a tento prejav posúdil ako prejav, ktorý smeruje k tomu,

aby nedošlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve.

Žalobca podal proti prvostupňovému rozsudku odvolanie a žiadal ho zmeniť a žalobe

vyhovieť.

Dňa 08. 02. 2005 bolo Okresným súdom Bratislava V na základe návrhu žalobcu

vydané uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým bolo žalovanému zakázané do rozhodnutia

vo veci samej vykonať akékoľvek úkony majúce za následok scudzenie alebo zriadenie

vecných práv tretím osobám k 3 vozidlám žalovaného EČ BA 710 IM, BA 709 IM, BA 705

IM. Uznesenie o predbežnom opatrení bolo taktiež potvrdené uznesením Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 24. 06. 2005 č. k. -97. Žalovaný povinnosť, ktorá mu

vyplýva z uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nedodržal a dňa 16. 02. 2005 vozidlo

s EČ BA 709 IM prepísal na spoločnosť N., spol. s. r. o. so sídlom N., P., IČO X. ( nové

evidenčné číslo vozidla je PB 605 AU ).

Odvolací súd rozsudkom z 08. 11. 2007 č. k. -317 rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa , žalobe žalobcu vyhovela určil

obsah darovacej zmluvy. Z dôvodu, že vozidlo s EČ BA 709 IM bolo prevedené

do vlastníctva N., spol. s. r. o. žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal uzavretia darovacej

zmluvy ohľadne tohto vozidla zamietol. Náhradu trov prvostupňového o odvolacieho konania

priznal odvolací súd podľa ust. žalobcovi.

53

Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, ktoré boli vykonané

pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní zopakoval nevyhnutné dokazovanie

vykonané pred prvostupňovým súdom. Po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel

k záveru, že odvolanie je dôvodné a stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že zmluva

o preprave i jej časť o uzavretí budúcej zmluvy sú platné právne úkony a odstúpenie

žalovaného od zmluvy je právny úkon neplatný. Odvolací súd ďalej konštatoval, že návrh

darovacej zmluvy zo dňa 20. 01. 2005 ( č. l. 117 spisu ) je podľa jeho názoru výzvou žalobcu

adresovanou žalovanému v súlade s ust. a je z nej zrejmé,

že žalobca vyzval žalovaného na uzavretie konkrétnej darovacej zmluvy na základe zmluvy

o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj opätovnou výzvou podľa obsahu listu zo dňa 28. 01. 2005

( č. l. 141 spisu ). Žalovaný si povinnosť uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu

podľa ust. nesplnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

súdu prvého stupňa, že na strane žalovaného došlo k zmene okolností za ktorých bola zmluva

o budúcej zmluve uzatvorená, podotkol však, že súd prvého stupňa opomenul, že zmenu

okolností na strane žalovaného, musí žalovaný ako osoba povinná, bez zbytočného odkladu

oznámiť strane oprávnenej, a to podľa ust. . K oznámeniu

zo strany žalovaného nedošlo a z tohto dôvodu k zániku záväzku žalovaného uzavrieť zmluvu

nedošlo.

Odvolací súd označil konanie žalobcu, ktorým sa domáhal určenia obsahu darovacej

zmluvy súdom za konanie, ktoré je v súlade s právom, pretože na základe vyššie uvedených

skutočností, žalobca neporušil zásadu poctivého obchodného styku podľa ust. § 265

a zmluvné dojednania medzi účastníkmi konania nemajú znaky

nerovnosti a nevyváženosti.

Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu v zákonnej lehote dňa 05. 02. 2008

na súde prvého stupňa dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok

vo vyhovujúcej časti výroku zrušil, vec vrátil na nové konanie na odvolací súd.

V odôvodnení dovolania uviedol, že odvolací súd nesprávne posúdil vec po právnej

stránke v zmysle ust.

Poukázal, že porušenie zásad poctivého obchodného styku nespôsobuje absolútnu

neplatnosť zmluvy účastníkov, a teda nič nebráni jej dobrovoľnému splneniu, v danom

prípade žalovaným, avšak v prípade, že si táto povinná strana svoj záväzok dobrovoľne

nesplní, nemôže sa oprávnená strana úspešne domáhať účinnej právnej ochrany na súde,

pretože podľa výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Ďalej uviedol, že žalobca rovnováhu

postavenia účastníkov vo vzájomnom obchodnom styku porušil, keď najprv od pôvodnej

zmluvy odstúpil a v ďalšom období žalovanému, ktorého postavenie bolo vzhľadom na prijaté

záväzky oslabené, predkladal také podmienky, za ktorých bol ochotný uzavrieť novú zmluvu

o preprave, ktoré mali viesť k tomu, aby sa dostal do takej hospodársky nepriaznivej situácie,

v ktorej by predviedol predmet leasingu na žalobcu, najprv za cenu akontácie, ktorá vôbec

nezodpovedala nákladom žalovaného na získanie predmetu leasingu do vlastníctva, a potom

na získanie predmetu leasingu bezodplatne do vlastníctva žalobcu.

Tvrdil, že žalobca montáž chladiaceho zariadenia ukončil až 07. 12. 2004 a na tento

účel si ponechal sumu 464 192 Sk, ktorú mal zaplatiť žalovanému za rozvoz. Montáž

chladiaceho zariadenia žalobcom označil ako účelovú, s cieľom zaistiť si vlastníctvo troch

vozidiel. Tvrdil, že žalovaný neponúkol ako prvý žalobcovi prevod troch vozidiel. Tento

návrh podal žalobca, v snahe zabezpečiť si čo najlepšie postavenie v obchodnom vzťahu.

Uviedol tiež, že žalobca nemal záujem pokračovať v spolupráci po roku 2005.

Žalovaný vo svojom podaní opäť popísal skutkový stav veci, pričom správanie

žalobcu považoval za šikanovanie žalovaného. Mal za to, že došlo k naplneniu ustanovenia

, t. j. u žalovaného došlo k takej zmene pomerov,

ktoré zakladali zánik povinnosti uzavrieť zmluvu a súčasne konanie žalobcu bolo v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku, preto nemôže požívať právnu ochranu.

Dovolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 18. 02. 2008. Žalobca

sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie je prípustné ( )

a že ho podal účastník konania v lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez pojednávania

( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené,

73

V prejednávanej veci žalobca žiadal, aby súd na základe zmluvy o uzavretí budúcej

zmluvy a podľa ustanovenia a nasl. určil obsah darovacej

zmluvy.

V konaní nie je sporné, že účastníci 01. 03. 2003 uzavreli zmluvu o preprave

a následne jej dva dodatky, pričom dodatok č. 2 v bode II. obsahoval i zmluvu o uzavretí

budúcej zmluvy. Žalovaný sa touto zmluvou zaviazal vykonať bezodplatný prevod vlastníctva

vozidiel na žalobcu, pričom predmetom výberu predmetu žalobcu mali byť 3 vozidlá, ktoré

žalobca na vlastné náklady vybavili chladiacim zariadením. Od tejto zmluvy žalovaný listom

zo dňa 26. 01. 2005 odstúpil, avšak toto odstúpenie žalovaného od zmluvy je neplatný právny

úkon. Žalobca ako osoba zo zmluvy o budúcej zmluve oprávnená vyzval v súlade s touto

zmluvou žalovaného na uzavretie darovacej zmluvy, a to návrhom darovacej zmluvy

z 20. 01. 2005, pričom svoj návrh zopakoval podaním z 28. 01. 2005. Uvedenú skutočnosť

potvrdil štatutárny orgán žalobcu svojou výpoveďou.

Žalovaný v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci so zreteľom

na ustanovenie a . Tvrdil, že súd nemal žalobe

vyhovieť, nakoľko u neho došlo k zmene okolností, v dôsledku čoho už nebolo možné

od neho rozumne požadovať uzavretie zmluvy. V tejto súvislosti však žalovaný opomenul,

že ustanovenie zánik povinnosti uzavrieť realizačnú

zmluvu v dôsledku zmeny okolností spája s oznámením týchto okolností, a to bez zbytočného

odkladu žalobcovi. Žalovaný oznámenie zmeny okolností žalobcovi v konaní nedoložil

žiadnym dôkazom.

Žalovaný sa domáhal, aby súd na základe ustanovenia

žalobcovi neposkytol právnu ochranu, nakoľko jeho konanie pri uzatváraní zmluvy

a jej dodatkov, ako aj v priebehu jej plnenia, bolo v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku.

Dovolací súd poukazuje, že obchodník v rámci podnikania celkom nesie

podnikateľské riziko a nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni

a za nevýhodných podmienok a že nemá možnosť zmluvu, ktorú uzavrel v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok so spätným účinkom anulovať. Predpokladá sa, že bude

vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti,

83

ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku

a zlepšenie svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze,

ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov,

nesmie zneužívať práv, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého

obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami

a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne

smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov.

Okolnosti a podmienky za ktorých vznikla zmluva a bola plnená nenasvedčujú tomu,

že žalovaný bol šikanovaný. Účastníci uzavreli zmluvu o preprave, predmetom ktorej

bol rozvoz mlieka a mliečnych výrobkov. Plynulý chod siete dodavateľsko odberateľských

vzťahov si vyžadoval stálosť prepravy, z čoho vyplýva, že bolo v záujme žalobcu

aj žalovaného, aby bola zmluvne zabezpečená preprava. Cena prepravy sa tvorila dohodou

a bolo prirodzené, že každá so zmluvných strán sledovala svoj cieľ. Žalobca si chcel

zabezpečiť prepravu s čo najnižšími nákladmi a žalovaný chcel okrem pokrytia nákladov

dosiahnuť čo najvyšší zisk. Porovnaním dohodnutých cien je potrebné konštatovať,

že dohodnutá cena zodpovedala obvyklej cene. Účastníci konania prostredníctvom rokovaní

štatutárnych orgánov, listov dohodovali a menili podmienky prepravy a jej cenu. Na základe

výsledkov tohto dohodovacieho procesu dovolací súd dospel k záveru, že žalobca nekonal

v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že v kontraktačnom procese

sa dohodlo darovanie troch vozidiel žalobcovi, je potrebné posudzovať v súvislosti

so zvýšením ceny prepravy a prevzatím záväzku namontovať klimatizáciu. V prípade,

že žalobca nezaplatil časť ceny prepravy, dôvodiac tým, že namontoval klimatizáciu,

žalovaný má možnosť túto vec samostatne riešiť, a to aj podaním žaloby o zaplatenie ceny.

So zreteľom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom

rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu. Keďže nezistil

vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, dovolanie podľa

zamietol.

Žalobca, ktorý mal v dovolacom konaní úspech, má právo na náhradu trov konania

/ /. Nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, a preto si ich nevyčíslil,

súd mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. júna 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková