Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-176-2021.pdf
PDF · 155.28 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/176/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: S. S., s miestom podnikania H. XXX, XXX XX J. IČO: 472 77 009, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom O. XX, XXX XX K. R., proti žalovanému: Dubai Industry, s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 3/536, 010 01 Žilina, IČO: 36 609 064, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, v konaní o zaplatenie 4.940 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/133/2020-153 zo dňa 22. júna 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/133/2020-153 zo dňa 22. júna 2021 potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.940,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.420,- Eur od 17.11.2019, zo sumy 2.640,- Eur od 24.12.2019 a zo sumy 880,- Eur od 12.01.2020 všetko až do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, ako aj náhrady trov konania. Žalovaný nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo zo dňa 31.10.2019, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného vodoinštalatérske a kúrenárske práce na stavbe BVMPI v Nemecku. Za poskytnuté práce vystavil žalobca žalovanému faktúry, a to faktúru č. 2019009 v sume 1.920,- Eur zo dňa 25.11.2019 so splatnosťou 16.11.2019, faktúru č. 2019010 v sume 2.640,- Eur zo dňa 09.12.2019 so splatnosťou 23.12.2019 a faktúru č. 2019011 v sume 880,- Eur zo dňa 28.12.2019 so splatnosťou 11.01.2020. Žalovaný uhradil žalobcovi časť splatných pohľadávok, a to vo výške 500,- Eur, čím podľa žalobcu uznal svoj záväzok v celom rozsahu. Čiastočná úhrada bola žalobcom priradená k najskoršie splatnej pohľadávke žalobcu. I napriek čiastočnej úhrade zo strany žalovaného žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávky v celkovej výške 4.940,- Eur, ktoré sú viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Žalovaný pohľadávku neuhradil ani napriek predžalobnej výzve žalobcu.
3. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu bolo poukázané na konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica, v ktorom v upomínacom konaní bolo žalobe vyhovené platobným rozkazom
zo dňa 03.06.2020, ktorý žalovaný napadol včasným odôvodneným odporom. Okresný súd poukázal na vyjadrenia žalovaného, ktorý zvýraznil jednotlivé ustanovenia zmluvy o dielo a súčasne poukázal na úpravu odstúpenia od zmluvy o dielo v zmysle čl. IX. bod 9.3. zmluvy o dielo s tým, že potvrdil skutočnosť, že žalobcom došlo k vystaveniu faktúr č. 2019009, č. 2019010 a č. 2019011, predmetom ktorých boli inštalatérske a kúrenárske práce v Nemecku za mesiace november a december 2019. Žalovaný uviedol, že nikdy písomne neodsúhlasil žalobcovi žiaden súpis vykonaných prác a žalobca k vystaveným faktúram žiaden písomne odsúhlasený súpis skutočne vykonaných prác nepriložil, pričom sa jednalo o povinnú prílohu každej faktúry zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela podľa zmluvy o dielo. Žalovaný uviedol, že žalobca nesplnil dohodnuté hmotnoprávne podmienky na vznik práva na zaplatenie ceny diela, resp. jeho časti. Žalobca žalovaného nevyzval na odsúhlasenie súpisu vykonaných prác. Žalovaný namietol aj obsahovú nepreskúmateľnosť žalobcom vystavených faktúr, ktoré neumožňujú zistiť, akým spôsobom žalobca dospel k výpočtu fakturovanej sumy za vymedzené časové obdobie mesiacov november a december 2019. K čiastočným úhradám žalovaný uviedol, že zaplatil dve zálohové platby na cenu diela, a to dňa 02.12.2019 v sume 500,- Eur s označením „zálohová platba“ a dňa 22.12.2019 v sume 500,- Eur s označením „záloha“. Podľa žalovaného sa nejednalo o úhradu splatnej ceny diela, ale poskytnutú zálohu na cenu diela, a preto vykonané úhrady nemohli byť priradené k jednotlivým neoprávnene vystaveným faktúram žalobcu a nemohli mať účinok uznania hlavného záväzku, na splnenie ktorého bola záloha poskytnutá.
4. Okresný súd poukázal na vyjadrenia žalobcu s tým, že v prílohe k fakturácii bol žalovanému predložený súpis prác, tzv. šichtovky, ktoré sú podpísané pánom E., a to za obdobie 46., 48., 49. a 50.-teho týždňa, pričom na preukázanie skutočnosti, že žalobca v zmysle súpisov vykázané práce vykonal, navrhol výsluch svedkov K. S. a B. Q.. Žalovaný ako objednávateľ diela mal oprávnenie vrátiť žalobcovi ako zhotoviteľovi predložený súpis vykonaných prác na opravu alebo prepracovanie, čo však žalovaný neučinil a urobil tak až po podaní žaloby, teda po doručení platobného rozkazu vrátane jeho príloh do elektronickej schránky žalovaného. K úhrade žalovaného vo výške 1.000,- Eur žalobca uviedol, že táto mala slúžiť na prvotnú úhradu nákladov žalobcu, na vycestovanie do zahraničia a na úhradu nákladov pobytu. Žalobca na základe pokynu žalovaného úhradu priradil k najstaršie splatnej faktúre, a preto žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný žiada vrátiť platby vo výške 1.000,- Eur späť. Žalobca mal za to, že cena diela je naviazaná na súpis vykonaných prác, nie na protokolárne odovzdanie diela, a keďže súpisy prác boli podpísané osobami, ktoré na stavbe podpisovali každému súpisy prác, a to nie len žalobcovi, mal za to, že jeho právo na zaplatenie ceny diela je dané.
5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 14.12.2020 poprel skutočnosť, že by listiny žalobcom označené ako šichtovky, boli prílohou faktúr doručených žalovanému, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha. Žalovaný poprel, že by pán E. bol osobou oprávnenou potvrdzovať súpisy vykonaných prác v mene žalovaného. Išlo o jedného z ďalších dodávateľov na stavbe, ktorý nebol splnomocnený ani poverený žalovaným na odsúhlasovanie vykonaných prác. Žalovaný s poukazom na ust. § 20 ods. 1, 2, § 31 ods. 4, § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v celom rozsahu poprel pravosť listín označených žalobcom ako „šichtovky“, poprel, že by boli vyhotovené a podpísané žalovaným, prípadne osobou splnomocnenou žalovaným na ich vyhotovenie a podpísanie, pretože na žiadnej z týchto listín sa nenachádza podpis konateľa žalovaného, zamestnanca žalovaného ani žiadnej osoby oprávnenej odsúhlasovať súpisy vykonaných prác v mene a za žalovaného podľa uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ ide o výsluch svedkov navrhnutých žalobcom, a to p. K. S. a B. Q., tak žalovaný uviedol, že v danom prípade ide o osoby, ktoré vystupujú ako strany konania vedeného proti žalovanému na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/151/2020, v ktorých sporoch svedkovia v procesnom postavení žalobcov vzájomne navrhujú vykonať svoje výsluchy ako svedkov, a to i napriek skutočnosti, že k podpísaniu súpisu vykonaných prác nedošlo oprávnenou osobou za žalovaného. Žalovaný poukázal na list zo dňa 02.07.2020, ktorým vrátil žalobcovi sporné faktúry a odstúpil od zmluvy o dielo, vyzval žalobcu na vrátenie zaplatenej zálohy na cenu diela, na čo žalobca nereagoval.
6. Okresný súd uviedol, že právny vzťah, ktorý je predmetom konania, obsahuje medzinárodný prvok v subjektoch - procesných stranách konania, pretože žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom s miestom podnikania v Českej republike a žalovaný je právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike, preto primárne skúmal právomoc vo veci rozhodovať a otázku určenia pre spor rozhodného práva. Okresný súd poukázal na čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj len „Nariadenie Brusel I bis“) v spojení s čl. 4, čl. 25 ods. 1, čl. 63 ods. 1 písm. a) tohto Nariadenia
a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a uviedol, že vzťah medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti spadá pod koncept „občianskych a obchodných vecí“ v zmysle čl. 1 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis. Slovenská republika je v zmysle Zmluvy o fungovaní EÚ a v zmysle ust. čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. viazaná sekundárnymi právnymi aktmi EÚ, ktoré majú aplikačnú prednosť pred zákonom. Z dôvodu, že konanie prebiehalo pred slovenským súdom, tento bol Nariadením Brusel I bis viazaný, pričom toto nariadenie sa stalo pre Slovenskú republiku záväzným po 10.01.2015 a použije sa na všetky občianskoprávne súdne konania, ktoré boli začaté po tomto dátume. Konanie bolo začaté elektronickým podaním žaloby dňa 16.04.2020. Okresný súd mal za to, že bola daná aj časová pôsobnosť Nariadenia Brusel I bis. Súd prvej inštancie zistil, že strany medzi sebou uzatvorili prorogačnú dohodu podľa čl. 25 Nariadenia Brusel I bis, ktorou založili právomoc na prejednanie sporov z uzatvorenej zmluvy všeobecnému súdu Slovenskej republiky, a to podľa čl. XI. bod 11.11. zmluvy o dielo. K rozhodnému právu, ktoré okresný súd aplikoval na daný skutkový stav, uviedol, že vychádzal z univerzálnej aplikácie Nariadenia Rím I (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky), a to s prihliadnutím na okamih vzniku predmetného záväzku, ku ktorému došlo uzavretím Zmluvy o dielo zo dňa 31.10.2019. Nariadenie Rím I je založené na uprednostnení dohody zmluvných strán o rozhodnom práve, pričom podmienky pre platnú dohodu upravuje čl. 3 ods. 1 tak, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
7. Okresný súd zistil, že strany sporu si medzi sebou zvolili právo rozhodné pre zmluvu a nároky z nej vyplývajúce podľa čl. XI. bod 11.11. zmluvy o dielo tak, že vzťah zmluvných strán založený touto zmluvou sa riadi Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. Vzhľadom na stranami zmluvy výslovne vykonanú voľbu práva podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rím I, právom rozhodným pre záväzkový vzťah bolo slovenské právo.
8. Podľa žaloby bolo zrejmé, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia ceny diela na podklade písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 31.10.2019, podľa ktorej žalobca v postavení zhotoviteľa vykonával pre žalovaného ako objednávateľa dielo vymedzené v časti predmet zmluvy za dohodnutú cenu diela podľa čl. III. zmluvy o dielo. Zmluvu okresný súd vyhodnotil ako platnú zmluvu o dielo s jej podstatnými náležitosťami v zmysle ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka.
9. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 407 ods. 1, 2, 3 a 4 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Bolo nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o dielo v písomnej podobe dňa 31.10.2019, ktorá tvorí súčasť spisu podľa č.l. 6 - 10 spisu, ďalej bolo nesporné, že žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil listom zo dňa 02.07.2020, a to pre omeškanie žalobcu so zhotovením a odovzdaním diela podľa zmluvných podmienok, pričom žalobca si uplatnil cenu diela tromi v žalobe označenými čiastkovými faktúrami s uvedením fakturovanej sumy a lehoty splatnosti. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bol vznik práva žalobcu ako objednávateľa diela na zaplatenie ceny diela podľa dohodnutých zmluvných podmienok v zmysle čl. IV. zmluvy o dielo. Ďalej bolo sporné to, či účinky čiastočnej úhrady vykonanej žalovaným v sume 1.000,- Eur, sú účinkami predpokladanými ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a súčasne sporným bola aj platnosť odstúpenia od zmluvy o dielo žalovaným, ktoré bolo vykonané listom žalovaného zo dňa 02.07.2020.
10. Okresný súd mal za to, že v zmysle čl. IX. bod 9.7. zmluvy o dielo bolo pre posúdenie nárokov žalobcu voči žalovanému v tejto sporovej veci irelevantné, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, pretože pre posúdenie dôvodnosti nárokov žalobcu bolo podstatné to, či v súlade s ustanoveniami zmluvy o dielo vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny diela a v akom rozsahu, pretože žalobca si uplatňoval voči žalovanému v predmetnom konaní nárok, ktorý mal vzniknúť ešte pred sporným odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd uviedol, že tieto neumožňovali prijať záver, že žalobca v konaní spoľahlivo preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky pre vznik práva žalobcu na zaplatenie dohodnutej ceny diela. V písomnej Zmluve o dielo zo dňa 31.10.2019 a v nej dohodnutého ustanovenia čl. III bod 3.5. zmluva viazala právo zhotoviteľa diela na zaplatenie ceny diela na objednávateľom písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác podľa čl. IV bod 4.4. zmluvy o dielo, a to vo väzbe na ust. čl. IV bod 4.1., 4.2., 4.3. a 4.5. zmluvy o dielo, keď súpis vykonaných prác písomne odsúhlasený objednávateľom predstavoval podľa
zmluvy povinnú prílohu faktúry zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela a zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť faktúru až po splnení podmienok vymedzených čl. IV bod 4.2. zmluvy o dielo, to znamená po riadnom vykonaní diela bez vád a po písomnom odsúhlasení súpisu vykonaných prác s výslovným uvedením počtu hodín riadneho vykonávania diela. Zmluva o dielo uzavretá stranami sporu v písomnej podobe dňa 31.10.2019 bola určujúca pre stanovenie časového okamihu zaplatenia ceny diela.
11. Zákonná úprava v ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka nevylučuje dohodu strán na zaplatenie ceny diela pred dokončením a odovzdaním diela zhotoviteľom. Zákonná úprava umožňuje stranám dohodnúť sa na platení ceny diela podľa samostatných dokončených častí stavby, prípadne podľa časových úsekov vykonávania diela, a to v nadväznosti na spísanie zápisnice o prevzatí diela, prípadne súpisov vykonaného diela, ako tomu bolo v posudzovanej právnej veci. Podľa okresného súdu si zmluvné strany v danom prípade dohodli zmluvnú hmotnoprávnu podmienku pre vznik práva na zaplatenie ceny diela, ktorá sa v zmysle právnej teórie nepovažuje za podmienku podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka, ale za tzv. nepravú podmienku, t.j. zmluvný predpoklad vzniku nároku na úhradu ceny diela. Pokiaľ zmluvné strany dohodli právo na zaplatenie ceny diela, ktoré bolo viazané okrem iného na písomné odsúhlasenie súpisu zhotoviteľom skutočne vykonaných prác štatutárnym orgánom objednávateľa diela alebo osobou, ktorú na tento úkon štatutárny orgán objednávateľa písomne splnomocní podľa čl. IV bod 4.4. zmluvy o dielo, išlo o hmotnoprávnu podmienku vzniku práva na zaplatenie čiastkovej ceny diela. Ak súpis vykonaných prác nebol objednávateľom odsúhlasený, mohol sa zhotoviteľ domáhať voči objednávateľovi potvrdenia doručeného súpisu vykonaných prác a len za splnenia podmienok predpokladaných v čl. IV bod 4.2. zmluvy o dielo vzniklo žalobcovi ako zhotoviteľovi diela právo na zaplatenie dohodnutej ceny diela (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. mája 2008, sp. zn. 32Cdo 1984/2007, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.04.2009, sp. zn. 23Cdo 799/2009).
12. Vzhľadom k zmluvnému dojednaniu medzi žalobcom a žalovaným potom okresný súd návrh žalobcu na výsluchy svedkov p. Q. na preukázanie okolností vykonávania stavebných prác a existenciu pohľadávky svedkov Q. voči žalovanému z titulu vykonávaných prác hodnotil za irelevantné, pretože medzi stranami nebolo sporné to, že žalobca vykonával stavebné práce podľa zmluvy. Existencia pohľadávok iných veriteľov voči žalovanému nezakladá právnu domnienku existencie oprávnenej pohľadávky žalobcu uplatnenej v danom sporovom konaní. Podľa okresného súdu ani pri zohľadnení e- mailovej komunikácie z mesiaca december 2019, ktorá bola uskutočnená medzi konateľom žalovaného a pánom Q., nebolo možné prijať záver, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie fakturovanej ceny diela v uplatnenej sume. Návrh žalobcu na výsluch svedkov preto okresný súd zamietol a rovnako aj návrh na výsluch svedka E., ktorý považoval okresný súd za nedôvodný, pretože základnou spornou skutočnosťou bola podmienka žalovaným potvrdeného súpisu prác, absencia ktorej podmienky nemohla byť suplovaná výpoveďou tohto svedka. Žalobcom nebolo tvrdené, a tým ani preukazované, že by žalovaný svojim postojom splnenie zmluvne dohodnutej podmienky splatnosti ceny diela zmaril. Ak sa žalovaný od samotného začiatku voči žalobou uplatnenému nároku bránil tým, že žalobca nedodržal zmluvne dohodnuté podmienky splatnosti ceny diela, bolo procesnou povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať, že nárok na zaplatenie ceny diela vznikol a je v uplatnenej sume daný.
13. Okresný súd dospel k záveru, že podľa dohodnutých zmluvných podmienok pre vznik práva na zaplatenie ceny diela bola rozhodujúca podmienka nielen riadneho vykonania časti diela za dohodnuté časové obdobie (dvoch kalendárnych týždňov), t.j. bez vád, ale tiež objednávateľom písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác, obsahujúci nielen počet hodín vykonávania diela, ale aj príslušnú časť ceny diela, ktorá má byť predmetom fakturácie (čl. IV. bod 4.4. zmluvy od dielo), ktorý však v konaní žalobcom predložený nebol. Za takýto súpis nebolo možné považovať ani listinu potvrdenú treťou osobou, ktorej oprávnenie konať za žalovaného bolo dovodzované žalobcom zo spôsobu, akým táto komunikovala s otcom konateľa žalovaného a zo spôsobu jej vystupovania na stavbe v procese realizácie diela. I napriek tomu, že žalobca predložil v reakcii na procesnú obranu žalovaného tzv. šichtovku v nemeckom jazyku (č.l. 55-56 spisu), vzhľadom na nesporné tvrdenie strán, že táto je opatrená podpisom pána E., okresný súd upustil od úradného prekladu listiny, pretože takýto postup okresného súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov by bol v rozpore s princípom hospodárnosti konania a viedol by k neúmernému predĺženiu konania bez toho, že by preklad listiny ako dôkazu mohol pozitívne ovplyvniť postavenie žalobcu v procese dokazovania. Z listiny nevyplýva, kto ju vystavil a komu je určená, táto nebola opatrená podpisom konateľa žalovaného alebo inej ním písomne splnomocnenej osoby na tento úkon podľa čl. IV. bod 4.4. zmluvy o dielo. Rovnako skutočnosť, či súpisy
vykonaných prác predložené žalobcom do súdneho spisu v nemeckom jazyku boli súčasťou faktúr doručených žalovanému a že spolu s faktúrami sa tieto dostali do dispozičnej sféry žalovaného pred podaním žaloby, zostala medzi stranami spornou. Skutočnosť, že tieto súpisy boli žalovanému riadne doručené, spochybnila aj okolnosť predloženia tohto dôkazu až v priebehu súdneho konania v reakcii na odpor žalovaného proti platobnému rozkazu, hoci tieto mali podľa zmluvy tvoriť povinnú prílohu faktúr. Naviac, z predložených listín nebolo zrejmé, kto bol predkladateľom súpisu a z akého dôvodu žalobca, ktorý je podnikateľom s miestom podnikania v Českej republike, komunikuje so žalovaným, ktorým je slovenský podnikateľský subjekt, v nemeckom jazyku. Pokiaľ súpis mal medzi stranami slúžiť na odsúhlasenie kvality a rozsahu žalobcom vykonaného diela, tak sa javilo okresnému súdu prirodzené a logické, aby strany v komunikácii medzi sebou používali jazyk, ktorému obidve zmluvné strany rozumejú.
14. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcom predložený dôkaz, tzv. šichtovky vo väzbe na obsah faktúr, ktorými žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela, neumožňovali okresnému súdu ani verifikovať výšku uplatneného nároku ako dôvodne namietal žalovaný v konaní, pretože súpisy prác neobsahovali vymedzenie zodpovedajúcej časti ceny diela a rovnako obsah žalobcom vystavených faktúr okrem označeného mesačného obdobia neobsahoval bližšie vecné vymedzenie vykonanej časti diela tak, aby bolo zrejmé a nesporné, k akým prácam, za aké konkrétne obdobie a v akom konkrétnom rozsahu sú tieto žalobcom fakturované. Ak nenastala podmienka, na ktorú bolo viazané oprávnenie žalobcu ako zhotoviteľa vystaviť faktúru na zaplatenie časti ceny diela, a to stranami odsúhlasený súpis vykonaného diela, bolo podľa názoru okresného súdu namieste konštatovať, že žalobca vystavil žalované faktúry predčasne a že žalobcovi doposiaľ právo na zaplatenie čiastkovej ceny diela nevzniklo (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.10.2011, sp. zn. 23Cdo 2664/2010). Okresný súd zvýraznil, že ak si zmluvné strany v písomne uzatvorenej zmluve dohodli, akým spôsobom bude objednávateľ verifikovať kvalitu a rozsah zhotoviteľom vykonaného diela, akým spôsobom bude cena diela zhotoviteľom fakturovaná a objednávateľom diela uhrádzaná, tak potom bolo potrebné takúto dohodu zmluvných strán okresným súdom rešpektovať a pri rozhodovaní o sporných nárokoch z nej vychádzať. Nerešpektovanie takejto dohody by predstavovalo popretie autonómie vôle zmluvných strán, porušovalo by to princíp právnej istoty účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu a predstavovalo by to neprijateľný zásah do zmluvnej voľnosti strán. Okresnému súdu neprináležalo hodnotiť kvalitu zmluvnej úpravy a jej výhodnosť, príp. nevýhodnosť pre tú - ktorú zmluvnú stranu. U podnikateľských subjektov sa vo všeobecnosti predpokladá vyššia miera odbornosti a profesionality pri kreovaní a úprave vzájomných práv a povinností, a preto nebol daný priestor na zvýšenú ochranu ktorejkoľvek strany sporu s cieľom vyvažovania ich postavenia v spore, ako je tomu v prípade sporov so spotrebiteľmi. K čiastkovým úhradám žalovaného, a to v sume 1.000,- Eur okresný súd konštatoval, že týmto nedošlo k uznaniu zvyšku dlhu podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože zmluvné strany tieto právne účinky v zmluve výslovne vylúčili v ust. čl. IV. bod 4.4. zmluvy o dielo, a to s prihliadnutím na povahu vykonanej platby žalovaným vymedzenej v poznámke pre príjemcu ako „zálohová platba“ (č.l. 46), resp. „záloha“ (č.l. 47). Okresný súd preto žalobu žalobcu vyhodnotil ako predčasne podanú, a túto zamietol.
15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol za aplikácie ust. § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol úspešný, preto mu voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
16. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca za aplikácie ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) CSP. Žalobca v odvolaní poukázal na ods. 43., ods. 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a uviedol, že s vyjadreným právnym názorom okresného súdu nie je možné súhlasiť. Podľa žalobcu okresný súd nevzal do úvahy bod 1.1 zmluvy o dielo, ust. § 536 Obchodného zákonníka. Bolo preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného práce v rozsahu uvedenom v zmluve, tieto fakturoval, faktúry doručil žalovanému. Žalovaný síce poukazoval na to, že sporné faktúry vrátil listom zo dňa 02.07.2020, v ktorom vytkol absenciu splnenia hmotnoprávnych podmienok pre vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny diela a že nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu ani k žiadnemu odovzdaniu ukončeného diela bez vád a nedorobkov, a tým žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo a vyzval žalobcu na vrátenie celkovej zaplatenej ceny diela vo výške 1.000,- Eur, avšak v tejto súvislosti žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že na predmetnom diele boli vady a nedorobky. Žalovaný nepredložil žiadnu reklamáciu zo strany nemeckého odberateľa na práce vykonané žalobcom na predmetnom diele. Vzhľadom k uvedenému žalobca má nárok na úhradu ceny diela, ktoré bolo riadne vykonané a na uvedené mal prihliadnuť okresný súd, keď tieto práce neboli žiadnym spôsobom
namietané, boli vykonané bez vád a nedorobkov. Uplatňovaný nárok žalobcu mal preto okresný súd považovať za dôvodný.
17. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na odsek 56. odôvodnenia rozsudku okresného súdu a poukázal na ust. § 265 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu žalovaný nepoprel, že žalobca vykonal pre žalovaného práce, teda samotný žalovaný si je vedomý toho, že žalobca vykonal pre neho práce, avšak odmieta zaplatiť za zhotovenie diela stanovenú cenu. Takéto konanie žalovaného žalobca považoval za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu o nevykonaní dôkazov navrhnutých žalobcom, pretože podľa žalobcu výsluch ním navrhnutých svedkov by dostatočne zistil skutkový stav v prejednávanej veci. Podľa výpovede žalobcu súpisy prác spisoval p. E. a následne tieto doručoval žalovanému a túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Podľa žalobcu bolo nevyhnutné, aby bol vykonaný dôkaz výsluchu svedka p. E., ktorý podpisoval súpisy vykonaných prác. Podľa žalobcu, ak žalovaný disponoval predmetnými súpismi prác, avšak tieto nepotvrdil, tak uvedené má byť na ťarchu žalovaného, a preto možno konštatovať, že tieto súpisy prác sú odsúhlasené a žalobcovi vznikol nárok na úhradu ceny diela. Žalobca považoval právne posúdenie vykonané okresným súdom za nesprávne a rovnako nesprávnym postupom vykonaného dokazovania okresný súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, čo spôsobilo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca mal za to, že bolo nevyhnutné vziať do úvahy aj prax, ktorú medzi sebou zaviedli žalobca a žalovaný. Pán E., ktorého žalobca navrhol vypočuť, bol jedinou osobou na stavbe, ktorá objednávala tovar, vedela po nemecky, organizovala činnosti, dávala pokyny, a teda vzbudzovala u žalobcu presvedčenie, že ide o osobu, ktorá je oprávnená, resp. splnomocnená žalovaným na určité úkony. Uvedené potvrdil vo výpovedi aj konateľ žalovaného dňa 22.06.2021, z ktorej vyplýva, že žalovaný nezotrvával v mieste vykonávania diela. Bolo dôvodné vnímať osobu E. zo strany žalobcu ako osobu, ktorá je oprávnená vykonávať určité úkony za žalovaného. Podľa žalobcu okresný súd mal vykonať hlbšie dokazovanie za účelom zistenia skutočného skutkového stavu veci a ak by vykonal potrebné dokazovanie, dospel by k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
18. V závere odvolania žalobca uviedol, že došlo aj k nesprávnemu právnemu názoru pri dvoch čiastočných úhradách faktúr v celkovej výške 1.000 Eur. K tejto čiastočnej úhrade žalobca poukázal na pojednávanie konané pred okresným súdom dňa 22.06.2021 a na jeho výpoveď, podľa ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi a aj napriek uvedenému žalobcovi jeho nárok neuhradil v celom rozsahu. Ak žalovaný uviedol pri platbách poznámku „zálohová platba“, resp. „záloha“, tak žalovaný dobre vedel, že v prípade neuhradenia žalobcom vystavených faktúr bude konfrontovaný s čiastočnými úhradami týchto faktúr, a preto použil poznámku „záloha“. Takéto konanie žalovaného žalobca považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný takéto konanie uskutočňuje voči viacerým subjektom, a preto ide o konanie, ktoré hraničí s podvodným konaním. Vykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom, výsluchom svedkov by bol preukázaný žalobcov nárok. Žalobca považoval rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné, nesprávne a žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie spolu s priznaním trov súdneho konania.
19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 24. septembra 2021 (č.l. 186 - 193 spisu). Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Mal za to, že rozsudok okresného súdu svojim odôvodnením zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP. K odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný poukázal na to, že úprava zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku, s výnimkou ust. § 536 je v celosti dispozitívna, to znamená, že zmluvné strany majú zmluvnú voľnosť dohodnúť si zmluvne podmienky vzniku práva zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela odchylne od zákonnej úpravy. V danej veci v čl. IV. bodu 4.2. Zmluvy o dielo zo dňa 31. októbra 2019 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným boli dohodnuté hmotnoprávne podmienky vzniku práva žalobcu ako zhotoviteľa voči žalovanému ako objednávateľovi na zaplatenie ceny diela, resp. jej časti za dva kalendárne týždne riadneho vykonávania diela, pričom súčasne museli byť splnené podmienky, a to: a) dielo bolo v danom období vykonávané riadne a bez vád, b) objednávateľ písomne odsúhlasil súpis skutočne vykonaných prác zhotoviteľom za dané dva kalendárne týždne vykonávania diela, v ktorom je výslovne uvedený počet hodín riadneho vykonávania diela. Podmienkou bolo písomné odsúhlasenie súpisu skutočne vykonaných prác objednávateľom v daných dvoch kalendárnych týždňoch vykonávania diela, v ktorom je výslovne uvedený počet hodín riadneho vykonávania diela, pričom za písomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác objednávateľom podľa
čl. IV. bodu 4.4. poslednej vety zmluvy o dielo sa považoval výlučne podpísaný súpis vykonaných prác konateľom objednávateľa alebo osobou na to písomne splnomocnenou konateľom objednávateľa. Z čl. IV. bodov 4.4. a 4.5. zmluvy o dielo vyplynulo, že súpis vykonaných prác podľa bodu 4.4., písomne odsúhlasený objednávateľom, predstavuje povinnú prílohu faktúry zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela. Žalovaný poukázal na čl. III. bod 3.2., bod 3.3., čl. IV. bod 4.4., čl. III bod 3.5. zmluvy o dielo. Žalovaný zvýraznil, že zmluvne si žalobca a žalovaný ako zmluvné strany dohodli zmluvnú hmotnoprávnu podmienku pre vznik práva na zaplatenie ceny diela. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo 2664/2010 zo dňa 25. októbra 2011. Žalovaný mal za to, že okresný súd správne konštatoval v napadnutom rozsudku, ak uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej hmotno-právnej podmienky pre vznik práva žalobcu na zaplatenie dohodnutej ceny diela podľa odseku 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Žalovaný zvýraznil, že žalobcovi písomne neodsúhlasil žiaden súpis vykonaných prác a žalobca nikdy žalovanému súpis vykonaných prác ani len nepredložil na odsúhlasenie. Žalobca nepreukázal, že ku svojim faktúram č. 201909, č. 201910 a č. 201911 doručil žalovanému nejaké prílohy a už vôbec nepredložil súpis skutočne vykonaných prác na odsúhlasenie. Pokiaľ žalobca poukazoval na listiny označené ako „súpis prác“, resp. „šichtovky“, tak tieto neboli opatrené odtlačkom pečiatky žalovaného a podpisy na týchto listinách sa nenachádzajú pri označení žalovaného. Z ničoho nevyplynulo, že by žalobcom uvádzaná osoba podpísaná na listinách (s označením „E.“) bola osobou poverenou žalovaným, resp. že by bola osobou, ktorá vystupovala ako oprávnený zástupca žalovaného. Žalobca podľa uzavretej zmluvy o dielo vedel a mal vedieť, že súpis vykonaných prác mu môže písomne odsúhlasiť iba konateľ žalovaného alebo osoba ním písomne splnomocnená, pretože tak to bolo výslovne vyjadrené v čl. IV. bodu 4.4. zmluvy o dielo. Naviac, ak išlo o právny úkon v písomnej forme, t.j. písomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác, tak osoba oprávnená konať za žalovaného musela disponovať písomným plnomocenstvom udeleným konateľom žalovaného na daný úkon, ktorý si vyžadoval písomnú formu.
20. Podľa zmluvy o dielo žalobca vedel, že je povinný zasielať súpisy skutočne vykonaných prác na odsúhlasenie žalovanému na e-mailovú adresu U. spôsobom, ktorý bol uvedený v čl. VI. bodu 6.11. zmluvy o dielo. Žalobca neobjasnil, prečo takto nepostupoval. Žalobca mal uzavretú zmluvu o dielo so žalovaným a táto zmluva bola preňho záväzná a podľa nej mal postupovať. Žalovaný poukázal na výpoveď konateľa na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 22. júna 2021, na ktorom uviedol, že p. E. nebol osobou poverenou žalovaným na potvrdzovanie prác ani na zastupovanie žalovaného, pretože sa jednalo o bežného subdodávateľa. Podľa žalovaného je nepochopiteľné, že žalobca podľa jeho tvrdení ponechal na p. E. spisovanie i doručovanie súpisov vykonaných prác žalovanému a dokonca i doručovanie žalobcových faktúr žalovanému, pričom podľa čl. VI. bodu 6.11. zmluvy o dielo bol žalobca ako zhotoviteľ povinný doručovať faktúry a súpisy objednávateľovi - žalovanému prostredníctvom elektronickej pošty na e-mailovú adresu a@b.c vždy do 12.00 hod. utorka nasledujúceho kalendárneho týždňa, t.j. zasielať súpis skutočne vykonaných prác s uvedením počtu hodín riadneho vykonávania diela za predchádzajúci kalendárny týždeň, ktorý mal slúžiť ako podklad na písomné odsúhlasenie súpisu skutočne vykonaných prác žalovaným ako objednávateľom. Procedúra predkladania a schvaľovania súpisu skutočne vykonaných prác bola upravená v čl. IV. bodu 4.4. a v čl. VI. bode 6.11. zmluvy o dielo, ktorá si nevyžadovala osobnú prítomnosť konateľa žalovaného na mieste vykonávania diela a bola zrozumiteľná, splniteľná a žalobca neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré nepostupoval v súlade s príslušnými zmluvnými dojednaniami. Žalobca nepreukázal, že by niekedy vôbec vyzval žalovaného na odsúhlasenie súpisu prác; žalobca nezasielal súpisy vykonaných prác na schválenie žalovanému dohodnutým spôsobom, ale namiesto toho si dával podpísať nejaké listiny v nemeckom jazyku ľubovoľnou treťou osobou, vystupovanie ktorej osoby ako osoby oprávnenej na konanie za žalovaného si žalobca „dovodil“ z vlastných subjektívnych domnienok.
21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému pred odstúpením od zmluvy o dielo listom žalovaného zo dňa 2. júla 2020 boli doručené akékoľvek súpisy žalobcom vykonaných prác, a to ani len tie listiny v nemeckom jazyku, ktoré žalobca označil ako tzv. šichtovky a ktoré dodatočne predložil okresnému súdu spolu so svojím vyjadrením k odporu žalovaného a ktoré nemali náležitosti súpisov skutočne vykonaných prác podľa zmluvy o dielo. Žalovaný v súlade so závermi okresného súdu, uvedenými v odseku 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že bolo na žalobcovi, aby preukázal, že podľa zmluvy o dielo predložil žalovanému na odsúhlasenie súpisy žalobcom skutočne vykonaných prác, a pokiaľ žalobca nepreukázal túto prvú zásadnú okolnosť, neprichádza do úvahy konštatovanie, že žalovaný údajne úmyselne nepotvrdil súpisy prác a že ich dokonca treba považovať za odsúhlasené. Pre vznik práva zhotoviteľa na zaplatenie ceny
diela nepostačuje bez ďalšieho iba samotné faktické vykonávanie nejakých prác zhotoviteľom, ak nie sú splnené zmluvne dohodnuté hmotnoprávne podmienky (predpoklady) vzniku takéhoto práva. Ani zákonná dispozitívna úprava zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku, od ktorej sa zmluvné strany v danej veci odchýlili, nezakladá zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny diela len „vykonaním prác“, ale vykonaním diela, čím podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka sa rozumie jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom Obchodným zákonníkom. Podľa žalovaného, z obsahu žiadnej z faktúr žalobcu č. 201909, č. 2019010 a č. 2019011 nebolo možné zistiť, ako žalobca dospel k výpočtu fakturovaných súm. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom, ktorý pri posudzovaní faktúr žalobcu vyjadril okresný súd v odseku 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ku posudzovaniu kvality vykonaných prác by bolo možné podľa žalovaného pristúpiť až v štádiu po predložení súpisu skutočne vykonaných prác žalobcom žalovanému na odsúhlasenie, k čomu však z dôvodu nedodržania zmluvne dohodnutého postupu zo strany žalobcu nedošlo. Žalovaný poukázal aj na závery rozhodnutia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/56/2019 zo dňa 12. decembra 2019, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 359/2007. Pokiaľ žalobca považoval poskytnutie dvoch zálohových platieb žalovaným v sumách po 500 Eur za nemorálne, či nekalé konanie žalovaného, tak nič žalobcovi nebránilo v tom, aby tieto platby ihneď po ich prijatí žalovanému vrátil. Okresný súd v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v odseku 57. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy - výsluchy svedkov. Nevykonanie všetkých stranou sporu navrhovaných dôkazov samo osebe nepredstavuje žalobcom tvrdený nesprávny procesný postup, ktorý by znemožnil sporovej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ žalobca poukázal na konanie p. E., tak tento podľa čl. IV bodu 4.4. zmluvy o dielo by musel disponovať písomným plnomocenstvom žalovaného, avšak žalobca v konaní netvrdil, že by takéto plnomocenstvo existovalo alebo že by ho žiadal predložiť buď žalovaným alebo pánom E.. Žalovaný uviedol, že pri platbách z jeho strany 2x 500 Eur bol uvedený údaj pri platbe 2. decembra 2019 „zálohová platba“ a pri platbe dňa 22. decembra 2019 „záloha“. Žiadna z týchto platieb žalovaného nemala označenie číslom niektorej faktúry žalobcu, pričom platba zálohy nemá za následok uznanie hlavného záväzku, na ktorý sa záloha poskytuje, ani jeho zvyšku. Napokon žalovaný v odstúpení od zmluvy o dielo zo dňa 2. júla 2020 vyzval žalobcu na vrátenie sumy 1.000,- Eur poskytnutej titulom zálohových platieb. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, s priznaním 100% náhrady trov odvolacieho konania.
22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 25.10.2021 (č.l. 200 - 201 spisu). Žalobca zotrval na tom, že podľa Zmluvy o dielo zo dňa 31.10.2019 bolo dielo, práce vykonané bez vád a nedorobkov. Ak bola namietaná nekvalita diela, tak žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by dielo vykazovalo vady. Žalovaný mal dostatočný časový priestor k tomu, aby notifikoval konkrétne vady. Ak k uvedenému nedošlo, tak je zrejmé, že zo strany nemeckého dodávateľa neboli uplatnené žiadne vady kvality a rozsahu vykonaného diela. Žalobca vykonal vodoinštalačné a kúrenárske práce, umožnil žalovanému nakladať s predmetom diela, preto žalovaný podľa žalobcu je povinný zaplatiť cenu tohto diela. Pokiaľ ide o zálohové platby 2x po 500 Eur, tak tieto podľa žalobcu boli uskutočnené po tom, ako boli faktúry vystavené žalobcom a doručené žalovanému, a tým ich nemožno považovať za zálohové platby. Žalovaný mal k dispozícii žalobcom vystavené faktúry, avšak tieto nemal záujem uhradiť, a preto uskutočnil len dve platby, ktoré podľa názoru žalobcu úmyselne označil ako „zálohové platby“, resp. „záloha“. Žalobca zdôraznil to, že žalovaný má záväzky aj voči iným zhotoviteľom diela, pričom žalobca sa domnieva, že žalovaný už pri uzavretí zmluvy o dielo mal úmysel neuhradiť cenu diela žiadnemu zo zhotoviteľov diela, a preto takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu. Podľa žalobcu okresný súd neposkytol odpovede na všetky nastolené otázky, a pokiaľ nevyhovel návrhu žalobcu na vypočutie svedkov, tak uvedené mal dostatočne zdôvodniť, čo podľa názoru žalobcu okresný súd neurobil. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne postupoval, ak rozhodol vo veci na predbežnom prejednaní sporu. Tento inštitút mal slúžiť na zabránenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí, keďže jeho výsledkom by malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok týkajúcich sa dôkaznej povinnosti a vyjadrenie predbežného právneho názoru okresného súdu. Ak sa nepodarilo konanie skončiť v štádiu predbežného prejednania sporu, tak okresný súd bol povinný pripraviť pojednávanie tak, aby rozhodnutie vo veci samej nebolo pre strany prekvapivé a aby strany mali možnosť zareagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany, ako aj na právne hodnotenie okresného súdu. Zároveň súd uvedie termín pojednávania. Okresný súd takto nepostupoval, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca zotrval na odvolacom návrhu, a to
na zrušení rozsudku okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie alebo zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že žalobe bude vyhovené s priznaním 100% náhrady trov súdneho konania.
23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 28.10.2021 (č.l. 206 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.10.2021 doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom, za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, § 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/176/2021-211 zo dňa 14.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.04.2022 a na webovej stránke krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
26. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho konania a následne rozhodovania boli odvolacie dôvody žalobcu, uvedené v ním podanom odvolaní zo dňa 13.08.2021. Pokiaľ aj žalobca prostredníctvom právneho zástupcu po podanom odvolaní v rámci vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného, a to v podaní zo dňa 25.10.2021 uvádzal ďalšie dôvody k nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu, resp. k nesprávnosti postupu okresným súdom, ktoré sa viazali k predbežnému prejednaniu sporu, tak k uvedenému odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože len do uplynutia odvolacej lehoty môže žalobca ako odvolateľ rozširovať rozsah odvolania a uvádzať dôvody odvolania. I napriek uvedenému procesno-právnemu stavu, keď krajský súd je povinný prihliadať na rozsah a dôvody odvolania uvedené v zákonom stanovenej odvolacej lehote, a tým aplikovať ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, k postupu okresného súdu, ktorý nariadil predbežné prejednanie sporu (č.l. 115 spisu - predvolanie na predbežné prejednanie sporu) a podľa zápisnice zo dňa 22.06.2021 aj meritórne rozhodol, tak k uvedenému došlo v súlade s ust. § 171 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo veci samej.
27. V druhom rade krajský súd vzhľadom aj k počtu vyvolaných sporov obdobného charakteru žalobcami voči žalovanému uvádza, že každá odvolacia právna vec je osobitne, samostatne posudzovaná so zreteľom skutkového a právneho stavu, zisteného a konštatovaného okresným súdom v tej - ktorej sporovej právnej veci. Okolnosti, konkrétnosti každej sporovej veci potom následne nemôžu byť bez ďalšieho „paušálne“ premietnuté do iných vyvolaných sporových prípadov.
28. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorý namietal nedostatočné dokazovanie, a tým nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, ku ktorému podľa žalobcu došlo z dôvodu nevykonania dôkazov navrhnutých žalobcom, krajský súd uvádza, že okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie žalobcovho nároku, ako aj uplatnenej obrany žalovaným. Nevykonanie dôkazov okresný súd riadne zdôvodnil v odseku 57. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré zdôvodnenie nadväzovalo k odseku 56. odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v spojení aj s predchádzajúci odsekmi. Pri nevykonaní dôkazov okresným súdom navrhnutých žalobcom, okresný súd vecne správne postupoval, pokiaľ vychádzal zo zmluvne dohodnutých podmienok medzi žalobcom a žalovaným, a to z obsahu uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 31.10.2019, v ktorej boli výslovným spôsobom dohodnuté zmluvné podmienky pre žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny diela, resp. jej časti. V konečnom dôsledku strany sporu označia a navrhnú vykonanie dôkazov, ale v závere je to súd, ktorému patrí zákonné právo v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Ak okresný súd realizoval toto zákonné oprávnenie a dôkazy navrhnuté žalobcom nevykonal, za súčasného zdôvodnenia, prečo k ich vykonaniu nedošlo, tak týmto postupom nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu, ktorý by predstavoval porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Súčasne odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá kritériám podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.
29. Bolo nesporné, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny diela, resp. jej časti, ktorú vyúčtoval faktúrami č. 2019009, č. 2019010, č. 2019011.
30. Krajský súd k vecnej správnosti rozhodnutia - napadnutého rozsudku okresného súdu odvolaním žalobcu považuje za potrebné zvýrazniť zmluvné podmienky dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným v uzavretej Zmluve o dielo zo dňa 31.10.2019, a to konkrétne čl. IV. označený ako „Platobné podmienky“ bod 4.2., podľa ktorého ...„Zhotoviteľ (žalobca) má právo na zaplatenie časti ceny diela za dva kalendárne týždne riadneho vykonávania diela, ak sú súčasne splnené nasledovné podmienky: a) dielo bolo v danom období vykonávané riadne a bez vád, b) Objednávateľ písomne odsúhlasil súpis skutočne vykonaných prác Zhotoviteľom za dané dva kalendárne týždne vykonávania diela, v ktorom je výslovne uvedený počet hodín riadneho vykonávania diela.“
31. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o dielo zo dňa 31.10.2019, uzavretú so žalovaným (ďalej len „Zmluva o dielo“), t.j. v súvislosti s uplatneným žalobným nárokom sa odvolával na túto Zmluvu o dielo, a preto bolo namieste, aby sa vo vyvolanom súdnom spore, pri súdnom rozhodovaní aplikovali a akceptovali tieto zmluvné dojednania. Takýmto postupom pred okresným súdom a aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom potom nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu, ani k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, ak žalobcom a žalovaným uplatnený princíp zmluvnej voľnosti, obsiahnutý v Zmluve o dielo, bol v súdnom konaní aplikovaný.
32. Oproti dispozitívnemu zákonnému ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka si žalobca a žalovaný ako zmluvné strany dohodli odchýlnu úpravu pre nárok na žalobcom uplatnenú cenu diela, ktorá bola vyjadrená práve v čl. IV. bodu 4.2. uzavretej Zmluvy o dielo v spojení s bodom 4.3., čl. VI. bodu 6.11. uzavretej Zmluvy o dielo. Podľa čl. IV. bodu 4.4. prvá veta Zmluvy o dielo ...„Podkladom pre vystavenie faktúry Zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela za dva kalendárne týždne riadneho vykonávania diela je súpis skutočne vykonaných prác vyhotovený Zhotoviteľom a výslovne písomne odsúhlasený Objednávateľom, v ktorom je uvedený počet hodín riadneho vykonávania diela a príslušná časť ceny diela, ktorá je predmetom fakturácie.“ Zmluvné strany, t.j. žalobca a žalovaný mali určitým a jasným spôsobom vymedzené podmienky pre zaplatenie ceny diela, časti ceny diela a ak žalobca vo vyvolanom súdnom spore tieto zmluvné podmienky nepreukázal, že ich splnil, tak potom nemohol byť úspešný so svojim žalobným nárokom na zaplatenie ceny diela, prípadne zaplatenie časti ceny diela. Žalobca v rozsahu svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že túto zmluvnú podmienku dohodnutú so žalovaným splnil, t.j. nepredložil výslovne písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác žalobcom žalovaným. Žalobcovi sa v tomto súdnom spore nepodarilo preukázať vznik nároku na cenu diela, pokiaľ nepredložil podľa uzavretej Zmluvy o dielo so žalovaným písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác žalovaným, resp. osobou splnomocnenou žalovaným.
33. Primárne určujúce bolo vyhodnotiť, či žalobca preukázal splnenie zmluvnej podmienky na uplatnený nárok ceny diela, preto pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že žalovaný nepredložil žiadnu reklamáciu zo strany nemeckého odberateľa na práce vykonávané žalobcom na predmetnom diele, uvedené zostalo bez relevancie práve z dôvodu, keď žalobca nepreukázal, že na základe uzavretej Zmluvy o dielo splnil zmluvnú podmienku pre uplatnený nárok, ak nepredložil výslovne písomne odsúhlasený súpis skutočne vykonaných prác žalovaným. Žalobca nepreukázal, že by konanie p. E. bolo konaním osoby splnomocnenej za žalovaného vystupovať v rovine posudzovania vykonaných prác žalobcom, ak žalovaný v rámci obrany tvrdil, že p. E. nebol osobou písomne splnomocnenou za žalovaného konať. Krajský súd rovnako považuje za potrebné poukázať na čl. VI. bodu 6.11. Zmluvy o dielo, v ktorom bode si žalobca a žalovaný ako zmluvné strany výslovne dohodli spôsob doručovania súpisu skutočne vykonaných prác žalobcom elektronicky na e-mailovú adresu a@b.c Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, vyjadreným v odseku 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobcom predložený dôkaz, tzv. šichtovky, v spojení s vystavenými faktúrami, neumožňovali posúdiť (ne)dôvodnosť výšky nároku žalobcu, pokiaľ súpis prác bližšie neobsahoval vecné vymedzenie vykonanej časti diela, čo neobsahovali ani žalobcom vystavené faktúry tak, aby bolo zrejmé a nesporné, k akým prácam, za aké konkrétne obdobie a v akom konkrétnom rozsahu sú tieto žalobcom fakturované. Žalobca nepreukázal splnenie zmluvnej podmienky na vznik nároku na cenu diela, resp. jeho časti, preto okresný súd správne postupoval, ak žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd dodáva, že platba žalovaným označená ako „zálohová platba“, „záloha“ nie je úkonom, ktorý by vyvolával účinky v zmysle ust. § 407
ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože podľa výsledkov dokazovania sa tieto platby ako zálohové platby nevzťahovali na čiastočné plnenie konkrétneho záväzku žalovaným.
34. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osobitne odvolacími dôvodmi žalobcu nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny výrok.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.