Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-151-2020.pdf
PDF · 182.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/151/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W. XX, podnikajúci pod obchodným menom: X. U., miesto podnikania XXX XX W. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Gábor Száras, advokát, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Dubai Industry, s. r. o., so sídlom Kysucká cesta 3/536, 010 01 Žilina, IČO: 36 609 064, zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom, Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, o zaplatenie 6.140,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.140,- eur spolu s úrokom z omeškania a paušálnu náhradu nákladov a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vystavil žalovanému faktúru č. X/XXXX, X/XXXX, XX/XXXX, ktoré neboli uhradené okrem sumy 1.000 eur, čím vraj žalovaný uznal svoj záväzok.
2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 27.04.2020, voči ktorému však bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná a poprel riadne vykonanie diela. Potvrdil uzavretie zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2019. V zmluve bola dohodnutá cena za dielo ako súčin hodinovej sadzby ceny diela podľa bodu 3.3 a počtu hodín na základe súpisu vykonaných prác písomne odsúhlaseného objednávateľom. V zmysle zmluvy zhotoviteľ nemá právo na zaplatenie ceny diela za práce, ktorých súpis nebol odsúhlasený. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nikdy písomne neodsúhlasil žiaden súpis a žalobca ani žiadny taký súpis nepredložil ani so žalobou, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny diela. Žalovaný potvrdil doručenie faktúr, ktoré však žalobcovi vrátil ako neoprávnené listom z 25.05.2020, ktorým zároveň odstúpil od zmluvy. Taktiež poprel tvrdenie ohľadom uznania, nakoľko daná úhrada bola ako záloha a nie titulom splatnej ceny diela. Preto daná úhrada nemá účinky uznania s poukazom na čl. 4.8. Zmluvy. (l.č. 53 obsahu spisu)
3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril (l.č. 70) tak, že navrhol svedkov na preukázanie vykonania diela. Poukázal na to, že konateľ žalovaného nemohol verifikovať šichtovky, keďže žalovaný sa tam nenachádzal a vykonané práce tak odsúhlasovala poverená osoba, a to p.I. a S.N.. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.000,- eur, pričom táto platba mala slúžiť na prvotnú úhradu nákladov žalobcu a
vycestovanie do zahraničia a úhradu nákladov pobytu. Túto platbu priradil podľa pokynu na 1.faktúru, pričom k úhrade došlo až po splatnosti 1.faktúry.
4. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril (l.č. 108) tak, že žalobca potvrdil, že nedošlo k písomnému odsúhlaseniu súpisu vykonaných prác konateľom žalovaného. Uviedol, že nie je pravdou, že prílohy k podaniu žalobcu boli prílohou faktúr. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tretia osoba mu odsúhlasovala súpis, žalovaný žiadnu osobu nesplnomocnil, ani nepoveril. Žalobcom uvádzané osoby - p.I. a S.N. neboli zamestnancami žalovaného a nemali oprávnenie konať v mene žalovaného. žalovaný poprel, že by nejaký zamestnanec bol oprávnený odsúhlasovať súpisy prác. Žalobca ani netvrdí, že by menované osoby disponovali so splnomocnením. Žalobca netvrdí, ani nepreukázal, že dodržal zmluvne upravený postup predkladania súpisu vykonaných prác na schvaľovanie žalovanému. Žalobca nemôže legitímne argumentovať tým, že konateľ žalobcu nebol na stavbe prítomný a dal si súpis schváliť tretou osobou, pričom dané súpisy ani nemajú náležitosti súpisov vykonaných prác. Ak žalovaný nebol fyzicky na mieste vykonávania diela, konateľovi žalovaného ani nevyplýva žiadna povinnosť tam byť prítomným. Žalobca bol povinný doručiť súpis žalovanému podľa bodu 6.11 Zmluvy na emailovú adresu. Čo sa týka listín predložených žalobcom, o ktorých tvrdí, že ide o odsúhlasený súpis prác a označil ich „šichtovky“, žalovaný popiera pravosť tých listín a popiera, že by boli vyhotovené a podpísané žalovaným, či oprávnenou osobou. Nie sú ani v slovenskom jazyku, na žiadnej sa nenachádza podpis žalovaného, ani inej oprávnenej osobe. Nie sú podpísané konateľom žalobcu, ani oprávnenou osobou. Predmetné listiny nielenže neboli odsúhlasené žalovaným, ale neboli ani predložené žalovanému v súlade so zmluvou, neobsahujú náležitosti súpisu, keďže neuvádza sa v nich príslušná časť ceny diela, ktorá je predmetom fakturácie. Pokiaľ žalobca navrhol svedkov, nie je zrejmé, ako by mohli preukázať jeho tvrdenia, keďže je nesporné, že k podpísaniu súpisu oprávnenou osobou nedošlo. Okrem toho navrhovaní svedkovia tiež vystupujú ako žalobcovia voči žalovanému. Žalobca nepreukázal, že by dielo vykonal riadne a v súlade so zmluvou. Pokiaľ žalobca považuje za špekulatívny postup žalovaného ohľadom vrátenia faktúr, tak z ničoho nevyplýva lehota na vrátenie faktúr. Čo sa týka úhrady 1.000,- eur, išlo o zálohovú úhradu a svojou výškou nezodpovedá žiadnej faktúre. Žalovaný tou platbou poskytol žalobcovi zálohu na cenu diela a nešlo o platbu ku konkrétnej faktúre. Sám žalobca uviedol, že daná platba mala slúžiť na prvotnú úhradu nákladov žalobcu na vycestovanie, ubytovanie,... Teda je zjavné, že nešlo o platbu titulom ceny diela. Poprel tvrdenie žalobcu, že by mu dal pokyn na priradenie platby k 1.faktúre. Žalovaný realizoval danú platbu ako zálohu aj napriek už vystavenej faktúre žalobcom, z čoho je zrejmé, že faktúru žalobcu neuznal.
5. Žalobca podaním zo dňa 24.03.2021, v ktorom zotrval na žalobe v celom rozsahu, poukázal aj na predložené SMS správy, z ktorých je vraj zrejmé, že žalovaný uznal nárok žalobcu. (l.č. 130)
6. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle CSP súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a právneho zástupcu žalobcu a žalovaného riadne a včas. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
7. Súd mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo dňa 18.10.2019, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného dielo podľa zmluvy a žalovaný sa zaviazal za zhotovenie diela zaplatiť. Podľa bodu 11.10. Zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou sú príloha č.1: Informačný list, 2. Vzor faktúry a 3. Vzor zálohovej faktúry. (l.č. 12)
8. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vyhotovenie.
10. Podľa § 546 Obchodného zákonníka: (1) Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. (2) Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.
11. Podľa § 548 ods.1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
12. Podľa § 554 ods.1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
13. Súd posúdil, že medzi stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy dielo v zmysle Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca mal dodať dielo žalovanému. Žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy, nespochybňoval ju.
14. Súd mal preukázané, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. X/XXXX dňa 05.11.2019 na sumu 1.140,- eur so splatnosťou dňa 18.11.2019 za vodoinštalatérske práce na stavbe v Nemecku, faktúru č. X/XXXX dňa 25.11.2019 na sumu 2.800,- eur so splatnosťou dňa 08.12.2019 a faktúru č. XX/XXXX dňa 15.12.2019 na sumu 3.200,- eur so splatnosťou dňa 28.12.2019. (l.č. 23-27 obsahu spisu)
- Súd poznamenáva, že predložené faktúry neobsahovali žiadne prílohy.
15. Medzi stranami bolo nesporné, že dané faktúry neboli uhradené žalovaným. Žalovaný však trval na tom, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny diela vzhľadom na znenie zmluvy, nakoľko súpis vykonaných prác nebol podpísaný a schválený žalovaným.
16. Žalobca až následne predložil súdu nejaké súpisy v nemeckom jazyku bez prekladu. (l.č. 73-79 obsahu spisu)
17. V zmysle čl. III., bod 3.2. Zmluvy o dielo, zmluvné strany sa dohodli, že cena za dielo sa určí ako súčin hodinovej sadzby ceny diela podľa bodu 3.3 a počtu hodín riadneho vykonaného diela zhotoviteľom na základe súpisu vykonaných prác písomne odsúhlaseného objednávateľom v zmysle bodu 4.4.
18. Podľa bodu 3.5 Zmluvy, posledná veta, zhotoviteľ nemá právo na zaplatenie ceny diela za práce, ohľadom ktorých objednávateľ písomne neodsúhlasil súpis vykonaných prác v zmysle bodu 4.4.
19. Podľa bodu 4.2. Zmluvy, zhotoviteľ má právo na zaplatenie časti ceny diela za dva kalendárne týždne riadneho vykonávania diela, ak sú súčasne splnené nasledovné podmienky: a) dielo bolo v danom období vykonávané riadne a bez vád, b) Objednávateľ písomne odsúhlasil súpis skutočne vykonaných prác zhotoviteľom za dané dva kalendárne týždne vykonávania diela, v ktorom je výslovne uvedený počet hodín riadneho vykonávania diela.
20. Podľa bodu 4.3 Zmluvy, zhotoviteľ je oprávnený vystaviť faktúru na zaplatenie časti ceny diela po splnení podmienok podľa bodu 4.2.
21. V zmysle bodu 4.3 Zmluvy, objednávateľ má právo faktúru vrátiť, pokiaľ nespĺňa náležitosti. Z uvedeného zmluvného dojednania vyplýva, že žalovaný má právo faktúru vrátiť, teda nie povinnosť a zároveň nie je stanovená žiadna lehota na jej vrátenie.
22. Podľa bodu 4.4. Zmluvy, podkladom pre vystavenie faktúry zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela za 2 kalendárne týždne riadneho vykonávania diela je súpis skutočne vykonaných prác vyhotovený zhotoviteľom a výslovne písomne odsúhlasený objednávateľom, v ktorom je uvedený počet hodín riadneho vykonávania diela a príslušná časť ceny diela, ktorá je predmetom fakturácie. Zhotoviteľ je povinný predložiť objednávateľovi na odsúhlasenie súpis vykonaných prác v dostatočnom časovom predstihu umožňujúcom kontrolu správnosti predloženého súpisu, najmenej však tri dni vopred. Za písomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác objednávateľom sa považuje výlučne podpísanie súpisu vykonaných prác na znak jeho správnosti štatutárnym orgánom objednávateľa alebo osobou, ktorú na tento úkon štatutárny orgán objednávateľa písomne splnomocnil.
23. Podľa bodu 4.5. Zmluvy, súpis vykonaných prác podľa bodu 4.4., písomne odsúhlasený objednávateľom, predstavuje povinnú prílohu faktúry zhotoviteľa na zaplatenie časti diela.
24. Podľa bodu 6.11. Zmluvy, zhotoviteľ je povinný doručiť objednávateľovi prostredníctvom elektronickej pošty na e-mailovú adresu faktury@dubaiindustry.eu vždy do 12,00 hod. utorka nasledujúceho kalendárneho týždňa, súpis skutočne vykonaných prác s uvedením počtu hodín riadneho vykonávania diela za predchádzajúci kalendárny týždeň. Porušenie tejto povinnosti Zhotoviteľa sa považuje za podstatné porušenie zmluvy.
25. Zo zmluvných ustanovení nepochybne vyplýva, že žalobca bol povinný predkladať za konkrétne obdobia žalovanému súpis vykonaných prác s počtom hodín a s príslušnou časťou ceny diela, ktorá je predmetom fakturácie, a to v dostatočne časovom predstihu, najmenej 3 dni vopred, a to za účelom odsúhlasenia žalovaným. Dané súpisy sa mali doručovať žalovanému elektronicky na konkrétne uvedenú mailovú adresu.
- Z uvedeného vyplýva, že v zmluve boli riadne dohodnuté náležitosti súpisu, ktorý je povinnou prílohou faktúry.
26. V zmluve výslovne bolo dohodnuté, že súpis musí byť písomne odsúhlasený žalovaným, a to výlučne štatutárnym orgánom alebo splnomocnenou osobou.
27. Žalovaný poprel doručenie takých súpisov na odsúhlasenie. Žalobca predložil súdu tzv. súpisy, ktoré zároveň nazýval šichtovnice, avšak v nemeckom jazyku tak, že na jednotlivých súpisoch je uvedený týždeň (43, 45, 46, 47, 48, 49, 50) a rok (2019) a dátumy v tom konkrétnom týždni, pod ktorými sú uvedené mená viacerých osôb s počtom hodín. Táto listina je opatrená nečitateľným popisom s označením I. alebo N.. Na súpise pre 43.týždeň je celkový počet hodín žalovaného 57, pre 45.týždeň je celkový počet hodín žalovaného 20, pre 46.týždeň je celkový počet hodín žalovaného 60, pre 47. týždeň je 60 hodín, pre 48.týždeň je 60 hodín, pre 49.týždeň je 60 hodín a pre 50.týždeň je celkový počet hodín žalovaného 40 hodín. (l.č. 73-79)
28. V rámci výsluchu žalobca potvrdil zmluvu o dielo s tým, že zmluvu si riadne prečítal pri uzatváraní. Uviedol, že na stavbe bol majster I., ktorý pracoval pre žalovaného, komunikoval s investorom a zdával im prácu. A vraj I. zastupoval Q.. Vraj im p.I. povedal, že on súpis vykonaných prác nerobí, on im podpíše iba počet odpracovaných hodín. Následne uviedol, že súpis prác robí Q., ale keďže tam nebol prítomný, I. ich ubezpečoval, že on to robí a podpisoval im hodiny. A teda robí súpis prác a posiela to Q.ovi. Jemu sa súpis prác do rúk nedostal a nevidel, aký súpis I. posielal. Vraj p.I. im povedal, aby zostali pracovať, že ak im nebude platiť žalovaný, tak im to on zaplatí. Mal za to, že I. je majstrom žalovaného. Keď niečo potrebovali, išli za I.. Potvrdil, že nebolo mu predložené žiadne splnomocnenie, ani žiadne nežiadal. Potvrdil, že k faktúre nepredkladal žiadny súpis. Žalobca tvrdol, že vraj dielo prevzal I., ústne to bolo odsúhlasené, žiadny protokol. Dokonca uviedol, že I. odovzdával dielo aj za žalobcu, aj za žalovaného. uviedol však, že nikoho nevyzýval na prevzatie diela. Potvrdil, že P.I. im zapisoval hodiny a súpis nerobil nikto.
- Žalobca nelogicky uviedol, že nežiadal od Q. odsúhlasenie súpisov, keďže nikdy na stavbe nebol. Avšak v zmysle zmluvy, o ktorej povedal, že si ju riadne prečítal, je výslovne uvedené, že žalobca bol povinný predkladať súpis vykonaných prác na odsúhlasenie štatutárnym zástupcom žalovaného a následne daný súpis predložiť s faktúrou. Bolo irelevantné, že konateľ žalovaného bol prítomný na stavbe alebo nie, keďže podľa zmluvy bolo povinnosťou žalobcu si vyhotoviť súpis a predložiť ho na odsúhlasenie mailom,... Pokiaľ na stavbe nemal k dispozícii PC, predsa s podmienkami zmluvy súhlasil, nenamietal ich, takže si musel byť vedomý svojej povinnosti a už bolo v jeho záujme a jeho vecou, akým spôsobom si to zabezpečí.
- Z ničoho nevyplýva dôvod, prečo by p.I. mal vyhotovovať súpis vykonaných prác, pričom ani žiadne splnomocnenie požadované v zmysle zmluvných podmienok nebolo predložené, ani dokonca žalobcom žiadané.
- Taktiež je nelogické a rozporné tvrdenie žalobcu, že I. odovzdával dielo aj za žalobcu, aj za žalovaného. Predsa v zmysle zmluvy o dielo žalobca bol povinný dielo vykonať pre žalovaného a riadne ho odovzdať. Pokiaľ dielo odovzdával I., z ničoho nevyplýva dôvod odovzdať dielo jemu, pričom žalobca nemal k dispozícii a ani vedomosť o žiadnom splnomocnení p.I.. Tvrdenie, že bol ich majstrom, bola iba jeho domnienka. Žalobca dokonca sám potvrdil, že nikoho nevyzýval na prevzatie diela. Ale predsa žalobca bol zhotoviteľ a nie zamestnanec žalovaného, či niekoho iného. Žalobca bol podnikateľským subjektom zaviazaný na plnenie povinnosti voči žalovanému Zmluvou o dielo. Napriek tomu vôbec nepostupoval podľa zmluvy, preto musí znášať následky z dôvodu nesplnenie jeho povinností.
29. Pokiaľ žalobca predložil listiny, o ktorých tvrdí, že sú súpisy/šichtovnice, jednak ich predložil v nemeckom jazyku bez prekladu do úradného jazyka, pričom žiadna strana konania nie je nemeckým subjektom a jednak dané listiny - súpisy neobsahujú náležitosti v zmysle zmluvy. Zároveň tieto súpisy nie sú písomne odsúhlasené konateľom žalovaného, či splnomocnenou osobou. Súpisy sú opatrené nečitateľným podpisom s označením osoby, ktorá to podpísala, t.j. I., resp. N.. Žalovaný poprel, že by išlo o podpis nejakej ním splnomocnenej osoby, nakoľko žiadnu nesplnomocnil. Taktiež uviedol, že žiadny nemecký majster nie je jeho zamestnanom, ako ani p.I.. Z toho je evidentné, že súpis je bez zmluvných náležitostí, dokonca v nemeckom jazyku a nie je odsúhlasený žalovaným.
- Zo súpisu iba vyplývajú mená viacerých robotníkov s počtom hodín pre konkrétny dátum a zároveň nie je ani zrejmá príslušná časť ceny diela, ktorá je predmetom fakturácie tak, ako to požaduje zmluva o dielo.
30. Súd poukazuje na to, že z ničoho nevyplýva, že súpisy boli žalovanému zaslané. Žalobca predložil súdu tzv. šichtovnice, ktoré však v zmysle zmluvy o dielo nie je možné považovať za požadované súpisy, ktoré bol žalobca povinný doručiť žalovanému.
- Žalobca uviedol, že dané šichtovnice nezasielal s faktúrou, nakoľko ich vraj robil p.I., ale žalobca si to nepreveroval, nekontroloval. Z ničoho nevyplýva povinnosť P.I. doručovať šichtovnice žalovanému za žalobcu a z ničoho nevyplýva, že by ich zaslal. Taktiež je potrebné uviesť, že žalobca bol povinný predložiť žalovanému súpisy, a to súpisy vykonaných prác, ktoré napriek tejto zmluvnej povinnosti nepredložil, nedoručil.
- Súd zdôrazňuje, že podľa zmluvných dojednaní súpisy mali byť prílohou faktúry a tieto súpisy vykonaných prác mali byť zasielané pred fakturáciou na odsúhlasenie žalovaným. Žalobca však nepochybne nepostupoval podľa zmluvných dojednaní.
31. Svedok D. O., ktorý vykonával práce pre žalovaného a so žalobcom pracoval, uviedol, že P.I. považoval za svojho nadriadeného, zadával robotu, kontroloval ho, bol jeho vedúci, spisoval hodiny, robil faktúry a poverenie od žalovaného nevidel, ale možno ho mal ústne. Keď prišiel na stavbu, p.I. tam už bol a vraj žalovaný mu povedal, že bude jeho nadriadený. Dokonca p.Q., st. mu povedal, že p.I. pre neho pracuje. Uviedol, že p.I. mu robil hodiny, faktúry ako kamarát kamarátovi, ale nebolo to jeho povinnosťou, vraj všetko posiela žalovanému a nevie, či tak robil aj pre žalobcu. Dielo odovzdal p.I. a jeho kontroloval nejaký nemecký kontrolór. Potvrdil, že vady boli vo všetkom, asi 70% nesedelo, všetko museli prerábať. Nevedel, akým spôsobom a či žalobca doručoval niečo žalovanému. Uviedol, že komunikoval s p.Q.om, st.
- Súd poukazuje na to, že svedok je žalobcom obdobného konania voči žalovanému.
- Zároveň súd poznamenáva, že svedok považoval p.I. za nadriadeného bez akéhokoľvek splnomocnenia, poverenia,... Vraj komunikoval s p.Q.om, st., pričom je zrejmé, že ten nie je konateľom žalovaného, pričom v zmluve o dielo je uvedené, s kým výlučne má zhotoviteľ komunikovať.
- Svedok síce uviedol, že p.I. robil hodiny, faktúry,..., ale vraj ako kamarát kamarátovi, teda nie z pozície nadriadeného.
- Súd poznamenáva, že svedok sa pozná so žalobcom, pracovali spolu, dá sa predpokladať, že sú v priateľskom vzťahu a dokonca podal obdobnú žalobu voči žalovanému a je zastúpený tým istým právnym zástupcom, v dôsledku čoho je spochybnená jeho hodnovernosť. Súd však zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nebolo skúmanie zmluvy svedka so žalovaným, preto nie je to možné preskúmať obchodný vzťah svedka so žalovaným vzhľadom na neznámy obsah zmluvy súdu a jednak pre toto konanie je to irelevantné a nespôsobuje opodstatnenosť nároku žalobcu.
- Svedok taktiež potvrdil, že nemal predložené žiadne splnomocnenie pre P.I. a teda z ničoho hodnoverne nevyplýva dôvod pre považovanie P.I. ako majstra, či nadriadeného žalobcovi, ako aj svedkovi. Žalovaný poprel akékoľvek údajné oznámenie o tom, že P.I. je ich majstrom,... a také tvrdenie nebolo ani ničím hodnoverným preukázané. Pokiaľ žalobcovi uvedené mal oznámiť p.Q., st., z ničoho nevyplýva jeho oprávnenie a predsa bola riadne uzavretá zmluva, z ktorej výslovne vyplýva, s kým má žalobca komunikovať a meno p.Q., st. tam nie je uvedené, teda nebol dôvod, aby sa žalobca riadil pokynmi tej osoby.
32. Súd poznamenáva, že pokiaľ navrhoval žalobca svedkov, tak pôvodne za tým účelom, aby preukázali, že žalobca vykonal práce riadne a včas, avšak následne na pojednávaní dňa 12.11.2021 uviedol, že za účelom potvrdenia zvyklostí medzi žalovaným a zhotoviteľmi.
- V tejto súvislosti súd poznamenáva, že jednak navrhovaní svedkovia sú žalobcami v obdobných konaniach voči žalovanému a zároveň v tomto konaní neboli preukázané ich zmluvy o dielo so žalovaným a teda nie sú súdu známe zmluvné podmienky v ich vzťahu so žalovaným.
- Pokiaľ žalobca navrhoval svedka p.I. ako jedinú oprávnenú osobu konať za žalovaného na danom diele, tak z predložených tzv. šichtovníc vyplýva, že sú podpísané nielen p.I., ale aj p.N.om, z čoho je zrejmé, že aj iné osoby podpisovali odpracované hodiny, nielen p.I.. Teda ak žalobca pred súdom tvrdil, že všetko mal spisovať alebo odsúhlasovať p.I., je zrejmé, že niektorý súpis podpísal aj p.N., teda tvrdenie žalobcu je nepravdivé. Žalobca sa nevyjadril k danej osobe a žalovaný poprel oprávnenosť danej osoby konať za žalovaného.
33. Svedok M. I. uviedol, že pre žalovaného pracoval ako živnostník na základe Zmluvy o dielo so žalovaným a teda vykonával pre žalovaného práce a to na stavbe, kde pracoval aj žalobca, pričom pracoval tam prerušovane a aj v čase, keď tam pracoval žalobca. Zároveň uviedol, že na požiadanie nemeckého subjektu vykonával aj pozíciu prekladateľa. Nemecký majster mu hovoril, čo majú robiť slovenskí živnostníci a on im to prekladal. Uviedol, že on im nezadával úlohy, ale iba prekladal to, čo bolo zadávané nemeckým majstrom. Nemecký majster ho požiadal, aby robil aj dochádzku. Trval na tom, že on súpisy vykonaných prác nerobil, iba dochádzku na požiadanie nemeckého majstra, ktorému ju odovzdával. Uviedol, že on nikoho nekontroloval. Kontroloval všetkých nemecký majster a keď bol nejaký problém, tak im to iba prekladal. Vyhotovoval iba dochádzku, kto a koľko hodín tam bol a tú odovzdával nemeckému majstrovi, a ten si všetko kontroloval. Čo sa dialo ďalej s dochádzkami, nevedel sa vyjadriť. Svedok uviedol, že on si dochádzku odfotil a sám za seba ju posielal žalovanému. Súpis vykonaných prác nevypisoval, ani nezasielal. Uviedol, že keď niekto niečomu nerozumel, tak sa prišiel spýtať, aby sa išiel spýtať majstra a on im to prekladal. Nemal vedomosť o tom, že by ho niekto označil, že má dávať pokyny. On zasielal svoje šichtovnice žalovanému, ale iba sám za seba, pričom nevie, čo museli ostatní zasielať, keďže nevie, ako to majú v zmluve dohodnuté. Poprel tvrdenie žalobcu, že mal povedať robotníkom, že ich on vyplatí, ak tak neurobí žalovaný. Svedok uviedol, že nikdy nebol ani splnomocnený, ani poverený žalovaným, ani žalobcom. Trval na to, že žiadne súpisy prác nevykonával. Svedok uviedol, že nemecký majster zadával úlohy a postup, on iba tlmočil, nebol žiadna oprávnená osoba. Svedok poprel tvrdenie žalobcu, že by im mal povedať, že im zaplatí za prácu, pokiaľ žalovaný nezaplatí. Svedok nevie žiadny dôvod, prečo by im to mal povedať, keďže vykonával rovnako práce pre žalovaného ako ostatní a nikdy nebol zamestnancom žalovaného, ani nič obdobné. Nikdy nemal ani žiadne splnomocnenie od žalovaného, a to ani na vyhotovovanie súpisov prác. Potvrdil, že tzv. šichtovnice, ktoré podpisoval, nie sú súpismi prác a dochádzková evidencia nie je dostatočným podkladom pre fakturáciu. Svedok uviedol.
- Žalobca trval na tom, že svedok mal robiť výpisy a aj dochádzku, avšak svedok to poprel a aj žalobca v priebehu konania pôvodne tvrdil, že svedok I. nemal vyhotovovať súpisy vykonaných prác, ale iba dochádzku. Pokiaľ potom uviedol, že sa so súdom zle rozumel, je iba jeho účelová a nelogická obrana, keďže jednoznačne viackrát uviedol, že I. mal robiť iba dochádzku.
- Pokiaľ žalobca tvrdil, že svedok chodil za nimi, čo majú robiť, vraj on ich organizoval, svedok jednoznačne vysvetlil, že vzhľadom na to, že ovláda nemecký jazyk, tak bol požiadaný nemeckým subjektom, aby im prekladal. Teda svedok bol v pozícii prekladateľa, tlmočníka.
- Z výpovede svedka vyplýva, že pre žalovaného nevykonával iné práce než boli dohodnuté v zmluve. Dochádzku vypisovať a prekladať bol poverený nemeckým subjektom. Nekontroloval robotníkov. Kontroloval ich nemecký majster a keď bolo niečo treba, tak ho zavolali, aby im to preložil. Uviedol, že súpisy prác nevypisoval. Vypisoval iba dochádzku, t.j. šichtovnice.
- Z uvedeného je zrejmé, že dochádzku požadoval nemecký subjekt, teda nebola vykonávaná na pokyn žalovaného. Pokiaľ robotníci mali záujem o dochádzku vyhotovovanú svedkom pre nemecký subjekt, svedok im umožnil kópiu.
34. Zo svedeckej výpovede P.I. teda vyplynulo, že P.I. nie je a ani nebol zamestnancom žalovaného, ani ním poverenou osobou na nejaké úkony. Pokiaľ vyhotovoval dochádzku, tak len pre potreby a na žiadosť nemeckého subjektu. Svedok nebol ani žiadnym majstrom, či osobou, ktorá by zadávala úlohy a prácu pre robotníkov, teda aj žalobcu. Svedok z dôvodu, že ovláda nemecký jazyk, bol nemeckým subjektom poverený tlmočiť ostatným robotníkom, čo však neznamená, že on zadával prácu a úlohy. Tie iba ostatným tlmočil.
- Súd má za to, že žalobca mylne označuje P.I. ako majstra, keďže z ničoho nevyplýva, že by bol majstrom, či oprávnenou osobou, ale je zrejmé, že P.I. tlmočil úlohy a zadania od nemeckého majstra. Takže je logické, že slovenský robotník, ako aj žalobca, prišil za P.I. po úlohy, ktoré však nezadával
P.I., ale iba pretlmočil ich od nemeckého majstra. Takže je logické a prirodzené, pokiaľ bolo oznámené robotníkom, aby išli za I., keďže oni nevedeli po nemecky a p.I. im mal prekladať. Avšak nie zadávať úlohy, čo je značný rozdiel.
- Vykonané práce kontroloval nemecký majster, avšak súd nezistil žiadnu spojitoť, žiadny vzťah tej osoby so žalovaným, ako ani s p.I.. Z ničoho nevyplýva, že by tá osoba bola poverená žalovaným, resp. že by bola oprávnenou osobou konať za žalovaného.
- Bolo teda nesporne zistené, že osoba, ktorá podpisovala tzv. šichtovnicu, nie je zamestnancom žalovaného. Žalovaný uviedol, že nebol ani ním splnomocnenou osobou.
- Svedok P.I. poprel tvrdenia žalobcu. Poprel, že bol poverený žalovaným. Pomáhal ostatným robotníkom tlmočením, teda iba tlmočil pokyny, on ich nezadával. Z ničoho nevyplýva, že by mal súpisy prác vyhotovovať.
- Pokiaľ právny zástupca žalobcu spochybňoval daného svedka tým, že pracuje pre spoločnosť konateľa žalovaného, súd poukazuje na to, že svedok nebol nikdy zamestnaný u žalovaného, práce pre žalovaného vykonával na základe zmluvy nie pracovnej, pričom pred výsluchom bol riadne poučený aj o následkoch krivej výpovede.
35. Tvrdenie žalobcu, že P.I. považoval za svojho nadriadeného, je irelevantné a zavádzajúce. Z ničoho predsa nevyplýva nadriadené postavenie P.I.. Postavenie tlmočníka popri inej práci nespôsobuje, že je nadriadený ostatným robotníkom. Súd zdôrazňuje, že konanie žalobcu nie je konaním primeraným konaniu podnikateľského subjektu. Predsa žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo ako podnikateľský subjekt podľa Obchodného zákonníka. Žalobca nebol v postavení zamestnanca alebo nejakého podriadeného pracovníka. Riadne uzavrel so žalovaným obchodno-záväzkový vzťah ako podnikateľský subjekt. Vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. V žiadnom prípade nejde o žiadny pracovný pomer, či iný zamestnanecký vzťah. Žalobca vzhľadom na uzavretú zmluvu nemôže postupovať a konať tak, ako keby bol zamestnancom a že mu je niekto nadriadený a ho usmerňuje. Osoby, ktoré uzavrú takú zmluvu a idú vykonávať nejaké práce na základe riadne uzavretej zmluvy podľa Obchodného zákonníka a teda ako podnikateľské subjekty, musia si uvedomiť, že vykonávajú práce, dielo ako podnikatelia a riadne zodpovedajú za vykonané dielo a nemôžu sa tváriť, že im je niekto nadriadený a jeho majú „poslúchať“,..
- Takže je nesprávne tvrdenie žalobcu, keď uviedol, že on nič nezasielal napriek bodu 6.11. Zmluvy žalovanému, že to mal robiť P.I.. Predsa podľa zmluvy sa žalobca zaviazal na doručenie daných listín žalovanému. P.I. nebol zmluvnou stranou v ich vzťahu a z ničoho nevyplýva, že by P.I. mal niečo plniť za žalobcu.
- Zároveň súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca potvrdil, že p.I. mu výslovne povedal, že on súpisy vykonaných prác nerobí, iba zapisuje odpracované hodiny. Zároveň z toho je zrejmé, že žalobca rozlišoval medzi súpisom vykonaných prác a súpisom odpracovaných hodín.
36. Žalobca sa zmluvou zaviazal na určitý postup, teda vedel, ako musí postupovať, aby mu bolo zaplatené. Žalobca pri podpise zmluvy vedel, k akým povinnostiam sa zaväzuje, súhlasil s nimi, a musel vedieť, aké má možnosti. Nič mu nebránilo navrhnúť iný postup,...Napriek tomu zmluvu podpísal, ale napriek tomu neplnil ju.
37. Žalobca to, čo predložil do spisu, je šichtovnica. Súpis vykonaných prác nebol predložený, nie je zrejmá existencia takého súpisu, hoci podľa zmluvy žalobca bol povinný predkladať súpis prác žalovanému na odsúhlasenie. Žalovaný poprel doručenie šichtovnice, pričom ani z faktúry nevyplýva, že by bola nejaká príloha.
- Z uvedeného vyplýva, že žalobca nedoručoval žiadny súpis k vystavenej faktúre žalovanému. Uvedené medzi stranami ani nebolo sporné.
- Žalovaný nerozporoval, že by žalobca nevykonával práce, avšak žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom, v akom rozsahu práce vykonal, pričom dielo žalovanému neodovzdal.
- Je zrejmé, že žalobca nedoručil faktúry so šichtovnicou, ani so súpismi vykonaných prác. Tzv. šichtovnice predložil až následne súdu.
- Súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa zmluvné strany dohodli na odsúhlasení súpisu žalovaným, tak žalobca bol povinný predložiť súpis žalobcovi.
38. Strany sporu nerozporovali, že je rozdiel medzi šichtovnicou a súpisom, keďže šichtovnica je dochádzka. Dochádzku podpisoval aj P.I., ktorý podľa vykonaného dokazovania tak konal na pokyn nemeckého subjektu pre nemecký subjekt. Teda nie pre žalovaného. Taktiež z ničoho nevyplýva, že
by mal vyhotovovať aj súpisy vykonaných prác a že všetko mal P.I. zasielať žalovanému. Zo zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že túto povinnosť mal žalobca, teda bolo vecou žalobcu, ako zabezpečí vypracovanie a doručenie súpisov vykonaných prác žalovanému. Nič nebránilo žalobcovi vyhotoviť a zaslať dané súpisy aj inou osobou, avšak z ničoho nevyplýva, že by niekoho o to požiadal, či poveril. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť žalovanému súpisy na schválenie, a to bez ohľadu na to, čo spisoval P.I., či iná osoba a bez ohľadu na to, pre koho. Žalobca potvrdil, že žiadne súpisy žalovanému nezaslal. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že P.I. nebol oprávnenou osobou konať za žalobcu, nebol ani žiadny dôvod, aby zasielal nejaké listiny žalobcu, či iných robotníkov, žalovanému. Hoci svedok Ľ.O. a žalobca zhodne tvrdili, že P.I. považovali za svojho majstra, z ničoho relevantného taká skutočnosť nevyplýva, ani nebol navrhnutý žiadny dôkaz na zistenie, či preukázanie daného tvrdenia. Žalovaný to poprel a taktiež aj P.I. pred súdom vyslovil, že nebol poverený, ani oprávnený za žalovaného konať, ani súpisy hodín, či prác zasielať žalovanému, ani nebol majstrom, ani nebol zamestnaný u žalobcu. Na danom mieste vykonával iba práce na základe zmluvy so žalovaným a na požiadanie robil tlmočníka, avšak za to ho nemožno považovať za majstra a pod.
39. Žalovaný listom z 25.05.2020 vrátil žalobcovi faktúry, pričom je nesporné, že žalobca na daný list žalovanému nereagoval. Žalobca teda na daný list, ktorým boli vrátené faktúry s uvedením dôvodu vrátenia a zároveň odstúpenie od zmluvy, nereagoval.
- Pokiaľ právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný predmetné faktúry vrátil až po dlhej dobe, súd sa s týmto názorom nestotožňuje, nakoľko žiadny právny predpis nestanovuje lehotu na vrátenie faktúr. Je prirodzené, že by sa mali vrátiť bezodkladne, pokiaľ sú nejaké výhrady voči fakturácii, ale jednak v zmluve bolo stanovené právo vrátiť faktúry, teda nie povinnosť a zároveň nebola stanovená žiadna lehota na vrátenie faktúr. Je však nesporné, že žalobca nepostupoval podľa zmluvy, keďže nedoručil žalovanému súpisy vykonaných prác pred fakturáciou a dokonca ani s faktúrami.
- V tejto súvislosti je však nutné zdôrazniť, že hoci žalovaný vrátil faktúry listom z 25.05.2020, žalobca na to vôbec nereagoval.
- Žalovaný správne poukázal na to, že predmetné faktúry sú nepreskúmateľné, nakoľko nie je v nich uvedené, k akému obdobiu vykonávania diela sa majú vzťahovať.
40. Súd zdôrazňuje, že žalobca potvrdil pred súdom, že žalovanému boli zasielané iba faktúry bez akýchkoľvek príloh. Potvrdil, že nezasielal žiadne súpisy žalovanému. S poukazom na to v zmysle zmluvy mu teda nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Zákonná úprava zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku je dispozitívna, teda zmluvné strany majú zmluvnú voľnosť dohodnúť v zmluve podmienky vzniku práva zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela odchýlne od zákonnej úpravy. V čl. IV, bod 4.2. Zmluvy sú obsiahnuté hmotnoprávne podmienky vzniku práva zhotoviteľa voči objednávateľovi na zaplatenie ceny diela, resp. jej časti. Jednou z týchto podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, je skutočnosť, že objednávateľ písomne odsúhlasil súpis skutočne vykonaných prác zhotoviteľom, pričom za písomné odsúhlasenie súpisu prác sa považuje výlučne podpísanie štatutárnym zástupcom žalovaného alebo osobou písomne splnomocnenou. To, že písomné odsúhlasenie vykonaných prác objednávateľom spôsobom zakotveným v čl. IV bod 4.4. Zmluvy predstavuje hmotnoprávnu podmienku vzniku práva zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela, vyplýva aj priamo z čl. III, bod 3.5. Zmluvy, podľa ktorého je vylúčené právo zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela za práce, ohľadom ktorých objednávateľ písomne neodsúhlasil súpis vykonaných prác v zmysle bodu 4.4.
41. Je nesporné, že žalovaný nikdy písomne neodsúhlasil žiaden súpis vykonaných prác a žalobca žalovanému ani nepredložil žiadny súpis vykonaných prác, ani nežiadal žalovaného o odsúhlasenie. Teda k neodsúhlaseniu zo strany žalovaného nedošlo jeho svojvoľnou nečinnosťou, ale preto, že žalobca o to nežiadal, ani mu žiadny súpis nepredložil, dokonca ani s faktúrou, hoci v zmysle zmluvy o dielo, ktorú riadne uzavrel po jej oboznámení sa, bol na to žalobca povinný.
42. Podľa bodu 8.1. Zmluvy, po ukončení celého diela bez vád je zhotoviteľ povinný bez zbytočného odkladu vyzvať objednávateľa na prevzatie celého ukončeného diela. O odovzdaní sa vyhotoví písomný protokol, ktorý podpíšu obe zmluvné strany.
- Je nesporné, že žalobca žalovaného na prevzatie diela nevyzýval, ani žiadny protokol nebol vyhotovený. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dielo prevzal p.I., z ničoho nevyplýva, že P.I. dielo prevzal, že bol na to oprávnený, pričom žalovaný poprel jeho oprávnenie, ako aj sám svedok I. to poprel.
- Dokonca podľa citovaného zmluvného ustanovenia žalobca bol povinný pri odovzdaní predložiť aj všetky dokumenty, záručné listy,..., avšak z ničoho nevyplýva splnenie danej povinnosti, ani žalobca nič také netvrdil.
- Teda je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by dielo žalovanému odovzdal a taktiež nepreukázal ani rozsah vykonaných prác. Nepreukázal odovzdanie diela ani v časti.
43. Žalobca tvrdil, že cena diela je naviazaná na súpis vykonaných prác a nie na protokolárne odovzdanie diela a súpisy boli podpísané osobami, ktoré na stavbe ich podpisovali každému a konateľ žalovaného nemohol, keďže na stavbe nebol.
- Súd sa nestotožňuje s daným názorom, nakoľko žalobca síce má za to, že cena diela je viazaná na súpis, napriek tomu súpis žalovanému nepredložil.
- Taktiež žalobca nepreukázal, že skutočne dielo vykonal a odovzdal. Hoci žalobca sa odvoláva na to, že cena diela nie je viazaná na protokolárne odovzdanie, avšak žalobca nepreukázal žiadne odovzdanie diela, ani jeho vykonanie. Je nesporné, že nejaké práce vykonal, ale nie je zrejmé, v akom rozsahu. Pokiaľ predložil súpis odpracovaných hodín, ide o dochádzku, že na stavbe bol, avšak to nepreukazuje rozsah diela, rozsah vykonaných prác.
- Z ničoho nevyplýva, že konateľ žalovaného bol povinný podpísať/odsúhlasiť súpis priamo na stavbe. V zmysle zmluvy žalobca mal predložiť/doručiť súpis žalovanému a následne ho odsúhlasený predložiť aj s faktúrou. Napriek tomu žalobca tak nevykonal.
- Pokiaľ súpisy podpisovali na stavbe nejaké osoby, tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súpisy odpracovaných hodín vyhotovoval svedok P.I. na žiadosť nemeckého subjektu, keďže ovládal nemecky a tlmočil aj pre ostatných a teda nejde o požadované súpisy vykonaných prác. V zmysle zmluvy žalobca si ho mal sám zabezpečiť a bolo na ňom, akým spôsobom. Svedok P.I. nebol povinný vyhotovovať pre žalobcu žiadny súpis za žalobcu.
- Pokiaľ žalobca navrhoval svedkov pôvodne za účelom preukázania rozsahu vykonaných prác, žiadny svedok sa nevyjadril, v akom konkrétnom rozsahu žalobca vykonal dielo, práce. Žalovaný nerozporoval, že žalobca vykonal nejaké práce, ale namietal preukázanie rozsahu vykonaných prác. Žalobca totiž žiadnym relevantným spôsobom neodovzdal dielo, nepredložil žiadny súpis vykonaných prác. Pokiaľ mal za to, že P.I. to za neho urobil, z ničoho to nevyplýva. Žalobca bol povinný v zmysle zmluvy predložiť žalovanému súpis vykonaných prác na odsúhlasenie a následne spolu s faktúrou za dané práce, preto nebol dôvod na takú domnienku, že P.I. to urobí. Dokonca žalobca pred súdom uviedol, že P.I. mu povedal, že on robí iba dochádzku, nie aj súpis vykonaných prác.
44. Súd mal preukázané, že žalovaný zaslal na účet dňa 21.11.2019 žalobcovi sumu 500,- eur s poznámkou - zálohová platba (l.č. 80) a sumu 500,- eur dňa 27.12.2019 s poznámkou - záloha (l.č. 81). Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný zaslal žalobcovi celkovo sumu 1.000,- eur.
45. Žalobca uvedenú úhradu posúdil ako uznanie záväzku s poukazom na § 407 Obchodného zákonníka z dôvodu čiastočnej úhrady. Žalobca v následnom podaní uviedol, že dané platby mali slúžiť na prvotnú úhradu nákladov žalobcu a vycestovanie do zahraničia a úhrad nákladov pobytu a uvedené platby žalobca na základe pokynu žalovaného zaúčtoval k najstaršej splatnej faktúre, dané sumy boli uhradené až po splatnosti faktúry.
46. Je teda nesporné, že žalovaný uhradil žalobcovi po splatnosti faktúry sumu 500,- eur dňa 21.11.2019 a sumu 500,- eur dňa 27.12.2019, pričom dané úhrady boli žalovaným špecifikované ako záloha.
- Žalobca uviedol, že dané platby mali slúžiť na prvotnú úhradu nákladov žalobcu a vycestovanie do zahraničia a náklady pobytu.
- Žalovaný trval na tom, že dané platby boli realizované ako zálohové platby, čo vyplýva aj z dôkazov predložených žalobcom, a to z výpisov z jeho účtu. Žiadna z uvedených platieb žalovaného nemá označenie číslom niektorej faktúry žalobcu a žiadna z uvedených platieb svojou výškou nezodpovedá niektorej z faktúr žalobcu. Žalovaný poskytol žalobcovi danými platbami iba zálohu a nešlo o platby faktúr žalobcu titulom ceny diela, ktoré žalovaný nikdy neuznal. Žalovaný má za to, že údajné pohľadávky žalobcu na zaplatenie časti diela, keďže nikdy nevznikli, nemohli byť v čase platieb záloh zo strany žalovaného ani splatné. Sám žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že tieto platby mali slúžiť na prvotnú úhradu nákladov žalobcu na vycestovanie do zahraničia a úhradu nákladov pobytu. Teda je zrejmé, že nešlo o platby žalovaného titulom zaplatenia ceny diela. Žalovaný poprel, že by žalobcovi dal pokyn, aby dané platby priradil k najstaršej splatnej
faktúre. Žalobca dokonca na pojednávaní dňa 10.09.2021 pred súdom výslovne uviedol, že išlo o zálohové platby.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca pôvodne vyslovil, že dané platby mali slúžiť na prvotnú úhradu nákladov žalobcu a vycestovanie do zahraničia a úhrad nákladov pobytu, Následne tvrdil jeho právny zástupca, že platbu považuje za uznanie. Následne pred súdom žalobca uviedol, že išlo o zálohovú platbu, čo vyplýva aj zo špecifikácie na výpise z účtu.
47. Podľa § 407 ods.3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
48. Bolo nesporné, že žiadna zálohová faktúra nebola vystavená. Taktiež je nesporné, že daná suma bola uhradená po vystavení faktúry, avšak na danej úhrade nebola špecifikácia žiadnej faktúry, iba uvedenie, že ide o zálohu.
49. S poukazom na uvedenie žalovaného a vysvetlenie úhrady 2x 500,- eur, zároveň s poukazom na špecifikáciu úhrady ako zálohy a s ohľadom na vyjadrenie žalobca k zálohe, ktorý potvrdil, že išlo o zálohu, nemožno posúdiť danú úhradu ako čiastočné plnenie s účinkami uznania. Sám žalobca to považoval ako zálohu. Až právny zástupca žalobcu to vyhodnotil v zmysle § 407 ods.2 Obchodného zákonníka, avšak jeho posúdenie sa prieči vôli žalobcu a žalovaného a to s prihliadnutím na výkladové pravidlá v zmysle § 266 Obchodného zákonníka. Prejav vôle oboch strán je zrejmý a nie je ho možné vykladať tak, ako tvrdí právny zástupca žalobcu, a to vzhľadom na vyjadrenie oboch strán aj pred súdom, kde aj žalobca potvrdil, že išlo o zálohu a žalovaný dal zrozumiteľným spôsobom najavo jeho úmysel ako úhrady zálohy.
50. Podľa § 266 ods.1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
51. Nejde ani o uznanie záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka s poukazom na bod 4.8. Zmluvy, kde sa strany výslovne dohodli, že zaplatenie ceny diela alebo jej akejkoľvek časti v zodpovedajúcom rozsahu nemá za následok uznanie záväzku Objednávateľa voči zhotoviteľovi v rozsahu plnenia, ani v rozsahu zvyšku ceny diela alebo jej časti.
52. S poukazom na uvedené skutočnosti a s poukazom na zmluvné a zákonné ustanovenia, nie je možné konštatovať uznanie záväzku.
53. Žalobca poukázal na SMS správy, ktoré súdu predložil, pričom uviedol, že ide o komunikáciu medzi ním a žalovaným. Z danej komunikácie vyplývajú určité sľuby, či ospravedlnenia a konštatovania, avšak v žiadnom prípade nemožno danú komunikáciu považovať za uznanie, keďže nejde o určitý právny úkon, ani nie je zrejmé, za ktoré konkrétne faktúry by mal žalovaný zaplatiť, za ktoré obdobie a pod. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dané SMS správy preukazujú, že žalovaný mal k dispozícií súpisy, súd uvedené tak neskonštatoval, nakoľko z SMS správ síce vyplýva komunikácia, že žalovaný čaká na úhradu na základe vykonaných prác a súpisov, avšak z takej komunikácie predsa nie je zrejmé, o aké konkrétne súpisy sa jedná a kto ich má k dispozícii, či aj žalovaný alebo iba nemecký subjekt, či ide o súpisy vykonaných prác požadovaných zmluvou o dielo a pod. Dokonca ani nie je zrejmé, z akého obdobia by tieto súpisy mali byť. (l.č. 130)
54. Súd zdôrazňuje, že je nesporné, že žalobca nepredložil súpisy pred vystavením faktúr, a to ani ako prílohu vystavených faktúr a súpisy predkladané pred súdom neobsahujú zmluvou dohodnuté náležitosti.
55. Zmluva bola riadne uzavretá, žalobca ju vlastnoručne podpísal, nenamietal zmluvné dojednania. Vzhľadom na to, že žalobca uzavrel zmluvu, musel mať vedomosť o jej obsahu. Pokiaľ sa s ňou riadne neoboznámil, nemôže to byť na úkor žalovaného, keďže žalobca nie je slabšou stranou, nejde o spotrebiteľský vzťah. Uzavretím zmluvy žalobca prijal stanovené podmienky a zaviazal sa zmluvu plniť. Preto je nelogické, z akého dôvodu žalobca neplnil zmluvu v tom, že nepredložil súpis v požadovanej forme, s požadovanými náležitosťami. Ide o záväzkový vzťah, v ktorom platí zásada pacta sunt servanda = dohody treba zachovávať/zmluvy sa majú dodržiavať. Ide o jedno zo základných pravidiel civilného práva. Vzhľadom na takéto zmluvné dojednanie a uvedenú zásadu, nie je možné zmluvné dojednania posúdiť, že sú v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalobca síce vykonal určité práce, ale predsa
žalobca nemôže vyžadovať od žalovaného, aby automaticky zaplatil vystavenú faktúru bez overenia a pod. Žalovaný za tým účelom mal odsúhlasiť súpis, ktorý mu však nebol doručený, hoci žalobca bol na to povinný na základe zmluvy s vedomím, že dovtedy nemá nárok na zaplatenie a žalovaný dovtedy nie je povinný na úhradu faktúry. Napriek tomu žalobca súpis nepredložil. Čo bolo dohodnuté, mali si plniť, pričom nie je dôvod sa domnievať, že ide o rozpor s poctivým obchodným stykom, predsa tak sa dohodli, obaja súhlasili so zmluvnými podmienkami. Žalobcovi nič nebránilo nesúhlasiť s takým obsahom zmluvy a keďže zmluvu s takým obsahom podpísal, mal podľa nej plniť. Nič mu nebránilo zabezpečiť si súpisy tak, ako sa v zmluve dohodli.
56. Pokiaľ žalobca do spisu predložil listiny s počtom hodín, tak ide o tzv. šichtovnice, pričom z ničoho nevyplýva, že by boli predložené žalovanému. Nejde o súpisy vykonaných prác, ale o šichtovnice. Súd zdôrazňuje, že nejde o súpisy, na základe ktorých by bolo možné posúdiť opodstatnenosť faktúr. Vyplýva z nich nejaký počet hodín, avšak to nie je postačujúce. Z uvedeného nie je ani zrejmé, že skutočne odpracoval daný počet hodín, keďže podpis na súpisoch nie je podpis oprávnenou osobou, teda osobou, ktorú by na to splnomocnil žalovaný. Podpísaný P.I. nie je oprávnenou osobou schvaľovať súpisy za žalovaného. Nie je teda preukázaná hodnovernosť predložených súpisov. Avšak bez ohľadu na to súd zdôrazňuje, že žalobca bol povinný predložiť žalovanému súpis vykonaných práv a to nepredložil, teda nesplnil hmotnoprávnu podmienku pre vznik nároku na cenu diela.
57. Teda je nesporné, že žalobca nepreukázal rozsah vykonaných prác, ktoré si fakturoval, keďže nepredložil ani súpis vykonaných prác a nepredložil žiadny taký súpis ani žalovanému na odsúhlasenie pred fakturáciou. Žalobca nielenže nepreukázal skutočne vykonané práce, keďže predložené súpisy nie sú súpismi podľa zmluvy, avšak žalobca nepreukázal ani fakturovanú sumu, ako dospel k danej sume. Pokiaľ je odkaz na čl. III. Zmluvy, napriek tomu nebolo možné ani súdom vypočítať žalovanú istinu. V predložených faktúrach nie je totiž uvedený počet odpracovaných hodín a tzv. šichtovnice žalobca taktiež nepredkladal žalovanému, ani súpis vykonaných prác. Žalobca teda nepreukázal žiadne svoje tvrdenia. Taktiež žalobca ani nepreukázal, za aké obdobie si fakturuje vykonané práce. Predložené šichtovnice neboli prílohou faktúry, teda nie je zrejmé, či žalobca si fakturoval vykonané práce za obdobie vyplývajúce z predloženej dochádzky.
58. Žalovaný poprel, že nejaký súpis písomne odsúhlasil. Žalovaný uviedol, že žiadnu osobu nesplnomocnil na odsúhlasenie súpisu. Osoba podpísaná na šichtovniciach je P.I. a p. N., avšak súd nemal preukázané splnomocnenie takej osoby a ani žiadny vzťah so žalovaným. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že p.I. bol nemeckým subjektom požiadaný o dochádzku. V zmluve bolo jednoznačne a výslovne dohodnuté, že súpis vykonaných prác má žalobca zasielať mailom žalovanému na odsúhlasenie, na znak čoho je potrebný podpis konateľa žalovaného. Teda neboli odsúhlasené konateľom, resp. splnomocnenou osobou tak, ako požadovala zmluva. Žalobca nepreukázal, že súpisy boli odsúhlasené konateľom, resp. splnomocnenou osobou. Z ničoho nevyplýva, že by súpis mala vyhotoviť tretia osoba. V zmysle zmluvy o dielo žalobca sa zaviazal predložiť súpis a nič mu nebránilo taký súpis vyhotoviť a zaslať na odsúhlasenie žalovanému. V takom prípade ani nebol dôvod, aby ho vyhotovil niekto iný a keby aj, nebola zistená žiadna prekážka na jeho zabezpečenie.
59. Žalobca ako zhotoviteľ je v postavení podnikateľa, ktorý uzavrel so žalovaným obchodnú zmluvu a nie je žiadny dôvod na to, aby sa žalobca správal ako zamestnanec niekoho, či ako nejaký podriadený, za ktorého „papiere“ vybaví niekto iný, niekto nadriadený. Žalobca bez ohľadu na jeho vzdelanie, je podnikateľ a predpokladá sa u neho určité právne vedomie a schopnosti a keďže zmluvu riadne podpísal, súhlasil so všetkými podmienkami, teda aj s tým, že nárok na cenu diela mu vznikne po odsúhlasení súpisov vykonaných prác, ktoré je povinný predložiť pred fakturáciou.
60. Keďže žalobca nepredložil súpisy, nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku. Nepostačuje iba uviesť, že vykonal nejaké práce v určitom čase. Z faktúry a ani z inej listiny nie je zrejmé, aké konkrétne práce vykonal, za ktoré si fakturoval odmenu a za aké obdobie. Daná faktúra je nepreskúmateľná a žalovaný ani nemal ako skontrolovať opodstatnenosť vystavenej faktúry a posúdiť jej správnosť. Na danej faktúre je uvedené iba to, že vykonal vodoinštalatérske práce, ale nie je nič konkretizované a ani v akom rozsahu a ani koľko hodín a ani za aké obdobie. Predsa je neprípustné, aby žalobca požadoval od žalovaného, aby automaticky zaplatil vystavenú faktúru bez prekontrolovania. Na základe danej faktúry nie je možné preskúmať správnosť fakturácie, keďže faktúra neobsahovala žiadnu prílohu a z faktúry nie je možné posúdiť, čo skutočne žalobca vykonal, v akom rozsahu, kedy a za ako dlho. K predmetným
faktúram neboli predložené žiadne prílohy, takže nebolo možné ani určiť, na aké obdobie vykonávania diela sa majú vzťahovať.
61. Žalovaný trval na tom, že žalobca nepreukázal predloženie súpisov na schválenie. Žalovaný uviedol, že nesplnomocnil žiadnu osobu, ani neoznamoval žalobcovi, aby komunikoval namiesto neho s nejakou osobou v Nemecku. Žalovaný uviedol, že žalobca nevykonal dielo riadne. Daná skutočnosť je však pre toto konanie irelevantná, keďže jednak žalovaný si vady neuplatnil a jednak súd posúdil, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie.
62. Podľa bodu 11.12. Zmluvy, zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu uzatvorili slobodne, vážne, je formulovaná určito a zrozumiteľne a na znak súhlasu s jej obsahom ju potvrdili vlastnoručnými podpismi.
63. Podľa bodu 11.2. Zmluvy, meniť alebo dopĺňať túto zmluvu je možné len formou písomných dodatkov podpísanými osobami oprávnenými konať za obe zmluvné strany. V bode 11.3 Zmluvy sú uvedené kontaktné osoby za zmluvné strany.
64. Z bodu 11.2. a 11.12. Zmluvy, jednoznačne vyplýva, že strany sa dohodli na písomnej forme a pokiaľ budú nejaké doplnenia, či zmeny zmluvy, tak len písomnou formou ich je možné vykonať. Zároveň spoločne vyhlásili súhlas s obsahom zmluvy, ktorá stanovuje aj postup a podmienky fakturácie a úhrady faktúr. Teda zmluvné strany sa výslovne dojednali požiadavku odsúhlasenia súpisu vykonaných prác s tým, že bez takého odsúhlasenia nevzniká nárok na zaplatenie. Teda pri zachovaní zásady „pacta sunt servanda“ sa vyžaduje, aby zmluvné strany si plnili to, na čom sa dohodli. A pokiaľ si dohodli podmienky aj ohľadom súpisov vykonania prác, je potrebné to dodržať. Pacta sunt servanda je jedno zo základných pravidiel prirodzeného, civilného aj medzinárodného práva a väčšinou sa pod týmto termínom rozumie to, že v dohodách uzavretých súkromnými osobami, sú jednotlivé zmluvné podmienky záväzné a povinné, ich neplnenie je porušením dohody. Všeobecné zásady korektného správania v obchodnej praxi, vrátane predpokladania dobrej viery, sú podmienkou pre účinnosť celého systému. Teda ide o zásadu, podľa ktorej sa dohody musia dodržiavať. Platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Ide o dôsledok vyplývajúci zo zásady „pacta sunt servanda“, ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo.
65. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bola platne uzavretá Zmluva o dielo dňa 18.10.2019 medzi žalobcom a žalovaným. V zmluve boli jasne a určito a zrozumiteľne stanovené podmienky, ktoré pri zachovaní zásady pacta sunt servanda boli obe strany povinné ich dodržať. V zmluve bolo jednoznačne a nepochybne uvedené, že bez odsúhlaseného súpisu vykonaných prác nemá žalobca nárok na zaplatenie. Keďže žalobca žiadny taký súpis vykonaných prác nepreukázal, v zmysle zmluvy nevznikol mu nárok na zaplatenie. Hoci predložil súdu súpis, tak nie vo forme a s náležitosťami podľa zmluvy a nejde o súpis vykonaných prác, ale dochádzka. Pokiaľ žalobca preukazoval vykonanie prác predloženými listinami, ktoré označil ako súpisy, tak súd ich neposúdil za hodnoverné. Z predložených listín nie je možno hodnoverne posúdiť skutočne odpracované hodiny žalobcom, ani vykonané práce.
- Súd zároveň zdôrazňuje, že hoci žalovaný vrátil faktúry s uvedením dôvodov ich vrátenia, žalobca neodstránil nedostatky, neuviedol žiadne objektívne dôvody, prečo nepostupoval podľa zmluvy, dokonca na vrátenie faktúr žiadnym spôsobom voči žalovanému nereagoval.
66. Súd teda vyhodnotil predložené listiny - súpisy - šichtovnice ako nehodnoverné a nepreukazujúce skutočný rozsah prác a hodín. Pokiaľ sú podpísané nejakou osobou, nebolo preukázané jej oprávnenie a žiadna taká osoba pred súdom nepreukázala svoju oprávnenosť, nepotvrdila tvrdenie žalobcu. Pokiaľ žalobca si dal podpísať súpis nejakej osobe, nebol žiadny dôvod, aby si súpis nedal odsúhlasiť aj žalovanému, tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve, napriek tomu tak neurobil, avšak súd zdôrazňuje, že nešlo o súpis vykonaných prác, ale o dochádzku, čo nepostačuje v zmysle zmluvy pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela. Žalobca potvrdil, že od osoby podpísanej na súpise žiadne splnomocnenie nepožadoval. Uviedol, že nikto mu nedal žiadne splnomocnenie. Dokonca nejde o súpisy vykonaných prác, ale dochádzka.
- Súd zdôrazňuje, že žalobca nebol v pozícii zamestnanca, ale na základe zmluvy o dielo so žalovaným ako zhotoviteľ. Takže nemal postupovať ako nejaký podriadený a pod. Je predsa podnikateľským subjektom a mal plniť podľa zmluvy o dielo.
67. Z uvedeného vyplýva, že nielen žalovaný, ale ani súd nemohol overiť, preveriť správnosť a opodstatnenosť žalovanej istiny.
- Bolo nesporné, že žalovaný vrátil faktúry žalobcovi, pričom žalobca na to nijako nereagoval. Žalobca pred súdom uviedol, že nebol dôvod, keďže už sa viedlo súdne konanie.
- Dokonca žalovaný v liste, ktorým vrátil faktúry, riadne uviedol dôvody ich vrátenia. Napriek tomu žalobca na tento list žiadnym spôsobom nereagoval, ani neodstránil nedostatky.
- Teda je zrejmé, že žalobca nereagoval voči žalovanému ohľadom vrátenia faktúr. Keďže faktúry žalovaný predložil bez požadovaných príloh, dokonca ani predtým v zmysle zmluvy nepredložil súpisy žalovanému na odsúhlasenie, z čoho je nesporné, že žalovaný nemal ako skontrolovať vystavené faktúry, v ktorých dokonca ani počet hodín nie je v súlade s tzv. šichtovnicami, ako aj konkrétne práce nie sú špecifikované a predsa žalobca nemôže spravodlivo požadovať od žalovaného, aby mu automaticky zaplatil faktúru bez ďalšieho.
68. Súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje, že žalobca bol ten, ktorý nesplnil dohodnuté podmienky a to bez ohľadu na to, že nejaké práce skutočne vykonal. Žalobca nepredložil všetky požadované listiny k tomu, aby mu boli práce vyplatené.
- Súd nad rámec uvádza, že s poukazom na zmluvnú podmienku odsúhlasenia súpisov nie je vylúčené splnenie daných zmluvných podmienok dodatočne, neskôr a teda naplnenie vzniku práva žalobcu na zaplatenie a to bez ohľadu na to, či žalobcovi bolo niečo na vykonaných prácach vytýkané.
69. Súd záverom zdôrazňuje, že žalobca nielenže nepreukázal odsúhlasenie súpisov a ich predloženie ako povinnú prílohu k faktúre, ale nepreukázal ani to, ako dospel k výške žalovanej istiny, keďže z vystavených faktúr nevyplýva rozsah vykonaných prác, ani počet odpracovaných hodín, ani obdobie vykonania prác. Teda žalobca nepreukázal ani výšku žalovanej istiny. Pokiaľ odkazoval na faktúru, v nej uvádza iba to, že si fakturuje určitú sumu za vodoinštalatérske práce, ale bližšie nekonkretizoval práce, žiadne práce nešpecifikuje, ani ináč nekonkretizuje. Pokiaľ by aj súd mal akceptovať „vodoinštalatérske práce“, z faktúry nevyplýva ani počet odpracovaných hodín, dokonca ani obdobie, kedy mali byť práce vykonané, resp. odovzdané. Faktúry neobsahovali žiadne prílohy. Nemožno posúdiť, že ohľadom náležitostí faktúry ide o nejaký formalizmus. Tak si to obe strany riadne v zmluve dohodli, preto boli povinné to aj plniť. Žalobca mal riadne stanovené podmienky, ktoré nesplnil. Teda žaloba je predčasná, z ničoho nevyplýva prevzatie diela, ako ani odsúhlasenie súpisu, dokonca nebola preukázaná ani existencia súpisu. Nie je zrejmé, za čo konkrétne si žalobca uplatňuje odmenu. Pokiaľ nemecký subjekt niečo kontroloval, je to vo vzťahu žalobcu a žalovaného irelevantné. Žalobca mal v zmluve uvedený kontakt na žalovaného, napriek tomu nekomunikoval so žalovaným, nepostupoval v zmysle zmluvy. Predložená šichtovnica nie je súpisom vykonaných prác, neobsahuje náležitosti.
70. Žalobca nie je spotrebiteľom, nepožíva osobitnú ochranu slabšej strany.
71. Podľa § 150 CSP: (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
72. Podľa § 151 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
73. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu nie je opodstatnený, nakoľko zmluvou boli dohodnuté podmienky, ktoré sa zmluvné strany zaviazali dodržiavať a až pri ich dodržaní vzniknú ďalšie práva/nároky. V danom prípade však žalobca nepostupoval podľa zmluvy ohľadom súpisu vykonaných prác, keďže nepreukázal doručenie súpisu žalovanému a následné písomné odsúhlasenie súpisu žalovaným alebo splnomocnenou osobou. Keďže k tomu preukázateľne nedošlo, podľa zmluvy žalobca nemá právo na zaplatenie. Toto právo v zmysle zmluvy mu vnikne len pri splnení zmluvných podmienok. Zmluvu zmluvné strany riadne uzatvorili a vyhlásili v nej, že s ňou súhlasia, čo potvrdili vlastnoručnými podpismi. Teda poznali obsah zmluvy a vedeli postup fakturácie a následky nesplnenia dojednaní. Žalovaný síce nespochybňuje vykonanie nejakých prác, avšak z ničoho nevyplýva skutočný rozsah prác žalobcu a pokiaľ aj fakturoval nejaké práce, tie vo
faktúrach nešpecifikoval a z ničoho nevyplýva, akým spôsobom dospel k fakturovanej výške. Teda žalobca nepreukázal skutočný rozsah vykonaných prác a počet odpracovaných hodín, žiadny súpis nebol žalovanému predložený, a to ani ohľadom rozsahu vykonaných prác, ani ohľadom odpracovaných hodín a taktiež nepreukázal opodstatnenosť fakturovanej sumy. Súd si osvojil tvrdenia žalovaného, žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, svoje námietky ničím hodnoverným nepreukázal. Dokonca žalobca nepreukázal ani výšku žalovanej istiny a jej výpočet, a to aj napriek čl. III Zmluvy ohľadom ceny diela. Súd posúdil vykonané dokazovanie za dostatočné pre právne a skutkové posúdenie.
74. Čo sa týka svedkov, tak svedok I. nepotvrdil tvrdenia žalobcu. Svedok O. je kolega žalobcu a vedie proti žalovanému obdobné súdne konanie, pričom nepotvrdil rozsah vykonaných prác žalobcu. Pokiaľ sa vyjadroval ku vzťahu k žalovanému, tak súd v tomto konaní nemal zistený obsah zmluvy uzavretej svedkom a žalovaným a nemôže preto ani vyhodnotiť nejaké obchodné zvyklosti a praktiky. Je však nesporné, že žalobca ako podnikateľský subjekt uzavrel so žalovaným zmluvu podľa Obchodného zákonníka, súhlasil so zmluvnými dojednaniami a napriek tomu neplnil v zmysle nich. Čo sa týka čestného prehlásenia S.W., v žiadnom prípade toto prehlásenie nenahrádza svedeckú výpoveď, menovaný súdom nebol poučený o jeho právach a povinnostiach a dokonca z daného prehlásenia nevyplýva, že ide skutočne o prehlásenie S.W., keďže nie je podpis na danej listine úradne overený. Preto dané prehlásenie súd neposúdil ako hodnoverný dôkaz.
75. Pokiaľ aj boli navrhované ďalšie dôkazy, strany sporu už na nich následne netrvali, čo výslovne pred súdom uviedli, preto súd ich nevykonal a také návrhy zamietol.
76. Záverom súd dodáva, že s odkazom na § 548 ods.1 Obchodného zákonníka, žalobca a žalovaný ako zmluvné strany si zmluvne dohodli podmienky vzniku nároku na cenu diela vykonávaného žalobcom. Za tohto stavu vzájomne dohodnutých zmluvných práv a povinností potom vo vyvolanom súdnom spore bolo nevyhnutné, aby súd na ne prihliadal. Súkromnoprávne vzťahy v oblasti podnikateľskej sféry sú založené na princípe zmluvnej voľnosti. Pokiaľ tento princíp aplikoval žalobca a žalovaný v uzavretej zmluve o dielo a z titulu dispozitívnej úpravy, akým je ust. § 548 ods.1 Obchodného zákonníka, si dohodli zmluvné podmienky pre vznik nároku na cenu diela, tak tieto boli povinní rešpektovať žalobca, žalovaný ako zmluvné strany a následne z titulu vyvolaného súdneho sporu aj súd. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať vznik nároku na cenu diela, ak nepredložil podľa uzavretej zmluvy o dielo so žalovaným písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác žalovaným, resp. osobou splnomocnenou žalovaným. (rozsudok KS v Žiline 13Cob/43/2021) Keďže zmluvné strany si dohodli, že nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi až po predložení súpisu vykonaných prác odsúhlaseného objednávateľom, a taký súpis nebol predložený, nemá zhotoviteľ právo na zaplatenie ceny diela za dané obdobie, a to bez ohľadu na predložené súpisy tzv. šichtovnice. (obdobný názor bol vyslovený aj v rozhodnutí NS ČR 23Cdo/2664/2010 z 25.10.2011, teda v čase totožnej právnej úpravy.
77. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
78. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
79. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
80. Vzhľadom na to, že žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100%. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
81. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).