Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

66Ek/98/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: D. I., E..A..O.., M. XXXX/X, XXX XX F., B.: XX XXX XXX, zast. K. L. L. &. D., E..A..O.., M. XXXX/X, XXX XX F., B.: XX XXX XXX, proti povinnému 1./ E., E..A..O.., D. XX, XXX XX F., B.: XX XXX XXX, a povinnému 2./ B.. G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. F. XXXX, XXX XX R. v rozhodcovskom konaní o zaplatenie 501,85 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ernest Polák, Exekútorský úrad Skalica, pod sp. zn. 136EX 47/17-5, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu voči povinnému 2./ podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vynaložených na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.08.2017 domáhal od povinného 1./ a povinného 2./ vymoženia sumy celkom 501,85 Eur s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom C.. G. H., E. E.N. C. XX, XXX XX G., sp. R52/2017, zo dňa 29.05.2017, vykonateľný dňa 11.06.2017 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 20.11.2017 poverenie na vykonanie exekúcie č. ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117232220.1 súdnemu exekútorovi - C.. Y. D., E. Y. Ú., D.. D.K. X, XXX XX E.. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 17.05.2018. Následne povinný zaslal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 30.05.2018. Súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote. 3. Dňa 25.06.2019 súdny exekútor doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.05.2018 a dňa 19.10.2019 vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinného.

4. Povinný 1 a povinný 2 vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že „ namietame právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Údaje tvrdené rozhodcom na doručenke o doručení rozsudku R 52/ 2017 zo dňa 29.05.2017 vydané rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, sú nepravdivé. Z našich zistení a šetrení v evidencii doručenej pošty a evidencie záväzkov po doručení predmetného upovedomenia o začatí exekúcie nám vyplynulo, že dňa 30.05..2017 nám bol doručený Rozsudok č.51/2017 zo dňa 29.05.2017 od rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, pričom sme zistili, že na obálke v ktorej bol zasielaný tento rozsudok je uvedené R 57/2017, R 58/2017. Popierame doručenie rozsudku R 52/2017. Nevieme si predstaviť, aby v súdnom konaní bol doručovaný rozsudok vydaný v rôznych a teda samostatných súdnych konaniach vedených pod iným číslom konania, pričom bola iba totožná žalovaná strana, rozsudok sa mohol doručovať v jednej zásielke, napriek rozdielnym súdnym konaniam. Je to v rozpore s princípmi spravodlivého právneho štátu. Považujeme za neakceptovateľné, aby si rozhodca vytvoril vlastný spôsob doručovania s jednoduchšími podmienkami pre doručovanie rozhodcovského

rozsudku, pokiaľ doručuje viacero rozhodcovských titulov vydaných v samostatných konaniach v jednej zásielke “.

5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu: „ máme za to, že povinným boli rozhodcovské rozsudky doručené v súlade so zákonnými ustanoveniami, pričom povinní doručenie oboch rozhodcovských rozsudkov potvrdili prevzatím zásielky. Taktiež máme za to, že rozhodcovský rozsudok R 52/2017 je plnohodnotným exekučným titulom “.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

9. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa , rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

13. Podľa , rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

14. Podľa , písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo a bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

15. Podľa , odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

16. Podľa , rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. 17. Podľa , doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.

18. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

23. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mali povinní 1./ a 2./ voči oprávnenému neuhradený dlh vyplývajúci z exekučného titulu. Súd konštatuje, že exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali dôvodne.

24. Predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia (exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Ak bolo rozhodnutie vydané organom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009). Predpokladom existencie právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) vec prejednať a rozhodnúť je platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd má v zmysle Exekučného poriadku, povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda, okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Súd pri tomto zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 12. 2012).

25. Exekučný súd sa pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie povinného 2./ zaoberal tým, či bol exekučný titul vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (či už v spotrebiteľskej alebo nespotrebiteľskej veci). Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (judikát R 46/2012).

26. K tvrdeniam oprávneného, že exekučný súd nemá právomoc posudzovať exekučný titul súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený pri každom exekučnom titule skúmať jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť, pričom formálnou stránkou vykonateľnosti je aj skúmanie, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Pokiaľ exekučný súd preskúmava platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu. Preskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky: č.k. -19 zo dňa 18. 02. 2010; č. k. -15 zo dňa 09. 12. 2010; č.k. -17 zo dňa 29. 03. 2011; č.k. -19 zo dňa 23. 11. 2011; č.k. -19 zo dňa 22. 08. 2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: zo dňa 27. 01. 1997; zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. zo dňa 23. 06. 2011; zo dňa 22. 05. 2013, č. k. zo dňa 16. 10. 2018. K tvrdeniam oprávneného, že exekučné konanie sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý by bolo možné zmeniť len rozhodnutím o zrušení rozhodcovského rozsudku súd uvádza, že exekučný súd rozhodnutím neruší rozhodcovský rozsudok, iba ho považuje za exekučne nevykonateľný. K možnosti preskúmavania formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti v prípade po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd uvádza, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 01. 1997). Poverenie na vykonanie exekúcie nebráni preskúmaniu exekučného titulu v neskorších fázach vedenej exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzoval vecnú správnosť rozsudku

rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu.

27. Súd preskúmaním návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie, vyjadrení oprávneného a predložených príloh zistil, že exekučným titulom bola povinnému 1./ a povinnej 2./ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 501,85 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 501,85 Eur od 16.01.2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 287,10 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti exekučného titulu. Predmetný exekučný titul bol vydaný rozhodcom C.. G. H., E. E. C. XX, XXX XX G.. Rozhodca odvodzoval svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným 2./ od rozhodcovskej doložky uvedenej v článku III Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 4972016 zo dňa 26. 01. 2017 podľa , uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným 2./ ako pristupujúcim dlžníkom. Pre platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je podľa potrebné splniť, okrem iných, aj podmienku dodržania písomnej formy jej uzatvorenia. Písomnú forma uzatvorenia rozhodcovskej doložky nemal súd v danom prípade preukázanú. Rozhodcovskú doložku zachytenú v článku III Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 4972016 zo dňa 26. 01. 2017 žalovaný 2./ ako fyzická osoba konajúca vo svojom mene na svoju zodpovednosť písomne neuzatvorila. Žalovaný 2./ Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach podpísal ako konateľ spoločnosti Svidgas, s.r.o., IČO: 36 464 261 (povinný 1./), čo je zrejmé z označenia pod podpisom, kde je uvedené, cit.: „dlžník vz. konateľom a konateľ B.. G. L.“. Taktiež označenie zmluvných strán Dohody o zaplatení dlhu v splátkach je: „veriteľ“, „splnomocnenec veriteľa“ a „dlžník“. Ako dlžník je označený subjekt E., E..A..O.., B.: XX XXX XXX (povinný 1./). Iný subjekt ako dlžník v dohode označený nie je. Z označenia zmluvných strán a podpisov Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 4972016 zo dňa 26. 01. 2017 vyplýva, že povinný 2./ ako fyzická osoba nebola jej účastníkom, ani ju ako fyzická osoba konajúca vo svojom mene neuzatvorila, nepodpísala. Povinný 2./ vystupoval iba ako konateľ spoločnosti E., E..A..O.., B.: XX XXX XXX (povinný 1./), teda konal ako štatutárny orgán právnickej osoby. Konanie povinného 2./ v Dohode o zaplatení dlhu v splátkach zaväzuje právnickú osobu, spoločnosť E., E..A..O.., (povinného 1./) ktorej bol a je konateľom. Preskúmaním dohody, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, dospel súd k záveru, že písomná forma o uzatvorení rozhodcovskej doložky medzi povinným 2./ ako fyzickou osobou konajúcou vo svojom mene, nie v mene právnickej osoby, nie je preukázaná.

28. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie voči povinnému 2./, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - pakt), a teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

29. V prípade posudzovania nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého možno uzavrieť, že v rámci exekučného konania je (všeobecný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. V uvedenom rozhodnutí Ústavný súd SR konštatuje, že nezistil porušenie , t.j. práva na súdnu a inú právnu ochranu, a nepovažuje za nedôvodné a svojvoľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že: „interpretačná prax dovolacieho súdu je jednotná v tom, že predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva

do pozornosti rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom. Najvyšší súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie sp. zn. , s ktorým sa plne stotožňuje. Súčasne zdôrazňuje, že práve jednotná interpretácia právnych predpisov je jedným z prostriedkov spravodlivého súdneho procesu“.

30. Pokiaľ exekučný súd zistí, že orgán, vydal exekučný titul a nemal právomoc ho vydať, je zrejmé, že ide o takú okolnosť pre ktorú je nútený výkon predmetného rozhodnutia neprípustný a súd je oprávnený v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu vedenú na podklade takéhoto exekučného titulu zastaviť. V prípade ak by exekučný súd neposudzoval formálnu vykonateľnosť exekučného titulu (teda toho, či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným na to právomocou), poskytol takémuto titulu bezdôvodne súdnu ochranu. Taktiež by to znamenalo, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať rozhodca v akejkoľvek veci bez založenia jeho právomoci i bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, čo by nebolo akceptovateľné a bolo by to v rozpore s právom na súdnu a inú ochranu. Súd však opätovne zdôrazňuje, že pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzuje a ani v tomto prípade neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a postup súdu nijako nesmeroval ani k „zrušeniu“ rozhodcovského rozhodnutia.

31. Súd má zato, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, ale predovšetkým je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, v tomto prípade, ad hoc rozhodcu. Len v takomto prípade môže byť daná právomoc súkromnoprávneho orgánu, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul.

32. Súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnej 2./ zastavuje.

33. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

34. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

35. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

38. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o

výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

39. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie povinného 2./ uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby vo výške 32,67 Eur vrátane DPH (17,43 EUR + 9,80 EUR režijný paušál).

40. Súd rozhodoval o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v zmysle § 199c ods. 1, tak že mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s podaným vyjadrením k návrhu povinných na zastavenie exekúcie nepriznal, Súd zastavil exekúciu voči povinnému 2./ z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, pretože nebola daná právomoc rozhodcu konať a rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným 2/. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.

41. O trovách súdneho exekútora súd nerozhodoval nakoľko exekúciu zastavil v časti voči povinného 2./. V nezastavanej časti exekúcia pokračuje ďalej v zmysle ustanovení Exekučného poriadku.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.