Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/165/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Digital Systems a.s., Za hradbami 7, Pezinok, IČO: 35 800 593, právne zastúpený: JUDr. Michal Mistrík, advokát, AK so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 31 819 249, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101244042/2019 zo dňa 23.5.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102614914/2018 zo dňa 17.12.2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2016. Pred vypracovaním protokolu bolo žalobcovi zaslané oboznámenie s kontrolnými zisteniami, k čomu sa žalobca písomne vyjadril. O výsledku vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. /Kub zo dňa 28.04.2017 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 04.05.2017 a ten sa k zisteniam vyjadril. Dňom doručenia protokolu žalobcovi bola daňová kontrola ukončená. Správca dane rozhodol dňa 04.04.2018 o vyrubení rozdielu dane rozhodnutím č. /Kub, ktorým znížil nadmerný odpočet na DPH za február 2016 z XX.XXX,XX eur na X.XXX,XX eur, voči ktorému rozhodnutiu sa žalobca odvolal a následne žalovaný ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 101390590/2018 z 19.7.2018, vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102614914/2018 zo dňa 17.12.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016, znížil nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu X.XXX,XX eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2016011 z 23.02.2016 a č. 2016010 z 22.02.2016 (ďalej len „faktúry č. 2016010 a 2016011) vystavených spoločnosťou Madcreative team s.r.o. za poskytnuté reklamné služby (reklamné partnerstvo) v celkovej výške XX XXX,XX eur ( z toho základ dane XX.XXX eur a 20% DPH vo výške XX.XXX eur) v zmysle uzatvorených Zmlúv o reklamnej spolupráci zo dňa 05.01.2016 a

18.02.2016. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr odôvodnil tým, že nebolo preukázané naplnenie časti III. zmlúv oboch zmlúv o reklamnej spolupráci, preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „“).

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo postúpené žalovanému. Žalovaný rozhodnutím č. 101244042/2019 zo dňa 23.5.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“).

4. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súdu okrem iného vyplynulo, že dodávateľ Madcreative team s.r.o. si faktúrou č. 2016010 vystavenou dňa 22.02.2016 ( splatná 07.03.2016) pre žalobcu ako odberateľa vyúčtoval sumu XX.XXX eur vrátane DPH „v zmysle zmluvy o reklamnej spolupráci ( bez uvedenia dátumu) za poskytnutie služby: reklamné partnerstvo na výstave fotoobrazov „World in my lens – mysterious world“, 1. Výstava“. Faktúrou č. 2016011 vystavenou dňa 23.02.2016 ( splatná 08.03.2016) pre žalobcu ako odberateľa vyúčtoval sumu XX.XXX eur vrátane DPH „v zmysle zmluvy o reklamnej spolupráci ( bez uvedenia dátumu) za poskytnutie služby: reklamné partnerstvo na vydaní, distribúcií a krste knihy Afrika blackandwhite emotion, 1. kniha Afrika blackandwhite emotion“.

5. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril s vykonávateľom (dodávateľom) Madcreative team s.r.o. dve zmluvy o reklamnej spolupráci a to dňa 05.01.2016a dňa 18.02.2016:

5.1. Z obsahu zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 05.01.2016 vyplýva, že v preambule zmluvy je charakterizovaný „Artbook Afrika blackandwhite emotion“ ako exkluzívna fotokniha s konkrétnymi parametrami a určený bol jej náklad 3000 kusov, výťažok z predaja knihy mal slúžiť na podporu národného parku v Rwande na záchranu horských goríl. Predmetom zmluvy bolo reklamné partnerstvo na vydaní a distribúcii knihy Afrika blackandwhite emotion a prezentácia spoločnosti žalobcu na podujatí „Afrika blackandwhite emotion“- krst knihy. V časti II zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu za dodané reklamné služby v sume XX.XXX eur bez DPH. V časti III zmluvy sa Madcreative team s.r.o., zaviazal vykonať pre žalobcu reklamné služby: 1. logo spoločnosti Digital Systems a.s. bude súčasťou reklamnej kampane knihy, ako aj samotné poďakovanie majiteľovi spoločnosti; 2. k prezentácii loga spoločnosti Digital Systems a.s. (žalobcu) ako súčasti celej reklamnej kampane na podporu predaja knihy: - kampaň v printových médiách, - webové portály, - logo spoločnosti na reklamných pútačoch v sieti kníhkupectiev; 3. k prezentácii žalobcu na krste formou letákov, ktoré budú distribuované hosteskami. Nakoniec vydanie knihy a jej distribúcia do kníhkupectiev vo februári 2016. V čl. IV. predmetnej zmluvy sa žalobca ako objednávateľ zaviazal dodať potrebné podklady - logá v elektronickej podobe, grafické riešenia vlastnej propagácie, texty pre reklamné vstupy moderátora na prezentáciu spoločnosti objednávateľa podľa čl. III. tejto zmluvy. V čl. V. predmetnej zmluvy zmluvné strany zadefinovali pojem ukončenie plnenia ako vykonanie poslednej práce podľa čl. III, t. j. vydanie knihy a jej distribúcia do kníhkupectiev vo februári 2016.

5.2. Z obsahu zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 18.02.2016 vyplýva, že predmetom zmluvy bolo: platinové reklamné partnerstvo na výstave A. B. pod názvom „WORLD IN MY LENS – MYSTERIOUS WORLD“ a galavečera pod názvom „MYSTERIOUS WORLD NIGHT“, ktorý sa mal konať 21.04.2016 v Hainburgu na presne špecifikovanom mieste. V časti II zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu za dodané reklamné služby v sume 120.000 eur bez DPH v troch splátkach: v februári XX.XXX eur, v marci XX.XXX eur a v deň odovzdania plnenia XX.XXX eur, vždy na základe faktúry. V časti III zmluvy sa Madcreative team s.r.o., zaviazal vykonať pre žalobcu reklamné služby: 1. logo objednávateľa Digital Systems a.s. bude súčasťou výstavy a celej reklamnej kampane „WORLD IN MY LENS – MYSTERIOUS WORLD“: - bilboardová kampaň v Bratislave a okolí, - veľkoplošné plagáty v Hainburgu a okolí, - rozdávanie letákov a buletínov na prezentáciu spoločnosti objednávateľa (žalobcu) na výstave; 2. k prezentácii loga firmy objednávateľa ako súčasti galavečera pod názvom „MYSTERIOUS WORLD NIGHT“: - TV Markíza, TV JOJ, TV TA3, TV Ružinov, TV Bratislava, - kampaň v printových médiách Exkluziv, KLIKOUT, Playboy, Šarm, Plus jeden deň, Plus 7 dní, Život, Evita, - logo spoločnosti (žalobcu) na reklamnej fotoplente pri vstupe, - rozdávanie buletínov s logom spoločnosti (žalobcu) počas

galavečera, - prezentácia a poďakovanie spoločnosti Digistal systems a.s. (žalobcu) moderátorom počas galavečera. Za ukončenie plnenia bolo určené odovzdanie reklamných monitoringov. V časti IV. zmluvy sa žalobca zaviazal dodať potrebné podklady - logá v elektronickej podobe, grafické riešenia vlastnej propagácie, texty pre reklamné vstupy moderátora na prezentáciu spoločnosti objednávateľa podľa čl. III. tejto zmluvy. V časti V. zmluvy bol uvedené časové ohraničenie plnenia a zadefinované ukončenie plnenia ako vykonanie poslednej práce podľa čl. III ( t. j. odovzdanie reklamných monitoringov). V časti VIII., bod 3 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ďalšie podmienky a a požiadavky môžu byť riešené „iba formou písomného dodatku, ktorý musí byť riadne podpísaný a schválený obidvoma stranami.“

6. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní z 22.6.2016 u správcu dane obsiahnuté v administratívnom spise vyplýva, že C. D. E. sa dostavila ako splnomocnený zástupca za spol. Madcreative team s.r.o., pritom predmetom pojednávania bolo predloženie dôkazov k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2015 „u daňového subjektu Madcreative team s.r.o.“ a podanie vysvetlenia k činnosti spoločnosti. Dňa dňa 18.07.2016 predložila menovaná u správcu dane ďalšie listiny k Madcreative team s.r.o.

7. Z obsahu zápisnice správcu dane o ústnom pojednávaní dňa 19.9.2018 (na čl. 57 administratívneho spisu) vyplýva, že na str. 6 v druhom odseku od spodnej časti je jasne uvedené: „...že daňový subjekt Digital Systems a.s. si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr č. 2016011 zo dňa 23.02.2016 a č. 2016010 zo dňa 22.02.2016. Správca dane síce nespochybňuje umiestnenie loga daňového subjektu Digital Systems a.s. v knihe „Afrika blackandwhite emotion“ a na uskutočnenej výstave fotoobrazov „World in my lens — mysterious world“, avšak počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania sa nepreukázalo, že boli naplnené časti III. zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 18.02.2016 a zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 05.01.2016, a teda sa nepreukázala reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov. Daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“

II.

Žaloba

8. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.07.2019, včas doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.07.2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101244042/2019 zo dňa 23.5.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie daňového úradu Bratislava č. 102614914/2018 zo dňa 17.12.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 v sume 15.000 eur, znížil nadmerný odpočet na DPH z XX.XXX,XX eur na X.XXX,XX eur. Žalobca žiada zrušiť obe predmetné rozhodnutia, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania.

9. Žalobca v žalobe namieta nezákonnosť oboch rozhodnutí z dôvodu, že: 1) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, 2) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, 3) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, 4) došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov v konaní pred daňovým úradom a žalovaným.

10. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že správca dane nemôže zaťažovať daňový subjekt dôkazným bremenom na právne vzťahy, ktoré sa týkajú jeho dodávateľov a subdodávateľov. Podporne sa opiera o , 49 ods. 1 , daňového poriadku a o rozhodnutia SD EÚ v spojených veciach C-354-03 (Optigen), C- 355-03 (Folcrum Electronics), C-484-03 (Bond House) a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na odstránenie pochybností, doplnenie neúplných údajov, vysvetlenie nejasností alebo preukázanie pravdivosti údajov. Podľa názoru žalobcu sa správca dane nezaoberal dôkazmi, ktoré predložil v rámci daňovej kontroly. Nie je možné od neho požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou neunesenia dôkazného bremena. V súvislosti s otázkou rozloženia dôkazného bremena odkázal aj na rozhodnutie NS SR z 15.03.2011, sp. zn. .

11. Žalobca námietku o podstatnom porušení procesných predpisov správcom dane odôvodňuje okrem iného aj § 25 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, lebo ho neoboznámil so všetkými

skutočnosťami ( pr. o výsluchu splnomocnenej zástupkyne C. E. z spoločnosti Madcreative team zo dňa 24.08.2016), neumožnil mu účasť na všetkých úkonoch, čím sa žalobca cíti byť poškodený na svojich právach. Žalobca nesúhlasí s názorom správcu dane, že vypočúvaná C. E. nebola pri výsluchu v postavení svedka ale v postavení daňového subjektu, on mal byť prítomný pri jej výsluchu a mal právo jej klásť otázky. Takto získaná svedecká výpoveď je v rozpore so zákonom ( rozsudok NS SR zo dňa 12.07.2017, sp. zn. ). Z týchto dôvodov trpí daňové konanie vadou, čím je splnený dôvod na zrušenie oboch rozhodnutí v zmysle . Žalobca však potvrdil, že správca dane ho listom z 10.04.2017 oboznámil s informáciami od C. E. získaných v priebehu jej výsluchu dňa 24.8.2016.

12. Žalobca ďalej namieta nesprávne vyhodnotenie dôkazov žalovaným aj správcom dane. Podľa žalobcu žalovaný vychádzať len z výsluchov dodávateľa reklamných služieb a jeho subdodávateľov. Dôkazy získané správcom dane považuje za irelevantné, lebo naplnenie účelu zmlúv o reklamnej spolupráci a to poskytnutie reklamných služieb nie je naplnené dosiahnutím objektívne merateľného výsledku. Správca dane napriek dôkazom, ktoré mal k dispozícii, dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom zmlúv o reklamnej spolupráci. Pritom správca dane mal k dispozícii: a) od žalobcu: a) - titulnú stránku knihy „Afrika blackandwhite emotion“ a zadnú stranu, na ktorej je uvedené okrem iných aj logo Digital Systems, - pozvánku na výstavu fotoobrazov A. B. „mysterious world“ (na ktorej je okrem iných aj logo Digital Systems), - záznam o vysielaní spotu v TA3 z 17.2.2016, - grafické ukážky spotu, CD so spotom, - USB so spotom, ktoré prezentovali spoločnosť Digital Systems na TA3, - videozáznam z priebehu galavečera F. C. D. G. - D. F. H.; b) od zástupkyne spoločnosti. Madcreative team: - plagáty k výstave, - špeciálne poďakovanie Digital Systems, - billboardy, - návrh fotoplenty, - pozvánky, - leták, - potlač na tričko, - fotografie z výstavy, - reklamné monitoringy.

12.1. Žalobca je presvedčený, že predloženými dôkazmi preukázal reálnosť zdaniteľného obchodu a realizáciu predmetu zmlúv o reklamnej spolupráci. Konkrétne poukázal na vykonané dôkazy a čo z nich pre neho vyplynulo: Svedok Šurík ( dodávateľa reklamných služieb a konateľ spol. Madcreative team s.r.o.) potvrdil, že bol naplnený obsah zmluvy. Zo zápisu zo stretnutia z 11.01.2016 mu vyplýva odsúhlasenie zmenených zmluvných podmienok, síce v zmysle zmluvy o reklamnej spolupráci neboli zmeny urobené písomne. Žalobca namieta, že žalovaný ani správca dane nemajú posudzovať právnu platnosť a záväznosť dojednaní daňového subjektu s dodávateľom. Žiadna zo zmluvných strán nespochybnila uzatvorenie dohody. Nesúhlasí s názorom žalovaného o nezrealizovanom predmete zmluvy len preto, že veľkosť loga bola rovnaká ako u ostatných spoločností na letákoch. Ako ďalší dôkaz doložil fotografie a reklamné materiály z akcie World in my lens z Hamburgu v januári 2016 zverejnené na internetovej stránke s logom spoločnosti Digital Systems ako jedného z reklamných partnerov (https://www.lenprezeny.sk/peter-surik-cestovatel-fotograf-dobrodruh-emocie- vtvarach- navstevnikov-su-zmyslom-mojho-fotografovania/). Žalobca tiež predložil Protokol o odovzdaní plnenia zmluvy o reklamnej spolupráci na výstave fotoobrazov World in my lens – mysterious world zo dňa 15.4.2016, v ktorom bolo odsúhlasené naplnenie predmetu zmluvy o reklamnej spolupráci. Žalobca odovzdal správcovi dane CD aj s reklamným materiálom vrátane poďakovania moderátora s uvedeným logom hlavných partnerov. Podľa žalobcu preukázal svoje tvrdenie o realizácii plnenia z zmluvy aj doložením dôkazov - vzhľady bilboardov, roll up prezentácií, plagátov, fotoplenty, pozvánok, tričiek a foto dokumentácie z realizácie akcie. Doložil na CD skoro 2 hodinový záznam z realizácie výstavy a reklamných akcií, kde je v záberoch vidieť reklamnú prezentáciu jeho firmy. Doložil aj USB s video záznamom z realizácie vyššie uvádzanej výstavy a sprievodnej akcie.

12.2. Žalobca v rámci žalobných námietok tvrdil, že doloženými dôkazmi preukázal výrobu a existenciu knihy – zástupca spoločnosti MACANO vypovedajúci ako svedok potvrdil výrobu knihy. Svedok zároveň predložil 4 ks fotografií z knihy. Žalovaný pritom nespochybňoval existenciu knihu , ale spochybňoval jej počet kusov, distribúciu a tlač.

12.3. K tvrdeniu o distribúcii knihy dodal, že distribúcia a predaj knihy nebola jeho povinnosťou, ale išlo o plnenie dodávateľa. Žalobca trval na tom, že cieľom reklamnej propagácie bola najmä prezentácia jeho spoločnosti a jej loga v médiách.

12.4. Realizáciu výstavy a svoju prezentáciu zdokladoval podľa žalobcu aj videozáznamom z galavečera, počas ktorého sa uskutočnila prezentácia a poďakovanie jeho spoločnosti.

13. Žalobca namietal, že správca dane prekročil svoje oprávnenie, lebo neuznanie práva na odpočet DPH zdôvodnil vyhodnotením kvalitatívnych znakov nakúpených služieb. Správca dane viedol daňovú kontrolu aj vyrubovacie konanie len formálne bez snahy zistiť skutočný stav. Na svoju obranu žalobca uviedol, že je len na jeho rozhodnutí, aké reklamné služby si obstará. Podľa neho bola porušená prejednávacia zásada, správca dane neprejednal jeho návrhy a námietky. Správca dane neuznaním práva na odpočet DPH prevzal na seba dôkazné bremeno, ktoré ale neuniesol, tvrdenia nepreukázal. Rovnako namieta porušenie zásady právnej istoty, správca dane vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, vykonané dôkazy nesprávne právne posúdil. ( poznámka súdu: žalobca v žalobe síce odkazuje na faktúry č. 2016011 a 2016012, ale z celého obsahu žaloby aj obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v skutočnosti ide o faktúry č. 2016010 a č. 2016011).

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na tom, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z riadne zisteného skutkové stavu a sú zrozumiteľné, žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca mu v zmysle v spojení s nepreukázal splnenie zákonných podmienok, konkrétne nepreukázal dodanie služieb dohodnutých v čl. III zmlúv o reklamnej spolupráci z 05.01.2016 a z 18.02.2016 (ďalej len „zmluvy“ v príslušnom tvare) a deklarovaných vo faktúrach č. 2016010 a č. 2016011. Žalobné dôvody sú identické s odvolacími dôvodmi žalobcu v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca v žalobe jeho právnu argumentáciu ani nevyvracia, len uvádza svoje subjektívne presvedčenia, žalobca v mnohom klame a zavádza súd. Žalovaný sa odvolával i na svoje odôvodnenie z napadnutého rozhodnutia.

15. K žalobnému bodu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci ( bod. IV.1. žaloby) uviedol, že podľa jeho názoru žalobca nekonkretizuje, v čom sú rozhodnutia žalovaného a správcu dane nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, nedostatočné, v čom je skutkový stav zistený nedostatočne. Správca dane i žalovaný sa podrobne zaoberali všetkými skutkovými zisteniami, jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, vyporiadali sa so všetkými námietkami žalobcu v odvolacom konaní. Závery podložili relevantnými dôkazmi majúcimi reálny podklad vo vykonanom dokazovaní. V daňovom konaní nie je možné určitú skutočnosť len tvrdiť, ale je potrebné vedieť tvrdenú skutočnosť aj preukázať (uznesenie ÚS SR sp. zn. ).

15.1. Žalovaný odmieta, že by daňové orgány nesprávne právne posúdili vec. Správca dane zákonne nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2016010 a č. 2016011 z dôvodu nepreukázania reálneho poskytnutia služieb v zmysle zmlúv. Ak si chcel žalobca uplatniť právo na odpočítanie DPH zo služieb od dodávateľa Madcreative team s.r.o., deklarovaných na faktúrach č. 2016010 a č.2016011, musel tieto služby najprv prijať na vstupe, čiže museli byť služby dodané, ale túto skutočnosť mu žalobca nepreukázal. Žalovaný nespochybňuje umiestnenie loga žalobcu na uskutočnenej výstave „WORLD IN MY LENS – MYSTERIOUS WORLD“ a v knihe „Afrika blackandwhite emotion“, ale tým nemal preukázané reálne dodanie služieb. Ani samotný žalobca nepreukázal naplnenie predmetu oboch zmlúv o reklamnej spolupráci v zmysle ich čl. III., lebo samotné umiestnenie loga na výstave či v knihe bolo len jednou časťou z celkového dohodnutého obsahu predmetu zmlúv, ku ktorému sa dodávateľ zaviazal. Žalovaný sa osobitne k faktúram č. 2016011 a 2016010 vyjadril odvolávajúc sa na obsah častí III., IV., V. oboch zmlúv o reklamnej spolupráci týkajúcich sa zadefinovania predmetu zmluvy, konkrétnych reklamných služieb aj pojmu ukončenie plnenia ( viď body 4., 5., 5.1. a 5.2. odôvodnenia tohto rozsudku). Pri zmluve o reklamnej spolupráci zo dňa 05.01.2016 osobitne poukázal na preambulu, v ktorých bolo určený náklad 3000 kusov kníh.

15.2. Tvrdenia žalobcu, že ním predložené dôkazy preukazujú naplnenie predmetu zmlúv považuje za zavádzajúce. Príkladmo uviedol, čo dôkazy nepreukázali: 1) prezentáciu loga žalobcu ako súčasti galavečera pod názvom „MYSTERIOUS WORLD NIGHT“ v televíznych médiách, na webových portáloch a v printových médiách presne uvedených v zmluvách, 2) prezentáciu žalobcu formou letákov a buletínov na výstave, 3) prezentáciu žalobcu moderátorom počas galavečera a jeho poďakovanie žalobcovi, 4) vydanie knihy v dohodnutom náklade a jej distribúciu do kníhkupectiev vo februári 2016, 5) prezentáciu žalobcu na krste knihy, prezentáciu jeho loga na reklamných pútačoch v kníhkupectvách a 6)

ani samotné poďakovanie majiteľovi žalobcu. Žalovaný je presvedčený, že oprávnene dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie služby v „zmysle čl. III zmlúv o reklamnej spolupráci, ktoré deklarovali predmet dane“, faktúry boli vystavené len formálne. Žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 a § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku.

15.3. Body 14. až 20. žaloby sú doslovným opisom bodov 4. až 10. z odvolania žalobcu, ku ktorým sa žalovaný vyjadril na str. 14 až 17 napadnutého rozhodnutia, na čo ďalej odkazuje poukážuc na fakt, že žalobca jeho závery z rozhodnutia ani nerozporuje. Len špekulatívne žalobca tvrdí, že správca dane považoval dôkazné bremeno žalobcu za absolútne. Žalovaný popiera, že by od žalobcu požadoval v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázať skutočnosti týkajúce sa jeho obchodných partnerov. Od žalobcu požadoval predložiť len také dôkazy, ktoré bol povinný preukázať sám žalobca a ktoré by vierohodným spôsobom preukázali oprávnenosť jeho nároku na odpočítanie dane zo sporných zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach č.2016010 a č.2016011. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu ( rozsudok NS SR sp. zn. ). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane a je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane ( rozsudok NS SR sp. zn. ). Žalobca bol správcom dane vyzvaný, aby dôkazmi preukázal reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov, bol mu poskytnutý dostatočný časový priestor na preukázanie jeho tvrdení.

16. K žalobnému bodu ohľadom podstatného porušenia procesných predpisov ( bod IV. 2 žaloby) a že nebol žalobca oboznámený so všetkými preverovanými skutočnosťami ( výsluchom C. E. zo dňa 24.8.2016) uviedol, že odkazuje na svoje podrobné vyjadrenie z strán 14 a 15 napadnutého rozhodnutia. Doplnil, že podľa žalovaného menovaná nebola pri výsluchu v postavení svedka ale v postavení daňového subjektu a poskytovala správcovi dane vyjadrenia ohľadom zdaniteľných obchodov, ktoré mal realizovať sám daňový subjekt Madcreative team s.r.o. Podporne sa odvolal na rozsudok NS SR zo dňa 28.01.2015, sp. zn. .

16.1. Jediným rozhodujúcim dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane z preverovaných zdaniteľných obchodov bolo to, že sám žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti (§ 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku) nepreukázal vecné naplnenie predmetu zmlúv o reklamnej spolupráci dodávateľom Madcreativ team s.r.o. tak, ako bolo dohodnuté v čl. III predmetných zmlúv a tým nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na sporných faktúrach č. 2016010 a č.216011, čo je základný predpoklad pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Toto uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca bol oboznámený so všetkými skutočnosťami preverovanými počas daňovej kontroly listom z 10.4.2017 „Oboznámenie s kontrolnými zisteniami“ vrátane informácií od C. E., zástupkyne dodávateľa Madcreative team s.r.o.. Žalobca mal možnosť v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia vyjadriť, čo aj učinil listom zo dňa 20.04.2017, ale žiadne námietky voči vyjadreniu C. E. nepodal. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z preverovaného zdaniteľného obchodu neboli tvrdenia C. E. ohľadom platinového reklamného partnerstva (to, že nemal potvrdenú pravdivosť tvrdení) a ani vyjadrenia p. B. a C. E. ohľadom tlače, distribúcie a počtu kníh „Afrika blackandwhite emotion“.

16.2. Zmluvu o reklamnej spolupráci zo dňa 18.02.2016 podpísala za dodávateľa Madcreativ team s.r.o. práve C. E., ktorá na ústnom pojednávaní nedisponovala dôkazmi na preukázanie prezentácie loga spoločnosti Digital Systems a.s. (žalobcu) v televíznych médiách, na webových portáloch a v printových médiách. Tvrdila, že vie danú skutočnosť preukázať, ale takéto dôkazy nepredložila ani do 05.09.2016, síce jej to bolo uložené opatrením. Dôkazy nedoložil ani samotný žalobca počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní. C. E. listom z 05.09.2016 oznámila žalovanému ohľadom tlače a distribúcie knihy len toľko, že knihu tlačilo vydavateľstvo Kanovis media s.r.o. a Macano s.r.o. a predávala sa cez komisionálny predaj. Pán B. žalovanému tvrdil, že tlač knihy urobila Macano s.r.o. a kniha bola distribuovaná na ambasády a ministerstvá; že distribúciu 600 ks kníh mal zabezpečiť majiteľ spoločnosti JT COMPANY INVEST s. r. o., ktorá sa stala na základe Zmluvy o zlúčení zo dňa 27.09.2016 právnym nástupcom spoločnosti Madcreative team s.r.o. Všetky tieto tvrdenia sa ukázali nepravdivé. Žalovaný doplnil, že Spoločnosť JT COMPANY INVEST s. r. o. je mu známa z jeho činnosti, lebo ide o nekontaktnú spoločnosť, nespolupracuje so správcom dane a je právnym nástupcom cca 175 spoločností (v dnešnej dobe už viacerých). Napriek týmto zisteniam sa žalovaný za účelom zistenia najúplnejšieho skutkového stavu neúspešne pokúsil predvolať na výsluch svedka konateľa nástupníckej spoločnosti JT COMPANY

INVEST s. r. o., p. D. D. I., občana Rumunska. Žalovaný odkázal na str. 10-11 napadnutého rozhodnutia, kde pravdivosť tvrdenia pána B. argumentačne vyvrátil.

16.3. K svojim myšlienkovým pochodom a úvahám pri rozhodovaní žalovaný uviedol, že spoločnosť JT COMPANY INVEST s. r. o. sa stala právnym nástupcom spoločnosti Madcreative team s.r.o. v septembri 2016, k ukončeniu plnenia podľa zmluvy o reklamnej spolupráci malo dôjsť distribúciou knihy do kníhkupectiev už vo februári 2016, čo deklaruje spornou faktúrou aj žalobca. Preto si aj žalovaný položil otázku, aké knihy mali byť distribuované majiteľom nástupníckej spoločnosti v septembri 2016 a dospel k záveru, že žiadne. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že žalobca v žalobe účelovo obchádza fakty spochybňujúce naplnenie predmetu zmlúv o reklamnej spolupráci. Ďalej trvá na tom, že C. E. nebola na ústnom pojednávaní vypočutá ako svedok a nepovažoval za účelné opäť ju predvolávať, lebo vzhľadom na zistené skutočnosti by to neprinieslo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie ( rozsudok NS SR zo dňa 27.4.2016, sp. zn. ).

17. Pri žalobnej námietke žalobcu o nesprávnom vyhodnotení dôkazov poukázal žalovaný na to, že ide takmer o doslovný opis bodov 12. až 17. z odvolania, ku ktorým sa už podrobne vyjadril na str. 8 až 14 a str. 18 až 24 v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa zároveň odvolal. Počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preveroval skutočnosť uvedené v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2016, podrobne preskúmal všetky doklady od žalobcu a aj získané vlastnou činnosťou a až na základe ich podrobného vyhodnotenia dospel k záveru o nepreukázaní reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu, ktorý bol deklarovaný na faktúrach č. 2016010 a 2016011. A preto ani nemal preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa u dodávateľa Madcreative team s.r.o. Samotné umiestnenie loga na výstave a v knihe bolo len jednou časťou z celkového dohodnutého obsahu predmetu zmluvy o reklamnej spolupráci, ku ktorému sa dodávateľ zaviazal, a preto táto skutočnosť podľa názoru žalovaného nepreukazuje naplnenie čl. III predmetu zmlúv o reklamnej spolupráci zo dňa 05.01.2016 a 18.02.2016. Čiže žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov, z ktorých si „v plnom rozsahu“ uplatnil odpočítanie dane. A nebolo to preukázané ani výpoveďou p. B. ( ktorý tvrdil, že obsah zmlúv bol naplnený a odsúhlasený oboma stranami), k čomu sa žalovaný podrobne vyjadril na str. 19 v napadnutom rozhodnutí, na ktoré odkazuje. Pre vierohodnosť výpovede svedka p. B. nestačilo uviesť len všeobecné tvrdenia, ale malo ísť o objektivizované preukázanie tvrdenej skutočnosti, k čomu nedošlo.

17.1. K zápisu z projektového stretnutia z 11.1.2016 (odsúhlasené zmenené zmluvné podmienky) sa vyjadril podrobne na str. 19 napadnutého rozhodnutia a zotrváva žalovaný na tom, že zápis bol vystavený len účelovo, keďže v zmysle čl. VIII bod 3 zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 05.01.2016 mohli byť ďalšie podmienky riešené len písomným dodatkom, ale žalobca ani dodávateľ žiadny dodatok nepredložili. Zápis nebol ani podpísaný zákonným spôsobom za žalobcu, podpísala ho len jedna osoba, preto je bez právnej relevancie. K tomu dodal, že v čase spisovania zápisu boli za žalobcu oprávnený podpisovať listiny predseda predstavenstva a ďalší člen predstavenstva spoločne. Žalovaný neodignoroval logo žalobcu na výstave, ale to samo o sebe nepreukázalo splnenie čl. III predmetnej zmluvy zo dňa 18.02.2016.

17.2. K internetovým informáciám o akcii World im my lens sa vyjadril už na str. 21 napadnutého rozhodnutia a trvá na tom. Správca dane sa sám pokúsil nájsť informácie zadaním do internetového vyhľadávača kľúčové slová „World in my lens - mysterious world“, „Africa blackandwhite emotion“, „výstava A. B.“ a našiel internetové stránky, ktoré uviedol na str. 28 prvostupňového rozhodnutia. Na predmetných stránkach boli uverejnené články informujúce o uskutočnení krstu knihy a výstavy, ale nevyplývalo z nich, že by sa na daných podujatiach uskutočnila samotná propagácia spoločnosti Digital Systems a.s. ako bolo zmluvnými stranami dohodnuté.

17.3. K spotom vo vysielaní v televízii TA3 z 17.2.2016 doložených na CD nosiči žalovanému tiež nevyplýva splnenie čl. III. bodu 2 predmetnej zmluvy o reklamnej spolupráci. Odôvodnil to tým, že ide o reklamný spot prezentujúci priamo žalobcu v televízii. Pritom podľa zmluvy o reklamnej spolupráci z 18.02.2016 sa spoločnosť Madcreative team s.r.o. zaviazala k prezentácii loga firmy Digital Systems a.s. ako súčasti galavečera pod názvom „MYSTERIOUS WORLD NIGHT“ a to v rôznych televíznych a printových médiách, webových portáloch a pod. Takýto dôkaz mu žalobca nedoložil, rovnako ani dôkaz o odvysielaní reportáže o priebehu akcie v TA3.

17.4. K distribúcii, počtu vyrobených kusov atď. sa vyjadril na str. 21 a 22 napadnutého rozhodnutia, na čo aj odkazuje. Dodáva, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že rozsah a spôsob distribúcie knihy netvorili hlavný účel plnenia reklamnej činnosti pre účely plnenia zmluvy a naplnenie cieľa pre Digital Systems a.s. Tento svoj názor žalovaný odôvodnil i tým, že z čl. V. zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 05.01.2016 vyplýva, že ukončením plnenia, za ktorého splnenie mala prislúchať odplata, sa rozumelo vykonanie poslednej práce podľa čl. III., teda vydanie knihy a jej distribúcia do kníhkupectiev vo februári 2016, náklad knihy bol určený na 3 000 ks. Žalovaný ďalej nemal potvrdené ani ďalšie tvrdenie žalobcu, že v dôsledku kampane získal nového klienta Sberbank Slovensko a.s. a vyjadril sa k tomu aj v napadnutom rozhodnutí (str. 19).

IV.

Replika žalobcu

18. Podľa názoru žalobcu žalovaný posudzuje obchody deklarované vo faktúrach č. 2016010 a č.2016011 z kvalitatívnej stránky, čo mu ale neprináleží. Tvrdí, že zdaniteľné plnenia deklarované na faktúrach č. 2016010 a č. 2016011 boli reálne uskutočnené. O reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov svedčia dôkazy predložené žalobcom vrátane zápisu z projektového stretnutia zo dňa 11.01.2016, kde boli odsúhlasené zmenené zmluvné podmienky (technické parametre knihy, počet strán, rozmery, počet vyrobených výtlačkov a aj forma následnej distribúcie a predaja), že zmluvné strany deklarovali splnenie predmetu zmluvy. Predmetom faktúr č. 2016010 a č. 2016011 bolo len “poskytnutie reklamných služieb”, preto nie je zrejmé, prečo žalovaný rozporuje nedodanie výtlačkov knihy, ktoré neboli faktúrované. Žalovaný neuznáva poskytnutie reklamných služieb ako celku, pritom rozpory zistené správcom dane sa týkajú len malej časti poskytnutých reklamných služieb, ktoré žalobca od svojho dodávateľa v zmysle zápisu z projektového stretnutia zo dňa 11.01.2016 ani nepožadoval. Pokiaľ ale žalovaný nespochybňuje čiastočné poskytnutie reklamných služieb, potom nie je zrejmé, prečo neuznáva aspoň časť reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Podľa žalobcu žalovaný len účelovo označuje C. E. za daňový subjekt, aby sa vyhol aplikácii §25 daňového poriadku, účelovo aplikuje §59 ods. 1, 2 daňového poriadku. Žalobca odvolávajúc sa na svoje podanie č. 6/15809855/2018 zo dňa 07.12.2018, ktorým doložil videozáznam z galavečera MYSTERIOUS WORLD NIGHT a tvrdí, že jemu z neho vyplýva, že sa na podujatí uskutočnila prezentácia a poďakovanie žalobcovi, v záberoch videa je možné vidieť logo spoločnosti žalobcu na viacerých miestach.

V.

Duplika žalovaného

19. Zápis z projektového stretnutia zo dňa 11.01.2016 a podanie zo dňa 07.12.2018 daňové orgány počas vykonaného šetrenia preskúmali, ale nepreukazovali tvrdenia žalobcu o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach č. 2016010 a č. 2016011. Žalovaný zotrval na tom, že sporný zdaniteľný obchod deklarovaný na faktúre č. 2016010 a č.2016011 sa neuskutočnil tak, ako bolo v Zmluvách o reklamnej spolupráci zo dňa 05.01.2016 a 18.02.2016 dohodnuté a predmetnými faktúrami fakturované. Nebol preukázaný predmet dane, správca dane preto dospel k správnemu záveru, že nevznikla pri týchto službách daňová povinnosť. Daňové orgány neposudzovali kvalitu fakturovaných obchodov, len preverovali naplnenie predmetu zmlúv o reklamnej spolupráci tak, ako bol zmluvnými stranami v predmetných zmluvách dohodnutý čo do obsahu i rozsahu, za čo mala dodávateľovi prislúchať dohodnutá odmena. Pritom ukončením plnenia, ku ktorému sa dodávateľ v zmluvách zaviazal a za ktorého splnenie mu mala prislúchať zmluvne dohodnutá odplata sa rozumelo vykonanie poslednej práce podľa čl. III. predmetných zmlúv. Spornými faktúrami bolo žalobcovi fakturované poskytnutie služby - reklamné partnerstvo na vydaní a distribúcii knihy „Afrika blackandwhite emotion“ a prezentácia spoločnosti na podujatí „Afrika blackandwhite emotion“ – krst knihy v zmysle Zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 05.01.2016 (faktúra č. 2016011) a reklamné partnerstvo na výstave fotoobrazov „World in my lens – mysterious world“ v zmysle Zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 18.02.2016 (faktúra č. 2016010). Rozsah poskytnutých reklamných služieb bol presne zadefinovaný v čl. III predmetných zmlúv. Žalovaný má za to, že daňový úrad, ktorý na ústnom pojednávaní konanom dňa 24.08.2016 preveroval a zisťoval skutkový stav u dodávateľskej spoločnosti Madcreative team s.r.o., bol v postavení miestne príslušného správcu dane tejto spoločnosti a daňový subjekt Madcreative team s.r.o. bol v predmetnom konaní - t.j. pri ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo preverenie jeho podnikateľskej činnosti, v postavení miestne príslušného daňového subjektu v súlade s § 59 ods. 1, 2 daňového poriadku tak, ako napokon uviedol aj NS SR v rozsudku č. zo dňa

28.01.2015. Z týchto dôvodov nemala C. E. pri ústnom pojednávaní dňa 24.08.2016 status svedka. Ak je platiteľ v pozícii dodávateľa, tak preukazuje, že zdaniteľné plnenie uskutočnil tak, ako bolo deklarované na faktúrach ( rozsudok NS SR sp. zn. rozsudku NS SR č. ). Žalobcom spomínaný videozáznam (z galavečera pod názvom „MYSTERIOUS WORLD NIGHT“) ako dôkaz bol správcovi dane predložený až po termíne spísania poslednej zápisnice vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, t.j. po 06.12.2018. Správca dane nebol zo zákona povinný na daný dôkaz prihliadať, avšak prihliadal a dospel k záveru, že nepreukazuje naplnenie predmetu zmlúv o reklamnej spolupráci. Konkrétnejšie k tomu uviedol, že na videozázname je zachytená výstava obrazov, pričom v niektorých častiach videa je v pozadí vidieť obrazovku s premietanými logami rôznych spoločností. Približne na 4 záberoch je v pozadí na obrazovke vidieť logo spoločnosti Digital Systems a.s. Nevyplýva mu, že by na výstave bola prezentovaná spoločnosť Digital Systems a.s. ako hlavný partner, ktorý mal najväčšie logo, bol najviac propagovaný a bolo mu venovaného najviac reklamného priestoru ako tvrdila splnomocnená zástupkyňa dodávateľa, Ing. Slezáková. Tiež z neho nevyplýva, že by sa počas galavečera uskutočnila prezentácia a poďakovanie samotnej spoločnosti Digital Systems a.s. moderátorom galavečera ako zavádzajúco tvrdí žalobca. V ostatnom zotrval na svojom skoršom vyjadrení k správnej žalobe.

VI.

Konanie na správnom súde

20. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

VII.

Verejné vyhlásenie rozsudku

21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 22. február 2024 s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa . Žalobca v žalobe výslovne nežiadal nariadenie pojednávania. Žalovaný v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu žiadal vytýčiť pojednávanie, následne súdu oznámil, že netrvá na nariadení pojednávania.

22. Správny súd tu poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok J. K. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VIII. Relevantná právna úprava

23. Podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d)dovoz tovaru do tuzemska.

27. Podľa , dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane: a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

28. Podľa , , (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby ( ods. 2).

29. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa a až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

31. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , pri odpočítaní dane podľa je daň uvedená v záznamoch podľa , pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, pri odpočítaní dane podľa má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

32. Podľa , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „daňový poriadok“), (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

33. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

34. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

35. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

36. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

37. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa §24 ods. 2, 3 daňového poriadku, (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

39. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

40. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

41. Podľa § 59 ods. 1, 2 daňového poriadku, (1) Účastníkom daňového konania je daňový subjekt. (2) Na daňovom konaní sa môže zúčastniť aj iná osoba, ktorú správca dane na daňové konanie prizve.

42. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

43. Podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

44. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. IX. Právne posúdenie veci správnym súdom

45. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných námietok preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101244042/2019 zo dňa 23.5.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102614914/2018 zo dňa 17.12.2018.

46. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

47. V zmysle sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú: 1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR -33 zo dňa 07.02.2023). V prejednávanej veci bolo orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie druhej podmienky - uskutočnenie zdaniteľného plnenia ( poskytnutia služieb) subjektom označeným na vystavených faktúrach.

48. Z dikcie jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, či žalobca v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom získal služby vrátane tých posledných, ku ktorým sa v zmysle článkov III. a V. oboch zmlúv o reklamnej spolupráci viaže záväzok žalobcu zaplatiť odmenu, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že mu boli služby vrátane tých posledných dodané (Pri zmluve zo dňa 05.01.2016 to bolo vydanie knihy a jej distribúcia do kníhkupectiev vo februári 2016 a pri zmluve zo dňa 18.02.2016 to bolo odovzdanie

reklamných monitoringov). V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúr nie je uskutočnené, v tomto prípade v zmysle článkov III. a V. oboch zmlúv o reklamnej spolupráci, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle . Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočet, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to osobou a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 17. januára 2013). A práve na faktúrach č. 2016010 a č 2016011 je odkaz na zmluvy o reklamnej spolupráci. Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. septembra 2016, sp.zn. , a zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. zo dňa 25. novembra 2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Esenciálnou podmienkou pre odpočítanie je preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.

49. K námietke žalobcu, že ho správca dane nesprávne zaťažil dôkazným bremenom bez splnenia si povinnosti vyzvať ho na odstránenie pochybností, súd uvádza, že je nedôvodná, z nasledovných dôvodov:

49.1. Súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

49.2. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. zo dňa 16. decembra 2009). Čiže nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15. novembra 2017).

49.3. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu

SR sp. zn. zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku).

49.4. Podmienky uvedené v a sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Bol to správca dane, ktorý vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca bol preukázateľne oboznámený s kontrolnými zisteniami listom z 10.4.2017 vrátane informácií od C. E., písomne sa k tomu aj vyjadril, ale nepodal žiadne námietky voči vyjadreniu C. E.. Aj napriek jeho vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v . V protokole správca dane uviedol nepresnosti a nezhody vo vyjadrení konkrétnych osôb ako aj rozpory, ktoré pri zisťovaní správca dane zistil. Ešte pred zaslaním protokolu bol žalobca písomne informovaný o výsledkoch šetrenia. Ďalej spolu s protokolom zaslal správca dane žalobcovi výzvu z 28.4.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, ku ktorému sa písomne žalobca vyjadril, ale relevantné dôkazy nedoložil. Žalobca bol správcom dane zavolaný na ústne pojednávanie vo veci prerokovania jeho pripomienok k protokolu, opäť relevantné dôkazy nedoložil. Po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane žalovaným vykonal správca dane ďalšie úkony, ďalšie ústne pojednávania s žalobcom. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.9.2018 správca dane jasne uviedol, že nemá preukázané naplnenie časti III zmlúv o reklamnej spolupráci, čím nemá preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov ( presne je to uvedené v bode 7 odôvodnenia tohto rozsudku) a mal sa k tomu žalobca vyjadriť. Teda súd má za to, že správca dane jasne a zrozumiteľne vyslovil pochybnosť a uviedol v čom pochybnosť spočíva, a tým že na ústnom pojednávaní žiadal žalobcu o vysvetlenie, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Ústne pojednávanie u správcu dane sa konalo ešte aj dňa 06.12.2018, ale žalobca ani na tomto pojednávaní a ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako fakt. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr a to aj v spojení s zmluvami, na ktoré faktúry odkazovali. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu.

49.5. Súd má za to, že správca dane jednak v písomnom oznámení o výsledku daňovej kontroly ako aj v protokole, i na ďalšom ústnom pojednávaní dňa 19.09.2018 jasne uviedol svoje pochybnosti, v čom spočívajú a poukázal aj na rozpornosť v tvrdeniach vypočúvaných osôb v konaní, či už ako svedka alebo zástupcu iného daňového subjektu pri inej daňovej kontrole. Z tohto dôvodu má súd za to, že došlo v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. A následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia, tak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie NS SR sp. zn. Sžfk 1/2019 zo dňa 21.04.2020). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia citované vyššie).

50. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016 začala dňa 24. 05.2016 oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a skončila doručením protokolu žalobcovi dňa 04.05.2017. Správca dane preveril faktúry od dodávateľa spoločnosti Madcreative team s.r.o. (presne špecifikované v bode 4 odôvodnenia tohto rozsudku), všetky dôkazy doložené ako žalobcom tak aj dodávateľom, dôkazy zistené vlastnou činnosťou a z týchto určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX eur na DPH za február 2016, čím znížil žalobcovi nadmerný odpočet z XX.XXX,XX eur na

X.XXX,XX eur. Nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane vo výške XX.XXX eur, čo odôvodnil tým, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa , ktorá vzniká dodaním služby a uplatnením práva na odpočítanie dane z uvedených faktúr, žalobca teda porušil v nadväznosti na .

51. Keďže žalobca reálnosť dodávok služieb uvedených na faktúrach s odkazom na zmluvy o reklamnej spolupráci inak, ako predložením faktúr a tvrdeniami a dôkazmi, ktoré sú už vyššie uvádzané, nepreukázal, správca dane vykonal vlastné šetrenie vo vzťahu k dodávateľovi - spoločnosti Madcreative team s.r.o. Pre správcu dane bolo pri zisťovaní podstatným zistiť, či došlo k splneniu predmetu zmlúv zadefinovaných v čl. III. a V, lebo až na ukončenie plnení sa viazala povinnosť platby odmeny. Správca dane vychádzal z myšlienkového pochodu, že ak si chcel žalobca uplatniť právo na odpočítanie DPH zo služieb od dodávateľa Madcreative team s.r.o. deklarovaných na faktúrach č. 2016010 a č.2016011, musel tieto služby najprv prijať na vstupe, t.j. služby museli byť dodané. Žalovaný použil obsah vyjadrenia zástupkyne C. E. z spoločnosti Madcreative team s.r.o., ktorá sa dňa 22.6.2016 dostavila k správcovi dane ohľadom predloženia dôkazov a podaniu vysvetlenia k činnosti spoločnosti k daňovej kontrole u daňového subjektu Madcreative team s.r.o za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2015. Vzhľadom na obsah jej vyjadrenia použil jej výpoveď pri daňovej kontrole žalobcu, pričom osobitne ju už nevypočúval ako svedka nepovažujúc to za hospodárne vzhľadom na jej vyjadrenie. Vyjadrením žalobcu mal súd potvrdené, že správca dane ho informoval o vyjadrení C. E., a to ešte pred vydaním protokolu. Žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, kedy a akým spôsobom došlo k naplneniu predmetu oboch zmlúv, t.j. k prijatiu posledných služieb, vo vzťahu na ktoré sa v zmysle čl. III. a V. viazalo zaplatenie odmeny (pri zmluve zo dňa 05.01.2016 : vydanie knihy a jej distribúcia do kníhkupectiev vo februári 2016; pri zmluve zo dňa 18.02.2016: odovzdanie reklamných monitoringov).

52. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu ohľadom vypočutia C. E.. Z obsahu administratívneho spisu jasne vyplýva, že menovaná bola vypočúvaná v súvislosti s daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu a vystupovala ako zástupca tohto daňového subjektu, spoločnosti Madcreative team s.r.o. Preto ani správca dane nemal pri jej vypočúvaní voči žalobcovi povinnosť danú § 25 ods. 4 daňového poriadku, ale preukázateľne listom z 10.04.2017 oboznámil žalobcu aj s informáciami zistenými od Ing. Slezákovej.

53. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy individuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane výlučne z dodávateľských faktúr spoločnosti Madcreative team s.r.o., správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a i správca dane preukázal svoje tvrdenia. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj vyjadrenie zástupcu iného daňového subjektu, ktoré bolo výstupom ústneho pojednávania robeného pri daňovej kontrole subjektu Madcreative team s.r.o. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie služieb od dodávateľa v zdaňovacom období február 2016 v zmysle čl. III. a čl. V. zmlúv o reklamnej spolupráci, na ktoré zmluvy aj faktúry č. 2016010 a č. 2016011 odkazovali. Treba si uvedomiť, že daňová povinnosť v zmysle môže vzniknúť iba na základe faktického dodania služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúr s daňou. Základnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o služby, ktoré naozaj dodal konkrétnym platiteľom DPH, t.j. v danom prípade spoločnosť Madcreative team s.r.o. Správca dane pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH musí vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo samotných zistení a teda, či v prípade predložených dokladov neabsentuje materiálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu služieb v zmysle zmlúv o reklamnej spoluprácu uvedených na faktúrach v skutočnosti aj došlo. V prejednávanej veci žalobcom neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že by boli plnenia zo zmlúv o reklamnej spolupráci ukončené v zmysle

čl. III. a V, a to odovzdanie reklamných monitoringov a vydanie knihy a jej distribúcia do kníhkupectiev vo februári 2016.

54. Nie je dôvodnou ani námietka žalobcu, že žalovaný neozrejmil, prečo neuznal aspoň časť reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ak nespochybnil čiastočné poskytnutie reklamných služieb. Žalovaný jasne v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že vychádzal z obsahu čl. III. a V. zmlúv, ktoré sa viažu na konečné splnenie predmetu zmluvy v súvislosti so zaplatením odmeny. Inak povedané, dodanie len čiastočných služieb ( lebo podmienky na úplné plnenie v zmysle čl. III. a V. zmlúv splnené neboli) nemôže byť dostatočným dôkazom na preukázanie reálneho dodania a nadobudnutia tovaru od dodávateľa a tak legitímnym titulom pre zákonné uplatnenie odpočtu DPH z dodávateľských faktúr.

55. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje súd za nedôvodnú. Daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi nimi nie je dôkaz o prijatí služby – prác, ktoré boli tými poslednými v čl. III. a V zmlúv, na ktorých splnenie sa viazalo vyplatenie odmeny žalobcom. Súd dal za pravdu žalovanému, že neposudzoval platnosť a záväznosť zmluvných dojednaní daňového subjektu s dodávateľom, len zisťoval splnenie hmotnoprávnej podmienky a to dodanie služby v zmysle zmluvne dohodnutého predmetu zmluvy, osobitne ak na samotné zmluvy odkazovali aj vystavené obe faktúry. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by ním doloženými dôkazmi preukázal existenciu knihy, lebo fotografia prvej a poslednej strany knihy nemôže byť reálnym dôkazom jeho tvrdenia. Avšak správca dane nespochybňoval knihu ako takú, len v kontexte s záväzkom dodávateľa spochybnil jej počet kusov, distribúciu a tlač. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by správca dane znaky nakúpených služieb vyhodnocoval kvalitatívne, lebo len sa striktne držal obsahu dohodnutého plnenia v zmluvách vrátane posledných prác, ku ktorým sa aj viazal záväzok žalobcu zaplatiť odmenu. V konečnom dôsledku uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.

56. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, porovnával jednotlivé výpovede a získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu, nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane. Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, preto nie je možné tvrdiť, že by daňovým konaním a spôsobom vykonávania dokazovania došlo k porušeniu procesných predpisov či porušeniu práv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných logických dôvodov, nemožno ich považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi).

57. Námietku o porušení prejednávacej zásady považuje súd tiež za nedôvodnú, lebo správca dane ako aj žalovaný sa s námietkami žalobcu riadne, vecne a komplexne vyporiadali, o zisteniach z daňovej kontroly ako aj o obsahu výpovede C. E. bol žalobca riadne informovaný. Nemožno považovať za porušenie tejto zásady len to, že správca dane nekonal a nerozhodol podľa jeho predstáv.

58. Právo na odpočítanie DPH sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti v zmysle . Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že služba bola dodaná v zmysle odkazu na zmluvy o reklamnej spolupráci uvedených na faktúrach, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane.

59. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou správnym orgánom vyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné prisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb – posledných prác v zmysle zmlúv o reklamnej spolupráci, na ktoré sa viaže povinnosť žalobcu zaplatiť odmenu. Súd súhlasí so správnosťou konania správcu dane, že neprihliadal na zápisu z projektového stretnutia z 11.1.2016, ktorým mal byť zmenený obsah zmlúv a to z dôvodu, že v zmluvách o reklamnej spolupráci si jasne vymienili písomnú podobu dodatkov a spôsob podpisu každou zmluvnou stranou. Predmetný zápis ani len nebol podpísaný za žalobcu zákonným spôsobom, podpísala ho len jedna osoba. V zmysle výpisu z obchodného registra ku dňu podpisu tohto zápisu boli oprávnení konať v mene spoločnosti a podpisovať za ňu listiny vždy predseda predstavenstva a ďalší člen predstavenstva spoločne. Nakoľko žalobca nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody deklarované na predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky.

60. stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Na to, aby mohol byť pri dodaní služby uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie samotnej faktúry s náležitosťami podľa . Dokazovanie správcom dane spočíva len vo verifikácii skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom v prípade, ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže. Pre správcu dane platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia. Aj keď dokazovanie vedie správca dane (rozhoduje ktoré dôkazy v akom rozsahu vykoná, prípadne, ktoré skutočnosti stačí osvedčiť), dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Správca dane má zo zákona dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, čo nie je v rozpore s jeho povinnosťou chrániť záujmy štátu alebo obcí, pričom záujmy štátu sú nadradené právam a záujmom daňových subjektov, i keď aj tieto sú chránené zákonom. Pri predmetnej daňovej kontrole daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie, správca dane postupoval v zmysle vyššie uvedených princípov a zákonných ustanovení, pričom zachoval rovnováhu záujmov štátu aj daňového subjektu.

61. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

62. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách a a daňového poriadku. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so v spojení s daňovým poriadkom. Z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd

nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

63. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.