Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 191 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (199)2c7/383241.f0cfe1.pdf
PDF · 191.81 KB
No categories available
5Sžf/17/2011
Najvyšší súd 5Sžf/17/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu P., bytom H., zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Ažaltovič & Partners, s. r. o., so sídlom Potočná 41/109, Trenčín, proti ţalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/226/8479-
72683/2010/994159-r zo dňa 17. júna 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne, č. k. 13S/33/2010-44 zo dňa 01. februára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
č. k. 13S/33/2010-44 zo dňa 01. februára 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou
sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/226/8479-
72683/2010/994159-r zo dňa 17. júna 2010, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) účinného v čase vydania
rozhodnutia [§ 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“)] potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom
č. 643/230/8663/10/Sko zo dňa 11. marca 2010. Týmto dodatočným platobným výmerom
Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 2.455,68 eura.
Krajský súd v Trenčíne posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom
rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
Poukázal na to, ţe ţalobca v prejednávanej veci neodstránil pochybnosti správcu dane,
ţe zdaniteľné plnenia (dodanie tovaru/uskutočnila spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., ktorá
bola uvedená na faktúrach č. 0702806 zo dňa 28. júna 2007, č. 0702806/1 zo dňa
28. júna 2007 a č. 07029061/1 zo dňa 29. júna 2007, z ktorých si ţalobca uplatnil právo
na odpočet DPH v celkovej sume 70.936,50 Sk (2.455,68 eura), keď v ţalobe uviedol
len všeobecné tvrdenia o dodaní tovaru označeným dodávateľom, neoznačil však ţiaden
konkrétny dôkaz, ktorým by preukázal reálne uskutočnenie dodávok tovaru tak, ako to bolo
uvedené na označených faktúrach. Preto nebolo moţné prihliadnuť na jeho tvrdenie,
ţe s dodaným tovarom ďalej obchodoval a dodal ho spoločnosti Coca-Cola Beverages
Slovakia, s. r. o., Bratislava. Ţalobca teda nepreukázal splnenie podmienok nároku na odpočet
DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/
zákona o DPH.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP
tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Namietal, ţe v prípade zistenia skutočností, následkom ktorých dôjde
k úprave daňovej povinnosti oproti daňovému priznaniu (tak ako je to v prejednávanej veci)
má správca dane povinnosť preukázať daňovému subjektu, ţe postupoval nesprávne, poučiť
ho o správnom postupe a o následkoch, ktoré bude znášať za nesprávny výpočet dane
v daňovom priznaní a o zaplatení dane v nesprávnej výške. Ţalobca tvrdil, ţe pri dokazovaní
v daňovom konaní správca dane preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom
priznaní a z uvedeného je zrejmé, ţe neobstojí postup ţalovaného a správcu dane, ktorým
nedostatočne objasnili všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo a neurčili
správne daňovú povinnosť. Správca dane sa uspokojil len s takým nedostatočným postupom,
ţe tieto ţiadal od vtedajšieho konateľa dodávateľa M.. Napriek tomu správca dane tomuto
dodávateľovi neuloţil pokutu v zmysle ustanovení § 35 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb.
a nezačal u neho s výkonom daňovej kontroly, nepodal trestné oznámenie a uspokojil sa len
s konštatovaním, ţe dodávateľ ţalobcu poţadované doklady správcovi dane nedodal.
Z dôvodu, ţe bývalý ako aj súčasný konateľ spoločnosti M. D. H. Real, s. r. o., sa vyhýba
správcovi dane a nespolupracuje s ním, nemôţe byť predsa ţalobca postihovaný.
Ţalobca spochybnil vierohodnosť svedeckej výpovede svedka Z., ktorý na výzvu
správcu dane nevedel predloţiť účtovníctvo spoločnosti Šilhán, s. r. o. z dôvodu, ţe ho nemá.
Namietal, ţe ako je moţné, ţe táto skutočnosť správcu dane nezaujímala. Ţalobca spochybnil
i závery ţalovaného v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých z dôvodu, ţe si samotný
ţalobca neobjednával sporný tovar u dodávateľa, nezúčastňoval sa vykládky pri jeho dodaní,
keďţe toto zabezpečoval jeho syn, tak nemohol jednoznačne potvrdiť, ţe tovar dodal
dodávateľ ţalobcu. Ţalobca uviedol, ţe splnomocnil svojho syna na všetky úkony v rámci
výkonu jeho podnikateľskej činnosti s tým, ţe samotný ţalobca vykonával montáţne práce
u odberateľa spoločnosti Coca-Cola, pričom nákup a všetky s tým spojené činnosti vykonával
jeho syn. Uviedol, ţe preukázal správcovi dane, ţe materiál objednal u dodávateľa spoločnosti
Z + M Investnent, s. r. o., na základe ţalobcom predloţených objednávok spolu s nákresmi
vrátane rozmerov a po jeho spracovaní tento následne dodal odberateľovi spoločnosti Coca-
Cola s faktúrami č. 2007010022, 2007010025, 2007010038, ktoré sú riadne zaúčtované
v účtovníctve odberateľa spoločnosti Coca-Cola a tieţ u ţalobcu. Táto skutočnosť je podľa
ţalobcu dôkazom o reálnosti dodania tovaru od spoločnosti Z + M Investment, s. r. o..
Ţalovanému a správcovi dane ţalobca vyčítal, ţe pri vydávaní rozhodnutí sa dôsledne
neriadili § 2 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1 a § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keďţe mal zato,
ţe dostatočne preukázal dodanie tovaru dodávateľom Z + M Investment, s. r. o.,
a následne ďalej konečnému dodávateľovi Coca-Cola HBC Slovenská republika, s. r. o.,
(do 19. marca 2008 COCA-COLA BEVERAGES SLOVAKIA, s. r. o.) vystavenými
faktúrami č. 2007010022, 2007010025, 2007010038, ktoré účtovné doklady sú riadne
zaúčtované v účtovníctve ţalobcu a odberateľa Coca-Cola HBC Slovenská republika, s. r. o.,
a vznikol mu nárok na odpočet dane, nakoľko splnil všetky podmienky upravené v § 46
ods. 1, 2 zákona o DPH.
V súvislosti s uvedeným ţalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie R 107/2003
a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/170/2005.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobca v odvolaní nepoukázal
na konkrétne právne predpisy, ktoré ţalovaný aj správca dane mal porušiť, pričom správca
dane uviedol zistenia z daňovej kontroly v protokole, v ktorom zachytil nielen výsledok
zisťovania (zistený skutkový stav), ale aj s tým súvisiacu interpretáciu daňových predpisov.
Zdôraznil, ţe v priebehu kontroly umoţnil správca dane ţalobcovi vyuţiť jeho procesné práva
stanovené v § 15 ods. 5 zákona č. 511/1922 Zb., preukázať jeho tvrdenia, vyjadriť
sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a prerokovať protokol. Súčasne
pripomenul právo ţalobcu vyuţiť kvalifikované daňové poradenstvo (zákon č. 78/1992 Zb.
o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších
predpisov). Dodal, ţe rozhodnutie správcu dane aj ţalovaného obsahuje náleţitosti
rozhodnutia stanovené v § 30 zákona č. 511/1992 Zb..
Ďalej uviedol, ţe správca dane postupuje v daňovom konaní podľa § 2 ods. 2 zákona
v spojení s § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., vykonáva dokazovanie tým spôsobom,
ţe sa zameriava na preukázanie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom
daňový subjekt je zaťaţený dôkazným bremenom. V daňovom konaní (pri dôkaznej
povinnosti daňovníka) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia (vyšetrovacia).
Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prejednať,
umoţniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať, pričom sám
má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predloţiť platiteľ.
V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí
daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, ţe k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo tak,
ako ho deklaruje predloţenými daňovými dokladmi. S ohľadom na § 29 ods. 8 cit. zákona
si nemôţe túto povinnosť vysvetľovať ako svoje právo poţadovať od správcu dane, aby tento
prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní uskutočnenia zdaniteľného obchodu.
Zdôraznil, ţe správca dane vyzval ţalobcu, aby uviedol bliţšie podrobnosti
uskutočnenia dodávok tovaru deklarovaných spornými faktúrami od Z + M Investment,
s. r. o. dňa 25. júna 2009 a následne aj výzvou zo dňa 23. septembra 2009 poţadoval
predloţenie dôkazov o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov od Z + M Investment,
s. r. o.. Avšak ţalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 643/320/23060/2009/Bod
uviedol, ţe objednávku dodávok tovaru zabezpečoval jeho syn, ktorý bol aj pri preberaní
tovaru a zabezpečoval aj úhradu v hotovosti. Ţalobca sa do zápisnice vyjadril, ţe on o týchto
dodávkach nič nevie, nakoľko sám zabezpečoval aţ ich montáţ v Coca-Cola HBC Slovenská
republika, s. r. o., teda nepotvrdil, ţe tovar mu reálne dodal dotknutý dodávateľ,
resp. ţe spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., bola v kontrolovanom zdaňovacom období
reálne fungujúci obchodný partner. Zároveň poukázal na skutočnosť, ţe syn ţalobcu
na pojednávaní dňa 16. júla 2009 potvrdil, ţe tovar objednal u konateľa spoločnosti Z + M
Investment, s. r. o., a ţe tovar doviezol osobne M.. Nevedel však uviesť značku vozidla ani, či
dodávka bola uskutočnená v jeden deň a koľkými dodávkami a uvádzal len skutočnosti
zrejmé z predloţených dokladov.
Ďalej uviedol, ţe správca dane v snahe preveriť uskutočnenie predmetných dodávok
tovaru od spoločnosti Z + M Investment, s. r. o., poţiadal o súčinnosť Daňový úrad Piešťany.
Tento daňový úrad uviedol, ţe konateľ spoločnosti M. potvrdil uskutočnenie zdaniteľných
obchodov pre ţalobcu a uviedol, ţe tovar odobral od spoločnosti Šilhán, s. r. o., Chocholná –
Velčice. Daňovému úradu Piešťany predloţil objednávky pre tohto subdodávateľa, evidenciu
DPH za jún 2007, hlavnú knihu Z + M Investment, s. r. o., za tri faktúry od subdodávateľa
Šilhán, s. r. o., pričom podľa jeho vyjadrenia bol tovar prepravený spoločnosťou Šilhán, s. r.
o., priamo ţalobcovi. Výpoveď M. je pritom rozdielna od vyjadrenia syna ţalobcu, ktorý sa
mal preberania tovaru priamo zúčastniť. Z výpovede konateľa spoločnosti Šilhán, s. r. o., je
zrejmé, ţe táto spoločnosť v roku 2007 nevykonávala ţiadnu ekonomickú činnosť, konateľ
spoločnosti nepotvrdil uskutočnenie subdodávky pre spoločnosť Z + M Investment, s. r. o.,
poprel vystavenie faktúr č. 0702806 zo dňa 28. júna 2007, č. 0702806/1 zo dňa 28. júna 2007
a č. 07029061/1 zo dňa 29. júna 2007 na tieţ pravosť podpisov na nich. Pretoţe spoločnosť
Šilhán, s. r. o., bola v roku 2007 nefunkčná, nemohla dodať tovar spoločnosti Z + M
Investment, s. r. o., a tento tovar potom táto spoločnosť nemohla dodať ţalobcovi. Bolo
povinnosťou ţalobcu preukázať, ţe sporné faktúry od spoločnosti Z + M Investment, s. r. o.,
boli vystavené na základe reálne dodaného tovaru deklarovanou spoločnosťou.
Ohľadom námietky ţalobcu týkajúcej sa oprávnenia správcu dane uloţiť pokutu podľa
§ 35 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. sa ţalovaný vyjadril, ţe uvedené oprávnenie v zmysle
citovaného ustanovenia ţalovaný ani správca dane nepreveroval, pretoţe predmetnú sankciu
môţe uloţiť len miestne príslušný správca dane, a toto zistenie by nemalo vplyv na záver
z daňovej kontroly u ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 prvá veta OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 prvá veta OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja
ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb.
zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní
postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca
dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú
kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného
hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti
(§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom
konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti
účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade
s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
č. 511/1992 Zb. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové
subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe
ide o fiskálne záujmy štátu, zákona č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania
preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti
rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom
viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú
je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania
ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči
nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Podľa § 11 zákona v spojení s čl. IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou
od 01. januára 2012 sa zrušuje zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona
č. 182/2002 Z. z. a zákona č. 534/2005 Z. z., t. j. ruší sa Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky (§ 2 a § 3 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch).
Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou
od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej
Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli
na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,
t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská
Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 250 ods. 4
OSP na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne
uvádzaného ţalovaného.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti OSP preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho
orgánu č. I/226/8479-72683/2010/994159-r zo dňa 17. júna 2010, ktorým podľa § 48 ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Mesto
nad Váhom č. 643/230/8663/10/Sko zo dňa 11. marca 2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 vo výške 2.455,68
eura.
Pochybnosti o oprávnenosti uplatneného odpočtu dane vo 2.455,68 eura (70.936,50
Sk) nadobudol správca dane pri kontrole dokladov – faktúr od spoločnosti Z + M Investment,
s. r. o., a to:
- faktúry č. 070806 zo dňa 28. júna 2007 na celkovú sumu 83.062,- Sk) z toho daň 13.262,-
Sk za dodanie 4 kusov prechodníkov pre dopravníky,
- faktúry č. 0702806/1 zo dňa 28. júna 2007 na celkovú sumu 230.979,- Sk z toho daň
36.879,- Sk za dodávku 20 kusov kotviacich mechanizmov pre potrubie a technológiu,
- faktúry č. 0702906/1 zo dňa 29. júna 2007 na celkovú sumu 130.245,50 Sk z toho daň
20.795,50 Sk za dodanie ochrannej konštrukcie stĺpov, plechových ochrán, podstavcov
a drţiakov pre svetlá.
Správne orgány odôvodnili svoje rozhodnutia tým, ţe ţalobca nepreukázal,
ţe k uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom Z + M Investment, s. r. o., skutočne
došlo.
Svoj právny názor zdôvodnili tým, ţe ţalobca uviedol, ţe objednávku dodávok tovaru
zabezpečoval jeho syn, ten bol prítomný aj pri preberaní tovaru a zabezpečoval aj úhradu
v hotovosti. Ţalobca sa vyjadril, ţe on o týchto dodávkach nič nevie, sám zabezpečoval
aţ montáţ týchto dodávok v spoločnosti Coca-Cola Beverages Slovakia, s. r. o., a teda
nepreukázal, ţe tovar mu reálne dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. Syn
ţalobcu P. ml. uviedol, ţe tovar objednal u konateľa spoločnosti Z + M Investment, s. r. o.,
M., ktorý tovar aj osobne doviezol. Nevedel však uviesť značku auta, ani skutočnosť,
koľkými dodávkami sa dodávka uskutočnila.
M. vo svojej výpovedi dodávku tovaru potvrdil a uviedol, ţe nešlo o výrobky vlastnej
produkcie, ale spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., ich získala nákupom od iného
dodávateľa, a to spoločnosti Šilhán, s. r. o.. Konateľ spoločnosti Šilhán, s. r. o., však uviedol,
ţe táto spoločnosť v roku 2007 nevykonávala ţiadnu ekonomickú činnosť a jej konateľ
nepotvrdil uskutočnenie subdodávky pre spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., poprel
vystavenie faktúr a pravosť podpisov na nich.
Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých
si ţalobca môţe odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré
mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní
opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových
dokladov predloţených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloţeným dokladom neabsentuje
materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa
ţalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové
zistenia spochybňujú ţalobcovo tvrdenie o tom, ţe predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou
Z + M Investment, s. r. o..
Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu
dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom
na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia
týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle
zákona o DPH.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet.
Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,
zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
10 5Sţf/17/2011
preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre.
Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu, ţe ten istý tovar, ktorý mu dodala spoločnosť Z + M
Investment, s. r. o., dodal ďalšiemu odberateľovi spoločnosti Coca-Cola Slovenská republika,
s. r. o., a práve táto dodávka má potvrdiť uskutočnenie odberu tohto tovaru od spoločnosti
Z + M Investment, s. r. o., odvolací súd poukazuje na to, ţe takémuto tvrdeniu chýba vnútorná
logika a skutková súvislosť. Krajský súd, ţalovaný a napokon ani správca dane
nespochybňovali, ţe ţalobca uskutočnil dodávku a jej montáţ v spoločnosti Coca-Cola
Beverages Slovakia, s. r. o.. Táto skutočnosť však sama o sebe nepreukazuje, ţe ţalobcovi
tento tovar dodala práve spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., ţe tejto spoločnosti
ako platiteľovi zaplatil ţalobca DPH z ceny uvedeného tovaru, a ţe mu na základe toho
vzniklo právo odpočítať si DPH.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z takto ustáleného skutkového stavu mal
za preukázané, ţe ţalobca v konaní nepredloţil ţiaden relevantný dôkaz o tom, ţe tovar
fakturovaný označenými faktúrami bol dodaný spoločnosťou Z + M Investment, s. r. o., ako
dodávateľom, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona
o DPH a tieţ nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH
(fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodaný tovar).
Odvolací súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného,
ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami
boli dodané spoločnosťou Z + M Investment, s. r. o., ako dodávateľom. Ţalobca v konaní
okrem vyššie označených faktúr nepredloţil ţiadne iné dôkazy o tvrdených skutočnostiach.
Naopak, jeho tvrdenia boli spochybnené viacerými skutočnosťami, ktoré v priebehu
daňového konania vyšli najavo (napr. absolútna nevedomosť ţalobcu o predmetných
obchodoch od spoločnosti Z + M Investment, s. r. o., spoločnosť Z + M Investment, s. r. o.,
mala tovar získať nákupom od spoločnosti Šilhán, s. r. o., pričom konateľ spoločnosti Šilhán,
s. r. o., uviedol, ţe táto spoločnosť v roku 2007 nevykonávala ţiadnu ekonomickú činnosť
a nepotvrdil uskutočnenie subdodávky pre spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., poprel
vystavenie faktúr a pravosť podpisov na nich, a ktoré sa mu nepodarilo ţiadnymi dôkazmi
vyvrátiť.
11 5Sţf/17/2011
Ţalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona
č. 511/1992 Zb..
Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe z jeho strany skutkový stav bol preukázaný
dostatočne, najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa
nestotoţňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry, iba predloţenie faktúry, musí byť schopný preukázať,
ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne
dodala tovar odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia
nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym.
K tejto námietke najvyšší súd dáva ţalobcovi do pozornosti, ţe v zmysle zhora citovaného
ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je dôkazné bremeno na strane daňového
subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené
skutočnosti, pričom správca dane, resp. ţalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Správca dane
nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať
uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ
si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie
v tomto zmysle dôkazné bremeno nemôţe byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH.
Preto bolo povinnosťou ţalobcu preukázať, ţe predmetný tovar bol skutočne dodaný
spoločnosťou Z + M Investment, s. r. o..
Najvyšší súd pokladá za potrebné zdôrazniť, ţe znakom jednej zo zásad obchodného
práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej
spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, ţe štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú
vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu
podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti
správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady
obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu teda nezistil
ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia
(§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský
súd, ak ţalobu zamietol.
12 5Sţf/17/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré
nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP
potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej
povinnosti.
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom
konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková