Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/10/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci ţalobcu: A., s.r.o., so sídlom O. c. X., K., IČO: X., právne

zastúpeného JUDr. M. P., so sídlom Advokátskej kancelárie K. X., K., proti ţalovanému:

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazová ulica 63, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.: I/223/3748-22262/2011/990057-r zo

dňa 24. februára 2011, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.

k. - 97 zo dňa 26. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. - 97 zo dňa 26. októbra 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

161,75 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu ţalobcu

JUDr. M.P., K. X., 040 11 K., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ako „krajský súd“ alebo

„súd prvého stupňa“) zrušil podľa

(ďalej len ako „OSP“) rozhodnutie ţalovaného č. I/223/3748-22262/2011/990057-r zo dňa

24. februára 2011, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV

č. /Ma zo dňa 16. novembra 2010 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie

konanie. O trovách konania rozhodol podľa a v konaní úspešnému

ţalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 537,27 eur.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe z obsahu

administratívneho spisu ţalovaného, ako aj Daňového úradu Košice IV (ďalej aj ako „správny

orgán prvého stupňa“ alebo „správca dane“) mal preukázané, ţe na základe oznámenia

o výkone daňovej kontroly zo dňa 30. apríla 2009 bola u ţalobcu podľa

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon

č. “ alebo „zákon o DPH“) vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie

január 2009 a o jej výsledku bol vyhotovený protokol zo dňa 8. októbra 2010

č. /Cih, ako aj jeho dodatok zo dňa 2. novembra 2010

č. /Cih, ktorý bol s daňovým subjektom (ţalobcom) prerokovaný

a podpísaný dňa 12. novembra 2010. Následne na základe zistení obsiahnutých v protokole,

ako aj v jeho dodatku vydal správca dane dňa 16. novembra 2010

pod č. /Ma dodatočný platobný výmer (ďalej aj ako „dodatočný platobný

výmer“), ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov účinného do 31. decembra 2011 (ďalej len ako „“) vyrubil

ţalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 13.562,49 eur

ako rozdiel dane uvedenej v daňovom priznaní a dane zistenej správcom dane po daňovej

kontrole, nakoľko správca dane neuznal nárok daňového subjektu na odpočítanie dane

z pridanej hodnoty uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2009 ako

odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vo výške 13.562,49 eur na základe

faktúry zo dňa 7. januára 2009 č. 90001 a to z dôvodu, ţe pre toto odpočítanie dane nie sú

splnené podmienky podľa § 49 citovaného zákona. Poukázal na to, ţe ţalovaný v daňovom

konaní zastával názor, ţe dôkazné bremeno je na daňovom subjekte s tým, ţe správca dane

dôkazy predloţené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváţenia v súlade so zásadou

voľného hodnotenia dôkazov tak, ţe hodnotenie dôkazov musí zabezpečiť objektívne,

pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci konštatujúc, ţe ţalovaný v danom prípade

zastal názor, ţe ţalobca nepredloţil hodnoverné a hmatateľné dôkazy, ktorými by preukázal

svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a na faktúre.

Odvolávajúc sa na ustanovenia ,

Z. z., , , a a , , , uviedol, ţe preskúmal

ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa a tieţ konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v medziach podanej ţaloby a dospel

k záveru, ţe tieto rozhodnutia neboli vydané v súlade s platnou právnou úpravou majúc za to,

ţe správne orgány napadnuté rozhodnutia vydali na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu, a to napriek tomu, ţe v danom prípade bolo vykonané rozsiahle

dokazovanie, avšak tieto dôkazy nepostačovali pre vyvodenie záveru, ţe v danom prípade

neboli splnené podmienky pre nadmerný odpočet DPH v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51

zákona o DPH a to pre neunesenie dôkazného bremena ţalobcom.

Vychádzal z administratívneho spisu, ktorého súčasťou je daňové priznanie na DPH

za zdaňovacie obdobie január 2009, ako aj predmetné faktúry vystavené spoločnosťou CH. S.,

s.r.o., A., s.r.o., ako aj C. I., a.s., predmetom ktorých je hutný materiál na výrobu uzavretých

profilov v mnoţstve 97,25 ton.

Uviedol, ţe z výpovede Ing. P. D., konateľa spoločnosti C. I., a.s., obsiahnutej

v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 16. júla 2009, ktorá je prílohou odpovede na

doţiadanie Daňového úradu v Humennom zo dňa 17. júla 2009 vyplýva, ţe táto spoločnosť

predmetnú faktúru od spoločnosti A., s.r.o., zo dňa 7. januára 2009 č. 290701

prijala, táto bola zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti a bola uhradená prevodným príkazom

zo dňa 31. januára 2009 (ako to vyplýva z výpisu č. 1), pričom dopravu zabezpečovala

spoločnosť A., s.r.o., avšak menovaný nevedel, kde bol tovar nakladaný, ani po tom nepátral,

ale uviedol, ţe tovar bol vyskladnený v priemyselnom areáli Bočiar, areáli spoločnosti C. I.,

a.s. s tým, ţe predmetný tovar bol zakúpený za účelom ďalšieho spracovania. Ďalej

Ing. P. D. vo svojej výpovede uviedol, ţe spoločnosť C. I., a.s. vlastní linku na spracovanie

jaklových profilov. Poukázal ďalej na to, ţe zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.

júna 2010 vyplýva, ţe Ing. P. D. uviedol, ţe k prevzatiu predmetného tovaru – hutného

materiálu skutočne došlo, o jeho prevzatí bol vyhotovený doklad, dodací list č. 0101/2009/Ci,

ako aj príjemka na sklad (ktorú však nemal pri sebe) s tým, ţe faktúra bola zaúčtovaná ako

faktúra materiálová a pri preberaní tovaru bol prítomný aj V. P. ako skladník.

Ďalej z tejto výpovede vyplynulo, ţe skladovacie priestory na Bočiari má spoločnosť C. I.,

a.s. prenajaté zmluvou od spoločnosti M. S. C., s.r.o. a tieţ, ţe faktúra pre spoločnosť A.,

s.r.o. bola uhradená viacerými platbami, v ktorých čiastkach, ako boli špecifikované v rámci

výpovede Ing. P. D., boli zahrnuté aj úhrady z iných faktúr za dodávku tovarov na

výrobu jaklových profilov pre spoločnosť M., a.s., P.X., Š. č. X.. Zo zápisnice

tieţ vyplýva, ţe Ing. P. D. predloţil Daňovému úradu v Humennom výpisy z bankového účtu,

ako aj faktúru č. 90001 zo dňa 12. januára 2009, vystavenú spoločnosťou C. I., a.s. pre

spoločnosť M., a.s. P., vrátane dodacieho listu.

Poukázal ďalej na to, ţe z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe Ing. P. D. sa na

základe predvolania správcu dane za účelom výsluchu ako svedka na deň 3.

novembra 2009 nedostavil, pričom u menovaného bola závada v doručení, z ktorej vyplývalo,

ţe adresát je na uvedenej adrese K., Š. X., neznámy.

Venujúc ďalej pozornosť faktúre č. 090001 zo dňa 7. februára 2009 vystavenej

spoločnosťou CH. S., s.r.o. spoločnosti A., s.r.o., K. za dodávku hutného materiálu na výrobu

jaklových profilov v mnoţstve 97,250 tony uviedol, ţe z odpovede na doţiadanie správcu

dane adresovanej Daňovému úradu Košice II ako správcovi dane spoločnosti CH. S., s.r.o.

vyplýva, ţe zamestnanci správcu dňa vykonali dňa 25. júna 2009 obhliadku sídla firmy na P.

ul. X. v K. s tým výsledkom, ţe na adrese sídla spoločnosti je podnikateľské centrum, pričom

správcom budovy bolo uvedené, ţe s uvedenou spoločnosťou bola skončená nájomná zmluva

a ţe s ňou nespolupracujú. V tejto súvislosti ďalej uviedol, ţe z odpovede na doţiadanie

správcu dane adresovanej Daňovému úradu Košice V zo dňa 3. novembra 2009 vyplýva, ţe

vo veci predvolania a vypočutia svedka R. O., bývalého konateľa spoločnosti CH. S., s.r.o. sa

výsluch neuskutočnil z dôvodu, ţe sa menovaný na výsluch nedostavil a rovnako neúspešná

zostala aj ţiadosť o jeho predvedenie, nakoľko po príchode hliadky na miesto jeho

trvalého pobytu, bola hliadka jeho bratom informovaná o tom, ţe menovaný sa zdrţiava

v prítomnosti svojej priateľky, avšak nevedel uviesť na akej adrese.

Tieţ poukázal na to, ţe zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28. októbra 2009

spísanej Daňovým úradom Košice IV s konateľkou ţalobcu Ing. D. Z. vyplýva, ţe táto na

základe výzvy zo dňa 15. októbra 2009 predloţila prehlásenie Ing. S. Z. zabezpečujúceho

predmetný obchod a zároveň predloţila bilanciu faktúr a úhrad A.-C. (2008-2009), bilanciu

faktúr a úhrad CH.-A. (2008-2009) a fotokópie bankových výpisov špecifikovaných v danej

zápisnici, pričom z prehlásenia Ing. S. Z. zo dňa 25. októbra 2009 vyplýva, ţe v období, ktoré

je predmetom kontroly DPH, pracoval v spoločnosti A., s.r.o. vo funkcii obchodného riaditeľa

a osobne zabezpečoval všetky činnosti spojené s kontrolovaným obchodom medzi CH. S.,

s.r.o. – A., s.r.o. – C. I., a.s. a k predmetnému obchodu uviedol, ţe nákup materiálu od CH. S.,

s.r.o. sa uskutočnil na parite CPT podľa INCOTERMS na sklade v areáli spoločnosti M. S. C.,

s.r.o., K. na Bočiari s tým, ţe spoločnosť A., s.r.o. ţiadnu prepravu nezabezpečovala a predaj

materiálu pre spoločnosť C. I., a.s. sa uskutočnil na rovnakej parite v tom

istom sklade spoločnosti M. S. C., s.r.o., K. na Bočiari a opäť spoločnosť A., s.r.o. prepravu

nezabezpečovala potvrdiac, ţe sa osobne zúčastnil fyzického prevzatia a odovzdania tovaru

pri týchto transakciách. Ing. Z. sa ďalej k predmetnému zdaniteľnému obchodu – nákup

hutného materiálu od CH. S., s.r.o. na základe faktúry č. 090001 zo dňa 7. februára

2009 a následne jeho dodania spoločnosti C. I., a.s. na základe faktúry č. 290701 vyjadril tak,

ţe spoločnosť A., s.r.o. v celom obchodnom prípade vystupovala viac ako prefinancujúca

spoločnosť s tým, ţe medzi jednotlivými spoločnosťami boli uzavreté rámcové zmluvy

a predbeţné objednávky a priame objednávky sa koordinovali pri osobných stretnutiach,

pričom spoločnosť A., s.r.o. nakupovala a predávala materiál na tom istom sklade dodajúc, ţe

pôvod materiálu mu známy nebol.

Krajský súd ďalej konštatoval, ţe zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 31. marca

2010 spísanej správcom dane s konateľkou ţalobcu Ing. D. Z. vyplýva, ţe na základe

výzvy zo dňa 5. marca 2010 zabezpečenie účasti svedka Ing. Z. na výsluchu menovaná

uviedla, ţe účasť tohto svedka nevie zabezpečiť dôvodiac tým, ţe jej písomná výzva zaslaná

na adresu sídla spoločnosti sa vrátila neprevzatá z dôvodu, ţe adresát je

neznámy a na výzvu doručenú na adresu trvalého bydliska menovaný nereagoval.

Poukázal tieţ na to, ţe z formulára SCAC 2004 „výmena informácií podľa čl. 5 a 19

Nariadenia 2003/1798/ES“ zo dňa 4. októbra 2010 vyplýva, ţe daňový subjekt G., s.r.o.,

v likvidácii P. X. – N. M., H. X. (od 6.11.2008 do 18.3.2009 spoločník obchodnej spoločnosti

CH. S., s.r.o.) je pre správcu dane nekontaktný, v sídle daňového subjektu sa nikto zo

spoločnosti nezdrţiava, na výzvy správcu dane na podanie daňových priznaní táto spoločnosť

nereaguje a tomuto daňovému subjektu bola zrušená registrácia k DPH dňa 30. júna 2009.

Dôvodil ďalej tým, ţe správca dane vychádzal z nesprávneho výkladu ustanovenia

o rozloţení dôkazného bremena majúc za to, ţe dôkazné

bremeno daňového subjektu nie je absolútne a nemoţno ho ponímať extenzívne a rozširovať

ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto

povinnosť stíha úplne iný subjekt. Argumentoval tieţ tým, ţe sa nemoţno stotoţniť

so záverom ţalovaného, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďţe nepreukázal okolnosti

týkajúce sa skutočností ohľadne samotného plnenia jeho dodávateľa a to dopravy

predmetného tovaru do skladových priestorov na Bočiari, spracovania tovaru odberateľom

a ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú subjektov, s ktorými on sám ţiadne zmluvy neuzatváral

dodajúc, ţe tieto skutočnosti nemôţu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani

nemôţe z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Poukázal na to, ţe

je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva

o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania a preto, ak daňový

subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou obsahujúcou všetky náleţitosti

vyţadované platnou právnou úpravou od určitého dodávateľa, vyčerpal tento vlastné dôkazné

bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa

a odberateľa znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Upriamil pozornosť

na skutočnosť, ţe z obsahu spisu i vyjadrenia účastníkov jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca

navrhol uţ v priebehu správneho konania vykonať dôkazy, ktorými by bolo moţné

objektívnejšie zistiť okolnosti týkajúce sa predmetného zdaniteľného obchodu, ktoré nemal

moţnosť sám zo svojej pozície zadováţiť, avšak tento návrh nebol správnymi orgánmi

akceptovaný.

Dôvodil ďalej, ţe sa stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe výpoveďou svedka P. by mohli

byť objasnené skutočnosti týkajúce sa dodávky, dopravy, evidencie a uskladnenia tovaru,

ktorého odberateľom bol vo vzťahu k CH. S., s.r.o. ţalobca a ktorý tovar bol následne

ţalobcom odpredaný spoločnosti C. I., a.s., aj keď o uvedených skutočnostiach ţalobca

nepredloţil ţiadne listinné dôkazy, avšak mal za to, ţe tento svedok, ako skladník v sklade na

Bočiari prenajatom spoločnosťou C. I., a.s. od spoločnosti M. S. C., s.r.o., by sa

mohol vyjadriť aj o skladových zásobách jednotlivých spoločností, ktoré boli súčasťou

predmetného obchodného reťazca v danom sklade a o ich pohybe.

Rovnako za akceptovateľnú vyhodnotil aj námietku ţalobcu týkajúcu sa nepreverenia

skutočností, kto spracoval predmetný hutný materiál na jaklové profily uvedúc, ţe pokiaľ

správca dane zistil, ţe spoločnosť C. I., a.s. v čase, keď malo dôjsť k uvedenému obchodu

nedisponovala ţiadnymi zamestnancami, nebolo moţné vychádzať z predpokladu, ţe ak Ing.

P. D., ako predseda predstavenstva tejto spoločnosti, sám z vlastnej iniciatívy v rámci svojej

výpovede pred doţiadaným správcom dane neuviedol, ţe tento hutný materiál bol spracovaný

prostredníctvom zamestnancov spoločnosti M. S. C., s.r.o., ţe k spracovaniu tohto tovaru po

jeho odpredaní C. I., a.s. nedošlo a zároveň poukázal na to, ţe voči uvedenej spoločnosti, ako

aj vo vzťahu k spoločnosti M., a.s., ktorá bola na konci predmetného obchodného reťazca,

nebolo zo strany správcu dane vykonané ţiadne dokazovanie.

Zváţiac všetky uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie

ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. c)

zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol podľa a v konaní úspešnému ţalobcovi

priznal náhradu trov konania v celkovej sume 537,27 eur. Priznaná náhrada trov konania

pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za ţalobu v sume 66 eur a z trov právneho

zastúpenia vo výške 471,27 eur za tri úkony právnej sluţby vykonané v roku 2011 (príprava

a prevzatie zastupovania 4. apríla 2011, písomné podanie – ţaloba 18. apríla 2011 a účasť

na pojednávaní dňa 26. októbra 2011), za ktoré patrí tarifná odmena v zmysle § 11 ods. 3

vyhlášky č. á 123,50 eur, t.j. spolu 370,50 eur, za paušálnu náhradu hotových

výdavkov podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,41 eur, t.j. spolu 22,23 eur a za DPH

v sume 78,54 eur (20 % zo sumy 392,73 eur).

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolaním

ţalovaný, dôvodiac nesprávnym právnym a skutkovým posúdením veci a navrhol

odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Odvolávajúc sa na odôvodnenie napadnutého rozsudku namietal, ţe správca dane

neponíma dôkazné bremeno ţalobcu extenzívne a nerozširuje ho aj na preukázanie iných

skutočností, konkrétne na tie, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov.

Dôvodil, ţe uplatnenie práva na odpočítanie dane u ţalobcu v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2

je podmienené jednak dodaním tovaru od dodávateľa CH. S., s.r.o.,

kedy vzniká dodávateľovi daňová povinnosť a jednak pouţitím tohto plnenia na uskutočnenie

svojich plnení, čiţe dodaním tohto tovaru odberateľovi C. I., a.s. a keďţe si odpočítanie dane

uplatnil ţalobca, bolo jeho povinnosťou predloţiť správcovi dane relevantné doklady

preukazujúce splnenie podmienok v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona, avšak

ţalobca si dôkaznú povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovení § 29 ods. 1 a § 15 ods. 6

nesplnil. Uviedol, ţe základnou úlohou správcu dane v dokazovaní

podľa je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a vyhodnotiť dôkazy zabezpečené

v rámci kontroly, ako aj dôkazné prostriedky zaobstarané daňovým subjektom pri plnení si

svojej povinnosti dodajúc, ţe z ustanovení nevyplýva, ţe ţalobca

si môţe svoju dôkaznú povinnosť vysvetľovať ako právo poţadovať od správcu dane, aby

tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní skutočností, ţe k deklarovaným plneniam

došlo.

Poukázal tieţ na to, ţe existencia samotnej faktúry, ako aj doklady o prijatí

deklarovaného plnenia vyhotovené so všetkými zákonom poţadovanými náleţitosťami,

nemôţu byť relevantným dôkazom, pokiaľ ich obsah nemá reálny a pravdivý podklad, pričom

skutočnosti spochybňujúce hodnovernosť faktúry, ako dôkazného prostriedku, ako aj

vyhodnotenie dôkazných prostriedkov predloţených ţalobcom a zabezpečených správcom

dane v rámci daňovej kontroly, sú obsahom protokolu o kontrole, dodatočného platobného

výmeru, ako aj napadnutého rozhodnutia.

Poukázal na to, ţe správca dane mal záujem úplne a presne zistiť skutkový stav veci

a preto poţiadal miestne príslušného správcu dane spoločnosti CH. S., s.r.o. Daňový úrad

Košice II o preverenie dodania tovaru menovanou spoločnosťou ţalobcovi s tým výsledkom,

ţe ide o spoločnosť, ktorá na adrese uvedenej v registri platiteľov dane nesídli, zásielky

nepreberá a na daňových priznaniach neuvádza ţiadny telefonický kontakt. Následne správca

dane poţiadal Daňový úrad Košice V o vypočutie bývalého konateľa spoločnosti R. O.,

bytom K. X. ako svedka, avšak z odpovede daňového úradu vyplýva, ţe menovaného nebolo

moţné pre nespoluprácu vypočuť, pričom správca dane z dôvodu, ţe sa nebolo moţné

skontaktovať s jej bývalým konateľom R. O. a terajším konateľom F. B., ako aj so

spoločnosťou G. s.r.o., ktorá je jedným zo spoločníkov CH. S., s.r.o., vyzval ţalobcu, aby

zabezpečil účasť svedka R. O. na ústnom pojednávaní, keďţe menovaný bol konateľom

spoločnosti CH. S., s.r.o. (od 6.11.2008 do 18.3.2009), teda v čase vyhotovenia dodávateľskej

faktúry č. 090001 zo dňa 7. januára 2009 ozrejmiac, ţe tento spôsob zabezpečenia dôkazného

prostriedku pouţil správca dane za účelom splnenia si svojej povinnosti vyplývajúcej mu

z ustanovenia , aby skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie majúc za to, ţe bolo aj v záujme

ţalobcu, aby bol zistený skutkový stav veci, t.j. či bolo uskutočnené dodanie hutného

materiálu v zmysle citovanej faktúry dodávateľom CH. S., s.r.o. ţalobcovi.

Poukázal tieţ na to, ţe predpokladom deklarovaných plnení je tieţ uskutočnenie

prepravy od dodávateľa CH. S., s.r.o. ţalobcovi a následne odberateľovi C. I., a.s. V tejto

súvislosti poukázal na to, ţe správca dane v zmysle ustanovenia § 15 ods. 6 písm. e) a § 29

ods. 8 vyzval ţalobcu na predloţenie dôkazov

o uskutočnení prepravy hutného materiálu na výrobu jaklových profilov v rámci uvedeného

obchodného reťazca, nakoľko túto správca dane spochybnil a to z dôvodu nepredloţenia

ţiadneho hodnoverného dokladu obsahujúceho dohodnuté podmienky o spôsobe prepravy

a mieste dodania tovaru, absencie prepravných dokladov, ako potvrdený dodací list,

preberacie listy, príjemky na sklad, účtovného zápisu o prijatí tovaru, ďalej tieţ z dôvodu

nejednotného vyjadrenia ohľadom dodacích podmienok zo strany ţalobcu a spoločnosti C. I.,

a.s. a nepredloţenia dôkazu o deklarovanom mieste dodania tovaru v skladových priestorov

v Bočiari. Dôvodil ďalej tým, ţe aj v prípade, keby ţalobca, ako tvrdí, nevykonával

prepravu tovaru, je jeho povinnosťou, v nadväznosti na znenie ustanovenia § 49 ods. 2

, vo vzťahu k dodávke tovaru odberateľovi C. I., a.s. mať účtovné

doklady o preprave tovaru a to okrem dokladov vyššie uvedených napr. výdajku zo skladu,

účtovný zápis o zníţení stavu predávaného tovaru, avšak ţalobca na výzvu správcu dane č.

/Cih zo dňa 15. októbra 2009 o predloţenie dokladov o preprave

dodaného tovaru, nereagoval.

Uviedol ďalej, ţe vykonanou daňovou kontrolou správca dane kontroloval aj dodanie

hutného materiálu na výrobu jaklových profilov na základe faktúry č. 290701 zo dňa

7. januára 2009 vystavenej ţalobcom pre odberateľa C. I., a.s. a za účelom jeho overenia

zaslal správca dane doţiadanie Daňovému úradu Humenné, ktorý zistil, ţe tento daňový

subjekt, napriek tomu, ţe predseda predstavenstva Ing. P. D. na ústnom pojednávaní uviedol,

ţe: „... tovar bol zakúpený za účelom ďalšieho spracovania; spoločnosť C. I., a.s. vlastní

linku na spracovanie jaklových profilov...“, nie je zaregistrovaný ako platiteľ dane z príjmov

zo závislej činnosti, tzn. ţe nezamestnáva ţiadnych zamestnancov a preto správca dane

vyhodnotil, ţe daňový subjekt nepreukázal, kto spracoval 97,250 ton hutného materiálu

v priebehu 5 dní na jaklový profil dodajúc ďalej, ţe Ing. D. na ústnom pojednávaní neuviedol

a ani nepredloţil dôkazy o tom, ţe hutný materiál v mnoţstve 97,250 ton spracovali

zamestnanci spoločnosti M. S. C., hoci bol spoločníkom a konateľom menovanej spoločnosti.

Ako zavádzajúce vyhodnotil tvrdenie ţalobcu, ţe túto informáciu (o reálnom spracovaní

tovaru zamestnancami spoločnosti M. S. C., s.r.o.) uviedol uţ v rámci daňového konania

tvrdiac, ţe ţalobca túto skutočnosť uviedol aţ v ţalobe. V tejto súvislosti ďalej poukázal na

to, ţe mal záujem na vypočutí Ing. P. D. ako svedka, čo dokumentuje aj

predvolanie na výsluch svedka č. 698/320/73944I09/Cih zo dňa 5.10.2009 zaslané na adresu

trvalého pobytu (Š. X., K.), pričom písomnosť nebola doručená z dôvodu, ţe adresát je na

uvedenej adrese neznámy dodajúc, ţe menovaný sa dňa 27. októbra 2009 na Daňový úrad

Košice IV dostavil v inej veci, keby mu predvolanie bolo osobne doručené, avšak tento

uviedol, ţe sa na ústne pojednávanie v uvedenom termíne nedostaví.

V súvislosti s akceptáciou námietky ţalobcu, ţe zo strany správcu dane nebolo

vykonané ţiadne dokazovanie ohľadom spracovania tovaru zamestnancami spoločnosti M. S.

C., s.r.o. poukázal na skutočnosť, ţe Daňový úrad Košice IV, v súvislosti s vykonanými

kontrolami tejto spoločnosti, zistil prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Banská Bystrica,

ţe Ing. P. D. má trvalý pobyt registrovaný na adrese Košice – Juh (adresa bezdomovca) a aj

nová konateľka tejto spoločnosti (zmena v roku 2009) je nekontaktná, v mieste bydliska sa

nezdrţiava, pričom tieto dôvody spochybňujú úspešnosť prípadného preverovania

spracovania hutného materiálu na jaklový profil pracovníkmi spoločnosti M. S. C. s.r.o.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného, povaţujúc napadnutý

rozsudok za vecne správny a zákonný a odvolanie ţalovaného za nedôvodné v celom rozsahu,

navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa

26. októbra 2011 potvrdil ako vecne správny a zároveň, aby mu priznal náhradu trov

právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 161,75 € pozostávajúcu z tarifnej

odmeny za 1 úkon právnej sluţby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 127,16 €, paušálnej

náhrady hotových výdavkov 7,63 € a DPH vo výške 20 %.

K zabezpečeniu výsluchu bývalého konateľa spoločnosti CH. S., s.r.o. R. O. poukázal

na to, ţe ţalovaný pochybil uţ v tom, ţe povinnosť zabezpečiť účasť svedka R. O. na

pojednávaní uloţil ţalobcovi, a nevykonal v tejto veci vlastné úkony, na ktoré je zo zákona

oprávnený – predvolanie, predvedenie ( ), zisťovanie pobytu

svedka atď., dodajúc, ţe ţalobca je predsa subjekt súkromného práva, ktorý nemá ţiadne

legálne nástroje, na rozdiel od príslušného správcu dane vynútiť, vo vzťahu ku svedkovi účasť

na pojednávaní, obzvlášť keď ani nevie, kde sa svedok v súčasnosti nachádza a či vôbec ţije.

Ďalej mal za to, ţe ţalovaný vynaloţil len minimálnu snahu vykonať výsluch svedka,

o ktorom sám konštatoval, ţe jeho výpoveď je v konaní významná, ktorú skutočnosť

povaţoval, súladne s názorom súdu prvého stupňa, za porušenie ustanovenia § 29 ods. 2

zo strany ţalovaného. Poukázal tieţ na to, ţe ţalovaný vo vzťahu

k tomuto dôkazu pochybil aj pri jeho hodnotení, keď zo skutočnosti, ţe ţalobca ako účastník

daňového konania nezabezpečil účasť svedka na pojednávaní, a priori vôbec nemoţno

vyvodzovať akékoľvek skutkové závery pre rozhodnutie správcu dane, a uţ vôbec nie záver

o neunesení dôkazného bremena ţalobcom alebo o údajnom neuskutočnení zdaniteľného

obchodu dôvodiac ďalej tým, ţe zdaniteľný obchod sa uskutočnil v januári 2009, pričom

daňová kontrola sa začala v októbri 2010, teda takmer po uplynutí 2 rokov. Ďalej zdôraznil,

ţe skutočnosť, ţe sa nevedel v čase daňovej kontroly skontaktovať s bývalým konateľom

svojho bývalého obchodného partnera, mu nemoţno akýmkoľvek spôsobom prikladať k vine

alebo hodnotiť v jeho neprospech majúc za to, ţe bývalý konateľ CH. S., s.r.o. R. O. v celom

rozsahu potvrdí uskutočnenie dodávky hutného materiálu a reálnosť tohto zdaniteľného

obchodu, pričom je to ţalovaný, kto je povinný zabezpečiť vykonanie tohto úkonu.

Vo vzťahu k tvrdeniu ţalovaného, ţe správca dane spochybnil zabezpečenie prepravy

tovaru, ktorý bol predmetom faktúry č. 09001 zo dňa 7. februára 2009 vystavenej CH.S., s.r.o.

z dôvodu nepredloţenia hodnoverného dokladu obsahujúceho dohodnuté podmienky

o spôsobe prepravy a mieste dodania tovaru, absencie prepravných dokladov, ako potvrdený

dodací list, preberacích dokladov, príjemky na sklad, účtovného zápisu o prijatí tovaru, ako aj

nejednotných vyjadrení ohľadom dodacích podmienok účastníkov obchodu, opätovne

v súlade s predchádzajúcimi podaniami uviedol, ţe prepravu tovaru dodaného spoločnosťou

CH. S., s.r.o. nezabezpečoval a preto nemá dôvod mať vo svojom

účtovníctve akýkoľvek doklad súvisiaci s prepravou, ktorá sa uskutočnila výlučne na základe

dvojstranného právneho vzťahu medzi predávajúcim, resp. jeho spoločníkom G. s.r.o.

a prepravcom B.A.S.K. L., s.r.o. s tým, ţe tovar mu bol ako kupujúcemu dodaný do skladu

v Bočiari na dodacej parite CPT (Carriage Paid To), čo podľa Incoterms 2000 znamená, ţe

predávajúci (CH. S., s.r.o.) zabezpečuje výber dopravcu a zároveň znáša všetky náklady

spojené s prepravou tovaru na dohodnuté miesto a kupujúci (A., s.r.o.) len prijme tovar na

dohodnutom mieste a teda nie je povinný skúmať podmienky prepravy dojednané

predávajúcim. Ďalej v tejto súvislosti poukázal na to, ţe tovar sa po jeho dovezení do areálu

v Bočiari ďalej neprepravoval, ale na tomto miesto bol ďalej spracovaný na jaklové profily

s tým, ţe následná dodávka tovaru ţalobcom ako predávajúcim odberateľovi C. I. a.s. bola

uskutočnená bez potreby akejkoľvek prepravy tovaru, ktorú skutočnosť potvrdili všetky

vypočuté osoby, tak Ing. S. Z. (A., s.r.o.), ako aj Ing. P. D. (C. I., a.s.) a preto nie je pravdou,

ţe existujú rozpory medzi jeho tvrdeniami a tvrdeniami spoločnosti C. I., a.s. ohľadom

spôsobu zabezpečenia ďalšej prepravy tovaru, nakoľko zúčastnené daňové subjekty sa

zhodujú v tom, ţe prepravu tovaru nezabezpečovali, keďţe tovar bol dovezený do Bočiara

iným subjektom.

Za zjavne nepravdivé vyhodnotil tvrdenie ţalovaného uvedené v odvolaní na str. 4

hore a to, ţe z má vyplývať povinnosť ţalobcu

disponovať účtovnými dokladmi o preprave tovaru, výdajkou zo skladu a účtovným zápisom

o zníţení stavu predávaného tovaru argumentujúc tým, ţe ustanovenie § 49 ods. 2 zákona

č. nepredpisuje ţiadne konkrétne doklady, ktoré je potrebné mať pri uplatnení

odpočítania dane, dodajúc tieţ, ţe daňový subjekt, ktorý nezabezpečoval prepravu tovaru,

nemá legálnu moţnosť získať akékoľvek doklady o preprave tovaru, pretoţe tieto tvoria

účtovnú dokumentáciu iných daňových subjektov (dodávateľa a dopravcu) a môţu byť

vo vzťahu k tretím osobám chránené obchodným tajomstvom. Zároveň poukázal na to, ţe

nemá dôvod mať vo vzťahu k prijatiu tovaru od dodávateľa výdajku zo skladu, ani účtovný

zápis o zníţení stavu predávaného tovaru, nakoľko tieto doklady vôbec nesúvisia s kúpou, ale

len s následným predajom tovaru.

Opätovne v súlade s predchádzajúcimi podaniami uviedol, ţe do predmetného konania

predloţil viaceré faktúry spoločnosti B.A.S.K. L., s.r.o., so sídlom P. X., K., IČO: X., ktorá

pravdepodobne realizovala prepravu hutného materiálu do Bočiara, ktoré celkom

jednoznačne vyvracajú tvrdenia ţalovaného, ţe sa ţiadna preprava tovaru nerealizovala

a zdaniteľný obchod sa neuskutočnil.

Rovnako tvrdenie ţalovaného, ţe spoločnosť C. I., a.s., ktorá hutný materiál od

ţalobcu kúpila, nemá vlastných zamestnancov a teda nemohla spracovať tento materiál na

jaklové profily následne dodajúce spoločnosti M., a.s., označil za nepravdivé

a zavádzajúce. V tejto súvislosti povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe nie je pravdou, ţe

informáciu o spoločnosti M. S. C., s.r.o. uviedol prvýkrát aţ v ţalobe

poukazujúc na to, ţe táto spoločnosť sa spomína napríklad v jeho písomnom návrhu na

doplnenie dôkazov zo dňa 25. októbra 2010 adresovanom Daňovému úradu Košice IV,

v protokole o daňovej kontrole zo dňa 8. októbra 2010 na strane 5 (pod skratkou MS C. s.r.o.)

a aj na strane 7 a tieţ v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 16. novembra

2010 na strane 2 a teda jedná sa o informáciu, ktorú mal správca dane k dispozícii od začiatku

daňovej kontroly, avšak sa ňou nijakým spôsobom nezaoberal. Rovnako nerozumel tvrdeniu

ţalovaného, ţe Ing. P. D. je údajne „nekontaktná osoba“, keď táto bola v rámci daňového

konania dvakrát vypočutá, takţe zrejme existuje a je schopná sa dostaviť na daňový

úrad za účelom svedeckej výpovede. Zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, ţe Ing. D.

pravdepodobne nebude jedinou osobou schopnou vypovedať ohľadom spoločnosti M. S. C.,

s.r.o., ktorá mala 24 zamestnancov a tieţ zrejme v Sociálnej poisťovni budú vedieť aj ich

mená a adresy trvalého pobytu.

Zároveň upriamil pozornosť ţalovaného, ţe mu súd prvého stupňa vytkol aj

skutočnosť, ţe sa vôbec nezaoberal konečným odberateľom, ktorý od C. I., a.s. prevzal

jaklové profily a to spoločnosťou M., a.s. so sídlom Š. X., P. X. , ktorá je podľa jeho

vedomostí jednou z najvýznamnejších obchodných spoločností v Českej republike so

základným imaním 300 mil. CZK, ktorú by nemal byť problém kontaktovať pre účely

daňového konania s tým, ţe ţalovaný to mal jednoznačne urobiť, ak chcel dôsledne preveriť

dodávateľský reťazec CH. S. – A. – C. I. – M. majúc za to, ţe potvrdenie prijatia 89,727 ton

jaklových profilov dňa 12. januára 2009 touto spoločnosťou jednoznačne potvrdí reálnosť

dodania 97,250 ton hutného materiálu dňa 7. januára 2009.

Majúc za to, ţe skutkový stav nebol ţalovaným zistený v dostatočnom rozsahu

na vydanie rozhodnutia navrhol vykonanie nasledovných dôkazov:

a) preverenie spoločnosti M., a.s. a vyţiadanie dôkazov, resp. stanoviska k dodaniu

89,727 ton jaklových profilov od C. I. a.s.;

b) zistenie koľko zamestnancov mala spoločnosť M. S. C., s.r.o. v januári 2009, prípadne

zistenie ich mien a vypočutie niektorých z nich ku skutočnosti, či v období

7.1.2009-12.1.2009 spracúvali 97,250 ton plechov na výrobu jaklových profilov pre C.

I., a.s.;

c) vypočutie skladníka V. P., ohľadom reálnosti zdaniteľného obchodu a skutočného

navezenia plechov do skladu v Bočiari;

d) preverenie spoločnosti B.A.S.K. L., s.r.o. ohľadom dopravy hutného materiálu na

sklad v Bočiari.

Záverom poukázal na absurdnosť celého prípadu, keď ţalovaný spochybňuje reálnosť

obchodu, z ktorého zaplatil štátu daň z pridanej hodnoty vo výške 417,63 € dodajúc, ţe pokiaľ

by sa ţiadne dodanie tovaru neuskutočnilo, jeho daňová povinnosť by bola 0 €. Konštatoval,

ţe situácia je o to absurdnejšia, ţe ţalovaný sa neuspokojil s prijatými 417,63 €, ale od neho

poţaduje (a v rámci daňového exekučného konania uţ túto sumu aj vymohol) dokonca DPH

vo výške 13.562,49 €, pričom sám tvrdí, ţe ţiadny zdaniteľný obchod tu neexistuje majúc

za to, ţe v danom prípade ţalovaný jednoznačne uprednostnil fiskálny záujem štátu

pred zákonnosťou daňového konania a ochranou práv daňového subjektu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď

deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a 3 v spojení s veta prvá a ), a dospel k záveru, ţe

odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté

(, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. I/223/3748-22262/2011/990057-r

zo dňa 24. februára 2011, ktorým ţalovaný správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona

č. potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV

č. /Ma zo dňa 16. novembra 2010, ktorým bol ţalobcovi podľa § 44 ods. 6

písm. b) bod 1 vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 13.562,49 eur. Odvolací súd v rámci preskúmania

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posudzoval, či ţalovaný pri rozhodovaní v danej

veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade s vtedy

účinným zákonom o správe daní a poplatkov a taktieţ v súlade s príslušnými ustanoveniami

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových

orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené

príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe

daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania

preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane

alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Zákon o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok je procesným predpisom,

ktorý upravuje správu daní a poplatkov. Je súčasťou zmien právnych predpisov v rámci

zavedenia daňovej reformy k 1. januáru l993. Táto procesná norma upravuje postupy

(procesy), pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi

normami (najmä daňovými zákonmi). Upravuje teda pravidlá postupu daňových správcov

pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle

je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany

práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré

je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol

vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť

alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29

ods. 1, ods. 8 zákona o správe daní).

Nakoľko bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť

a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným

riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t.č. pre oblasť správy daní a poplatkov

pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa v spojení s konal na strane ţalovaného

s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo

zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová

povinnosť.

Podľa platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo

majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2

aţ 4, 7 a 9 aţ 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11

a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49

môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru

od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa , , účinného do 31. decembra 2011

v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca

dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní

plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej

zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy

podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa , účinného do 31. decembra 2011

Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie,

a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa účinného do 31. decembra 2011 ako dôkaz

moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania,

hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,

verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní

a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa účinného do 31. decembra 2011 daňový

subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré

je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol

vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo

úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Hneď na úvod, vzhľadom na rozpornosť účastníkov konania na rozloţenie dôkazného

bremena v predmetnom daňovom konaní, povaţuje najvyšší súd za potrebné zaujať k tomuto

nastolenému procesnému problému svoje stanovisko.

Vychádzajúc zo znení ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona

o DPH musí najvyšší súd prisvedčiť tvrdeniu ţalovaného, ţe iba doloţením účtovného

dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náleţitosti nie je nárok na odpočítanie dane

preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale

v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj

na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predloţením daňového dokladu

je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia

zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôţe byť len samotné predloţenie

daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku

na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podloţený existujúcim

zdaniteľným plnením.

Pokiaľ ide o rozloţenie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, ţe

daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane

a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo

na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,

ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním

vedených ( ) avšak, a tu je potrebné zase súhlasiť

so stanoviskom ţalobcu, ţe nie je moţné od daňového subjektu poţadovať preukázanie

skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia

výsledku zo strany správcu dane, ţe „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na jeho rozhodnutie vydané

pod sp. zn. zo dňa 15. marca 2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke

rozloţenia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, teda výkladu

ustanovenia V citovanom rozhodnutí sa uvádza

nasledovné: „Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona

č. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení

nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa

a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno

daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu.

V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených

prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House),

kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci

dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom,

o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama

osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo

následnými udalosťami.“

Podporiac svoj názor vyššie uvedeným rozhodnutím má najvyšší súd za to, ţe dôkazné

bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením § 29 ods. 8 zákona

č. , ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto

ustanovenia nie je moţné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťaţiť ho

preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.

Dôvodom vydania dodatočného platobného výmeru č. /Ma zo dňa

16. novembra 2010 boli výsledky zistenia z daňovej kontroly obsiahnuté v Protokole

o výsledku zistenia z daňovej kontroly číslo: /Cih zo dňa 8. októbra 2010

v spojení s Dodatkom k Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly číslo:

/Cih zo dňa 2. novembra 2010, na základe ktorých mal správca dane

za to, ţe ţalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane

na základe faktúry č. 90001 zo dňa 7. januára 2009 vystavenej obchodnou spoločnosťou CH.

S., s.r.o., dodávateľom ţalobcu, pričom ako uviedol správca dane v protokole, hlavným

dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane uplatneného kontrolovaným daňovým

subjektom (ţalobcom) na základe faktúry č. 90001, int. č. 29/001 zo dňa 7. januára 2009,

bolo nepreukázanie prepravy tovaru a rovnako správca dane vytkol ţalobcovi neunesenie

dôkazného bremena v zmysle ustanovenia

majúc za to, ţe ţalobca sa obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi

nepreukázal, pričom neunesenie dôkazného bremena vzhliadol správca dane ad

absurdum aj v tej skutočnosti, ţe ţalobca nezabezpečil účasť svedka – bývalého konateľa

spoločnosti CH. S., s.r.o. R. O. na ústnom pojednávaní konanom na Daňovom úrade Košice

IV za účelom svedeckej výpovede vo veci dodania tovaru spoločnosti A., s.r.o. Na tomto

mieste povaţuje najvyšší súd za potrebné upriamiť pozornosť správcu dane, ţe práve správca

dane má k dispozícii inštitút predvolania a predvedenia ( ;

), ktorý však v danom prípade zostal z jeho strany nepovšimnutý.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval za potrebné sa vyjadriť k vyššie

uvedeným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku

a v ostatnom sa v plnom rozsahu pridrţiava odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského

súdu ( ) povaţujúc aj za vyčerpávajúci krajským súdom predostretý návod

na doplnenie dokazovania v následnom daňovom konaní, ktorým je ţalovaný v zmysle

ustanovenia viazaný.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako

vecne správny podľa veta druhá v spojení s a ,

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

a v spojení s vety prvej a v odvolacom konaní

úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 161,75 eur. Priznaná

náhrada trov odvolacieho konania pozostáva z odmeny za 1 úkon právnej sluţby vykonaný

dňa 15. februára 2012 [vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu ţalovaného - § 14 ods. 1 písm. b)

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov] v sume 127,16 eur,

z reţijného paušálu podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 7,63 eur a z dane z pridanej

hodnoty v sume 26,96 eur (20 % zo sumy 134,79 eur). Priznanú náhradu trov odvolacieho

konania je ţalovaný povinný zaplatiť advokátovi ţalobcu v súlade s ustanovením § 149 ods. 1

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 28. novembra 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth