Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/547/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu : J. T., bytom ul. M. Č. č. 92/3, K., zast. JUDr. M. B.,

advokátom, A. K., B. č. 8, X., proti žalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. KM-70/PK-2007 zo dňa 28. mája 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. -38 zo dňa 30. októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-38 zo dňa 30. októbra 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zamietol žalobu

žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo

dňa 28. mája 2007 č. KM-70/PK-2007. Žalovaný týmto rozhodnutím zamietol rozklad

žalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa

16. marca 2007 č. 114, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka

Policajného zboru podľa o štátnej službe

príslušníka Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len

,,“). Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že žalobca

sa svojim konaním dopustil porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, dôsledkom

čoho jeho ponechania v služobnom pomere by bolo na umu dôležitých záujmov štátnej

služby. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a účastníkom

nepriznal právo na ich náhradu.

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie a žiadal zrušiť napadnutý rozsudok ako aj

zrušiť rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie. Súčasne žiadal, aby bol žalovaný

zaviazaný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania. Namietal, že v priebehu konania bol

nedostatočne zistený skutkový stav veci. Skutočnosť, že požil pivo v čase pred svojim

rozhodnutím ísť si ľahnúť a spať, nakoľko si bol vedomý, že po výmene služby s kolegom

má zabezpečené služobné voľno, nezakladá dôvod na jeho prepustenie podľa § 192 ods. 1

písm. e/ . Nemá problémy s požívaním alkoholických nápojov a nikdy

predtým nebol disciplinárne postihnutý. V služobnom pomere sa snažil byť disciplinovaný,

čestný a statočný. Svoje sily a schopnosti vždy vynakladal na ochranu práv občanov. Neboli

splnené materiálne podmienky na jeho prepustenie stanovené v § 192 ods. 1 písm. e/

.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že proti právne konanie žalobcu bolo

náležite, preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise. Žalobca v podanom odvolaní zopakoval

v podstate námietky uplatnené v žalobe. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku vyporiadal

so všetkými námietkami žalobcu. Je pravdou, že u žalobcu nebolo zistené požitie alkoholu

počas služby. Je však nezlučiteľné so záujmami štátnej služby aby v služobnom pomere

príslušníka Policajného zboru bol žalobca, ktorý menil svoje vyjadrenia ohľadne spôsobenej

dopravnej nehody. Prirodzeným je očakávanie – s ohľadom aj na zloženú služobnú prísahu,

že policajti budú príkladne rešpektovať zákony nielen v rámci služby, ale aj mimo nej.

Konanie, ktorého sa dopustil žalobca nemožno hodnotiť ako zodpovedné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovení s tým, že deň vyhlásenia

rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený 18. marca 2010 ( ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi

z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí

žaloby ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie

napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia treba považovať za

osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach

nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,

resp. nesprávne aplikovaný. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie zákona. Súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec

žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde

nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia , a súd musí túto zásadu

aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že

žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadnuť bez

ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala ( ).

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov

(a to ani vo veciach podľa ), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí

správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených

žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.

Podľa , policajt sa prepustí zo služobného

pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,

je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo

preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotení a v hodnotení dôkazov tak

ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti,

ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa

28. mája 2007, č. KM-70/PK-2007, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti

personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 114 zo dňa 16. marca 2007

a tento potvrdil. týmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol žalobca

prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/

.

Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca

mimo výkon štátnej služby, dňa 1. februára 2007 o 6,25 hod. telefonicky oznámil

nadriadenému, že do plánovanej služby o 7,30 hod. nemôže nastúpiť a požiadal ho o súhlas,

aby do služby namiesto neho nastúpil kolega, s ktorým sa už dohodol. Na otázku dôvodov,

odpovedal, že to osobne povie. Do služby nenastúpil a nadriadený zistil, že dňa 31. januára

2007 vo večerných hodinách bola žalobcovým vozidlom spôsobená dopravná nehoda

v Komárne na Bratislavskej ceste pred Obchodným domom H. a vodič na mieste nezastavil,

preto žalobcu nadriadený vyhľadal v mieste bydliska, kde zistil, že tento je pod vplyvom

alkoholu, nakoľko aj vykonanými dychovými skúškami bola u neho o 7,58 hod. zistená

hladina alkoholu v dychu v hodnote 0,39mg/l (0,8 promile) a o 8,22 hod. 0,40mg/l (0,83

promile). Tvrdil, že asi pred hodinou vypil dve 12 stupňové pivá a jednu desiatku a vozidlo

má zamknuté v garáži. Na ODI o 11,28 hod. bol opätovne podriadený dychovej skúške na

alkohol, kde sa zistilo 0,12mg/l (0,25 promile). Výpoveď opakovane menil ale napokon

doznal, že dňa 31. januára 2007 v kritickom čase sám viedol svoje vozidlo po Bratislavskej

ceste smerom od centra a pri predchádzaní iného motorového vozidla sa nedostatočne venoval

riadeniu, nedodržal bezpečný odstup a pravou časťou svojho vozidla v oblasti predných dverí

a blatníka zachytil ľavú časť vozidla A. modrej farby, ktoré predchádzal v oblasti predného

blatníka a predných dverí, pričom došlo aj k poškodeniu spätných zrkadiel oboch vozidiel.

Myslel, že došlo len k poškodeniu zrkadiel a preto nezastavil a pokračoval v jazde domov a až

tam zistil rozsah poškodenia a chcel nehodu oznámiť na ODI, kam sa aj vybral, ale nakoniec

tak neurobil a odstavil vozidlo neuzamknuté na trávnatej ploche na Jókaiho a odišiel domov si

ľahnúť. Vozidlo bolo o 5,12 hod. nájdené hliadkou Policajného zboru poškodené,

neuzamknuté a bolo v rámci pátrania identifikované. Matka mu oznámila ráno, keď vstal cca

o 5,00 hod., že ho hľadali kolegovia, potom šiel k vozidlu, kde ho našiel tak, ako ho zanechal,

a odišiel s ním domov do garáže. Vypil spomínané pivá a ľahol si. Dopravnou nehodou bola

na vozidle A. spôsobená škoda cca 2000 Sk. Znaleckými posudkami bolo preukázané, že

v čase nehody o 21,30 hod. bola hladina etanolu v krvi žalobcu minimálne 1,38 promile, čo

zodpovedá strednému stupňu opitosti, v čase rannej jazdy cca 5,00 hod. bola hladina etanolu

cca 0,48 promile. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere podľa odôvodnenia personálneho

rozkazu, by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na

svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny

všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti a upevňovaní dôvery občanov

v Policajný zbor.

Tieto dôvody prvostupňového rozhodnutia si osvojil aj žalovaný, keď námietky

žalobcu uvedené v rozklade nepovažoval za opodstatnené a konštatoval, že rozkladom

napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s právnymi predpismi, zákonné lehoty uvedené

v boli dodržané. V druhostupňovom konaní žalovaný

nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového

rozhodnutia.

Krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného ako prvostupňového správneho

orgánu, že v prípade žalobcu došlo k jeho prepusteniu zo služobného pomeru v súlade

s ustanovením . Preto žalobu žalobcu zamietol.

Účastníkom náhradu trov konania postupujúc podľa nepriznal.

Podľa účinného ku dňu vyhlásenia personálneho

rozkazu, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie :

,,Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje

sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný

poriadok a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť , ústavnými zákonmi,

zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

Podľa , policajt je povinný v štátnej službe

i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru

alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

Podľa , policajt je povinný dodržať

služobnú disciplínu.

Podľa , policajt je povinný plniť aj

povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa , policajt môže byť prepustený zo

služobného pomeru iba v prípade, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť

zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby.

Neobstojí námietka žalobcu, že počas výkonu služby nebol nikdy pod vplyvom

alkoholu a že nehodu nespôsobil pod vplyvom alkoholu.

V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že žalobca spôsobil

dopravnú nehodu, po ktorej nezostal na mieste dopravnej nehody, nehodu neohlásil a vozidlo

ponechal neuzamknuté na trávnatej ploche, nasvedčuje tomu, že žalobca svojim konaním

porušil základné povinnosti príslušníka Policajného zboru, porušil služobnú prísahu

a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by

bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

V zmysle uvedeného námietky žalobcu vyjadrené v odvolaní na správnosť

a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu ani na vecnú správnosť rozhodnutia

krajského súdu nemohli mať vplyv. Iba všeobecné poukazovanie na nesprávnu aplikáciu

ustanovenia , na nezistenie skutočného stavu veci

bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov, nemožno považovať za postačujúce na to,

aby odvolaniu bolo možné priznať úspech.

Keď teda krajský súd dospel k správnemu záveru, totožnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor

považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Správne orgány oboch

stupňov si pre záver, že žalobca svojím konaním porušil základné povinnosti príslušníka

Policajného zboru, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

zadovážili dostatok skutkových podkladov.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa , potvrdil. Pritom sa stotožnil

s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania

podľa ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142

ods. 1 tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov

odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich

náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská