Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-10-2023.pdf
PDF · 132.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: LITIGIS – Centrum ochrany ľudských práv, so sídlom Petrikovicha 5, Martin, IČO: 50 088 670, právne zastúpený advokátom Mgr. Pavlom Balážom, AK so sídlom A. B. X, C. X, D., IČO: 50 119 303, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 16023/2023/20-II zo dňa 08.06.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd rozhodnutie ministra spravodlivosti SR č. 16023/2023/20-II zo dňa 08.06.2023 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 534/2023-142-I zo dňa 19.05.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca doručil žalovanému elektronicky dňa 24.09.2019 žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) v rozsahu: „písomných pripomienok všetkých účastníkov/subjektov konania z týchto konaní Súdneho dvora (EÚ): C-34/13, C-83/11, C-370/12, C-113/17, C-626/16, C-593/15P a C-594/15P, C-643/15 a C-647/15".
2. Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 534/2019-142- I zo dňa 04.10.2019 najprv odmietol sprístupniť informácie v celom rozsahu z dôvodu § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., lebo sa týkajú rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) a po podaní rozkladu minister spravodlivosti SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 45013/2019-42- II zo dňa 29.10.2019 (ďalej len „rozhodnutie č. 1“) rozklad žalobcu zamietol, prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na základe správnej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/265/2019 - 52 zo dňa 09.02.2023 zrušil rozhodnutie č. 1, vec mu vrátil na ďalšie konanie a následne žalovaný rozhodnutím č. 15240/2023/20-II zo dňa 09.05.2023 zrušil rozhodnutie č. 534/2019-142-I zo dňa 04.10.2019, vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu.
3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 534/2023-142-I, zo dňa 19.05.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. čiastočne nesprístupnil informácie v časti písomných pripomienok iných subjektov
ako je Slovenská republika, resp. slovenská vláda z dôvodu, že sa dotýkajú rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho orgánu a že sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzických osôb.
4. Žalovaný rozhodnutím č. 16023/2023/20-II zo dňa 08.06.2023 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
II.
Žaloba
5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Z obsahu žalobných bodov vyplýva, že žalobca namieta aj dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) SSP.
6. Žalobca namieta podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy postupom žalovaného, ktoré podľa neho spočívalo v tom, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia došlo k porušeniu § 32 ods. 1 Správneho poriadku, lebo administratívny spis bol neúplný, jeho súčasťou neboli všetky ním požadované informácie, preto aj povinný nemohol preskúmať dôvod obmedzenia práva na informácie a ani potrebu prípadnej anonymizácie. Prvostupňový správny orgán vychádzajúc z neúplného administratívneho spisu nezistil skutočný stav veci. Žalovaný si od Kancelárie zástupcu SR v konaniach pred súdmi EÚ (ďalej len „zástupkyňa SR“) vyžiadal výlučne informácie v rozsahu vyjadrení SR v žalobcom označených konaniach a informáciu, akými vyjadreniami a od akých subjektov disponuje. Zástupkyňa SR zaslala najprv vyjadrenia SR v konaniach sp. zn. C-34/13, C – 370/12 a C-113/17 a následne doložila žalovanému pripomienky SR v konaniach C-626/16, C – 593/15 P a C – 594/15 P, C-643/15 a C-647/15. Ďalej namieta, že žalovaný nepostupoval v súlade s pokynmi v zmysle rozsudku KS v Bratislave č. k. 6S/265/2019 - 52 zo dňa 09.02.2023, lebo sa nevysporiadal s vlastnou rozhodovacou praxou a rozhodovacou činnosťou NS SR, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 5 Správneho poriadku (tzv. precedenčnej zásady). Žalovaný v svojom rozhodnutí odkazuje iba na rozhodnutia NS SR spis. zn.: 5Sži/3/2018, 3Sžik/1/2018, 7Sžik/2/2018, 6Sžik/1/2018, 2Sžik/1/2019, 2Sžik/5/2019 a 2Sžik/6/2019, ale neuvádza rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžik/4/2019 z 02.06.2020.
7. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok odôvodnenia z dôvodov, že:
- Žalovaný sa nevysporiadal s vlastnou rozhodovacou praxou, rozhodnutiami č. 38653/2019-42-II z 06.06.2019, č. 40244/2019-42-II z 06.06.2019 a č. 246/2013- 34-I z 18.06.2019, ktoré bližšie nešpecifikoval. Ďalej to, že sa nevysporiadal osobitne s rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžik/4/2019 z 02.06.2020, ktorý sa podľa tvrdenia žalobcu týkala sprístupnenia obdobných informácií o aké žiadal žalobca v posudzovanom prípade.
- Prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené ohľadom odmietnutia prístupu k informáciám z dôvodu ochrany osobnosti a súkromia fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa názoru žalobcu obsah písomných pripomienok fyzických osôb v konaní pred SD EÚ nie je vylúčený zo sprístupňovania podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Ďalej namieta, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, že písomné pripomienky Európskej komisie a účastníkov konania sú dostupné na základe nariadenia č. 1049/2001.
- Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s materiálnym charakterom obmedzenia žalobcovho prístupu k informáciám podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. a ani sa vysporiadať nemohol, lebo sa v administratom spise nenachádzali všetky dokumenty, o ktoré žaloba v žiadosti žiadal. Žalobca namieta, že žalovaný nerešpektoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžik/1/2017 zo dňa 30.05.2018, z ktorého časť citoval v žalobe. Podľa žalobcu nemožno chrániť písomné pripomienky Európskej komisie ani z dôvodu ochrany osobnosti či súkromia, pretože ide o právnickú osobu a ak obsahujú osobné údaje, stačilo ich anonymizovať a vo zvyšku bolo možné tieto písomné pripomienky sprístupniť.
- Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva konkrétny rozsah informácií, ku ktorým bol žalobcovi obmedzený prístup z dôvodov podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 211/2000 Z. z. a absentuje odôvodnenie, prečo by mala byť chránená rozhodovacia činnosť súdu aj po právoplatnom skončení veci. 8. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo žalovaný vec posúdil v rozpore s vlastnou rozhodovacou praxou, nesprávne právne posúdil tzv. precedenčnú
zásadu. Ďalej že žalovaný nesprávne interpretoval § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s §12 zákona č. 211/2000 Z. z. v rozpore s rozhodovacou praxou KS v Bratislave a NS SR (pr. sp. zn.: 3Sžo/105/2015, 3Sžik/1/2018, 5Sžik/3/2018, 7Sžik/1/2019, 2Sžik/5/2019 či 2Sžik/6/2019), lebo podľa ktorej sa ust. §11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona týka iba prebiehajúcich konaní. 9. Žalobcom požadované informácie pochádzajú z pojednávaní, ktoré boli verejné a účastníci konania boli dopredu oboznámení, že po právoplatnom skončení konania budú písomné pripomienky dostupné podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30.5.2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „nariadenie 1049/2001"). V jeho veci išlo o právoplatne ukončené súdne konanie, preto požadované informácie nepodliehajú výnimke a mali mu by byť sprístupnené. Pripomienky Európskej komisie a účastníkov konania pred SD EÚ obsahovali právnu argumentáciu, ktorú mohol žalovaný sprístupniť, lebo je obsiahnutá v zverejnených návrhoch generálneho advokáta SD EÚ, v samotnom meritórnom rozhodnutí SD EÚ a jej sprístupňovanie vyplýva z interpretácie Nariadenia č. 1049/2001.
III.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.01.2024 žiadal žalobu zamietnuť, lebo rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom.
11. K veci uviedol, že identifikoval a jednoznačne vymedzil všetky písomné podania účastníkov/subjektov v konaniach označených žalobcom, ktorými disponoval. Kancelária zástupcu SR v konaniach pred súdmi EÚ mu zaslala vyjadrenia Slovenskej republiky v žalobcom označených konaniach (tieto boli žalobcovi následne aj sprístupnené) a identifikovala písomné podania iných účastníkov (o ktorých mal spolupracujúci útvar vedomosť) označením konkrétnych subjektov a konania, ku ktorému boli ich podania zaslané. Požadované pripomienky si rozdelil na dve skupiny, dva rozdielne typy podaní podľa ich pôvodcu: pripomienky Slovenskej republiky a pripomienky iných subjektov (vlády/členské štáty, orgány, fyzické osoby). Pri sprístupňovaní pripomienok Slovenskej republiky bolo ministerstvo v osobitnom postavení, lebo ich pôvodcom bolo ministerstvo, vysporiadalo sa s potenciálnymi obmedzeniami § 11 ods. 1 písm. d) aj § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. a podania sprístupnilo. Žalovaný mal však inú pozíciu vo vzťahu k písomným pripomienkam iných subjektov, ktoré boli doručené Slovenskej republike len ako účastníkovi konania (ministerstvo nebolo ich pôvodcom). Žalovaný ako povinný nebol pôvodcom požadovaných podaní, preto pre vybavenie druhej časti žiadosti nebolo potrebné fyzicky zakladať do spisu samotné písomnosti. Súčasťou administratívneho spisu (čl. 24) je postačujúci e mail Kancelárie zástupcu SR v konaniach pred súdmi EÚ zo dňa 16.5.2023, ktorý identifikoval podania iných subjektov. Súčasťou spisu sú len listiny, ktoré boli žalobcovi sprístupnené. Žalovaný je samozrejme pripravený v súlade s § 84 SSP predložiť súdu všetky dokumenty.
12. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že nepostupoval v zmysle rozsudku KS v Bratislave č. k. 6S/265/2019 - 52 zo dňa 09.02.2023 a rozhodnutím žalovaného č. 15240/2023/20-II z 09.05.2023, lebo práve na ich základe žalobcovi sprístupnil informácie v časti podaní Slovenskej republiky. Nevyhovel však žiadosti ohľadom podaní iných subjektov z dôvodov podľa § 11 ods. 1 písm. d) a § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa žalovaného sa riadne vysporiadal v rozhodnutí s otázkou údajného rozporu s vlastnou rozhodovacou praxou ako aj s námietkami žalobcu z rozkladu a objasnil, že žalobcom uvádzané rozhodnutia NS SR riešia inú situáciu a preto ich nemožno aplikovať v jeho konkrétnej veci. Dôvody nesprístupnenia informácií neviazal osobitne ku každému dokumentu, ale na okruhy informácií podľa ich pôvodcu. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že sa po zanonymizovaní sprístupňujú informácie, ktorých pôvodcom je Európska komisia alebo jednotliví účastníci konania pred súdnym dvorom EU. Pri rozhodovaní v roku 2020 reagoval na rozhodnutia NSS SR sp. zn.: 2Sžik/6/2019 z 18.12.2019, sp. zn. 7Sžik/2/2018 z 29.01.2020, sp. zn. 2Sžik/5/2019 z 18.12.2019, sp. zn. 7Sžik/1/2019 z 29.10.2019.
13. V prvostupňovom aj v druhostupňovom rozhodnutí sa žalovaný osobitne zaoberal nariadením č. 1049/2001 a jeho aplikáciou. Námietku, že druhostupňový orgán neskúmal individuálne okolnosti prípadu a nevysporiadal sa s otázkou materiálneho charakteru obmedzenia prístupu k informáciám považuje len za formálny úkon. Ak by sa žalovaný uspokojil s formálnym subsumovaním požadovaných informácií pod § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., nesprístupnil by ich v časti a nevenoval by sa dôvodom, prečo ich vo zvyšnej časti nebolo možné sprístupniť. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by nedostatočne odôvodnil aplikáciu § 9 zákona č. 211/2000 Z. z.
14. Žalovaný zastáva názor, že vyjadrenia fyzických osôb v konaniach pred Súdnym dvorom EÚ sú informáciami týkajúcimi sa ich osobnosti a súkromia. Ak žiadateľ požiadal o sprístupnenie dokumentov obsahujúcich informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, resp. dotýkajúcich sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, povinná osoba ich môže sprístupniť len ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby .
IV.
Replika žalobcu
15. Žalobca v replike zotrval na žalobných bodoch. Žalovaného svojim vyjadrením potvrdil, že prvostupňový orgán nepreskúmal materiálny charakter požadovaných informácií, pretože ich ani nikdy nemal k dispozícií a ani o ne nežiadal od svojho príslušného odboru. Čiže ani nemal možnosť skúmať, či požadované dokumenty obsahujú informácie, ktoré je potrebné z dokumentu vylúčiť. V ďalšom texte prezentuje vlastný názor na závery rozsudku NS SR sp. zn. 3Sži/44/2014. Podľa jeho názoru by mali byť súčasťou administratívneho spisu všetky informácie, ktoré požadoval pre prípady súdneho prieskumu zákonnosti administratívneho rozhodnutia. 16. Žalobca v replike vzniesol žalobný bod, v ktorom namietal porušenie § 23 ods. 3 Správneho poriadku zo strany správneho orgánu. Zopakoval argumentáciu žalovaného z jeho vyjadrenia k žalobe, reagoval naň vlastnou argumentáciou a deklaroval svoj nesúhlas s názormi žalovaného. Argumentáciu žalovaného považuje vo vzťahu k (ne) porušeniu precedenčnej zásady za vnútorne protirečivú. Poukázal na to, že žalovaný poskytol inému žiadateľovi obdobné informácie z právoplatne skončenej veci pred SD EÚ. Nesprístupnením zvyšnej časti požadovaných informácií žalovaný odmietol prístup k charakterovo rovnakým informáciám, aké následne sám sprístupnil. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že celý obsah požadovaných informácií alebo ich podstatná časť sa týka osobnosti či súkromia účastníkov konania, ak tieto informácie boli dostupné verejnosti už počas prebiehajúceho konania. V. Duplika žalovaného
17. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe ako aj na tom, že v jeho rozhodnutiach je uvedený dôvod obmedzenia prístupu k časti požadovaných informácií ako aj jeho úvahy. Posúdenie materiálneho charakteru obmedzenia neznamená v každom prípade fyzické preskúmanie požadovaných dokumentov, ale postačuje skutkové zistenie, že požadovaný dokument nie je informáciou o výsledku. Nikdy netvrdil, že požadované nesprístupnené informácie boli súčasťou administratívneho spisu. Podľa jeho názoru nebol postup podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku. VI. Konanie na správnom súde
18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 26.02.2026. VII. Relevantné právne predpisy
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. 22. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
23. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 5 dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadávanie a získanie zverejnenej informácie.
26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 27. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu; rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.
28. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
29. Podľa § 18 ods. 2 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. 30. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 32. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkov konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
34. Podľa čl. 4 ods. 2 druhá odrážka nariadenia č. 1049/2001 orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana súdneho konania a právneho poradenstva, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.
35. Podľa čl. 5 nariadenie č. 1049/2001, ak členský štát dostane žiadosť o dokument pochádzajúci z nejakého orgánu, ktorý má v držbe, a pokiaľ nie je jasné, či tento dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, poradí sa členský štát s príslušným orgánom tak, aby jeho rozhodnutie neohrozilo dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení. Členský štát tiež môže postúpiť túto žiadosť príslušnému orgánu.
VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
36. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, špecifikovanej v bode 1. tohto rozsudku.
37. Správny súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva, upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.
38. Povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť akúkoľvek žiadanú informáciu. Informáciu povinná osoba sprístupní iba v takom prípade, ak ju má k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) a súčasne nie je daný niektorý zo zákonných dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám vymedzený v § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z. z.
39. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP).
40. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v správnom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či žalovaný postupoval pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, aplikoval pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísal svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
41. Konkrétne súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
42. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namietal okrem iného aj nedostatočné zistenie skutkového stavu pre absenciu dokladov v administratívnom spise a že skutkový stav vzatý za základ napadnutých rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise. Súd uznal tieto námietky za dôvodné ( § 191 ods. 1 písm. e), f) SSP).
43.1. Súd sa oboznámil z obsahom administratívneho spisu a zistil, že jeho súčasťou sú pripomienky Slovenskej republiky, ktoré podávala v rámci žalobcom deklarovaných súdnych konaní a boli aj žalobcovi sprístupnené. Taktiež sa v ňom nachádza vzájomná e mailová komunikácia medzi žalovaným a Kanceláriou zástupcu SR v konaní pred súdmi EÚ, ktorá okrem pripomienok Slovenskej republiky ostatné podania žalovanému do administratívneho spisu nedoručila. Odpovedala len na otázky žalovaného, akými vyjadreniami a od akých subjektov disponuje v konkrétnych súdnych konaniach. V e - mailovej komunikácii uviedla, v ktorých konaniach sa riešila prejudiciálna otázka a na otázku žalovaného, či v niektorom konaní nejde o vec, ktorá by sa mohla dotýkať osobnosti alebo súkromia fyzickej osoby odpovedala, že „pri viacerých to nemožno vylúčiť“.
43.2. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že na pripomienky fyzických osôb sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z. a že ohľadom pripomienok Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie (ďalej len „pripomienky EK,EP, Rady EÚ“) postúpilo ministerstvo žiadosť v zmysle čl. 5 nariadenia č. 1049/2001. Ďalej bolo k veci uvedené, že na informácie týkajúce sa konania pred Súdnym dvorom EÚ sa vzťahuje obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. s výnimkou samotného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Žalobca požadoval sprístupniť pripomienky subjektov v konaniach pred Súdnym dvorom EÚ, ktorými sú: pripomienky fyzických osôb, vlád vybraných členských štátov alebo samotných členských štátov, Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie. Takýto typ dokumentov sa na jednej strane týka rozhodovacej činnosti súdu a na strane druhej nejde o dokument, ktorý by sa napriek tomu mal sprístupniť, keďže vo vzťahu k nemu ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. neobsahuje žiadnu výnimku z obmedzenia jeho sprístupnenia. Žiadateľovi boli sprístupnené písomné pripomienky Slovenskej republiky, resp. slovenskej vlády, ktoré boli Súdnemu dvoru EÚ predložené berúc do úvahy aj to, že pôvodcom pripomienok bol žalovaný.
43.3. Ďalej bolo v odôvodnení uvedené, že vo vzťahu k písomným pripomienkam ďalších subjektov, ktoré boli doručené Slovenskej republike ako účastníkovi konania nebolo ministerstvo ich pôvodcom, striktne sa prihliadalo ako na dokumenty týkajúce sa konania a rozhodovania vo veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie a aplikovalo sa obmedzenie v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. Rovnopisy týchto vyjadrení sa nachádzajú v spise žalovaného, lebo boli doručené Slovenskej republike „na vedomie" ako subjektu konania. V odôvodnení bolo poukázané na to, že osobitne v prejudiciálnych konaniach Súdny dvor pri ich doručovaní uvádza nasledovné poučenie: „Upozorňujeme Vás na skutočnosť, že vyjadrenia predložené v rámci prejudiciálneho konania sa doručujú výlučne subjektom oprávneným podľa článku 23 štatútu. V záujme riadneho priebehu konania tieto vyjadrenia nemôžu byť uverejnené ani oznámené tretím osobám." Preto nie je možné, aby Slovenská republika žiadateľovi automaticky bez ďalšieho sprístupnila pripomienky iných subjektov, ktoré sú adresované Súdnemu dvoru Európskej únie. Správny orgán dospel k záveru, že vzhľadom na charakter požadovaných pripomienok od fyzických osôb ako účastníkov konania pred Súdnym dvorom EÚ ide o informácie týkajúce sa súkromia a osobnosti fyzickej osoby, preto ministerstvo v nadväznosti na § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyhovelo žiadosti ani v tejto časti.
43.4. Nesprístupnenie pripomienok Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie (ďalej len (pripomienky EK,EP, Rady EÚ“) žalovaný odôvodnil v prvostupňovom rozhodnutí tým, že vychádzalo z nariadenia č. 1049/2001, ktoré v čl. 4 obsahuje obmedzenie týkajúce sa súdneho konania a v čl. 5 upravuje postup členského štátu pri obdržaní žiadosti o dokument pochádzajúci z nejakého orgánu, ktorý má v držbe a mohol by byť zo sprístupnenia vylúčený. Vzhľadom na zákonnú lehotu na sprístupnenie informácií resp. vydanie rozhodnutia o nesprístupnení podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nebolo možné vykonať konzultáciu ( podľa čl. 5 nariadenia č. 1049/2001) ohľadom možnosti sprístupnenia požadovaných pripomienok EK,EP, Rady EÚ, jediným riešením bolo vydať rozhodnutie a postúpiť žiadosť v uvedenej časti Európskej komisii v zmysle čl. 5 nariadenia č. 1049/2001. Odmietnutie sprístupnenia pripomienok subjektov konania bolo odôvodnené aj odkazom na čl. 22 Rokovacieho poriadku SD EÚ (len účastníci konania môžu po zaplatení poplatku získať kópie podaní, iné osoby majú právo len na overené kópie rozsudkov a uznesení). Odvolací správny orgán sa po odporúčaní osobitnej komisie v druhostupňovom rozhodnutí v podstate len stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené v ods. 43 súd konštatuje, že síce sa uvádza v odôvodení prvostupňového rozhodnutia, že sa striktne prihliadalo na dokumenty týkajúce sa konania a rozhodovania vo veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie, ale reálne súčasťou administratívneho spisu nie sú a ani nikdy neboli ( napr. ak by mal žalovaný dokumenty aspoň zapožičané od zástupkyne) pripomienky ostatných subjektov/ účastníkov okrem Slovenskej republiky. Súd je toho názoru, že ak by sa podania iných subjektov administratívnom spise aspoň po istý čas nachádzali, bol by o tom v spise založený úradný záznam. Taktiež sa v administratívnom spise nenachádzajú ďalšie listiny, ktorými mohol súd verifikovať závery odôvodnení prvostupňového a odvolacieho rozhodnutia: Nie je tu žiadny písomný doklad, ktorý potvrdil, že žalovaný postúpil infožiadosť žalobcu o pripomienky EK,EP, Rady EÚ v zmysle čl. 5 nariadenia č.1049/2001 príslušnému orgánu. Taktiež tam nie je žiadny listinný dôkaz na osvedčenie tvrdenia ohľadom upozornenia Súdneho dvora („...vyjadrenia nemôžu byť uverejnené ani oznámené tretím osobám.") pri doručovaní podaní v prejudiciálnych konaniach a taktiež ani nie je vymedzené, o ktoré konkrétne konania malo ísť, keďže nie vo všetkých žalobcom označených konaniach sa prejudiciálna otázka riešila. Pre absenciu vyššie uvádzaných listín nebolo možné zo strany súdu zaoberať sa tvrdením žalovaného, že pripomienky od
fyzických osôb predstavujú informácie týkajúce sa súkromia a osobnosti fyzickej osoby. V konečnou dôsledku toto tvrdenie bolo veľmi všeobecné a ani nebolo uvedené, v ktorých konkrétnych konaniach mali byť fyzické osoby.
45. Ak je v prieskumnom konaní predmetom sprístupnenia obsah listiny (písomné pripomienky), súdny prieskum nemožno vykonať bez toho, aby správny súd vzhliadol čo i len tieto listiny a pri rozhodovaní nemôže súd vychádzať len z tvrdení žalovaného správneho orgánu, ale je oprávnený verifikovať tvrdenia orgánu verejnej správy a to obzvlášť za situácie, ak sporné listinné dôkazy nie sú vôbec súčasťou administratívneho spisu ( uznesenie NS SR sp. zn. 3 Sži/44/2014 zo dňa 19.01.2016; R 46/2016). Žalovaný síce vo vyjadrení uviedol, že je pripravený predložiť súdu všetky dokumenty, ale nakoľko s obsahu administratívneho spisu ako aj ďalších vyjadrení žalovaného vyplýva, že súčasťou administratívneho spisu nie sú pripomienky iných subjektov než Slovenskej republiky, súd nemal dôvod iné listiny žiadať. Inou by bola situácia, ak by napríklad z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný mal od Kancelárie zástupcu SR pred súdmi EÚ pripomienky zapožičané a že ich vrátil späť. Súd nemá úlohu nahrádzať funkciu správneho orgán a hodnotiť obsah listín, ktorý preukázateľne správne orgány ani nehodnotili.
46. Správny súd po preskúmaní prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia musí konštatovať, že trpia aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Konštatovanie žalovaného ako odvolacieho orgánu, že „je nepochybné, že požadované písomné pripomienky účastníkov fyzických osôb obsahovali informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby“ hodnotí súd ako formalistické a zavádzajúce, lebo jednak ani len nenačrtol o aké konkrétne informácie by malo ísť a v konečnom dôsledku z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že reálne sa odvolací orgán s pripomienkami fyzických osôb ani neoboznámil.
47. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
48. Na základe vyššie uvedeného neostávalo súdu iné, než zrušiť obe rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný musí v ďalšom konaní primárne požiadať Kanceláriu zástupcu SR pred súdmi EÚ o zapožičanie pripomienok, o ktoré žalobca žiadal. Následne sa oboznámi s ich obsahom a nanovo posúdi žiadosť žalobcu v časti, v ktorej doposiaľ neboli požadované informácie sprístupnené. Pokiaľ zvolí postup v zmysle čl. 5 nariadenia č.1049/2001 (buď sa poradí ako členský štát s príslušným orgánom alebo postúpi žiadosť príslušnému orgánu), urobí o tom záznam v administratívnom spise.
49. Z dôvodu vád rozhodnutia spočívajúcich v ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia, žalovaným uvádzaný skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise a s tým je spojené aj nedostatočne zistený skutkový stav považoval súd za predčasné vysporiadavať sa aj s ostatnými žalobnými námietkami. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym záverom vyjadreným v tomto rozsudku a svoje rozhodnutie presvedčivo a dostatočne odôvodní.
50. Správny súd zároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude / má byť požadovaná informácia sprístupnená alebo nie, ale žalovaný bude povinný svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť.
51. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že účelom zákona č. 211/2000 Z. z. nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácii verejnosti „primeraným spôsobom“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 96/2010-14 zo dňa 09.03.2010). Zároveň odkazuje na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, že účelom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru (a zároveň účelom zákona č. 211/2000 Z. z.) nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaním žiadateľa (II. ÚS 184/03), ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom“ tak, aby nedochádzalo k paralyzovaniu činnosti orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ktorých účel činnosti ustanovujú samostatné zákony (III. ÚS 96/2010-14). Ústava
Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Súd zdôrazňuje, že právo na informácie je právom ústavným, nie však právom absolútnym a možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon.
52. Ďalej súd uvádza, že žalobca zahltil žalobu odkazom na rôzne rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, citoval z nich a namietal, že sa k nim nevyjadril žalovaný v kontexte zjednocovania svojej rozhodovacej činnosti. Z obsahu všetkých uvádzaných rozhodnutí však vyplýva, že v nich žiadatelia žiadali informácie ohľadom vyjadrení len Slovenskej republiky v konaniach pred súdnym dvorom EÚ resp. ESĽP, ale netýkali sa podaní subjektov z iných krajín, ktorými Kancelária zástupcu SR pred súdmi EÚ len disponovala. Pr.: rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa 02.06.2020 ( žiadosť o spisové značky prebiehajúcich konaní pred Súdnym dvorom EÚ, v ktorých Slovenská republika podala akékoľvek písomné vyjadrenie), rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžik/1/2019 zo dňa 29. 10. 2019 (žiadosť o sprístupnenie žiadosti Slovenskej republiky adresovanej Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu o preskúmanie rozsudku Veľkou komorou vo veci Kontrová v. Slovenská republika), rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29.01.2020 (žiadosť o sprístupnenie žiadosti Slovenskej republiky adresovanej Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu o preskúmanie rozsudku Veľkou komorou vo veci Kormoš v. Slovenská republika). Vzhľadom na dôvody zrušenia rozhodnutí správnych orgánov ako aj vzhľadom na vyššie uvedený dôvod sa súd nateraz k žalobcom uvádzaným rozhodnutiam nebude vyjadrovať.
53. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou a to aj z dôvodu, že súd zrušil napadnuté rozhodnutia pre procesné pochybenia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a správcu dane a preto už nebolo potrebné vyporiadavať sa s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu týkajúce sa hmotnoprávnej stránky veci (pr.: že žalovaný vydal rozhodnutie o jeho odvolaní v rozpore s § 65 ods. 2,3 a § 3 ods. 2 daňového poriadku až po 157 dňoch, žalovaný doručil oznámenie o doplnení konania bez výzvy dovyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, absencia riadne vyhodnoteného skutkového stavu, atď. v zmysle bodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku). V závere súd k ostatným kasačným námietkam žalobcu uvádza, že podrobné a výstižné právne posúdenie, právnou obcou akceptované, je obsiahnuté v odôvodneniach rozsudkov NS SR sp. zn. 1Asan/32/2018 z 30.06.2020, sp. zn. 4 Asan/29/2018 z 13.11.2019 a sp. zn. 7Sžo/262/2015 z 27.9.2017, na ktoré správny súd odkazuje.
54. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
55. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.