Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NR-15S-21-2021.pdf
PDF · 166.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-15S/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LL.M., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: BB Finance Group, s. r. o., so sídlom Švantnerova 3419/2A, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 47 592 206, právne zastúpený: Baru§o Law, s. r. o., advokátske spoločenstvo so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 652 890, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100202270/2021 zo dňa 04. februára 2021, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100202270/2021 zo dňa 04. februára 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101677618/2020 zo dňa 04. novembra 2020 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet správneho súdneho prieskumu
1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 100202270/2021 zo dňa 04.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného spoločnosťou BB Finance Group, s. r. o. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101677618/2020 zo dňa 04.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
II. Priebeh administratívneho konania
2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2018. Z daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol č. 102211244/2019 zo dňa 23.09.2019 (ďalej len „protokol“).
3. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 100170422/2020 zo dňa 15.01.2020 (ďalej len „v poradí prvé rozhodnutie správcu dane“), ktorým správca dane podľa 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 69.035,54 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2018 tak, že nadmerný odpočet uplatnený
v podanom daňovom priznaní v sume 69.037,21 eur znížil na sumu 1,67 eur. Argumentoval tým, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania daňový subjekt jednoznačne neurčil, z čoho konkrétne (z akého tovaru alebo služby) mu vzniklo právo odpočítať daň vo výške 69.035,54 eur v zmysle dodávateľskej faktúry č. 18600002 zo dňa 07.11.2018 vystavenej platiteľom VAV parking, a. s., IČO: 43 923 640, kde cena bez DPH bola 345.177,68 eur a celková cena 414.213,22 eur. V poradí prvom rozhodnutí dospel správca dane k záveru, že z tohto dôvodu došlo k porušeniu § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, a preto žalobcovi právo na odpočítanie dane nepriznal.
4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100823696/2020 zo dňa 29.04.2020 (ďalej len „v poradí prvé rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Konštatoval, že zistené skutočnosti a získané dôkazy neboli správcom dane jednoznačne a komplexne spracované a vyhodnotené. Mal za to, že správca dane v poradí prvom rozhodnutí nepostupoval podľa § 63 daňového poriadku, pretože neuviedol, z ktorých dôkazov vyplývajú jeho tvrdenia a závery, ku ktorým dospel. V poradí prvom rozhodnutí dospel žalovaný k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné a odôvodnenie v poradí prvého rozhodnutia správcu dane je nepostačujúce na posúdenie veci. Správcu dane zaviazal doplniť dokazovanie v naznačenom smere a všetky dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku s tým, že v prípade zistenia nových skutočností tieto treba došetriť a vyhodnotiť tak, aby boli relevantným podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia.
5. Na základe výsledkov dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní správca dane zotrval na zisteniach uvedených v protokole a v poradí prvom rozhodnutí správcu dane a prvostupňovým rozhodnutím nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane vo výške 69.035,54 eur z dodávateľskej faktúry č. 18600002 zo dňa 07.11.2018 vystavenej dodávateľom VAV parking, a. s., pričom skonštatoval porušenie § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH.
6. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný ako odvolací orgán mal za to, že správca dane svoje tvrdenie preukázal relevantnými dôkazmi, ktoré uviedol aj do odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Tiež mal za to, že správca dane podrobne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky zistené informácie, vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, svoje tvrdenie podložil dôkazmi, ktoré uviedol aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, zdôvodnil celkový postup správcu dane na Daňovom úrade Bratislava a postup správcu dane na Daňovom úrade Nitra.
7. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že priznanie dane daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ ešte neoprávňuje kontrolovaný daňový subjekt na odpočítanie dane. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, musia byť na materiálnom podklade. Správca dane vyvodil závery na základe jednotlivých zistení, že zdaniteľné plnenia tak, ako boli deklarované v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie november 2018 sa neuskutočnili, čím nebola splnená podmienka nároku na odpočítanie dane. Odpočítanie dane je viazané na kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru a služby, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje daňový subjekt. Podľa názoru žalovaného žalobca uvedenú skutočnosť nepreukázal. Je dôkazným bremenom daňového subjektu preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Správca dane vykonával a zabezpečoval dôkazy v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu, napriek tomu, že dôkazné bremeno spočívalo na platiteľovi dane. Podľa názoru žalovaného žalobca dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal skutkový stav. Argumentoval tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. l písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Podotkol, že správca dane v protokole nenapadol vierohodnosť pôvodu faktúry, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry podľa § 71 zákona o DPH, ale obsah faktúry
podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, kde sa jednoznačne uvádza, že faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Uvedenie odkazu na konkrétnu zmluvu, ktorej sa dodanie týka, nemôže nahradiť uvedenie množstva a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu a druhu dodanej služby.
8. Ďalej uviedol, že v priebehu ústneho pojednávania dňa 21.02.2019 splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100491151/2019 uviedla, že stavebný pozemok bol zaúčtovaný v hlavnej knihe ako nehnuteľnosť na predaj. Počas ústneho pojednávania dňa 12.06.2019 konateľ daňového subjektu do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že zámerom spoločnosti je postaviť a prevádzkovať polyfunkčnú budovu. Faktúry za stavebné práce, vystavené spoločnosťou HORNEX, a. s. pre spoločnosť VAV parking, a. s., na projekte „Polyfunkčný dom VAVPARKING 1 Banská Bystrica“ boli z hľadiska DPH vysporiadané v tých zdaňovacích obdobiach, ktorých sa týkali. Na základe výzvy na predloženie dôkazov č. 101017883/2020 nebol predložený žiaden dôkaz (resp. doklad - zmluva, faktúra, správa a pod.) súvisiaci s prebiehajúcimi konzultáciami
- vyhodnotenie projektovej dokumentácie, s projektovou kanceláriou SIEBERT + Talaš, s. r. o. V súčasnosti je na pozemku vykopaná jama pôvodným majiteľom. Daňový subjekt v období od prevodu realizovaných investícii, práv a povinností v zmysle preverovanej dodávateľskej faktúry č. 18600002 až po vyjadrenie zo dňa 23.06.2020 neuviedol konkrétnu podobu diela. Správca dane vykonával a zabezpečoval dôkazy v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu, napriek tomu, že dôkazné bremeno spočívalo na platiteľovi dane.
9. Žalovaný dal do pozornosti, že v predmetnom prípade nešlo o predaj časti podniku. Súčasne podotkol, že Zmluva o predaji časti podniku bola uzatvorená medzi predávajúcim VAV invest, s. r. o., „v konkurze“, a žalobcom ako kupujúcim a nie tak, ako uvádza správca dane Daňový úrad Bratislava vo svojom protokole „v dosť nezrozumiteľnom závere“.
10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že vyhodnotenie kontrolných zistení pri preverovaní uplatnenia nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení od dodávateľa VAV parking, a. s. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 10144513 5/2019 dňa 12.06.2019, na otázku správcu dane „čo bolo predmetom dodania tovarov alebo služieb uvedených na dodávateľskej faktúre č. DF18600002 a presnej špecifikácie predmetu Zmluvy o prevode realizovaných investícií, práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV PARKING“, konateľ kontrolovaného daňového subjektu uviedol, že predmetom dodania bolo dodanie tovaru - obstaranie práv a povinností zo všetkých rozhodnutí a stanovísk týkajúcich sa projektu ako je uvedené v bode 1.4.2 Zmluvy o prevode realizovaných investícií, práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV PARKING. V bode 1.4.2. Zmluvy o prevode realizovaných investícií, práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV PARKING, ktorá bola predložená ku daňovej kontrole, bolo uvedené nasledovné: „Prevodca touto Zmluvou prevádza na Nadobúdateľa všetky práva a povinnosti zo všetkých rozhodnutí a stanovísk týkajúcich sa stavby „Polyfunkčný dom VAV PARKING 1“, a to predovšetkým: 1.4.2.1 rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. sp. 2012/02225/SLI, ev. č. 147/2012 zo dňa 6.11.2012, 1.4.2.2 stavebné povolenie Banskobystrického samosprávneho kraja Č.7603/2012/ODDD zo dňa 26.10.2012, ktorým bolo povolené uskutočnenie stavby Polyfunkčný dom VAV PARKING 1, Banská Bystrica, stavebný objekt SO 13 Preložka napájacieho kábla trolejového vedenia, 1.4.2.3 stavebné povolenie Mesta Banská Bystrica č. OVZ SU - 159674/28612/2012/Boj, ev. č. 299/2012 zo dňa 19.12.2012, 1.4.2.4 stavebné povolenie Mesta Banská Bystrica č. OVZ-DS 15 573 8/30390/2012- Bod, ev. č. 30/2012 zo dňa 3.12.2012, 1.4.2.5 rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ ZP 143021/2012 zo dňa 8.11.2012, 1.4.2.6 stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 6080/2012/SZMV/z.l 169 zo dňa 10.1.2012, 1.4.2.7 záväzné stanovisko Obvodného úradu Banská Bystrica, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia č. OBU-BB-COI-2011/08559-2 zo dňa 22.12.2011, 1.4.2.8 záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici č. A/2011/04706, A/2012/00118 zo dňa 5.1.2012, 1.4.2.9 rozhodnutie Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie v Banskej Bystrici č. 2014/026602/KJ, ev. č. 2014/67 zo dňa 14.8.2014; 1.4.2.10 súhlas Mesta Banská Bystrica zo dňa 13.11.2015 (OVZ-DS 154218/30071/2015- Bod) s predĺžením lehoty na dokončenie stavby Polyfunkčný dom VAVPARKING 1 Banská Bystrica stavebný objekt SO 03 Parkovisko a spevnené plochy, dopravné riešenie; 1.4.2.11 povolenie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 20.11.2015, 1.4.2.12 súhlas Mesta Banská Bystrica zo dňa 2.12.2015 (OVZ - SU 158434/31595/2015/Boj) so zmenou termínu dokončenia stavby Polyfunkčný dom VAVPARKING 1 Banská Bystrica, 1.4.2.13 súhlas Mesta Banská Bystrica
zo dňa 20.06.2017 (OVZ - DS 122648/18946/2017- Bod) so zmenou termínu dokončenia stavby Polyfunkčný dom VAVPARKING 1 Banská Bystrica, stavebný objekt SO 03 Parkovisko a spevnené plochy , dopravné riešenie; (ďalej všetko pod 1.4. spolu len ako „Rozhodnutia“)“. Správca dane zaslal kontrolovanému daňovému subjektu oboznámenie so zisteniami správcu dane č. 101473799/2019 zo dňa 17.06.2019 a vyzval daňový subjekt, aby sa vyjadril a pravdivosť údajov riadne preukázal v lehote do 15 dní od doručenia tohto oboznámenia. Dňa 24.07.2019 bolo doručené vyjadrenie - doplnenie k daňovej kontrole, spolu s prílohou - Protokol o odovzdaní rozostavanej stavby a staveniska. Platiteľ vo vyjadrení uviedol, že developerský projekt sa začal realizovať predchádzajúcim vlastníkom, má charakter rozostavanej stavby, keďže už boli realizované práce na niektorých stavebných objektoch v zmysle stavebného povolenia. Nadobudnuté práva sa od hlavného plnenia nedajú oddeliť, boli súčasťou obstarania developerského projektu (rozostavanej stavby) a tvoria náklady súvisiace s jeho obstaraním. Odplata za predmet zmluvy bola v zmysle čl. 3 dodatku č. 1 k Zmluve o prevode realizovaných investícií, práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV PARKING splatná v dvoch splátkach. Odplata bola stanovená za predmet zmluvy ako celok, len úhrada odplaty bola podmienená časovým naplnením podmienok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia dodatku č. 1 predmetnej zmluvy. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane podrobne uviedol všetky vyjadrenia daňového subjektu do odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a mal za to, že vyjadrenia daňového subjektu boli nejednoznačné a rozporuplné.
11. Žalovaný dôrazne poukázal na fakt, že nie je v kompetencii správcu dane Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, hodnotiť postup iného správcu dane, v danom prípade Daňového úradu Bratislava, jeho reálne vykonané úkony, vyhodnotenie kontrolných zistení a prijatý záver z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018, a to aj z toho dôvodu, že na uvedenú kontrolu nemal správca dane poverenie. Daňový úrad Bratislava vykonával daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2018 (od 17.01.2019 do 17.01.2020) a dospel k svojmu záveru, tak ako to uviedol správca dane do odôvodnenia rozhodnutia. Správca dane mal potrebu vyjadriť sa len k tomu, že počas výkonu daňovej kontroly za november 2018 zamestnanci správcu dane Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, ktorí boli poverení výkonom predmetnej daňovej kontroly, často telefonicky konzultovali svoje zistenia so zamestnancami správcu dane Daňového úradu Bratislava, poverení výkonom daňovej kontroly za október 2018. Ich vyjadrenia a závery sa stotožňovali so správcom dane a z neznámeho dôvodu ich závery sa nakoniec zmenili. Dôvody Daňový úrad Nitra, pobočka Levice, „neskúma a musí iba skonštatovať“, že Daňový úrad Bratislava vykonal počas daňovej kontroly za október 2018 minimum úkonov (iba 3 zápisnice a niekoľko úradných záznamov) a rozhodol tak, ako rozhodol. Na rozdiel od správcu dane Daňový úrad Nitra, pobočka Levice, ktorý vykonal rozsiahle dokazovanie a získal množstvo dôkazov svojho tvrdenia.
12. Záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uzavrel, že „vyššie uvedené faktúry“ sú len formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty možnej realizácie zdaniteľného obchodu. Za súčasného stavu existujúcich dôkazov absentujú práve tie dôkazy, ktoré by preukázali, že faktúry, ktoré boli predmetom uplatneného nároku na odpočítanie dane, sú vystavené na základe reálne uskutočneného dodania tovaru a služieb dodávateľom a sú vedené v záznamoch k DPH u dodávateľa. V tomto bode tiež uviedol, že ak si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúre, čiže v deklarovanom rozsahu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný orgán mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so zákonom o DPH a daňovým poriadkom.
III. Žaloba
13. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
14. Žalobca mal za to, že (i) žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, (ii) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, (iii) zistenie skutkového stavu správcom dane bolo nedostačujúce a zároveň (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred daňovými orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
15. V rámci vymedzených žalobných dôvodov žalobca uviedol najmä tieto žalobné body:
- postupom daňových orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach,
- daňové orgány vo svojich rozhodnutiach neuviedli, že by účtovníctvo žalobcu nebolo kompletné,
- princíp právnej istoty patrí k základným požiadavkám, ktoré sa vyžadujú pri výklade a uplatnení právnej normy. Tieto požiadavky sú vo vzťahu k činnosti správnych orgánov premietnuté do úpravy § 3 ods. 1, 2, 3 a 6, § 24 ods. 1 až 4 daňového poriadku, ako § 49 zákona o DPH,
- správca dane je v súlade so základnými zásadami správy daní povinný postupovať vo vyrubovacom konaní bez zbytočných prieťahov a vydať rozhodnutie v súlade s § 68 ods. 3 daňového poriadku. Svoju žiadosť o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia po odvolacom konaní o 120 dní odôvodnil správca dane mimoriadnou zložitosťou prípadu, avšak bez bližšej špecifikácie údajnej zložitosti. Žalovaný tejto žiadosti bez ďalšieho, podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku vyhovel na základe zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia vo veci o štyri mesiace (120 dní),
- žalovaný ako odvolací orgán mal preskúmať napadnuté rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní s poukazom na § 74 ods. 4 daňového poriadku,
- v daňovom konaní došlo k porušeniu zásady primeranosti a zákonnosti a v konečnom dôsledku k predĺženiu maximálnej zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly. Správca dane vykonal podstatnú časť dokazovania až po zrušení v poradí prvého rozhodnutia správcu dane. Uvedené potom svedčí o faktickom predĺžení zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly úkonmi, ktoré zvýhodňujú postavenie správcu dane a obchádzajú § 46 ods. 10 daňového poriadku. Vyrubovacie konanie po odvolacom konaní tak bolo zneužité na faktické predĺženie daňovej kontroly nad maximálnu lehotu jej trvania,
- vyrubovacie konanie bolo správcom dane vedené v rozpore s platnými právnymi predpismi,
- žalobca sa v žalobe v plnom rozsahu pridržiaval obsahu svojho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Namietal, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane je porušením § 3 ods. 9 daňového poriadku, t. j. jednej zo základnej zásad správy daní, keďže správca dane nedbal pri svojom rozhodovaní na to, aby v skutkovo úplne identickom prípade vznikli rozdiely. V tomto bode žalobca argumentoval tým, že iný správca dane (Daňový úrad Bratislava) v protokole z daňovej kontroly č. 100185536/2020 zo dňa 16.01.2020, ktorým bola ukončená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018, t. j. v zdaňovacom období, v ktorom si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z prvej splátky toho istého plnenia na základe Zmluvy o prevode realizovaných investícii, práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV Parking, bol žalobcovi nadmerný odpočet dane priznaný a vyplatený. Žalobca mal za to, že okrem porušenia základnej zásady správy daní je prvostupňové rozhodnutie správcu dane aj príkladom porušenia princípov právnej istoty obsiahnutej v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Keďže žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktoré trpí vadami, týmito vadami trpí i napadnuté rozhodnuté žalovaného,
- podstatou a účelom Zmluvy o prevode realizovaných investícií, práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV Parking zo dňa 22.10.2018 v znení jej zmien a príloh bol vstup žalobcu do právneho postavenia spoločnosti VAV parking, a. s., t. j. právne nástupníctvo formou singulárnej sukcesie. Motiváciou žalobcu pre uzatvorenie predmetnej zmluvy bola skutočnosť, že majiteľom realizovaných investícií a nositeľom práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV Parking bola spoločnosť VAV parking, a. s., IČO: 43 923 640, t. j. odlišná entita ako vlastník samotných pozemkov, na ktorých sa mal projekt uskutočniť a ktoré žalobca nadobudol z titulu osobitnej zmluvy o predaji časti podniku (na ktorú odkazuje aj samotná zmluva zo dňa 22.10.2018). Úmyslom žalobcu bolo preto vstúpiť do práv a povinností pôvodného stavebníka (VAV parking, a. s). Predmetná zmluva je v podstate o prevode stavebných povolení a o kúpe už realizovaných investícií v projekte VAV Parking, t. j. už prevedených stavebných prác, ktoré boli pôvodnému vlastníkovi (t. j. spoločnosti VAV Parking, a. s.) dodané spoločnosťou HORNEX, a. s., čo správca dane preveril a potvrdil. Vzhľadom na to, že žalobca uvedené stavebné práce neprijal vo svojom mene pre inú osobu a ani ich sám nedodáva (neuskutočňuje), nie je podľa názoru žalobcu možné považovať uvedené dodanie za dodanie stavebných prác. Neuskutočňovalo sa totiž dodanie samotných stavebných prác, ale ich výsledkov. Z uvedeného dôvodu dodanie podľa zmluvy zo dňa 22.10.2018 (t. j. výsledkov stavebných prác) nie je možné považovať za dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH. Keďže nejde o dodanie stavebných prác a ani o dodanie tovaru, v zmysle fikcie platí, že všetko, čo nie je dodaním tovaru, je dodaním služby. K tomuto záveru dospel aj Daňový úrad Bratislava, keď v protokole ustálil, že z definície zmluvy vyplýva, že nešlo o predaj časti podniku (pri ktorom by sa uplatňoval režim oslobodenia od dane z pridanej hodnoty). Z dôvodov pre žalobcu neznámych žalovaný uvedený záver neakceptoval,
- prevod práv a povinností zo stavebného povolenia (resp. súvisiacich rozhodnutí a stanovísk) je možné uskutočniť niekoľkými spôsobmi: (i) prevodom pozemku, na ktorom sa má stavba postaviť, (ii) zmluvou o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia (a súvisiacich rozhodnutí a stanovísk) alebo (iii) zmenou stavby pred dokončením. Limitom voľby spôsobu prevodu v prípade projektu VAV Parking bola skutočnosť, že vlastníkom pozemkov, na ktorom sa mal/má projekt uskutočniť, bol VAV invest, s. r. o., v konkurze, a majiteľom realizovaných investícií a nositeľom práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV Parking bol VAV parking, a. s., t. j. dve odlišné osoby. V snahe žalobcu realizovať developerský projekt na dotknutých pozemkoch sa tak vyskytla vyvolaná investícia, ktorá v záujme dosiahnuť prevod práv a povinností zo stavebného povolenia (resp. súvisiacich rozhodnutí a stanovísk) vyústila v uzatvorenie zmluvy. Žalobca sa z titulu osobitnej zmluvy o predaji časti podniku stal vlastníkom dotknutého pozemku, a preto uzatvorenie zmluvy zo dňa 22.10.2018 bolo v záujme realizácie projektu jediným relevantným právnym titulom pre nadobudnutie želaného postavenia, t. j. postavenia stavebníka. Odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov nasvedčujú, že pri vyhodnocovaní predmetu a účelu zmluvy zo dňa 22.10.2018 správca dane (v žalobe žalobcom bližšie špecifikované) úvahy nebral do úvahy, a teda nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, čím došlo k porušeniu ďalšej základnej zásady správy daní uvedenej v § 3 ods. 1 daňového poriadku,
- faktúra č. 18600002 zo dňa 07.11.2018 tým, že sa v texte odvoláva na relevantné ustanovenia uzatvorenej zmluvy zo dňa 22.10.2018, ktorá v predmete zmluvy definuje rozsah realizovaných investícií, práv a povinností (bod. 1.4. zmluvy), t. j. v znení § 71 ods. 2 zákona o DPH je jednoznačná, pretože rozsah a druh dodanej služby dostatočne špecifikuje,
- všetky dostupné doklady týkajúce sa veci boli žalobcom správcovi dane predložené. Tieto dôkazy sú štandardné a v plnom rozsahu preukazujúce existenciu zdaniteľného plnenia. Správca dane neprihliada na predmet a účel zmluvy a neustále zdôrazňuje výňatky z vyjadrení žalobcu, ktoré vytrhnutím z kontextu majú svedčiť v správnosť záverov správcu dane. Neoddeliteľnosť práv nadobudnutých zmluvou zo dňa 22.10.2018 od hlavného plnenia svedčí relevantnému záujmu žalobcu realizovať projekt a neznamená nadobudnutie rozstavanej stavby,
- žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v odvolaní zo dňa 25.11.2020 a bez toho, aby konanie doplnil a preveril tvrdenia žalobcu, prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam. Stotožňujúc sa s názorom správcu dane, že konaním žalobcu došlo k porušeniu ustanovení zákona o DPH, v podstatnom rozsahu vyjadrenia zopakoval argumentáciu prezentovanú v rozhodnutiach daňových orgánov. Poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Žalobné námietky označil žalovaný za právne irelevantné s tým, že sú takmer identické s odvolacími námietkami, s ktorými sa podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o predmet zdaniteľného plnenia (resp. jeho presnú špecifikáciu a konkrétne určenie) žalovaný mal za to, že vyjadrenia žalobcu boli nejednoznačné a rozporuplné s tým, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a žalobcovi tak nevzniklo právo odpočítať daň z predmetných faktúr. Taktiež argumentoval tým, že žalobca neuniesol a nepreukázal skutkový stav, neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním predložené doklady sú odrazom reálneho plnenia. Zdôrazňoval, že za súčasného stavu existujúcich dôkazov absentujú práve tie dôkazy, ktoré by preukázali, že faktúry, ktoré boli predmetom uplatneného nároku na odpočítanie dane sú vystavené na základe reálne uskutočneného dodania tovaru a služieb dodávateľom a sú vedené v záznamoch k DPH u dodávateľa. Podľa žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej zásady správy daní a ani Ústavy SR. K žalobcom namietanej vade zmätočnosti titulom nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti predovšetkým uviedol, že s ňou nesúhlasí, pretože je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa názoru žalovaného nedostatkom dôvodov netrpí. V tejto súvislosti argumentoval tiež tým, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na čom daňové orgány založili svoje právne závery a z akých skutkových zistení a podkladov vychádzali. Správca dane rozsiahlym popisom chronologického postupu podrobne popísal zistený skutkový stav, vyhodnotil vykonané dôkazy a vysporiadal sa s podstatnými námietkami žalobcu. Žalovaný mal tiež za to, že sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalobcu. Ďalej uviedol, že námietky žalobcu spočívajúce vo všeobecných tvrdeniach a v odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami fragmentov ich textov sú všeobecné
a nekonkrétne, vyjadrujúce len všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi správcu dane, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi. Takto uplatnené odvolacie dôvody neumožňovali prieskum zákonnosti, pretože odvolacie námietky sú nekonkrétne a všeobecné. Žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal reálne dodanie služby deklarovanou spoločnosťou. Podotkol, že pri vydaní rozhodnutia sa striktne riadil § 63 daňového poriadku, t. j. dostatočne špecifikoval (popísal) skutočnosti, podľa ktorých došlo k porušeniu zákona o DPH, ako aj daňového poriadku, ktoré aj náležite dostatočným spôsobom odôvodnil.
17. Žalobca v replike zotrval na žalobnom návrhu a žalobnej argumentácii s tým, že so závermi žalovaného prezentovanými vo vyjadrení k správnej žalobe nesúhlasil označujúc ich za navzájom protichodné a nereflektujúce na obsah žaloby. Tvrdil, že z jeho strany boli predložené všetky doklady na preukázanie reálneho plnenia. Mal za to, že citovanie časti žalobného návrhu a následné obhajovanie postupu daňových orgánov všeobecnými vyhláseniami žalovaného vo vyjadrení len preukazujú, že postupom daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred daňovými orgánmi. Poukazujúc na § 3 ods. 9 daňového poriadku zdôrazňoval, že daňové orgány mali ešte pred vydaním napádaných rozhodnutí vedomosť o postupe a rozhodnutí Daňového úradu Bratislava týkajúce sa daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2018 a že nejde o jeden a ten istý obchodný prípad, ktorý bol vo finančnom vyjadrení zrealizovaný v dvoch splátkach, t. j. nejde o ani o dva odlišné obchodné prípady. V tejto súvislosti žalovanému vytkol, že sa vo vyjadrení vyhol otázke kompetencií a úloh zverených žalovanému, ktorý riadi a kontroluje daňové úrady. Ďalej uviedol, že argumentácia žalovaného o rozsiahlom dokazovaní zo strany správcu dane, resp. jeho kompetenciách, tvrdiac, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane napriek tomu, že zo strany žalobcu boli predložené všetky doklady na preukázanie reálneho plnenia, označil žalobca za navzájom protichodnú a v konečnom dôsledku postihujúcu žalobcu. Žalobca mal za to, že vznik rozdielov v rozhodovaní dvoch správcov dane v tom istom obchodnom prípade nebol ani zo strany správcu dane, ani zo strany žalovaného riadne odôvodnený.
18. Žalovaný možnosť podať dupliku nevyužil.
V. Verejné vyhlásenie rozsudku
19. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/21/2021 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/21/2021.
20. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali (§ 107 ods. 1 v spojení s § 105 písm. a/ a § 182 ods. 1 písm. g/ SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.07.2026, v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
VI. Relevantná právna úprava
21. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
22. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
23. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
24. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
25. Podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
26. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
27. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
28. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
29. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
31. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
VII. Posúdenie veci správnym súdom
33. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený na DPH za zdaňovacie obdobie november 2018 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 69.035,54 eur tak, že nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 69.037,21 eur bol žalobcovi znížený na sumu 1,67 eur. V predmetnej právnej veci daňové orgány neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry č. 18600002 zo dňa 07.11.2018 vystavenej dodávateľom VAV parking, a. s., s textom „Fakturujeme Vám na základe Zmluvy o prevode realizovaných investícií, práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV PARKING“, pričom na faktúre bolo ďalej uvedené – Dodatok č. 1 druhá splátka, v celkovej sume 414.213,22 eur, základ dane v sume 345.177,68 eur a DPH v sume 69.035,54 eur. Nosnými žalobnými bodmi, ktorými žalobca namietal nezákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí
daňových orgánov, boli námietka ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a porušenie princípu právnej istoty, resp. základných zásad správy daní.
34. Správny súd preskúmal správnu žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu v administratívnom konaní predchádzajúcemu ich vydaniu v rozsahu žalobných bodov a to tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
35. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že v daňovej kontrole žalobca predložil Zmluvu o prevode realizovaných investícií, práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV PARKING s prílohou č. 1 a dodatkami, uzavretou so spoločnosťou VAV parking, a. s. V dodatku č. 1 zo dňa 22.10.2018 bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že odplata na základe uvedenej zmluvy je v sume 595.177,68 eur + DPH. Táto odplata bola splatná v dvoch splátkach. Ďalej bol predložený protokol o odovzdaní dokladov k projektu „Polyfunkčný dom VAV PARKING 1“ zo dňa 15.11.2018. Počas miestneho zisťovania bolo zistené, že u platiteľa VAV parking, a. s., v záznamoch DPH za zdaňovacie obdobie 11/2018 bola faktúra č. 18600002 zo dňa 07.11.2018 vystavená pre žalobcu, daň z nej bola priznaná. Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 12. 06. 2019 (o. i.) uviedol, že predmetom dodania bolo dodanie tovaru - obstaranie práv a povinností zo všetkých rozhodnutí a stanovísk týkajúcich sa projektu uvedené v bode 1.4.2 zmluvy. Cena bola stanovená dohodou za cenu/hodnotu kúpených práv a povinností. K nadobudnutiu tovaru - prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník uviedol, že k nemu došlo po zaplatení druhej splátky, t. j. dňa 14.11.2018. Dňa 24.07.2019 bolo doručené vyjadrenie žalobcu – doplnenie k daňovej kontrole, spolu s prílohou - protokol o odovzdaní rozostavanej stavby a staveniska, kde žalobca uviedol, že developerský projekt sa začal realizovať predchádzajúcim vlastníkom a má charakter rozostavanej stavby, keďže už boli realizované práce na niektorých stavebných objektoch v zmysle stavebného povolenia. Nadobudnuté práva sa od hlavného plnenia nedajú oddeliť, boli súčasťou obstarania developerského projektu (rozostavanej stavby) a tvoria náklady súvisiace s jeho obstaraním. Odplata za predmet zmluvy bola podľa čl. 3 dodatku č. 1 k Zmluve o prevode realizovaných investícií, práv a povinností z rozhodnutí a stanovísk v projekte VAV PARKING splatná v dvoch splátkach. Odplata bola stanovená za predmet zmluvy ako celok, len úhrada odplaty bola podmienená časovým naplnením podmienok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia dodatku č. 1 predmetnej zmluvy. Vyjadrenia žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí označil za nejednoznačné a rozporuplné, a to bez bližšej argumentácie v tomto smere. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné, resp. irelevantné, avšak bez dostatočného, presvedčivého a riadneho odôvodnenia.
36. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia daňových orgánov obsahujú predovšetkým popis priebehu daňovej kontroly a vykonaných úkonov v priebehu daňového konania, teoreticko-právne východiská a skutkové zistenia, a to bez úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a na základe ktorých dospeli daňové orgány k záveru o neuznaní práva žalobcovi na odpočítanie dane z faktúry č. 18600002 zo dňa 07.11.2018. V žalobou napadnutých rozhodnutiach daňové orgány len stroho konštatovali, že žalobca jednoznačne neurčil, čo bolo predmetom dodania na základe spornej dodávateľskej faktúry zo dňa 07.11.2018 vystavenej dodávateľom VAV parking, a. s., s tým, že žalobca nešpecifikoval predmet dodania, predmet zmluvy ani množstvo so samostatne vyčíslenou cenou. Tvrdiac, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno argumentovali najmä tým, že doklady musia byť odrazom reálneho plnenia a že uvedenie odkazu na konkrétnu zmluvu, ktorej sa dodanie týka, nemôže nahradiť uvedenie množstva a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu a druhu dodanej služby. Pozornosti správneho súdu pritom neušlo, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe neprípustne dopĺňal argumentáciu, ktorá mala byť obsahom napadnutého rozhodnutia, ale i to v značnej časti zmätočne, keď na viacerých miestach vyjadrenia uvádzal napr. to, že v súdenej veci žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň „z predmetných faktúr“ (v súdenej veci išlo len o jednu faktúru, a to faktúru č. 18600002 zo dňa 07.11.2018, pozn. správneho súdu), alebo napr. sa vyjadroval k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, hoci ho žalobca v žalobe neuplatnil. Úlohou súdu v správnom súdnictve pritom nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd v tejto súvislosti dáva žalovanému do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov vo vyjadrení k správnej žalobe). Správnemu súdu ani neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu
nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom.
37. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí daňových orgánov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil.
38. Podľa názoru správneho súdu preskúmavané rozhodnutia daňových orgánov vykazujú znaky nezrozumiteľnosti, pričom v nich absentuje dostatok dôvodov. Síce formálne obsahujú odôvodnenie, avšak nie je v nich uvedená správna úvaha, ktorá vyústila v záver daňových orgánov, pre ktorý sa rozhodli žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu určiť rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH, a teda znížiť žalobcovi nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2018. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako i rozhodnutie žalovaného obsahujú najmä opis priebehu daňovej kontroly a vykonaných úkonov v priebehu daňového konania, a teda uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutí, avšak závery daňových orgánov sú naformulované konštatačným, všeobecným spôsobom bez bližšieho zdôvodnenia a bez náležitého vysporiadania sa s návrhmi a námietkami žalobcu. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov nie je zrejmé, aké úvahy boli daňovými orgánmi použité pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodli. V rozhodnutiach daňových orgánov absentuje jednoznačné a komplexné spracovanie a vyhodnotenie zistených skutočností a získaných dôkazov, ako i stanovisko, na základe ktorého dospeli k záverom o určení rozdielu na DPH žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období. Správnemu súdu tak nie je zrejmé, z ktorých dôkazov vyplýva záver daňových orgánov a ani úvaha, na základe ktorej k nemu dospeli.
39. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný dôsledne nezaoberal ani odvolacími námietkami žalobcu a neposkytol na ne ani dostatočné a presvedčivé odpovede. V tomto smere nepostačuje len strohé stanovisko, že námietky odvolávajúceho sa daňového subjektu sú/nie sú dôvodné, resp. (ne)relevantné. Na účely naplnenia požiadaviek kladených § 63 ods. 5 daňového poriadku je nevyhnutné, aby sa žalovaný vysporiadal so všetkými (pre vec podstatnými) odvolacími námietkami a jednoznačne a riadne uviedol, prečo (ne)považuje skutkovú a právnu argumentáciu odvolávajúceho sa daňového subjektu za (ne)dôvodnú. Odvolacie námietky žalobcu do značnej miery korešpondovali s tými žalobnými, pričom správny súd v tomto bode uvádza, že ich nepovažuje za všeobecné. Zo žalobcom uplatnených odvolacích námietok je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čo žalobca namietal, a to najmä porušenie § 3 ods. 9 daňového poriadku a zásady, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, nezdôvodnenie relevantnými dôkazmi rozdielnosť záverov dvoch správcov dane o práve na priznanie odpočtu DPH z dodávateľských faktúr za dve zdaňovacie obdobia vo vzťahu k tomu istému polyfunkčnému projektu, nerešpektovanie právneho názoru vysloveného v poradí prvom rozhodnutí žalovaného, nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia tvrdiac, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keďže splnil všetky zákonné podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. V tomto bode správny súd opätovne zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou nahrádzať činnosť daňových orgánov a vyjadrovať sa v tomto štádiu konania k otázkam, ktoré mal primárne v prvom rade náležite posúdiť, ustáliť a zdôvodniť správca dane, resp. žalovaný (napr. otázka charakteru zdaniteľného plnenia a jeho reálnosti/materiálnej existencie, otázka /ne/splnenia podmienok oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu či otázka prenosu dôkazného bremena a jeho unesenia kontrolovaným daňovým subjektom). Nie je úlohou správneho súdu zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav, či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či daňové orgány postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (pozri napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva
nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
40. Na dosiahnutie presvedčivosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a opodstatnenosti zvoleného zásahu do práv žalobcu bolo potrebné, aby daňové orgány poskytli žalobcovi zrozumiteľné a jednoznačné závery, ku ktorým dospeli. Pri správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, musia byť v odôvodnení uvedené. Okrem uvedených skutočností je správca dane povinný v odôvodnení uviesť aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Okrem samotného odkazu na konkrétne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, musí byť v odôvodnení uvedené aj náležité zdôvodnenie svojho rozhodnutia v súvislosti so znením týchto ustanovení právnych predpisov. Na základe vyššie uvedeného tak správny súd nepovažuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane za spĺňajúce požiadavky kladené § 63 daňového poriadku na rozhodnutie.
41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už opakovane vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu“ (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal“ (R 3/2014).
42. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva a medzi účastníkmi je nesporné, že žalobca v priebehu daňového konania poukazoval na závery z daňovej kontroly Daňového úradu Bratislava za zdaňovacie obdobie október 2018, kde si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH z prvej splátky a žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu bol nadmerný odpočet priznaný a vyplatený. Správny súd má za to, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane a ani v napadnutom rozhodnutí žalovaný neodôvodnili, a to s poukazom na relevantné dôkazy, rozdielnosť jednotlivých záverov správcov dane, pričom absentuje vyhodnotenie zistených skutočností a uvedenie náležitých úvah (napr. minimálne o tom, že v čom sa mala odlišovať daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2018 od daňovej kontroly za november 2018). Ako nepostačujúce a nepreskúmateľné považuje správny súd argumenty žalovaného o tejto otázke uvedené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia na s. 9 a 10, predovšetkým nasledujúcu časť „počas výkonu daňovej kontroly za november 2018 zamestnanci správcu dane Daňového úradu Nitra pobočka Levice, ktorí boli poverení výkonom predmetnej daňovej kontroly, často telefonicky konzultovali svoje zistenia so zamestnancami správcu dane Daňového úradu Bratislava, poverení výkonom daňovej kontroly za október 2018. Ich vyjadrenia a závery sa stotožňovali so správcom dane a z neznámeho dôvodu ich závery sa nakoniec zmenili. Dôvody Daňový úrad Nitra, pobočka Levice neskúma a musí iba skonštatovať, že Daňový úrad Bratislava vykonal počas daňovej kontroly za október 2018 minimum úkonov (iba 3 zápisnice a niekoľko úradných záznamov) a rozhodol tak, ako rozhodol. Na rozdiel od správcu dane Daňový úrad Nitra, pobočka Levice, ktorý vykonal rozsiahle dokazovanie a získal množstvo dôkazov svojho tvrdenia“.
43. Súčasne správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Postup správcu dane, ktorý pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch vytvorí neodôvodnené rozdiely, je nezákonný pre rozpor s § 3 ods. 9 daňového poriadku. Ide o dodržanie zásady, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ak finančná správa disponuje informáciami o tom, že jeden jej orgán (v danom prípade Daňový úrad Bratislava) už rovnakú transakciu schválil, a druhý orgán (Daňový úrad Nitra) ju mieni spochybniť, mali tieto orgány v rámci dobrej správy vecí verejných konať koordinovane. Je neprípustné, aby bol daňový subjekt sankcionovaný (neuznaním odpočtu) za to, že dva štátne orgány nedokážu zosúladiť svoj právny názor na tú istú zmluvu o prevode práv a povinností k projektu. Takýto postup je v rozpore so zásadou súčinnosti a zásadou, že správa daní sa má viesť tak, aby sa minimalizovalo zaťaženie daňového subjektu. Úlohou správneho orgánu je nielen ochrana záujmov štátu, ale aj zachovávanie
práv daňových subjektov a potreba menej formalistického prístupu v záujme spravodlivého riešenia. Prenášanie bremena nejednotného právneho názoru dvoch štátnych orgánov na daňový subjekt je v právnom štáte neprípustné a predstavuje porušenie zásady primeranosti a súčinnosti podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku. Pokiaľ sa daňové orgány mienili v žalobou napadnutých rozhodnutiach odchýliť od záverov správcu dane, mali ich riadne zdôvodniť.
44. Jedným zo základných aspektov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) je právna istota, ktorá by sa mala odrážať v určitej stabilite práva, resp. normotvorby, ale tiež jeho aplikácie, ako i právo na súdnu a inú ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR). Pre daňovú oblasť je vo vzťahu k tomuto právu najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v žiadnej fáze správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený alebo obmedzený v uplatnení svojich procesných práv. Princíp legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štátne orgány môžu teda konať iba to, že je zákonom povolené, a to ešte iba v rozsahu a spôsobom ako im zákon dovoľuje. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, uplatňuje sa tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňové orgány však nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota.
45. Podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Táto zásada sa čiastočne prelína so zásadou rovnakého postavenia daňových subjektov pri správe daní. Napriek tomu, že táto zásada sa týka len rozhodovania správcov dane, v súvislosti so zásadou rovnakého postavenia daňových subjektov sa dá povedať, že správca dane musí v skutkovo zhodných prípadoch v rámci správy daní rovnakým spôsobom nielen rozhodovať, ale aj postupovať, resp. vykonávať činnosti. V tejto súvislosti možno hovoriť aj o zásade legitímneho očakávania a predvídateľností rozhodnutí daňových orgánov. Hodnotou, ktorá je imanentná stabilizovanému demokratickému právnemu štátu, je práve právna istota. Možno ju definovať predovšetkým ako stav, kedy možno predvídať a spoliehať sa, že rozhodnutia príslušných orgánov v individuálnych prípadoch budú zodpovedať spravodlivosti vo formálnom zmysle, teda že v prípadoch obdobných bude rozhodované obdobne (a v rozdielnych prípadoch rozdielne).
46. Pokiaľ ide o ostatné žalobné body uplatnené žalobcom v správnej žalobe (nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci), správny súd len dodáva, že predpokladom pre ich preskúmanie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého je zrejmé, čo bolo podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového stavu v danej veci vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako sa vysporiadal s aplikáciou príslušných ustanovení právnych predpisov na danú vec, čo však v prípade napadnutých rozhodnutí daňových orgánov nemožno konštatovať v celom rozsahu. Preskúmavanie uvedených žalobných bodov v tomto konaní by preto s poukazom na vyššie uvedené nedostatky napadnutých rozhodnutí daňových orgánov bolo predčasné.
47. Vzhľadom na zistené nedostatky správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov vecou sa opätovne zaoberať a vo veci vydať nové rozhodnutie, ktoré bude riadne odôvodnené, a to tak, aby bolo preskúmateľné. Súčasne budú daňové orgány povinné poskytnúť žalobcovi relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný.
48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).