Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/132/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci manželky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, C. E. F., G. XX, zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, proti manželovi: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, J., K. L., t.č. E. F., G. XX, zastúpený Mgr. Danou Hankovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 3, Nové Zámky, o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27.02.2023, č.k. 7P/118/2022–126, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo dňa 27.02.2023 č.k. 7P/118/2022–126 vo výroku I. rozviedol manželstvo A. B., L. G., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 28.05.2016 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Tvrdošovce vo zväzku 10, ročník 2016, na strane 133, pod poradovým číslom 3. II. Maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej v sume 150 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. III. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň vo štvrtok o 15.30 hodine s tým, že maloletú si prevezme zo školského zariadenia a maloletú odovzdá nasledujúci nepárny týždeň v pondelok o 07.00 hodine do školského zariadenia. IV. Ďalej otca oprávnil na styk s maloletou každý nepárny týždeň vo štvrtok o 15.30 hodine do nasledujúceho piatku do 07.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej určil školské zariadenie. V. Rozhodol, že v prípade, že maloletá nebude v školskom zariadení, otec si ju prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky a v určenom čase ju matke odovzdá v mieste jej bydliska. VI. Za tých istých podmienok oprávnil otca prevziať si maloletú na styk počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 26.12. od 09.00 hodiny do 02.01. nasledujúceho nepárneho roka do 09.00 hodiny, každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hodiny do 26.12. do 09.00 hodiny, počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 08.00 hodiny do nedele toho istého týždňa do 17.00 hodiny, každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin od pondelka od 08.00 hodiny do nedele toho istého týždňa do 17.00 hodiny. VII. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otca zaviazal maloletú matke včas odovzdať. VIII. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3, 5, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené a neplní svoj účel. Manželia spolu nežijú, nehospodária, nevedú manželský život, vzájomne si nepomáhajú od 01.09.2022, kedy sa manželka aj s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti po predchádzajúcich nezhodách a oznámení manželovi dňa 21.05.2022, že má mimomanželskú známosť. Manželia nie sú schopní vytvoriť zdravé rodinné prostredie, ich manželstvo je len formálnym zväzkom a stratilo dôvody pre ďalšie trvanie. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v rozdielnych názoroch na spoločný život a v nadviazaní mimomanželskej známosti manželkou.

3. Pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti prihliadol na správy zo šetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (ďalej len „ÚPSVaR Nové Zámky“) zo dňa 29.11.2022 a 13.02.2023, z ktorých mal preukázané, že matka býva v C. v prenajatom trojizbovom byte zariadenom štandardným nábytkom, maloletá má zariadenú samostatnú detskú izbu a otec býva v E. F. v prenajatých podkrovných priestoroch rodinného domu pozostávajúcich z dvoch izieb, kuchyne s obývacou miestnosťou a detskej izby maloletej, pričom spodnú časť domu užívajú majitelia nehnuteľnosti. Z vykonaného pohovoru s rodičmi maloletej kolíznym opatrovníkom dňa 09.09.2022 zistil, že už v tom čase komunikácia rodičov bola deštruktívna a rozdielna, matka trvala na výlučnej starostlivosti o maloletú s neobmedzeným stykom otca s maloletou a otec navrhoval striedavú osobnú starostlivosť v týždňovým intervalom striedania. Rodičom bola navrhnutá spolupráca s mediátorom za účelom vyskúšania striedavej starostlivosti, ktorá bola ukončená bez rodičovskej dohody. Konštatoval, že v rámci konania začali rodičia spolupracovať s psychológom referátu poradensko-psychologických služieb za účelom odpozorovania citových väzieb maloletej k obom rodičom, ako aj posúdenia schopnosti adaptačného procesu dieťaťa na očakávanú zmenu - striedavú osobnú starostlivosť. Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 30.11.2022 vyplýva pozitívny vzťah maloletej s oboma rodičmi a maloletou prejavená spokojnosť s rovnakou starostlivosťou oboma rodičmi, preto sa javilo, že je pripravená na striedavú osobnú starostlivosť, ktorá naďalej prebiehala. Dňa 09.12.2022 rodičia v rámci konzultácie s kolízny opatrovníkom prezentovali svoj pohľad na zmenu správania sa a reakciu maloletej na formu striedavej osobnej starostlivosti, pričom podľa matky začali skúšať striedanie s týždňovým intervalom, no problémy nastali v polovici októbra 2022, kedy maloletá začala otca odmietať a nechcela s ním komunikovať ani telefonicky. Otec popieral tvrdenie matky s tým, že na maloletú nepôsobí dostatočne výchovne, správne a toleruje jeho odmietanie maloletou. Rodičia dospeli k dohode o striedaní maloletej v kratších časových intervaloch, v režime striedania dva - tri - dva dni za pokračovaní spolupráce so psychológom. Dňa 18.01.2023 matka na referáte poradensko-psychologických služieb upozorňovala na odmietanie otca maloletou a dožadovanie sa častejšieho kontaktu s matkou. Konštatoval, že dňa 27.01.2023 bol zrealizovaný pohovor s maloletou aj s jej rodičmi, kde maloletá prezentovala jej záujem byť dlhšie u mamy, konkrétnu predstavu nevedela uviesť, pričom pri poslednej konzultácii na referáte poradensko-psychologických služieb sa rodičia dohodli, že otec sa bude stretávať s maloletou v párnom týždni od štvrtku popoludnia do pondelka rána a v nepárnom týždni od štvrtka popoludnia do piatka rána. Prihliadol na správu referátu poradensko- psychologických služieb zo dňa 23.01.2023, z ktorej vyplýva, že boli uskutočnené dve konzultácie, obaja rodičia majú vytvorené rodičovské kompetencie, ktoré sú v prospech maloletej, a dohodli sa, že aktuálna starostlivosť bude prebiehať do konca januára a od februára starostlivosť, ktorú si dohodli na konzultácii. Pre adekvátny vývin dieťaťa odporúčali zachovanie si pozitívnych vzťahov v rodine, vnímanie aktuálnych potrieb a empatickú atmosféru, pretože nejednotnosť vo výchove by mohla byť negatívnym faktorom v ďalšom harmonickom vývine osobnosti maloletého dieťaťa. Spolupráca medzi rodičmi si vyžaduje budovanie a upevňovanie vzťahov, schopnosť empatie, vzájomnej ohľaduplnosti, tolerancie a citlivého prístupu. Zo záverečnej správy z mediačného procesu zo dňa 24.11.2022 je zrejmé, že otec žiadal dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a matka žiadala o zverenie do jej osobnej starostlivosti. Dospel k záveru, že obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o maloletú, sú spôsobilí ju vychovávať, obaja majú vytvorené vhodné bytové aj sociálne podmienky, u oboch má maloletá zariadenú samostatnú izbu, k obom rodičom má maloletá rovnako blízky citový vzťah, avšak ako vyplýva z vykonaného pohovoru s maloletou, želá si tráviť viac času s matkou. Mal za to, že zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke budú lepšie zaistené jej potreby z hľadiska jej zdravého psychického a fyzického vývinu. Uzavrel, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, ani zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, pretože táto forma starostlivosti, ktorú si rodičia s maloletou vyskúšali, sa neosvedčila.

4. Poukázal na inštitút striedavej osobnej starostlivosti, ktorý umožňuje dieťa zveriť do starostlivosti striedavo jednému aj druhému rodičovi na presne určené časové obdobie, zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ukončení spolužitia rodičov a zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje traumatizáciu dieťaťa po skončení spolužitia rodičov a prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju dieťaťa. Uviedol, že podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť sú: 1. spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, 2. záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, 3. záujem dieťaťa, 4. zaistenie potrieb dieťaťa. Povinnosť prihliadať na posledný faktor - zaistenie potrieb dieťaťa, vylučuje z aplikácie striedavej osobnej starostlivosti deti, ktorých rodičia nedokážu spolu konštruktívne komunikovať, čo v konečnom dôsledku môže mať negatívny vplyv na dieťa, čo sa u maloletej už začína prejavovať. Uviedol, že v danom prípade je potrebné, aby rodičia začali ohľadom maloletej vzájomne komunikovať, dopĺňať sa v starostlivosti o ňu, aby nebola vystavená ich vzájomným konfliktom, alebo deštruktívnej komunikácii a nezažívala negatívnu skúsenosť zo spoločného stretnutia rodičov. Prihliadol na skutočnosť, že na základe dohody rodičov zo dňa 23.01.2023 starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a styk otca s maloletou prebieha každý párny týždeň od štvrtku od 15.30 hod. do nasledujúceho pondelka najneskôr do 08.00 hod. a v nepárnom týždni od štvrtka od 15.30 hod. do nasledujúceho dňa v piatok najneskôr do 08.00 hod. s preberaním a odovzdávaním maloletej v školskom zariadení, ktorý rozsah styku maloletej vyhovuje, je zaužívaný a takto trávi viac času s matkou, čo si aj sama želá. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou počas Vianočných sviatkov, jarných aj Veľkonočných prázdnin (v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku) vzal do úvahy dohodu rodičov akceptovanú v rámci mediácie s tým, že na letných prázdninách sa dohodnú mimosúdne. Zohľadnil, že voči uvedenému nevyslovili rodičia žiadne námietky ani na pojednávaní pred súdom. Rozhodol, že v prípade, ak sa maloletá nebude nachádzať v školskom zariadení, otec ju prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska matky. Poukázal na to, že z citovaných ustanovení Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná vyplýva, že jedným z práv dieťaťa je právo stýkať sa s rodičom. Citované zákonné ustanovenie predpokladá predovšetkým existenciu záujmu na výchove dieťaťa a dohodu rodičov o styku s dieťaťom. Tým sa zabezpečuje, i keď obmedzený, výchovný vplyv na dieťa toho z rodičov, ktorému nie je zverené do výchovy. Predpokladom rozhodnutia súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že rodičia sa nedohodli o styku vôbec alebo sa dohodli o styku, ale tak, že ich dohoda nezodpovedá záujmom dieťaťa a že súdna úprava styku rodiča s dieťaťom vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Mal za to, že ak otec hodnotne a pravidelne využije čas stretnutí, bude táto doba postačujúca k tomu, aby sa medzi ním a maloletou naďalej rozvíjal a upevňoval cit spolupatričnosti.

5. Pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú bežné na oblečenie, stravu, obuv, hygienické potreby a potreby do materskej školy. Vzal do úvahy, že maloletá navštevuje záujmové krúžky, tanečnú školu, angličtinu a plávanie, s čím sú spojené priemerné mesačné výdavky vo výške 130 eur. Mal preukázané, že matka dosahuje v priemere mesačne 56.747.- Kč v čistom, t.j. v prepočte 2.391 eur (podľa aktuálneho kurzového lístka 1 euro = 23,732 Kč), býva v podnájme a jej režijné náklady na domácnosť činia 350 eur mesačne. Otec je samostatne zárobkovo činný a jeho príjem predstavuje mesačne 1.200 eur netto, býva v podnájme, jeho režijné náklady na domácnosť činia 280 eur mesačne. Ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Skúmajúc odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, s prihliadnutím aj na výpovede účastníkov konania dospel k záveru, že výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne je primerané jej odôvodneným potrebám (bežné potreby v súvislosti s vekom a fyzickým rastom na oblečenie, stravu, obuv, v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia a záujmových krúžkov), ako aj osobným a zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Mal za to, že ak otec zaplatí z príjmu výživné vo výške 150 eur mesačne, zostane mu suma 1.050 eur mesačne, čo je o 815,58 eur mesačne viac ako činí životné minimum podľa o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na plnoletú fyzickú osobu činí 234,42 eur mesačne (1200 eur - 150 eur výživné = 1.050 eur - 234,42 eur = 815,58 eur). Uzavrel, že otcovi po úhrade výživného zostane dostatočná suma na jeho vlastnú výživu a reprodukciu jeho pracovnej sily a úhradu životných potrieb. O trovách konania rozhodol podľa .

6. Proti výroku II., III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhujúc napadnuté výroky zmeniť tak, že súd zverí maloletú na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne

vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou upraví na každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do nasledujúceho nepárneho týždňa v pondelok do 08.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do piatku do 08.00 hod. s tým, že maloletú preberie a odovzdá v školskom zariadení a v prípade, ak sa maloletá nebude nachádzať v školskom zariadení, sú rodičia oprávnení preberať maloletú v mieste bydliska rodiča, u ktorého pobyt dieťaťu končí. Alternatívne navrhol zveriť maloletú na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, výživné súd neurčí a styk otca s maloletou upraví na každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do nasledujúceho nepárneho týždňa v pondelok do 08.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do piatku do 08.00 hod. s tým, že maloletú preberie a odovzdá v školskom zariadení a v prípade, ak sa maloletá nebude nachádzať v školskom zariadení, sú rodičia oprávnení preberať maloletú v mieste bydliska rodiča, u ktorého pobyt dieťaťu končí. Eventuálne žiadal rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Odvolanie odôvodnil ustanovením a a (ďalej len „“). Namietal, že rozsudok má vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd porušil ustanovenie , a . Poukázal na vyšetrovací princíp, princíp oficiality a materiálnej pravdy, ktoré sú obsiahnuté medzi základnými princípmi Civilného mimosporového konania upravujúceho konania vo veci starostlivosti o maloleté deti a povinnosť súdu v týchto konaniach zisťovať skutočný, čo najúplnejší a najobjektívnejší stav veci, a teda nielen účastníkmi tvrdený stav veci. Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, čo súd prvej inštancie nevykonal. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti určenia výživného na maloletú, keď súd prvej inštancie zohľadnil náklady na záujmové krúžky maloletej, pričom zo zápisníc z konaných pojednávaní, ani zo žiadnych listín nevyplýva, že by maloletá navštevovala záujmové krúžky. Z rozsudku nevyplýva, že by súd skúmal odôvodnené potreby maloletej (ako uvádza v bode 40. rozsudku), ale len prevzal nepodložené vyjadrenie matky o jej krúžkových aktivitách (tanečná škola, angličtina, plávanie). Uviedol, že matka na pojednávaní dňa 14.09.2022 žiadala určiť výživné na maloletú sumou 100 až 150 eur mesačne s tým, že maloletá má bežné potreby na oblečenie, stravu a obuv a na angličtinu a plávanie ju chce matka zapísať. Súd nevenoval pozornosť a neskúmal, či maloletá tieto aktivity navštevuje a aké sú na ne náklady. Má vedomosť, že maloletá absolvovala krúžok plávania len dvakrát, na angličtinu chodila len v utorky a krúžok tanečnej bol zrušený. Upozornil, že všetky potrebné veci vrátane oblečenia, obuvi, hračiek, má pre maloletú zabezpečené, matka ju na styk nepripravuje, odovzdáva ju len v aktuálnom oblečení. Uvedené súd neskúmal a nebral do úvahy ani jeho kontakt s maloletou a spôsob, akým matku finančne odbremeňuje. Súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli, čím spôsobil, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdu prvej inštancie vytýkal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré nespĺňa podmienky , s čím súvisí porušenie jeho práva na spravodlivý proces, aj s poukazom na a . Mal za to, že rozhodnutie neobsahuje dostatočné dôvody, na podklade ktorých je založené, pri stanovení výšky výživného sa prejavila ľubovôľa súdu, ktorý odôvodnil svoje rozhodnutie na základe skutočností nevyplývajúcich zo spisu, resp. neuviedol dostatočné dôvody, na podklade ktorých v napadnutých výrokoch rozhodol. Namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, keď ho oprávnil stretávať sa s maloletou iba v trvaní 10, resp. 11 dní do mesiaca mimo prázdnin, a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú dôvody, ktoré ho viedli k takémuto záveru. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na správy zo šetrenia pomerov ÚPSVaR (referát poradensko-psychologických služieb) Nové Zámky, záverečnú správu z mediačného procesu a výpovede účastníkov konania. Poukázal na bod 25. napadnutého rozsudku, v ktorom súd udáva, že dospel k záveru, že zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky budú lepšie zaistené jej potreby z hľadiska zdravého psychického a fyzického vývinu a dokonca uzavrel, že nie sú splnené podmienky pre zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca alebo do striedavej starostlivosti rodičov. V predchádzajúcich bodoch rozsudku 18. až 24. však hodnotí vykonané dôkazy a v ani jednom prípade neuvádza skutočnosti, z ktorých by sa dalo pochopiť, prečo došiel k takýmto skutkovým zisteniam. Zo správy vyplýva, že rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú, ktorá prechováva k obidvom silné pozitívne sýtené emócie, ohľadom úpravy styku s rodičmi verbalizovala, že chce byť s matkou a s otcom rovnako, lebo je tak spokojná. V správe zo dňa 29.11.2022 psychologička konštatovala, že z verbalizácie a projekcií dieťaťa sa toho času javí, že maloletá je pripravená na striedavú starostlivosť, ktorá aktuálne na základe dohody rodičov prebieha, avšak z verbalizácie matky nie je striedavá starostlivosť pre maloletú

vhodná a preto navrhuje zmeniť starostlivosť na 5 dní prípadne iba víkendy. Aj z vyjadrenia ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 13.02.2023 je zrejmé, že maloletá svoju pozornosť rozdeľovala medzi rodičov a nebolo v nej spozorované, že by preferovala len jedného z nich. Zo správ vyplýva, že úroveň vzájomnej komunikácie rodičov a ich schopnosť kooperovať na potrebách v najlepšom záujme maloletej sú vo veľmi problematickej rovine, pričom ústupky vo veci úpravy styku s maloletou počas celého obdobia robil otec, matka menila formy styku, navrhovala aj neobmedzený styk, striedavú starostlivosť, ktorá bola odskúšaná dva mesiace, a jej nepodložené tvrdenia a vyplývajúce problémy v správaní maloletej odpozoroval. Ďalej matka navrhovala striedavú starostlivosť v režime dní 2:2, 3:3, s čím súhlasil (zápisnica z pojednávania zo dňa 14.12.2022) až nakoniec matka dňa 2.2.2023 uviedla, že otec sa s maloletou stretáva v jednom týždni od štvrtka do piatku a v ďalšom od štvrtka do pondelka, čo dieťaťu vyhovuje a podľa jej názoru treba brať ohľad najmä na komfort maloletej a na to, aby sa nemusela neustále presúvať od jedného rodiča k druhému a aby striedanie pre ňu nebolo neprimeranou záťažou. Matke spočiatku nevadil neobmedzený styk dieťaťa s otcom alebo striedavá starostlivosť po týždni, čo predstavovalo iba dve stretávania. Podľa matky je problémom neustále presúvanie maloletej, avšak čas, ktorý maloletá s ním strávi, kúskuje a sama počty stretávaní za mesiac navyšuje. Počas celého konania upozorňoval na manipuláciu maloletej zo strany matky, poukazoval na jej nepravdivé tvrdenia a na to, že necháva maloletú pri odchode do Českej republiky za prácou so svojím priateľom, resp. s jej matkou, čím si vlastne protirečí. Matke opakovane navrhol, že nemá problém s dcérou tráviť viac času, keď matka nevyužíva čas s maloletou, nakoľko je služobne odcestovaná, bez jeho vedomia zmenila maloletej materskú školu z E. F. do C.. Maloletá si vyžaduje od matky pozornosť, pretože táto sa jej nedostáva v dostatočnej miere, nakoľko spoločný čas strávi s inými ľuďmi pre pracovnú vyťaženosť matky. Uvedené súd nebral do úvahy, ale vyjadrenie maloletej použil v kontexte, že dieťa si želá tráviť viac času s matkou. Súd prvej inštancie neskúmal, čo tým maloletá myslela a z akého dôvodu a v akom kontexte sa vyjadrila. Súd sa nevysporiadal so závermi kolízneho opatrovníka v správe zo dňa 13.02.2023, v ktorej uviedol, že nemožno vylúčiť, že práve nejednotnosť rodičov pri výchove, ako aj prístupe k dieťaťu a rozdielnosť v názoroch ohľadne intervalov pri zabezpečovaní starostlivosti má za následok, že maloletá je z aktuálnej rodinnej atmosféry sama zmätená a prejavuje odlišné prežívanie u matky a otca, pričom má vytvorený citový vzťah k obom rodičom a obaja rodičia majú vytvorené dostatočné rodičovské kompetencie, ktoré sú v prospech maloletej. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je právom oboch rodičov v zásade rovnakou mierou sa starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, keď takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa a odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. Nálezy Ústavného súdu Českej republiky – bo 16, , ). V súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou rodičov o maloleté dieťa poukázal na Nálezy Ústavného súdu Českej republiky a , , , , , , a . Namietal, že súd prvej inštancie nenaplnil procesné požiadavky pri rozhodovaní o určení výšky výživného pre maloletú a pri úprave styku otca s maloletou a to tým, že nevykonal riadne dôkazy, prihliadol na nepreukázané tvrdenia matky, podstatné okolnosti opomenul, niektoré vykonané dôkazy zhodnotil v rozpore so skutočnosťou, čo je porušením zásady materiálnej pravdy, v dôsledku čoho nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny, majúci oporu vo vykonanom dokazovaní, v záujme maloletej, korešpondujúci aj s právom dieťaťa na oboch rodičov a právom otca zabezpečovať starostlivosť o maloletú v rozsahu, v akom vie otec participovať na výchove a starostlivosti dostatočným spôsobom. Uviedla, že je potrebné prihliadnuť na to, že maloletá potrebuje svoj komfort, pohodlie v domácnosti, ktorá je domovom a má čas aj na svoju starú matku, ktorá je dôležitou osobou v jej živote. Pokiaľ jej otec vyčíta, že v čase, kedy matka nemôže byť s maloletou, ju zverí starej matke, poukázala na potreby väzby dieťaťa nielen k rodičom, ale aj k starým rodičom. Uviedla, že takýchto situácií je málo, pretože jej osobná účasť v práci je nevyhnutná len v rozsahu 3 až 4 dni mesačne, ktoré sa snaží realizovať v období, kedy je maloletá u otca. Vzťahy medzi rodičmi nemôžu byť založené na neustálej vzájomnej kontrole a v záujme toho, aby sa vyhla konfliktom s otcom, ktoré neustále vyvoláva, nebude stretávanie maloletej so starou matkou zatajovať. Určenú úpravu styku otca s maloletou považovala aktuálne za hraničnú, keď aj voči tomuto rozsahu má maloletá výhrady, niekedy sa sťažuje, že chce s ňou byť viac. Otec má vedomosť o tom, že v čase ochorenia, keď maloletá nevedela ísť k nemu, si vynechaný deň vynahradil, v najbližšom termíne bol s dcérou o deň dlhšie a po návrate bola maloletá ľútostivá, dožadovala sa matky a sťažovala sa, že jej chýbala. Otec vytýka súdu procesné vady konania,

avšak jej sa javí, že mu nejde o najlepší záujem maloletej, ale o jeho vlastné záujmy a nedostatočné spracovanie rozpadu vzťahu. Domnieva sa, že maloletej aj obom rodičom, by prospelo, keby sa situácia medzi nimi zastabilizovala, vedeli sa koncentrovať na starostlivosť o maloletú a neviedli boj v otázke trávenia času s ňou. Úprava práv rodičov k maloletému dieťaťu nie je aritmetickým prepočtom hodín alebo dní strávených s tým ktorým rodičom, ale má byť nastavením vzťahov v novej situácii tak, aby dieťa nebolo vystavené stresom z neustálej zmeny prostredia, v ktorom sa nachádza a aby malo priestor na vytváranie sociálnych väzieb aj s inými osobami v rámci širšej rodiny. Ani kvalita vzťahu, ktorý sa vytvorí medzi maloletou a otcom, nie je determinovaná počtom dní, ale programom, ktorý jej otec pripraví. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie na podnet oboch rodičov, prebehlo viacero sedení u kolízneho opatrovníka, vyskúšali rôzne alternatívy, ktoré by maloletej vyhovovali a výsledkom bola dohoda rodičov na poslednom sedení u kolízneho opatrovníka. Určený rozsah styku nepovažovala za svojvôľu, keď súd vychádzal z vykonaného dokazovania, pohovorov kolízneho opatrovníka, ktorý hájil záujmy maloletej a rozhodnutie je podporené práve jeho záverečným návrhom. V rozpore s takýmto záverom nie sú vyjadrenia o spôsobilosti oboch rodičov na starostlivosť o maloletú, ani vyjadrenia o tom, že maloletá má vytvorený k obom rodičom pozitívny citový vzťah. Tieto závery nerozporuje, netvrdí, že by maloletá nemala otca rada, ani že by sa nevedel o ňu postarať a nemal by pre ňu vytvorené vhodné podmienky, bola naklonená hľadaniu určitej formy striedania maloletej a túto vyskúšali. Ukázalo sa však, že striedanie maloletej nevyhovovalo, táto forma úpravy sa javila ako nevhodná, čo aj otec v priebehu konania potvrdil. Nie je zrejmé, aký význam by malo skúšať jednotlivé modely úpravy stretávania rodičov s maloletou, pokiaľ by výsledky takéhoto snaženia nemali byť premietnuté v rozsudku. Pozitívne väzby k maloletej, kompetentnosť rodičov, nemôžu byť jedinými závermi pre rozhodnutie súdu vo veci samej, keď je potrebné prihliadať na prežívanie maloletej v domácnosti oboch rodičov tak, aby bolo nezaťažujúce, komfortné, plné radosti a bez stresov. Otcovi je známe, že matka maloletej počas pobytov u neho chýba a dokonca priznal incident, kedy maloletá v minulosti nechcela k otcovi odísť a stretnutie si vynútil konfliktom. Mala za to, že súd podrobne a s odkazom na konkrétne dôkazy rozhodnutie odôvodnil a toto vychádza z jednoznačných a logických úvah. Určený rozsah styku zohľadňuje najlepší záujem maloletej, kedy sa bude môcť plnohodnotne rozvíjať jej vzťah s otcom a zároveň bude ponechaný priestor aj preto, aby nemusela byť vystavovaná stresom v dôsledku častej zmeny prostredia. Určená úprava styku prebieha od januára 2023 a jej zmena by nebola v prospech maloletej, keď nie je dôvod vystavovať ju ďalšej zmene oproti režimu, na ktorý je zvyknutá a nespôsobuje jej žiadne problémy. Vo vzťahu k určeniu výživného na maloletú mala za to, že z rozsudku jednoznačne vyplýva, že výživné je primerané potrebám dieťaťa a je ustálené na dolnej hranici možnosti otca, preto ani iné odôvodnenie nie je potrebné. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva určovanie výživného na úrovni 20 až 30% príjmu povinného rodiča, keď dolná hranica z príjmu otca tvorí sumu 240 eur. Určená výška výživného je reálne poddimenzovaná pod reálne možnosti otca a nesúhlas otca s ňou je nepochopiteľný. Suma 150 eur nie je postačujúca ani na základné bežné potreby maloletej, preto vykonávať ďalšie dokazovanie, vzhľadom na výšku výživného, ktoré požadovala, nebolo potrebné. Na takto požadované výživné postačovalo dokazovanie o výške príjmu otca, ktorá otázka sporná nebola. Mala za to, že je na zváženie určiť výživné aspoň na úroveň 20% príjmu otca, keď nemá inú vyživovaciu povinnosť. Ak otec kupuje maloletej veci, tieto si necháva u seba, avšak kúpou vecí nevie kompenzovať nízke výživné. Dala do pozornosti, že vo výživnom nie sú zohľadnené ani rôzne výlety, voľnočasové aktivity a dovolenky, ktoré náklady bude, vzhľadom na nízku sumu výživného, hradiť matka. Otec nerozporoval jej tvrdenia o výdavkoch na maloletú, učinil ich nespornými a je možné, že niektoré krúžky maloletá dočasne prestane navštevovať alebo budú nahradené inými krúžkami alebo aktivitami. Mala za to, že rozhodnutie netrpí žiadnou procesnou vadou, má oporu vo vykonanom dokazovaní, je v záujme maloletej s ohľadom na stav, na ktorý si postupom času zvykla a ku ktorému sa rodičia dopracovali postupne a dlhodobo, preto je dôvodné zachovať aktuálnu úpravu práv k maloletej.

9. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu otca pridržiaval doterajších písomných a ústnych vyjadrení. Zdôraznil, že komunikácia rodičov bola od začiatku konania deštruktívna a rozdielna v ich návrhoch o forme starostlivosti o maloletú. Rodičia boli zapojení do mediácie a psychologickej intervencie a vyskúšali rôzne alternatívy striedavej starostlivosti. Iniciátorom zmeny nastaveného skúšobného režimu bola vždy matka, ktorá opakovane navrhovala iný nový model a následne avizovala, že maloletej režim nevyhovuje a nie je s ním stotožnená. Vo všetkých fázach skúšania a nastavovania vhodného režimu pre maloletú bol otec spolupracujúci, netrval striktne na pôvodnom návrhu a na podnet matky s navrhovanými intervalmi striedania súhlasil. Otec deklaroval, že matka účelovo komunikuje s dcérou tak, aby u nej vyvolala ľútosť. Poukázal na to, že matka bola už v čase stretnutia dňa 18.01.2023 na spoločnej konzultácii rodičov psychológom, po prehratí zvukovej nahrávky z komunikácie s ňou

a maloletou, upozornená na nevhodný a manipulatívny spôsob komunikácie s dcérou. Konštatoval, že úroveň vzájomnej komunikácie rodičov a ich schopnosť kooperovať na potrebách v najlepšom záujme maloletej, je naďalej vo veľmi problematickej rovine. Obaja rodičia majú vytvorené dostatočné rodičovské kompetencie, ktoré sú v prospech maloletej a vzhľadom k odpozorovaným interakciám tak u psychológa, ako aj v rámci pohovoru s maloletou sa javí, že má vytvorený silne pozitívny citový vzťah k obom rodičom. Kolízny opatrovník uviedol, že určený režim styku otca s maloletou korešpondoval s dohodou rodičov zo dňa 27.1.2023, ktorý v tomto modeli pokračoval až do rozhodnutia vo veci samej. U rodičov naďalej zostávalo sporné zadefinovanie konkrétnej formy starostlivosti, pričom matka trvala na výlučnej starostlivosti a otec preferoval striedavú osobnú starostlivosť bez určenia výživného. Zastával názor, že práve nejednotnosť rodičov pri výchove a prístupe k dieťaťu, rozdielnosť ich názorov a časté zmeny intervalov pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú má za následok, že maloletá je aktuálne z rodinnej atmosféry zmätená a prejavuje odlišné prežívanie u matky a u otca. Nemožno vylúčiť ani konflikt lojality u maloletej, ktorá sa snaží obom rodičom vyhovieť, avšak každý z nich preferuje len svoje záujmy odvolávajúc sa na záujmy maloletej. Zdôraznil, že pokiaľ rozvod nezvládnu samotní rodičia, nemôžu očakávať, že ho zvládne ich dieťa. Predpokladom takéhoto stavu je nevyhnutnosť konštruktívnej komunikácie rodičov týkajúcich sa potrieb dieťaťa a jednotného prístupu rodičov v oblasti potrieb vo veciach súvisiacich s financovaním jeho potrieb, presúvaním osobných vecí z domácností jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, so zdravotnou starostlivosťou, ako i výberom školského zariadenia, čo v konkrétnom prípade zlyháva, nakoľko matka bez súhlasu otca prehlásila dieťa do inej materskej školy ešte na začiatku súdneho konania. K výživnému kolízny opatrovník uviedol, že prvoinštančný súd prehodnotil materiálne zabezpečenie oboch rodičov a určená výška výživného zohľadňuje vek a odôvodnené potreby maloletej.

10. Matka v podaní zo dňa 08.06.2023 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uviedla, že od podania otca zo dňa 10.05.2023 nenastali žiadne nové skutočnosti a tieto nevyplývajú ani z vyjadrenia kolízneho opatrovníka. Pridržiavala sa svojich vyjadreniach majúc za to, že aj kolízny opatrovník sa stotožnil v časti úpravy práv rodičov k maloletému dieťaťu s napadnutým rozsudkom a k jeho stanovisku nemá žiadne výhrady.

11. Podaním zo dňa 12.06.2023 otec zotrval na svojich tvrdeniach a odvolacom návrhu. Dňa 22.09.2023 oznámil, že komunikácia s matkou je náročná, matka ho vynecháva z rozhodovania ohľadom maloletej a akákoľvek snaha o dosiahnutie kompromisu je márna. Matku nezaujímal jeho názor a nesúhlas so zápisom maloletej do základnej školy a maloletá nastúpila v tomto školskom roku do 1. ročníka. Dôvodom jeho nesúhlasu s nástupom maloletej do školy boli závery správy z diagnostického vyšetrovania dieťaťa vypracovanej Centrom poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch. Zo správy vyplynulo odporúčanie, aby maloletá pokračovala v predprimárnom vzdelávaní s konštatovaním jej emocionálnej nezrelosti, nedostatkov jemnej motoriky, rozsahu slovnej zásoby, schopnosti porozumenia zložitejším verbálnym inštrukciám, ako je schopnosti dlhodobejšie sa sústrediť na zadanú činnosť. Pre tieto dôvody vyjadril obavy, či je vhodné, aby maloletá začala navštevovať základnú školu a proti rozhodnutiu o zápise dieťaťa do 1. ročníka základnej školy podal odvolanie a sťažnosť adresovanú školskému inšpektor Inšpekčnému centru v Nitre. Následne obdržal vyjadrenie Obce C., z ktorého vyplýva záver, že po dôkladnej analýze predložených podkladov a správ z vyšetrení, by mala riaditeľka Základnej školy C. zrušiť vydané rozhodnutie o prijatí dieťaťa, napriek tomu maloletá nastúpila do školy. Riaditeľka základnej školy pokyn nerešpektovala a matka sa neštítila pri zápise do základnej školy podať nepravdivé čestné vyhlásenie, ktoré zrejme podpísala aj za neho. Matka nerešpektuje, že maloletú majú zastupovať obaja rodičia, rozhodla o zásadnej otázke jej vzdelávania bez súhlasu otca, pričom rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky neznamená stratu alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností otca. Matka túto skutočnosť ignoruje a preto je pre najlepší záujem maloletej a prehlbovanie jej vzťahu aj s otcom, potrebné rozhodnutie o styku v zmysle jeho návrhu. K podaniu pripojil sťažnosť, odpoveď na sťažnosť na postup pri prijatí žiaka do školy z úradu Obec C. a správu Centra poradenstva a prevencie Nové Zámky zo dňa 17.05.2023.

12. Podaním zo dňa 7.11.2023 matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne spochybnila tvrdenia otca považujúc ich za nepravdivé a zavádzajúce. Poprela, že by komunikácia s ňou bola náročná, keď práve otec reaguje pri rozhovoroch aj argumentácii na rôzne situácie útočne, nerieši ich v záujme maloletej veci, hľadá rôzne zámienky na zdržanie konania a komplikuje situácie. Maloletá v septembri dovŕšila vek 6 a pol roka, jej nástup na základnú školu začala riešiť začiatkom marca 2023, kedy otcovi oznámila, že by ju rada zapísala do Základnej školy v C. najmä z dôvodu, že tam posledný rok

absolvovala predškolskú dochádzku, má tam kamarátov, spolužiakov, rodinné zázemie a celú rodinu zo strany matky. Otec s týmto nesúhlasil tvrdiac, že maloletú prihlásil do Základnej školy v E. F., ktorá škola je lepšia. Otec nebral zreteľ na vzťahy, ktoré si maloletá za tento rok chodenia do materskej školy v C. vybudovala, následne bez jej vedomia maloletú sám zapísal dňa 15.03.2023 na Základnú školu v E. F.. Dňa 04.04.2023 sa konal zápis do Základnej školy v C., ktorého sa otec nezúčastnil. Maloletá bola nadšená a na školu sa tešila. Dňa 10.04.2023 sa vrátila s otcom z návštevy u starých rodičov a otec jej oznámil, že maloletá nie je pripravená na nástup do základnej školy. Svoju rétoriku otec zmenil, pretože uvedené dovtedy neriešil a neprezentoval, naopak maloletú zapísal na Základnú školu E. F.. Otec sa sám na niekoľkých stretnutiach na Základnej škole v C. vyjadril, že mu ide o čas, ktorý potrebuje získať, aby mohol dosiahnuť striedavú starostlivosť. Otec teda nemal výhrady voči nástupu maloletej do školy, maloletú zobral na diagnostické vyšetrenie, z ktorého dostal vyjadrenie, že psychologička súhlasí s odkladom, čo si nevysvetlil správne. Po niekoľkých stretnutiach s psychologičkou a riaditeľkou Základnej školy v C. telefonicky kontaktovala riaditeľka spomínanú psychologičku, ktorá vyjadrenie spracovala a sama ju ubezpečila, že nie je relevantné, keďže na vyšetrenie je nutný súhlas oboch rodičov a teda, že na ne riaditeľka školy nemusí prihliadať. Zdôraznila, že otcovi ani psychologičke súhlas na vypracovanie posudku nedala. Základná škola si vyžiadala stretnutie s maloletou za prítomnosti školskej psychologičky, ktorá uzavrela, že niet prekážky, aby maloletá nastúpila na základnú školu. Otec na to reagoval podaním sťažnosti na Obec C., ktorá bez jej vedomia prípad prešetrila a vydala odporúčanie pre riaditeľku Základnej školy v C. na zrušenie rozhodnutia o prijatí maloletej do školy. Riaditeľka základnej školy sa rozhodla maloletú zapísanú na nástup do 1. ročníka ponechať, kde maloletá aj nastúpila. Uviedla, že otca nikde nepodpisovala, podpísala len čestné prehlásenie sama za seba z dôvodu, že nebolo možné súhlas otca s nástupom maloletej do základnej školy získať, toto čestné vyhlásenie jej dala podpísať riaditeľka základnej školy. S otcom sa snaží komunikovať, avšak nie je s ním možné konštruktívne jednanie. Zdôraznila, že koná vždy v záujme maloletej, ktorá je aktuálne spokojná doma aj v škole a vyhovuje jej aktuálny režim styku s otcom. K podaniu pripojila rozhodnutie Základnej školy M. N. I. v C. zo dňa 15.09.2023 o prijatí maloletej na povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2023/2024, Záznam zo stretnutia so zákonnými zástupcami dieťaťa na Základnej škole M. N. I. v C. zo dňa 04.07.2023 ohľadne nezhody rodičov k nástupu maloletej na základnú školu, Čestné vyhlásenie matky zo dňa 04.04.2023 o tom, že zadováženie súhlasu podpisu druhého rodiča na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania dieťaťa, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, keď vec neznesie odklad a podpísanie písomnosti len matkou ako jedného zo zástupcov dieťaťa je v najlepšom záujme dieťaťa, Rozhodnutie Základnej školy M. N. I. v C. zo dňa 19.05.2023 o prijatí maloletej na základné vzdelávanie s nástupom od 01.09.2023.

13. Podaním zo dňa 04.12.2023 otec uviedol, že jeho záujmom bolo, aby maloletá nastúpila na Základnú školu v E. F. z dôvodu preferencií školy ako O. najlepšej na Slovensku, pričom maloletá navštevovala v okolí školy krúžok plávania a angličtiny, mala tam kamarátov z materskej školy, ktorú navštevovala približne rok a pol. Matku o tejto skutočnosti informoval, a keďže v elektronickej prihláške vyplnil všetky údaje vrátane e-mailovej adresy a telefónneho čísla, musel byť matke zaslaný e-mail o podaní elektronickej prihlášky. Následne po rozhovore s riaditeľom Základnej školy v E. F. túto prihlášku stornoval. Matka na vytvorené priateľstvá maloletej neprihliadala v čase, keď dieťa bez jeho vedomia odhlásila z pôvodnej materskej školy a prihlásila ju do inej. Okrem toho matka riaditeľke školy tvrdila, že otec odišiel do J. a maloletú s matkou nechal tu, riaditeľka už neskúmala, či otec súhlasí so zápisom do danej materskej školy. Jeho vyjadrenie na stretnutiach v Základnej škole v C. matka nesprávne interpretovala, keď mu išlo o to, aby dcére poskytol priestor a nechcel ju po nástupe do základnej školy z tejto vytrhávať. O psychologickom vyšetrení maloletej pred nástupom na základnú školu matka vedela vopred mesiac a pol a 2 dni pred vyšetrením mu oznámila, že sa ho nezúčastní z dôvodu návštevy u lekára. Viackrát matke navrhoval vyšetrenie maloletej u psychológa, aby sa uistil, či nepotrebuje odklad, čo matka odmietla a po súhlase s ďalším vyšetrením a dohodnutí termínu, nakoniec nereagovala. Súčinnosť mu poskytovala riaditeľka Základnej školy v C. a matka mu oznámila, že s maloletou pôjde na vyšetrenie ku školskej psychologičke a nerešpektovala, že otec nesúhlasí s realizáciu vyšetrenia bez jeho prítomnosti. Napriek tomu sa vyšetrenie konalo. Komunikácia s matkou je náročná, keď veľa krát bezdôvodne útočí a uvádza nepravdy.

14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , (ďalej ), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa (ďalej „“) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

15. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, preto sú účastníci označovaní ako otec a matka.

16. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

18. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukazuje naň.

19. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne prihliada na najvyšší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu dospel k záveru, že nie je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zverení maloletej, keď z odvolacieho návrhu otca vyplýva, že v prvom rade navrhuje maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky (s určením výživného na sumu 100 eur mesačne a rozšírením styku otca s maloletou o jeden deň) a alternatívne žiada o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vzhľadom na vek dieťaťa a výrazné a pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, ktoré maloletej spôsobujú konflikt lojality voči matke aj otcovi. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nesporne vyplýva snaha súdu a napokon aj oboch rodičov nájsť režim pre maloletú, ktorý bude vyhovujúci a zodpovedajúci jej veku a potrebám. Pokiaľ otec poukazuje na to, že matka neustále menila návrhy v otázke výkonu starostlivosti o maloletú, odvolací súd udáva, že takýto postup je v prípade hľadania riešení prirodzený. Ak matka prezentovala nespokojnosť maloletej, jej plačlivosť a negatívne prejavy po návrate od otca, treba vziať do úvahy, že maloleté dieťa prežíva rozchod rodičov, ukončenie ich spolužitia a zmenu nastavenie rodiny, ktoré okolnosti sa odzrkadlia a prejavujú na správaní dieťaťa. V záujem maloletej je nastavenie režimu, ktorý jej zabezpečí pokojné prostredie a kontakt s oboma rodičmi tak, aby si budovalo a upevňovalo s nimi vzťah, užívalo si spoločne trávený čas s nimi a bolo vychovávané oboma rodičmi. Odvolací súd prihliadal na obsah správ vypracovaných ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 29.11.2022 a 13.02.2023, správu psychologičky H. I. O. zo dňa 30.11.2022 a 23.01.2023, ale aj mediačné správy zo dňa 23. a 24.11.2022 vypracované Mediačnou kanceláriou Mgr. Ildikó Regendovej. Nespochybňuje, že maloletá má vytvorenú citovú väzbu k matke aj otcovi, čo sa prejavilo na jej správaní v rámci pohovoru a sledovania intervencie rodičov s maloletou. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď s maloletou vykonal pohovor v súlade s ustanovením , a hoci maloletá spočiatku verbalizovala, že chce byť s matkou a otcom rovnako a neskôr preferovala domácnosť matky, odvolací súd v tejto súvislosti prihliadol na odstup času pri zisťovaní názoru maloletej. V nadväznosti na vykonaný pohovor s maloletou treba uviesť, že dieťa vo veku predprimárneho vzdelávania dokáže vyjadriť svoje pocity, priania a vzťah k rodičom a vie sa vyjadriť ako s rodičmi trávi čas. Vyjadrenie maloletého dieťaťa však nie je jediným dôkazom v konaní, ktorý súd vyhodnocuje s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy a v konaní vykonané dokazovanie, vrátane výsluchov účastníkov konania. Treba uviesť, že je prirodzené, ak došlo ku zmene vyjadrenia maloletej, s ktorou rodičia priebežne skúšali výkon režimu starostlivosti, pričom pre maloletú bol negatívnym zážitkom aj incident, ku ktorému došlo v súvislosti s jej odobratím otcom na styk, ktorý odmietala. Nebolo možné prihliadať ani na námietky otca, že starostlivosť o maloletú v čase neprítomnosti matky zabezpečujú jej rodičia, čo matka nepoprela, avšak vysvetlila, že išlo o ojedinelé prípady. Súd prvej inštancie správne postupoval pri vykonaní dokazovania vrátane zabezpečenia spolupráce s psychologičkou s cieľom nastaviť vyhovujúci režim pre dieťa a správne vo veci rozhodol. V konaní bolo preukázané, že rodičia majú zásadný problém v komunikácii, ktorú skutočnosť napokon potvrdil v priebehu odvolacieho konania v písomnom vyjadrení aj otec, pričom nápravu a zmenu ich postoja nebolo možné dosiahnuť ani mediáciou, či odborným poradenstvom. Ako vyplýva aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka komunikácia rodičov je deštruktívna a práve ich nejednotnosť pri výchove a prístupe k dieťaťu, rozdielnosť ich názorov a časté zmeny intervalov pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú sa prejavili na prežívaní maloletej

u matky a u otca, keď maloletá je vystavená konfliktu lojality vo vzťahu k rodičom. Odvolací súd nespochybňuje, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sleduje právo dieťaťa na rovnocenný kontakt s rodičmi, právo na jeho výchovu a zabezpečenie starostlivosti o ňu matkou aj otcom. Rovnako nespochybňuje v konaní preukázaný pozitívny citový vzťah maloletej k obom rodičom, skutočnosť, že obaja majú vytvorené podmienky pre zabezpečenie jej starostlivosti a majú záujem ju vykonávať. Správne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky budú lepšie zaistené jej potreby z hľadiska jej zdravého psychického a fyzického vývinu. V tomto kontexte treba uviesť, že rozhodujúcim je práve vek maloletej, jej nastavenie a prežívanie. Hoci maloletá prejavuje náklonnosť rovnako k obom rodičov (napr. objatiami), čo treba hodnotiť vysoko pozitívne, je pochopiteľné, že napr. v čase ochorenia sa dožaduje prítomnosti matky, ktoré tvrdenia otec žiadnym spôsobom nespochybnil. Na maloletú má významný vplyv nekorektná a deštruktívna komunikáciu rodičov (uvedené odpozorovala aj psychologička a kolízny opatrovník), čo spôsobuje, že dieťa si vyžaduje stabilitu prostredia a režimu so zachovaním širšieho časové priestoru v domácnosti matky (čo napokon maloletá aj sama odprezentovala). Námietky otca k nedostatočnému zisťovaniu názoru maloletej a nevysvetleniu niektorých odpovedí dieťaťa považoval odvolací súd za nedôvodné s poukazom na to, že kolízny opatrovník je osobou kompetentnou pre realizáciu výsluchu dieťaťa, s rodinou pracoval dlhodobo a sledoval skúšané režimy starostlivosti o maloletú rodičmi. Nemožno zohľadniť ani námietky otca o tom, že maloletej režim striedania v rovnakom počte dní u matky i otca vyhovoval, pretože uvedené maloletá prezentovala dňa 30.11.2022 a po odskúšaní režimu striedania v týždňových intervaloch bolo zistené, že tento režim nie je pre ňu vyhovujúci, resp. následne sa sama vyjadrila, že chce tráviť viac času s matkou. V konečnom dôsledku správne súd prvej inštancie prihliadal na rodičmi odsúhlasenú dohodu zo dňa 23.01.2023, podľa ktorej si otec maloletú prevezme zo školského zariadenia každý párny týždeň od štvrtka popoludnia do nasledujúceho pondelka a v nepárnom týždni od štvrtka popoludnia do piatku rána s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude školské zariadenie. V danom prípade je v záujme dieťaťa zohľadniť komplexnú rodinnú situáciu, potrebu stabilizácie maloletej, ktorá je vystavená konfliktu lojality rodičov, ktorí nedokážu spolu korektne komunikovať a svojim správaním a postojom vytvárajú pre ňu neprijateľné situácie. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý situáciu v rodine a nastavenie jej členov a konflikty medzi rodičmi zhodnotil ako nepriaznivé pre aktuálny výkon striedavej starostlivosti o maloletú. Nastavený režim starostlivosti a styku otca s maloletou vytvára priestor pre možnú zmenu rozhodnutia súdu v otázke starostlivosti o maloletú do budúcna s pribúdajúcim vekom dieťaťa. Ani námietky otca súvisiace s prihlásením maloletej matkou do materskej, či základnej školy bez súhlasu otca, nemajú vplyv na zmenu napadnutého výroku rozsudku, pretože otec mal možnosť nezhodu rodičov riešiť súdnou cestou (§ 35 Zákona o rodine). Je však nevyhnutné apelovať na oboch rodičov, aby svoju komunikáciu viedli korektne bez negatívnych emócií, svojmu dieťaťu vytvorili láskyplné prostredie, v ktorom bude vyrastať spokojne a šťastne. Rodičia si preto musia uvedomiť svoju zodpovednosť za zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa, ktoré vníma ich správanie, prejavy, nálady, spoločnú komunikáciu a ochotu riešiť problémy pokojne.

20. S prihliadnutím na odvolací návrh otca a odvolanie voči výroku II. napadnutého rozsudku, ktorého súčasťou je i rozhodnutie, ktorým súd oprávnil oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, odvolací súd preskúmal i túto napadnutú časť výroku. Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by u niektorého z rodičov súd prvej inštancie zistil dôvody pre obmedzenie jeho rodičovských práv v otázke zastupovania a správy majetku, ktoré právo patrí obom rodičom, uzavrel, že daný výrok rozhodnutia je správny. Pre úplnosť dopĺňa, že zastupovanie dieťaťa sa týka len bežných vecí. S poukazom na ust. § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nezhodnú ohľadom podstatných záležitostí dieťaťa, nie bežných, (ktorým je aj výber vzdelávania, resp. prihlásenie dieťaťa na základnú školu), má ktorýkoľvek z rodičov právo iniciovať konanie na súde o nezhode rodičov.

21. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, aj pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloleté dieťa. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako

aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Súčasne však treba prihliadať i na príjem, schopnosti a možnosti rodičov a ich životnú úroveň.

22. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej A., tieto je možné na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a matkou predloženého vyčíslenia nákladov na dieťa (uvedené v bode 2. napadnutého rozsudku) ustáliť ako mesačné náklady na stravu 100 eur, ošatenie a obuv 50 eur, hygienické potreby 10 eur, poplatky v školskom zariadení 28 eur mesačne. K bežným výdavkom na stravu a ošatenie, odvolací súd poznamenáva, že pri ich výške treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Výšku týchto bežných výdavkov nie je matka povinná preukazovať predkladaním nákupných bločkov. Súčasne treba prihliadať na skutočnosť, že otcom ani neboli spochybnené. Odvolací súd udáva, že nákladom dieťaťa je i pomerný náklad na bývanie, ktorý v danom prípade odvolací súd ustálil minimálnou sumou 50 eur mesačne, keď matka vyčíslila náklady na domácnosť kompletne v sume 350 eur mesačne. Pri uznaní výšky tejto položky vzal do úvahy aj rozsah styku otca s maloletou. Do výdavkov dieťaťa patria tiež náklady súvisiace s jeho rozvojom, teda aktivity a mimoškolské krúžky, a pri ustálení ich výšky súd prihliada i na príjem a možnosti na strane povinného rodiča. Odvolací súd akceptoval výhrady otca ohľadom platieb za hodiny anglického jazyka, plávania a tanečného krúžku, nakoľko tieto matka nepreukázala. Na druhej strane z výpovedí otca pred súdom prvej inštancie ani nevyplýva, že by tieto výdavky spochybnil. Aj z podaného odvolania je zjavné, že otec mal vedomosť o absolvovaní krúžku anglického jazyka, platbu za tento krúžok matka vyčíslila sumou 45 eur mesačne a otec k nej nevzniesol námietky. Odvolací súd preto uznal ako náklad na záujmový krúžok len platbu za anglický jazyk, pričom zohľadnil, že príjem otca mu dovoľuje podporiť danú aktivitu maloletej. Na matkou vyčíslené náklady na plávanie a tanečný krúžok, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, neprihliadal, pretože matka ich nepreukázala a ani nevyvrátila tvrdenie otca, že plávanie maloletá absolvovala len raz a tanečný krúžok bol zrušený. S poukazom na uvedené ustálenie nákladov na potreby maloletej odvolací súd uzavrel, že ich výška činí 283 eur mesačne. Je nepochybné, že na potreby maloletej vznikajú náklady aj v prípade ochorenia dieťaťa, náklady súvisiace so zabezpečením jej zdravotnej starostlivosti, úhradou prázdninových a dovolenkových pobytov, cestovné náklady pri preprave dieťaťa či už k lekárovi alebo do školského zariadenia, ktoré navštevuje. K argumentu otca, že maloletej zabezpečil v jeho domácnosti potrebné veci vrátane oblečenia a obuvi, odvolací súd pre usmernenie obom rodičom udáva, že duplicitné kupovanie ošatenia a vecí bežnej spotreby pre dieťa vo veku maloletej (najmä väčšie sezónne veci) zbytočne navyšuje náklady obom rodičov, keď dieťa rastie a je nutné mu pravidelne tieto veci vymieňať. Je vecou rodičov dohodnúť sa na kúpe, najmä vecí sezónnych, ktoré sú finančne nákladnejšie a tieto si navzájom odovzdávať pri presunoch maloletej z jednej domácnosti do druhej. Správne súd prvej inštancie prihliadal pri určení výživného na príjem a pomery každého z rodičov vychádzajúc z výšky ich preukázaných príjmov (priemerný mesačný príjem matky vo výške 56.747.- Kč, t.j. 2.391 eur mesačne po prepočte podľa aktuálneho kurzového lístka a príjem na strane otca vo výške 1.200 eur mesačne netto, ako sám potvrdil pred súdom prvej inštancie a kolíznym opatrovníkom, hoci podľa daňového priznania za rok 2021 vykazoval základ dane vo výške 1.066,53 eur). Odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť zohľadniť pri určení výšky výživného aj zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa matkou, pričom v danej prejednávanej veci prihliadal aj na široký rozsah styku otca s maloletou, kedy bude tiež sanovať potreby dieťaťa (strava, hygiena a pod.). Zároveň zohľadnil skutočnosť, že obaja rodičia majú výdavky na bývanie a svoje osobné potreby, pričom ani jeden z nich nemá vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu. V neposlednom rade prihliadal aj na rozdiel v príjmoch rodičov, ktorý je na strane matky podstatne vyšší. Odvolací súd dospel k záveru, že výška určeného výživného zodpovedá zabezpečeniu odôvodnených potrieb maloletej a rovnako zodpovedá príjmu,

zárobkovým pomerom otca a jeho schopnostiam a možnostiam. Odvolací súd považuje za potrebné k odvolaniu otca dodať, že ním navrhovaná výška výživného na dieťa v sume 100 eur mesačne je neprijateľná a nezodpovedajúca veku a potrebám dieťaťa.

23. K posudzovanému predmetu odvolacieho prieskumu týkajúceho sa styku otca s maloletým dieťaťom odvolací súd zdôrazňuje, že úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať z premisy, že právom oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu.

24. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odôvodnením napadnutého rozhodnutia, vzťahujúceho sa k prijatému rozhodnutiu vo výroku III., VI. a V. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, sa odvolací súd zhoduje so súdom prvej inštancie čo do rozsahu nastaveného styku počas bežného roka (s výnimkou prázdnin a sviatkov) na každý párny týždeň od štvrtka od 15.30 hodiny do nasledujúceho pondelka do 07.00 hodiny a v nepárnom týždni od štvrtka od 15.30 hodiny do piatku do 07.00 hodiny dospejúc k záveru, že takto nastavený režim je v súlade so záujmom maloletej, zohľadňuje jej vek, potreby, vzťah k otcovi a vytvára dostatočný priestor otcovi a maloletej na organizovanie si spoločného programu aj počas voľných dní v priebehu školského roka. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zjavné, že medzi rodičmi dochádza ku konfliktom, nezhodám a nedorozumeniam v dôsledku rozpadu manželského vzťahu a následne aj z dôvodu nemožnosti rodičov dohodnúť sa na styku otca s maloletou, resp. aj v otázke starostlivosti o ňu. Správne súd prvej inštancie prihliadal na konfliktnú komunikáciu rodičov a v záujme dieťaťa a zabezpečenia, aby maloletá nebola účastná konfliktov určil rozsah styku a určil miestom preberania a odovzdania maloletej školské zariadenie, ktoré navštevuje a pre prípad, že by sa maloletá v školskom zariadení nenachádzala, určil miestom odovzdania a prevzatia maloletej bydlisko matky. Otec aj matka sú povinní zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval a aby nedošlo k narušeniu citovej väzby medzi otcom a maloletou. Odvolací súd zdôrazňuje, že dané rozhodnutie zohľadňuje prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Apeluje na oboch rodičov, na potrebu vzájomnej tolerancie a nastavenia prijateľnej komunikácie rešpektujúcej postavenie, toho ktorého rodiča tak, aby nezhody medzi rodičmi nevnímalo dieťa v kontakte s nimi a aby rodičia vytvorili maloletej pohodu a pokojné prostredie pri preberaní dieťaťa. V neposlednom rade dáva do pozornosti rodičom, že ideálnym riešením pre maloleté dieťa je dohoda rodičov, ktorú budú obaja akceptovať.

25. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces, keď namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že hoci odôvodnenie rozsudku v časti o výživnom je stručné, z jeho obsahu vyplýva, na ktoré dôkazy vykonané v konaní prihliadal, a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Odôvodnenie rozsudku spĺňa podmienky ustanovenia jednak v časti o zverení, styku a napokon aj v časti týkajúcej sa výživného, aj napriek jeho stručnému obsahu v tejto časti. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. ).

26. Námietka otca podľa (t.j. že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci) v civilnom mimosporovom konaní súvisí s vyšetrovacím princípom a so záujmom zistiť skutočný stav veci. V posudzovanom prípade má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutia. Otcom uvádzané námietky nemali pre rozhodnutie podstatný význam a nie je vadou rozhodnutia, pokiaľ sa nimi súd prvej inštancie v rozhodnutí nezaoberal a nevykonal k nim otcom navrhnuté dokazovanie. Postup súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako správny, keď pri rozhodovaní o otázke výkonu starostlivosti o maloletú vychádzal zo správ ÚPSVaR, správ psychologička, ktorí s rodinou pracovali a hľadali prijateľné riešenia s ohľadom na prvoradý záujem maloletej. Právo prístupu otca k maloletej bolo zachované práve nastavením širokého rozsahu styku, kedy sa aj otec bude podieľať na výchove a starostlivosti o maloletú. Ak otec poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a nálezy Ústavného súdu Českej republiky (cit. v bode 7. tohto rozsudku) odvolací súd udáva, že práva otca na starostlivosť o maloletú v žiadnom prípade nespochybňuje, avšak v danej veci prihliadal na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré je potrebné v každej veci (vrátane okolností tej ktorej veci) týkajúcej sa starostlivosti o maloleté dieťa vyhodnotiť individuálne. Ani na otcom namietané nedostatočné zisťovanie skutočného stavu veci pri určení výživného na maloletú ( a odvolací súd neprihliadal, pretože v prejednávanej veci vzhľadom na vek dieťaťa, si súd ustálil bežné náklady na odôvodnené potreby maloletej bez nutnosti ich preukazovať (bod 22. tohto rozsudku), pričom námietky otca o nepreukázaných nákladoch na krúžkové aktivity boli čiastočne zohľadnené odvolacím súdom. Aj vzhľadom na matkou navrhovanú výšku výživného a výšku jej príjmu nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie v otcom naznačenom smere. V ostatnom odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bodoch 21. a 22. tohto rozsudku. Odvolací súd uzatvára, že nezistil otcom namietanú vadu konania ( ) s poukazom na uvedené dôvody.

27. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Treba zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre prejednávanú vec rozhodné. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové a tiež komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Je treba zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). V uvedenej veci nemožno súdu prvej inštancie vyčítať žiadne pochybenia a s ním prijatými závermi, ktoré zohľadňujú najlepší záujem dieťaťa, polemizovať.

28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , ako vecne a právne správny potvrdil.

29. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).