Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 278/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom

Mgr. R. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením

Okresného súdu Bratislava IV č. k. -174 z 28. septembra 2007 v časti,

ktorou nevyhovel návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., spol. s r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2007 doručená sťažnosť spoločnosti P., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a v (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. 12 C

210/2005-174 z 28. septembra 2007 v časti, ktorou nevyhovel návrhu sťažovateľky na

pripustenie zmeny žalobného petitu.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod

sp. zn. koná okresný súd o žalobe sťažovateľky z 30. mája 2005, ktorou sa

domáhala vyslovenia, že voči nej nie je účinná kúpna zmluva uzatvorená v marci 2002

medzi predávajúcim (spoločnosťou I., s. r. o. – ďalej aj „predávajúci“) a kupujúcim

(spoločnosťou S., spol. s r. o. – ďalej len „kupujúci“), ktorou bolo na kupujúceho

prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Podľa tvrdení sťažovateľky uvádzaných

v sťažnosti predmetnú žalobu podala z dôvodu, že predávajúci bol jej dlžníkom

(právoplatný exekučný titul, a to rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 9 Cb 141/02-

75 z 18. mája 2004). Podľa tvrdenia sťažovateľky na základe „oznámenia súdneho

exekútora predmetná spoločnosť nedisponuje žiadnym majetkom, a teda pohľadávka je

voči tejto spoločnosti nevymožiteľná“ napriek tomu, že predávajúci, ktorý bol aj

zakladateľom kupujúceho, predmetnou kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho

nehnuteľnosti za výrazne podhodnotenú cenu s cieľom poškodiť svojich veriteľov, teda

aj sťažovateľku. Tým sa naplnila dikcia ustanovenia ,

podľa ktorého sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak

ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné,

pričom takto možno odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch

rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa s tým, že sa skúma aj postavenie a úmysel druhej

zmluvnej strany.

Podľa tvrdení uvádzaných v sťažnosti sťažovateľka v priebehu súdneho konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. zistila lustráciou v zbierke listín

Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, že predmetná kúpna zmluva medzi

predávajúcim a kupujúcim, ako ani znalecký posudok týkajúci sa ocenenia predmetu

kúpy, neboli založené v zbierke listín, čo je v rozpore s § 59a ods. 1 Obchodného

zákonníka.

Na základe uvedených zistení sťažovateľka tvrdí, že napriek skutočnosti, že na

základe predmetnej kúpnej zmluvy bol príslušným katastrálnym úradom povolený vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho, tento zápis nie je účinný,

pretože kúpna zmluva nemohla vzhľadom na príslušné ustanovenie Obchodného

zákonníka nikdy nadobudnúť účinnosť, a teda vlastníkom predávaných nehnuteľností je

podľa sťažovateľky stále jej dlžník, a to predávajúci – spoločnosť I., s. r. o. Sťažovateľka

podaním z 22. augusta 2007 žiadala, aby okresný súd pripustil na strane žalovaného ako

ďalšieho účastníka spoločnosť I., s. r. o., a aby pripustil zmenu žalobného petitu v tom

zmysle, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom predaja, je stále

spoločnosť I., s. r. o.

O predmetnom návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd uznesením č. k.

-174 z 28. septembra 2007 tak, že v prvom výroku vyslovil, že nepripúšťa,

aby do konania na strane žalovaného pristúpila ako žalovaná v II. rade spoločnosť

I., s. r. o., a v druhom výroku okresný súd nepripustil ani sťažovateľkou navrhovanú

zmenu žalobného petitu. Podľa poučenia v predmetnom uznesení bol riadny opravný

prostriedok (odvolanie) prípustný iba proti prvému výroku uznesenia, avšak proti výroku

o nepripustení zmeny žalobného petitu opravný prostriedok prípustný nebol.

V podanej sťažnosti sťažovateľka napáda uznesenie okresného súdu

č. k. -174 z 28. septembra 2007, ktorým okresný súd nevyhovel jej návrhu

na pripustenie zmeny žalobného petitu, pričom podľa sťažovateľky okresný súd toto

svoje rozhodnutie zdôvodnil ústavne nekonformnou aplikáciou § 95 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože nekonkretizoval „prečo výsledky

doterajšieho konania nemôžu byť použité v konaní o zmenenom návrhu a ktoré konkrétne

procesné úkony súdu a účastníkov konania nemôžu byť použité v konaní o zmenenom

návrhu. Iba na základe presvedčivo preukázanej prevahy konkrétne špecifikovaných

výsledkov a podkladov doterajšieho konania nepoužiteľných pre konanie o zmenenom

návrhu možno považovať uznesenie o nepripustení zmeny žaloby za zákonné, a to tak

z pohľadu požiadaviek stanovených , ako aj , ako aj ústavne

konformné s SR.

Napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. vyššie uvedené požiadavky

nespĺňa. Uznesenie žiadne odôvodnenie viažuce sa na ust. ... neobsahuje.

Súd nielen že nekonštatoval, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom

pre ďalšie konanie, ale ani nekonkretizoval, prečo by výsledky doterajšieho konania

nemohli byť použité v konaní o zmenenom návrhu. Súd nešpecifikoval konkrétne výsledky

a podklady doterajšieho konania nepoužiteľné pre konanie o zmenenom návrhu.“.

Vzhľadom na uvedené nedostatky v označenom uznesení okresného súdu je toto

uznesenie podľa sťažovateľky nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné

a arbitrárne, čím malo dôjsť k porušeniu jej práv na spravodlivé súdne konanie podľa

označených článkov , dohovoru a listiny.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „... súd rozhodujúci o návrhu na

pripustenie zmeny žaloby v zmysle nemá síce povinnosť vždy pripustiť

účastníkom konania navrhovanú zmenu žaloby, avšak povinnosťou súdu je aplikovať

a interpretovať zákonnú právnu normu (v tomto prípade ) ústavne konformným

spôsobom...

Odôvodnenie nepripustenia zmeny žalobného návrhu Okresného súdu

Bratislava IV. je v rozpore nielen so všeobecne akceptovanou interpretáciou usf. § 95

uvádzanou v odbornej literatúre, ale aj so samotnou dikciou ust. ,

a následne SR nakoľko:

-… podľa vyššie citovaného záveru odbornej literatúry nie je prekážkou

pripustenia zmeny žaloby to, že bude nevyhnutné vykonať ďalšie dôkazy a že sa konanie

oproti jeho pôvodne predpokladanému priebehu dokonca aj predĺži, Okresný súd

Bratislava IV. túto skutočnosť považoval za dôvod nepripustenia zmeny žaloby;

-… podľa prvá veta nepripustenie zmeny žaloby prichádza do

úvahy iba v prípade, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre

konanie o zmenenom návrhu. Okresný súd Bratislava IV. odôvodnil nepripustenie zmeny

žaloby oddialením rozhodnutia vo veci samej;

- v predmetnej veci bolo do času podania návrhu na pripustenie zmeny žaloby

uskutočnené jediné pojednávanie, na ktorom súd vypočul iba účastníkov konania; t. z.

súd v doterajšom priebehu konania nevykonal žiadne procesné úkony, ktoré by neboli

využiteľné v ďalšom priebehu konania po pripustení zmeny návrhu;

- súčasťou spisového materiálu boli pred podaním návrhu na pripustenie zmeny

žaloby listinné dôkazy (fotokópia rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18. 5. 2004,

sp. zn. - exekučný titul na peňažné plnenie sťažovateľa voči spol. I., s. r. o.,

list vlastníctva..., výpisy z obchodného registra spoločnosti I., s. r. o. a S., s. r. o.,

potvrdenie súdneho exekútora JUDr. N. o nemajetnosti spoločnosti I., s. r. o.);

predmetné dôkazy do podania návrhu na pripustenie zmeny žaloby súdom neboli

vykonané...; všetky uvedené dôkazy budú musieť byť v ďalšom priebehu konania

vykonané, pričom všetky uvedené dôkazy sú relevantné aj pre rozhodnutie o zmenenom

návrhu...

- nakoľko po nepripustení zmeny žaloby budú musieť byť vykonávané všetky vyššie

uvedené dôkazy 2x (a to v pokračujúcom konaní Okresného súdu Bratislava IV.

o odporovacej žalobe ako aj v následnom konaní o určovacej žalobe, ak by sa sťažovateľ

rozhodol podať nový návrh na začatie konania) je zrejmá nesprávnosť

a neakceptovateľnosť záveru Okresného súdu Bratislava IV., že v danej situácii by

konanie o zmenenom návrhu bolo nehospodárne;...

- nepripustenie zmeny žaloby v uvedenej situácii je neprijateľné aj z toho dôvodu,

že v zmysle ustálenej judikatúry predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je jeho

perfektnosť a platnosť. Z pohľadu posúdenia tejto otázky bude teda aj v prebiehajúcom

konaní nevyhnutné zo strany súdu vykonanie listinných dôkazov predložených

sťažovateľom spolu s návrhom na pripustenie zmeny žaloby...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 28. 9. 2007, sp. zn.

, v časti, v ktorej zmenu návrhu na začatie konania spočívajúcu v určení,

že I., s. r. o. je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. V., -...

nepripustil, porušil základné právo obchodnej spoločnosti P. spol. s r. o.,... podľa čl. 46

ods. 1 , Listiny základných práv a slobôd,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo

podľa .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 28. 9. 2007, sp. zn.

, v časti, v ktorej zmenu návrhu na začatie konania spočívajúcu v určení, že

I., s. r. o. je výlučným vlastníkom nehnuteľností... nepripustil, sa zrušuje.

3. Okresný súd Bratislava IV. je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

advokátovi Mgr. R. S., vo výške, v akej budú vyčíslené do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Sťažovateľka zároveň žiadala, aby ústavný súd dočasným opatrením pozastavil

vykonateľnosť uznesenia okresného súdu č. k. -174 z 28. septembra 2007,

pretože podľa jej tvrdenia boli naplnené predpoklady jeho vydania v zmysle § 52 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené

práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľky na spravodlivé

súdne konanie zaručené v označených článkoch , dohovoru a listiny uznesením

okresného súdu č. k. -174 z 28. septembra 2007 tým, že predmetné

uznesenie je arbitrárne a nepreskúmateľné pre absenciu takých dôvodov, kvôli ktorým

okresný súd v zmysle nevyhovie procesnému návrhu účastníka konania

(v danom prípade sťažovateľky) na zmenu žalobného petitu, pričom podanie takéhoto

návrhu je v zmysle procesným právom účastníka konania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia

súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd

nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(napr. ).

Ústavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je

opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže

preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti

postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom

oddiele druhej hlavy ( až 50 ). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný

súd aj k posúdeniu napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu okrem iného vyplýva, že:

„V predmetnej veci sú síce podmienky konania splnené, navrhované pristúpenie

ďalšieho odporcu do konania so súčasnou zmenou návrhu (kedy sa navrhovateľ mieni

domáhať niečoho úplne iného ako v návrhu na začatie konania) však je v rozpore so

zásadou hospodárnosti konania.

Predmetné konanie bolo začaté dňa 1. 6. 2005. Navrhovateľ navrhol... zmenu

návrhu po viac ako dvoch rokoch od začatia konania, kedy už bolo začaté konanie

vo veci samej a bolo vykonané dokazovanie vedené k rozhodnutiu o návrhu na začatie

konania. Návrh na... zmenu návrhu pritom odôvodnil skutočnosťami, ktoré mu boli

známe už v čase začatia konania (t. j. že I. s. r. o. je zakladateľom S. s. r. o. a že

dojednaná kúpna cena prevyšovala hodnotu 10 % základného imania spoločnosti -

zakladateľ a základné imanie sú zrejmé z obchodného registra a výšku kúpnej ceny

4.048.960,- Sk uviedol navrhovateľ v návrhu na začatie konania). Uvedené návrhy sú

preto v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keď vykonávanie dokazovania

k úplne inému predmetu konania by viedlo k oddialeniu rozhodnutia vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd... požadovanú zmenu návrhu, nepripustil (§ 95 ods. 2

).“

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd

zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nepripustil zmenu

návrhu. V každom prípade tento postup okresného súdu pri odôvodňovaní svojho

právneho záveru vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodnený

alebo arbitrárny, teda okresný súd v danom prípade neporušil označené základné právo

sťažovateľky „nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou a výkladom práva“. Skutočnosť, že

sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným.

V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov

okresného súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci okresného súdu je

opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecných súdov, ktorý sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor okresného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad okresným súdom

takéto nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd rozhoduje o jej prijatí len

vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa ňou namieta.

Rozhodovanie o tej časti návrhu, ktorou sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd zrušil

predmetné uznesenie okresného súdu a priznal jej náhradu trov konania, nie je

rozhodovaním o základnom práve alebo slobode. Z tohto dôvodu ústavný súd v rámci

predbežného prerokovania o takýchto otázkach nerozhodoval ().

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol, a z tohto dôvodu jej žiadosť

o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia podľa

neprerokovával.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2008