Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-110-2019.pdf
PDF · 113.09 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/110/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Marianny Muranskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q., XX.XX. XXXX, U., XX.XX. XXXX, B., XX.XX. XXXX, T. , zastúpených v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov H. T., nar. XX.XX. XXXX, bytom M., B. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, AK Poprad Štefánikova 8, a U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. A. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie, č. 13, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode manželstva rodičov o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/126/2016-164 zo dňa 02.04.2019 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Argumentácia účastníkov konania
1. Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov a úprava rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom. V konaní bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté právoplatne o rozvode manželstva účastníkov konania, rozsudkom č.k. 14P126/2016 - 65 zo dňa 19.06.2018. V dôsledku podaného odvolania proti výrokom o zverení maloletých detí do osobnej výlučnej starostlivosti matky bol odvolacím súdom zrušený rozsudok v napadnutých výrokoch a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (uznesenie č.k. 21CoP25/2018-102).
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že: „I. Zveruje maloleté deti Q., nar. XX.XX. XXXX, U., nar. XX.XX. XXXX, a B., nar. XX.XX. XXXX T., do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových intervaloch vždy od nedele 17. hod. do nasledujúcej nedele do 17. hod. od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že ako prvá bude mať deti v starostlivosti matka. II. Odovzdanie a návrat maloletých detí bude v mieste bydliska matky. III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. IV. Výživné zo strany rodičov navzájom neurčuje. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na vek detí, kedy deti potrebujú vo väčšom rozsahu aj mužský vzor pre zdravý vývoj a vzhľadom na všetky vytvorené podmienky, ktoré rodičia majú javí sa striedavá starostlivosť ako vhodná a v najlepšom záujme detí, aby nemali čas určený s otcom len formou
styku. Súčasná práva úprava uprednostňuje striedavú starostlivosť a z hľadiska skutkového stavu sa táto javí prospešná pre deti. Je nutné si uvedomiť, že z hľadiska výchovy detí je iné, ak s každým z rodičov trávi nielen chvíle oddychu, výletov, ale aby aj školské alebo iné povinnosti aby dieťa zdieľalo spolu so svojím rodičom z jednej i druhej strany. Navyše, keďže vzťah rodičov s deťmi a navzájom je nekonfliktný, deti nebudú pociťovať žiadnu ujmu a nemôže byť celková starostlivosť o deti aj z hľadiska plnení školských povinností, prípadne pri nejakých zdravotných a výchovných problémoch, len na strane matky, ale je potrebné do starostlivosti o mal. deti viac zapojiť aj druhého rodiča. V neposlednom rade súd zohľadnil i samotnú vôľu maloletých detí, ktorú prezentoval nielen pred opatrovníkom, ale aj v samotnom súdnom konaní. Je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len prostriedky na zabezpečenie výživy, ošatenia a podobne, ale že zahŕňa aj výdavky na úhradu nájomného za byt, v ktorom dieťa žije, spotreby energie, daňových a iných povinností. Vzhľadom na prakticky totožnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti a prakticky ich totožné možnosti a schopnosti výživné zo strany rodičov vzájomne neurčil.
4. Poukázal na ustanovenia § 24 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu
5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V rozhodnutí napáda nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukazuje na to, že znaleckými posudkami bolo jednoznačne preukázané, že otec maloletých detí nie je výchovne spôsobilý k riadnej osobnej dlhodobej starostlivosti o maloleté deti. Štruktúra troch maloletých detí je vo vývine a nemôže takáto nezrelá osobnosť otca dlhodobo zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, nakoľko by došlo z jeho strany k deformovaniu osobnostných a povahových hodnôt detí. Súdny znalci sa vyjadrili, že zo strany otca dochádza k cielenému ovplyvňovaniu maloletých detí negatívnym smerom k ich matke a k pripútavaniu sa. Znalci zdôraznili, že súčasný štýl otca je výrazne negatívny pre ich zdravý vývin do budúcnosti. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje s poukazom na prianie maloletých detí, avšak nie je na starostlivom a komplexnom posudzovaní ich záujmov. Ďalšou podmienkou, ktorá nie je súdom prvej inštancie vyhodnotená je otázka komunikácia medzi rodičmi, pričom matka poukazuje na to, že komunikácia rodičov je limitovaná vzájomnými nezhodami a vnímaním tejto vzájomnej vzťahovej situácie u otca ako bojom o deti.
6. Kolízny opatrovník podal písomné vyjadrenie k odvolaniu matky. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny s poukazom na to, že znalecké posudky sú len jedným z dôkazných prostriedkov pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k deťom. Deti majú silné citové väzby na obidvoch rodičov a zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s ich vývinovými potrebami a poskytuje stabilitu pre ich ďalší vývoj. Deti sú spôsobilé, vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vedia vyjadriť svoj názor na danú vec. Závery zo správ základných škôl, ktoré deti navštevujú, a to Q. a U. potvrdzujú, že o deti je postarané zo strany oboch rodičov.
7. Otec podal vyjadrenie k odvolaniu matky s návrhom na potvrdenie rozsudku ako vecne správneho. Má za to, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu záveru. Vyrovnal sa s názorom maloletých detí, skúmal záujem maloletých detí. Pokiaľ matka poukazuje na znalecké posudky, tak tieto znalecké posudky boli vyhotovené v roku 2016 až 2017. Znalecký stav neodzrkadľuje súčasný aktuálny stav. Otec sa nestotožňuje so znaleckými posudkami.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľmi do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky matky vyjadrujúce nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala rozhodnou otázka posúdenia predpokladov pre zverenie maloletých synov do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
11. Matka namieta závery súdu o skúmaní najlepšieho záujmu maloletých . Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza správne z posúdenia záujmu každého maloletého dieťaťa na danej striedavej osobnej starostlivosti.
12. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Tomu musí byť venovaný prioritný záujem.
13. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.
Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa§ 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
14. Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“. Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
15. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).
16. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom každého dieťaťa, aby vyrastalo v S. a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Nepochybuje o tom, že obaja rodičia svoje deti milujú. Pri zisťovaní najlepšieho záujmu mal. deti Q., U. B. boli zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre prijatie záver čo je v ich najlepšom záujme.
17. Pri rozhodovaní o zverení do striedavej výchovy rodičov, je treba vychádzať z premisy, ako to správne realizoval súd prvej inštancie, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené predovšetkým do starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Na druhej strane striedavá starostlivosť nie je len právom rodičov, ale aj ich povinnosťou (porovnaj napríklad Nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 238/05 zo dňa 17.01.2006, uznesenie sp.zn. II. ÚS 278/08 zo dňa 12.06.2008).
18. Odvolací súd má za to, že súd zohľadnil kritéria , ktoré musia súdy z hľadiska nutnosti rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa v konaniach o úprave výchovných pomerov vziať na zreteľ. Sú nimi najmä 1/ existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie usilujúcu osobu, 2/ mieru zachovania identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3/ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon 4/ prianie maloletého dieťaťa (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp zn. I. ÚS 2482/13).
19. V konaní, v ktorom má byť rozhodnuté komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti je za účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný záujem všetky relevantné kritéria posúdiť samostatne a ak sú u všetkých týchto osôb naplnené rovnakou mierou je žiaduce dieťa zveriť do výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti umožňujú. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 2482/13).
20. K prvému kritériu, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou osobou treba podotknúť, že obaja rodičia spĺňajú dané kritérium. Nemožno spochybniť, že väzba medzi matkou a maloletým dieťaťom a otcom a maloletým dieťaťom je jedným z prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca a porušenie tejto prirodzenej ľudskej väzby je prípustné iba za situácie, ak pre takýto zásah existujú závažné dôvody (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.07.2010 sp. zn. IV. ÚS 2244/09).
21. Druhým kritériom je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej, ktorej osobe. Pri tomto kritériu súdy sú vždy povinné usilovať o to, aby zásah do rodinného života bol zásah minimálny. Zdôrazňuje sa dôležitosť toho, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných blízkych osôb v živote dieťaťa a ktorá kontaktu dieťaťa s takýmito osobami nebude brániť. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o maloletom dieťati po
rozpade rodiny rodičov je snažiť sa vytvoriť čo najlepšie podmienky pre nasledujúci život detí po rozpade rodiny a snažiť sa, aby ten zásah bol do rodinného života maloletých detí minimálny.
22. Matka poukazuje na to, že otec nie je osobou, ktorá by bola spôsobilá deti vychovávať pretože otec neuznáva dôležitosť matky ako dôležitej osoby v živote detí a to nie je v záujme teda vývoja maloletých detí.
23. Pri skúmaní naplnenia predpokladov tohto kritéria považuje odvolací súd za dôležité konštatovať, že striedavá osobná starostlivosť fakticky a reálne prebieha už po pomerne dlhú dobu. Vychádzajúc zo zistených názorov maloletých detí, im táto forma starostlivosti vyhovuje. Zo zistení kolízneho opatrovníka, ktoré bolo naposledy zrealizované 14.01.2019 vyplýva záver, ktorý je dôležitý aj pre skúmanie splnenia tohto druhého kritéria a to, že maloleté deti nevyslovujú žiadne negatívne názory vo vzťahu k matke. Ak by naozaj boli ovplyvňované otcom do tej miery, ako to tvrdí matka a tak intenzívne, že by bola popieraná dôležitosť matky v živote detí, tak odvolací sú je presvedčený, že názory maloletých detí by boli vo vzťahu k matke prezentované negatívne, nemali by záujem o matku alebo v menšej miere než je tomu doposiaľ . Staršie deti vyslovujú názor, že im je rovnako dobre u ocka ako aj u mamky. A práve tieto závery sú tým dôležitým signálom, že otec rešpektuje úlohu matky, rešpektuje význam druhého rodiča a má snahu, aby striedavá osobná starostlivosť bola v plnom záujme detí tak, aby aj matka sa podieľala na výchove detí v rovnakej miere.
24. Odvolací súd je presvedčený, že obaja rodičia si uvedomujú svoju rodičovskú zodpovednosť za rozpad rodiny, uvedomujú si vážnosť starostlivosti a výchovy o svoje maloleté deti po rozpade rodiny a je presvedčený, že si uvedomujú aj to, že v prípade, ak by mali snahu toho druhého rodiča znevažovať alebo ublížiť niektorému z rodičov, manipulovať s deťmi tak, by časom stratili sympatie toho svojho dieťaťa. Rodičia sa musia obidvaja snažiť pristupovať s plným rešpektom k úlohe rodiča, čím pomôžu výrazným spôsobom všetkým maloletým deťom v ich ďalšom zdravom psychickom vývine. Pri prijatom rozhodnutí súdu o striedavej starostlivosti dôjde tak k minimálnemu zásahu do doterajšieho života maloletých detí, pretože rodičia budú s nimi tráviť rovnaký čas a podieľať sa na ich výchove rovnocenne.
25. Ďalším kritérium je schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti, zaistiť vývoj, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, takže pri týchto kritériách sa zohľadňuje vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálna integrita danej osoby a jej správanie k dieťaťu (porovnaj ESLP vo veci Liubenova c/a Bulharsku zo dňa 18.10.2011 č. 13786/04 bod 73).
26. Pri posudzovaní predmetného kritéria súd prvej inštancie zisťoval schopnosti obidvoch rodičov, správne konštatoval, že na strane oboch rodičov sú vytvorené vhodné výchovné podmienky. Je treba podotknúť, že v dôsledku vytvorenia rovnakých možnosti, obidvaja rodičia sa budú podieľať rovnocenne na výchove, každé ich dieťa nestratí mužský, ani ženský vzor. Pre chlapcov je veľmi dôležité, aby mali mužský vzor, aby sa mohli naučiť ako sa správať k ženám, k rodičom, k partnerke. Otec musí byť príkladom pre svojho syna a nastaviť svoje správanie a postoje k matke tak, aby maloleté deti vnímali správanie otca k ich matke ako správanie plné rešpektu k dôležitej úlohe matky v živote synov. Rovnako je dôležité, aby dieťa malo vzor ženský, aby vnímalo matku ako milujúcu osobnosť, aby bola pre ňho dôležitým človekom v živote. Obaja rodičia musia vyslať svojím správaním jasný signál ,že vzniknuté ťažkosti z rozpadu rodiny za ktorý nesú zodpovednosť vzájomne vyriešili, prijali vlastný podiel zodpovednosti a snažia sa nájsť riešenie. A v neposlednom rade nezničia puto svojich detí, ktoré nepochybne obaja milujú k jednému z nich. Schopnosť konštruktívnej komunikácie je vecou oboch rodičov.
27. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajú závery, že nie je spochybnená schopnosť rodičov sa o mal. synov osobne starať. Táto schopnosť vyplýva zo zistení, že mal. deti majú u matky ako aj otca zabezpečené vhodné podmienky pre zdravý fyzický materiálny a emocionálny vývoj. Výchovné prostredie u oboch rodičov je rovnocenné V predmetnej právnej veci je rozhodnou predovšetkým skutočnosť stabilného výchovného prostredia, v momentálnom výchovnom prostredí u matky aj otca sa maloleté deti cítia dobre, obaja rodičia im zabezpečujú pocit istoty a bezpečia. Tretie kritérium schopnosti rodičov zabezpečiť vývoj maloletých detí, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby sú na strane oboch rodičov rovnaké.
28. V tejto súvislosti k námietke matky o nespôsobilosti otca riadne deti vychovávať je potrebné uviesť, že matka vo vzťahu k osobnosti otca poukazuje na zistenia súdnych znalcov, ktorí realizovali súdnoznalecké posudky v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na Okresnom súde Poprad vedenom pod sp. zn. 15P/10/2016. Podľa názoru matky otec je osobnosťou, ktorá je nezrelá pre dlhodobé zabezpečovanie osobnej starostlivosti. Znalecký posudok M.. W. Č. (č.l. 151-183 pripojeného súdneho spisu sp.zn. 15P/10/2016) bol realizovaný v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Znalecký posudok je vyhotovený znalkyňou dňa 16.11.2017. Okrem iného daná znalkyňa má za to, že výchovné prostredie u matky je vhodnejšie ako výchovné prostredia u otca. Obaja rodičia sú však schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť vo vzťahu k deťom. Konanie bolo následne skončené späťvzatím návrhu matkou dňa 13.11.2018. Od realizácie znaleckého dokazovania uplynula určitá doba. Je potrebné uviesť, že obe znalecké posudky na ktoré poukazuje odvolateľka, aj znalecký posudok M.. Š., boli vykonané v roku 2016 a 2017 a rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý odvolací súd akceptuje.
29. Z vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie pokiaľ ide o zisťovanie pomerov na strane oboch rodičov zo strany kolízneho opatrovníka, správ zo základnej školy , ktorú navštevujú Q. X. U., nevyplývajú žiadne zistenia, ktoré by závažným spôsobom spochybňovali spôsobilosť otca vykonávať starostlivosť o maloleté deti a zvládnuť a zabezpečiť im zdravý, nie len materiálny, ale aj zdravý psychický a sociálny vývin. Zo strany matky neboli predložené návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by predmetné zistenia boli spôsobilé vyvrátiť.
30. Posledné kritérium prianie maloletého dieťa nepochybne svedčí v prospech striedavej osobnej starostlivosti. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť odrážajúce jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku právom posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Pranie dieťaťa je dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu, u mladších detí najmä v predškolskom veku súdy hodnotia názor s prihliadnutím ich veku a rozumovej vyspelosti. Názor maloletých detí nie je potrebné korigovať, maloletí synovia majú vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu k rodičom a neodmietajú ani jedného z rodičov. Názor každého maloletého dieťaťa bol zistený nepriamo, prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Naposledy, dňa 14.01.2019. Maloletý Q. uviedol, že mu striedavá osobná starostlivosť vyhovuje, zvykol si u mamky aj u ocka, rodičia rešpektujú, že chce ísť k druhému rodičovi, rodičia sa o neho dobre starajú, viac sa učí s tatíkom ako s mamkou. Maloletý U. uviedol, že navštevuje 5. ročník základnej školy a jemu vyhovuje striedavá osobná starostlivosť a nechcel by to meniť. Maloletý B. povedal, že vyjadril svoj názor, že chcel by, aby rodina bývala spolu tak, ako to bolo v starom byte.
31. Matka v podanom odvolaní spochybňuje súdom vyhodnotený najlepší záujem maloletých detí v danom konaní vo vzťahu k ich zvereniu do striedavej osobnej starostlivosti .Podľa jej názoru vyjadrenie detí a ich prianie nie je jediné kritérium pre posúdenie ich záujmu. Poukazuje na to, že otec sa snaží deti si získavať a preto nie je možné brať na zreteľ ich vyjadrenie. K tejto námietke je potrebné poukázať na to, že prianie detí vzhľadom na ich vek je dôležitým vodítkom pre rozhodovanie o ich ďalšom osude a je potrebné na ne prihliadnuť. Ani odvolací súd ako už konštatoval nenašiel dôvody pre korigovanie vysloveného názoru maloletých detí.
32. Správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou vyhodnotil spôsobom, že nesúhlas rodičia nemá byť dôvodom pre nerozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti a dôvody, ktoré uviedla matka vyhodnotil a nepovažoval ich za tak intenzívne a negatívne zasahujúce do záujmov maloletých detí.
33. Opätovne odvolací súd pripomína, že záujmom dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s obidvoma rodičmi a ujma, ktorá vznikne zo strany väzby k jednému z rodičov v dôsledku manipulácie s druhým rodičom je veľmi vážna. Odvolací súd ďalej pripomína a zdôrazňuje, že akýkoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že dieťa má právo poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosť tráviť s každým z nich čas a vyrovnať sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje dieťa k nenávisti, či k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému. „ Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti“ (Jürgen Rudolf).
34. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka , ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
35. Z vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny a postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.) ho potvrdil.
36. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
37. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).