Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_60Cb-45-2019.pdf
PDF · 153.56 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobkyne S. I. - A., C. N. I. G. N., Z. B. XXX/XA, Q.: XX XXX XXX proti žalovanému Diamond Life s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Rudohorská 33, IČO: 36 623 067, zastúpenému JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Stoličková 4, IČO: 45 016 071, o zaplatenie 116,66 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 116,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 116,66 Eur od 16. 03. 2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na tunajší súd dňa 13. 05. 2019 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 116,66 Eur s príslušenstvom.
2) Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 60Cb/45/2019-17 zo dňa 16. 05. 2019, ktorý bol však v zmysle ustanovenia § 267 ods. 3 CSP uznesením tunajšieho súdu č. k. 60Cb/45/2019-32 zo dňa 12. 06. 2019 zrušený z dôvodu, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením.
3) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:
4) Podľa tvrdenia žalobkyne v návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného na tunajší súd dňa 13. 05. 2019 (na č. l. 1 - 3 p. v.), žalobkyňa v súlade a podľa čl. V. Rámcovej zmluvy vyfakturovala zmluvnú pokutu podľa faktúry č. 180100115 zo dňa 25. 01. 2018, splatnej dňa 15. 03. 2018 na sumu 116,66 Eur a uplatnila si úroky z omeškania z nezaplatených súm, ktoré sú špecifikované v petite návrhu.
5) Na preukázanie svojich tvrdení pripojila žalobkyňa k návrhu na vydanie platobného rozkazu tieto listinné dôkazy: faktúru č. 180100115 zo dňa 25. 01. 2018, splatnú 15. 03. 2018 vo výške 116,66 Eur (na č. l. 4 p. v.), Rámcovú kúpnu zmluvu uzavretú podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 19. 04. 2017 (na č. l. 5 p. v.), Výpis zo živnostenského registra o registrácii žalobkyne zo dňa 13. 05. 2019 (na č. l. 6 p. v.), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica o registrácii žalovaného zo dňa 13. 05. 2019 (na č. l. 7 - 8 p. v.), e-mailové podanie žalobkyne zo dňa 25. 01. 2018 (na č. l. 9 p. v.), e-mailové podanie žalovaného zo dňa 25. 01. 2018 (na č. l. 10 p. v.) a e-mail
žalobkyne označený ako „Upozornenie na neuhradenú faktúru č. 180100115“ zo dňa 16. 04. 2019 (na č. l. 11 p. v.).
6) Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 04. 06. 2019 doručenom tunajšiemu súdu dňa 04. 06. 2019 (na č. l. 23 p. v.) v celom rozsahu nestotožnil so skutkovým a právnym odôvodnením návrhu žalobkyne a nárok žalobkyne v celom rozsahu poprel. Právny zástupca žalovaného ďalej v odpore uviedol, že ustanovenie čl. V. Rámcovej zmluvy je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka; nároku žalobkyne uplatňovaného na základe ustanovenia čl. V. Rámcovej zmluvy nemožno vyhovieť, nakoľko sa jedná o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto v zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. Právny zástupca žalovaného v odpore zároveň uviedol, že nárok žalobkyne uplatňovaný na základe ustanovenia čl. V. Rámcovej zmluvy, pokiaľ súd žalobu nezamietne z vyššie uvedených dôvodov, je potrebné znížiť v zmysle ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, podľa ktorého neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V danom prípade žalobkyňa uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 1,66 % z dlžnej sumy denne, t. j. 605,9 % ročne, čo predstavuje výšku, ktorá je celkom zjavne v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Navrhol preto, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7) V reakcii na podaný odpor proti platobnému rozkazu žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 09. 07. 2019 podanom na tunajší súd dňa 09. 07. 2019 (na č. l. 39
- 40 p. v.) uviedla, že dňa 06. 12. 2017 prevzal poverený pracovník žalovaného p. Hatala tovar na základe vlastného výberu v sume 439,25 Eur, čo potvrdil podpisom na dodacom liste. Dňa 06. 12. 2017 bola žalovanému vystavená a zaslaná faktúra č. 170100390 na sumu 439,25 Eur, splatná dňa 05. 01. 2018. Žalovaný uhradil faktúru dňa 22. 01. 2018, teda meškal s platbou 16 dní. V zmysle ustanovenia čl. V. Rámcovej kúpnej zmluvy podpísanej žalovaným a žalobkyňou dňa 19. 04. 2017 mu bola dňa 25. 01. 2018 faktúrou č. 180100115 vyfakturovaná zmluvná pokuta v sume 116,66 Eur bez DPH s lehotou splatnosti 15. 03. 2018. Predmetná faktúra nebola od 16. 03. 2018 do dňa písomného vyjadrenia (09. 07. 2019) uhradená a to napriek e-mailu žalovaného doručenému žalobkyni dňa 06. 05. 2019, v ktorom uviedol, že faktúru č. 180100115 uhradí. Podľa vyjadrenia žalobkyne, žalovaným podaný odpor proti platobnému rozkazu neobsahuje odôvodnenie vo veci samej, teda žalovaný neuviedol skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobkyňou tvrdeného nároku, nakoľko zástupca žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu vyjadril nesúhlas s nárokom žalobkyne, avšak neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobkyňou tvrdeného nároku. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Cb/86/2013-51 zo dňa 06. 09. 2013 a č. k. 8Cb/84/2013-49 zo dňa 04. 12. 2013, najmä však na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 172/2007 zo dňa 30. 09. 2018, v ktorom uviedol, že „dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinností (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby, o ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní - čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané, neprimeranosti zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú “dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť.“ Žalobkyňa zároveň poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 107/07-43 zo dňa 30. 10. 2007, v ktorom okrem iného uviedol, že „k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 7/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania“. Vzhľadom k okolnostiam veci, najmä však preto, že inak žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojho oprávneného nároku, navrhla, aby súd vydal rozsudok, ktorým žalovanému uloží povinnosť žalobkyni zaplatiť sumu 116,66 Euro a nahradiť jej trovy konania, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa k svojmu písomnému
vyjadreniu pripojila nasledovné listinné dôkazy: e-mail žalovaného adresovaný žalobkyni zo dňa 06. 05. 2019, fotokópiu Dodacieho listu zo dňa 06. 12. 2017, faktúru č. 170100390 zo dňa 06. 12. 2017, splatnú dňa 05. 01. 2018 na sumu 439,25 Eur. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 41 - 43 p. v.
8) Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 03. 06. 2020 doručenom tunajšiemu súdu dňa 03. 06. 2020 (na č. l. 67 - 68 p. v.) k vyjadreniu žalobcu zo dňa 09. 07. 2019 poukázal na skutočnosť, že odpor žalovaného bol riadne zdôvodnený spochybnením nároku uplatneného žalobcom argumentom absolútnej neplatnosti časti čl. V. Rámcovej kúpnej zmluvy týkajúcej sa dojednania zmluvnej pokuty a výšky zmluvnej pokuty, poukázaním na výkon práva žalobcu spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a žiadosťou na uplatnenie moderačného oprávnenia súdu. Absolútnu neplatnosť časti čl. V. Rámcovej kúpnej zmluvy odôvodnil tým, že ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka sa ako tzv. generálny korektív platnosti právnych úkonov uplatňuje aj v obchodnom práve. Námietka žalovaného smerovala k tej časti čl. V. Rámcovej zmluvy, ktorej predmetom je dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 1,66 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Takto stanovená výška zmluvnej pokuty, bez prihliadnutia na výšku dlžnej sumy a dobu omeškania, navyše v kumulácii so zákonným úrokom z omeškania je rozpore s dobrými mravmi a ich subkategóriou - zásadami poctivého obchodného styku. Rozpor so zásadami poctivého obchodného styku odôvodnil tým, že podľa ustálenej judikatúry inštitút poctivého obchodného styku predstavuje konkretizáciu všeobecnejších morálnych pravidiel, ktoré sú obsiahnuté v pojme dobré mravy. Zásady poctivého obchodného styku teda predstavujú súbor zásad správania sa subjektov práva, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 457/2010 je ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka potrebné chápať ako výraz určitej flexibility v obchodných vzťahoch, s cieľom pripustiť výnimky z pozitívneho práva v záujme toho, aby nedochádzalo jeho formalistickým uplatňovaním k zjavnej nespravodlivosti. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/5/2012 vyplýva, že zásada poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. Uplatňovanie zásady poctivého obchodného styku v obchodnej praxi spočíva v rešpektovaní tejto zásady už pri uzatváraní obchodných zmlúv, ako aj v priebehu ich plnenia. Porušenie zásady poctivého obchodného styku teda predstavuje integrálnu súčasť inštitútu dobrých mravov, je jeho podmnožinou. Každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Žalobou sa žalobca domáha zaplatenia faktúry č. 180100115 zo dňa 25. 01. 2018, ktorou si voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 1,66% denne z dlžnej sumy 439,25 EUR za obdobie od 06. 01. 2018 do 21. 01. 2018 (faktúra za tovar č. 170100390 zo dňa 06. 12. 2017, splatná dňa 05. 01. 2018). Hoci podľa čl. V. Rámcovej zmluvy je splatnosť faktúr žalobcu 14 dní, samotný žalobca pri určení splatnosti faktúry postupoval benevolentne a túto určil na 30 dní. Následne žalobca sankcionoval žalovaného za 16 dní zmluvnou pokutou vo výške 26,56 % z dlžnej sumy. Neprimeranosť konania žalobcu, ktorým uplatňuje voči žalovanému zmluvnú pokutu je možné ilustrovať tiež porovnaním jej výšky so zákonom určenou výškou úroku z omeškania, ktorý je 8 % ročne. Výška zmluvnej pokuty, ktorej sa domáha žalobca (popri zachovaní nároku na zákonný úrok z omeškania) je 605,9 % ročne. Právny zástupca žalovaného moderáciu výšky zmluvnej pokuty odôvodnil tým, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2010, sp. zn. 2 Obdo 39/2010, pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva by sa mal súd zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Súd by sa mal zamerať nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale aj na iné skutočnosti (napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj na skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie a pod.). Žalobca nepreukázal v súvislosti s omeškaním žalovaného vznik žiadnej škody. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že v Rámcovej zmluve, ktorej text mu predložil na podpis žalobca, nie je zmluvná pokuta dojednaná recipročne a táto zaťažuje len žalovaného. Uplatňovaná ročná výška zmluvnej pokuty 605,9 % je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a žiadny význam zabezpečovanej povinnosti nekonvaliduje jej neprimeranosť. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica po nariadenom pojednávaní a vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9) Žalobkyňa na pojednávaní vo veci samej dňa 05. 06. 2020 (na č. l. 72 - 76 p. v.) uviedla, že trvá na podanej žalobe v takom rozsahu, ako bol doručený súdu dňa 13. 05. 2019, v intenciách ktorej žaloby bol aj vydaný platobný rozkaz a zároveň odkázala na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia.
10) Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci samej dňa 05. 06. 2020 (na č. l. 72 - 76 p. v.) uviedol, že zotrváva na odpore zo dňa 03. 06. 2019, ako aj na obsahu vyjadrenia zo dňa 04. 06. 2020 a poukázal na to, že predmetnú rámcovú zmluvu, na základe ktorej spolu strany sporu obchodovali, pripravila žalobkyňa, jej obsah formulovala žalobkyňa a žalovaná strana túto zmluvu len podpísala. To znamená, že aj ustanovenie článku V. o zmluvnej pokute vo výške 1,66 % do zmluvy zaviedla žalobkyňa a aplikácia tejto dohody najlepšie prezentuje jej rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. V tomto prípade ide síce len o 116,- Eur, ale princíp je podľa nášho názoru dôležitejší a keby aj súd nedospel k záveru, že predmetné ustanovenie je v danej časti neplatné pre rozpor so zákonom, tak minimálne podľa nášho názoru sú dané dôvody na zmoderovanie výšky zmluvnej pokuty.
11) Právny zástupca žalovaného prezentoval svoje stanovisko na porovnaní zákonného úroku z omeškania, čiže akejsi majetkovej sankcie voči subjektu, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného záväzku a nejakej satisfakčnej pre ten oprávnený subjekt a to je teda zákonný úrok z omeškania, ktorý je 8 % ročne. Keď dennú sadzbu zmluvnej pokuty, ktorú obsahuje predmetná rámcová zmluva 1,66 %, prevedieme do ročného vyjadrenia, tak je to 605,9% sankcia ročne, čo je viac ako 100-násobok zákonného úroku z omeškania. V tomto prípade bol v omeškaní žalovaný so sumou 439,25 Eur 16 dní, teda 2 týždne, a toto omeškanie na základe tejto zmluvnej pokuty mu vygenerovalo sankciu vo výške 26,56 % z dlžnej sumy, to znamená štvrtinu za 2 týždne. Právny zástupca žalovaného uviedol, že tento prípad zo strany žalobkyne je akýmsi takým prieskumným prípadom pre to, aby získala rozsudok súdu, ktorým by jej bola výška 605,9 % ročne na zmluvnú pokutu akýmsi spôsobom teda priznaná a verifikovaná ako oprávnená, avšak žalobkyni tu skôr ide o princíp ako o danú sumu, pretože následne v roku 2019 žalobkyňa vystavila faktúru 190100295, ktorou si voči žalovanému uplatňuje z titulu iného obchodu z dlžnej sumy 487,19 Eur za omeškanie od 09. 03. 2017 do 25. 03. 2018, a v tomto prípade si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 3.089,37 Eur, to znamená, že toto podľa nášho názoru je pointa podania aj tejto žaloby, aj nesúhlasu so zmierom a v prípade, že by bola súdom verifikovaná výška 605,9 % ročne, okamžite podľa nášho názoru žalobkyňa uplatní aj 3.000,- eurovú zmluvnú pokutu a na nej teda ešte viac, podľa nášho názoru, sa dá prezentovať a ešte viac sa zvýrazňuje na absolútny nepomer medzi hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti a výškou zmluvnej pokuty.
12) Právny zástupca žalovaného poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Obdo 39/2010, ktoré sa týka teda moderácie súdom, kde je potrebné zohľadňovať aj iné okolnosti, za ktorých k dohode a k uplatneniu o zmluvnej pokute došlo a v tejto súvislosti poukázal, že to nebol žalovaný, ktorý zaviedol takúto výšku zmluvnej pokuty do zmluvy a vzhľadom na to, že zmluva bola predtlačená a boli tam len ručne dopísané údaje o žalovanom, má za to, že toto je akýsi vzor, ktorý žalobkyňa používa vo vzťahu ku všetkým obchodným partnerom, teda vo vzťahu k danému ktorému pri dodaní tovaru zrejme vypíšu rukou túto zmluvu. Zároveň poukázal na obsah dohody s tým, že tam nie je žiadna reciprocita a takouto sankciou je viazaný len žalovaný. Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že by jej vznikla akákoľvek škoda v súvislosti s omeškaním so zaplatením tejto faktúry, napríklad tým 16-dňovým. V samotnej zmluve si dohodli splatnosť 14 dní, ak teda nebude v konkrétnom prípade uvedené na faktúre inak a uviedla na faktúre, že 30 dní, to znamená, že 15 dní navyše v podstate aj oproti samotnej zmluve pre samotnú žalobkyňu nebolo zdá sa byť žiadnym problémom, keď teda dobrovoľne navýšila oproti rámcovej zmluve vo faktúre splatnosť z 15-tich na 30. No a nebolo to zaplatené v 30-tich, ale v 45-tich dňoch. To znamená, že 15 dní vo vzťahu k splatnosti a k zaplateniu faktúry zrejme nebolo významným prvkom alebo nejakým kritériom pre samotnú žalobkyňu. Následne si však sankciou vo výške 26,56 % uplatnila nárok na zmluvnú pokutu. Uplatnená zmluvná pokuta, je absolútne neprimeraná, a pokiaľ súd vzhliadne základ nároku na pokutu za daný a ustanovenie v článku V. v tej časti je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, tak žiada žalovaný súd, aby aplikoval výšku, teda možnosť zmoderovať, znížiť vzhľadom na hodnotu, význam zabezpečovanej povinnosti, správanie sa strán sporu, ako aj to, že žiadna škoda tam prakticky preukázaná nebola, tak aby znižoval zmluvnú pokutu. Ku výške zmluvnej pokuty sa právny zástupca žalovaného vyjadril, že si strana žalovaného vie predstaviť aj 100 % ročne zmluvnú pokutu, je to dosť oproti zákonnému úroku z omeškania, ktorý je 8 % ročne, ale 605,9 % ročne je mimoriadne vysoká sankcia a je na mieste túto moderovať. Právny zástupca žalovaného uviedol, že z výpisu z účtu zo strany žalovaného, ktorý má k dispozícii, vyplýva, že sumu 439,25 Eur žalovaný dal príkaz na úhradu dňa 19. 01. 2018, teda nepoprel, že táto dlžná suma bola pripísaná na účet žalobkyne dňa 22. 01. 2018.
13) Žalobkyňa v rámci záverečnej reči k veci uviedla, že odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia a navrhuje, aby súd vydal rozhodnutie v zmysle a podľa návrhu zo dňa 13. 05. 2019, doplneného 09. 07. 2019.
14) Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči k veci uviedol, že žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že ustanovenie Rámcovej kúpnej zmluvy, ktoré tvorí právny základ uplatňovaného nároku, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Pre prípad, že súd bude nárok žalobcu považovať za v tomto smere oprávnený, žalovaná strana žiada súd o uplatnenie oprávnenia zmoderovať, to znamená znížiť výšku uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorá teda podľa nášho názoru vo výške 605,9 % ročne je neprimerane vysoká, v tomto prípade vo vzťahu k trovám konania žiada žalovaný tak, aby súd rozhodol tak, že pokiaľ bude žaloba zamietnutá, aby žalovanému bola priznaná náhrada trov súdneho konania vo výške 100 % a v prípade, že bude rozhodnuté o časti nároku uplatňovaného touto žalobou, aby súd rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci.
15) Z Výpisu zo živnostenského registra vedeného Okresným úradom Martin, číslo: 509-1475 (na č. l. 6 p. v.) bolo preukázané, že žalobkyňa je podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia od 02. 11. 1998 a z Výpisu z Obchodného registra vedeného Okresným súdom Banská Bystrica (na č. l. 7 - 8 p. v.) bolo preukázané, že žalovaný je podnikateľom, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) od 23. 01. 2004.
16) Z čl. I. Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 04. 2017 (na č. l. 5 p. v.) súd zistil, že žalobkyňa sa v postavení predávajúceho zaviazala dodávať žalovanému v postavení kupujúceho tovar na základe jeho objednávky, pričom predmetom dodávok sú komodity z ponuky žalobkyne v postavení predávajúcej.
17) Z čl. II. Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 04. 2017 súd zistil, že žalovaný sa v postavení kupujúceho zaviazal zaplatiť za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu. Táto kúpna cena je určená predávajúcim a kupujúci bol s touto riadne oboznámený. Prevzatím dodávaného tovaru kupujúci potvrdzuje, že takto stanovenú kúpnu cenu akceptuje.
18) Podľa čl. IV. Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 04. 2017 je miestom plnenia sídlo predávajúceho, ak nie je účastníkmi vzťahu dohodnuté inak.
19) V čl. V. Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 04. 2017 si zmluvné (sporové) strany dohodli, že v prípade omeškania s plnením záväzku je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 1,66 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s plnením kúpnej ceny. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok na úrok z omeškania podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka. Kupujúci sa zaväzuje uhradiť: a) predávajúcemu za každú zaslanú upomienku po lehote splatnosti faktúry čiastku 5 €, ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej, b) čiastku 75 €, ktorá predstavuje hodnotu za vyhotovenie návrhu na vydanie platobného rozkazu.
20) Faktúrou č. 170100390 (na č. l. 43 p. v.) zo dňa 06. 12. 2017, splatnou dňa 05. 01. 2018, vyúčtovala žalobkyňa žalovanému za dodaný tovar sumu 439,25 Eur.
21) Podľa Dodacieho listu zo dňa 06. 12. 2017 (na č. l. 42 p. v.) žalobkyňa dodala žalovanému tovar zhodný s tovarom uvedeným na faktúre č. 170100390 zo dňa 06. 12. 2017.
22) Žalovaný zaplatil za dodaný tovar sumu 439,25 Eur dňa 22. 01. 2018, teda 16 dní po lehote splatnosti faktúry č. 170100390. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná (§ 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“)).
23) Faktúrou č. 180100115 zo dňa 25. 01. 2018, splatnou dňa 15. 03. 2018, vyúčtovala žalobkyňa žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 116,66 Eur za obdobie omeškania od 06. 01. 2018 do 21. 01. 2018 (na č. l. 4 p. v.).
24) V súdenom prípade si žalobkyňa uplatnila svoj nárok na zaplatenie písomne dohodnutej zmluvnej pokuty a zákonných úrokov z omeškania voči dlžníkovi (žalovanému).
25) Podľa § 409 ods. l, 2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí byť v nej aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. 26) Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
27) Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
28) Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
29) Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
30) Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
31) Podľa čl. V. - Platobné podmienky a zmluvná pokuta - Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 04. 2017, platobné podmienky sú upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Ak nie je dohodnuté inak v dátume splatnosti uvedenom na faktúre, splatnosť kúpnej ceny je 14 dní od jej vystavenia na účet predávajúceho. V prípade omeškania s plnením záväzku je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 1,66 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s plnením kúpnej ceny. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok na úrok z omeškania podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka. Kupujúci sa zaväzuje uhradiť: a) predávajúcemu za každú zaslanú upomienku po lehote splatnosti faktúry čiastku 5 €, ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej, b) čiastku 75 €, ktorá predstavuje hodnotu za vyhotovenie návrhu na vydanie platobného rozkazu.
32) Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
33) Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §373 a nasl.
34) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho vyššie zistil, pričom iné skutočnosti nevyšli v konaní najavo. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 116,66 Eur za oneskorené splatenie dlhu zo strany žalovaného titulom Rámcovej kúpnej zmluvy, ktorú žalobkyňa vyčíslila podľa rámcovej kúpnej zmluvy vo výške 1,66 % denne zo sumy 439,25 Eur od 06. 01. 2018 do 21. 01. 2018. Pri uplatnení nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobkyňa poukázala na Rámcovú kúpnu zmluvu uzavretú so žalovaným dňa 19. 04. 2017. V konaní mal súd
preukázané, že kupujúci (žalovaný) sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku (vo výške 439,25 Eur) do omeškania, čím vznikol predávajúcemu (žalobkyni) nárok na zaplatenie písomne (zmluvne) dohodnutej zmluvnej pokuty (vo výške 116,66 Eur), ako aj nárok na zákonné úroky z omeškania (vo výške 8 % ročne). Žalovaný (ako dlžník) si svoju povinnosť nesplnil.
35) Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zmluvná pokuta je upravená v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka (vymedzenie pojmu a dôsledky zmluvnej pokuty) a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka (niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute), pričom oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva, pričom v Obchodnom zákonníku je označená predmetná úprava ako niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute, z čoho plynie, že je potrebné použiť úpravu Občianskeho zákonníka v tých častiach, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku. Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva a je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti, napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obdo/11/2008 zo dňa 11. decembra 2008, v zmysle ktorého „zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená, a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobe jej určenia.“ Osobitosťou zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku je zodpovednostný princíp, ako aj moderovanie výšky zmluvnej pokuty. Ďalej je potrebné poukázať na to, že zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Zmluvná pokuta má akcesorickú povahu a pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch mohla byť dôvodom moderačného oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom. Moderačné právo súdu upravuje citované ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka. Jeho podstata spočíva v tom, že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu so zreteľom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom hranicou takého zníženia je výška škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka pri právnej úprave zmluvnej pokuty preferuje objektívny princíp. Upravuje teda povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť). Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.
36) V súdenom prípade zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť riadne a včas platiť kúpnu cenu za dodaný a prevzatý tovar zo strany žalovaného, ktorú žalobkyňa fakturovala žalovanému faktúrou so splatnosťou obvykle 14 dní, ak nebola na faktúre uvedená iná lehota splatnosti. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o tom, že ustanovenie rámcovej kúpnej zmluvy o zmluvnej pokute je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neobstojí. Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty v Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 19. 04. 2017 v čl. V. za určité a zrozumiteľné, a preto platné, keď je špecifikovaná jednak povinnosť, na ktorej nesplnenie sa viaže vznik nároku na zmluvnú pokutu a jednak v zmluve je vyjadrený aj spôsob výpočtu zmluvnej pokuty (1,66 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania). To znamená, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaný svojimi podpismi na zmluve vyjadrili súhlas s obsahom Rámcovej kúpnej zmluvy bez akýchkoľvek výhrad, vrátane dohody o zmluvnej pokute. Žalovaný mal možnosť Rámcovú kúpnu zmluvu pripomienkovať (nielen v časti zmluvnej pokuty), čo však neurobil, resp. v súdnom konaní nebola preukázaná snaha žalovaného dosiahnuť princíp reciprocity, napr. v časti zmluvnej pokuty, už pri podpisovaní Rámcovej kúpnej zmluvy. Takúto námietku uplatnil žalovaný až v súdnom konaní v rámci prostriedkov procesnej obrany. Súd považoval Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 19. 04. 2017 v žalovaným namietanej časti čl. V. (zmluvná pokuta) za platne uzavretú,
zmluva nevykazovala znaky absolútnej neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka tak, ako tvrdil žalovaný počas súdneho konania.
37) Žalovaný ďalej v konaní namietal, že nároku žalobkyne uplatňovaného na základe ustanovenia Rámcovej kúpnej zmluvy nemožno vyhovieť, nakoľko sa jedná o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto v zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. K tomuto ustanoveniu súd uvádza, že toto ustanovenie vyníma z právnej ochrany taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Toto ustanovenie prenáša do právnej praxe všeobecnú zásadu súkromného práva v podobe zákazu zneužitia práva. Rešpektovanie zásad poctivého obchodného styku je špecifické pre oblasť obchodno-právnych vzťahov, ktoré sa vyznačujú osobitosťou subjektov v podobe podnikateľov, ktorí vo vzájomných vzťahoch presadzujú svoje podnikateľské záujmy a nesú pritom podnikateľské riziko. U účastníkov takýchto vzťahov sa potom predpokladá vysoká profesionálna úroveň. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite obchodno-právnych vzťahov je možné vo všeobecnej rovine konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé sa v obchodno-právnej rovine považuje aj to, čo by vo sfére všeobecného občianskeho práva mohlo byť považované za rozporné s dobrými mravmi. S takýmto posudzovaním počíta priamo Obchodný zákonník, napr. v ust. § 267 ods. 2, kde vylučuje možnosť v obchodno-právnych vzťahoch namietať tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/11/2008 sa „predpokladá, že vo vzťahoch s inými podnikateľmi bude podnikateľ presadzovať svoj záujem a využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje, a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov. Nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov“. Napokon ani podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 359/2007 sa normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov obsahovo nekryjú. Žalovaný svoju argumentáciu ohľadom rozporu výkonu práva žalobkyne so zásadami poctivého obchodného styku bližšie nešpecifikoval. Žalovaný netvrdil žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by smerovali k záveru, že výkon práva žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Uplatňovanie zásad poctivého obchodného styku umožňuje súdu posudzovať súlad výkonu subjektívneho práva so všeobecne rešpektovanými pravidlami správania sa medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti na trhu. Súd je tak len vo výnimočných prípadoch, v ktorých by sa priznanie uplatneného nároku javilo ako krajne nespravodlivé, oprávnený odoprieť výkonu (uplatneniu) takéhoto práva súdnu ochranu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3911/2010). V tejto súvislosti súd uvádza, že problematika zásad poctivého obchodného styku sa v zásade neviaže na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, ale skôr na podmienky, za ktorých bola zmluvná pokuta dojednaná (napr. zneužitie významného postavenia na trhu, prípadne zneužitie iných podmienok). K nepriznaniu zmluvnej pokuty z dôvodu podľa § 265 Obchodného zákonníka by museli viesť veľmi výnimočné okolnosti, ktoré by boli spojené s uplatňovaním práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j. šikanózny výkon práva zjavne poškodzujúci druhú stranu (rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo 1749/2015). Ako plynie už zo samotného charakteru zmluvnej pokuty, jej účelom je sankcionovanie porušovania zmluvne dohodnutých povinností, a preto v prípade, ak zmluvné strany takéto dojednanie do svojej zmluvy zahrnú, je možné usudzovať, že bolo práve vôľou zmluvných strán za pomoci tohto zmluvného inštitútu postihnúť pochybenie jednej zmluvnej strany. Odoprieť ochranu výkonu takéhoto práva žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty by bolo možné len v prípade takého uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu, ktoré uplatnenie by neviedlo k naplneniu zabezpečovacej sankčnej a kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty, nevychádzalo by zo zmyslu tohto inštitútu a prípadne by bolo zneužívané na poškodenie dlžníka. Len samotná skutočnosť, že sa veriteľ od dlžníka domáha výkonu práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je zneužitím práva a nesignalizuje ani porušenie zásady poctivého obchodného styku.
38) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu tiež namietal, že v prípade dojednanej zmluvnej pokuty sa jedná o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, ktorá nie je nevyhnutná na naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty, s tým, že v prepočte na rok sa jedná o percentuálnu mieru až 605,9 %, a to aj v porovnaní so zákonom určenou výškou úroku z omeškania vo výške 8 % ročne. Žalovaný tiež namietal, že v danom prípade žalobkyňa nepreukázala v súvislosti s omeškaním žalovaného vznik žiadnej škody a zmluvná pokuta nie je dojednaná recipročne a táto zaťažuje len
žalovaného. K uvedeným námietkam žalovaného súd uvádza, že v prejednávanom prípade nie je namieste uvažovať nad primeranosťou zmluvnej pokuty hypoteticky s poukazom na ročné plnenie dojednanej zmluvnej pokuty, ale je potrebné zvažovať skutočnú výšku tak, ako bola zmluvná pokuta oprávneným subjektom, teda žalobkyňou, uplatnená. Súd zvýrazňuje, že výška zmluvnej pokuty v jej absolútnom vyčíslení bola v danom prípade plne závislá od toho, kedy žalovaný v postavení dlžníka pristúpi k plneniu svojho splatného záväzku a uhradí kúpnu cenu žalobkyni. Keďže v súdenom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná percentuálnou sadzbou za každý deň omeškania, a teda nie pevnou sumou, závisela výška tejto zmluvnej pokuty výlučne od dlžníka a od okamihu, kedy dlžník pristúpil k úhrade svojho záväzku. Napriek tomu, že v danom prípade nejde o zanedbateľný postih, tak nemožno bez ďalšieho konštatovať, že ide o zmluvnú pokutu neprimerane vysokú. Ak účelom zmluvnej pokuty v danom prípade bolo zabezpečiť splnenie záväzku žalovaného z uzavretej Rámcovej kúpnej zmluvy, tak ani vyčíslená zmluvná pokuta určená na základe zohľadnenia celkovej dĺžky omeškania žalovaného s úhradou kúpnej ceny, nemôže byť vyhodnotená ako neprimerane vysoká sankcia v pomere k pôvodne dlžnej sume rovnajúcej sa kúpnej cene vo výške 439,25 Eur. Kritériom pre posúdenie primeranosti nemôže byť len celková výška uplatnenej zmluvnej pokuty k okamihu rozhodovania súdu, ak výška zmluvnej pokuty priamo závisela na dobe trvania omeškania dlžníka so splnením povinnosti, ktorú dohoda o zmluvnej pokute zabezpečovala. Prijatý záver súdu korešponduje i s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. marca 2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005, v zmysle ktorého „Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas)“. Vzhľadom na eurokonformný prístup súd podporne poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26. mája 1999,sp. zn. 29 Cdo 969/99, v zmysle ktorého dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsob jej určenia je vecou dohody účastníkov, zmluvnú pokutu je preto možné dojednať percentuálnou sumou za každý deň či mesiac alebo rok omeškania - teda rovnakým spôsobom ako v prípade úrokov z omeškania. Ustanovením požiadaviek (hodnota zabezpečovaného záväzku a význam zabezpečovaného záväzku) zákon akceptuje primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k záujmu strany, ktorá si zmluvnou pokutou splnenie zmluvy zabezpečuje, na splnení zmluvy. Ani na základe týchto zákonom ustanovených kritérií nemožno určiť všeobecné pravidlo, kedy bude zmluvná pokuta neprimerane vysoká. Z uvedených kritérií pre posudzovanie vyplýva, že vždy pôjde o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad. Súd v súvislosti s námietkou žalovaného, podľa ktorej by mal súd pri posudzovaní nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty prihliadnuť aj na to, že v súdenej veci nedošlo ku vzniku škody na strane žalobkyne a táto jej vznik žiadnym spôsobom nepreukázala, uvádza, že v zmysle ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na okolnosť vzniku škody, nakoľko ten účastník zmluvného vzťahu, ktorý poruší svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, je povinný pokutu zaplatiť aj v prípade, ak oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti žiadna škoda nevznikne. Otázka vzniku škody v kontexte s ust. § 301 Obchodného zákonníka je významná len v prípade, ak súd konštatuje neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, kedy je možnosť súdu túto zmluvnú pokutu znížiť limitovaná výškou škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Aj v prípade, ak súd pristúpi k moderácii zmluvnej pokuty, má veriteľ vždy právo na zmluvnú pokutu aspoň vo výške vzniknutej škody; výška škody vzniknutá do doby súdneho rozhodnutia tak predstavuje hranicu, pod ktorú nie je možné priznanú zmluvnú pokutu znížiť. Zmluvná pokuta vo všeobecnosti predstavuje paušalizovanú náhradu škody a dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom smere, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutou. Zo strany žalobkyne, ktorá v konaní uplatnila nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak nebolo potrebné v konaní tvrdiť ani preukazovať, že porušením zmluvnej povinnosti, ktorá bola zmluvnou pokutou zabezpečená, jej vznikla škoda a v akej výške. Rovnako bez ďalšieho nesignalizuje neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty skutočnosť, že dohodou zmluvných strán bola zakotvená povinnosť platiť zmluvnú pokutu výlučne žalovaným v prípade omeškania s plnením jeho záväzku voči žalobkyni a recipročne nebola dojednaná žiadna zmluvná pokuta za prípadné porušenie zmluvných povinností žalobkyne voči žalovanému. Dohoda o zmluvnej pokute je výsledkom dojednania zmluvných strán vychádzajúcich z ich zmluvnej voľnosti, a preto ak strany dojednali zmluvnú pokutu výlučne pre prípad porušenia povinnosti žalovaného ako kupujúceho uhradiť bez omeškania kúpnu cenu žalobkyni, nie je možné dospieť k záveru, že by samotná táto okolnosť mohla odôvodňovať dôvodnosť námietky žalovaného o neprimeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty. A napokon, žalovaný v konaní netvrdil,
ani nepreukazoval, že pri podpisovaní Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 04. 2017 navrhol v rámci zmluvných dojednaní aj reciprocitu povinnosti platiť zmluvnú pokutu aj druhou zmluvnou stranou, t.j. žalobkyňou, pre jej prípadné porušenie zmluvných povinností vo vzťahu k žalovanému.
39) Súd sa zaoberal možnosťou moderácie stranami dohodnutej zmluvnej pokuty a zvažoval, či zmluvnú pokutu prizná v celej výške, v akej bola stranami dojednaná, alebo svojím moderačným právom zasiahne do zmluvných vzťahov. Použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu a hoci zákonná úprava možnosť takéhoto zásahu predpokladá, je zásah súdu do zmluvných strán aplikáciou ust. § 301 Obchodného zákonníka postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká (rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo V 93/2014, publikovaný pod R 8/2008). Zákonným kritériom pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je pritom hodnota zabezpečovanej povinnosti a jej význam. Moderačné, zmierňovacie právo súdu má zmysel v tom, že súd môže korigovať stav, ak by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Všeobecná úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Ani osobitná úprava zahrnutá v Obchodnom zákonníku však maximálnu výšku zmluvnej pokuty neurčuje a výška zmluvnej pokuty alebo stanovenie spôsobu jej určenia je tak výsledkom dohody zmluvných strán. Samotné moderačné právo súdu, resp. možnosť jeho využitia na konkrétne zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute spočíva na voľnej úvahe konajúceho súdu, ktorý je zákonom viazaný riadiť sa hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti. Je namieste prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho prípadu, ako aj k dôvodom a okolnostiam, ktoré zmluvné strany viedli k dojednaniu zmluvnej pokuty. Primeranosť zmluvnej pokuty sa tak posudzuje v každom jednotlivom prípade zvlášť. Pri úvahách o uplatnení moderačného práva musí konajúci súd prioritne riešiť otázku, či je dojednaná zmluvná pokuta neprimeraná, keďže len neprimerane vysokú zmluvnú pokutu možno znižovať s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak súd dospeje k záveru, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprimeraná, je namieste posúdenie, v akom rozsahu takúto neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd zníži, a to s prihliadnutím na zákonom stanovené kritéria hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti. Primeranosť či neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je nevyhnutné posudzovať z hľadiska významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti, teda z hľadiska, či konkrétna výška zmluvnej pokuty je vzhľadom k okolnostiam daného prípadu primeraným alebo neprimeraným prevenčným, sankčným a odškodňovacím prostriedkom. Z hľadiska významu zabezpečovanej povinnosti je nutné zobrať do úvahy, aká zmluvná pokuta je takýmto spôsobom zabezpečovaná, tzn. či sa jedná o zabezpečenie hlavnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy (napr. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru) alebo či sú zmluvnou pokutou zabezpečované vedľajšie zmluvné povinnosti. Z hľadiska primeranosti výšky zmluvnej pokuty je dôvodné hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby viazanej na časovú jednotku, napr. vo vzťahu k dĺžke omeškania. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu, ktorá by predstavovala niekoľkonásobok zabezpečovanej čiastky, by bolo zrejme namieste považovať za neprimerane vysokú práve s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a dojednanou výškou zmluvnej pokuty, ktorá by v takomto prípade mohla byť vymáhaná napr. aj v prípade len niekoľko dní trvajúceho omeškania. Rovnaké kritériá však nie je možné použiť, ak celková výška zmluvnej pokuty dosiahne niekoľkonásobok zabezpečovanej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka, keď je výška zmluvnej pokuty plne závislá na dobe, po ktorú dlžník zmluvnou pokutou zabezpečovanú povinnosť neplní. Teda čím je dlhšia doba omeškania, tým je vyššia aj zmluvná pokuta. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nie je možné odvodiť z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania, keďže opačný záver by zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník neplnil svoje povinnosti, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty). Súd vo vzťahu k tejto výške dojednanej zmluvnej pokuty v súlade s eurokonformným výkladom považuje za potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že aj zmluvnú pokutu dojednanú vo forme úroku prevyšujúceho aj niekoľkonásobne 100 % zabezpečenej pohľadávky ročne, je možné považovať za primeranú (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2247/99, 33Odo 588/2003, 33Odo 8110/2006, či rozhodnutie sp. zn. 33Odo 204/2001, v ktorom nebola posúdená ako neprimeraná ani zmluvná pokuta dojednaná vo výške 2 % z dlžnej čiastky denne).
40) V závere súd dodáva, že vyššie uvedenú právnu úvahu oprel podporne, resp. vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/132/2019 zo dňa 24. 10. 2019, s ktorým rozsudkom - právnym
názorom krajského súdu - sa tunajší súd stotožnil a odkazuje naň, vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd rozhodoval o obdobnom až identickom nároku tej istej žalobkyne ako v tomto súdnom konaní.
41) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné a zmluvné ustanovenia, ako aj na právny názor tunajšieho súdu vyššie uvedený, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto žalobkyni v celom rozsahu vyhovel tak, ako je v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd žalobkyni popri istine 116,66 Eur i úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 116,66 Eur od 16. 03. 2018 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti záväzku (záväzok bol splatný dňa 15. 03. 2018). Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov tak ako si ju uplatnila žalobkyňa v žalobe (8 % ročne). Hoci z citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vyplýva úroková sadzba vo výške 9 % ročne, súd nemohol prekročiť žalobou uplatnený návrh a priznať žalobkyni viac, než čoho sa domáhala (§ 216 ods. 1 CSP). 42) O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktorý v tomto konaní úspešný nebol. O výške náhrady trov tohto konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).