Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/39/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. S. A., právne zast.

JUDr. M. B., PhD., advokátom, S., proti žalovanej: P. J. – I. - S. J. IČO: X., právne zast.

Advokátskou kanceláriou JUDr. A. K. s. r. o., F., IČO: X., v konaní o zaplatenie 5 514,84

Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 15. júna 2010, č. k. -141, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. júna 2010, č. k. -141

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 18. 02. 2009, č. k. -108, uložil

žalovanej povinnosť zaplatit' žalobcovi istinu 5 514,84 Eur so 14% úrokom z omeškania

ročne zo sumy 5 359,49 Eur od 14. 01. 2006 do zaplatenia, s 13% úrokom z omeškania ročne

zo sumy 155,35 Eur od 13. 05. 2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2 476,57 Eur.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia

sumy 166 140,-- Sk (5 514,84 Eur) s príslušenstvom titulom porušenia zmluvy o dielo zo dňa

10. 09. 2005. Súd mal za preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty

s príslušenstvom za neukončenie diela v riadnom dohodnutom čase, je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná nesplnila riadne a včas záväzok,

na ktorý sa písomne zaviazala. Nekvalita prác bola potvrdená svedeckou výpoveďou Ing. A.

B., ktorý po žalovanej dielo dokončil, ako aj fotodokumentáciou žalobcu. Žalovaná dielo

ani riadne neodovzdala. Argumenty žalovanej o neprimeranosti zmluvnej pokuty súd

považoval za účelové, nakoľko sama žalovaná s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 1%

denne súhlasila, čo potvrdila podpisom na zmluve o dielo zo dňa 10. 09. 2005.

0 trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalovanej rozsudkom zo dňa

15. 06. 2010, č. k. -141 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaná je

povinná zaplatiť žalobcovi istinu 275,74 Eur so 14% ročným úrokom z omeškania

od 14. 01. 2006 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. 0 trovách prvostupňového

a odvolacieho konania rozhodol podľa , a Uviedol, že sa

stotožňuje so skutkovým S. veci, zisteným súdom prvého stupňa, čo sa týka uzavretia platnej

zmluvy o dielo podľa a nasl. dňa 10. 09. 2005, nesplnenia

záväzku žalovanej odovzdať dielo riadne a včas, odstúpenia od zmluvy žalobcom

z dôvodu nesplnenia zmluvných povinností žalovanou a nároku žalobcu na zmluvnú pokutu,

dohodnutú v čl. VII. písm. a/ zmluvy o dielo.

Podľa čl. VII. písm. a/ zmluvy o dielo, pri nedodržaní zmluvne dohodnutého termínu

dokončenia diela zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % z ceny

diela za každý deň omeškania. Cena diela bola dohodnutá v čl. III. zmluvy vo výške

234 000,-- Sk. Žalovaná bola v omeškaní s vykonaním diela od 05. 10. 2005

do 14. 12. 2005, t. j. do zániku povinnosti žalovanej vykonať dielo doručením

odstúpenia žalobcu od zmluvy. Je nepochybné, že zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi

platne dohodnutá, pretože bola dohodnutá písomne, dostatočne presne a určito identifikuje

povinnosť, ktorej splnenie zabezpečuje a je určená jej výška (§ 544 Občianskeho

zákonníka).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že moderačné právo súdu

spočíva v tom, že súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej výške,

v akej bola účastníkmi dohodnutá, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty

vznikol nárok. Súd prvého stupňa nepristúpil k uplatneniu moderačného oprávnenia, keď

konštatoval, že sama žalovaná s výškou zmluvnej pokuty 1% z ceny diela za každý deň

omeškania súhlasila, a preto jej výška nie je neprimeraná. Odvolací súd sa s uvedeným

záverom prvostupňového súdu nestotožnil. V zmysle ,

kritériom pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je hodnota zabezpečenej povinnosti

a význam zabezpečenej povinnosti podľa konkrétnych okolností prípadu. V danej veci bola

dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1% denne z ceny diela, čo predstavuje 365% ročne.

Za dobu omeškania žalovanej (71 dní) zmluvná pokuta predstavovala sumu 166 140,-- Sk.

Cena diela bola dohodnutá sumou 234 000,-- Sk. Pre právo súdu použiť moderačné oprávnenie

na výšku zmluvnej pokuty nie je rozhodujúce, že výšku zmluvnej pokuty, ktorá je

neprimeraná, navrhla, resp. odsúhlasila strana, ktorá porušila svoju povinnosť. Odvolací

súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na zabezpečenú povinnosť a následne porušenie

uvedenej povinnosti žalovanou, keďže dielo v celom rozsahu nedokončila, sú splnené

predpoklady pre použitie moderačného oprávnenia súdu v zmysle § 301 Obchodného

zákonníka. Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu podľa zmenil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v zákonnej lehote, ktoré

odôvodňuje tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci podľa ustanovenia , pričom rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení podľa

Dovolateľ má za to, že odvolací súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 301

, pokiaľ ide o posúdenie otázky primeranosti zmluvnej pokuty,

priznanej súdom prvého stupňa a nesprávne tiež aplikoval ustanovenie ,

keď toto ustanovenie zákona aplikoval v zjavnom rozpore s jeho jazykovým znením. Odvolací

súd navyše svoje rozhodnutie aj nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnil, keďže sa vôbec

nevysporiadal s jednotlivými skutkovými okolnosťami a právnou argumentáciou žalobcu,

ktorá mala pre rozhodnutie odvolacieho súdu podstatný význam.

Dovolateľ zdôraznil, že posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí vždy

od konkrétnych okolností daného prípadu, a preto nie je možné zákonom paušalizovať

objektívnu hranicu ,,primeranosti" zmluvnej pokuty. Ak teda súd na návrh niektorého

účastníka a na základe konkrétnych okolností prípadu uváži, že určitá zmluvná pokuta je

neprimerane vysoká, môže využiť svoje moderačné oprávnenie podľa § 301 Obchodného

zákonníka a účastníkmi dohodnutú zmluvnú pokutu primerane znížiť. Podľa uvedeného

ustanovenia zákona je súd pri určovaní primeranosti a znižovaní zmluvnej pokuty povinný

kumulatívne prihliadať na dva skutkové aspekty, hodnotu zabezpečovanej povinnosti

a význam zabezpečovanej povinnosti. Z jazykového znenia citovaného ustanovenia § 301

použitie spojky ,,a" je podľa dovolateľa zrejmé, že súd je

pri aplikácii svojho moderačného oprávnenia povinný vždy prihliadať na obidva tieto

aspekty. Ak by súd pri moderácii výšky zmluvnej pokuty prihliadal len na ,,hodnotu"

zabezpečovanej povinnosti, alebo by prihliadal len na ,,význam" zabezpečovanej povinnosti,

išlo by o zjavne nesprávnu aplikáciu zákona. V dovolaní je poukázané na to, že prvotný

návrh zmluvy o dielo, ktorý predložila žalovaná a je ako dôkaz založený v súdnom spise,

obsahoval pre žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 5% za každý deň omeškania s platbou,

pričom zmluvná pokuta pre žalovanú za porušenie zmluvných záväzkov bola žalovanou

navrhnutá vo výške 1%. Na námietky žalobcu, aby bola zmluvná pokuta dohodnutá pre obe

zmluvné strany v rovnakej výške, žalovaná napokon súhlasila so zmluvnou pokutou

vo výške 1% pre obe zmluvné strany. 0 tejto skutočnosti bol prvostupňovému súdu

predložený aj listinný dôkaz (pôvodný návrh zmluvy o dielo predložený žalovanou), ktorý

žalovaná nespochybnila. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého, ak sú v zmluve použité

formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich

v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Ako uviedol ústavný súd, zmyslom tohto

princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie, pripúšťajúce

viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia

na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Uvedený právny názor ústavného súdu možno

podľa dovolateľa v plnom rozsahu aplikovať aj na tento prípad, keď žalovaná vykladá

ustanovenie zmluvy o dielo, týkajúce sa zmluvnej pokuty ako rozporne s dobrými

mravmi (dokonca ho označuje za úžeru) napriek tomu, že ho do (návrhu) zmluvy sama

vložila.

Za právne významnú okolnosť treba podľa dovolateľa považovať aj skutočnosť, že

žalovaná ako podnikateľka, ktorá obdobné návrhy s uvedenou výškou zmluvnej pokuty

pravdepodobne obvykle predkladá aj iným objednávateľom, si musí byť dostatočne vedomá

právnych dôsledkov vyplývajúcich z dohodnutej zmluvnej pokuty pri neplnení svojich

zmluvných povinností a musí tiež znášať podnikateľské riziko s tým spojené. Žalobca mal

mimoriadny záujem na tom, aby dielo bolo odporkyňou vykonané riadne a včas, t. j. ešte

pred začiatkom zimného obdobia. Žalovaná si bola tejto skutočnosti dobre vedomá, napriek

tomu sa dostala do značného omeškania s riadnym vyhotovením a odovzdaním dohodnutého

diela. Kým prvostupňový súd na tento zrejmý význam zabezpečovanej povinnosti prihliadol,

a aj z tohto dôvodu moderačné právo na výšku zmluvnej pokuty neaplikoval, odvolací súd

na tento skutkový aspekt pri moderovaní zmluvnej pokuty vôbec neprihliadal, hoci podľa

na tento zrejmý význam zabezpečovanej povinnosti prihliadnuť

mal. Odvolací súd sa s uvedenými skutkovými okolnosťami a právnou argumentáciou žalobcu

v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Svoje rozhodnutie odvolací súd

v podstate odôvodnil len ,,púhym" a zavádzajúcim konštatovaním, prevzatým z odvolania

žalovanej, že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1% denne z ceny diela, predstavuje 365%

ročne. Uvedené konštatovanie však samé osebe nemožno považovať za dostatočné

odôvodnenie údajnej neprimeranosti zmluvnej pokuty. Argument o ročnej sadzbe

zmluvnej pokuty je zjavne zavádzajúci, pretože predmetná zmluvná pokuta bola účastníkmi

zmluvy o dielo dohodnutá dennou sadzbou, ktorá po prepočítaní predstavuje len 77,67 Eur,

a teda takúto výšku zmluvnej pokuty vzhľadom na význam zabezpečovanej povinnosti

a ďalšie uvedené skutkové okolnosti nemožno považovať za neprimeranú. Ako napokon

uviedol aj odvolací súd, žalovaná sa dostala do omeškania s riadnym odovzdaním diela len

71 dní, a aj z tohto dôvodu je argument odvolacieho súdu o 365% ročnej sadzbe

zmluvnej pokuty nedôvodný, zavádzajúci a odporujúci skutkovému stavu veci.

Pokiaľ ide o priznanie trov súdneho konania žalovanej, odvolací súd podľa

dovolateľa postupoval v zjavnom rozpore so zákonom. Z odôvodnenia rozsudku

odvolacieho súdu je zrejmé, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým aj právnym

stavom veci, zisteným prvostupňovým súdom, vrátane skutočnosti, že žalovaná si nesplnila

svoj záväzok odovzdať dielo riadne a včas, ako aj dôvodnosťou nároku žalobcu na zmluvnú

pokutu, dohodnutú v článku VII. písm. a/ zmluvy o dielo. Odvolací súd vytkol súdu prvého

stupňa len to, že nevyužil svoje moderačné právo a neznížil výšku dohodnutej zmluvnej

pokuty. Odvolací súd na jednej strane konštatuje, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť

odovzdať dielo riadne a včas, a preto nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu je dôvodný,

zároveň však uvádza, že žalobca bol úspešný len v nepatrnej časti, pretože odvolací súd

využil svoje moderačné právo a znížil zmluvnú pokutu, priznanú žalobcovi prvostupňovým

súdom. Aj pri odhliadnutí od všetkých vyššie uvedených námietok, týkajúcich sa nesprávnej

aplikácie moderačného práva odvolacím súdom, rozhodnutie odvolacieho súdu o znížení

zmluvnej pokuty, t. j. rozhodnutie o výške plnenia, záviselo od úvahy súdu. Z uvedeného

dôvodu mal podľa dovolateľa odvolací súd v súlade s trovy súdneho

konania priznať žalobcovi a nie žalovanej.

Žalobca preto navrhuje, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že

nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty priznaného súdom prvého stupňa v plnom

rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového, odvolacieho aj

dovolacieho konania, prípadne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zruší a vráti mu vec

na ďalšie konanie. S prihliadnutím na skutočnosť, že rozsudkom odvolacieho súdu bola

žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 2 231,05 Eur, a to

do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom je zrejmé, že tieto trovy boli odvolacím

súdom žalovanej priznané v zjavnom rozpore s , žalobca zároveň žiada,

aby dovolací súd podľa pred rozhodnutím o dovolaní odložil vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia.

Žalovaná vo svojom stanovisku k dovolaniu uviedla, že zmluvná pokuta v určitom

zmysle, okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody.

Veriteľovi uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody

a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Aj keď právo na zmluvnú pokutu

vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému škoda,

predsa je medzi zmluvnou pokutou a škodou, vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej

povinnosti, resp. povinnosťou ju nahradiť, súvislosť (podľa § 545 ods. 2 Občianskeho

zákonníka zmluvná pokuta nahradzuje náhradu škody a podľa

výška škody je limitom, ktorý určuje spodnú hranicu možného zníženia zmluvnej pokuty).

Žalobca však ani netvrdí, že mu vznikla škoda, ktorá by bola väčšia, ako odvolacím súdom

priznaná zmluvná pokuta, ba čo viac, že mu vôbec vznikla akákoľvek škoda. Naproti

tomu žalovanej vznikla škoda v podobe nezaplatenej faktúry č. 18/05 zo dňa 21. 10. 2005

v čiastke 42 900,-- Sk za vykonanú prácu. Žalovaná predložila súdu prvého stupňa vzájomný

návrh na zaplatenie 42 900,-- Sk, ktorý súd uznesením zo dňa 10. 10. 2008 č. k.

-86 vylúčil na samostatné konanie. Žalovaná má za to, že priznanie zmluvnej

pokuty vo výške 166 140,-- Sk (5 514,84 Eur) by viedlo k celkom neodôvodnenému

majetkovému prospechu žalobcu a vo vzťahu k žalovanej by bolo neúmerne prísnou

a bezdôvodnou sankciou.

Z vyjadrenia žalovanej ďalej vyplýva, že tvrdenia žalobcu, uvedené v dovolaní, sa

nezakladajú na pravde, pretože so žalobcom sa žalovaná prvýkrát stretla, až keď podpisovala

zmluvu o dielo, pretože všetky veci ohľadne cenovej ponuky a uzavretia zmluvy o dielo

vybavoval so žalovanou synovec žalobcu Ing. A. B., ktorý si vyžiadal vzor zmluvy o dielo

od žalovanej, kde síce bola uvedená zmluvná pokuta pre objednávateľa, ak tento bude

v omeškaní vo výške 5%, avšak žalovaná Ing. B. upozornila, že ide o preklep

a má tam byť uvedené 0,05%. Ing. B. si vzor zmluvy o dielo zobral s tým, že on vypracuje

podľa tohto vzoru (nebol to návrh zmluvy zo strany žalovanej) návrh zmluvy

o dielo. Ing. B. návrh zmluvy o dielo vypracoval a sám tam uviedol zmluvnú pokutu

vo výške 1% a trval na nej. Žalobca, t. j. F. S. predmetnú zmluvu o dielo len podpísal. Tiež nie

sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaná pôvodný návrh zmluvy o dielo nespochybnila,

pretože celú situáciu spochybnila i vysvetlila prvostupňovému súdu a to, že išlo o preklep,

resp. chybu v písaní a tiež, že to nebol návrh zmluvy o dielo. Žalobca ani žiadnym dôkazným

prostriedkom nepreukázal, že by v tomto prípade išlo o návrh zmluvy, pretože išlo o všeobecný

vzor zmluvy žalovanej o tom, aké časti má takáto zmluva obsahovať. Presné znenie konkrétnej

zmluvy je vždy u žalovanej predmetom rokovaní s druhou stranou. Z obsahu zmluvy

zo dňa 10. 09. 2005 je evidentné, že zmluvu spisoval žalobca, resp. Ing. B.. Forma a obsah

týchto dvoch dokumentov je úplne odlišná. Podľa žalovanej zo strany žalobcu ide

o zavádzanie súdu, keďže tento všeobecný vzor zmluvy o dielo v dobrej viere poskytla Ing. B.

(nie žalobcovi) za účelom vypracovania návrhu zmluvy o dielo a žalobca vzor vydáva

za návrh zmluvy a ešte sa odvoláva na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, ktorý sa však na danú vec nevzťahuje.

Pokiaľ ide o priznanie trov súdneho konania, žalovaná má za to, že odvolací súd

postupoval v súlade s , a to z dôvodu, že žalovaná mala úspech

vo väčšej časti oproti neúspechu žalobcu, preto bola v spore úspešná v prevažnej časti,

a preto jej patrí náhrada trov konania. Žalovaná je toho názoru, že Krajský súd

v Bratislave vec správne právne posúdil na základe dostatočne zisteného skutkového

stavu veci a správne použil moderačné právo, ktoré žalovaná žiadala použiť aj

v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý však nevyužitie moderačného práva ničím

vo svojom rozsudku neodôvodnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu je preto vecne správne, a preto žalovaná navrhuje,

aby dovolací súd dovolanie žalobcu podľa zamietol a priznal žalovanej

trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ l0a ods. 2 ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je

dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, postihnuté niektorou

z vád uvedených v predmetnom ustanovení. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

0 prípady odôvodňujúce prípustnosť podania dovolania, ktoré sú uvedené v ust.

, v prejednávanej veci nejde z toho dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Súdy oboch stupňov

rozhodovali vo veci, ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali spôsobilosť byť'

účastníkmi tohto konania, v totožnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani v tej istej veci sa

prv nezačalo iné konanie, účastníkom konania sa postupom súdu neodňala možnosť konať

pred súdom a vec nerozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci sa tak neznemožnilo

uplatniť procesné práva účastníkom konania, ktoré sú priznané právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený

podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil,

z ktorého dôvodu je dovolanie prípustné.

Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu viazaný

rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť dovolacieho súdu

dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom zodpovedajúcemu

niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale predovšetkým vo viazanosti

tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t. j. uvedenie okolností, z ktorých

dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.

Žalobca dovolanie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní došlo k vade, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (ust. a ).

Inou vadou konania podľa ust. , na ktorú musí dovolací

súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel

od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Pokiaľ ide o hmotnoprávne vady, namietnuté v dovolaní podľa ust. § 241 ods. 2 písm.

c/ , dovolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) okrem iného aj vtedy, ak

súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo súd aplikoval správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak

bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto možno dovolaním

napadnúť nielen právny záver odvolacieho súdu, týkajúci sa bezprostredne predmetu

konania, ale aj posúdenie predbežnej otázky, dôkazného bremena a pod. Treba však uviesť, že

v zmysle ust. , dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne

skutkové zistenie.

Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom sporu je zo strany žalobcu vyvolané konanie

o zaplatenie sumy 166 140,-- Sk (5 514,84 Eur) s príslušenstvom titulom porušenia zmluvy

o dielo zo dňa 10. 09. 2005. Súd prvého stupňa žalobe v plnom rozsahu vyhovel

a rozsudkom zo dňa 18. 02. 2009, č. k. -108 uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi istinu 5 514,84 Eur so 14% úrokom z omeškania ročne zo sumy

5 359,49 Eur od 14. 01. 2006 do zaplatenia, s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy

155,35 Eur od 13. 05. 2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2 476,57 Eur. Odvolací

súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaná je

povinná zaplatiť žalobcovi istinu 275,74 Eur so 14% ročným úrokom z omeškania

od 14. 01. 2006 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. 0 trovách prvostupňového

a odvolacieho konania rozhodol podľa , a

Dovolací súd preskúmaním veci zistil, že zmluvu o dielo, uzatvorenú medzi účastníkmi

konania dňa 10. 09. 2005 odvolací súd vyhodnotil v časti zistenia skutkových okolností

a právneho posúdenia zhodne s rozhodnutím Okresného súdu Malacky a v časti

primeranosti uplatnenej výšky zmluvnej pokuty inak, ako súd prvého stupňa. Odvolací súd

odôvodnil, akými úvahami sa pritom riadil a aplikoval ust. ,

pokiaľ ide o posúdenie otázky primeranosti zmluvnej pokuty, priznanej súdom prvého stupňa.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vzhľadom na zabezpečenú povinnosť

a následné porušenie uvedenej povinnosti žalovanou, keďže dielo v celom rozsahu nedokončila,

dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené predpoklady pre použitie moderačného oprávnenia

súdu v zmysle ust. . Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že

pre právo použiť moderačné oprávnenie na výšku zmluvnej pokuty nie je rozhodujúce, že

výšku zmluvnej pokuty, ktorá je neprimeraná, navrhla, resp. odsúhlasila strana, ktorá porušila

svoju povinnosť. Podľa uvedeného, predmetom dovolania je vyriešenie základnej otázky

aplikácie ustanovenia v predmetnej veci.

Podľa prvej vety ust. , neprimerane vysokú zmluvnú

pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej

povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením

zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Citované ustanovenie zakotvuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré právo umožňuje

súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu.

Z vecného hľadiska zákon ustanovuje kritérium hodnoty a kritérium významu zabezpečenej

povinnosti na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Z uvedených zákonných kritérií

na posudzovanie primeranosti zmluvnej pokuty vyplýva, že pôjde vždy o individuálne

posudzovanie viažuce sa na konkrétny prípad. Len z konkrétneho prípadu totiž možno vyvodiť

tak hodnotu, ako aj význam zabezpečenej povinnosti.

Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva

by sa mal súd zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Súd by sa mal zamerať

nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej nehnuteľnosti, ale aj na iné skutočnosti (napr.

hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej

pokuty do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj

na skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie a pod.).

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd pri moderácii

výšky zmluvnej pokuty vôbec neprihliadol na iné kritériá, napr. význam zabezpečovanej

povinnosti a spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy. Zhodnotením všetkých

okolností je však v danom prípade použitie moderačného oprávnenia súdu otázne, nakoľko

spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty je vo výlučnej právomoci zmluvných strán

a predmetom moderácie môže byť len výška zmluvnej pokuty ako konkrétna suma.

Dovolací súd ďalej konštatuje, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nesprávne

právne posúdil ust. , ktorým ustanovením rozhodol o trovách konania.

Z uvedeného ust. vyplývajú tri špeciálne skutkové podstaty,

v prípade ktorých musí byť posúdenie náhrady trov konania u účastníka, ktorý mal vo veci

iba čiastočný úspech, odlišne od všeobecného pravidla vyplývajúceho z ustanovenia

. Ide o prípady, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti,

(b) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, (c) rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od úvahy súdu (-27).

Ustanovenie treba v pomere k ustanoveniu

považovať za lex specialis, pričom vo vzájomnom vzťahu týchto dvoch ustanovení platí

všeobecné pravidlo, podľa ktorého špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou

(lex specialis derogat legi general!).

Odvolací súd podľa v napadnutom rozsudku rozhodol tak, že

uložil žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný len v nepatrnej časti, povinnosť nahradiť

žalovanej trovy prvostupňového a druhostupňového konania v plnej výške. Tento záver

odvolacieho súdu nemá oporu v jazykovej (gramatickej) metóde výkladu ust. § 142 ods. 3

a nepochybne je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti. Dovolací súd

zároveň zdôrazňuje, že úvaha súdu o výške plnenia sa týka len skutkových poznatkov

o výške plnenia (napr. pri výške náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch

v sporoch o ochranu osobnosti) a vychádza z ust. , podľa ktorého ustanovenia,

ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť

vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Dovolací súd z uvedených dôvodov v zmysle ust. zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, pritom vyslovený právny názor

dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný ( ). V novom rozhodnutí

rozhodne odvolací súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. decembra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová