Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/11/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.,

spol. s r. o., M., S., IČO: X., zast. JUDr. D. F., CSc., advokátom, G. ul. Č., Bratislava, proti

žalovanému: S., a. s., Č., Bratislava, IČO: X., zast. Mgr. P. B., advokátom, P., Bratislava,

o zaplatenie 90 000 000 Sk s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -603

zo dňa 15. novembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej Republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -603 zo dňa 15. novembra 2007 v napadnutej časti z r u š u j e a vec

mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Bratislava II rozsudkom zo dňa 22. 11. 2006 č. k. -377

zaviazal žalovaného na zaplatenie 57 945 205 Sk istiny spolu so 17,6 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 12 945 205 Sk od 29. 01. 2000 do zaplatenia, zo sumy 45 000 000 Sk

od 02. 02. 2000 do zaplatenia a na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi vo výške

1 346 889,60 Sk a vo zvyšku konanie zastavil.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo,

že právny predchodca žalobcu spoločnosť N. s. r. o., P. a žalovaný uzavreli dňa 17. 09. 1998

zmluvu č. 98/168 o zabezpečení prípravných a realizačných prác v investičnej, poradenskej

a konzultačnej činnosti.

Podľa čl. 3 tejto zmluvy sa žalovaný, vtedy S., š. p., zaviazal zadávať žalobcovi

prípravné a realizačné práce v investičnej činnosti na stavbách, ktoré zabezpečuje a bude

žalovaný zabezpečovať doma i v zahraničí s pridanou hodnotou v objeme 150 000 000 Sk

ročne po dobu 5 rokov, počnúc rokom 1998. Túto povinnosť

zo zmluvy si žalovaný nesplnil, a preto právny predchodca vyúčtoval podľa čl. 5 tejto

zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu za rok 1998 faktúrou č. 753/99 vo výške 45 000 000 Sk

a za rok 1999 faktúrou č. 754/99 vo výške 45 000 000 Sk.

V priebehu konania žalobca vzal späť žalobu v časti 32 054 795 Sk, ktorá sa týkala

zmluvnej pokuty vyúčtovanej za rok 1998, pretože dohodnutý objem prác v roku 1998 bol

dohodnutý za tento rok len v alikvotnej časti, keďže zmluva bola uzavretá dňa 17. 09. 1998.

V tejto časti súd prvého stupňa konanie podľa ust. zastavil.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal s námietkami žalovaného

tak, že tieto vyhodnotil ako právne irelevantné. Námietka, že zmluva je uzavretá v rozpore

so o verejnom obstarávaní neobstojí, pretože žalovaný v čase uzavretia

zmluvy nebol obstarávateľom, pretože bol štátnym podnikom, ktorý vykonáva svoju

podnikateľskú činnosť samostatne na základe hospodárenia na vlastný účet a na základe

zmluvy o financovaní a zmluvy o podmienkach ručenia mal síce povinnosť uskutočniť

verejnú súťaž, ale iba vo vzťahu k výstavbe a rekonštrukcii tých kompresorových staníc,

ktoré boli v zmluve definované.

Súd prvého stupňa nezistil, že by zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi, pretože

nemožno považovať dohodnutú lehotu záväzku na 5 rokov, dohodnutú zmluvnú pokutu a iné

podmienky zmluvy za porušenie dobrých mravov.

Zmluva tiež nemá náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, pretože nespĺňa základnú

náležitosť takejto zmluvy, a to záväzok uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu. Postúpenie

uvedenej pohľadávky zmluvou uzavretou dňa 24. 04. 2002 je platné, pretože túto

nepochybne uzavrel správca konkurznej podstaty spoločnosti N. s. r. o., a v prílohe tejto

zmluvy sú pohľadávky identifikované osobou dlžníka a uvedením čísla faktúr, ktorými bola

zmluvná pokuta vyúčtovaná.

Dohoda o urovnaní zo dňa 20. 4. 2000, ktorou sporové strany upravili všetky

majetkové práva a nahradili ich záväzkom žalovaného na zaplatenie 10 000 Sk, táto dohoda

je v rozpore s ust. a , podľa ktorého je

na uzavretie takejto dohody potrebný súhlas predbežného správcu konkurznej podstaty, ktorý

nebol daný.

Rovnako súd prvého stupňa dospel k záveru, že námietka premlčania nároku žalobcu

vznesená v konaní žalovaným nie je dôvodná a žaloba bola podaná včas.

Súd prvého stupňa nevyužil moderačné právo a nevyhovel tak návrhu žalovaného

na zníženie zmluvnej pokuty, pretože dojednaním zmluvnej pokuty účastníci naplnili zásadu

zmluvnej voľnosti a vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti je výška

dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust.

s poukazom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu

náhradu trov celého konania.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa a prejednal vec

v zmysle ust.

Žalovaný v konaní i v odvolaní namietal nedostatok aktívnej legitimácie z dôvodu

neplatnosti postúpenia pohľadávok, táto námietka však neobstojí. Odvolací súd mal

z predložených listinných dôkazov za preukázané, že predmetná pohľadávka úpadcu N. s. r.

o. bola so súhlasom konkurzného súdu vyjadrenom v opatrení zo dňa

23. 04. 2002 postúpená správkyňou konkurznej podstaty spoločnosti P. M., a. s. so sídlom

v K., ktorá ju postúpila spoločnosti L.

so sídlom v L., a táto následne dnešnému žalobcovi. Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu

v predmetnom konaní. (č. l. 40, 95).

Žalovaný tiež namietal v konaní pred súdom prvého stupňa i v odvolacom konaní

neplatnosť zmluvy zo dňa 17. 09. 1998 č. 98/168 pre jej uzavretie v rozpore so zákonom

č. o verejnom obstarávaní. Odvolací súd dospel k záveru, že k porušeniu tohto

zákona nedošlo. Vychádzal pri tom z ust. § 2 ods. 2 písm. b/ tohto zákona, ako aj z § 8

o štátnom podniku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a dospel

k záveru, že žalovaný, vtedy ešte štátny podnik, nebol obstarávateľom, a teda nebol povinný

vyhlásiť verejnú súťaž na predmet zmluvy.

Odvolací súd pri posudzovaní námietky žalovaného týkajúcej sa neurčitosti

podstatných náležitostí zmluvy vychádzal z ust. a a ust. . Pre vznik

innominátnej zmluvy zákon predpokladá dostatočné určenie predmetu záväzkov a zvýrazňuje

potrebu určitosti zmluvy. Ak teda účastníci neurčia dostatočne predmet svojich záväzkov,

nepripúšťa ustanovenie vznik zmluvy na rozdiel od ustanovenia

, ktorý takúto zmluvu postihuje jej neplatnosťou. Právny úkon

je neurčitý, aj keď je zrozumiteľne vyjadrený, ale jeho obsah je nejasný, a tento nedostatok

nie je možné odstrániť ani prostredníctvom výkladu v zmysle ust. .

Podľa názoru odvolacieho súdu, článok 3 zmluvy č. 98/168 je v predmete zmluvy

neurčitý, pretože jednoznačne nedefinuje obsah záväzkov zmluvných strán. Neobstojí

tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na dlhodobú spoluprácu účastníkov zmluvy bol im takto

definovaný predmet záväzku známy. Určitosť sa vyžaduje aj vo vzťahu k tretím osobám

a pre tieto je rozhodne neurčitý. Neurčitosť spočíva v nejasnosti a nezrozumiteľnosti

formulácie čl. 3 zmluvy: ,,s pridanou hodnotou v objeme 150 miliónov ročne vlastných

výkonov“. Z tejto formulácie nie je zrejmé, aká je výška vlastných výkonov a koľko činí

DPH, teda, čo je DPH, aj s poukazom na to, že výška DPH sa v priebehu 5 rokov, na ktoré

bola zmluva uzavretá, menila.

Pre túto nejasnosť a neurčitosť predmetu zmluvy je nejasný a neurčitý aj článok 5

zmluvy týkajúci sa zmluvnej pokuty, pretože nie je zrejmé, čo je základom pre výpočet

zmluvnej pokuty .

Inštitút zmluvnej pokuty je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov na splnenie

konkrétneho záväzku zmluvnej strany. Ide o záväzok akcesorický spojený existenciou

hlavného záväzku.

Odvolací súd je toho názoru, že zmluva podľa nevznikla, neexistuje

teda hlavný záväzok, ktorý má byť zmluvnou pokutou zabezpečený, a preto nemôže

existovať ani záväzok akcesorický o zmluvnej pokute.

Čo sa týka dohody o urovnaní, je táto dohoda zo zákona neplatná pre absenciu

súhlasu správkyne konkurznej podstaty. K uzavretiu tejto dohody došlo v čase, keď

uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06. 08. 1999 o vyhlásení konkurzu a zbavení

funkcie predbežného správcu JUDr. R. a jej ustanovenia do funkcie správcu podstaty bolo

zrušené uznesením NS SR zo dňa 22. 10. 1999, ďalšie uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo

vydané dňa 28. 04. 2000. V tomto období bola JUDr. R. stále predbežnou správkyňou

konkurznej podstaty úpadcu a podľa ust. § 9c zákona konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV)

mohol dlžník – úpadca nakladať s majetkom len s jej súhlasom, inak je jeho úkon neplatný.

Uzavretie tejto dohody o urovnaní nie je možné považovať, vzhľadom na výšku záväzkov, za

výkon bežnej obchodnej činnosti podľa ust. § 4b ods. 1 písm. b/ ZKV.

Odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkových zistení vykonaných súdom

prvého stupňa, ktorých úplnosť a správnosť nebola spochybnená. Zopakoval v nevyhnutnom

rozsahu dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa, dokazovanie aj doplnil

a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa ust. , a žalobu

zamietol.

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. 224 ods. 2

v spojení s ust.

Proti rozsudku podal žalobca dovolanie. Navrhuje, aby dovolací súd podľa ust. § 242

ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie a podľa ust. 243b ods. 2 napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vyslovil nejasnosť a nezrozumiteľnosť formulácie článku 3. predmetnej

zmluvy, pri posudzovaní skutkovej určitosti a dôsledku toho vyslovený jeho právny názor

o neplatnosti zmluvy je nesprávny.

Odvolací súd v odôvodnení uvádza, že nie je zrejmé, aká bola výška vlastných

výkonov a koľko činí DPH, čo teda je plnenie a čo je DPH. Tento názor je nesprávny, došlo

tu k zámene dvoch úplne obsahovo odlišných pojmov a to: ,,pridaná hodnota“ a „daňou

z pridanej hodnoty“ (DPH). Ďalej konštatuje, že nebolo zrejmé, koľko činí DPH a čo je

plnenie, čo považuje za sporné aj s poukazom na to, že výška DPH sa v priebehu 5 rokov,

na ktoré bola zmluva uzavretá, menila. V odôvodnení rozsudku nie je k týmto skutkovým

hodnoteniam nič viac uvedené. V tejto časti považuje rozhodnutie odvolacieho súdu

za nepreskúmateľné a za nepresvedčivé, lebo podľa ust. bolo

povinnosťou odvolacieho súdu jasne a výstižne vysvetliť, prečo a v akej súvislosti vyslovuje

pochybnosti vo vzťahu k DPH a k zostávajúcemu plneniu, a prečo si myslí, že DPH

je súčasťou ním uvažovanej formulácie ako nejasnej. Tento nedostatok primeraného

odôvodnenia považuje za takú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Následne to malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd nesprávne

skutkovo vymedzil problém, nesprávne ho hodnotil, posúdil, čo vyústilo aj do zlého

právneho posúdenia.

Pojem ,,pridaná hodnota“ je ekonomická kategória, ktorá má svoj presne vymedzený

a určený obsah. V praxi sa používa ako meradlo výkonnosti podniku a možno ho použiť

na stanovenie hodnoty podniku alebo stanovenie produkcie, výroby alebo služby. Komplexne

treba uviesť, že pridanou hodnotou je vo všeobecnosti rozdiel medzi predajnou cenou

produktu podniku a cenou nakúpených komponentov a služieb. Je to hodnota produkcie,

ktorú podnik pridal vlastným spracovaním. V súvislosti s posudzovanou zmluvou sa využíva

aspekt tohto pojmu definujúci a zahŕňajúci konkrétnu produkciu, ktorú účastník zmluvy pridá

vlastným spracovaním. Pojem „pridaná hodnota“ bol určený v posudzovanej zmluve ako

jeden zo znakov objemového ukazovateľa potrebného na kvantifikáciu ocenených výkonov,

ktoré sa týkali zabezpečenia prípravných a realizačných prác v investičnej, poradenskej

a konzultačnej činnosti. Z tohto pohľadu ide o vyjadrenie presné a určité, v ekonómii majúce

svoj určený obsah. Pojem „pridaná hodnota“ nemá nič spoločné s pojmom „daň z pridanej

hodnoty“ (DPH).

Pojem „vlastné výkony“ zahrňuje objemový ukazovateľ výroby alebo služieb podniku

za všetky svoje činnosti, čiže upresňuje pojem „pridaná hodnota“, ide o taký objemový

ukazovateľ, ktorý vzniká vlastnom produkciou podniku, bez akýchkoľvek subdodávok

tretích osôb.

Predmetom zmluvy č. 98/168 (č.l. 3) bolo zadávanie prípravných a realizačných prác

v investičnej činnosti, ktoré mali byť vykonávané N. spol. s r. o., teda produkciou, ktorú

tento podnik „vytvorí vlastným výkonom“ (pridá vlastným spracovaním) v objeme 150

miliónov ročne. Hodnota 150 miliónov Sk ročne bolo kritérium zabezpečenia takého objemu

prác formou vlastných výkonov, ktoré strany pri uzatváraní zmluvy predpokladali. Faktom je

to, že tento objem ani v roku 1998 pri alikvotnej časti, ani v roku 1999 v celej časti

kontrahovaný nebol, a preto bolo dôvodné uplatniť na tento postup sankčný mechanizmus.

Daň z pridanej hodnoty – DPH, s celou touto problematikou nesúvisí, v zmluve

sa vôbec nespomína, a pokiaľ ide o otázku, či by sa z konkrétnych prípravných

a realizačných prác investičnej, poradenskej a konzultačnej činnosti platila DPH a v akej

výške, tak by to vždy súviselo s ich fakturovaním v konkrétnom období v závislosti od tej

výšky DPH, ktorá v tom ktorom období vyplývala zo zákona o DPH.

Na základe omylu v skutkovom posudzovaní vymedzenia článku 3. odvolacím súdom

došlo následne k vade v právnom posudzovaní nároku, ktorý sa javí byť určitý, zrozumiteľný

a aplikovateľný pri posudzovaní tých otázok, či zmluva č. 98/16S zo dňa 17. 09. 1998

upravovala vzťahy medzi žalovaným právnym predchodcom žalobcu takým spôsobom,

aby podľa nej bolo možné postupovať. Ak áno, potom je potrebné z tejto zmluvy vychádzať,

a ak k naplneniu predmetu zmluvy nedošlo vinou žalovaného, potrebné aplikovať

ustanovenie o zmluvnej pokute tak, aby došlo k dôvodnému postihu za neplnenie záväzku.

Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a domáha sa rozhodnutia,

ako je uvedené v petite tohto dovolania.

Žalovaný podal vyjadrenie k dovolaniu žalobcu. Rozhodnutie odvolacieho súdu

považuje za vecne správne. Odôvodnenie rozsudku je jasné a výstižné. Je presvedčený,

že rozsudok vo svojej časti, týkajúcej sa neurčitosti článkov 3 a 5 zmluvy, nespočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhuje preto dovolanie zamietnuť v celom

rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný ( ), prejednal

bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil súd prvého stupňa. Svoje

zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil

právny záver, že medzi účastníkmi konania vznikla zmluva podľa .

Podľa názoru odvolacieho súdu, článok 3 zmluvy č. 98/168 je v predmete zmluvy

neurčitý, pretože nedefinuje obsah záväzkov zmluvných strán. Táto neurčitosť podľa

odvolacieho súdu spočíva v nejasnosti a nezrozumiteľnosti formulácie článku 3 zmluvy,

a to v znení: „s pridanou hodnotou v objeme 150 miliónov ročne vlastných výkonov“. Z tejto

formulácie nie je zrejmé, aká je výška vlastných výkonov a koľko činí DPH, a teda, čo je

plnenie a čo je DPH, aj s poukazom na to, že výška DPH sa v priebehu piatich rokov,

na ktoré bola zmluva uzavretá, menila.

Medzi sporovými stranami, resp. ich právnymi predchodcami, a to N.

s. r. o., P. a S. š. p., Bratislava bola uzavretá zmluva o zabezpečení prípravných

a realizačných prác v investičnej, poradenskej a konzultačnej činnosti číslo 98/168 zo dňa 19.

08. 1998. Jednalo sa o innominátnu zmluvu v zmysle . Predmetom zmluvy

boli prípravné a realizačné práce investičného charakteru na stavbách, ktoré zabezpečuje

žalovaný, a to doma i v zahraničí, s pridanou hodnotou v objeme 150 mil. Sk ročne

(vlastných výkonov) po dobu piatich rokov, počnúc rokom 1998 v alikvotnom objeme

(článok 3 zmluvy).

Zároveň v článku 5 zmluvy si sporové strany dohodli postup v prípade

nezabezpečenia požadovaného ročného objemu prác v prospech N. s. r. o.,

tým spôsobom, že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30 % dohodnutej

ceny ročného objemu prác, za každý rok samostatne, vrátane aj za rok 1998.

Prejav vôle a úmysel oboch konajúcich strán bol vyjadrený jednoznačným spôsobom,

a to pristúpiť k spolupráci pri zabezpečení prípravných a realizačných prác v investičnej,

poradenskej a konzultačnej činnosti. Za týmto účelom bola založená obchodná spoločnosť N.

spol. s. r. o., P..

Obidve sporové strany zabezpečovali a vykonávali podnikateľskú činnosť

v plynárenskom priemysle. V čase uzavretia zmluvy právny predchodca žalobcu mal

v predmete činnosti aj projektovú činnosť v investičnej výstavbe, vypracovanie štúdií,

poradenskú, konzultačnú a expertíznu činnosť (výpis obchodného registra OS Prešov,

Č.) a žalovaný bol v rozhodnom období 30 %-ným spoločníkom v spoločnosti N. spol. s. r.

o., P.. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú, a to na dobu piatich rokov, počnúc rokom

1998. Predmet sporu je dostatočne určitý, jasný a zrozumiteľný a sporové strany podpisom

predmetnej zmluvy prejavili jednoznačne vôľu byť touto zmluvou viazaní ( ).

Zo znenia článku 3 vyplýva, že cena plnenia, t. j., ročný objem prác bol dohodnutý

vo finančnom objeme 150 mil. Sk ročne.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie

zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho

zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy,

vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu

o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia.

Zmluvná pokuta bola viazaná na splnenie povinností obsiahnutých v článku 3

zmluvy. V prípade, že S. š. p. nezabezpečí záväzok zadávať prípravné a realizačné práce

v zmysle čl. 3 zmluvy, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 30 % z dohodnutej ceny ročného objemu prác za každý rok samostatne. Výška

zmluvnej pokuty, resp. jej spôsob určenia bol v spornom prípade dostatočne určitý a jasný.

Účastníci zmluvy dostatočne určili predmet svojich záväzkov ( ).

105Obdo/11/2008

Odvolací súd sa nesprávne stotožnil s pojmom ,,pridaná hodnota“, a „daň z pridanej

hodnoty“ (DPH), ako aj nesprávne formuluje, resp. cituje článok 3 zmluvy. Pridaná hodnota

znamená vlastnú produkciu podniku – vlastné výkony bez súčinnosti iných podnikateľských

subjektov. To znamená, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal v prípade zadania

zmluvných prípravných prác zo strany žalovaného, zrealizovať ich formou vlastných

výkonov vo finančnom objeme 150 mil. Sk ročne, čo medzi sporovými stranami nebolo

spochybnené. Daň z pridanej hodnoty je daň, základom ktorej je každá odplata za zdaniteľné

plnenie upravené zákonom o dani z pridanej hodnoty, ktorej podliehajú tak právnické, ako aj

fyzické osoby. Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek

ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Pokiaľ sa výška DPH

v priebehu piatich rokov, na ktoré bola zmluva uzavretá, menila, nemá to vplyv na platnosť

zmluvy, ale na výšku uplatnenej pohľadávky vyúčtovanej v konkrétnom rozhodnom období,

kde zákon o DPH presne stanovuje jej výšku.

Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil neplatnosť právneho úkonu

z dôvodu neurčitosti podstatných náležitostí predmetu zmluvy a žalobu zamietol ako

nedôvodnú. V dôsledku toho sa náležite nevysporiadal s ďalšími námietkami a dôvodmi

odvolateľa ohľadne výšky uplatnenej pohľadávky – zmluvnej pokuty, ako aj dôvodmi

oprávnenosti uplatneného úroku z omeškania so splnením s peňažného záväzku. Rozsah

dôvodov odvolania môže odvolateľ rozšíriť aj v rámci odvolacieho konania, avšak

najneskoršie do uplynutia lehoty na podanie odvolania s poukazom na § 205 ods. 3

Dovolací súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu,

ako aj odvolacieho súdu ohľadne danosti aktívnej legitimácie na strane žalobcu (č. l. 32, 40,

95), rovnako aj s otázkou, že v spornom prípade nebola predmetná zmluva uzavretá

v rozpore so zákonom č. 263/93 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných

prác v znení zák. č. 120/96 Z. z. a zák. č. 81/94 Z. z. Žalovaný nepreukázal, že mal

postavenie obstarávateľa v čase uzavretia zmluvy podľa § 2 ods. b/ a d/ cit. zákona,

to znamená, že mu boli poskytnuté na predmet obstarávania prostriedky zo štátneho

rozpočtu, resp. zo štátneho fondu.

115Obdo/11/2008

Odvolací súd sa taktiež náležite vysporiadal s otázkou neplatnosti dohody o urovnaní

zo dňa 20. 04. 2000 z dôvodu absencie súhlasu správkyne konkurznej podstaty s poukazom

na a o konkurze a vyrovnaní.

Vzhľadom na uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd neposúdil

vec právne správne, keď žalobu zamietol z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, a preto

rozhodnutie podľa § 243b ods. 1 a 2 O. s .p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2008

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.