Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 31 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (39)781/370811.f9a7b2.pdf
PDF · 120.37 KB
No categories available
5Obdo/11/2008
Najvyšší súd 5Obdo/11/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.,
spol. s r. o., M., S., IČO: X., zast. JUDr. D. F., CSc., advokátom, G. ul. Č., Bratislava, proti
žalovanému: S., a. s., Č., Bratislava, IČO: X., zast. Mgr. P. B., advokátom, P., Bratislava,
o zaplatenie 90 000 000 Sk s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 1Cob/34/2007-603
zo dňa 15. novembra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej Republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1Cob/34/2007-603 zo dňa 15. novembra 2007 v napadnutej časti z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Bratislava II rozsudkom zo dňa 22. 11. 2006 č. k. 22Cb 280/2002-377
zaviazal žalovaného na zaplatenie 57 945 205 Sk istiny spolu so 17,6 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 12 945 205 Sk od 29. 01. 2000 do zaplatenia, zo sumy 45 000 000 Sk
od 02. 02. 2000 do zaplatenia a na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi vo výške
1 346 889,60 Sk a vo zvyšku konanie zastavil.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo,
že právny predchodca žalobcu spoločnosť N. s. r. o., P. a žalovaný uzavreli dňa 17. 09. 1998
zmluvu č. 98/168 o zabezpečení prípravných a realizačných prác v investičnej, poradenskej
a konzultačnej činnosti.
Podľa čl. 3 tejto zmluvy sa žalovaný, vtedy S., š. p., zaviazal zadávať žalobcovi
prípravné a realizačné práce v investičnej činnosti na stavbách, ktoré zabezpečuje a bude
žalovaný zabezpečovať doma i v zahraničí s pridanou hodnotou v objeme 150 000 000 Sk
ročne po dobu 5 rokov, počnúc rokom 1998. Túto povinnosť
zo zmluvy si žalovaný nesplnil, a preto právny predchodca vyúčtoval podľa čl. 5 tejto
zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu za rok 1998 faktúrou č. 753/99 vo výške 45 000 000 Sk
a za rok 1999 faktúrou č. 754/99 vo výške 45 000 000 Sk.
V priebehu konania žalobca vzal späť žalobu v časti 32 054 795 Sk, ktorá sa týkala
zmluvnej pokuty vyúčtovanej za rok 1998, pretože dohodnutý objem prác v roku 1998 bol
dohodnutý za tento rok len v alikvotnej časti, keďže zmluva bola uzavretá dňa 17. 09. 1998.
V tejto časti súd prvého stupňa konanie podľa ust. § 96 O. s. p. zastavil.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal s námietkami žalovaného
tak, že tieto vyhodnotil ako právne irelevantné. Námietka, že zmluva je uzavretá v rozpore
so zák. č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní neobstojí, pretože žalovaný v čase uzavretia
zmluvy nebol obstarávateľom, pretože bol štátnym podnikom, ktorý vykonáva svoju
podnikateľskú činnosť samostatne na základe hospodárenia na vlastný účet a na základe
zmluvy o financovaní a zmluvy o podmienkach ručenia mal síce povinnosť uskutočniť
verejnú súťaž, ale iba vo vzťahu k výstavbe a rekonštrukcii tých kompresorových staníc,
ktoré boli v zmluve definované.
Súd prvého stupňa nezistil, že by zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi, pretože
nemožno považovať dohodnutú lehotu záväzku na 5 rokov, dohodnutú zmluvnú pokutu a iné
podmienky zmluvy za porušenie dobrých mravov.
Zmluva tiež nemá náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, pretože nespĺňa základnú
náležitosť takejto zmluvy, a to záväzok uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu. Postúpenie
uvedenej pohľadávky zmluvou uzavretou dňa 24. 04. 2002 je platné, pretože túto
nepochybne uzavrel správca konkurznej podstaty spoločnosti N. s. r. o., a v prílohe tejto
zmluvy sú pohľadávky identifikované osobou dlžníka a uvedením čísla faktúr, ktorými bola
zmluvná pokuta vyúčtovaná.
Dohoda o urovnaní zo dňa 20. 4. 2000, ktorou sporové strany upravili všetky
majetkové práva a nahradili ich záväzkom žalovaného na zaplatenie 10 000 Sk, táto dohoda
je v rozpore s ust. § 4b ods. 1 písm. a/ a § 9c zák. č. 328/1991 Zb., podľa ktorého je
na uzavretie takejto dohody potrebný súhlas predbežného správcu konkurznej podstaty, ktorý
nebol daný.
Rovnako súd prvého stupňa dospel k záveru, že námietka premlčania nároku žalobcu
vznesená v konaní žalovaným nie je dôvodná a žaloba bola podaná včas.
Súd prvého stupňa nevyužil moderačné právo a nevyhovel tak návrhu žalovaného
na zníženie zmluvnej pokuty, pretože dojednaním zmluvnej pokuty účastníci naplnili zásadu
zmluvnej voľnosti a vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti je výška
dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
s poukazom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu
náhradu trov celého konania.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a prejednal vec
v zmysle ust. § 214 ods. 1 O. s. p.
Žalovaný v konaní i v odvolaní namietal nedostatok aktívnej legitimácie z dôvodu
neplatnosti postúpenia pohľadávok, táto námietka však neobstojí. Odvolací súd mal
z predložených listinných dôkazov za preukázané, že predmetná pohľadávka úpadcu N. s. r.
o. bola so súhlasom konkurzného súdu vyjadrenom v opatrení zo dňa
23. 04. 2002 postúpená správkyňou konkurznej podstaty spoločnosti P. M., a. s. so sídlom
v K., ktorá ju postúpila spoločnosti L.
so sídlom v L., a táto následne dnešnému žalobcovi. Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu
v predmetnom konaní. (č. l. 40, 95).
Žalovaný tiež namietal v konaní pred súdom prvého stupňa i v odvolacom konaní
neplatnosť zmluvy zo dňa 17. 09. 1998 č. 98/168 pre jej uzavretie v rozpore so zákonom
č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní. Odvolací súd dospel k záveru, že k porušeniu tohto
zákona nedošlo. Vychádzal pri tom z ust. § 2 ods. 2 písm. b/ tohto zákona, ako aj z § 8
zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a dospel
k záveru, že žalovaný, vtedy ešte štátny podnik, nebol obstarávateľom, a teda nebol povinný
vyhlásiť verejnú súťaž na predmet zmluvy.
Odvolací súd pri posudzovaní námietky žalovaného týkajúcej sa neurčitosti
podstatných náležitostí zmluvy vychádzal z ust. § 37 a § 544 OZ a ust. § 269 OBZ. Pre vznik
innominátnej zmluvy zákon predpokladá dostatočné určenie predmetu záväzkov a zvýrazňuje
potrebu určitosti zmluvy. Ak teda účastníci neurčia dostatočne predmet svojich záväzkov,
nepripúšťa ustanovenie § 269 ods. 2 OBZ vznik zmluvy na rozdiel od ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktorý takúto zmluvu postihuje jej neplatnosťou. Právny úkon
je neurčitý, aj keď je zrozumiteľne vyjadrený, ale jeho obsah je nejasný, a tento nedostatok
nie je možné odstrániť ani prostredníctvom výkladu v zmysle ust. § 266 OBZ.
Podľa názoru odvolacieho súdu, článok 3 zmluvy č. 98/168 je v predmete zmluvy
neurčitý, pretože jednoznačne nedefinuje obsah záväzkov zmluvných strán. Neobstojí
tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na dlhodobú spoluprácu účastníkov zmluvy bol im takto
definovaný predmet záväzku známy. Určitosť sa vyžaduje aj vo vzťahu k tretím osobám
a pre tieto je rozhodne neurčitý. Neurčitosť spočíva v nejasnosti a nezrozumiteľnosti
formulácie čl. 3 zmluvy: ,,s pridanou hodnotou v objeme 150 miliónov ročne vlastných
výkonov“. Z tejto formulácie nie je zrejmé, aká je výška vlastných výkonov a koľko činí
DPH, teda, čo je DPH, aj s poukazom na to, že výška DPH sa v priebehu 5 rokov, na ktoré
bola zmluva uzavretá, menila.
Pre túto nejasnosť a neurčitosť predmetu zmluvy je nejasný a neurčitý aj článok 5
zmluvy týkajúci sa zmluvnej pokuty, pretože nie je zrejmé, čo je základom pre výpočet
zmluvnej pokuty .
Inštitút zmluvnej pokuty je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov na splnenie
konkrétneho záväzku zmluvnej strany. Ide o záväzok akcesorický spojený existenciou
hlavného záväzku.
Odvolací súd je toho názoru, že zmluva podľa § 269 ods. 2 OBZ nevznikla, neexistuje
teda hlavný záväzok, ktorý má byť zmluvnou pokutou zabezpečený, a preto nemôže
existovať ani záväzok akcesorický o zmluvnej pokute.
Čo sa týka dohody o urovnaní, je táto dohoda zo zákona neplatná pre absenciu
súhlasu správkyne konkurznej podstaty. K uzavretiu tejto dohody došlo v čase, keď
uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06. 08. 1999 o vyhlásení konkurzu a zbavení
funkcie predbežného správcu JUDr. R. a jej ustanovenia do funkcie správcu podstaty bolo
zrušené uznesením NS SR zo dňa 22. 10. 1999, ďalšie uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo
vydané dňa 28. 04. 2000. V tomto období bola JUDr. R. stále predbežnou správkyňou
konkurznej podstaty úpadcu a podľa ust. § 9c zákona konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV)
mohol dlžník – úpadca nakladať s majetkom len s jej súhlasom, inak je jeho úkon neplatný.
Uzavretie tejto dohody o urovnaní nie je možné považovať, vzhľadom na výšku záväzkov, za
výkon bežnej obchodnej činnosti podľa ust. § 4b ods. 1 písm. b/ ZKV.
Odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkových zistení vykonaných súdom
prvého stupňa, ktorých úplnosť a správnosť nebola spochybnená. Zopakoval v nevyhnutnom
rozsahu dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa, dokazovanie aj doplnil
a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa ust. § 220 O. s. p., a žalobu
zamietol.
O trovách prvostupňového i odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. 224 ods. 2
O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku podal žalobca dovolanie. Navrhuje, aby dovolací súd podľa ust. § 242
ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a podľa ust. 243b ods. 2 O. s. p. napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd vyslovil nejasnosť a nezrozumiteľnosť formulácie článku 3. predmetnej
zmluvy, pri posudzovaní skutkovej určitosti a dôsledku toho vyslovený jeho právny názor
o neplatnosti zmluvy je nesprávny.
Odvolací súd v odôvodnení uvádza, že nie je zrejmé, aká bola výška vlastných
výkonov a koľko činí DPH, čo teda je plnenie a čo je DPH. Tento názor je nesprávny, došlo
tu k zámene dvoch úplne obsahovo odlišných pojmov a to: ,,pridaná hodnota“ a „daňou
z pridanej hodnoty“ (DPH). Ďalej konštatuje, že nebolo zrejmé, koľko činí DPH a čo je
plnenie, čo považuje za sporné aj s poukazom na to, že výška DPH sa v priebehu 5 rokov,
na ktoré bola zmluva uzavretá, menila. V odôvodnení rozsudku nie je k týmto skutkovým
hodnoteniam nič viac uvedené. V tejto časti považuje rozhodnutie odvolacieho súdu
za nepreskúmateľné a za nepresvedčivé, lebo podľa ust. § 157 ods.2 O. s. p. bolo
povinnosťou odvolacieho súdu jasne a výstižne vysvetliť, prečo a v akej súvislosti vyslovuje
pochybnosti vo vzťahu k DPH a k zostávajúcemu plneniu, a prečo si myslí, že DPH
je súčasťou ním uvažovanej formulácie ako nejasnej. Tento nedostatok primeraného
odôvodnenia považuje za takú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Následne to malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd nesprávne
skutkovo vymedzil problém, nesprávne ho hodnotil, posúdil, čo vyústilo aj do zlého
právneho posúdenia.
Pojem ,,pridaná hodnota“ je ekonomická kategória, ktorá má svoj presne vymedzený
a určený obsah. V praxi sa používa ako meradlo výkonnosti podniku a možno ho použiť
na stanovenie hodnoty podniku alebo stanovenie produkcie, výroby alebo služby. Komplexne
treba uviesť, že pridanou hodnotou je vo všeobecnosti rozdiel medzi predajnou cenou
produktu podniku a cenou nakúpených komponentov a služieb. Je to hodnota produkcie,
ktorú podnik pridal vlastným spracovaním. V súvislosti s posudzovanou zmluvou sa využíva
aspekt tohto pojmu definujúci a zahŕňajúci konkrétnu produkciu, ktorú účastník zmluvy pridá
vlastným spracovaním. Pojem „pridaná hodnota“ bol určený v posudzovanej zmluve ako
jeden zo znakov objemového ukazovateľa potrebného na kvantifikáciu ocenených výkonov,
ktoré sa týkali zabezpečenia prípravných a realizačných prác v investičnej, poradenskej
a konzultačnej činnosti. Z tohto pohľadu ide o vyjadrenie presné a určité, v ekonómii majúce
svoj určený obsah. Pojem „pridaná hodnota“ nemá nič spoločné s pojmom „daň z pridanej
hodnoty“ (DPH).
Pojem „vlastné výkony“ zahrňuje objemový ukazovateľ výroby alebo služieb podniku
za všetky svoje činnosti, čiže upresňuje pojem „pridaná hodnota“, ide o taký objemový
ukazovateľ, ktorý vzniká vlastnom produkciou podniku, bez akýchkoľvek subdodávok
tretích osôb.
Predmetom zmluvy č. 98/168 (č.l. 3) bolo zadávanie prípravných a realizačných prác
v investičnej činnosti, ktoré mali byť vykonávané N. spol. s r. o., teda produkciou, ktorú
tento podnik „vytvorí vlastným výkonom“ (pridá vlastným spracovaním) v objeme 150
miliónov ročne. Hodnota 150 miliónov Sk ročne bolo kritérium zabezpečenia takého objemu
prác formou vlastných výkonov, ktoré strany pri uzatváraní zmluvy predpokladali. Faktom je
to, že tento objem ani v roku 1998 pri alikvotnej časti, ani v roku 1999 v celej časti
kontrahovaný nebol, a preto bolo dôvodné uplatniť na tento postup sankčný mechanizmus.
Daň z pridanej hodnoty – DPH, s celou touto problematikou nesúvisí, v zmluve
sa vôbec nespomína, a pokiaľ ide o otázku, či by sa z konkrétnych prípravných
a realizačných prác investičnej, poradenskej a konzultačnej činnosti platila DPH a v akej
výške, tak by to vždy súviselo s ich fakturovaním v konkrétnom období v závislosti od tej
výšky DPH, ktorá v tom ktorom období vyplývala zo zákona o DPH.
Na základe omylu v skutkovom posudzovaní vymedzenia článku 3. odvolacím súdom
došlo následne k vade v právnom posudzovaní nároku, ktorý sa javí byť určitý, zrozumiteľný
a aplikovateľný pri posudzovaní tých otázok, či zmluva č. 98/16S zo dňa 17. 09. 1998
upravovala vzťahy medzi žalovaným právnym predchodcom žalobcu takým spôsobom,
aby podľa nej bolo možné postupovať. Ak áno, potom je potrebné z tejto zmluvy vychádzať,
a ak k naplneniu predmetu zmluvy nedošlo vinou žalovaného, potrebné aplikovať
ustanovenie o zmluvnej pokute tak, aby došlo k dôvodnému postihu za neplnenie záväzku.
Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a domáha sa rozhodnutia,
ako je uvedené v petite tohto dovolania.
Žalovaný podal vyjadrenie k dovolaniu žalobcu. Rozhodnutie odvolacieho súdu
považuje za vecne správne. Odôvodnenie rozsudku je jasné a výstižné. Je presvedčený,
že rozsudok vo svojej časti, týkajúcej sa neurčitosti článkov 3 a 5 zmluvy, nespočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhuje preto dovolanie zamietnuť v celom
rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O. s. p.), prejednal
bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil súd prvého stupňa. Svoje
zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil
právny záver, že medzi účastníkmi konania vznikla zmluva podľa § 269 ods. 2 OBZ.
Podľa názoru odvolacieho súdu, článok 3 zmluvy č. 98/168 je v predmete zmluvy
neurčitý, pretože nedefinuje obsah záväzkov zmluvných strán. Táto neurčitosť podľa
odvolacieho súdu spočíva v nejasnosti a nezrozumiteľnosti formulácie článku 3 zmluvy,
a to v znení: „s pridanou hodnotou v objeme 150 miliónov ročne vlastných výkonov“. Z tejto
formulácie nie je zrejmé, aká je výška vlastných výkonov a koľko činí DPH, a teda, čo je
plnenie a čo je DPH, aj s poukazom na to, že výška DPH sa v priebehu piatich rokov,
na ktoré bola zmluva uzavretá, menila.
Medzi sporovými stranami, resp. ich právnymi predchodcami, a to N.
s. r. o., P. a S. š. p., Bratislava bola uzavretá zmluva o zabezpečení prípravných
a realizačných prác v investičnej, poradenskej a konzultačnej činnosti číslo 98/168 zo dňa 19.
08. 1998. Jednalo sa o innominátnu zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 OBZ. Predmetom zmluvy
boli prípravné a realizačné práce investičného charakteru na stavbách, ktoré zabezpečuje
žalovaný, a to doma i v zahraničí, s pridanou hodnotou v objeme 150 mil. Sk ročne
(vlastných výkonov) po dobu piatich rokov, počnúc rokom 1998 v alikvotnom objeme
(článok 3 zmluvy).
Zároveň v článku 5 zmluvy si sporové strany dohodli postup v prípade
nezabezpečenia požadovaného ročného objemu prác v prospech N. s. r. o.,
tým spôsobom, že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30 % dohodnutej
ceny ročného objemu prác, za každý rok samostatne, vrátane aj za rok 1998.
Prejav vôle a úmysel oboch konajúcich strán bol vyjadrený jednoznačným spôsobom,
a to pristúpiť k spolupráci pri zabezpečení prípravných a realizačných prác v investičnej,
poradenskej a konzultačnej činnosti. Za týmto účelom bola založená obchodná spoločnosť N.
spol. s. r. o., P..
Obidve sporové strany zabezpečovali a vykonávali podnikateľskú činnosť
v plynárenskom priemysle. V čase uzavretia zmluvy právny predchodca žalobcu mal
v predmete činnosti aj projektovú činnosť v investičnej výstavbe, vypracovanie štúdií,
poradenskú, konzultačnú a expertíznu činnosť (výpis obchodného registra OS Prešov,
Č.) a žalovaný bol v rozhodnom období 30 %-ným spoločníkom v spoločnosti N. spol. s. r.
o., P.. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú, a to na dobu piatich rokov, počnúc rokom
1998. Predmet sporu je dostatočne určitý, jasný a zrozumiteľný a sporové strany podpisom
predmetnej zmluvy prejavili jednoznačne vôľu byť touto zmluvou viazaní (§ 37 OZ).
Zo znenia článku 3 vyplýva, že cena plnenia, t. j., ročný objem prác bol dohodnutý
vo finančnom objeme 150 mil. Sk ročne.
Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie
zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho
zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy,
vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu
o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia.
Zmluvná pokuta bola viazaná na splnenie povinností obsiahnutých v článku 3
zmluvy. V prípade, že S. š. p. nezabezpečí záväzok zadávať prípravné a realizačné práce
v zmysle čl. 3 zmluvy, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 30 % z dohodnutej ceny ročného objemu prác za každý rok samostatne. Výška
zmluvnej pokuty, resp. jej spôsob určenia bol v spornom prípade dostatočne určitý a jasný.
Účastníci zmluvy dostatočne určili predmet svojich záväzkov (§ 269 ods. 2 OBZ).
105Obdo/11/2008
Odvolací súd sa nesprávne stotožnil s pojmom ,,pridaná hodnota“, a „daň z pridanej
hodnoty“ (DPH), ako aj nesprávne formuluje, resp. cituje článok 3 zmluvy. Pridaná hodnota
znamená vlastnú produkciu podniku – vlastné výkony bez súčinnosti iných podnikateľských
subjektov. To znamená, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal v prípade zadania
zmluvných prípravných prác zo strany žalovaného, zrealizovať ich formou vlastných
výkonov vo finančnom objeme 150 mil. Sk ročne, čo medzi sporovými stranami nebolo
spochybnené. Daň z pridanej hodnoty je daň, základom ktorej je každá odplata za zdaniteľné
plnenie upravené zákonom o dani z pridanej hodnoty, ktorej podliehajú tak právnické, ako aj
fyzické osoby. Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek
ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Pokiaľ sa výška DPH
v priebehu piatich rokov, na ktoré bola zmluva uzavretá, menila, nemá to vplyv na platnosť
zmluvy, ale na výšku uplatnenej pohľadávky vyúčtovanej v konkrétnom rozhodnom období,
kde zákon o DPH presne stanovuje jej výšku.
Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil neplatnosť právneho úkonu
z dôvodu neurčitosti podstatných náležitostí predmetu zmluvy a žalobu zamietol ako
nedôvodnú. V dôsledku toho sa náležite nevysporiadal s ďalšími námietkami a dôvodmi
odvolateľa ohľadne výšky uplatnenej pohľadávky – zmluvnej pokuty, ako aj dôvodmi
oprávnenosti uplatneného úroku z omeškania so splnením s peňažného záväzku. Rozsah
dôvodov odvolania môže odvolateľ rozšíriť aj v rámci odvolacieho konania, avšak
najneskoršie do uplynutia lehoty na podanie odvolania s poukazom na § 205 ods. 3
Dovolací súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu,
ako aj odvolacieho súdu ohľadne danosti aktívnej legitimácie na strane žalobcu (č. l. 32, 40,
95), rovnako aj s otázkou, že v spornom prípade nebola predmetná zmluva uzavretá
v rozpore so zákonom č. 263/93 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných
prác v znení zák. č. 120/96 Z. z. a zák. č. 81/94 Z. z. Žalovaný nepreukázal, že mal
postavenie obstarávateľa v čase uzavretia zmluvy podľa § 2 ods. b/ a d/ cit. zákona,
to znamená, že mu boli poskytnuté na predmet obstarávania prostriedky zo štátneho
rozpočtu, resp. zo štátneho fondu.
115Obdo/11/2008
Odvolací súd sa taktiež náležite vysporiadal s otázkou neplatnosti dohody o urovnaní
zo dňa 20. 04. 2000 z dôvodu absencie súhlasu správkyne konkurznej podstaty s poukazom
na § 9c a § 4b ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
Vzhľadom na uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd neposúdil
vec právne správne, keď žalobu zamietol z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, a preto
rozhodnutie podľa § 243b ods. 1 a 2 O. s .p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. decembra 2008
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.