Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/148/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému M - SILNICE SK s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 3, 010 61 Žilina, IČO: 36 833 380, zast. JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148 o zaplatenie 6.728,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. -218 zo dňa 31. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. -218 zo dňa 31. marca 2023 v prvej výrokovej vete mení tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. -218 zo dňa 31. marca 2023 v druhej výrokovej vete mení tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.728,13 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.752,42 Eur od 01.02.2022 do zaplatenia a vo výške 8% ročne zo sumy 3.975,71 Eur od 23.02.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.728,13 Eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že so žalovaným ako zhotoviteľom uzavrel dňa 07.09.2021 Zmluvu o dielo predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa vykonať dielo „Oprava mosta ev. č. 11-218 cez Prašný potok, Krásno nad Kysuckou“ v súlade so súťažnými podmienkami, zmluvou a technicko-kvalitatívnymi podmienkami a záväzok žalobcu ako objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu diela (ďalej aj „Zmluva“). Žalovaný nesplnil povinnosti zhotoviteľa a žalobca ako objednávateľ vyúčtoval na ťarchu žalovaného zmluvnú pokutu podľa článku V bod 5.9 z dôvodu vykonania búracích prác na moste bez presmerovania potoka, pričom porušenie dohodnutých kvalitatívnych podmienok, t.j. absencia presmerovania potoka počas búracích prác trvala v období od 04.10.2021 do 22.10.2021, t.j. 18 dní. Takýmto postupom došlo k vykonaniu diela v rozpore s projektovou dokumentáciou, čím došlo k porušeniu podmienok článku I. bod 1.1 Zmluvy za čo vyúčtoval

žalobca na ťarchu žalovaného pokutu vo výške 0,05 % denne z dohodnutej ceny diela s DPH za 18 dní, celkovo vo výške 2.752,42 Eur faktúrou č. 1521000020 splatnou dňa 31.01.2022. Žalobca vyúčtoval na ťarchu žalovaného faktúrou č. 1522000004 splatnou dňa 22.02.2022 vo výške vo výške 3.975,71 Eur aj ďalšiu zmluvnú pokutu za nedodržanie povinnosti podľa článku V bod 5.6 Zmluvy, vzhľadom na vykonanie betonáže železobetónových prahov v priestore pod mostom bez dodatočného zatrubnenia potoka, ďalej z dôvodu vykonávania sanačných prác pri teplote pod +5°C bez dodatočných teplotných opatrení a teda žalovaný postupoval v rozpore s technicko-kvalitatívnymi podmienkami (ďalej „TKP“), čím došlo k porušeniu článku IX bod 10.11 Zmluvy. Žalovaný nedodržal ani povinnosť podľa článku V bod 5.9 Zmluvy, pretože nezabezpečil trvalú prítomnosť stavebného denníka na stavbe v dňoch 03.12.2021, 08.12.2021, 13.12.2021, 14.12.2021, 16.12.2021, t.j. po dobu 5 dní v rozpore s článkom VII bod 7.3 Zmluvy a zároveň stavbyvedúci v rozpore s článkom VII bod 7.16 Zmluvy nebol prítomný na stavbe dňa 16.11.2021. V priebehu konania žalobca poukázal na článok V bod 5.6 Zmluvy podľa ktorého, ak objednávateľ zistí nedodržanie kvalitatívnych parametrov určených na vykonanie diela podľa Zmluvy má žalobca ako objednávateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z celkovej ceny diela s DPH za každý zistený nedostatok. Žalovaný postupoval v rozpore s technicko-kvalitatívnymi podmienkami (TKP 15 betónové konštrukcie všeobecne). Podľa TKP 15 bod 5.5 Zhotovenie betónových a železobetónových konštrukcií – betonáž: „Počas betonáže je potrebné chrániť betón pred nepriaznivým slnečným žiarením, silným vetrom, vodou a dažďom“. Podľa bodu 5.13 TKP 15 žalovaný ako zhotoviteľ predložil technologický postup na sanácie, v ktorom bola uvedená aj skladba sanačného systému Mapegrout 430, ktorý sa neaplikuje pri teplotách pod +5°C. Tieto podmienky žalovaný nesplnil, pretože podľa žalobcom predložených dokladov v čase vykonávania betonáže bola teplota pod +5°C. Podľa žalobcu zmluvnou pokutou bola zabezpečená konkrétna povinnosť zhotoviteľa, t.j. žalovaného vykonať dielo podľa TKP, STN a EN platných v čase predkladania ponuky a pri vymedzení porušenia zhotoviteľa, za ktoré objednávateľ využil oprávnenie uložiť zmluvnú pokutu za uvedené porušenie aj dostatočne a náležite odôvodnil o aké konkrétne porušenie povinností zhotoviteľa ide. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nemohol vykonať presmerovanie potoka zatrubnením z dôvodu existencie balvanov brániacich v tomto postupe a nesúhlasil ani s tvrdením, že pri odstránení týchto balvanov zo strany žalovaného sa jednalo o práce naviac.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nárok žalobcu namietal ako nedôvodný. Podľa žalovaného nevznikol žalobcovi žiaden nárok na zmluvnú pokutu, žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, formulácia zmluvných pokút v čl. 5.9 a 5.6 Zmluvy je nejasná a neurčitá, neupravuje konkrétnu a určiteľnú zmluvnú povinnosť, ktorú má zmluvná pokuta zabezpečovať a iba paušálne odkazuje na porušenie akýchkoľvek zmluvných povinností, čo je neakceptovateľné, neurčité a nevykonateľné. Zmluvná pokuta podľa čl. 5.9 Zmluvy ohľadne oneskoreného presmerovania potoka je nedôvodná, pretože toto presmerovanie zatrubnením potoka žalovaný nemohol vykonať, keďže na stavenisku boli prekážky, veľkorozmerné balvany vo vtokovej časti mosta brániace zhotoveniu prehrádzky na dočasné usmernenie a zatrubneniu toku. Odstránenie týchto balvanov bolo vykonané na základe požiadavky žalobcu nad rámec Zmluvy v rámci naviac prác mimo dohodnutého predmetu rozsahu diela. Počas odstraňovania týchto prekážok neplynula lehota na výstavbu diela podľa harmonogramu. Zatrubnenie potoka potrubím z PVC nebolo dohodnuté v zmluvnom rozsahu dohodnutého diela. Aj ďalšie zmluvné pokuty za nedodržanie ďalších povinností sú nedôvodné, keďže zhotoviteľ neporušil podmienky Zmluvy, vykonal betonárske práce pri dostatočne riadnom zatrubnení potoka a toto zatrubnenie vykonal ako naviac práce. Prípadná existujúca pretekajúca voda vo vtokovej časti bola zatrubnením zachytená a jednalo sa o vodu presakujúcu z dna potoka a podzemnú vodu, čo je zodpovednosťou žalobcu ako majiteľa a správcu diela. Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému vykonanie sanačných prác počas teploty pod +5°C bez dodatočných teplotných opatrení, žalovaný neporušil žiadne podmienky, keďže vykonal aj dodatočné teplotné opatrenia nad rámec Zmluvy. Žalobcom predložené informácie o teplote počas vykonávania sanačných prác neboli teplotami zistenými na mieste výkonu práce, ale z inej meteostanice vzdialenej cca 2 km od miesta výkonu práce, a teda nepoužiteľné. K ďalšiemu tvrdenému porušeniu zmluvy, a to nezabezpečeniu prítomnosti stavebného denníka žalovaný uviedol, že tento na stavbe zabezpečil. K neprítomnosti stavbyvedúceho uviedol, že tento vo vytýkanom čase mal obedňajšiu prestávku. Za predpokladu platného dojednania zmluvnej pokuty žalovaný namietal jej neprimeranosť.

4. Po vykonanom dokazovaní, vrátane výsluchu svedkyne A. B. C., zamestnankyne žalobcu v pozícii špecialista mostov, svedka A. D. E., zamestnanca žalobcu v pozícii odborného referenta mostov ako technický dozor, svedka F. D., zamestnanca žalovaného v pozícii stavbyvedúceho, okresný súd

zistil, že dňa 07.09.2021 uzavrel žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo „Oprava mosta ev. č. 11-218 cez Prašný potok, Krásno nad Kysucou“, ktoré sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa v súlade so súťažnými podkladmi, zmluvou, projektovou dokumentáciou, ktorá je prílohou č. 1 časti B.1 Opis predmetu zákazky súťažných podkladov a technicko-kvalitatívnymi podmienkami (ďalej len TKP) a záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vykonanie diela uvedenú v čl. III tejto zmluvy vo výške 305.824,02 Eur s DPH. Podľa čl. I bod 1.2 Zmluvy špecifikácia diela je uvedená v časti B1 súťažných podkladov. TKP sú uvedené na webovej stránke G..

5. Podľa čl. XV bod 15.7 Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú prílohy: Harmonogram postupu a trvania prác, 2. Ocenený výkaz výmer, 3. Spôsob určenia ceny, 4. Zoznam subdodávateľov a podiel subdodávok, 5. Opis predmetu zákazky, 6. Čestné vyhlásenie o plnení povinností sociálneho verejného obstarávania. Podľa bodu 15.8 súčasťou zmluvy sú súťažné podklady objednávateľa, ponuka zhotoviteľa a vysvetlenie súťažných podkladov.

6. Podľa čl. V bod 5.6 Zmluvy v prípade, že počas vykonávania diela objednávateľ zistí, že zhotoviteľ nedodržal kvalitatívne parametre určené pre vykonanie diela podľa tejto zmluvy (čl. X bod 10.1), objednávateľ má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5% z celkovej ceny diela s DPH uvedenej v bode 3.1 tejto zmluvy za každý zistený nedostatok. Zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutá povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo v súlade s touto zmluvou.

7. Podľa čl. V bod 5.9 Zmluvy, ak zhotoviteľ poruší povinnosti dohodnuté v tejto zmluve iným spôsobom ako je uvedené v tomto článku, je objednávateľ oprávnený uplatniť si voči zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z celkovej ceny diela s DPH uvedenej v čl. III bod 3.1 tejto zmluvy za každý aj začatý deň trvania porušenia povinností, a to samostatne za každé jednotlivé porušenie povinností. Týmto nie sú dotknuté nároky na náhradu škody v plnej výške v zmysle platných právnych predpisov.

8. Podľa čl. VII bod 7.3 Zmluvy odo dňa odovzdania staveniska je zhotoviteľ povinný viesť stavebný denník podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a príslušnej vykonávacej vyhlášky. Stavebný denník musí byť trvale prístupný účastníkom vykonávania diela a kontrolným orgánom na dohodnutom mieste na stavbe. Vedenie stavebného denníka sa končí dňom, keď sú odstránené všetky vady a nedorobky.

9. Podľa čl. VII bod 7.16 Zmluvy na stavbe musí byť v priebehu vykonávania stavebných prác trvale prítomný zástupca zhotoviteľa poverený riadením prác - stavbyvedúci.

10. Okresný súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1521000020 dňa 14.12.2021 so splatnosťou 31.01.2022 na sumu 2.752,42 Eur, ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu za nedodržanie povinností dohodnutých v zmluve podľa čl. V bod 5.9 vo výške 0,05% z celkovej ceny diela s DPH za zistený nedostatok za každý aj začatý deň trvania porušenia povinnosti.

11. Žalobca na ťarchu žalovaného vystavil dňa 21.01.2022 faktúru č. 1522000004 so splatnosťou 22.02.2022 na sumu 3.975,71 Eur, ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu za porušenie podmienok Zmluvy o dielo ZM/2021/0343, pričom jednotlivé porušenie povinností ako aj výpočet výšky pokuty uviedol v prílohe k faktúre.

12. Okresný súd mal preukázané, že žalobca listom zo dňa 07.03.2022 oznámil žalovanému, že vzhľadom k tomu, že zhotoviteľ vykonával práce na moste v rozpore s technicko-kvalitatívnymi podmienkami a nedodržal povinnosti dohodnuté v zmluve o dielo, žalobca pristúpil k vystaveniu penalizačných faktúr. Porušenia, za ktoré žalobca vystavil penalizačné faktúry, sú popísané a doložené v prílohách k penalizačným faktúram a zároveň upozornil, že k 03.03.2022 neeviduje uhradenie daných penalizačných faktúra.

13. Okresný súd mal preukázané, že uvedené porušenia povinností a výpočet penalizácie žalobca uviedol v liste z 11.04.2022 doručenom žalovanému dňa 14.04.2022, v ktorom vyzval žalovaného na úhradu penalizačných faktúr.

14. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, že žalobca si voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu vyúčtovanú v zmysle č. V. bod 5.9 Zmluvy o dielo z dôvodu vykonávania búracích prác na moste bez presmerovania potoka, pričom za 18 dní takéhoto postupu v období od 04.10.2021 do 22.10.2021 v rozpore s projektovou dokumentáciou vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 2.752,42 Eur faktúrou č. 1521000020 v sadzbe 0,05% z celkovej ceny diela s DPH (305.824,02 Eur x x 18 = 2.752,42 Eur). Na základe druhej faktúry č. 1522000004 na sumu 3.975,71 Eur sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie povinností podľa čl. V bod 5.6 a 5.9 Zmluvy z dôvodu vykonania betonáže železobetónových prahov v priestore pod mostom bez dostatočného zatrubnenia, t.j. vo výške 0,5 % z dohodnutej ceny diela vo výške 1.529,12 Eur (305.824,02 Eur x 0,005 = 1.529,12 Eur). Zmluvná pokuta bola uplatnená ďalej z dôvodu vykonania sanačných prác počas teploty pod +5°C bez dodatočných teplotných opatrení v rozpore s TKP 15 betónové konštrukcie všeobecne, a to v sadzbe 0,5 % z ceny diela vo výške 1.529,12 Eur (305.824,02 Eur x 0,005 = 1.529,12 Eur). Zmluvná pokuta bol uplatnená ďalej podľa čl. 5.9 Zmluvy z dôvodu nezabezpečenia trvalej prístupnosti stavebného denníka na stavbe, t.j. z dôvodu porušenia článku VII bod 7.3 Zmluvy v dňoch 08.12, 13.12, 14.12, 16.12.2021, t.j. za 5 dní v sadzbe 0,05 % za každý deň porušenia z dohodnutej ceny diela, celkove vo výške 764,56 Eur (305.824,02 Eur x x 5 dní = 764,56 Eur). Zmluvná pokuta bola uplatnená podľa čl. 5.9 Zmluvy aj z dôvodu neprítomnosti stavbyvedúceho počas kontroly na stavbe dňa 16.11.2021, čím došlo k porušeniu článku VII bod 7.16 Zmluvy, a to v sadzbe 0,05 % z ceny diela za jeden deň porušenia povinnosti, t.j. vo výške 152,91 Eur (305.824,02 Eur x = 152,91 Eur).

15. Podľa okresného súdu v konaní neboli sporné špecifikácie zmluvných pokút, avšak žalovaný namietal ich opodstatnenosť. Okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na bod 1.1 Zmluvy, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal vykonať dielo v súlade so súťažnými podkladmi, zmluvou, projektovou dokumentáciou, ktorá je prílohou č. 1 časti B1, opis predmetu zákazky, súťažných podkladov a technicko-kvalitatívnymi podmienkami. Podľa bodu 15.8 Zmluvy jej súčasťou sú súťažné podklady a tieto prílohy a súčasti zmluvy uvedené v Zmluve potvrdil žalovaný svojím podpisom dňa 15.06.2021.

16. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

17. Vo vzťahu k námietke žalovaného o neplatnom dojednaní zmluvnej pokuty z dôvodu jej neurčitosti okresný súd uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné, pretože ustanovenia o zmluvnej pokute spĺňajú podmienky podľa . Zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, bola určená výška pokuty, resp. spôsob jej určenia a bolo aj určené v akých prípadoch je zmluvná pokuta nárokovateľná. Poľa okresného súdu dojednanie o zmluvnej pokute vymedzuje povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou. Ustanovenia bodu 5.6 a 5.9 vymedzujú, že žalobcovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinnosti, ako napríklad nedodržanie kvalitatívnych parametrov, čím si žalobca zabezpečil dodržiavanie vykonávania diela, postupu prác práve touto zmluvnou pokutou, s čím žalovaný pri uzatváraní zmluvy súhlasil. Namietanie platnosti považoval okresný súd za účelové a alibistické.

18. Vo vzťahu k zmluvnej pokute vyúčtovanej vo faktúre č. 1521000020 na sumu 2.752,42 Eur vyúčtovanej podľa č. V bod 5.9 Zmluvy z dôvodu vykonávania búracích prác žalovaným na moste bez presmerovania potoka v trvaní 18 dní žalobca tvrdil, že sa jedná o porušenie podmienok postupu prác v rozpore s projektovou dokumentáciou, čím došlo k porušeniu článku I. bod 1.1 Zmluvy a vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa čl. V bod 5.9.

19. Okresný súd poukázal na prílohu k Zmluve, a to opis predmetu zákazky časť B1, podľa ktorej stavebné práce v prvej časti mosta pri výstavbe klenby ako aj v druhej časti mosta – predĺženie mosta železobetónovými prefabrikátmi budú vykonávané podľa projektovej dokumentácie súťažných podkladov a v kvalite požadovanej v zmysle TKP, noriem a predpisov platných v čase predkladania ponuky, pričom TKP a sú dostupné na stránke G.. V bode 3 opisu predmetu zákazky bolo upravené, že práce mal zhotoviteľ vykonávať podľa TKP a v zmysle , EN a STN platných v čase predkladania ponuky. Podľa žalobcu zatrubnenie potoka vyplývalo z prílohy č. 1 súťažných podkladov, ktoré sú súčasťou Zmluvy v rámci technickej správy, v zmysle ktorej malo dôjsť k presmerovaniu potoka, pričom po dobu trvania 18 dní bez tohto presmerovania boli realizované práce žalovaným ako zhotoviteľom. Okresný súd poukázal na zápisy v stavebnom denníku, z ktorých bolo zrejmé, že od 04.10.2021 žalovaný začal s búracími prácami a čiastočné zatrubnenie bolo vykonané ku dňu 22.10.2021.

20. Okresný súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného, že pri zatrubnení potoka sa jednalo o práce naviac nedohodnuté v pôvodnom rozsahu prác a neprihliadol ani na tvrdenie žalovaného, že žalobca nepredložil doklady, na ktoré sa odvolával, vzhľadom k tomu, že žalovaný nerozporoval citáciu technických noriem a kvalitatívno-technických podmienok, ktoré boli tvrdené žalobcom a boli prístupné na konkrétne označenej webovej stránke. Podľa okresného súdu práce súvisiace s presmerovaním potoka boli súčasťou zmluvného rozsahu prác na základe technickej správy, str. č. 4, ako aj podľa Výkazu výmeru v položke č. 15. Bolo preto zrejmé, že práce súvisiace s presmerovaním a zatrubnením potoka boli súčasťou zmluvne dohodnutého rozsahu prác, ktoré však žalovaný vykonal až po 18 dňoch od začatia búracích prác. Pokiaľ žalovaný namietal, že v zatrubnení mu bránili prekážky, a to balvany, ktorých odstránenie nebolo súčasťou vykonaných prác, okresný súd uviedol, že žalovaný mal možnosť pred uzavretím zmluvy ohliadnuť miesto výkonu prác a pokiaľ by starostlivo pristupoval, mal by o tejto skutočnosti vedomosť a mohol ich naceniť pri zadávaní jeho ponuky. S odkazom na článok 15.7 Zmluvy okresný súd konštatoval, že povinnosť presmerovania potoku vyplýva aj Harmonogramu prác ako aj z výkazu výmer. Tvrdenie žalobcu o búracích prácach bez presmerovania potoku po dobu 18 dní považoval za dôvodné a teda mal preukázané porušenie zmluvných povinností žalovaného.

21. K ďalšej časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti vykonať betonáž po zatrubnení potoka poukázal okresný súd na článok X. bod 10.1 Zmluvy, v zmysle ktorého sa zaviazal žalovaný ako zhotoviteľ vykonať dielo podľa TKP, STN a EN platných a účinných v čase predkladania ponuky. Túto pokutu uplatnil žalobca podľa čl. V bod 5.6 Zmluvy v spojení s článkom X. bod 10.1, pretože žalovaný nevykonal betonáž železobetónových prahov v priestore pod mostom v koryte potoka bez dostatočného zatrubnenia potoka a postupoval v rozpore s technicko-kvalitatívnymi podmienkami TKP 15 betónové konštrukcie všeobecne. Neprihliadol na tvrdenie žalovaného, že neporušil žiadne zmluvné povinnosti a dostatočným spôsobom pri betonáži zatrubnil potok a sporadicky sa vyskytujúca voda bola presakujúca z dna potoka a podzemná voda, čo je zodpovednosťou na strane objednávateľa ako osoby zodpovednej za úpravu toku a dna. Okresný súd odkázal na TKP 15 bod 5.5 zhotovenie betonárskych a železobetónových konštrukcií, podľa ktorého počas betonáže je potrebné chrániť betón pred nepriaznivým slnečným žiarením, silným vetrom, vodou a dažďom. Hoci žalovaný namietal nepredloženie uvedených TKP, avšak ich text citovaný žalobcom nenamietal. Podľa okresného súdu pri vykonávaní betonáže postupoval žalovaný v rozpore s TKP 15, pretože vykonal betonáž bez dostatočnej ochrany, keďže nevykonal ihneď zatrubnenie, či iné presmerovanie potoka a dokonca aj po zatrubnení potoka z predložených fotografických snímok vyplýva, že voda pretekala cez potrubie.

22. Vo vzťahu k uplatneniu zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti, a to vykonania sanačných prác pod teplotou +5°C okresný súd poukázal na to, že sa jedná o uplatnenie pokuty podľa článku X. bod 10.1 v spojení s článkom V bod 5.6 Zmluvy, ktorá bola vyúčtovaná vo výške 0,5 % z dohodnutej ceny diela. Okresný súd aj v tejto časti považoval nárok za dôvodný, keď mal preukázané, že žalovaný nepostupoval v súlade s technickými normami, pretože samotný zhotoviteľ predložil na schválenie technologický postup pre sanácie, v ktorom je uvedená skladba sanačného systému a jedným z jeho materiálov je Mapegrout 430, v ktorého technickom liste sa nachádza požiadavka, aby nebol aplikovaný pri teplote pod +5°C. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný nedodržal podmienky aplikovania výrobku, ktorý si sám zvolil, odkázal na bod 5.13 TKP 15 Sanácia porúch betónu pri výstavbe. Žalobca predložil záznamy z merania teplôt v období 13. – 15.12.2021 z merača umiestneného v oblasti Čadca Krásno, z ktorých je zrejmé, že teplota v danej oblasti nebola nad +5°C. Žalobca predložil aj fotografie z uvedenej meteostanice v tomto období, pričom k betonáži zo strany žalovaného došlo dňa 14.12.2021, v ktorý dátum bola preukázaná teplota z uvedenej meteostanice pod +5°C. Jedná sa o záznam z meteostanice Krásno nad Kysucou nachádzajúcej sa 2 km od predmetného mosta cca 1 km vzdušnou čiarou. Okresný súd neprihliadol na námietku žalovaného, že meranie teploty nebolo vykonané na mieste výkonu stavebných prác, t.j. na predmetnom diele, ale v inej oblasti, keďže je známe, že teplota v oblasti Kysúc je podstatne nižšia ako v ostatných častiach Slovenska a teplotný rozdiel medzi meteostanicami žalobcu po celom okrese Čadca je maximálne 1 stupeň. Podľa okresného súdu preto žalovaný nedodržal podmienky aplikovania výrobku, ktorý si sám zvolil ako súčasť sanačného systému a podľa ustanovení zmluvy a technického listu výrobcu Mapegrout 430 dospel k záveru, že zmluvnou pokutou je zabezpečená konkrétna povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo podľa TKP, STN a EN platných v čase predkladania ponuky, pričom pri vymedzení porušenia zhotoviteľa, za ktoré objednávateľ využil svoje oprávnenie, uložil zmluvnú pokutu za uvedené porušenie a dostatočne to náležite odôvodnil a uviedol o aké konkrétne porušenie povinnosti zhotoviteľa išlo. Žalovaný teda nevykonával dielo v súlade so súťažnými podkladmi, zmluvou ako aj projektovou dokumentáciou a technicko-kvalitatívnymi podmienkami, a to konkrétne TKP

15, ktorej citácia rozporovaná nebola. Zmluvná pokuta za uvedené porušenie zmluvy bola preto podľa okresného súdu opodstatnená.

23. Vo vzťahu k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty za nezabezpečenie stavebného denníka na stavbe poukázal okresný súd na článok VII bod 7.3 Zmluvy, podľa ktorého stavebný denník musí byť trvale prístupný účastníkom vykonávania diela a kontrolným orgánom na dohodnutom mieste na stavbe. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v dňoch 03.12., 08.12., 13.12., 14.12. a 16.12.2021 došlo k porušeniu tejto povinnosti, pretože stavebný denník na stavbe prítomný nebol. Žalobca teda preukázal porušenie povinnosti žalovaného zabezpečiť stavebný denník trvalo na stavbe. Aj keď článok VII bod 3 uvádzal, že stavebný denník mal byť trvalo prístupný na dohodnutom mieste na stavbe a napriek tomu, že takéto dohodnuté miesto nebolo dané, žalovaný sa preukázateľným spôsobom ani nedotazoval na takéto konkrétne miesto, avšak zo všeobecnej praxe či zvyklostí bolo zrejmé, že vzhľadom na to, že na stavenisku bola iba jedna unimobunka, resp. nejaký kontajner, bolo potom zrejmé, že jedine na tomto mieste a nikde inde nemohol byť denník odložený. Aj v tejto časti bola preto zmluvná pokuta za porušenie povinností v trvaní 5 dní vo výške 764,56 Eur uplatnená oprávnene.

24. Vo vzťahu k ďalšej časti vyúčtovanej zmluvnej pokuty za porušenie článku VII bod 7.16 Zmluvy, keďže stavbyvedúci nebol pravidelne prítomný na stavbe, konkrétne v deň 16.11.2021, okresný súd poukázal na čl. VII bod 16 Zmluvy, podľa ktorého na stavbe musí byť v priebehu vykonávania stavebných prác trvale prítomný zástupca zhotoviteľa poverený riadením prác, a to stavbyvedúci. Podľa okresného súdu samotný stavbyvedúci, t.j. svedok D. potvrdil, že nebol prítomný stále počas prác, keďže bol v pozícii stavbyvedúceho na troch rôznych stavbách a nebolo preto možné, aby pri výkone činnosti stavbyvedúceho na troch staveniskách bol prítomný súčasne na všetkých troch. Okresný súd mal preto preukázané porušenie povinnosti žalovaným aj podľa článku VII bod 16 Zmluvy z dôvodu preukázanej neprítomnosti stavbyvedúceho dňa 16.11.2021, čo vyplýva zo zápisu v stavebnom denníku. Zmluvná pokuta bola uplatnená len za tento jeden deň v dohodnutej výške 0,05 % z ceny diela s DPH, t.j. vo výške 152,91 Eur.

25. Okresný súd mal za to, že nárok na zmluvnú pokutu zo všetkých žalobcom tvrdených porušení povinností žalovaného je dôvodný. Neprihliadol ani na námietku žalovaného o neprimeranosti zmluvnej pokuty, keď žalovaný neuviedol žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo potrebné považovať zmluvnú pokutu za neprimeranú, vzhľadom na cenu diela a všetky vykonávané práce a dôvod zabezpečenia záväzku žalovaného. Podľa okresného súdu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti nebol dôvod moderovať zmluvnú pokutu a aplikovať moderačné právo súdu.

26. Podľa okresného súdu bolo preukázané porušenie zmluvných ustanovení podľa článku 5.6., 10.1, 5.9, 7.3 a 7.6 Zmluvy. Z priznanej zmluvnej pokuty priznal okresný súd žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, ktorými boli zmluvné pokuty žalovanému vyúčtované. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému.

27. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnych skutkových zistení, porušenia práva na spravodlivý proces a existenciu vád konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalovaného sú skutkové závery okresného súdu v rozpore s obsahom spisu a čiastkovými zisteniami samotného súdu z vykonaných dôkazov. Namietal protirečivosť a rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rozpore s právnymi predpismi, judikatúrou súdov a zásadami formálno-právnej logiky ako aj arbitrárnosť a neodôvodnenosť napadnutého rozhodnutia.

28. Podľa žalovaného okresný súd interpretoval Zmluvu extenzívne nad jej rámec, pričom formulácie zmluvných pokút sú nejasné a neurčité, t.j. neplatné. Zdôraznil, že každá zmluvná pokuta musí zabezpečovať konkrétnu zmluvnú povinnosť a jej porušenie a nie všeobecné porušenie zmluvy ako takej, resp. porušenie ktorejkoľvek alebo nešpecifikovanej zmluvnej povinnosti, t.j. porušenie hocijakej zmluvnej povinnosti alebo okruhu povinností. Inak by došlo k nekontrolovateľnej kumulácii a duplicite zmluvných pokút a zmluvná strana by mohla účelovo a neprimerane sankcionovať druhú stranu za čokoľvek, tak ako v prejednávanej veci. Žalobca pritom v žalobe neuvádzal dojednanie o zmluvných pokutách ani právnu argumentáciu a odvodzoval nárok od vystavenia penalizačných faktúr.

29. Žalovaný zdôraznil, že dojednanie o zmluvnej pokute sa musí vzťahovať ku konkrétne určitej zmluvnej povinnosti a odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.10.2009 sp. zn. , ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 11.12.2008. V súvislosti s požiadavkou na určitosť vymedzenia povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta, poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.09.2011.

30. Podľa žalovaného ustanovenia čl. 5.6 a 5.9 Zmluvy nevymedzujú konkrétnu a určiteľnú zmluvnú povinnosť, ktorú má zmluvná pokuta zabezpečovať, ale len paušálne odkazujú na porušenie akýchkoľvek zmluvných povinností, čo je neakceptovateľné, neurčité a nevykonateľné. Navyše citované ustanovenia sa duplikujú. Takáto konštrukcia zmluvných pokút umožňuje ich kumuláciu, duplicitu a extenzívne jednostranné zneužitie, čo preukazuje aj spôsob podania žaloby s cieľom produkovať nároky voči žalovanému. Sám žalobca potvrdil, že vo vzťahu k zatrubneniu potoka sa jedná o dve zmluvné pokuty, t.j. ide o ich duplicitu. Podľa žalovaného každá zmluvná pokuta musí zabezpečovať konkrétnu zmluvnú povinnosť a súd musí mať možnosť posúdiť význam zmluvnej povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou aj s poukazom na zákonnú moderačnú právomoc súdu, ktorú nemožno vylúčiť ani dohodou strán. Podľa žalovaného sú zmluvné pokuty dojednané neplatne a nemožno z nich vyvodzovať žiadne práva. Záver okresného súdu o platnosti dojednania zmluvných pokút je preto nesprávny, neobstojí a v rozpore s judikatúrou.

31. Podľa žalovaného je podaná žaloba šikanózna. Žalobca nepreukázal, ktorá konkrétna povinnosť mala byť žalovaným porušená, keďže porušenie povinnosti odkazuje na ďalšie dokumenty, na ktoré zmluva odkazuje, ktoré však žalobca ani nepredložil a ani nepreukázal, že fakticky aj došlo k porušeniu povinnosti. Žalobca mal povinnosť preukázať, aká bola presne porušovaná povinnosť, z čoho konkrétne táto povinnosť vyplývala, najmä ak mala vyplynúť z dokumentov neobsiahnutých v zmluve a na základe čoho, kedy a akým spôsobom skutkovo malo dôjsť k jej porušeniu. Sám žalobca uviedol, že všetky podklady ani nedoložil s tým, že kvalitatívno-technické podmienky (TKP) sú zverejnené na webovej stránke G., avšak do spisu predložené neboli.

32. Žalovaný v odvolaní vytýkal záver okresného súdu, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu. Uviedol, že v priebehu celého konania detailným spôsobom žalovaný nárok v plnom rozsahu poprel, čo do právneho dôvodu, existencie a výšky ako aj žalobcom tvrdené skutkové okolnosti. Namietal, že okresný súd bol voči žalobcovi výrazne konformný, pričom vznik a existenciu pohľadávky dokazuje vždy žalobca. Ak strana nesplní povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné, potom nemôže splniť ani dôkaznú povinnosť. Okresný súd poprel negatívnu dôkaznú teóriu, pretože na nikom nemožno požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, t.j., že žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť. Okresný súd sám aktívne dotváral a dopĺňal to, čo v procese mal vykonať samotný žalobca, niektorým skutočnostiam priznal zjavne nesprávny význam a niektoré významné skutočnosti opomenul. Pokiaľ okresný súd odkazoval na technologické postupy jedná sa o nesprávne tvrdenie, pretože výkaz výmer je matematickým určením množstva vykonaných prác po jednotlivých položkách, avšak nejde o technologický postup.

33. Podľa žalovaného bola stavba riadne odovzdaná a skolaudovaná. V prípade vád by sa pristúpilo k reklamačnému konaniu. Táto skutočnosť neguje tvrdenie žalobcu o vykonávaní diela technologicky nesprávnym postupom, lebo v takom prípade by sa to muselo prejaviť v následnom výskyte vád. Neexistuje záznam o tom, že žalovaný dielo nesprávne technologicky vykonával.

34. Trval na tom, že práce v súvislosti so zatrubnením potoka neboli súčasťou dohodnutého rozsahu vykonaných prác a preto ich nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou. V zmysle článku 5.6 Zmluvy mal žalobca preukázať aké boli technicko-kvalitatívne parametre, STN a EN platné a účinné v čase predloženia ponuky a či zo strany žalovaného došlo k porušeniu tej ktorej normy alebo technicko- kvalitatívneho parametra. Obsah týchto listín žalobca nepreukázal a do spisu ich nepredložil. Taktiež projektovú dokumentáciu, na ktorú odkazuje článok I. bod 1 Zmluvy žalobca do spisu nepredložil. Zmluvná pokuta podľa článku 5.9 odkazuje na súťažné podklady a projektovú dokumentáciu, ktorá je prílohou č. 1, avšak takúto dokumentáciu žalobca nepredložil. Napriek tomu okresný súd vyslovil skutkové a odborné závery, pričom nemohol vedieť čo presne je obsahom týchto listín a iba odhadoval, čo malo byť v týchto dokumentoch rýdzo odbornej povahy.

35. K článku VII bod 3 Zmluvy uviedol, že zmluvné strany sa mali výslovne dohodnúť o mieste na stavbe, kde sa mal nachádzať stavebný denník, pričom stavba je širší pojem ako stanovisko a toto miesto dohodnuté nebolo. Okresný súd odkázal na zvyklosti a praxe, podľa ktorých sa mal stavebný denník nachádzať v unimobunke.

36. Zopakoval svoje výhrady, že teplomer, z ktorého žalobca čerpal údaje pri tvrdení o porušení povinnosti žalobcu pri vykonaní betonáže v teplotách pod +5°C, bol umiestnený 1 až 2 km od vykonávania diela, a teda nemeral teplotu v mieste výkonu diela. K tvrdeniam o neprítomnosti stavbyvedúceho dňa 16.11.2021 uviedol, že sa jednalo o časový úsek od 11:45 do 13:09, kedy sa jednalo o obedňajšiu prestávku, čo nie je možné vyhodnotiť ako neprítomnosť stavbyvedúceho na stavbe, pretože tento sa mal podľa článku VII bod 16 Zmluvy nachádzať na stavbe iba v priebehu vykonávania stavebných prác, pričom počas obednej prestávky sa stavebné práce nevykonávali. Ani v tomto prípade nedošlo k porušeniu zmluvy.

37. Žalovaný namietal konanie svedkyne A. B. C., ktorá nebola osobou oprávnenou za žalobcu konať vo veciach technických ani zmluvných, ani na preberanie diela a neprislúchalo jej oprávnenie ani vykonávať zápisy v stavebnom denníku. Namietal výpovede svedkov A. C., H. a E., ktorí sú zamestnancami žalobcu.

38. Žalovaný v odvolaní namietal porušenie povinnosti podľa čl. V bod 5.9 Zmluvy za oneskorené presmerovanie potoka, pretože tieto práce neboli súčasťou Zmluvy, ale sa jednalo o naviac práce. Zopakoval svoje skutkové tvrdenia z priebehu konania, že presmerovaniu potoka aj pri jeho vykonaní ako naviac prác bolo bránené existenciou veľkorozmerných balvanov. Taktiež betonárske práce žalovaný vykonal pri dostatočnom a riadnom zatrubnení potoka v súlade so Zmluvou a odbornou starostlivosťou a sporadicky sa vyskytujúca voda bola presakujúca z dna potoka a podzemná voda, čo je zodpovednosťou žalobcu. Namietal obsah zápisu v stavebnom denníku z kontrolného dňa zo dňa 16.10.2021, zopakoval svoje tvrdenia, že práce súvisiace s presmerovaním potoka do potrubia z rúr DN 500 neboli zahrnuté v zmluvnom rozpočte, pričom vo výkaze výmer sa nachádza v položke 15 odvedenie, resp. usmernenie toku počas budovania opevnenia spodnej stavby, ktorá sa ešte nevykonáva z dôvodu prekážok na strane žalobcu ako objednávateľa. Zopakoval výhrady, že presmerovanie potoka do potrubia z rúr DN 500 nie je súčasťou zmluvného rozsahu diela, jedná sa o naviac práce. Zatrubnenie, resp. presmerovanie potoka nebolo reálne vykonateľné, vzhľadom na prekážky na strane žalobcu, a to existenciu balvanov a odstránenie tejto prekážky nebolo taktiež súčasťou projektovej dokumentácie.

39. Namietal, že svedecká výpoveď A. H. nebola procesným spôsobom riadne zadokumentovaná v zápisnici z pojednávania zo dňa 10.03.2023, pretože výpoveď tohto svedka, vrátane otázok je obsiahnutá vo výpovedi svedka A. E..

40. Ďalej namietal, že ak by aj boli zmluvné pokuty platne dojednané, čo žalovaný namieta, jednalo by sa o neprimerané a šikanózne zmluvné pokuty. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému.

41. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.05.2023 v ktorom namietal, že odvolanie voči rozsudku bolo podané oneskorene. Zotrval na svojich vyjadreniach, že z dôkazov bolo nesporné, že žalobca tok počas stavebných prác nepresmeroval, k čomu došlo až dňa 22.10.2021, pričom práce boli začaté od 04.10.2021. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že predmetné balvany, ktoré sa nachádzali na vtokovej strane mosta mali tvoriť prekážku brániacu žalovanému na presmerovanie potoka. Opätovne odkázal na Výkaz výmer položku 15 upravujúcu odvedenie vody a usmernenie toku. Odkázal na súťažné podklady časť B2 spôsob určenia ceny bod 10, na časť II. bod 10.1 súťažných podkladov, časť II bod 11.1 a uviedol, že žalovaný prípravu vypracovania ponuky na vykonanie diela podcenil, pretože inak by zistil, že pri vykonávaní diela je potrebné odvedenie vody a usmernenie toku hrádzkou alebo potrubím. Tým, že žalovaný pri oceňovaní položky 15 výkazu výmer neocenil potrubie, sa snažil odôvodniť, že tieto práce neboli súčasťou zmluvnej ceny. Žalovaný teda vedel o povinnosti zatrubniť potok a jeho tvrdenie, že sa jedná o práce naviac žalobca popiera. Samotný žalovaný odkazuje na technickú správu, ktorá taktiež vyžaduje presmerovanie toku do potrubia z rúr

DN 500. Nepresmerovaním toku počas výkonu prác došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, keďže búracie práce vykonával bez zatrubnenia toku, čím došlo k znečisteniu životného prostredia.

42. K ďalšej časti uplatnenej zmluvnej pokuty za vykonanie betonáže železobetónových prahov v priestore pod mostom bez dodatočného zatrubnenia, čo je v rozpore s TKP, nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že zatrubnenie bolo vykonané riadne, čím fakticky žalovaný potvrdil vedomosť o vykonaní tejto práce a že je súčasťou zmluvnej povinnosti. Žalobca si neuplatnil zmluvnú pokutu duplicitne za absenciu presmerovania a zatrubnenia potoka, pretože v prvom prípade si uplatnil zmluvnú pokutu za výkon búracích prác bez presmerovania potoka, čím došlo k znečisteniu toku v období od 04.10 do 22.10.2021 a v druhom prípade si uplatnil zmluvnú pokutu z dôvodu vykonania betonáže bez zatrubnenia, ktoré začal vykonávať dňa 10.12.2021. Jedná sa teda o dve rôzne porušenia Zmluvy. Aj keď následne žalovaný potok zatrubnil, nebol zatrubnený dostatočne, pretože voda prechádzala aj pomimo zatrubnenia, o čom žalobca predložil fotografické snímky, čo potvrdila aj svedkyňa. Každý stavebník aj bez dostatočnej praxe má vedomosť, že betón sa nemôže ukladať na vodu a nemôže po položenom betóne pretekať voda. Žalobcom citované ustanovenia TKP žalovaný nerozporoval.

43. K vykonávaniu sanačných prác pri teplotách pod +5°C žalobca zopakoval, že tento postup je v rozpore so samotným technologickým postupom navrhnutým žalovaným pri použití systému Mapegrout 430, ktorý podľa pokynov na jeho aplikáciu ho zakazuje aplikovať pri teplotách pod +5°C. V stavebnom denníku je záznam, že tieto práce boli vykonávané dňa 16.12.2021 a so žalobcom predložených údajov z meteostanice, ktorá nie je vzdialená viac ako 1 km od výkonu diela, vyplýva teplota nižšia, ako vyžadovaná pre použitie tohto materiálu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že použil geotextíliu, nepredložil o tom žiadny dôkaz.

44. Vo vzťahu k zmluvnej pokute za nezabezpečenie trvalej prítomnosti stavebného denníka na stavbe, keďže sa tam nachádzala len unimobunka bolo logické, že ak si aj nedohodli strany sporu miesto uloženia stavebného denníka, mal sa nachádzať v tomto mieste. Za 5 dní zisteného porušenia tejto povinnosti bola preto vyúčtovaná zmluvná pokuta. Taktiež bola preukázaná neprítomnosť stavbyvedúceho podľa bodu 7.3 Zmluvy v deň 16.11.2011, kedy sa vykonávali práce na diele a nezodpovedá tvrdeniam žalovaného, že práce na diele sa v čase neprítomnosti stavbyvedúceho dňa 16.11.2021 nevykonávali.

45. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že zmluvné pokuty nie sú jasné a určité, pričom žalovaným uvedený odkaz na rozhodnutie Krajského súdu Prešov je neaplikovateľný, keďže sa týka spotrebiteľského vzťahu a neprijateľných zmluvných podmienok. Každá zmluvná pokuta uplatnená v konaní zabezpečuje konkrétnu zmluvnú povinnosť a jej porušenie, pričom porušenie zmluvných povinností je jasne špecifikované. V prílohe každej faktúry sú špecifikované a vypočítané zmluvné pokuty s odkazom na konkrétne ustanovenia zmluvy a žalovaný vie za porušenie akej povinnosti mu bola pokuta uložená. Žalovaný nepochybne vykonával dielo v rozpore so zmluvou a zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti. Namietal tvrdenia žalovaného, že sa jedná o nezvyklý postup, pokiaľ si žalobca voči žalovanému z titulu nároku na zmluvnú pokutu nerealizoval zápočet na žalovaným vyúčtovanú cenu diela. Podľa žalobcu je výška zmluvnej pokuty primeraná a nesúhlasil ani s namietaním nestrannosti svedkov zamestnaných u žalobcu, keď aj svedok D. je zamestnancom žalovaného. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

46. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19.06.2023. V ňom uviedol, že trvá na dôvodoch odvolania a pokiaľ poukazoval žalobca vo vyjadrení k odvolaniu na predložené fotografické snímky preukazujúce aktuálny stav vadného vykonania diela, jedná sa o neprípustné novoty podľa . Námietka včasnosti podaného odvolania je nedôvodná, keďže odvolanie bolo doručené súdu dňa 02.05.2023 a rozsudok bol žalovanému doručený dňa 15.04.2023. Po započítaní sviatkov a dní pracovného voľna a pokoja bolo odvolanie podané včas. Zotrval na tvrdení o nedostatočne konkrétnom vymedzení porušenia povinností pri dohode o zmluvnej pokute. Zopakoval vyjadrenia z odvolania a nesúhlasil s tvrdením žalobcu o dohode právneho zástupcu žalovaného so svedkom D. pri jeho výpovedi.

47. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.06.2023, v ktorom odkázal na svoje vyjadrenia. K námietke nedostatočného oprávnenia svedkyne A. C. konať za žalobcu pri zápise do stavebného denníka uviedol, že táto povinnosť jej vyplýva z náplne pracovnej činnosti.

48. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a (ďalej ) bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

49. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty celkovo vo výške 6.728,13 Eur uplatnenej v zmysle článku V bod 5.6 a 5.9 Zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu za viacero porušení zmluvných povinností žalovaným ako zhotoviteľom diela, a to za vykonávanie búracích prác bez presmerovania potoku, pričom dĺžka porušenia tejto povinnosti predstavuje 18 dní, ďalej za vykonanie betonáže spodnej časti mosta bez dostatočného zatrubnenia potoka, ďalej za porušenie povinnosti nevykonávania sanačných prác pod +5°C dňa 16.12.2021, za porušenie povinnosti trvale zabezpečiť na stavbe stavebný denník, a to za 5 dní trvania porušenia a za porušenie povinnosti trvalej účasti stavbyvedúceho na stavbe, keď dňa 16.11.2021 bola zistená jeho neprítomnosť. Uvedenú zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil z titulu porušenia povinnosti dodržať kvalitatívne podmienky vykonania diela a z dôvodu iného spôsobu porušenia povinností podľa Zmluvy (čl. V bod 5.6 a 5.9 Zmluvy).

50. Žalovaný v priebehu celého konania namietal neplatnosť takto dohodnutej zmluvnej pokuty, ktoré dojednanie považoval za nedostatočne určité, ktoré sa neviaže na porušenie konkrétnej a určitej zmluvnej povinnosti. Namietal aj faktickú, t.j. skutkovú absenciu tých porušení, ktoré žalobca vytýkal žalovanému a tvrdil, že k porušeniu povinností tvrdených žalobcom nedošlo.

51. Podľa (ďalej „“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

52. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

53. Podľa (ďalej „“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

54. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

55. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

56. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny na základe písomne uzavretej zmluvy o dielo podľa a nasl. . Dospel k záveru o splnení všetkých predpokladov na vyhovenie žalobe, ktorou sa žalobca domáhal nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným ako zhotoviteľom diela. Okresný súd vychádzal zo záveru, že ustanovenia o zmluvnej pokute v článku V bod 5.6 a 5.9 Zmluvy, na základe ktorých odôvodňoval žalobca ním uplatnený nárok, sú dojednané platne, t.j. určito a zrozumiteľne. Žalovaný v priebehu celého konania, vrátane odvolania namietal, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je neplatná pre jej neurčitosť, pretože nebola určená konkrétna zmluvná povinnosť, ktorej porušenie znamená vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale sa jedná o paušálne všeobecné dojednanie o nároku na zmluvnú pokutu za porušenie akejkoľvek povinnosti.

57. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí na túto primárnu námietku žalovaného reagoval v bode 77. a 79. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, že dojednanie o zmluvnej pokute spĺňa náležitosti , zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, bola určená výška pokuty, resp. spôsob jej určenia a bolo určené, v akých prípadoch je zmluvná pokuta nárokovateľná. Okresný súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute vymedzuje povinnosti zabezpečované zmluvnou pokutou a body 5.6 a 5.9 vymedzujú, že žalobcovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností, ako

napr. nedodržanie kvalitatívnych parametrov, teda žalobca si zabezpečil dodržiavanie vykonávania diela, postupu prác práve touto zmluvnou pokutou, s čím žalovaný pri uzatváraní zmluvy súhlasil. Odvolací súd sa s týmto záverom okresného súdu nestotožnil, považoval ho za nesprávny a nedostatočný.

58. Zmluvná pokuta patrí medzi zabezpečovacie prostriedky záväzkov, pričom primárne plní funkciu zabezpečenia záväzku pre prípad nesplnenia, alebo porušenia záväzku a okrem zabezpečovacej funkcie má aj prevenčnú funkciu, keď núti dlžníka pod sankciou uplatnenia zmluvnej pokuty plniť riadne a včas. Plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody pri porušení zmluvnej povinnosti. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, pokiaľ k vzniku škody nedôjde. Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma podľa kogentnej úpravy , ktorá je všeobecnou úpravou v sfére súkromného práva a ktorá sa v zmysle použije aj na obchodnoprávne vzťahy. Úprava dopĺňa úpravu o zmluvnej pokute, nakoľko v stanoveniach až 302 ide o úpravu „niektorých“ ustanovení o zmluvnej pokute, z čoho vyplýva doplňujúca úprava zmluvnej pokuty v k základnej úprave podľa .

59. Platná dohoda o zmluvnej pokute vyžaduje splnenie viacerých predpokladov. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne, musí v nej byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. Dohoda o zmluvnej v písomnej forme musí súčasne obsahovať aj konkrétne určenú zmluvnú povinnosť, pre prípad porušenia ktorej, alebo nesplnenia ktorej je zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 4/2003).

60. Žalovaný v priebehu celého konania namietal neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute v článku 5.6 Zmluvy (za nedodržanie kvalitatívnych parametrov určených pre vykonanie diela podľa tejto zmluvy

- článok X bod 10.1) a v čl. 5.9 (porušenie povinností dohodnutých v zmluve iným spôsobom ako je uvedené v článku V). Podľa čl. 5.6 Zmluvy si žalobca uplatnil zmluvnú za porušenie povinnosti pri vykonaní sanačných prác pri teplote pod + 5 ? a za betonáž vykonanú bez dostatočného zatrubnenia potoka. Podľa čl. 5.9 si uplatnil zmluvnú pokutu za vykonávanie búracích prác bez usmernenia potoka v trvaní 18 dní, za neprítomnosť stavebného denníka podľa čl. 7.3 Zmluvy počas 5 dní a za neprítomnosť stavbyvedúceho na stavbe dňa 16.11.2021 podľa čl. 7.16 Zmluvy. Žalovaný teda namietal neplatnosť dohody o zmluvnej pokute z dôvodu jej neurčitosti, keďže uvedené ustanovenia Zmluvy neurčujú konkrétnu zmluvnú povinnosť, ale len všeobecne odkazujú na akékoľvek nedodržanie kvalitatívnych podmienok alebo na iný spôsob (akýkoľvek) porušenia Zmluvy.

61. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít SR vyplýva zásada priority výkladu právneho úkonu v prospech zachovania jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých strán právneho vzťahu. Výklad práva pri priznávaní súdnej ochrany má plniť korekčnú a preventívnu funkciu, a to voči takým právnym úkonom súkromnoprávnej povahy, ktoré by vzhľadom na všeobecne akceptovateľné morálne a mravné etické hodnoty nespravodlivo zvýhodňovali, resp. znevýhodňovali niektorú stranu zmluvného vzťahu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Zásade priority výkladu právneho úkonu smerujúceho k jeho platnosti zodpovedá postup súdu, ktorý je povinný v prípade nejasnosti interpretácie určitého ustanovenia sa najprv zaoberať aplikáciou výkladových pravidiel za tým účelom, aby bol obsah právneho úkonu vyložený v súlade so stavom existujúcim v čase vzniku právneho úkonu a len v prípade, ak jazykové vyjadrenie je tak nejednoznačné alebo nejasné, že nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa má naplniť, môže súd dospieť k záveru o neurčitosti právneho úkonu, t.j. o jeho neplatnosti z tohto dôvodu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

62. Vo vzťahu k interpretačným pravidlám výkladu prejavu vôle odvolací súd poukazuje na to, že z nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti vyplýva, že tento obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch s aplikáciou pre obchodnozáväzkové vzťahy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu .

63. Ide o ustanovenie až 268 , ktoré sú v zmysle ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť a ktoré osobitne riešia otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb. ako lex specialis tak v ustanovení sám upravuje pre výklad právnych úkonov samostatné interpretačné pravidlá majúce kogentný charakter, ktorými dopĺňa základné pravidlá výkladu právnych úkonov upravené ako lex generalis a ktoré na rozdiel

od viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle (M. Patakyová a kol.: , Veľké komentáre, C. H. Beck, 2022, strana 1202). Ak obsah záväzkového vzťahu, z ktorého strana sporu uplatňuje svoj nárok, spadá pod režim , jeho výklad treba uskutočniť predovšetkým podľa pravidiel upravených v , ktoré dopĺňajú základné interpretačné pravidlo v . Výkladové pravidlá podľa sú hierarchicky usporiadané. Podľa sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej strany, ktorá vôľu prejavila za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený, alebo jej musel byť známy. Pri nemožnosti zistenia významu zmluvného ustanovenia z hľadiska subjektívneho (úmysel konajúcich osôb) prichádza na rad hľadisko objektívne upravené v , ktoré dopĺňa ustanovenie . Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachyteného v zmluve, je potrebné najprv vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmu v štruktúre celého právneho úkonu). Rovnako platí, že pokiaľ sú pojmy použité v jazykovom vyjadrení obsahu písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka zmluvy usudzovať iný obsah tohto právneho úkonu, nie je možné obsah zmluvného dojednania vyložiť v úplnom rozpore s jeho jazykovým prejavom.

64. Právny úkon je neurčitý, teda nezrozumiteľný, pokiaľ prejav vôle z jazykovej stránky je zrozumiteľný, avšak nejednoznačný, a tým neurčitý, je jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Právny úkon nie je určitý, ak jeho predmet nie je jednoznačne určený, takže ho nie je možné individualizovať. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu vyplývať z textu listiny, v ktorej je zaznamenaná a nestačí, ak je to známe zmluvným stranám (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: I., Veľké komentáre, 2. vydanie, C. H. Beck, 2019, str. 261).

65. Z uvedeného vyplýva, že na určitosť právneho úkonu, na ktorý zákon vyžaduje pod sankciou absolútnej neplatnosti písomnú formu, ako je to v prípade dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 1 s použitím § 40 ods. 1OZ, sa pri dohode o zmluvnej pokute okrem jednoznačného určenia zmluvných strán, ktorých sa týka, vyžaduje dohoda o výške zmluvnej pokuty alebo o spôsobe jej určenia a súčasne konkrétne vymedzenie povinnosti, ktorej porušenie alebo nesplnenie je sankcionované zmluvnou pokutou. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 4/2003 zverejneného Zo súdnej praxe č. 23/2004 okrem iného vyplýva: „Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkoch ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je táto dohoda neplatná.“ Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí okrem iného zdôraznil, že neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že na túto neplatnosť je súd povinný prihliadať vždy ex offo bez ohľadu na to, či niektorí z účastníkov v priebehu konania alebo pred začatím konania absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu namietal. Takýto úkon je neplatný od začiatku. V tomto rozhodnutí najvyšší súd konštatoval, že z dojednania v zmluve, podľa ktorého v prípade pozastavenia predmetu plnenia zo strany objednávateľa, objednávateľ uhradí zhotoviteľovi čiastku 1.000.000,- SK mesačne, nie je zrejmé, aká konkrétna zmluvná povinnosť je pokutou zabezpečená pre prípad jej porušenia, keď nie je zrejmý dôvod, ani začiatok, ani doba trvania sankčnej povinnosti. Podľa najvyššieho súdu z hľadiska právnej istoty nemožno pripustiť, aby objednávateľovi vznikla sankčná povinnosť v podobe zmluvnej pokuty bez dostatočného vymedzenia týchto náležitostí, lebo inak nie je možné posúdiť otázku zníženia zmluvnej pokuty. Najvyšší súd konštatoval, že z takéhoto dojednania nie je zrejmé v zmysle , aká konkrétna zmluvná povinnosť je uvedenou sankciou zabezpečená pre prípad jej porušenia.

66. Z ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.07.2011 okrem iného vyplýva: „V dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je dohoda neplatná.“

67. Z ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva: „Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v a vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty,

okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobe jej určenia.“.

68. Z článku V. Zmluvy vyplýva, že v bodoch 5.1 až 5.9 je dohodnutá zmluvná pokuta za rôzne porušenia zmluvných povinností. Znamená to, že okrem bodu 5.6 (zmluvná pokuta za nedodržanie kvalitatívnych parametrov pre vykonanie diela) a bodu 5.9 (zmluvná pokuta za porušenie zmluvy iným spôsobom ako uvedeným v čl. V.) sú dohodnuté aj ďalšie zmluvné pokuty v prípade porušenia iných zmluvných povinností ako v citovaných ustanoveniach.

69. Podľa odvolacieho súdu v čl. V. v bode 5.6 a 5.9 sa jedná o neurčité dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitého vymedzenia konkrétnej povinnosti, ktorej nesplnenie alebo porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou.

70. Ani z bodu 5.6 ani z bodu 5.9 Zmluvy nevyplýva určenie konkrétnej povinnosti, ktorej porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou. Ako bolo uvedené, predpokladom platnosti dohody o zmluvnej pokute je, že dohoda v písomnej podobe musí obsahovať určenie konkrétnej, t.j. individualizovanej a určiteľnej povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou. Priamo z písomného dojednania musí byť zrejmá a poznateľná konkrétna povinnosť, ktorej porušením vzniká sankcia v podobe zmluvnej pokuty. Ustanovenia článku 5.6 a 5.9 Zmluvy takúto požiadavku určitého vymedzenia konkrétnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou nespĺňajú.

71. Okresný súd správne uviedol, že v článku 5.6 Zmluvy mienil žalobca dohodnúť vykonávanie diela v súlade s kvalitatívnymi požiadavkami na jeho vykonanie. Pokiaľ však nedodržanie kvalitatívnych podmienok mienil sankcionovať zmluvnou pokutou, potom v zmysle článku 5.6 Zmluvy malo byť jednoznačne určené a vymedzené, ktoré kvalitatívne požiadavky a ich nedodržanie sú sankcionovaná zmluvnou pokutou. Paušálny a všeobecný odkaz na nedodržanie „kvalitatívnych parametrov“ podľa zmluvy s odkazom na čl. X bod 10.1, v ktorom je záväzok zhotoviteľa vykonať dielo podľa TKP, STN a EN, je nepostačujúci, neurčitý a dostatočne nevymedzuje konkrétnu individualizovanú povinnosť v súvislosti s dodržaním „kvalitatívnych parametrov“. Takéto vymedzenie znamená, že akékoľvek, t.j. všetky porušenia kvalitatívnych parametrov vykonania diela, alebo len niektoré alebo viaceré kumulatívne popri sebe, je možné sankcionovať zmluvnou pokutou.

72. Článok 5.9 Zmluvy upravuje zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností iným spôsobom, ako je uvedené v čl. V Zmluvy (teda okrem tých porušení, ktoré sú sankcionované osobitne v iných ustanoveniach tohto článku o zmluvnej pokute). Použitie pojmu porušenie povinností „iným spôsobom“ je všeobecné, genaralizujúce, z ktorého nie je zrejmá intenzita, rozsah, trvanie porušovania povinností „iným spôsobom“, t.j. individualizácia konkrétneho konania, ktoré by malo byť zahrnuté pod pojem „iný spôsob“ porušenia povinností. Aj v tomto prípade, vzhľadom k tomu, že zmluva ukladá viaceré povinnosti žalovanému ako zhotoviteľovi, sa jedná o všeobecné generalizované ustanovenie o možnosti sankcionovať zmluvnou pokutou každé, t.j. ktorékoľvek, resp. všetky alebo len niektoré porušenia Zmluvy „iným spôsobom“.

73. Takéto generálne, zovšeobecňujúce dojednanie o porušení akejkoľvek povinnosti bližšie neurčenej, resp. o „inom spôsobe“ porušenia povinností pod sankciou zmluvnej pokuty, t.j. za predpokladu porušenia akýchkoľvek povinností, je v rozpore s princípom právnej istoty. Takéto dojednanie umožňuje druhej zmluvnej strane selektívne postihnúť tie porušenia povinností (všetky alebo niektoré), ktoré uzná za vhodné, a to bez toho, aby druhá zmluvná strana mohla takýto výber (generálny alebo selektívny) porušených povinností ovplyvniť.

74. Samotný žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazoval na to, že jednotlivé porušenia zmluvných povinností dostatočne jasne vymedzil v prílohách k vystaveným faktúram. Už samotné toto vyjadrenie žalobcu poukazuje na skutočnosť, že sa nejednalo o vymedzenie zmluvných povinností podľa jednoznačného určenia takejto povinnosti v Zmluve, ale sa jednalo o následnú identifikáciu porušenej povinnosti. Aj tento postup zodpovedá záveru, že vymedzenie právnej povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou nebolo uvedené v konkrétnom zmluvnom ustanovení, ale bolo výsledkom následného identifikovania určitého konania a správania žalovaného a vymedzeného až následne pri vystavení faktúry. Predpokladom platnosti dojednania o zmluvnej pokutie je to, aby povinnosť, porušenie ktorej ja zabezpečené zmluvnou pokutou, bola jednoznačne vymedzená už v dohode o zmluvnej pokute,

keďže zákon na platné dojednanie o zmluvnej pokute vyžaduje písomnú formu a dohodu o konkrétnej určitej povinnosti, ktorej porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou. Články 5.6 a 5.9 Zmluvy túto požiadavku nespĺňajú.

75. Z dojednania o zmluvnej pokute musí byť teda zrejmé, k akej konkrétnej povinnosti, v prípade jej porušenia, nastupuje sankcia v podobe zmluvnej pokuty, t.j. už pri uzatváraní zmluvného vzťahu musí byť prípadnému zodpovednostnému subjektu zrejmé, pri akej povinnosti v prípade jej porušenia sa vystavuje riziku zmluvnej pokuty. Už zo zmluvy preto musí byť zistiteľná a spoznateľná konkrétna povinnosť porušením ktorej nastupuje sankcia v podobe zmluvnej pokuty. Pokiaľ dojednanie o zmluvnej pokute takúto identifikáciu neumožňuje, nie je splnená požiadavka určitého vymedzenia povinnosti, ktorej porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou.

76. Aj keď články 5.6 a 5.9 Zmluvy obsahovali dohodu o zmluvnej pokute v prípade porušenia kvalitatívnych parametrov vykonania diela alebo porušenia povinností iným spôsobom, nespĺňa takéto dojednanie požiadavku určitosti a vymedzenia konkrétnej povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou, pretože priamo v dohode o zmluvnej pokute nie je uvedená konkrétna, určitá a určiteľná zmluvná povinnosť, ktorej porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou. Všeobecná úprava o porušení (akýchkoľvek) kvalitatívnych parametrov diela, ktoré vyplývajú nielen zo Zmluvy, ale aj z príloh k nej ako aj o „inom spôsobe“ porušenia povinností, je nepostačujúce na určité vymedzenie zmluvných povinností zabezpečených zmluvnou pokutou, ako požiadavky zákona na platnosť právneho úkonu z hľadiska jeho určitosti. V článkoch 5.6 a 5.9 Zmluvy žiadna konkrétna zmluvná povinnosť, porušenie ktorej malo byť zabezpečené zmluvnou pokutou, uvedená nie je. Všeobecný odkaz na nedodržanie kvalitatívnych parametrov a na porušenie povinností „iným spôsobom“ (ako je uvedené v článku V.) nespĺňa požiadavku určenia konkrétnej povinnosti, ktorá je sankcionovaná zmluvnou pokutou.

77. Takýto záver je podľa odvolacieho súdu v súlade so zákonnou požiadavkou určitosti právnych úkonov ako predpokladu ich platnosti podľa . Tento záver je aj v súlade s kogentnou zákonnou úpravou o zmluvnej pokute, pre platnosť ktorej sa vyžaduje dohoda v písomnej podobe o porušení konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorej požiadavke článok 5.6 a 5.9 Zmluvy nezodpovedá. Z kogentnej úpravy o zmluvnej pokute podľa je nevyhnutné dospieť k záveru, že zmluvná pokuta nemôže byť dohodnutá paušálne pre nesplnenie akejkoľvek (každej alebo niektorej) bližšie neurčenej zmluvnej povinnosti, pretože takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke úpravy tohto inštitútu, t.j. že sa jedná o sankčný postih za porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti.

78. Dohoda v článku 5.6 a 5.9 Zmluvy o porušení kvalitatívnych parametrov (t.j. každého alebo niektorého) alebo o porušení povinností iným spôsobom (t.j. akýmkoľvek bližšie neurčeným) obsahuje neurčitý okruh porušenia zmluvných povinností. Z vymedzenia článkov 5.6 a 5.9 Zmluvy nevyplýva určenie konkrétnej zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Všeobecný paušalizujúci odkaz na porušenie akýchkoľvek zmluvných povinností, je nepostačujúci na záver o vymedzení určitej povinnosti, ktorej porušenie má za následok sankciu v podobe zmluvnej pokuty. Neurčitosť nie je daná len vo vzťahu k nejednoznačnému vymedzeniu konkrétnej povinnosti, ale neurčitosť vyplýva aj z toho, že z článkov 5.6 a 5.9 Zmluvy nevyplýva, či sankcii podliehajú všetky, alebo len niektoré a aké porušenia kvalitatívnych parametrov, resp. všetky alebo len niektoré „spôsoby“ porušenia zmluvných povinností. Neurčitosť je teda daná nielen absenciou konkrétneho vymedzenia povinností, ale aj absenciou vymedzenia okruhu, t.j. rozsahu porušenia zmluvných povinností alebo vymedzenia okruhu „iných spôsobov“ ich porušenia.

79. Požiadavka určitosti právneho úkonu ako predpokladu jeho platnosti, nie je samoúčelná, ale je vyjadrením princípu právnej istoty účastníkov zmluvného vzťahu. Pokiaľ ani výkladovými pravidlami, tak ako v danom prípade, nie je možné dospieť k vymedzeniu určitosti obsahu právneho úkonu, v danom prípade vymedzeniu konkrétnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, potom nastupuje sankcia neplatnosti právneho úkonu z dôvodu zachovania právnej istoty, keďže neurčitý právny úkon môže v budúcnosti zakladať sporné neurčité práva a povinnosti, o ktorých zmluvná strana pri vstupe do právneho vzťahu ani len nepredpokladala. Aj keď je teda pri výklade právnych úkonov preferujúci výklad smerujúci k ich platnosti, ak je neurčitosť právneho úkonu v intenzite, ktorá neumožňuje ani cez výkladové pravidlá, ako je tomu v danom prípade, dospieť k identifikácii konkrétneho porušenia povinnosti, ktorá má byť sankcionovaná zmluvnou pokutou, potom je nevyhnutné dospieť k záveru o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.

80. Vzhľadom na uvedené, články 5.6 a 5.9 Zmluvy nespĺňajú požiadavku platného dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu absencie určitého vymedzenia konkrétnej povinnosti, ktorej porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou.

81. Pokiaľ okresný súd dospel k opačnému záveru a uviedol, že sa jedná o ustanovenie platné, dostatočne vymedzujúce povinnosť, ktorej porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou, jeho záver je nesprávny.

82. Odvolací súd preto uvedené ustanovenia Zmluvy inak právne posúdil a dospel k záveru o neplatnosti článku V bodu 5.6 a 5.9 Zmluvy z dôvodu jeho neurčitosti pre absenciu vymedzenia konkrétnej povinnosti, porušenie ktorej je sankcionované zmluvnou pokutou.

83. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu v dostatočnom rozsahu zisteného okresným súdom, nepovažoval za potrebné dokazovanie doplniť alebo zopakovať, pričom na základe dostatočne vykonaného dokazovania okresným súdom odvolací súd dospel k inému právnemu posúdeniu, a to k záveru o neplatnom dojednaní zmluvnej pokuty v článku 5.6 a 5.9 Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu.

84. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie, odvolací súd napadnuté rozhodnutie v prvej výrokovej vete zmenil tak, že žalobcu v celom rozsahu zamietol podľa .

85. Pretože odvolací súd dospel k záveru o neplatnom dojednaní o zmluvnej pokute, potom nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože absolútna neplatnosť pre neurčitosť právneho úkonu pôsobí od počiatku, nespôsobuje vznik, zmenu, ani zánik práv a povinností. Odvolací súd sa preto v tomto rozhodnutí nezaoberal ďalšími skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, týkajúcich sa jednotlivých čiastkovo vyúčtovaných nárokov na zmluvnú pokutu, keďže sa jedná o nadbytočné závery, vychádzajúce z neplatného dojednania o zmluvnej pokute.

86. Odvolací súd posúdil aj námietku žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že odvolanie žalovaného nebolo podané včas. Napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený dňa 15.04.2023 podľa doručenky na č.l. 233pv. Posledný deň 15. dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 01.05.2023, ktorý bol štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja a preto sa posledný deň lehoty na podanie odvolania posunul podľa na nasledujúci pracovný deň, t.j. na 02.05.2023. Žalovaný podal odvolanie elektronickými prostriedkami a v elektronickej podobe bolo doručené do elektronickej podateľne dňa 02.05.2023 podľa doručenky na č.l. 249. Odvolanie bolo podané v posledný deň lehoty a bolo podané včas.

87. Odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v prvej výrokovej vete tak, že žalobu zamietol. Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozhodnutia a aj k zmene procesného úspechu strán sporu. Pretože žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu ako aj z dôvodu, že výrok o náhrade trov konania je závislým výrokom od rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd v zmysle s použitím zmenil aj druhú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia a o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100% úspešnému žalovanému voči žalobcovi.

88. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa s použitím . Pretože v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

89. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).