Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cob-132-2019.pdf
PDF · 139.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobkyne: Gabriela Petrovičová - ACULAGOLD, s miestom podnikania Dolný Riadok 259/6A, 038 21 Mošovce, IČO: 33 227 748, proti žalovanej: Mária Novotová, s miestom podnikania Komenského 499/2, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 45 449 856 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 01.09.2018 do 01.09.2021), zastúpenej advokátom: JUDr. Ivanom Vozárom, so sídlom S. XXXX/XX, XXX XX J. Q., v konaní o zaplatenie 2.211,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/29/2017-219 zo dňa 27.03.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/29/2017-219 zo dňa 27.03.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 1,66 % denne zo sumy 2.862,79 Eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a vo výške 1,66 % denne zo sumy 1.662,79 Eur od 03.07.2017 do 24.08.2017, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 1.662,79 Eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.862,79 Eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a zo sumy 1.662,79 Eur od 04.07.2017 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 1,66 % denne zo sumy 2.862,79 Eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a zo sumy 1.662,79 Eur od 04.07.2017 do zaplatenia, sumy 75,- Eur za vyhotovenie platobného rozkazu a 15,- Eur za upomienky, ako aj náhrady trov konania vo výške 100,- Eur. Žalobu odôvodnila tým, že na základe objednávky poverenej osoby žalovanej J. O., dodala žalovanej sortiment podľa faktúry, pričom prijatie dodávky bolo potvrdené pripojením podpisu zo strany žalovanej na dodacom liste. Za dodaný tovar vystavila žalobkyňa faktúru č. 170100227, ktorá bola splatná dňa 24.06.2017, na sumu 2.862,79 Eur. Táto faktúra bola čiastočne žalovanou uhradená dňa 03.07.2017 vo výške 1.200,- Eur, a preto bola zostávajúca časť neuhradenej faktúry vo výške 1.662,79 Eur. Žalobkyňa si uplatnila tiež právo na zaplatenie úrokov z omeškania a nárok na zmluvnú pokutu. Žalobkyňa podaním zo dňa 21.09.2017 žalobu upravila v dôsledku toho, že dňa 25.08.2017 zaplatila žalovaná sumu 1.662,79 Eur a predmetom konania tak zostala suma 2.2011,67 Eur (poznámka krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené 2.211,67 Eur) ako zmluvná pokuta vrátane DPH. Zmluvnú pokutu žalobkyňa žiadala s odkazom na Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 25.05.2017.
2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20Cb/29/2017-137 zo dňa 20.03.2018 tak, že konanie v časti o zaplatenie 1.662,79 Eur zastavil, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 2.862,79 Eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a zo sumy 1.662,79 Eur od 03.07.2017 do 25.08.2017 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Po podanom odvolaní žalobkyne odvolací súd uznesením sp.zn. 14Cob/131/2018 zo dňa 12.12.2018 tento rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku IV. o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na ust. § 16 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“), ktoré zakladá fikciu zákonného zástupcu pre osobu konajúcu v prevádzkarni podnikateľa. V súdenom prípade nebolo sporné, že ku konaniu J. O., ktoré viedlo k podpisu rámcovej kúpnej zmluvy, došlo v prevádzkarni žalovanej. Na konanie tretej osoby podľa § 16 OBZ nie je potrebné žiadne poverenie či splnomocnenie podnikateľa, ak sa táto osoba nachádza v prevádzkarni podnikateľa, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny úkon, pre ktorý sa obligatórne vyžaduje písomná forma alebo nie.
3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a pri nezmenenom skutkovom stave oproti pôvodnému rozhodnutiu vo veci dospel v intenciách rozhodnutia súdu druhej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby. Po odvolacom konaní zostal predmetom konania nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý žalobkyňa preukazovala rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 25.05.2017. Na tejto kúpnej zmluve je ako kupujúca podpísaná J. O. a zmluva je opatrená odtlačkom pečiatky žalovanej. Žalobkyňa uviedla, že pani O. vystupovala ako majiteľka, a teda nemala dôvod pochybovať, že majiteľkou je niekto iný. Okresný súd viazaný názorom súdu druhej inštancie uviedol, že aj keď pani O. nemala od žalovanej osobitné splnomocnenie na uzatváranie zmlúv, pre ktoré sa vyžaduje písomná forma, tým, že konala v prevádzkarni žalovanej, disponovala jej pečiatkou, bola zo zákona podľa § 16 OBZ splnomocnená aj na úkon, ktorým bolo uzavretie kúpnej zmluvy a v rámci jej ustanovení aj dojednanie zmluvnej pokuty. Zo strany žalovanej neboli rozporované tvrdenia žalobkyne, že pani O. vystupovala v predajni v postavení majiteľky predajne, a to nielen vo vzťahu k prevzatiu a objednávke tovaru, ale aj vo vzťahu k predavačke, keď je zrejmé, že pani O. zmluvu nielen podpísala, ale disponovala aj pečiatkou žalobkyne (poznámka krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené žalovanej). Keďže na konanie v prevádzkarni nie je potrebné splnomocnenie, nie je dôvodná obrana žalovanej, že na podpisovanie sestru, pani O., nikdy nesplnomocnila. Žalobkyňa preto nemohla vedieť, či táto bola alebo nebola oprávnená v prevádzkarni žalovanej konať za žalovanú, keď žalobkyňa nemala objektívne dôvod, vzhľadom na okolnosti prípadu, pochybovať o oprávnení J. O. za žalovanú konať. Okresný súd preto posúdil rámcovú kúpnu zmluvu ako platný právny úkon. Podľa čl. V. tejto zmluvy je kupujúci v prípade omeškania s plnením záväzku povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 1,66 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platením kúpnej ceny. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta je upravená jednak v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, jednak v ustanoveniach Obchodného zákonníka, pričom v Obchodnom zákonníku je predmetná úprava označená ako Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute, a preto je potrebné použiť úpravu Občianskeho zákonníka v tých častiach, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj splnil. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka pri zmluvnej pokute preferuje objektívny princíp, a teda upravuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie.
4. Okresný súd konštatoval, že v posudzovanom prípade zabezpečovala zmluvná pokuta povinnosť riadne a včas platiť kúpnu cenu za dodaný a prevzatý tovar zo strany žalovanej. Dojednanie zmluvnej pokuty považoval okresný súd za určité a zrozumiteľné, a preto platné, keď bola špecifikovaná povinnosť, na ktorej nesplnenie sa viaže vznik nároku na zmluvnú pokutu, pričom v zmluve je vyjadrený aj spôsob výpočtu zmluvnej pokuty. Neobstojí argumentácia žalovanej, že na tovar špecifikovaný v predmetnej faktúre a v dodacom liste zo dňa 25.05.2017 sa predmetná rámcová zmluva nevzťahuje. Rámcová zmluva bola uzatvorená dňa 25.05.2017, teda v deň, kedy bol žalovanej dodaný uvedený tovar za kúpnu cenu 2.862,79 Eur. Nemožno preto mať pochybnosti, že na kúpu tohto tovaru, ktorá bola realizovaná po podpise rámcovej kúpnej zmluvy, sa táto kúpna zmluva vzťahovala. Žalovaná nepoprela tvrdenie žalobkyne, že najprv dodala žalovanej tovar za kúpnu cenu vo výške približne 300,- Eur vyplatenú v hotovosti a následne mala žalobkyňa podmienku, že dodanie ďalšieho tovaru na faktúru je podmienené podpisom rámcovej kúpnej zmluvy. Podľa okresného súdu nemá racionálny základ, že žalovaná si tovar neobjednala. Hoci tovar bol žalovanej zo strany žalobkyne ukázaný priamo v prevádzke a ona si ho v ten istý deň vybrala a následne požiadala o vystavenie faktúry za jeho dodanie, nemôže to viesť k záveru, že si žalovaná žiadny tovar neobjednala. Nešlo o klasickú (písomnú) objednávku, ale vzhľadom na skutkové okolnosti nemožno tvrdiť, že tovar nebol objednaný, keď objednávka mohla byť uskutočnená aj ústnou formou. Pokiaľ by si žalovaná žiadny tovar neobjednala, nemala by povinnosť tento tovar prevziať a
následne zaň zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaná celú kúpnu cenu uhradila bez toho, aby v konaní tvrdila, že tovar neobjednala. Rámcová kúpna zmluva stanovila medzi stranami podmienky následne uzatváraných realizačných zmlúv aj pokiaľ sa týka dojednania o zmluvnej pokute.
5. Vo vzťahu k ust. § 301 OBZ okresný súd uviedol, že toto ustanovenie upravuje možnosť použitia moderačného práva zo strany súdu, ktorý po zvážení všetkých okolností môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom výška škody, vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia, predstavuje spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty. Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty musí súd vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, pričom ust. § 301 OBZ stanovuje dve základné kritériá - hodnotu zabezpečovanej povinnosti a význam zabezpečovanej povinnosti. Súd sa pritom môže zamerať aj na iné skutočnosti, napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy a pod. a je povinný zvažovať primeranosť zmluvnej pokuty, pokiaľ na jej neprimeranosť poukáže žalovaná strana. Nad primeranosťou zmluvnej pokuty nemožno uvažovať hypoteticky ako na to upozorňovala žalovaná, ktorá poukazovala na ročné plnenie v prípade zmluvnej pokuty, ale treba reálne zvažovať jej výšku tak, ako bola oprávneným subjektom uplatnená.
6. S názorom žalovanej o neprimeranosti zmluvnej pokuty sa okresný súd nestotožnil. V danom prípade bola výška zmluvnej pokuty závislá od toho, kedy došlo po lehote splatnosti k plneniu splatného záväzku. Časť záväzku vo výške 1.200,- Eur bola uhradená dňa 03.07.2017, t.j. 8 dní po lehote splatnosti, a druhá časť vo výške 1.662,79 Eur bola uhradená dňa 25.08.2017, t.j. 53 dní omeškania. Pokiaľ je zmluvná pokuta určená výpočtom a nie pevnou sumou, závisí plne od dlžníka aj jej výška a platí, že čím je vyššia dlžná čiastka a čím dlhšie je dlžník v omeškaní, tým narastá aj zmluvná pokuta. Pokiaľ by zo strany žalovanej bola dodržaná lehota splatnosti, tak by nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vôbec nevznikol. Pokiaľ sa žalovaná dostala do omeškania, závisela výška zmluvnej pokuty plne od jej rozhodnutia uhradiť celý splatný záväzok. Zmluvná pokuta je sankciou, ktorá núti dlžníka, aby splnil svoj záväzok, inak by bol tento zmluvný inštitút bez právneho významu. Žalovaná v konaní neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by mohol okresný súd zvažovať pri otázke primeranosti zmluvnej pokuty, neuvádzala finančnú tieseň, neuviedla žiadne iné objektívne okolnosti, pre ktoré by nemohla uhradiť záväzok v lehote splatnosti, pre ktoré okolnosti by bolo možné zmluvnú pokutu moderovať. Zmluvnú pokutu je pritom potrebné zaplatiť nielen vtedy, keď škoda vznikne, ale aj vtedy, ak žiadna škoda nevznikla. Žalovaná so žalobkyňou dojednala zmluvnú pokutu v rámci kúpnej zmluvy, ktorá bola obsiahnutá na dvoch stranách a ktorej text nebol zložitý. Výpočet zmluvnej pokuty bol určený jednoznačne a zrozumiteľne. Obe zmluvné strany mali rovnocenné postavenie a zmluvnú voľnosť pri vstupe do zmluvného vzťahu. Pokiaľ aj bol text zmluvy pripravený jednou zmluvnou stranou, mala druhá strana možnosť ho odmietnuť alebo navrhnúť jeho zmenu, čo sa nestalo a žalovaná súhlasila s textom zmluvy tak, ako bol vypracovaný žalobkyňou. Zmluvná pokuta bola prejavom vôle obidvoch zmluvných strán, pričom každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní záväzku. Obchodný zákonník predpokladá profesionalitu pri obchodno-záväzkových vzťahoch. Podľa okresného súdu uplatnenie moderačného práva je v obchodno-záväzkových vzťahoch veľmi výnimočné, keď výška zmluvnej pokuty je vysoko neúmerná hodnote zabezpečenej pohľadávky a nastal by stav, ktorý by viedol k neúmernému obohateniu veriteľa a k poškodeniu dlžníka, čo podľa okresného súdu nie je prejednávaný prípad. Výška zmluvnej pokuty vyjadrená sumou 1.843,06 Eur za omeškanie 8 dní so sumou 2.862,79 Eur (380,17 Eur) a za 53 dní so sumou 1.662,79 Eur (1.462,89 Eur) pri výške zabezpečovanej pohľadávky 2.862,79 Eur sa okresnému súdu nejaví ako neprimeraná sankcia práve s prihliadnutím na účel a zabezpečenie povinnosti splniť dohodnutý záväzok. O neprimeranosti zmluvnej pokuty nie je možné usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom omeškania dlžníka, kedy jej výška plne závisí od doby, po ktorú dlžník nesplní pokutou zabezpečené povinnosti. Podľa okresného súdu by vo svojich dôsledkoch išlo o neoprávnené zvýhodnenie dlžníka, pretože zvyšovanie výhodnosti jeho pozície pri posudzovaní prípadnej neprimeranej výšky zmluvnej pokuty by bolo priamo úmerné dĺžke nesplnenia jeho záväzku. Okresný súd preto dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a priznal žalobkyni aj zvyšok žalovaného nároku (zmluvná pokuta), ktorý zostal predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu. Žalobkyni okresný súd priznal aj náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže mala vo veci plný úspech.
7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná cestou právneho zástupcu. V odvolaní uviedla, že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí, keďže priznanie zmluvnej pokuty vedie k neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobkyne a je neúmerne prísnou a bezdôvodnou
sankciou, ktorá nie je nevyhnutná na naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Okresný súd sa nezameral na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, skutočnosť, či došlo ku vzniku škody alebo nie, možnosť oprávnenej strany požadovať náhradu škody a rozsah tejto náhrady a tiež reciprocitu zmluvnej pokuty. Bola porušená zásada ekvivalencie plnenia, keď výška zmluvnej pokuty je vysoko neprimeraná. Za omeškanie v dĺžke 8 dní je výška pokuty 380,17 Eur a za ďalšie omeškanie je výška pokuty 1.462,89 Eur, čo je v prepočte na rok percentuálna miera 605,9 % a výška pokuty na deň predstavuje 45,80 Eur. Výkon práva žalobkyne mal okresný súd posúdiť ako porušenie zásady poctivého obchodného styku, ktoré nepožíva právnu ochranu podľa § 265 OBZ. Okresný súd sa pri hodnotení primeranosti zmluvnej pokuty obmedzil iba na samotnú výšku dlhu a nezaoberal sa prípadnou škodou, ktorá by mala vzniknúť z nedodržania zmluvy. Žalobkyňa nepredložila dôkaz, že jej omeškaním žalovanej vznikla škoda. Okresný súd neposudzoval ani kritérium hodnoty zabezpečovaného záväzku, teda či peňažné vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty, ktorú by mala žalovaná zaplatiť, nie je neprimerané vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu hodnoty zabezpečovaného záväzku. Z dokazovania nie je možné vyvodiť záver, že by záväzok žalovanej vyplývajúci zo zmluvy bol pre žalobkyňu kľúčový, resp. bol záväzkom, ktorý nestrpel odklad a bol pre ňu existenčne závislý. Žalovaná tak žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
8. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovanej navrhla, aby odvolací súd rozhodol podľa rozhodnutia okresného súdu.
9. Na doručené vyjadrenie žalobkyne žalovaná písomne nereagovala.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/132/2019-252 zo dňa 15.10.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
12. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
16. Žalovaná v podanom odvolaní predovšetkým namietala závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k ust. § 301 OBZ, ktorého aplikácie sa v konaní žalovaná domáhala. Žalovaná tým svoje odvolacie dôvody koncentrovala do námietky, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd k tejto námietke uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
17. Krajský súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku je doplnením právnej úpravy tohto inštitútu obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545). Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva a je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti, napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas. V tejto súvislosti krajský súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/11/2008, zo dňa 11. decembra 2008, v zmysle ktorého „zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená, a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobe jej určenia.“ Zmluvná pokuta má akcesorickú povahu a pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch mohla byť dôvodom moderačného oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom. Moderačné právo súdu upravuje citované ust. § 301 Obchodného zákonníka. Jeho podstata spočíva v tom, že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu so zreteľom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom hranicou takého zníženia je výška škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
18. Je potrebné zdôrazniť, že okresný súd sa v odvolaním napadnutom rozsudku možnosťou moderácie stranami dohodnutej zmluvnej pokuty zaoberal a zvažoval, či zmluvnú pokutu prizná v celej výške, v akej bola stranami dojednaná, alebo svojím moderačným právom zasiahne do zmluvných vzťahov. Zvýrazňuje krajský súd, že použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu a hoci zákonná úprava možnosť takéhoto zásahu predpokladá, je zásah súdu do zmluvných strán aplikáciou ust. § 301 OBZ postupom výnimočným a jeho použitie je namieste len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká (rozsudok NS SR sp.zn. 1Obdo V 93/2014, publikovaný pod R 8/2008). Zákonným kritériom pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je pritom hodnota zabezpečovanej povinnosti a jej význam. Moderačné, zmierňovacie právo súdu má zmysel v tom, že súd môže korigovať stav, ak by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Všeobecná úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Ani osobitná úprava zahrnutá v Obchodnom zákonníku však maximálnu výšku zmluvnej pokuty neurčuje a výška zmluvnej pokuty alebo stanovenie spôsobu jej určenia je tak výsledkom dohody zmluvných strán. Samotné moderačné právo súdu, resp. možnosť jeho využitia na konkrétne zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute spočíva na voľnej úvahe konajúceho súdu, ktorý je zákonom viazaný riadiť sa hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti. Je namieste prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho prípadu, ako aj k dôvodom a okolnostiam, ktoré zmluvné strany viedli k dojednaniu zmluvnej pokuty. Primeranosť zmluvnej pokuty sa tak posudzuje v každom jednotlivom prípade zvlášť. Pri úvahách o uplatnení moderačného práva musí konajúci súd prioritne riešiť otázku, či je dojednaná zmluvná pokuta neprimeraná, keďže len neprimerane vysokú zmluvnú pokutu možno znižovať s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak súd dospeje k záveru o tom, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprimeraná, je namieste posúdenie, v akom rozsahu takúto neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd zníži, a to s prihliadnutím na zákonom stanovené kritéria hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti. Primeranosť či neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je nevyhnutné posudzovať z hľadiska významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti, teda z hľadiska, či konkrétna výška zmluvnej pokuty je vzhľadom k okolnostiam daného prípadu primeraným alebo neprimeraným prevenčným, sankčným a odškodňovacím prostriedkom. Z hľadiska významu zabezpečovanej povinnosti je nutné zobrať do úvahy, aká zmluvná pokuta je takýmto spôsobom zabezpečovaná, tzn. či sa jedná o zabezpečenie hlavnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy (napr. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru) alebo či sú zmluvnou pokutou zabezpečované vedľajšie zmluvné povinnosti. Z hľadiska primeranosti výšky zmluvnej pokuty je dôvodné hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej
čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby viazanej na časovú jednotku, napr. vo vzťahu k dĺžke omeškania. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu, ktorá by predstavovala niekoľkonásobok zabezpečovanej čiastky, by bolo zrejme namieste považovať za neprimerane vysokú práve s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a dojednanou výškou zmluvnej pokuty, ktorá by v takomto prípade mohla byť vymáhaná napr. aj v prípade len niekoľko dní trvajúceho omeškania. Rovnaké kritériá však nie je možné použiť, ak celková výška zmluvnej pokuty dosiahne niekoľkonásobok zabezpečovanej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka, keď je výška zmluvnej pokuty plne závislá na dobe, po ktorú dlžník zmluvnou pokutou zabezpečovanú povinnosť neplní. Teda čím je dlhšia doba omeškania, tým je vyššia aj zmluvná pokuta. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nie je možné odvodiť z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania, keďže opačný záver by zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník neplnil svoje povinnosti, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty).
19. Žalovaná v podanom odvolaní argumentovala, že v prípade dojednanej zmluvnej pokuty sa jedná o neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná na naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty, s tým, že v prepočte na rok sa jedná o percentuálnu mieru až 605,9 % a denná výška pokuty predstavuje 45,80 Eur. Žalovaná tiež namietala, že okresný súd sa nezaoberal prípadnou škodou, ktorá mohla žalobkyni z nedodržania zmluvy vzniknúť. Okresný súd v tomto smere vecne správne argumentoval tým, že v prejednávanom prípade nie je namieste uvažovať nad primeranosťou zmluvnej pokuty hypoteticky s poukazom na ročné plnenie dojednanej zmluvnej pokuty, ale je potrebné zvažovať skutočnú výšku tak, ako bola zmluvná pokuta oprávneným subjektom, teda žalobkyňou, uplatnená. V zhode so súdom prvej inštancie krajský súd zvýrazňuje, že výška zmluvnej pokuty v jej absolútnom vyčíslení bola v danom prípade plne závislá od toho, kedy žalovaná v postavení dlžníka pristúpila k plneniu svojho splatného záväzku a uhradila kúpnu cenu žalobkyni. Keďže v prejednávanom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná percentuálnou sadzbou za každý deň omeškania, a teda nie pevnou sumou, závisela výška tejto zmluvnej pokuty výlučne od dlžníka a od okamihu, kedy dlžník pristúpil k úhrade svojho záväzku. Napriek tomu, že v danom prípade nejde o zanedbateľný postih, tak nemožno bez ďalšieho konštatovať, že ide o zmluvnú pokutu neprimerane vysokú. Ak účelom zmluvnej pokuty v danom prípade bolo zabezpečiť splnenie záväzku žalovanej z uzavretej kúpnej zmluvy, tak ani v absolútnom vyčíslení po prepočte okresného súdu vyčíslená zmluvná pokuta 1.843,06 Eur, určená na základe zohľadnenia celkovej dĺžky omeškania žalovanej s úhradou kúpnej ceny, nemôže byť vyhodnotená ako neprimerane vysoká sankcia v pomere k pôvodne dlžnej sume rovnajúcej sa kúpnej cene vo výške 2.862,79 Eur. Kritérium pre posúdenie primeranosti nemôže byť len celková výška uplatnenej zmluvnej pokuty k okamihu rozhodovania súdu, ak výška zmluvnej pokuty priamo závisela na dobe trvania omeškania dlžníka so splnením povinnosti, ktorú dohoda o zmluvnej pokute zabezpečovala. Prijatý záver krajského súdu korešponduje i s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. marca 2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005, v zmysle ktorého „Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas)“. Vzhľadom na eurokonformný prístup krajský súd podporne poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26. mája 1999, sp.zn. 29 Cdo 969/99, v zmysle ktorého dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsob jej určenia je vecou dohody účastníkov, zmluvnú pokutu je preto možné dojednať percentuálnou sumou za každý deň či mesiac alebo rok omeškania - teda rovnakým spôsobom ako v prípade úrokov z omeškania. Ustanovením požiadaviek (hodnota zabezpečovaného záväzku a význam zabezpečovaného záväzku) zákon akceptuje primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k záujmu strany, ktorá si zmluvnou pokutou splnenie zmluvy zabezpečuje, na splnení zmluvy. Ani na základe týchto zákonom ustanovených kritérií nemožno určiť všeobecné pravidlo, kedy bude zmluvná pokuta neprimerane vysoká. Z uvedených kritérií pre posudzovanie vyplýva, že vždy pôjde o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad.
20. V prejednávanej veci zmluvná pokuta zabezpečovala nárok žalobkyne na riadne a včasné splnenie jej nároku na úhradu kúpnej ceny. Z vyjadrení žalobkyne v priebehu súdneho konania, napr. z jej písomného vyjadrenia zo dňa 15.12.2017 (č.l. 71-73 spisu) plynie, že žalobkyňa má so všetkými partnermi, ktorí nakupujú s predĺženou lehotou splatnosti, uzatvorenú totožnú rámcovú zmluvu a zmluvnou pokutou zabezpečuje len významnú povinnosť. Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 19.02.2018 (zápisnica založená na č.l. 125 spisu) žalobkyňa uviedla, že v prípade požiadavky na
predaj tovaru na faktúru je z jej strany vždy podmienkou obchodovania uzavretie rámcovej zmluvy. Je teda zrejmé, že žalobkyňa dodávku tovaru s predĺženou lehotou splatnosti na základe faktúry podmieňovala práve uzavretím rámcovej kúpnej zmluvy s tým, že sama výslovne označila povinnosť na zaplatenie kúpnej ceny za významnú povinnosť, ktorú zabezpečovala práve dojednaním zmluvnej pokuty. Žalovaná s touto podmienkou, ktorou, ako žalobkyňa výslovne uviedla, podmieňovala takúto možnosť spolupráce, v uzatvorenej kúpnej zmluve vyslovila súhlas, a preto krajský súd obdobne ako súd prvej inštancie nevidí priestor, aby do takto dojednaných zmluvných vzťahov obchodných partnerov, ktoré sú výsledkom ich zmluvnej voľnosti, zasahoval. Takéto zásahy, ako vyplýva z konštantnej judikatúry, sú namieste len celkom výnimočne, keď okolnosti prejednávaného prípadu v kontexte hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti takéto zásahy zo strany súdu umožňujú, pričom takýto zásah je namieste vždy len v prípade, ak súd na základe voľnej úvahy dospeje k záveru o nevyhnutnosti takéhoto zásahu. Význam zabezpečovanej povinnosti na zaplatenie dojednanej kúpnej ceny dodaného tovaru tak odôvodňoval uzavretie dohody o zmluvnej pokute a samotná výška tejto zmluvnej pokuty, určená sadzbou 1,66 % za každý deň omeškania, ešte bez ďalšieho nesignalizuje záver o jej neprimeranosti. Ako už bolo konštatované, celková výška zmluvnej pokuty závisela výlučne od správania sa žalovanej, ktorá ako dlžník v prípade, ak by včas a riadne uhradila svoj záväzok na zaplatenie kúpnej ceny, by sa do omeškania nedostala a žalobkyni by tak žiadny nárok na úhradu dojednanej zmluvnej pokuty nevznikol. Krajský súd vo vzťahu k tejto výške dojednanej zmluvnej pokuty v súlade s eurokonformným výkladom považuje za potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že aj zmluvnú pokutu dojednanú vo forme úroku prevyšujúceho aj niekoľkonásobne 100 % zabezpečenej pohľadávky ročne je možné považovať za primeranú (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2247/99, 33Odo 588/2003, 33Odo 8110/2006, či rozhodnutie sp. zn. 33Odo 204/2001, v ktorom nebola posúdená ako neprimeraná ani zmluvná pokuta dojednaná vo výške 2 % z dlžnej čiastky denne). Krajský súd aj v kontexte týchto zhodnotení považuje za podstatné konštatovať, že na základe odvolacej argumentácie žalovanej nebol vytvorený priestor, aby sa krajský súd odklonil od argumentácie okresného súdu, ktorú krajský súd ako súd odvolací považoval za dostatočnú.
21. Čo sa týka argumentácie žalovanej v podanom odvolaní, že sa okresný súd pri posudzovaní nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty nezaoberal prípadnou škodou, ktorá by mala vzniknúť z nedodržania zmluvy, zvýrazňuje krajský súd, že v zmysle ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na okolnosť vzniku škody, nakoľko ten účastník zmluvného vzťahu, ktorý poruší svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, je povinný pokutu zaplatiť aj v prípade, ak oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti žiadna škoda nevznikne. Otázka vzniku škody v kontexte s ust. § 301 OBZ je významná len v prípade, ak súd konštatuje neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, kedy je možnosť súdu túto zmluvnú pokutu znížiť limitovaná výškou škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Aj v prípade, ak súd pristúpi k moderácii zmluvnej pokuty, má veriteľ vždy právo na zmluvnú pokutu aspoň vo výške vzniknutej škody; výška škody vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia tak predstavuje hranicu, pod ktorú nie je možné priznanú zmluvnú pokutu znížiť. Zmluvná pokuta vo všeobecnosti predstavuje paušalizovanú náhradu škody a dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom smere, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutou. Zo strany žalobkyne, ktorá v konaní uplatnila nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak nebolo potrebné v konaní tvrdiť ani preukazovať, že porušením zmluvnej povinnosti, ktorá bola zmluvnou pokutou zabezpečená, jej vznikla škoda a v akej výške. Rovnako bez ďalšieho nesignalizuje neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty skutočnosť, že dohodou zmluvných strán bola zakotvená povinnosť platiť zmluvnú pokutu výlučne žalovanou v prípade omeškania s plnením jej záväzku voči žalobkyni a recipročne nebola dojednaná žiadna zmluvná pokuta za prípadné porušenie zmluvných povinností žalobkyne voči žalovanej. Dohoda o zmluvnej pokute je výsledkom dojednania zmluvných strán vychádzajúcich z ich zmluvnej voľnosti, a preto ak strany dojednali zmluvnú pokutu výlučne pre prípad porušenia povinnosti žalovanej ako kupujúcej uhradiť bez omeškania kúpnu cenu žalobkyni, nie je možné dospieť k záveru, že by samotná táto okolnosť mohla odôvodňovať dôvodnosť námietky žalovanej o neprimeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty.
22. Žalovaná v odvolaní namietala, že výkon práva žalobkyne mal byť posúdený ako porušenie zásady poctivého obchodného styku v obchodno-právnom vzťahu účastníkov, ktorý výkon nepožíva právnu ochranu podľa ust. § 265 OBZ. K tomuto ustanoveniu krajský súd uvádza, že toto ustanovenie vyníma z právnej ochrany taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Toto
ustanovenie prenáša do právnej praxe všeobecnú zásadu súkromného práva v podobe zákazu zneužitia práva. Rešpektovanie zásad poctivého obchodného styku je špecifické pre oblasť obchodno-právnych vzťahov, ktoré sa vyznačujú osobitosťou subjektov v podobe podnikateľov, ktorí vo vzájomných vzťahoch presadzujú svoje podnikateľské záujmy a nesú pritom podnikateľské riziko. U účastníkov takýchto vzťahov sa potom predpokladá vysoká profesionálna úroveň. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite obchodno-právnych vzťahov je možné vo všeobecnej rovine konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé sa v obchodno-právnej rovine považuje aj to, čo by vo sfére všeobecného občianskeho práva mohlo byť považované za rozporné s dobrými mravmi. S takýmto posudzovaním počíta priamo Obchodný zákonník, napr. v ust. § 267 ods. 2, kde vylučuje možnosť v obchodno-právnych vzťahoch namietať tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 359/2007 sa normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov obsahovo nekryjú. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/11/2008 sa „predpokladá, že vo vzťahoch s inými podnikateľmi bude podnikateľ presadzovať svoj záujem a využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje, a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov. Nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov“.
23. Žalovaná svoju námietku ohľadom rozporu výkonu práva žalobkyne so zásadami poctivého obchodného styku bližšie neodôvodnila. Žalovaná tak netvrdila žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že výkon práva žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Uplatňovanie zásad poctivého obchodného styku umožňuje súdu posudzovať súlad výkonu subjektívneho práva so všeobecne rešpektovanými pravidlami chovania medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti na trhu. Súd je tak len vo výnimočných prípadoch, v ktorých by sa priznanie uplatneného nároku javilo ako krajne nespravodlivé, oprávnený odoprieť výkonu (uplatneniu) takéhoto práva súdnu ochranu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3911/2010). Krajský súd k otázke prípadného rozporu výkonu práva žalobkyne na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty so zásadami poctivého obchodného styku uvádza, že problematika zásad poctivého obchodného styku sa v zásade neviaže na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, ale skôr na podmienky, za ktorých bola zmluvná pokuta dojednaná (napr. zneužitie významného postavenia na trhu, prípadne zneužitie iných podmienok). K nepriznaniu zmluvnej pokuty z dôvodu podľa § 265 OBZ by museli viesť veľmi výnimočné okolnosti, ktoré by boli spojené s uplatňovaním práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j. šikanózny výkon práva zjavne poškodzujúci druhú stranu (rozsudok NS ČR sp.zn. 23Cdo 1749/2015). Ako plynie už zo samotného charakteru zmluvnej pokuty, je jej účelom sankcionovanie porušovania zmluvne dohodnutých povinností, a preto v prípade, ak zmluvné strany takéto dojednanie do svojej zmluvy zahrnú, je možné usudzovať, že bolo práve vôľou zmluvných strán za pomoci tohto zmluvného inštitútu postihnúť pochybenie jednej zmluvnej strany. Odoprieť ochranu výkonu takéhoto práva žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty by bolo možné len v prípade takého uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu, ktoré uplatnenie by neviedlo k naplneniu zabezpečovacej sankčnej a kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty, nevychádzalo by zo zmyslu tohto inštitútu a prípadne by bolo zneužívané na poškodenie dlžníka. Len samotná skutočnosť, že sa veriteľ od dlžníka domáha výkonu práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je zneužitím práva a nesignalizuje ani porušenie zásady poctivého obchodného styku. Pre vzájomný vzťah ust. § 265 a ust. § 301 Obchodného zákonníka je potrebné zvýrazniť, že predpoklad neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty je podmienkou pre použitie moderačného práva súdu podľa § 301 OBZ, nie však zákonom stanovenou podmienkou pre rozpor výkonu práv so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 OBZ. V rozpore so zásadami poctivého obchodného styku môže byť aj výkon práva na zmluvnú pokutu, ktorej samotná výška nie je neprimeraná a naopak len samotná skutočnosť, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, ešte nevypovedá nič o tom, akým spôsobom a za akých okolností vykonáva veriteľ svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a či sa prípadne jedná alebo nejedná o výkon tohto jeho práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, teda o taký výkon práva, ktorý je voči dlžníkovi zneužívajúci, napr. šikanózny (rozsudok NS ČR sp.zn. 32Cdo 1281/2008).
24. Krajský súd preto odvolacie dôvody žalovanej nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, teda tak v napadnutom výroku I., ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu, ako aj vo výroku
II., ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Výrok II. tohto rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania nebol odvolaním žalovanej osobitne napadnutý, a preto tento výrok, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.
25. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorej bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.