Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/29/2017

Potvrdené rozhodnutím 14Cob/132/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobkyne: Gabriela Petrovičová - ACULAGOLD, s miestom podnikania Dolný Riadok 259/6A, 038 21 Mošovce, IČO: 33 227 748, proti žalovanej: Mária Novotová, s miestom podnikania Komenského 499/2, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 45 449 856 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 01.09.2018 do 01.09.2021), zastúpenej advokátom: JUDr. Ivanom Vozárom, so sídlom S. XXXX/XX, XXX XX J. Q., v konaní o zaplatenie 2.211,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/29/2017-219 zo dňa 27.03.2019, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/29/2017-219 zo dňa 27.03.2019 p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou v právnej veci žalobkyne: Gabriela Petrovičová - ACULAGOLD, miesto podnikania: Dolný Riadok 259/6A, 038 21 Mošovce, IČO: 33 227 748, proti žalovanej: Mária Novotová, miesto podnikania: Komenského 499/2, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 45 449 856, právne zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Vozárom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ul. M. M. Hodžu 3, o zaplatenie 2.211,67 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 1,66 % denne zo sumy 2.862,79 eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a vo výške 1,66 % denne zo sumy 1.662,79 eur od 03.07.2017 do 24.08.2017, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 17.08.2017 sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1.662,79 eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.862,79 eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a zo sumy 1.662,79 eur od 04.07.2017 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 1,66 % denne zo sumy 2.862,79 eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a zo sumy 1.662,79 eur od 04.07.2017 do zaplatenia, 75 eur za vyhotovenie platobného rozkazu a 15 eur za upomienky, ako aj náhradu trov konania vo výške 100 eur. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe objednávky poverenej osoby žalovanej J. O., V. XXX, XXX XX J. Z., dodala žalovanej sortiment podľa priloženej faktúry, pričom prijatie dodávky bolo potvrdené pripojením podpisu zo strany žalovanej na dodacom liste. Za dodaný tovar vystavila žalobkyňa žalovanej faktúru č. 170100227 dňa 26.05.2017, ktorá bola splatná dňa 24.06.2017 na sumu 2.862,79 eur. Táto faktúra bola zo strany žalovanej čiastočne uhradená dňa 03.07.2017 vo výške 1.200 eur, preto zostávajúca časť neuhradenej faktúry bola vo výške 1.662,79 eur. Žalobkyňa si s poukazom na ustanovenie Obchodného zákonníka uplatnila aj úroky z omeškania a uplatnila si aj nárok na zmluvnú pokutu v žalobe bez bližšieho odôvodenia.

2. Podaním doručeným súdu dňa 21.09.2017 žalobkyňa upravila žalobný návrh v dôsledku toho, že dňa 25.08.2017 žalovaná zaplatila sumu 1.662,79 eur. Predmetom konania teda zostala suma 2.2011,67 eur ako zmluvná pokuta vrátane DPH, pričom žalobkyňa zotrvala na žalobnom návrhu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania. Zmluvnú pokutu žalobkyňa uplatnila poukazujúc na Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 25.05.2017.

3. Uznesením zo dňa 27.09.2017 č. k. 20Cb/29/2017-46 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podaním doručeným súdu dňa 15.11.2017 sa žalovaná vyjadrila k žalobe a uznala čiastočne žalobou uplatnený nárok, a to v rozsahu úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o ďalšie uplatnené peňažné nároky, t.j. zmluvné pokuty, sumu za vyhotovenie platobného rozkazu a za upomienky, neuznala. Žalovaná nerozporovala skutočnosť uvedenú v žalobe, a to, že žalobkyňa dodala tovar na základe objednávky poverenej osoby, a to J. O.. Žalovaná namietala platnosť rámcovej zmluvy, pretože nikdy nepoverila J. O. na podpísanie tejto zmluvy, ani inej zmluvy. Žalovaná má za to, že žalobkyňa s J. O. nekonala ako s osobou poverenou určitou činnosťou, nekonala s ňou ani ako s inou osobou v prevádzkarni žalovanej. J. O. nemala ani písomné splnomocnenie od žalovanej na takýto právny úkon, preto takýto právny úkon žalovanú nemôže zaväzovať, ide o neplatný právny úkon. Žalovaná nespochybnila dodanie tovaru v množstve a cene tak, ako to uvádza žalobkyňa, avšak mala výhrady k uzavretiu rámcovej zmluvy. Zároveň poukázala na to, že ak by aj táto zmluva bola platná, v obchodnoprávnom vzťahu platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu, pretože bola jednoznačne porušená ekvivalencia plnenia, keď výška zmluvnej pokuty je vysoko neprimeraná. Za omeškanie v časovom rozsahu od 25.07.2017 do 03.07.2017 je výška zmluvnej pokuty 380,17 eur a za omeškanie za obdobie od 03.07.2017 do 24.08.2017 je vo výške 1.462,89 eur, čo je percentuálna miera 605,90 % ročne a výška zmluvnej pokuty na jeden deň predstavuje sumu 45,80 eur. Takto určenú zmluvnú pokutu považuje žalovaná za vysoko neprimeranú. Žalovaná preto pre tento prípad navrhuje, aby súd použil moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka a znížil pokutu, pokiaľ by ustálil platnosť rámcovej zmluvy.

4. Uznesením zo dňa 16.11.2017 sp. zn. 20Cb/29/2017-60 súd vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej. V replike žalobkyňa uviedla, že na základe telefonátov poverenej osoby, a to J. O., bol dohodnutý termín nákupu tovaru žalobkyne so žalovanou na deň 25.05.2017. Tento deň bol realizovaný nákup v hotovosti vo výške 364,94 eur. Pani O. prevzala tovar, potvrdila dodací list a uhradila kúpnu cenu za tento tovar. Keďže menovaná prejavila záujem o ďalší nákup, žalobkyňa jej vyhovela a oboznámila ju s ustanoveniami rámcovej zmluvy tak, že si ju spoločne nahlas prečítali a konzultovali. Pani O. so znením zmluvy súhlasila, vlastnoručne doplnila údaje kupujúceho, doplnila adresu na doručovanie a na znak súhlasu pripojila podpis a dokument opatrila firemnou pečiatkou. Následne odobrala tovar v celkovej sume 2.862,79 eur s DPH. Tovar prevzala, čo potvrdila opäť firemnou pečiatkou a podpisom na dodacom liste. Je zjavné, že menovaná bola poverená určitou činnosťou predajom a nákupom v hotovosti, čo znamená, že v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka bola splnomocnená na všetky úkony. Žalobkyňa nemala dôvod pochybovať o tom, že sa jedná o oprávnenú osobu. Po celý čas žalobkyňa komunikovala výlučne s pani O. ohľadom zaplatenia predmetnej faktúry, preto pokiaľ realizovala nejaké výzvy týkajúce sa zaplatenia vyfakturovanej sumy, komunikovala výlučne s pani O., o čom uložila aj výpisy SMS správ. Dňa 09.07.2017 žalobkyňa upozornila e-mailom žalovanú, že neuhradila istinu a zmluvnú pokutu, ktorá v tom čase ku tomu dňu predstavovala sumu 565,96 eur. Dňa 25.08.2017 žalobkyňa prostredníctvom statusu na sociálnej sieti oslovila žalovanú, aby dlžnú sumu uhradila. Žalovaná oznámila žalobkyni, že sestra už nie je vo firme a faktúru uhradí budúci týždeň, čo sa však nestalo. Úhrada bola zrealizovaná vo výške 1.670 eur pánom G. G.B., partnerom pani O., ktorý účel platby uviedol vyplatenie zvyšnej časti faktúry za Q. O. K. - prevzatie pohľadávok. Dňa 15.09.2017 následne bola žalovanej zaslaná faktúra č. 170100291 na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške 2.2011,67 eur s DPH. Dňa 25.10.2017 zaslala žalobkyňa po konzultácii s daňovým úradom žalovanej upravenú faktúru na úhradu zmluvnej pokuty bez DPH, teda vo výške 1.843,06 eur. Žalobkyňa teda poukázala na to, že postupovala a pristupovala k vyriešeniu celej záležitosti so starostlivosťou riadne hospodára a so všetkými obchodnými partnermi, ktorí nakupujú s predĺženou lehotou splatnosti, má žalobkyňa uzavretú totožnú rámcovú zmluvu. Má za to, že žalovaná mala splniť záväzok riadne a včas bez toho, aby ju na túto skutočnosť žalobkyňa upozorňovala. O tom, že by oprávnená osoba, a to sestra žalovanej prekročila rozsah poverenia žalovanej, žalobkyňa nevedela a ani vedieť nemohla. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 18.12.2017 upravila žalobný návrh tak, že uplatnila nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.843,06 eur, vo zvyšnej časti na žalobe trvala.

5. Uznesením zo dňa 20.12.2017 sp. zn. 20Cb/29/2017-114 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalobkyne. Podaním doručeným súdu dňa 08.01.2018 sa žalovaná vyjadrila k vyjadreniu žalobkyne. Žalovaná v duplike uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Uviedla, že tzv. rámcová zmluva nezakladá záväzkový vzťah pohľadávky a záväzky zmluvných strán z nej totiž nevznikajú. Význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že strany tam, kde predpokladajú dlhodobejší obchodný vzťah, stanovia základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne tzv. realizačné zmluvy na jej základe v budúcnosti uzavreté, ak nebude v realizačnej zmluve dohodnuté inak. Rámcová zmluva teda nemá iný význam a inú funkciu, než že stanovuje zmluvné podmienky následne uzatvorenej konkrétnej realizačnej zmluvy. Preto uzatvorenie rámcovej zmluvy nepredchádzalo uzatvoreniu kúpnej zmluvy.

6. Na prejednanie a rozhodnutie veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní žalobkyňa čiastočne zobrala žalobu späť o zaplatenie istiny vo výške 1.662,79 eur z dôvodu jej úhrady zo strany žalovanej tak, aby nemal súd o tom pochybnosti a aby bol tento úkon uskutočnený v písomnej forme. Žalobkyňa zároveň bližšie popísala situáciu, ktorá nastala pri prvom kontakte so žalovanou, resp. pani O. priamo v priestoroch, kde prevádzkuje obchod žalovaná. Zároveň poukázala na rozhodovaciu prax súdov v tejto právnej veci, kedy súdy rozhodli v prípadoch jej žalôb v jej prospech, teda vyhoveli žalobe v celom rozsahu. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že prevádzkuje šiator a kolibu, ktoré sú označené ako chránené pracovisko, keďže ona je osobou s preukazom ZŤP. Na vchode pri dverách sú otváracie hodiny a je tam aj jej viditeľná podoba na fotografii. Uviedla, že jej sestra pani J. O. bola v prevádzke čisto na výpomoc a nikdy ju nepoverila a nesplnomocnila na podpisovanie zmlúv a už vôbec nie na podpisovanie rámcových zmlúv. Bola tam na preberanie tovaru, no na iné úkony ju nesplnomocnila, ani ju nepoverila, aby niečo podpisovala.

7. Rozsudkom zo dňa 20.03.2018, č. k. 20Cb/29/2017-137 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1.662,79 eur zastavil, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.862,79 eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a zo sumy 1.662,79 eur od 03.07.2017 do 25.08.2017 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 1.662,79 eur, čo bola fakturovaná suma zo strany žalobkyne žalovanej za dodaný tovar, ktorú sumu žalovaná uhradila. Žalobkyni súd priznal požadované úroky z omeškania, ktoré žalovaná uznala a zamietol žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 1,66 % denne z čiastočne uhradených splátok fakturovanej sumy podľa vyčíslenia žalobkyne, ktoré pokiaľ sa týka dĺžky omeškania, žalovaná nenamietala.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 20.03.2018, č. k. 20Cb/29/2017-137 podala žalobkyňa čo do zamietajúcej časti odvolanie. Súd druhej inštancie uznesením zo dňa 12.12.2018, č k. 14Cob/131/2018, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku IV. o náhrade trov konania zrušil a vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že ust. § 16 Obchodného zákonníka zakladá fikciu zákonného zástupcu pre osobu konajúcu v prevádzkarni podnikateľa. V súdenom prípade nebolo medzi stranami sporné, že ku konaniu J. O., ktoré viedlo k podpisu rámcovej kúpnej zmluvy došlo k prevádzkarni žalovanej. Ust. § 16 Obchodného zákonníka chráni dobromyseľnosť tretích osôb vo vzťahu k osobe konajúcej v prevádzkarni podnikateľa. Na konanie tretej osoby potom nie je potrebné žiadne poverenie či splnomocnenie podnikateľa, ak sa táto osoba nachádza v prevádzkarni podnikateľa, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny úkon, pre ktorý sa obligatórne vyžaduje písomná forma alebo nie. Súd prvej inštancie je viazaný názorom súdu druhej inštancie vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí.

9. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to faktúrou č. 170100227 zo dňa 26.05.2017, dodacím listom zo dňa 25.05.2017, Rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 25.05.2017, e-mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovanou, výpisom zo živnostenského registra žalobkyne, výpisom zo živnostenského registra žalovanej, faktúrou č. 170100291 zo dňa 15.09.2017, faktúrou č. 170100226 zo dňa 26.05.2017, výpisom SMS správ, výpisom z účtu žalobkyne, výzvou na úhradu zmluvnej pokuty zo dňa 15.09.2017, ako aj ostatnými dôkazmi založenými v spise. Na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z výpisu zo živnostenského registra vedeného Okresným úradom Martin, číslo: 509-1475, bolo preukázané, že žalobkyňa je podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia od 02.11.1998 a z výpisu zo živnostenského registra vedeného Okresným úradom Liptovský Mikuláš, číslo: 540-15713, bolo preukázané, že žalovaná je podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia pre živnosť kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) od 20.07.2011.

11. Podľa rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2017 sa žalobkyňa zaviazala dodávať žalovanej tovar na základe jej objednávky, pričom predmetom dodávok sú komodity z jej ponuky a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu. Táto kúpna cena je určená žalobkyňou a žalovaná bola s ňou riadne oboznámená. Prevzatím dodávaného tovaru žalovaná potvrdzuje, že takto stanovenú kúpnu cenu akceptuje. Miestom plnenia bolo v zmluve dohodnuté sídlo žalobkyne, ak nebolo dohodnuté inak. Podľa predmetnej rámcovej zmluvy, pre prípad omeškania s plnením záväzku je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 1,66 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania a uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok na úrok z omeškania.

12. Faktúrou č. 170100227 zo dňa 26.05.2017, splatnou dňa 24.06.2017, vyúčtovala žalobkyňa žalovanej za dodaný tovar sumu 2.862,79 eur. Podľa dodacieho listu zo dňa 25.05.2017 žalobkyňa dodala žalovanej tovar zhodný s tovarom uvedeným na faktúre č. 170100227 zo dňa 26.05.2017. Faktúrou č. 170100291 zo dňa 15.09.2017, splatnou dňa 01.10.2017, vyúčtovala žalobkyňa žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 1.843,06 eur. Žalovaná zaplatila žalovanú istinu dňa 25.08.2017. Z tohto dôvodu zobrala žalobkyňa na pojednávaní žalobu o zaplatenie istiny vo výške 1.662,79 eur späť. Po vykonanom dokazovaní súd spor takto právne posúdil:

13. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

14. Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

15. Podľa § 409 ods. l, 2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec / tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí byť v nej aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

16. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa § 448 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

17. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

19. Po vykonanom dokazovaní, pri nezmenenom skutkovom stave oproti poslednému rozhodnutiu vo veci a v intenciách rozhodnutia súdu druhej inštancie, súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Predmetom sporu po odvolacom konaní zostal nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené splatenie dlhu zo strany žalovanej titulom kúpnej zmluvy, ktorú zmluvnú pokutu žalobkyňa vyčíslila podľa rámcovej kúpnej zmluvy vo výške 1,66 % denne zo sumy 2.862,79 eur od 25.06.2017 do 02.07.2017 a vo výške 1,66 % denne zo sumy 1.662,79 eur od 03.07.2017 do 24.08.2017. Pri uplatnení nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobkyňa poukázala na rámcovú kúpnu zmluvu uzavretú so žalovanou dňa 25.05.2017. Ako kupujúca je na rámcovej kúpnej zmluve podpísaná J. O., ktorá sa podpisovala svojím priezviskom, pričom zmluva je opatrená odtlačkom pečiatky žalovanej. V záhlaví zmluvy sú ručne vypísané údaje kupujúceho. Žalobkyňa sa po telefonickom dohovore s pani O. spolu s ňou stretla v Liptovskom Jáne, kde má žalovaná šiator a kolibu. Pani O. žalobkyni predstavila predavačku a následne žalobkyňa ukázala žalovanej tovar, ktorý ponúka. Žalobkyňa uviedla, že pani O. vystupovala ako majiteľka, nemala dôvod pochybovať, že majiteľkou je niekto iný. Pani O. sa tvárila ako majiteľka. Rámcová zmluva bola uzavretá v ten deň ako prebehlo stretnutie v Liptovskom Jáne. Žalobkyňa uviedla, že nemala pochybnosť o tom, že pani O. je majiteľkou obchodu. Súd prvej inštancie v predchádzajúcom rozhodnutí uzavrel, že konanie osoby v prevádzkarni podnikateľa, pokiaľ sa týka úkonu podpisu kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá musí byť dojednaná písomne, nezaväzuje podnikateľa, nakoľko ide o úkon, ktorý vyžaduje písomnú formu a nejde o bežné záležitosti v rámci prevádzky podniku. Súd druhej inštancie k uvedenému zaujal právne stanovisko, že podľa § 16 Obchodného zákonníka sa chráni dobromyseľnosť tretích osôb vo vzťahu k osobe konajúcej v prevádzkarni podnikateľa. Zákon pritom vychádza z predpokladu, že podnikateľ musí mať kontrolu nad tým, čo sa v jeho prevádzkarni deje. Na konanie tretej osoby v mene podnikateľa, ak sa táto osoba nachádza v prevádzkarni podnikateľa, nie je potrebné žiadne poverenie či splnomocnenie podnikateľa, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny úkon, pre ktorý je obligatórne vyžadovaná písomná forma alebo nie. Súd je pri ďalšom rozhodovaní týmto právnym názorom súdu vyššieho stupňa viazaný, preto je nutné z neho vychádzať. Z uvedeného vyplýva, že aj keď pani J. O. nemala od žalovanej osobitné splnomocnenie na uzatváranie zmlúv, resp. dojednaní, pre ktoré sa vyžaduje obligatórne písomná forma, tým, že konala v prevádzkarni žalovanej, disponovala jej pečiatkou, bola zo zákona podľa § 16 Obchodného zákonníka splnomocnená aj na úkon, akým bolo uzavretie kúpnej zmluvy a v rámci jej ustanovení aj dojednanie zmluvnej pokuty. Súd teda posúdil konanie J. O. v prevádzkarni žalovanej podľa § 16 Obchodného zákonníka pri zohľadnení všetkých okolností daného prípadu, kedy v konaní zo strany žalovanej neboli rozporované tvrdenia žalobkyne, že pani J. O. vystupovala v predajni v postavení majiteľky tejto predajne, a to nielen vo vzťahu k prevzatiu a objednávke ďalšieho tovaru, ale aj vo vzťahu k predavačke, a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že aj zo samotnej dotknutej rámcovej kúpnej zmluvy je zrejmé, že pani O. dotknutú rámcovú kúpnu zmluvu nielen podpísala, ale zároveň disponovala aj pečiatkou žalobkyne. Podľa § 16 Obchodného zákonníka nie je na konanie v prevádzkarni splnomocnenie potrebné, nakoľko sa jedná o osobitný prípad zákonného zastúpenia, preto nie je dôvodná obrana žalovanej, že na podpisovanie zmlúv sestru, pani O., nikdy nesplnomocnila. Žalobkyňa preto nemohla vedieť, či J. O. v zmysle § 16 Obchodného zákonníka bola alebo nebola oprávnená v prevádzkarni žalovanej konať za žalovanú. Žalobkyňa objektívne nemala dôvod, vzhľadom na okolnosti prípadu pochybovať o oprávnení J. O. konať za žalovanú. Súd v intenciách zisteného skutkového stavu pri aplikácii príslušného právneho predpisu (§ 16 Obchodného zákonníka) preto posúdil rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 25.05.2017 ako platný právny úkon.

20. Podľa čl. I. rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2017 sa žalobkyňa zaviazala dodávať žalovanej tovar na základe jej objednávky, pričom predmetom dodávok sú komodity z ponuky žalobkyne a žalovaná sa podľa čl. II. tejto zmluvy zaviazala zaplatiť za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu. Prevzatím dodávaného tovaru žalovaná potvrdzuje, že takto stanovenú kúpnu cenu akceptuje. Podľa čl. IV. tejto zmluvy miestom plnenia je sídlo žalobkyne, ak nebolo dohodnuté inak. Podľa čl. V. zmluvy, v prípade omeškania s plnením záväzku je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 1,66 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platením kúpnej ceny. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok na úrok z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zmluvná pokuta je upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka, pričom oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva, pričom v Obchodnom zákonníku je označená predmetná úprava ako niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute, z čoho plynie, že je potrebné použiť úpravu Občianskeho zákonníka v tých častiach, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku. Osobitosťou zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku je zodpovednostný princíp, ako aj moderovanie výšky zmluvnej pokuty. Ďalej je potrebné poukázať na to, že zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. na rozdiel od Občianskeho zákonníka pri právnej úprave zmluvnej pokuty preferuje objektívny princíp. Upravuje teda povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť). Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.

21. V posudzovanom prípade zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť riadne a včas platiť kúpnu cenu za dodaný a prevzatý tovar zo strany žalovanej, ktorú žalobkyňa fakturovala žalovanej faktúrou so splatnosťou obvykle 14 dní, ak nebola na faktúre uvedená iná lehota splatnosti. Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty v rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 25.05.2017 za určité a zrozumiteľné, a preto platné, keď je špecifikovaná povinnosť, na ktorej nesplnenie sa viaže vznik nároku na zmluvnú pokutu, pričom v zmluve je vyjadrený spôsob výpočtu zmluvnej pokuty (1,66 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania). Argumentácia žalovanej, že na kúpu tovaru za kúpnu cenu 2.862,79 eur, fakturovanú žalovanej faktúrou č. 170100227 zo dňa 26.05.2017, so splatnosťou dňa 24.06.2017, za dodaný tovar špecifikovaný jednak vo faktúre a jednak v dodacom liste zo dňa 25.05.2017, sa predmetná rámcová zmluva nevzťahuje, neobstojí. Rámcová kúpna zmluva bola uzavretá dňa 25.05.2017, teda v ten deň, kedy bol žalovanej dodaný uvedený tovar za kúpnu cenu vo výške 2.862,79 eur. Preto nemožno mať pochybnosť o tom, že na kúpu tohto tovaru, ktorá bola realizovaná po podpise rámcovej kúpnej zmluvy, sa rámcová kúpna zmluva jednoznačne vzťahovala. Tvrdenie žalobkyne, že najprv žalovanej dodala tovar za kúpnu cenu vo výške približne 300 eur vyplatenú v hotovosti a následne mala žalobkyňa podmienku, že dodanie ďalšieho tovaru na faktúru je podmienené podpisom rámcovej kúpnej zmluvy, žalovaná v konaní nepoprela. Preto obranu žalovanej, že rámcová kúpna zmluva sa vzťahovala až na všetky ďalšie následne uzatvárané kúpne zmluvy neobstojí. Rámcová kúpna zmluva zavretá dňa 25.05.2017 sa vzťahovala aj na kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodala žalobkyňa žalovanej tovar dňa 25.05.2017 a kúpnu cenu zaň vo výške 2.862,79 eur následne žalobkyni fakturovala. Tvrdenie, že žalovaná si tovar neobjednala, nemá racionálny základ. Hoci tovar bol žalovanej zo strany žalobkyne ukázaný priamo v prevádzke a ona si ho v ten istý deň vybrala, a následne požiadala o vystavenie faktúry za jeho dodanie, nemôže to viesť k záveru, že si žalovaná žiadny tovar neobjednala. Nešlo síce o klasickú (písomnú) objednávku, ale vzhľadom na skutkové okolnosti nemožno tvrdiť, že tovar objednaný nebol. Objednávka mohla byť uskutočnená aj ústnou formou. Pokiaľ by si žalovaná žiadny tovar neobjednala, nemala by povinnosť ani tento tovar prevziať a následne zaň zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaná uhradila celú sumu 2.862,79 eur bez toho, aby v prvotnom konaní tvrdila, že tovar neobjednala. Rámcová kúpna zmluva stanovila medzi stranami sporu podmienky následne uzatváraných realizačných zmlúv aj pokiaľ sa týka dojednania o zmluvnej pokute.

22. Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka upravuje možnosť použitia moderačného práva zo strany súdu, ktorý po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom uplatnenú zmluvnú pokutu môže znížiť pod výšku škody vzniknutú do doby súdneho rozhodnutia, ktorá predstavuje spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty. Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty musí súd vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, pričom § 301 ustanovuje dve základné kritériá - hodnotu zabezpečovanej povinnosti a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom súd by sa môže zamerať aj na iné skutočnosti (napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy a pod.). Súd je povinný tiež zvažovať primeranosť zmluvnej pokuty, pokiaľ na jej neprimeranosť poukáže žalovaná strana, čo je súdený prípad, avšak musí vziať zreteľ na žalovanú výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške zabezpečovanej povinnosti. Súd nemôže uvažovať nad primeranosťou zmluvnej pokuty hypoteticky (ako na to upozorňovala žalovaná strana, keď poukazovala na ročné plnenie v prípade zmluvnej pokuty), ale reálne zvažovať jej výšku tak, ako bola oprávneným subjektom uplatnená. Napriek tomu, že žalovaná strana poukázala na neprimeranosť zmluvnej pokuty, súd sa nestotožnil s názorom o neprimeranosti zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej pokuty bola v danom prípade plne závislá od toho, kedy došlo po lehote splatnosti k plneniu splatného záväzku. Časť splatného záväzku vo výške 1.200 eur bola uhradená dňa 03.07.2017, t. j. 8 dní po lehote splatnosti a druhá časť záväzku vo výške 1.662,79 eur bola uhradená po podaní žaloby dňa 25.08.2017, t.j. 53 dní omeškania. Žalobkyňa výpočtom podľa zmluvného dojednania určila výšku zmluvnej pokuty z nezaplatených súm a za obdobie omeškania. Pokiaľ je zmluvná pokuta určená výpočtom, nie pevnou sumou, závisí plne od dlžníka aj jej výška. Platí, že čím je vyššia dlžná čiastka a čím dlhšie je dlžník v omeškaní, tým narastá aj zmluvná pokuta a naopak. Pokiaľ by bola zo strany žalovanej dodržaná lehota splatnosti, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty by nevznikol vôbec a pokiaľ sa dostala žalovaná do omeškania, výška zmluvnej pokuty plne závisela od jej rozhodnutia uhradiť celý splatný záväzok v reálnom čase. Zmluvná pokuta je sankciou, ktorá núti dlžníka, aby čo najskôr splnil svoj splatný záväzok. Inak by bol tento zmluvný inštitút bez právneho významu. Žalovaná pokiaľ sa týka omeškania v konaní neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by súd mohol zvažovať pri otázke primeranosti zmluvnej pokuty. Žalovaná neuvádzala finančnú tieseň, ani neuviedla žiadne iné objektívne okolnosti, pre ktoré nemohla uhradiť záväzok v lehote splatnosti, pre ktoré okolnosti by bolo možné neprimerane vysokú zmluvnú pokutu moderovať. Súd tiež poukazuje na to, že zmluvnú pokutu je potrebné zaplatiť nielen vtedy, keď škoda vznikne, ale aj vtedy, ak nevznikla žiadna škoda. Žalovaná si dojednala so žalobkyňou zmluvnú pokutu v rámci rámcovej kúpnej zmluvy, ktorá bola obsiahnutá na dvoch stranách, ktorej text nebol zložitý. Výpočet zmluvnej pokuty bol určený jednoznačne a zrozumiteľne. Obe zmluvné strany mali rovnocenné postavenie a zmluvnú voľnosť pri vstupe do zmluvného vzťahu. Pokiaľ aj bol text zmluvy pripravený jednou zmluvnou stranou, druhá strana mala možnosť ho odmietnuť, alebo navrhnúť jeho zmenu, čo sa však v posudzovanom prípade nestalo a žalovaná súhlasila s textom zmluvy tak, ako bol vypracovaný žalobkyňou. Zmluvná pokuta bola prejavom vôle obidvoch zmluvných strán. Každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní záväzku a predpokladá profesionalitu pri obchodno-záväzkových vzťahoch. Súd poukazuje na to, že uplatnenie moderačného práva súdu pri obchodných záväzkových vzťahoch je veľmi výnimočne, keď výška zmluvnej pokuty je vysoko neúmerná hodnote zabezpečovanej pohľadávky a nastal by stav, ktorý by viedol k neúmernému obohateniu veriteľa a k poškodeniu dlžníka, čo podľa názoru súdu nie je súdený prípad. Výška zmluvnej pokuty vypočítaná v celkovom vyjadrení na sumu 1.843,06 eur /1,66 % x 2.862,79 eur x 8 dní/100 (380,17 eur) + 1,66 % x 1.662,79 eur x 53 dní/100 (1.462,89 eur)/ pri výške zabezpečovanej pohľadávky 2.862,79 eur sa súdu nejaví ako neprimeraná sankcia práve s prihliadnutím na účel a zabezpečenie povinnosti splniť dohodnutý záväzok. O neprimeranosti zmluvnej pokuty nie je možné usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania dlžníka, kedy jej výška plne závisí od doby, po ktorú dlžník neplní pokutou zabezpečené zmluvné povinnosti. Vo svojich dôsledkoch by podľa názoru súdu išlo o neoprávnené zvýhodnenie dlžníka, pretože zvyšovanie výhodnosti jeho pozície pri posudzovaní prípadnej neprimeranej výšky zmluvnej pokuty by bolo priamo úmerné dĺžke nesplnenia jeho záväzku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a priznal žalobkyni aj zvyšok žalovaného nároku (zmluvná pokuta), ktorý zostal predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto právnej veci.

23. Súd žalobkyni podľa § 255 ods. 1 priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože mala plný úspech vo veci, súd vyhovel jej žalobe v celosti v spojení s rozsudkom zo dňa 20.03.2018, č. k. 20Cb/29/2017-137. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.