Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/172/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcu J. K., bývajúceho v P., proti žalovanému I. N., bývajúcemu v P., zastúpeného

JUDr. A. S., advokátkou so sídlom v B., o zaplatenie 775 000,- Sk, vedenej na Okresnom

súde v Brezne pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 25. januára 2007 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Brezne v poradí druhým rozsudkom z 22. septembra 2005 č.k.

-84 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 775 000,- Sk do 60 dní od

právoplatnosti rozhodnutia, ako aj trovy konania v sume 77 500,- Sk za zaplatený súdny

poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 145 980,40 Sk v lehote do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol,

že na základe zmluvy z 8.2.2002 žalovaný obdržal pôžičku vo výške 250 000,- Sk

s lehotou splatnosti 28.2.2002. Zároveň bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1 %

z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Pôžička bola dohodnutá ako bezúročná. Zo strany

žalovaného došlo k omeškaniu s plnením od 1.3.2002 až do 11.11.2003 v rozsahu 621 dní.

Zmluvná pokuta podľa zmluvy by predstavovala 1 552 500,- Sk. Žalobca uplatnil necelú

polovicu nároku, ktorému prvostupňový súd vyhovel.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. januára

2007 č.k. -225 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Samostatným výrokom pripustil vo veci

dovolanie. V odôvodnení uviedol, že nezistil, aby zmluva bola v rozpore s ustanovením § 37

a 39 (ďalej len ), keďže predmet zmluvy je riadne a dostatočne

vyjadrený. Zo zmluvy vyplývajú všetky práva a povinnosti pre účastníkov. Jednoznačne z nej

vyplýva, že došlo k požičaniu sumy 250 000,- Sk s tým, že bolo dohodnuté, že pre prípad

porušenia žalovaného s plnením jeho záväzku má zaplatiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide

o určitosť dojednania zmluvnej pokuty je nepochybné, že táto bola dohodnutá písomne,

pričom výška pokuty alebo spôsob jej určenia bol daný jednoznačne, jej výška bola

vymedzená 1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z obsahu zmluvy ani ujednania

článku 4 niet pochybností, že by tento článok bolo možné vysvetliť iným spôsobom.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že výkon práva žalobcu nezasahuje bez právneho

dôvodu do práva žalovaného, pretože na základe dohody uzavretej dovoleným spôsobom mu

vzniklo právo na plnenie – zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia povinností žalovaným,

pričom v dôsledku tohto porušenia vzniklo žalobcovi právo na zmluvnú pokutu. Právnym

dôvodom v zmysle § 3 je teda porušenie povinnosti žalovaným vrátiť pôžičku, resp. splniť dlh

riadne a včas, čo sa nestalo. Nebolo preukázané, že by uzavretá zmluva nebola platná alebo že

by ju podpisoval žalovaný bez dostatku vôle. Bol si teda vedomý následkov, ktoré môžu

nastať v prípade porušenia jeho povinností. Dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá písomne

v rámci zmluvy o pôžičke. V konaní nebol predložený dôkaz, ktorým by došlo v zmysle § 40

ods. 2 k zmene lehoty splatnosti písomne. Odvolací súd prihliadol predovšetkým na to,

že pôžička bola žalovanému poskytnutá bezúčelovo, bezúročne ale aj na krátku dobu.

Žalobca mal právo zabezpečiť si poskytnuté finančné prostriedky žalovanému a nemohol

predpokladať v čase uzavierania zmluvy, že nastanú skutočnosti vyplývajúce z článku 4,

teda porušenie povinnosti žalovaného splniť dlh. Nemožno potom v jeho konaní vidieť

postup, ktorý by bol v rozpore s . Vzhľadom na to, že medzi

účastníkmi ide o občiansko-právny vzťah, nemohol aplikovať moderačné právo ako v prípade

obchodného vzťahu podľa . neobsahuje

moderačné právo. V súlade s okresným súdom dospel k záveru, že s prihliadnutím na výšku

poskytnutej pôžičky, jej bezúročnosť, uplatnená výška zmluvnej pokuty nie je v rozpore

s . Výrok zakladajúci prípustnosť dovolania, s poukazom

na ustanovenie odôvodnil tým, že považuje rozhodnutie po právnej stránke

za rozhodnutie zásadného významu a to v otázke právneho posúdenia „doteraz ani

v obchodnom ani v občianskom práve nie je určená maximálna výška zmluvnej pokuty

(koľko %, jej primeranosť a platnosť s prihliadnutím na ) a naviac v občianskom

konaní neexistuje moderačné právo súdu“ „pokiaľ súd vyvodí záver, že právny úkon, ktorý

obsahuje dohodu o zmluvnej pokute je neplatný, pretože sa prieči dobrým mravom, je

potrebné zodpovedať na otázku, či dohoda o zmluvnej pokute je neplatná v celom rozsahu

alebo len čiastočne s prihliadnutím na oprávnenú výšku zmluvnej pokuty“.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby najvyšší súd

zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. januára 2007 sp. zn.

a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby najvyšší súd odložil

vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Namietal nesprávne právne posúdenie veci

prvostupňovým ako aj odvolacím súdom ohľadne zmluvnej pokuty, keď spochybnil nárok

žalobcu v celom rozsahu. Má za to, že zmluvná pokuta uplatnená žalobcom voči žalovanému

je neprimerane vysoká, dosahujúca intenzitu neplatnosti právneho úkonu a je teda v zmysle

neplatná. Poukázal na to, že ani

neobmedzuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty. neupravuje ani

moderačné právo súdu. Absencia moderačného práva v sa považuje

za nedostatok právnej úpravy zmluvnej zodpovednosti. Rozpor výšky zmluvnej pokuty

s dobrými mravmi má význam pre občiansko-právne vzťahy, aby sa ich subjektom ako

laickemu prvku poskytla ochrana.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol dovolanie zamietnuť

s poukazom na ustanovenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je

dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti považuje dovolací súd za potrebné upozorniť, že

vyslovením prípustnosti dovolania ( ) vymedzuje odvolací súd zároveň

aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril

priestor. Dovolanie v takomto prípade môže byť odôvodňované výlučne len nesprávnym

právnym názorom, zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá

viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody

dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak

nejde o vady uvedené v neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonne ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, že za otázku zásadného právneho významu

považoval posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty aj s poukazom na to, že

v občianskom konaní neexistuje moderačné právo súdu, jej platnosť s poukazom na

ustanovenie . V prípade, že dovolací súd vyvodí záver, že právny úkon, ktorý

obsahuje dohodu o zmluvnej pokute je neplatný, pretože sa prieči dobrým mravom, je

potrebné zodpovedať otázku, či dohoda o zmluvnej pokute je neplatná v celom rozsahu alebo

len čiastočne, s prihliadnutím na oprávnenú výšku zmluvnej pokuty. Tomu zodpovedá dôvod

dovolania, ktorý má základ v tvrdení, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Keďže dovolateľ je oprávnený

napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu proti ktorému bola prípustnosť dovolania založená

výrokom odvolacieho súdu len z dôvodu uvedeného v ustanovení ,

preskúmal dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu len z hľadiska tohto uplatneného

dovolacieho dôvodu. Námietkami žalovaného, ktoré sa netýkali pripustenej dovolacej otázky

sa dovolací súd nemohol s poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania zaoberať.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je upravená v § 544 a 545

. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť

veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto

zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda ( ).

Zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú)

povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Zákon teda nevylučuje

možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Dohoda

o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je

uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude stanovená (§ 544 ods. 2

). Výška zmluvnej pokuty nie je v upravená

a nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda

vecou dohody účastníkov.

V danej veci teda odvolací súd aplikoval správny právny predpis a nepochybil keď

uzavrel, že zmluvná pokuta a jej výška je podľa právnej úpravy § 544 a nasl. Občianskeho

zákonníka v dispozícii zmluvných strán a ani v prípadoch neprimeranej zmluvnej pokuty nie

je súd oprávnený pokutu znížiť, lebo mu doterajšia právna úprava žiadne moderačné právo

nekonštituuje.

Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho

zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.

Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju

(najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané

plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu

povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná

funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú

(uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla

v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta

môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť

porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia , ktoré

povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané,

zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade,

že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to,

či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.

Medzi účastníkmi bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za

každý deň omeškania, čo vzhľadom k dlžnej čiastke 250 000,- Sk predstavuje čiastku cca

2 500,- Sk denne. Možno prisvedčiť odvolaciemu súdu, že takáto výška zmluvnej pokuty

nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne citeľnou

majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť

a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli

nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. V posudzovanej veci bola konečná výška

zmluvnej pokuty plne závislá na dobe po ktorú žalovaný nesplnil povinnosť, ktorú sám

zmluvne prevzal. Výsledná výška zmluvnej pokuty, predstavujúca viac než trojnásobok

zabezpečenej pohľadávky je totiž dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa

splatnosti zabezpečenej pohľadávky do jej zaplatenia. Odvolací súd preto pri hodnotení

primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty správne vychádzal z dĺžky omeškania.

Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je totiž namieste hodnotiť inak zmluvnú

pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou

určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške

trojnásobku zabezpečenej čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení všetkých

okolností daného prípadu) považovať za neprimeranú právom s ohľadom na pomer medzi

hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade

bol dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len za niekoľko dní omeškania. Rovnaké kritérium

však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty trojnásobku

zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka; tu výška zmluvnej

pokuty plne závisí od doby po ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť

neplní – čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané

neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky ak je dôsledkom

dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“

zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval

dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri

posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by to

spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť.

Možno preto uzavrieť, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 1 % z dlžnej čiastky

za každý deň omeškania je s ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu primeraná

a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ dovolateľ odkazuje v tomto smere na

konštantnú judikatúru a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ako aj iné, je

potrebné uviesť, že je zmluvná pokuta dojednaná vo forme úroku prevyšujúceho

i niekoľkonásobne 100 % zabezpečenej pohľadávky ročne možno – práve s ohľadom na

konkrétne okolnosti daného prípadu – považovať za primeranú a teda v súlade s dobrými

mravmi. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne

s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu; závery o primeranosti či neprimeranosti

výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a predchádzajúce

súdne rozhodnutia môžu byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi

okolnosťami determinovanej veci.

Je potrebné súhlasiť i so záverom odvolacieho súdu, že zatiaľ čo podľa úpravy

má súd moderačné právo a zmluvnú pokutu môže znížiť až do výšky

škody vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia porušením zabezpečovacieho záväzku,

nedáva súdu právo znížiť vysokú zmluvnú pokutu a ustanovenie

o zmluvnej pokute nemožno použiť na záväzkovo-právne vzťahy

upravené . Rovnako ako možno dojednanie o zmluvnej pokute

podľa ustanovenia posúdiť z hľadiska súladu alebo rozporu

dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi len ako platné, či neplatné (t. j. bez

možnosti vidieť ju neplatnú len čo do výšky presahujúcej rámec dobrých mravov), môže byť

obdobne i výkon práva na zmluvnú pokutu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka len v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Výkon

práv vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť mimo iného v rozpore s dobrými

mravmi ( ).

Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán.

Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná

v neobmedzenej výške. Zákon výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty,

preto je nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute

s dobrými mravmi v zmysle .

Právny úkon sa prieči dobrým mravom ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne

uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah

ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej

spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normotvorný systém, ale sú skôr meradlom

etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám

slušnosti, poctivého konania a pod. Dobré mravy sú definované ako súhrn spoločenských,

kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,

vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou spoločnosti

a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel

je potrebné použiť ďalších vodidiel, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej

pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti

dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej

pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej

pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom

konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou nie však

premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne

vzniknutej škody, je neprimeraná, pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní

primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam

úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. V úvahu je treba taktiež vziať výšku úrokov

z omeškania, ktoré tiež predstavujú sankciu za porušenie povinnosti i výšku zabezpečenej

čiastky, z ktorej možno taktiež usúdiť na neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na

vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti.

Možno súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že v tomto konkrétnom prípade sa

dohoda účastníkov o výške zmluvnej pokuty neprieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia

. Dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná

s ohľadom na význam a hodnotu zabezpečovaných povinností. Pri posudzovaní primeranosti

dojednanej výšky zmluvnej pokuty bolo prihliadnuté k celkovým okolnostiam úkonu, jeho

pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Keď teda pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej

pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu,

uhradzovaciu a sankčnú), potom v danom prípade nebolo možné dôjsť k inému záveru, než,

že zmluvná pokuta bola dojednaná platne. Preto dovolací súd zhodne s názorom odvolacieho

súdu dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade sa dojednanie účastníkov o zmluvnej

pokute neprieči dobrým mravom ( ), a je teda v zmysle

platné. Rozhodnutie odvolacieho súdu je z hľadiska uplatneného

dovolacieho dôvodu správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno preto uzavrieť, že dovolaním vytýkané

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom k pripustenej dovolacej otázke nie je

dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného podľa ustanovenia

zamietol.

V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v odvolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: