Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/80/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci žalobcu: NOVOSEDLÍK SK s.r.o., so sídlom Chotárna 41, 949 01 Nitra, IČO: 44 472 382, zast.: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., so sídlom Pri parku 8, 941 45 Maňa, IČO: 50 528 874, proti žalovanému: Aluwing, s.r.o., so sídlom Ul. Miestneho priemyslu 571, 029 01 Námestovo, IČO: 50 977 920, zast.: Anton Tabačák, PhD., advokát, so sídlom A. XX, XXX XX B. C. D., v konaní o zaplatenie 26.652,- Eur spolu s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina č.k. -277 zo dňa 22. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. -277 zo dňa 22. mája 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd v prvom výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 26.652,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,25 % ročne zo sumy 26.652,- Eur od 30.09.2022 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca na základe podanej žaloby domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 26.652,- Eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorili zmluvu o dielo č. C, ktorej predmetom bolo zhotovenie stavebno-montážneho diela označeného ako dodávka a montáž hliníkových a protipožiarnych okien, dverí a presklených stien s príslušenstvom. Odmena za dielo bola určená sumou 51.900,- Eur bez DPH, pričom žalovaný sa zaviazal začať dielo v 40. týždni v roku 2021 a dokončiť dielo v 41. týždni roku 2021, najneskôr dňa 17.10.2021. Žalovaný však vykonal iba čiastočnú montáž niekoľkých okenných profilov, pričom zakrátko vyšla najavo nesprávnosť montáže spočívajúca v nedodržaní predpísaného technologického montážneho postupu, preto žalovaný vykonal demontáž profilov a následne tento materiál odviezol zo staveniska. Žalobca využil právo podľa bodu 11.1 písm. a) a písm. b) Zmluvy v zmysle a písomne od zmluvy odstúpil v celom rozsahu. Predmetné odstúpenie žalovaný prevzal dňa 05.01.2022. Touto žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v zmysle bodu 10.9 a v zmysle bodu 10.11 Zmluvy.

3. V rámci upomínacieho konania bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 17.10.2022, voči ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor. V odpore žalovaný potvrdil uzatvorenie zmluvy o dielo, avšak nárok žalobcu považoval za účelový krok s poukazom na to, že primárny nárok vykazuje známky nulitného právneho

úkonu. Žalovaný trval na tom, že jeho výrobky boli kvalitné, nakoľko ich výrobca a dodávatelia sú certifikovaní. Žalovaný uviedol, že stavenisko nebolo zo strany žalobcu riadne odovzdané v zmysle písomného protokolu o odovzdaní stavby pre výkon dojednaných prác, teda žalobca stavbu adekvátne nepripravil. Nedostatky sa prejavovali najmä v nerovnosti ostenia, pričom zo strany žalovaného nebolo možné do takých nezrovnalostí vykonať a inštalovať dojednané práce. Žalobca bol o tom upovedomený a prisľúbil úpravu ostenia. Zo strany žalobcu boli vykonané úpravy povrchu v decembri, kedy nebolo reálne, aby podklad stihol zaschnúť a bol spôsobilý na montáž prvkov. Žalovaný súčasne namietal tvrdenia žalobcu, že montáž bola čiastočná a jednalo sa len o pokus o montáž, s tým že pracovníci žalovaného montáž vykonali v zmysle zmluvy, všetky komponenty boli vyrobené na mieru a boli osadené v zmysle zmluvných dojednaní. Osadené okná dobre nelícovali, nakoľko aj vyspravený povrch po opravách nebol stále úplne ideálny, s čím bol žalobca ako objednávateľ uzrozumený a na zhotovení predmetu zmluvy trval. Na základe uvedeného žalovaný primárny nárok žalobcu neuznal a popieral jeho existenciu. Dôvodil, že vzhľadom na neexistujúci primárny záväzok nie je možné, aby si žalobca nárokoval sekundárny záväzok.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného opakovane poukázal na to, že žalovaný bol povinný plniť to, na čo ho zaväzovala zmluva, pričom mal na to vytvorené všetky predpoklady. Žalovaný nezvládol zákazku a zlyhal v riadnom a včasnom plnení zmluvy. Tá skutočnosť, že mal žalovaný certifikovaného dodávateľa nie je zárukou úspešného, riadneho a včasného splnenia zákazky. Žalovaný nedokázal splniť svoj záväzok, z ktorého dôvodu žalobca odstúpil od zmluvy a zároveň žalobcovi vznikol nárok proti žalovanému na zmluvnú pokutu podľa zmluvy. K predmetnej zmluve nebol uzatvorený žiadny dodatok, e-mailová komunikácia nemala povahu zmeny zmluvy. V ďalšom žalobca poukázal na to, že žalovaný bol povinný riadne viesť montážny denník v zmysle bodu 7.10 Zmluvy, avšak žalovaný túto povinnosť ignoroval. Žalovaný začal prvýkrát plniť dielo až 25.11.2021, kedy vykonal čiastočnú montáž okenných profilov. Pokiaľ by nedošlo k odovzdaniu staveniska, ako naznačoval žalovaný v odpore, nikdy by nebol schopný začať výkon diela. Montážne práce boli realizované len v rozsahu 2 ks vstupných vchodových dverí na bočných štítových stenách, 1 ks okna na štítovej stene, jedno okno nad markízou haly a uvedené hliníkové výrobky (spolu 4 ks), pozostávali len z rámov a krídel bez zasklenia a kovania. Všetky však museli byť demontované z dôvodu nekvalitnej montáže a nedodržania technologických postupov výrobcu profilov. Bez správnej a odbornej montáže zateplenia nosných profilov predsadených okien nie je možné dosiahnuť teplotechnické požiadavky požadované projektom. Žalovaný nemal odborné kapacity na to, aby technologicky správne vykonal montáž diela. Išlo o nesprávne, nerovnomerné nanesenie lepidla na nosný profil, netesnosť medzi namontovanými nosnými profilmi pre predsadenú montáž, neosadené hliníkové L-konzoly, nekvalitne osadené tesnenie, vzniknuté netesnosti a z vyššie uvedených dôvodov bolo nutné vykonať demontáž zabudovaných nosných profilov a hliníkových výrobkov. Žalovaný po demontáži už nevykonal na stavenisku žiadne ďalšie práce a dňa 20.12.2021 protokolárne naložil a odviezol všetky dodané výrobky a materiály a už sa viac na stavenisko nedostavil. K námietkam žalovaného ohľadne údajnej technickej nepripravenosti staveniska žalobca uviedol, že drobné lokálne nerovnosti stien v mieste montáže okenných profilov boli zo strany žalobcu bezodkladne upravené podľa požiadavky žalovaného. Stalo sa tak v priebehu jedného pracovného dňa od zadania požiadavky. Nerovnosti boli odstránené lokálnym prebrúsením a vyspravením muriva cca do hrúbky 5 mm v hornej časti fasády a lokálnym odstránením zvislej hydroizolácie hrúbky cca 5 mm na základovej doske v mieste osadenia nosných profilov. Preto tvrdenia žalovaného, že údajne mala byť stavba technicky neuspôsobená na plnenie diela považoval žalobca za ničím nepreukázané. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného o tom, že musel dodať kotvenie navyše, či že naniesol na stavbu vrstvu náteru a v zimnom období tento náter nestihol vyschnúť za nepravdivé s poukazom na to, že žiadne dodatočné kotvenie nebolo technologicky nutné, avšak stačilo osadiť všetky potrebné L-konzoly a tým rešpektovať predpísaný pracovný postup výrobcu. Pokiaľ ide o tvrdenie, že náter nestihol vyschnúť, a preto mal žalovaný vytvorenú prekážku v plnení diela, žalobca poukázal na to, že nenaniesol vrstvu náteru, ale vykonal lokálne vyspravenie na miestach, ktoré označil žalovaný za účelom zrovnania a vyhladenia muriva pod nosné profily. Žalobca dôvodil, že drobné vyspravenie povrchov stien nemá nič spoločné s povinnosťou žalovaného starostlivo a dôsledne dodržiavať výrobcom predpísaný technologický pracovný postup predsadenej montáže hliníkových výrobkov.

5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení poprel nárok žalobcu a považoval ho za nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. , v ktorom si žalobca uplatňoval peňažný nárok o zaplatenie 20.760,- Eur s príslušenstvom, v rámci ktorého mal žalovaný záujem urovnať spor zmierlivo, na základe čoho dospeli k zmieru,

pričom celá suma v konečnej výške bola 24.418,26 Eur, ktorá bola žalobcovi aj vyplatená. Žalovaný súčasne poukázal na to, že ako zhotoviteľ vynaložil značné finančné prostriedky na predmet zmluvy na nákup materiálu, aby mohol realizovať dielo v zmysle zmluvy. Považoval uplatnený nárok žalobcom v stanovenej výške spolu s úrokmi z omeškania v celom rozsahu za rozporný so zásadami poctivého obchodného styku, a preto žiadal súd z tohto dôvodu o uplatnenie moderačného práva. Mal za to, že zmluvná pokuta výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, preto požiadal súd, aby ju znížil. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol vznik škody a žalovaný o nej nemal žiadnu vedomosť, má za to, že súd nie je pri uplatnení moderačného práva limitovaný výškou škody, preto žiadal, aby súd s poukazom už na vrátenie peňažného plnenia uplatňované v konaní pod sp. zn. na Okresnom súde Námestovo, žalobu zamietol. Zároveň žalovaný namietol úrok z omeškania ako rozporný s právnymi predpismi, nakoľko mal za to, že žalobcovi nemožno priznať úroky z omeškania z ním požadovanej čiastky, keďže nemožno priznať príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že pokiaľ ide o súdny spor vedený na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , jeho predmetom bolo vrátenie preddavku v sume 20.760,- Eur, ktorú žalovaný v postavení zhotoviteľa prijal od žalobcu ako objednávateľa v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo č. 140/2021/04/C zo dňa 23.07.2021. Žalovaný v danom spore najskôr podal odpor, ktorým odmietol vrátiť žalobcovi preddavok, avšak neskôr zmenil postoj tak, že dohodou o zmieri uznal žalobný nárok aj právny základ svojej zodpovednosti za omeškanie. Žalobca poukázal na to, že žalovaný porušil zmluvu, meškal so začatím diela, pričom bol opakovane písomne vyzývaný na nápravu, následne realizoval čiastočnú montáž diela technicky vadne. Potom čo vykonal demontáž, odniesol výrobky a materiály zo staveniska, viac sa tam neukázal. Žalovaný si pritom nesplnil ani elementárnu povinnosť viesť montážny denník. Žalobca odmietol námietku žalovaného o neprimerane vysokej zmluvnej pokute, nakoľko táto bola uplatnená v žalobe priamoúmerne časovému intervalu, v ktorom žalovaný bol v omeškaní s plnením záväzkov podľa zmluvy. Poukázal na to, že pokiaľ by sa malo prisvedčiť argumentácii žalovaného, v praxi by vznikali absurdné dôsledky v tom smere, že čím dlhšie by dlžník bol v omeškaní porušujúc svoje záväzky, tým viac by mu prináležalo právo žiadať moderáciu zmluvnej pokuty. Žalobca mal za to, že za konečnú výšku zmluvnej pokuty si tak žalovaný môže jedine sám. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania a námietku žalovaného, že súd nemôže priznať príslušenstvo z príslušenstva, žalobca dôvodil, že zmluvná pokuta nemá povahu príslušenstva k už vrátenému preddavku. Žalobca záverom konštatoval, že si musel urgentným spôsobom nájsť náhradného zhotoviteľa, s čím mal zvýšené náklady na nájom fasádneho lešenia, ktoré bolo obstarané na plnenie diela. V tej súvislosti, že žalovaný neplnil dielo riadne a včas, mal žalobca zbytočné náklady spojené s poškodením zateplenia odvetranej fasády po tom, čo žalovaný vykonal demontáž osadených okien a dverí. Výška žalobcovi vzniknutých nákladov pritom predstavuje sumu 24.545,62 Eur bez DPH, ktorá suma sa približuje požadovanej zmluvnej pokute, preto žalobca žiadal, aby súd nevyhovel návrhu žalovaného na moderáciu zmluvnej pokuty.

7. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal žiadny dôvod omeškania ani zavinenia omeškania žalobcom. Súd mal za to, že pokiaľ by žalovaným tvrdený dôvod jestvoval, bol by zaznamenaný v stavebnom/montážnom denníku, avšak žalovaný nepreukázal ani existenciu denníka, ani takýto zápis, hoci existenciu denníka potvrdzoval s odkazom na svojho zamestnanca E., ktorý však pri výsluchu uviedol, že o ňom nemal vedomosť. Existencia denníka, a ani vedenie tohto denníka tak napriek bodu 7.10 Zmluvy nebola preukázaná. Okresný súd poznamenal, že žalovaný s výkonom činnosti na stavbe nesporne začal až dňa 25.11.2021, a to napriek zmluvnému dojednaniu v zmysle čl. IV bod 4.1 Zmluvy, podľa ktorého mal zahájiť práce 40. týždeň 2021, teda najneskôr dňa 10.10.2021 a dielo mal dokončiť v 41. týždni 2021, teda najneskôr dňa 17.10.2021. Žalovaný nepredložil montážny denník, nepreukázal ani jeho existenciu a ani skutočnosť, že tento montážny denník viedol, dokonca ani svedkovia zo strany žalovaného nepotvrdili tvrdenie žalovaného o jeho vedení, čím neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

8. Okresný súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný bol skutočne v omeškaní zo začatím prác a zároveň aj s dokončením diela tak, ako to upravuje čl. IV. bod 4.11 Zmluvy. Medzi stranami bolo nesporné omeškanie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k omeškaniu z jeho strany došlo z dôvodu nepripravenosti staveniska, súd túto argumentáciu žalovaného považoval za účelovú a špekulatívnu s poukazom na rozpor vo vyjadreniach žalovaného, keď tvrdil, že stavenisko nebolo pripravené a napriek tomu nevzniesol žiadnu námietku ohľadom tejto skutočnosti vo vzťahu k žalobcovi. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že žalovaný túto námietku o nepripravenosti staveniska vznášal až

s časovým odstupom, čo podľa súdu vyvoláva pochybnosti o hodnovernosti jeho tvrdení. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že žalovaný bol povinný viesť montážny denník, napriek tomu tento denník nepredložil a dokonca rozporne tvrdil, že pracovník má tento montážny denník k dispozícii, keď tento pracovník pred súdom vyslovil, že nemá o montážnom denníku vedomosť.

9. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ žalovaný prostredníctvom svedka E. (riaditeľa žalovaného) uviedol, že na stavenisko prišiel neskôr, keďže počas covidu bol problém s pracovníkmi, materiálom a podobne, že zmluva bola uzatvorená dňa 23.07.2021, teda v čase, keď situácia ohľadne covidu už bola nejaký čas podnikateľským subjektom známa, a teda im už v tom čase muselo byť zrejmé, že je problém s pracovníkmi, s ich práceneschopnosťou ako aj výrobou materiálu a pod. Z uvedeného dôvodu okresný súd konštatoval, že takáto argumentácia žalovaného neobstojí. K tvrdeniu žalovaného, že dielo nemohol riadne vykonať pre nezrovnalosti žalobcu na stavenisku, okresný súd poukázal na skutkové tvrdenie žalobcu, že tento nedostatok akonáhle bol vytknutý zo strany žalovaného, bol v priebehu jedného dňa odstránený, čo žalovaný nerozporoval. Okresný súd tak uzavrel, že je nesporné, že žalovaný bol v omeškaní s nástupom na stavenisko ako aj so začatím vykonávania diela a s jeho dokončením, v dôsledku čoho porušil zmluvu a na základe čoho si žalobca uplatnil dôvodne zmluvnú pokutu.

10. Okresný súd poukázal na to, že určenie výšky zmluvnej pokuty je v zásade vecou vzájomnej dohody účastníkov (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. M Obdo V 4/2003, , rozhodnutie NS ČR , , ...). Súd skonštatoval, že zmluvná pokuta bola riadne v zmluve dohodnutá v písomnej forme a zároveň bol uvedený aj postup pre jej výpočet, resp. bola určená výška zmluvnej pokuty. Strany sporu si riadne túto zmluvnú pokutu dohodli v predmetnej zmluve a súhlasili s ňou, čo uviedli aj v čl. XIV. bod 14.7 Zmluvy. Okresný súd poukázal na to, že bolo na žalovanom ako bude dlho v omeškaní, pretože výška zmluvnej pokuty závisela od dĺžky omeškania, a preto bolo v záujme žalovaného konať tak, aby stihol stanovené termíny. Súd mal za to, že zmluvná pokuta bola v predmetných zmluvných dojednaniach vypočítaná presne podľa pravidiel, ktoré strany sporu mali dojednané v danej zmluve, a preto nezistil žiadny dôvod pre moderáciu zmluvnej pokuty. K tvrdeniam žalovaného o likvidačných dôsledkoch zmluvnej pokuty okresný súd uviedol, že žalovaný uvedené ničím nepreukázal, pričom žalobca zdôraznil, že z verejne dostupných údajov na web portáli finstat.sk vyplýva, že uplatnená pokuta predstavuje 1,635 % z ročného účtovného obratu, ktorý žalovaný dosiahol v roku 2022, keď denná tržba u žalovaného predstavovala v roku 2022 v priemere 6.520,- Eur, teda zmluvná pokuta zodpovedá v peňažnom vyjadrení tržbe, ktorú žalovaný inkasoval v danom roku v priebehu niečo vyše 4 pracovných dní. Uvedené skutočnosti tak vylučujú tvrdenia žalovaného o jeho ekonomickej likvidácii.

11. Okresný súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že zmluvná pokuta uplatnená v žalobe je priamo úmerná časovému intervalu, v ktorom žalovaný bol v omeškaní s plnením záväzkov podľa zmluvy. Súd konštatoval, že uplatnená výška zmluvnej pokuty nemá dôvod v jej neprimeranosti tak, ako to tvrdí žalovaný. Zmluvná pokuta je koncipovaná férovým spôsobom ako súčin dennej sadzby a počtu dní omeškania, ktorý pokutový model považoval okresný súd za spravodlivý voči dlžníkovi, keďže sám dlžník má plnú kontrolu nad finálnou sumou pokuty. 12. A nakoniec, súd konštatoval, že nárok žalobcu na zmluvné pokuty je opodstatnený a nemá súvis s tým, že žalovaný už zaplatil zálohovú platbu za dielo v konaní . Tá skutočnosť, že žalovaný vrátil žalobcovi danú zálohu, podľa názoru súdu, iba potvrdzuje, že uznal dôvody odstúpenia a uznal zodpovednosť svoju za omeškanie so začatím diela aj s ukončením diela. Pokiaľ by žalovaný trval na tom a bol presvedčený, že nie je zodpovedný za omeškanie a nepovažoval by odstúpenie za platné, nebol by dôvod na vrátenie zálohovej platby zo strany žalobcu.

13. Súd zároveň poukázal na to, že žalobca preukázal samotnú výšku škody, ktorá vyplynula zo žalobcom predložených listín, z čoho možno konštatovať, že žalobcovi vznikli zvýšené náklady s dokončením diela, ktoré boli približne vo výške uplatnenej zmluvnej pokuty.

14. Okresný súd konštatoval, že z ničoho nevyplynulo, že by sa žalovaný domáhal v priebehu trvania zmluvy zmeny termínu nástupu, ani nevyplýva žiadny dôvod, ktorý by žalovaný uvádzal na odôvodnenie jeho neskoršieho nástupu. Naopak, v konaní boli preukázané výzvy žalobcu na nástup žalovaného, na ktoré žalovaný nereagoval. Následne preto žalobca od zmluvy odstúpil z dôvodov riadne špecifikovaných v odstúpení, žalovaný odstúpenie nenamietal, dokonca vrátil zaplatený preddavok žalobcovi, na základe čoho okresný súd konštatoval, že žalovaný uznal dôvody odstúpenia ako aj svoju zodpovednosť

ohľadom porušenia povinnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní, porušil zmluvu, čím vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu. Okresný súd konštatoval, že zmluvná pokuta bola platne uzatvorená, pričom súd mal za nesporne preukázané, že žalovaný bol v omeškaní a ním tvrdené dôkazy neboli v konaní preukázané, teda neuniesol dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca žalobou uplatnil.

15. Záverom okresný súd k namietanej duplicite žalovaným zmluvnej pokuty s úrokom z omeškania uviedol, že zmluvná pokuta je nárok, ktorý nemožno považovať za príslušenstvo a v zmysle ustálenej súdnej praxe nie je vylúčené uplatňovať si úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty. Z uvedeného dôvodu okresný súd priznal úroky z omeškania tak, ako si ich žalobca uplatnil, nakoľko posúdil, že boli uplatnené v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v primeranej výške s tým, že súd výšku osobitne nedokazoval s poukazom na ustanovenia a tieto boli uplatnené od správneho dátumu, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti. Súd zároveň priznal aj paušálnu náhradu nákladov.

16. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

17. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Pokiaľ ide o nesprávne skutkové zistenia, žalovaný namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného o technickej nepripravenosti stavby, hoci táto okolnosť mala významný vplyv na schopnosť žalovaného plniť dielo riadne a včas. Na uvedenú obranu súd reagoval iba odkazom na absenciu montážneho denníka, čo je nedostatočný dôkazný štandard. Táto samotná okolnosť sama o sebe neznamená, že plnenie žalovaného bolo vadné, keďže montážne práce boli preukázateľne začaté, výrobky vyrobené na mieru a fyzicky dovezené na stavbu. Žalovaný opakovane poukázal na to, že k omeškaniu so začatím a dokončením prác došlo v období výrazne poznačenom pandémiou Covid - 19 a ťažkosťami v dodávkach materiálov, čo potvrdil aj samotný riaditeľ spoločnosti žalovaného p. F. E., ktorou objektívnou právnou skutočnosťou sa súd bližšie nezaoberal.

19. Žalovaný v ďalšom namietal, že súd neprihliadol na tú skutočnosť, že výška uplatnenej zmluvnej pokuty je zjavne neprimeraná vo vzťahu k hodnote samotného diela, keď zmluvná pokuta je vo výške 26.652,- Eur, teda zodpovedná viac než 51 % hodnoty celej zákazky (51.900,- Eur bez DPH).

20. Žalovaný zdôraznil, že okresný súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu v celkovej výške 26.652,- Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 10,25 % ročne z uvedenej sumy do zaplatenia, ktoré sankčné postihnutie považoval za neprimerané, neekvivalentné a v rozpore s princípom poctivého obchodného styku. Poukázal pritom na to, že zo strany žalovaného došlo v súvislosti s vykonaním diela k vynaloženiu nemalých finančných nákladov vo výške 30.470,85 Eur, ktoré boli v konaní zo strany žalovaného riadne preukázané doložením listinných dôkazov, ktorou skutočnosťou sa súd nezaoberal.

21. Žalovaný namietal, že priznaním vysokej zmluvnej pokuty, ako aj vyššieho ako zákonného úroku z omeškania vzniká situácia, v ktorej je žalovaný postihnutý viacnásobne za to isté konanie - za omeškanie s plnením zmluvy. Priznanie vysokých úrokov spolu so zmluvnou pokutou bez zváženia ich kumulácie je v rozpore s dobrými mravmi a vyvoláva riziko neprimeraného penále. V danom smere žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. zo dňa 18.03.2010. Mal za to, že súd mal posúdiť najmä to, či nedochádza k nadmernému sankčnému postihu, keďže úroky nemožno uplatniť ako ďalšiu formu sankcie, pokiaľ slúžia k zmluvne výnosnému penalizovaniu dlžníka.

22. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný namietal, že súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu v plnej výške bez toho, aby náležite zohľadnil moderačné právo súdu s poukazom na . Opakovane poukázal na to, že zmluvná cena za celé dielo bola dohodnutá vo výške 51.900,- Eur bez DPH a teda zmluvná pokuta predstavuje až 51,35 % z celkovej ceny diela, ktorá je v zrejmom nepomere k hodnote zmluvného záväzku, preto by súdom mala byť znížená. V danom smere poukázal na relevantnú judikatúru, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého: „Pokiaľ je výška neprimeraná ( napr. presahuje 20 - 30 % z hodnoty

záväzku), možno uplatniť § 301 Obch. zák.“ Žalovaný taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , podľa ktorého: „Zmluvná pokuta presahujúca 30 % hodnoty plnenia je už na hrane únosnosti. Pokiaľ nie je preukázaný úmyselný a rozsiahly zásah do práv druhej strany, je povinnosťou súdu výšku pokuty moderovať.“ Žalovaný mal za to, že zmluvná pokuta vo výške 26.652,- Eur predstavuje neprimerané sankcionovanie a je vysoko nad judikatúrne akceptovateľnou hranicou 20

- 30 % z ceny diela. V danom smere poukázal taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého: „Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty sa berie do úvahy nielen jej výška voči hodnote zabezpečovaného záväzku, ale aj význam tejto povinnosti pre veriteľa. Aj keď konkrétne percento nie je uvedené, sudcovská prax bežne považuje pokuty do 2 % denne alebo 1/50 (2 %) z hodnoty záväzku za primeranú.“ Žalovaný namietal, že priznaná zmluvná pokuta predstavuje 51,35 % z ceny diela, teda z hodnoty povinnosti, ktorú mala zabezpečiť.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a podľa napadnuté rozhodnutie zmenil alebo žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. podľa , aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. Predmetné odvolanie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie v lehote 10 dní od jeho doručenia, avšak právny zástupca žalobcu sa k nemu nevyjadril.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal odvolanie žalovaného v intenciách (viazaný rozsahom odvolania), (viazaný odvolacími dôvodmi) v senáte bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok odvolacieho súdu bolo v zmysle a verejne vyhlásený dňa 30.06.2026 s tým, že v súlade s odvolací súd oznámil miesto aj čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu.

26. Odvolací súd bol pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie ( ):

27. Žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 23.07.2021 Zmluvu o dielo č. 140/2021/04/C, ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu zhotoviť práce a dodávky podľa objednávateľom odovzdanej projektovej dokumentácie pre stavbu Skladová hala s administratívou Steberg, Galanta, v rozsahu tak, ako je špecifikovaná v čl. III zmluvy. V čl. V zmluvy bola dohodnutá cena 51.900,- eur bez DPH a v čl. IV bola dohodnutá doba zhotovenia diela tak, že žalovaný sa zaviazal vykonať dielo v rozsahu v rozsahu stanovenom v čl. III v termíne: zahájenie prác 40. týždeň 2021, ukončenie prác 41. týždeň 2021 s tým, že termín zahájenia prác môže byť žalobcom diela zmenený, posunutý v závislosti od stavebnej pripravenosti. Zhotoviteľ diela sa zaväzuje, že nastúpi na realizáciu diela do 5 dní od písomnej výzvy, inak platí bod 1 tohto čl. IV. V čl. II, bod 2.3 zmluvy, žalovaný ako zhotoviteľ vyhlásil, že riadne a zodpovedne skontroloval všetky odovzdané podklady a projektovú dokumentáciu k realizácii diela, a že je mu známy rozsah prác a výkonov vyžadovaných touto zmluvou o dielo, a že sú mu známe všetky podstatné okolnosti na riadne a včasné vykonanie diela.

28. Podľa čl. IV, bod 14.2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že všetky právne záväzkové úkony budú uskutočňované písomnou formou. Podľa čl. XIV, bod 14.3 zmluvy zmeny a doplnky k tejto zmluve sú pre zmluvné strany záväzné len vtedy, ak sú vyhotovené písomne ako doplnok tejto zmluvy a obojstranne podpísané.

29. V zmysle čl. X bodu 10.1 Zmluvy o dielo zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa z povinnosti dodať dielo v termíne podľa zmluvy o dielo môže objednávateľ vyúčtovať vo výške 0,1% z ceny predmetu zmluvy bez DPH za každý aj začatý deň omeškania.

30. V zmysle čl. X bodu 10.9 zmluvy v prípade omeškania zhotoviteľa so začatím výstavby podľa bodu 4.1 sa zhotoviteľ zaväzuje zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu, sankciu, vo výške 500,- eur za každý deň omeškania.

31. Súd mal preukázanú výzvu č. 1 zo dňa 13.10.2021 na realizáciu prác na diele, zároveň výzvu č. 2 zo dňa 28.10.2021 na realizáciu prác na diele a zároveň výzvu č. 3 zo dňa 17.12.2021 k realizácii

prác na diele. Súd síce nemal preukázané riadne doručenie týchto výziev, ale medzi stranami boli tieto skutočnosti nesporné.

32. Súd mal preukázané, že žalobca podaním z 23.12.2021 odstúpil od Zmluvy o dielo č. 140/2021, v ktorom riadne uviedol dôvod odstúpenia s tým, že dielo nebolo vykonané riadne a včas ani napriek písomným výzvam, v dôsledku čoho odstúpil od zmluvy s uvedením, že doručením tohto listu nastáva v celom rozsahu zánik zmluvy, pričom bude si uplatňovať aj zmluvné pokuty, ktoré zmluva priznáva objednávateľovi (čl. 30). Z predložených podacích lístkov a zo správy sledovania zásielok Slovenskej pošty súd mal preukázané, že odstúpenie od zmluvy bolo doručené 05.01.2022.

33. Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo vedeného pod č.k. súd zistil, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 20.760,- eur s príslušenstvom, keďže táto suma bola zo strany žalobcu vyplatená žalovanému ako preddavková platba. Keďže žalobca odstúpil od zmluvy, následne požadoval vrátenie tejto sumy. Z uznesenia Okresného súdu Námestovo zo dňa 01.02.2023 vyplýva, že súdom bol schválený zmier, na základe ktorého žalovaný nároky uplatnené v tom konaní uznáva v celom rozsahu a zároveň sa zaviazal ich zaplatiť. Medzi stranami bolo nesporné, že túto sumu v celkovej výške 24.418,26 eur, pozostávajúca z istiny 20.760,- eur, z úrokov z omeškania vo výške 2.068,04 eur, trov právneho zastúpenia a zároveň z časti súdneho poplatku, bola žalovaným žalobcovi riadne uhradená.

34. V zmysle bodu 7.10 Zmluvy, zhotoviteľ, t.j. žalovaný, je povinný viesť denné záznamy o uskutočnených prácach formou montážneho denníka. Montážny denník musí byť k dispozícii na stavenisku za účelom priebežnej kontroly a uskutočnenia zápisov zmluvných strán. Záznamy z montážneho denníka musia obsahovať všetky skutočnosti rozhodné pre plnenie zmluvy, údaje o časovom postupe prác a ich akosti, zdôvodnenie odchýlok vykonávaných prác od dokumentácie, údaje dôležité na posúdenie prác orgánmi štátnej správy atď.

35. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

36. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

37. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho postupom podľa , potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa pri odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza k odvolacím námietkam žalovaného nasledovné:

38. Odvolací súd sa stotožňuje o závermi okresného súdu o tom, že pokiaľ žalovaný namietal, že stavenisko nebolo pripravené, uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Je potrebné zdôrazniť, že v súlade s Základných princípov , sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, a tieto podoprieť dôkazmi. Z uvedeného dôvodu je každá zo strán povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech. V zmysle uvedeného žalovaný nesie procesnú zodpovednosť za svoju pasivitu v súdnom konaní, keď síce v súdnom konaní tvrdil, že stavenisko nebolo na uvedené práce pripravené zo strany žalobcu, avšak uvedené skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, hoci žalobca jeho skutkové tvrdenia rozporoval a v konaní predložil výzvy, ktorými ho vyzýval na vykonanie prác. Správne okresný súd dôvodil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný bol v omeškaní so začatím prác a zároveň aj s dokončením prác, a preto žalobcovi vznikol nárok v zmysle zmluvných dojednaní (bod 10.1 a bod 10.9 Zmluvy o dielo) na zmluvnú pokutu.

39. Navyše, správne sú aj skutkové závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy (7.10 Zmluvy) viesť denné záznamy o uskutočnených prácach formou montážneho denníka, z ktorého by bolo možné zistiť v akom stave pripravenosti sa stavenisko žalobcu nachádzalo. Nie je potom relevantné , tak ako to tvrdí žalovaný, že okresný súd sa obmedzil len na konštatovanie o absencii montážneho denníka, keďže bolo povinnosťou žalovaného ako strany sporu, ktorý popieral skutkové tvrdenia protistrany o tom, že neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania, aby tieto tvrdenia v konaní relevantným spôsobom preukázal. Žalovaný však v konaní nepredložil montážny denník, či iný dôkazný prostriedok, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalobcu o jeho omeškaní. Žalovaný nakoniec v konaní ani nenamietal jeho omeškanie s plnením jeho zmluvných povinností, namietal len nepripravenosť staveniska a nemožnosť splnenia jeho zmluvných povinností. Preto okresný súd správne konštatoval, že k uvedeným tvrdeniam mal možnosť predložiť stavebný denník, ktorý bol povinný viesť v zmysle zmluvných dojednaní, a tak preukázať, že stavenisko nebolo ku dňu nástupu prác v zmysle zmluvy pripravené na riadne plnenie zo strany žalovaného. Uvedené skutkové závery okresného súdu tak nie sú nesprávne. Tá skutočnosť, že montážne práce boli začaté, výrobky boli vyrobené na mieru a fyzicky boli dovezené na stavbu, potom z pohľadu vzniku zodpovednosti žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie, nemá žiadnu relevanciu. Ani námietka žalovaného, že: „súd nesprávne vyvodil dôsledky z absencie montážneho denníka - táto okolnosť však sama o sebe neznamená, že plnenie žalovaného bolo vadné.“ nie je dôvodná vo vzťahu k povinnosti žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu, keďže predmetom tohto konania nebolo posudzovanie vadnosti/bezvadnosti diela, avšak podstatou sporu bolo posúdenie, či žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (zahájiť práce a vykonať dielo včas), ktorých porušenie bolo zmluvne viazané na zmluvnú pokutu.

40. A nakoniec, ani tá skutočnosť, či k omeškaniu so začatím prác a dokončením prác došlo v období poznačenom pandémiou Covid-19 z dôvodu ťažkostí v dodávkach materiálov, čo mal potvrdiť aj riaditeľ spoločnosti žalovaného p. F. E., ktorou okolnosťou sa okresný súd nemal zaoberať, nie je pravdivá, keďže okresný súd v bode 44 odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že zmluva bola uzatvorená až 23.07.2021, teda v čase, keď situácia ohľadom covidu už nejaký čas bola a podnikateľským subjektom muselo byť v tom čase už zrejmé a museli mať teda vedomosť o tom, že je problém aj s pracovníkmi, s ich práceneschopnosťou a zároveň aj výroba materiálu a podobne“. Z uvedeného dôvodu okresný súd konštatoval, že takáto argumentácia žalovaného neobstojí. Okresný súd sa vysporiadal aj s námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že dielo nemohol vykonať riadne z dôvodu nerovnosti povrchu, keď okresný súd poukázal na to, že tento nedostatok bol v priebehu jedného dňa odstránený, čo žalovaný nakoniec nerozporoval.

41. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že v oblasti obchodného práva je vznik nároku na zmluvnú pokutu ex lege postavený na absolútne objektívnom princípe, teda k vzniku nároku na zmluvnú pokutu dochádza samotným porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, a to bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Zodpovednosť je teda nielenže objektívna, ale súčasne aj bezvýhradne prísna (absolútna) bez možnosti liberalizácie. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť, ktoré spočívajú v pôsobení nepredvídateľných prekážok, ktoré nastali nezávisle od vôle dlžníka a bránia mu v splnení povinnosti (napr. vyššia moc, alebo náhoda, či epidémia) preto nevylučujú vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. K vzniku nároku na zmluvnú pokutu preto dochádza aj v danom prípade. Vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda v právnej úprave podľa viazaný výlučne na vznik protiprávneho stavu - porušenia právnej povinnosti, pričom je irelevantné z akého dôvodu takýto stav vznikol. Akékoľvek okolnosti spôsobené pandémiou Covid-19, či inými okolnosťami, preto nemôžu byť liberačným dôvodom pre žalovaného. V konaní žalovaný netvrdil inú dohodu strán ohľadne zákonného zodpovednostného princípu.

42. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že výhrady žalovaného ohľadne toho, že súd sa nesprávne vysporiadal s tvrdeniami žalovaného a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nie sú správne.

43. V ďalšom žalovaný namietal neprimeranosť uplatnenej zmluvnej pokuty (26.652,- Eur) vo vzťahu k celej zákazke (51.900,- Eur bez DPH) pričom žiadal, aby súd zohľadnil v súlade s moderačné právo a zmluvnú pokutu znížil. V danom smere odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. . Odvolací súd sa nestotožňuje ani s touto odvolacou námietkou žalovaného a považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď nepristúpil k moderovaniu zmluvnej pokuty, za vecne správne. Okresný súd správne v bode 50 odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že zmluvná pokuta je jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorá má zároveň sankčný charakter (postihuje účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť v podobe povinnosti zaplatiť peňažnú sumu), jednak plní prevenčnú funkciu (núti dlžníka plniť riadne a včas) a súčasne plní funkciu paušalizovanej náhrady škody. Správne okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zmluvná pokuta bola v zmluve riadne dohodnutá v písomnej forme, pričom bol uvedený aj postup pre jej výpočet, resp. určená výška zmluvnej pokuty. Správne je aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný mal vedomosť o tejto zmluvnej pokute, súhlasil s ňou, pričom výška zmluvnej pokuty závisela od dĺžky jeho omeškania, preto bolo v jeho záujme konať tak, aby stihol stanovené termíny. Pokiaľ okresný súd nezistil žiadny dôvod pre moderáciu zmluvnej pokuty, jeho závery sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Okresný súd uzavrel, že uplatnená výška zmluvnej pokuty nie je neprimeraná, keďže je koncipovaná ako súčin dennej sadzby a počtu dní omeškania, čo predstavuje spravodlivý model voči dlžníkovi, ktorý sám má plnú kontrolu nad finálnou sumou pokuty.

44. Na podporu uvedeného názoru odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. júla 2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 43/2019, podľa ktorého: „Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa ust. je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou. Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené časové obdobie. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa zmluvnú pokutu znížiť.“ Odvolací súd zdôrazňuje, že úvahu o primeranosti, alebo neprimeranosti pokuty súd vždy vykonáva individuálne vzhľadom na všetky okolnosti a osobitosti veci a závery o primeranosti, alebo neprimeranosti nemožno zovšeobecniť, predchádzajúce rozhodnutia môžu byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej veci s konkrétnymi determinantmi (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Súd berie do úvahy najmä dôvody, ktoré viedli strany k dojednaniu zmluvnej pokuty, okolnosti aké ich sprevádzali, prihliadne na funkcie, ktoré zmluvná pokuta v danom prípade plnila. Záver o neprimeranosti zmluvnej pokuty nemôže súd vyvodzovať len z celkovej výšky zmluvnej pokuty. Súd teda neposudzuje len samotnú hodnotu, či význam zabezpečovanej povinnosti, ale posúdenie vždy vykoná vo vzájomnej súvislosti. V prejednávanom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná v bode 10.1 Zmluvy o dielo za porušenie povinnosti žalovaného dodať dielo včas vo výške 0,1 % z ceny predmetu zmluvy bez DPH, za každý aj začatý deň omeškania a zmluvná pokuta podľa bodu 10.9 Zmluvy o dielo bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti žalovaného začať s výstavbou diela včas podľa bodu 4.1 Zmluvy o dielo (40. týždeň roku 2021) vo výške 500,- Eur za každý začatý deň omeškania, ktorá suma nepredstavuje ani celé 1 % z ceny za vykonanie diela (51.900,- Eur bez DPH). Obe zmluvné pokuty, teda tak za porušenie povinnosti dodať dielo, ako aj za porušenie povinnosti začať včas s vykonaním diela, boli dojednané sadzbou za určené časové obdobie a teda celková výška zmluvnej pokuty závisí od postoja dlžníka (v danom prípade zhotoviteľa diela), ktorý nesplnil svoju povinnosť včas, na ktorú povinnosť bola naviazaná zmluvná pokuta. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ žalovaný dôvodí celkovou výškou zmluvnej pokuty, ktorá vznikla z toho dôvodu, že žalovaný doposiaľ (takmer 5 rokov) nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a dôvodí jej neprimeranosťou, jeho argumentácia nie je dôvodná. Takto koncipovaná výška zmluvnej pokuty v bodoch 10. 1, ako aj 10. 9 zmluvy o dielo nie je neprimeraná povahe ani významu zabezpečovanej povinnosti, keď medzi základné povinnosti zhotoviteľa diela patrí povinnosť dielo zhotoviť riadne a včas. V danom smere odvolací súd poukazuje aj na ďalšiu rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, v ktorých prípadoch nebola zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania ( sp. zn. ) vyhodnotená ako neprimerane vysoká (sp. zn. ).

45. Nad rozsah uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade okresný súd taktiež správne konštatoval, že žalobcovi vznikli náklady (škoda) spojené s opravou poškodenej fasády potom, čo žalovaný vykonal demontáž osadených okien a dverí, ktoré žalobca vyčíslil predložením listinných dôkazov, ktoré dosahujú takmer výšku žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty. Moderačné oprávnenie

súdu v súlade s ust. je limitované do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní tvrdil a listinnými dôkazmi preukázal, že mu bola zo strany žalovaného spôsobená škoda (vyčíslená žalobcom na sumu 24.545,62 Eur bez DPH) z dôvodu porušenia jeho povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, súd ani nemá oprávnenie moderovať výšku zmluvnej pokuty do výšky takto vzniknutej škody.

46. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazoval na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je plne súladné s daným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. V danom rozhodnutí, tak ako na to poukazuje odvolateľ, Najvyšší súd SR konštatoval, že sudcovská prax bežne považuje pokuty do 2 % denne, alebo 1/50 (2 %) z hodnoty záväzku, za primerané, ktorá prax je súladná aj s prejednávaným prípadom, keďže zmluvná pokuta bola dojednaná v bode 10. 1 zmluvy o dielo vo výške 0,1 % z ceny predmetu zmluvy bez DPH za každý deň omeškania a v prípade 10. 9 zmluvy o dielo vo výške 500,- Eur za každý deň omeškania (čo predstavuje necelé 1 % z hodnoty záväzku). Tá skutočnosť, že zmluvná pokuta celkove predstavuje v danom prípade 51,35 % z ceny diela nie je smerodajná, keďže z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu v zmysle ust. je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou. Za neprimeranú zmluvnú pokutu nemožno posúdiť výšku zmluvnej pokuty, ktorej výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti dlžníkom, pokiaľ bola zmluvná pokuta dojednaná inak primeranou sadzbou za určené časové obdobie. V danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná primeranou sadzbou, pričom jej výška ku dňu rozhodovania súdu predstavuje súčin primerane dojednanej zmluvnej pokuty a lehoty porušovania zmluvných povinností žalovaným. Preto právna argumentácia žalobcu, že zmluvná pokuta v konečnej výške uplatňovanej žalobcom 26.652,- Eur (čo má predstavovať 51,35 % z ceny diela) je neprimerane vysoká, nemôže obstáť, keďže táto výška je zapríčinená neplnením povinnosti dlžníka po dobu takmer 5 rokov. Tak ako konštatoval Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 17.07.2019, nemožno opomínať zásadu pacta sunt servanda, ako aj zásadu poctivého obchodného styku, v súlade s ktorými je plnenie záväzkov a nie ich nerešpektovanie a porušovanie. Pokiaľ by žalovaný riadne splnil svoju zákonnú povinnosť, či následne by plnil zmluvnú pokutu v primeranej lehote po porušení svojej povinnosti, zmluvná pokuta by nedosiahla takúto výšku.

47. A nakoniec, nie je správna ani odvolacia argumentácia žalovaného, že nie je prípustný kumulatívny sankčný postih zmluvnou pokutou spolu s úrokom z omeškania, keď žalovaný dôvodil, že má byť týmto spôsobom postihovaný viacnásobne za to isté konanie - za omeškanie s plnením zmluvy. Pokiaľ si účastníci záväzkového vzťahu dojednali pre prípad omeškania so splnením záväzku zmluvnú pokutu, je dlžník povinný zaplatiť popri zmluvnej pokute aj úrok z omeškania. Takýto súbeh nie je zákonom vylúčený. Ak bola pre prípad omeškania dlžníka dojednaná zmluvná pokuta, veriteľ má v dôsledku toho spolu so zmluvnou pokutou nárok aj na ostatné nároky spojené s omeškaním, ktoré mu v spojitosti s omeškaním dlžníka vznikli (úrok z omeškania, paušálna náhrada nákladov, ... ). Žiaden právny predpis nevylučuje súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku vo forme omeškania so splnením záväzku. Ani v danom prípade nemožno hovoriť o neprimeranom sankčnom postihnutí zmluvnou pokutou v spojení s úrokom z omeškania. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný nenamietal konkrétne výšku úroku z omeškania, avšak v odvolacom konaní namietal len súbeh zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, ktorý súbeh je zákonodarcom povolený. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 18.03.2010, práve z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Najvyšší súd ČR nevzhliadol dôvod využiť moderačné právo podľa z dôvodu, že popri práve na zmluvnú pokutu vzniklo oprávnenému aj ďalšie majetkové právo (na úroky z omeškania) z tej istej porušenej povinnosti. Najvyšší súd ČR pritom konštatoval, že odvolací súd pri posudzovaní výšky úroku z omeškania správne neprihliadol k priznanej zmluvnej pokute, ktorou bolo zaistené plnenie zmluvnej povinnosti žalovanej. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci pritom úrok z omeškania predstavoval 0,5 % denne, ktorý bol priznaný popri dojednanej zmluvnej pokute. Odvolací súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa súd zaoberal kumuláciou zmluvnej pokuty a úroku z omeškania za porušenie totožnej právnej povinnosti a poukázal na to, že „pokiaľ je dlžník v omeškaní, veriteľovi vzniká nárok na uplatnenie úrokov z omeškania podľa ust. a taktiež možnosť plnenia rovnakej povinnosti zabezpečiť aj inštitútom zmluvnej pokuty. Rozdiel medzi zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania spočíva v takom prípade v tom, že zatiaľ čo nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká priamo zo zákona, právo na zaplatenie zmluvnej pokuty môže

vzniknúť iba v prípade, pokiaľ zmluvná pokuta za porušenie takejto zmluvnej povinnosti bola riadne dojednaná v písomnej forme.“

48. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 64 odôvodnenia jeho rozhodnutia, že „V zmysle ustálenej súdnej praxe nie je vylúčené uplatňovať si úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty“ sú správne a odvolací súd sa s nimi plne stotožňuje. Námietky žalovaného ohľadne neprimeranosti účtovania úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, či poukaz na rozpor s princípom poctivého obchodného styku, resp. na rozpor s dobrými mravmi, nie je tak namieste.

49. Ani tá skutočnosť, že žalovanému vznikli náklady na nákup materiálu, aby mohol zrealizovať dielo vo výške vo výške 30.470,85 Eur, nie je dôvodná, keďže táto okolnosť nemá vplyv na vznik zodpovednosti žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty.

50. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v intenciách odvolacích námietok odvolateľa dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správnu právnu normu a dospel ku správnemu právnemu záveru. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, postupom podľa , potvrdil.

51. Aj keď odvolateľ napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu závislého výroku o trovách konania, v tejto časti neuviedol žiadne odvolacie námietky, preto odvolaciemu súdu neumožnil v tejto časti odvolací prieskum. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania na základe úspechu žalobcu v konaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tomto výroku ako vecne správne potvrdil.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. O vyčíslení trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Sporová strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).