Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Ek/1496/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ROYAL DEVELOPMENT - RSRD so sídlom Suľany č. 243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o. so sídlom Martina Granca č. 3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A. č. XXXX/XX, Z., právne zastúpenému: Z., U. & S. s.r.o. so sídlom R. č. XX, XXX XX E. - mestská časť K. Z., P.: XX XXX XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 82108 Bratislava, pod sp. zn. 313EX 79032/19, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11.10.2019 z a m i e t a.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť povinnému náhradu trov sťažnostného konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 72,50 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.10.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.608,80 eur na základe exekučného titulu - rozhodcovského uznesenia č. zo dňa 31.05.2018 vydaného Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu. Dňa 26.10.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Zoru Ferdinandy, ktorá bola dňa 16.05.2019 odvolaná z výkonu funkcie a jej nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 11.10.2019 rozhodol tak, že exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „“) zastavil, oprávnenému, nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, oprávneného zaviazal povinnosťou nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia v sume 216,80 eur a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. - 5, , , , , , , , , Exekučného poriadku, na ust. , , , , , , , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na ust. , , č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) a vecne tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to nespôsobilý, nevykonateľný exekučný titul. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že rozhodcovské uznesenie nespĺňa právne atribúty rozhodcovského rozsudku ako riadneho exekučného titulu, pričom rozhodcovský súd rozhodcovské uznesenie vydal napriek

námietkam povinného. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že podľa neho povinný neuviedol žiaden relevantný dôvod podľa § 61 k) ods. 1 písm. a), b), d), § 61l - § 61n Exekučného poriadku, ktorý umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekúciu, avšak od návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo zoslabenie práva na vymáhanie nárokov oprávneného v zmysle exekučného titulu, pričom povinný napáda samotné rozhodcovské konanie, avšak nejde o dôvody, ktoré by sa týkali skutočností, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pričom povinný nemôže žiadať od exekučného súdu, aby preskúmaval exekučný titul alebo právomoc rozhodcovského súdu. Oprávnený tvrdil, že je vylúčené, aby rozhodcovský súd vyniesol dva rozhodcovské rozsudky - jeden v merite veci a druhý o svojich rozhodcovských poplatkoch voči účastníkovi rozhodcovského konania, takýto postup považuje za vylúčený zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom takýto postup považuje za nepredpokladaný aj pri aplikácii § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovský súd nie je účastníkom rozhodcovského konania. Oprávnený tak považuje rozhodcovské uznesenie za riadny a nespochybniteľný exekučný titul rovnakej procesnej hodnoty ako rozhodcovský rozsudok; podľa neho exekúcia netrpí žiadnym nedostatkom procesnej podmienky; doplnil svoj nárok v podobe exekučného titulu rozhodcovského uznesenia aj o rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 21.06.2019; forma, akou si rozhodcovský súd uplatňuje svoje nároky (nezaplatené rozhodcovské poplatky) nemôže byť dôvodom na negovanie jeho exekúcie, keďže ide iba o procesné rozhodnutie rozhodcovského súdu, či bude v podobe rozhodcovského uznesenia alebo v podobe rozhodcovského rozsudku, pričom exekučný súd nemá právo vstupovať do procesnej situácie rozhodcovského konania. Oprávnený poukázal na to, že nerobí rozdiel medzi rozhodcovským uznesením a rozhodcovským rozsudkom a tak ako súdne uznesenie môže byť exekučným titulom, tak isto môže byť exekučným titulom aj rozhodcovské uznesenie. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom po preskúmaní exekučného titulu mal za preukázané, že predmetom exekúcie je suma vo výške 2.608,80 eur, ktorú mal povinný v zmysle II. výroku exekučného titulu uhradiť samotnému rozhodcovi z titulu rozhodcovského poplatku. Ďalej uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní taxatívne vymedzuje, ktorým rozhodcovským rozhodnutiam priznáva vykonateľnosť, pričom vyhodnotil, že rozhodcovské uznesenie nemá povahu a náležitosti predbežného opatrenia, a preto postup podľa zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné uplatniť. Ide o uznesenie podľa zákona o rozhodcovskom konaní, teda ide o rozhodnutie rozhodcu, ktoré má procesný charakter, a preto vyznačenie vykonateľnosti z povahy výroku II. uznesenia nie je možné. Po preskúmaní prílohy k Rozhodcovským pravidlám RSRD a ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, o trovách rozhodcovského konania (ďalej len „príloha“) konštatoval, že poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu ( prílohy), ktorý je účastník rozhodcovského konania, ktorý vykonal poplatkový úkon ( prílohy), pričom poplatková povinnosť mu vzniká podaním návrhu, respektíve žiadosti na vykonanie úkonu uvedeného v sadzobníku ( prílohy). V rozhodcovskom konaní povinný ako poplatník urobil úkon - vzniesol námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa bodu 2 písm. b) sadzobníka, na základe čoho povinnému vznikla poplatková povinnosť okamihom podania námietky nedostatku právomoci a preto rozhodca pri rozhodnutí o námietke zároveň vyrubil poplatok v sume 2.608,80 eur. Súd nemal za sporné vznik alebo výšku nároku rozhodcu za rozhodnutie o námietke, avšak mal zo zreteľom na vykonateľnosť exekučného titulu za sporné formu a okamih kedy rozhodca o tomto nároku rozhodol. Povinný v rámci rozhodcovského konania využil svoje zákonné právo podľa zákona o rozhodcovskom konaní, pričom rozhodca v zmysle prílohy a sadzobníka vyrubil rozhodcovský poplatok; ak by rozhodca týmto spôsobom nepostupoval na podanú námietku by neprihliadal a konal by ďalej, až do času vydania rozhodnutia vo veci samej. Povinný sa podaním námietky (vznik poplatkovej povinnosti a jej splatnosti) rozhodcovi procesne bránil v zmysle zákona, a preto poplatok vyrubený rozhodcom je potrebné považovať za účelne vynaložený náklad, a teda z pohľadu povinného je možné tieto náklady označiť za trovy rozhodcovského konania povinného, pričom podľa zákona o rozhodcovskom konaní sa za trovy rozhodcovského konania považujú aj poplatky za rozhodcovské konanie a podľa čl. VII rozhodcovských pravidiel rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha sa za tieto rozhodcovské poplatky považujú položky uvedené v prílohe a v sadzobníku. Účelnosť tohto výdavku je potrebné vidieť v kontexte podmienenosti a viazanosti podmienky vydania rozhodnutia rozhodcu o námietke povinného na vyrubenie poplatku, pretože v opačnom prípade by rozhodca o námietke nerozhodoval resp. by na takúto ani neprihliadal a poplatková povinnosť by povinnému síce vznikla, avšak rozhodca by musel rozhodcovský poplatok vrátiť (ak bol zaplatený) resp. ho vôbec nevyrubiť. Keďže súd považuje rozhodcovský poplatok za trovy povinného vzniknuté v rámci rozhodcovského konania, je potrebné na rozhodovanie o nich uplatniť ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, kedy o trovách rozhoduje rozhodca rozhodcovským rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej alebo samostatným rozsudkom vydaným po rozsudku vo veci samej. V oboch prípadoch zákon o rozhodcovskom konaní viaže rozhodnutie o trovách na rozhodcovský rozsudok, ktorému podľa § 44 ods. 2 priznáva možnosť nadobudnutia vykonateľnosti, pričom v danej veci súd zistil, že rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom č.k. zo dňa 26.06.2018 v časti výroku II. o povinnosti povinného zaplatiť rozhodcovskému súdu náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 2.608,80 eur a jedná sa teda o duplicitné uplatnenie rozhodcovských poplatkov. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy exekúcie, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý možno podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať (zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu) a súdnemu exekútorovi ich nepriznal, keďže ten si ich neuplatnil.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 9.11.2019 sťažnosť z dôvodu, že napádané rozhodnutie považuje za nesprávne a v rozpore so súdnou praxou v iných súdnych rozhodnutiach vydaných v procesne podobných veciach, a preto s odvolaním sa na princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí žiadal, aby súd napádané uznesenie zrušil, no pre prípad zastavenia exekúcie nesúhlasil s tým, aby mu bola uložená povinnosť znášať trovy exekučného konania alebo akékoľvek iné trovy spojené s jej zastavením s odôvodnením, že zastavenie exekúcie ničím nezavinil. Sťažnosť odôvodnil tým, že súd exekúciu zastavil iba z procesného dôvodu, že rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodcovský súd judikoval vlastné nároky - nezaplatené rozhodcovské poplatky samotného rozhodcovského súdu, nemôže byť exekučným titulom, ktorý „dôvod si exekučný súd sám vymyslel“. Podľa neho sa jedná o nesprávne pochopenie procesného významu rozhodcovského uznesenia v situácii, kedy si rozhodcovský súd uplatňuje nezaplatené rozhodcovské poplatky voči účastníkovi rozhodcovského konania, pričom aj časti odbornej publikácie profesora Števčeka citované v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nemôžu týkať oprávneného, lebo v publikácii sa pojednáva iba o vzájomných vzťahoch účastníkov rozhodcovského konania voči sebe, ale nie o vlastnom vzťahu rozhodcovského súdu voči účastníkovi rozhodcovského konania pri vymáhaní nezaplatených rozhodcovských poplatkov. Rozhodcovský súd o trovách účastníkov rozhodcovského konania rozhoduje buď v samotnom rozhodcovskom rozsudku súčasne s rozhodnutím o merite veci podľa § 34 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní alebo v samostatnom rozhodcovskom rozsudku iba o výške trov rozhodcovského konania podľa § 34 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že zákonodarca tu myslel iba na trovy rozhodcovského konania, ktoré sa týkajú výlučne účastníkov rozhodcovského konania a nie rozhodcovského súdu, pričom rozhodcovský súd nie je účastníkom rozhodcovského konania v žiadnom procesnom postavení. Oprávnený považoval za nesporné, že v rozhodcovskom rozsudku by nemal rozhodcovský súd štandardne rozhodovať o vlastných nárokoch, ale o vlastných nárokoch by mal rozhodcovský súd rozhodovať rozhodcovským uznesením. Ak to však rozhodcovský súd uzná individuálne za vhodné, môže tento svoj nárok uviesť samostatným výrokom v rozhodcovskom rozsudku, ktorým konanie ukončí a v takom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a preto je iba na uvážení rozhodcovského súdu, akú procesnú formu zvolí. Akýkoľvek iný výklad takéhoto práva rozhodcovského súdu považuje za rozporný s kogentným znením Exekučného poriadku a za nedovolený zásah do nezávislosti rozhodovania rozhodcovského súdu. Oprávnený nepozná žiadnu zákonnú normu, ktorá by zakazovala rozhodcovské uznesenie ako exekučný titul resp. ako uvádza , oprávnený nepozná žiadnu zákonnú normu, ktorá by vylučovala rozhodcovské uznesenie z pojmu „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní.“ v a tiež v texte Dôvodovej správy k zákonu jasne definuje, že „Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.“ Zdôraznil, že zákonodarca jednoznačne uviedol pojem „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní“ a nie konkrétny pojem „rozhodcovský rozsudok“. Oprávnený pod pojem „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní“ zahrnul „rozhodcovský rozsudok“, ale aj „rozhodcovské uznesenie.“ Tvrdí, že zákon nevylučuje, aby rozhodcovský súd v jednom rozhodcovskom uznesení rozhodol o svojej právomoci podľa a zákona o rozhodcovskom konaní, a zároveň aj o trovách rozhodcovského konania samotného rozhodcovského súdu s tým súvisiacich podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Keďže rozhodcovské uznesenie judikuje nezaplatené rozhodcovské poplatky samotného rozhodcovského súdu, je v tejto časti svojho výroku riadnym exekučným titulom a spĺňa všetky atribúty definície Exekučného poriadku - je vykonateľným rozhodnutím vydaným v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ rozhodcovský súd požaduje od účastníka rozhodcovského konania niečo vykonať, rozhoduje o tom rozhodcovským uznesením podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca pre takýto prípad rozšíril text o ods. 2, kde je uvedené:

„Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia až 37 “ Oprávnený má za to, že pokiaľ by zákonodarca nepredpokladal, že aj rozhodcovské uznesenie sa môže stať exekučným titulom s rovnakou právnou silou ako rozhodcovský rozsudok, tak by zákona o rozhodcovskom konaní nedával žiaden zmysel. Výklad v spojení s a v spojení s zákona o rozhodcovskom konaní považuje za spôsob, ako rozhodcovský súd môže o vlastných poplatkoch voči účastníkovi rozhodcovského konania rozhodnúť za primeraného použitia ustanovenie všeobecného predpisu o konaní pred súdmi - , konkrétne , kde súd o poplatkoch vždy rozhoduje uznesením. Ust. zákona o rozhodcovskom konaní predpokladá, že rozhodcovský súd si bude svoje vlastné nároky uplatňovať voči účastníkovi rozhodcovského konania rozhodcovským uznesením, ktoré je podľa zákona o rozhodcovskom konaní exekučným titulom. Podľa Exekučného poriadku je rozhodcovské uznesenie určite gramaticky aj logicky akceptovateľné, ako „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní“, s použitím zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý aj rozhodcovskému uzneseniu dáva rovnaké procesné účinky ako rozhodcovskému rozsudku, t. j. v spojení s a môže byť aj rozhodcovské uznesenie exekučným titulom rovnako ako rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovské uznesenie sp. zn. zo dňa 31.05.2018, ktorým rozhodcovský súd judikoval vlastné nároky - nezaplatené rozhodcovské poplatky samotného rozhodcovského súdu, považuje za exekučný titul v súlade s Exekučného poriadku. Oprávnený tiež tvrdí, že exekučný súd vykonal nepovolený meritórny prieskum samotného rozhodcovského konania. Exekučný súd posudzoval procesný postup rozhodcovského súdu v konaní; posudzoval otázku, či mal rozhodcovský súd rozhodovať o vlastných nárokoch rozhodcovským rozsudkom podľa zákona o rozhodcovskom konaní a neprípustnosť rozhodovania o tejto veci rozhodcovským uznesením, čím zasiahol do nezávislosti rozhodcovského súdu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 26.06.2019, ktorý vyslovil neprípustnosť preskúmavania rozhodcovského rozsudku vydanom v nespotrebiteľskom spore exekučným súdom Okresným súdom Banská Bystrica a neprípustnosť suplovať alebo nahrádzať kauzálne príslušný súd - Okresný súd Bratislava V pri posudzovaní nespotrebiteľského rozhodcovského rozhodnutia. Čo do namietaných trov exekúcie, oprávnený nevzhliadol svoje zavinenie na zastavení exekúcie, keď uviedol, že exekúcia bola riadne povolená vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, pričom až následne exekučný súd rozhodol exekúciu zastaviť, čo oprávnený nemohol predvídať, a preto na tejto procesnej situácii nenesie žiadnu vinu. To, že exekučný súd nesúhlasí s textom a výkladom platných zákonných noriem, nemožno pričítať za vinu oprávnenému.

4. Povinný sa k sťažnosti oprávneného vyjadril tak, že ju navrhol zamietnuť a priznať povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania. Poukázal na to, že v tomto exekučnom konaní absentuje exekučný titul; oprávnený nikdy nedisponoval exekucˇným titulom podľa § 45 Exekučného poriadku vzhľadom k tomu, že oprávneným vydané rozhodcovské uznesenie, ktorým si sám sebe priznal trovy, bolo vydané v rozpore so zákonom. Exekúcia bola zastavená, pretože rozhodcovské uznesenie nespĺňa atribúty exekučného titulu, pričom zastavenie konania vzhľadom na absenciu zákonného exekučného titulu zavinil v plnej miere oprávnený. Exekucˇný súd nevykonal žiadny meritórny prieskum rozhodcovského uznesenia tak, ako to tvrdí oprávnený, ale v súlade s úcˇinnou právnou úpravou skúmal pri rozhodcovskom uznesení splnenie zákonných požiadaviek na exekucˇný titul. Zákon o rozhodcovskom konaní generálne nepriznáva každému rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní kvalitu exekucˇného titulu, pričom v zmysle uvedeného zákona rozhodcovské uznesenie nie je exekučným titulom.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti a zároveň dáva do pozornosti, že postupoval v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.12.2019, ktorý v obdobnej veci nezistil pochybenie súdu.

14. Sudca po preskúmaní podaní zo strany účastníkov, ako aj spisového materiálu uvádza, že exekúcia prebieha na podklade rozhodcovského uznesenia vydaného podľa § 38 zákona o rozhodcovskom konaní ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom pod sp.zn. zo dňa 31.05.2018, v ktorom bola výrokom I. stanovená právomoc rozhodcovského súdu a ustanoveného ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha vo veci rozhodnúť a pokračovať v rozhodcovskom konaní ďalším dokazovaním a výrokom II. bola stanovená povinnosť povinnému (žalovanému) zaplatiť rozhodcovské poplatky v sume 2.608,80 eur za vznesené námietky. Z odôvodnenia rozhodcovského uznesenia vyplýva, že poplatková povinnosť vznikla s poukazom na § 4 prílohy č. 1 Rokovacích pravidiel RSMV. Rozhodcovský poplatok mal povinný uhradiť podľa § 8 prílohy č. 1 k Rokovacím pravidlám RSMV do siedmich dní od doručenia tejto výzvy. Platenie rozhodcovských poplatkov a iných poplatkov rozhodcovskému súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha je určené v rozhodcovských pravidlách v čl. I. Z odôvodnenia rozhodcovského uznesenia je zrejmé, že poplatky za rozhodcovské konanie sú trovami rozhodcovského konania (§ 29 zákona o rozhodcovskom konaní). Kľúčovou otázkou tak bolo posúdenie, či môže byť rozhodcovské uznesenie vydané podľa zákona o rozhodcovskom konaní za nezaplatené rozhodcovské poplatky exekučným titulom.

15. Ťažiskovou námietkou sťažovateľa bola vykonateľnosť exekučného titulu - rozhodcovského uznesenia, ktoré obsahovalo jednak potvrdenie právomoci rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej (I. výrok) a jednak zaväzovalo povinného k povinnosti uhradiť rozhodcovský poplatok vo výške 2.608,80 eur za vznesené námietky (II. výrok). Súd konštatuje, že pokiaľ ide o prvý výrok rozhodcovského uznesenia, rozhodca dodržal formu rozhodcovského rozhodnutia (§ 38 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní), pretože ten sa viaže na procesné podmienky konania, ktoré rozhodca môže vydať vo forme uznesenia. Pokiaľ však ide o druhý výrok rozhodcovského uznesenia týkajúci sa trov rozhodcovského konania je nevykonateľný. Oprávnený namietal, že nie je účastníkom rozhodcovského konania, pričom ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní sa vzťahuje len na trovy týkajúce sa výlučne účastníkov rozhodcovského konania a nie rozhodcovského súdu a poukázal na to, že v ust. jasne definuje, že „Exekučným titulom na účely

tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.“ a nie konkrétny pojem „rozhodcovský rozsudok“. Argumentácia oprávneného v podanej sťažnosti, že aj rozhodcovské uznesenie, ktorým bol účastníkovi rozhodcovského konania vyrubený rozhodcovský poplatok v rozhodcovskom konaní v intenciách zákona o rozhodcovskom konaní je riadnym exekučným titulom, neobstojí s poukazom na zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý explicitne vymedzuje rozhodcovské rozhodnutia spôsobilé byť exekučnými titulmi, a ktorými sú predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom (§ 22c ods. 1 cit. zákona) a rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným (§ 44 ods. 2 cit. zákona). Žiadne iné rozhodcovské rozhodnutie vydané podľa zákona o rozhodcovskom konaní nemôže byť podkladom vykonávanej exekúcie, s čím sa vyšší súdny úradník v napádanom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nespochybňoval Exekučného poriadku tak, ako to uvádzal oprávnený v sťažnosti, ale treba považovať za lex generalis vo vzťahu k zákonu o rozhodcovskom konaní pokiaľ ide o otázku exekučných titulov, pričom zákon o rozhodcovskom konaní za vykonateľné rozhodnutia považuje len rozhodcovské rozsudky a uznesenia o predbežnom opatrení.). Predložené rozhodcovské uznesenie, ktoré je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, nie je ani rozhodcovským rozsudkom, ani uznesením o predbežnom opatrení, ale uznesením o povinnosti zaplatiť rozhodcovský poplatok, ktorý má povinný nahradiť nie druhej strane sporu, ale rozhodcovi, ktorý spor rozhodoval. Rozhodcovské uznesenie má len procesný charakter ( zákona o rozhodcovskom konaní), pričom zákon o rozhodcovskom konaní mu nepriznáva vlastnosť vykonateľnosti. Súd dáva oprávnenému do pozornosti výklad k ustanoveniu uvedený v odbornej literatúre, Zákone o rozhodcovskom konaní - Komentár (Gyárfáš J., Števček M. a kol., str. 508), v zmysle ktorého „...kľúčovým rozdielom medzi rozhodcovským rozsudkom a rozhodcovským uznesením je to, že rozhodcovské uznesenie nie je exekučným titulom ( a contrario, s výnimkou rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa ). Takisto nemôže byť predmetom žaloby o zrušenie podľa (opäť s výnimkou rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa )“. Súd tak vyhodnotil, že zákon o rozhodcovskom konaní jednoznačne predpisuje formu, ktorou má rozhodcovský súd rozhodnúť o trovách rozhodcovského konania a tou je výlučne rozhodcovský rozsudok. Vo forme rozhodcovského rozsudku rozhoduje rozhodcovský súd o trovách rozhodcovského konania aj v prípade, ak o nich rozhoduje samostatne po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej ( zákona o rozhodcovskom konaní). Súd má za to, že cieľom zákonodarcu bola možnosť prieskumu takého rozhodnutia na základe podanej žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože v opačnom prípade by bolo rozhodnutie o trovách rozhodnutia absolútne nepreskúmateľné. Tvrdenia oprávneného, že aj rozhodcovské uznesenie, na základe ktorého prebieha exekúcia, je vykonateľným exekučným titulom, sú preto absolútne neudržateľné. Dôvodom na pokračovanie v nesprávne nariadenej exekúcii pritom nemôže byť ani skutočnosť, že oprávnený, podľa jeho vyjadrenia, dlhodobo vymáha rozhodcovské poplatky na základe rozhodcovských uznesení, pričom žiadny súd mu jeho konanie doteraz nespochybňoval. Súd pri svojom rozhodovaní rešpektuje princíp právnej istoty a je mu známa aj rozhodovacia činnosť ústavného súdu, ktorý viackrát vyslovil, že k základným znakom právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty (napr. ), ktorého súčasťou je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku dala rovnaká odpoveď (napr. , a ). Odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, , ). V danom prípade však záujem a práva povinného, voči ktorému prebieha exekúcia na základe nevykonateľného a teda absolútne nespôsobilého exekučného titulu, je nadradený nad princíp právnej istoty, ktorého sa dovolával oprávnený.

16. Oprávnený vo svojej sťažnosti poukázal na spôsob a postup rozhodcovského súdu pri rozhodovaní o rozhodcovských poplatkoch. Z ustanovenia § 29 zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne vyplýva, že trovami rozhodcovského konania sú aj poplatky za rozhodcovské konanie. Takýto záver vyplýva napokon aj z odôvodnenia rozhodcovského uznesenia, na základe ktorého prebieha predmetná exekúcia, ako aj z čl. 1 § 1 ods. 1 prílohy č. 1 k rozhodcovským pravidlám. Poplatky za rozhodcovské konanie sú pritom ustanovené v štatúte alebo rozhodcovských pravidlách rozhodcovského súdu tak, ako aj v prípade rozhodcovských pravidiel ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha. O trovách rozhodcovského konania rozhodcovský súd rozhoduje v zmysle § 34 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovským rozsudkom. Zákon pripúšťa možnosť rozhodnúť o trovách rozhodcovského konania aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej (§ 34 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní). Argumentácia oprávneného sa počas konania rôznila, najskôr vo

vyjadrení sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie tvrdil, že je vylúčené, aby rozhodcovský súd vyniesol dva rozhodcovské rozsudky, jeden v merite veci a druhý o svojich rozhodcovských poplatkoch voči účastníkovi rozhodcovského konania, následne sám zrejme prehodnotil tento názor, keď dodatočne vydal rozhodcovský rozsudok na rovnaké poplatky, aké boli priznané oprávnenému voči povinnému v exekučnom titule, pričom následne v sťažnosti tvrdil, že síce by nemal štandardne rozhodovať o vlastných nárokoch rozhodcovským rozsudkom ale rozhodcovským uznesením, pričom ak by uznal individuálne za vhodné, môže svoj nárok na poplatky uviesť samostatným výrokom v rozhodcovskom rozsudku, ktorým konanie ukončí a v takom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a preto je iba na uvážení rozhodcovského súdu, akú procesnú formu zvolí. Súd k tomuto najskôr poznamenáva, že existencia dvoch rozhodcovských rozsudkov vylúčená v jednom rozhodcovskom konaní nie je, keďže priamo zákon o rozhodcovskom konaní predpokladá existenciu dvoch rozhodcovských rozsudkov v jednej veci, a to rozhodcovského rozsudku vo veci samej a rozhodcovského rozsudku o trovách rozhodcovského konania (§ 34 ods. 4 cit. zák.). Aj v tejto súvislosti súd dáva oprávnenému do pozornosti výklad k predmetnému zákonnému ustanoveniu prezentovaný v odbornej literatúre, Zákone o rozhodcovskom konaní - Komentár (Gyárfáš J., Števček M. a kol., str. 489). V zmysle ustanovenia „... môže rozhodcovský súd o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom. Forma rozhodnutia je v tomto prípade mimoriadne dôležitá. Na rozdiel od civilného procesu, kde sa o trovách konania rozhoduje formou uznesenia, ktoré však predstavuje exekučný titul, je v prípade rozhodcovského konania dôležité priznať nárok na náhradu trov konania formou rozhodcovského rozsudku....“. Existencia dvoch rozhodcovských rozsudkov v jednej veci vyplýva priamo zo znenia zákona o rozhodcovskom konaní, pričom súd považuje predmetné ustanovenie za jednoznačné. Súd ďalej v súvislosti s doplnením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie o rozhodcovský rozsudok sp. zn. vydaný dňa 21.06.2019 dodatočne až po začatí exekúcie, na ten istý nárok ako priznáva exekučný titul, uvádza, že exekúcia bola v danom prípade nesprávne nariadená na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské uznesenie č. zo dňa 31.05.2018 vydané ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom. Následne po podaní návrhu na zastavenie exekúcie povinným bolo zistené, že exekúcia prebieha na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľným a teda ide o dôvod, pre ktorý musela byť exekúcia zastavená. Súd v sťažnostnom konaní považuje za neprípustné, aby rozhodcovský súd ako oprávnený počas prebiehajúcej exekúcie opravoval pochybenia pri vydávaní svojho rozhodnutia vydávaním nového exekučného titulu a jeho predloženie v rámci jedného exekučného konania, keďže sa jedná o nový exekučný titul, pričom ním priznaný nárok si oprávnený môže uplatniť len v rámci novej exekúcie na základe samostatného návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Jedným zo sťažnostných dôvodov oprávneného bolo jeho tvrdenie, že exekučný súd vykonal nepovolený meritórny prieskum samotného rozhodcovského konania, pri ktorom posudzoval procesný postup rozhodcovského súdu v konaní, predovšetkým otázku, či mal rozhodcovský súd rozhodovať o vlastných nárokoch rozhodcovským rozsudkom podľa § 34 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ďalej posudzoval neprípustnosť rozhodovania o tejto veci rozhodcovským uznesením, čím zasiahol do nezávislosti rozhodcovského súdu. Súd súhlasí s názorom oprávneného, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú stránku exekučného titulu, pričom však súd ďalej konštatuje, že v danom prípade vyšší súdny úradník vecnú stránku exekučného titulu neskúmal, keďže dôvodom zastavenia exekúcie bola nevykonateľnosť exekučného titulu a nie nesprávny procesný postup pri vyrubovaní rozhodcovského poplatku. Oprávnený ďalej namietal právomoc exekučného súdu zasahovať do vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia. Súd však upozorňuje na to, že skúmanie vykonateľnosti a vecnej stránky rozhodnutia sú dve rozdielne skutočnosti, ktoré nemožno stotožňovať. Čo sa týka oprávneným uvádzaných rozhodnutí, v nich sa súdy zaoberali preskúmavaním rozhodcovskej doložky v nespotrebiteľských veciach a nie vykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku. Čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 26.06.2019, na ktoré odkazoval oprávnený, má súd v sťažnostnom konaní za to, že uvedené rozhodnutie nemožno použiť na skutkový a právny stav v tomto exekučnom konaní, keďže podkladom pre vedenie exekúcie v ňom bol rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské uznesenie ako je tomu v tomto exekučnom konaní; krajský súd sa v uvedenom rozhodnutí nezaoberal posudzovaním, či je rozhodcovské uznesenie o trovách rozhodcovského konania spôsobilé byť exekučným titulom. Vyšší súdny úradník v napádanom uznesení neskúmal, či mal rozhodcovský súd právomoc rozhodovať, ale skúmal exekučný titul z hľadiska jeho vykonateľnosti ako základnú podmienku výkonu exekúcie. Exekučný súd len preskúmaval samotné rozhodnutie (rozhodcovské uznesenie) z pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul, ktoré oprávnenie má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z

26.02.2013, sp. zn. ). Súd napokon v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia, podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R-58/1997). V danom prípade bola exekúcia zastavená na návrh povinného, ktorý priamo nevykonateľnosťou exekučného titulu svoj návrh na zastavenie exekúcie dôvodil. Argumentáciu okresného súdu vzťahujúcu sa na dôvodnosť zastavenia exekúcie ako aj právny názor okresného súdu a jeho závery vyhodnotil Ústavný súd Slovenskej republiky v obdobnej veci v uznesení sp. zn. zo dňa 17.12.2019 za zrozumiteľné, logické a vyvážené, a preto z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.

18. Súd nerozporuje vznik alebo výšku nároku sťažovateľa na rozhodcovský poplatok za rozhodnutie o námietke, avšak za sporné považuje so zreteľom na vykonateľnosť exekučného titulu formu a okamih, keď rozhodca o tomto nároku rozhodol. Povinný sa podaním námietky rozhodcovi procesne bránil v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, a preto poplatok vyrubený rozhodcom je potrebné považovať za účelne vynaložený náklad, t. j. za trovy rozhodcovského konania (§ 29 zákona o rozhodcovskom konaní), o ktorých v zmysle § 34 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní rozhoduje rozhodca rozhodcovským rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej alebo samostatným rozsudkom vydaným po rozsudku vo veci samej. V oboch prípadoch zákon viaže rozhodnutie o trovách na rozhodcovský rozsudok, ktorému podľa § 44 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní priznáva možnosť nadobudnutia vykonateľnosti. S poukazom na uvedené druhý výrok rozhodcovského uznesenia nie je vykonateľný, pretože rozhodovanie o trovách konania je viazané na formu rozsudku, nie na formu uznesenia, ktoré má procesnú povahu, čím nastali také skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a tým došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie. Súd poukazuje aj na § 8 prílohy č. 1 k rozhodcovským pravidlám, z ktorého je zrejmé, že pokiaľ účastník konania nezaplatí rozhodcovský poplatok (k čomu došlo aj v pôvodnom rozhodcovskom konaní), rozhodcovský súd mu na základe výzvy poskytne sedemdňovú lehotu na jeho zaplatenie a následne až po vynesení rozsudku sa bude poplatok vymáhať. Rozhodcovské pravidlá teda priamo upravujú postup v prípade, ak účastník konania nezaplatí rozhodcovský poplatok, a pritom postup zvolený oprávneným, ktorý vydal rozhodnutie o rozhodcovskom poplatku ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci a k tomu vo forme rozhodcovského uznesenia vzhliadol súd ako rozporný so zákonom a aj s rozhodcovskými pravidlami.

19. Súd ďalej preskúmal ustanovenie § 8 Prílohy č. 1 k rozhodcovským pravidlám (Následky nezaplatenia poplatkov vyberaných v rozhodcovskom konaní), z ktorého zistil nasledovné: (1) Ak nebol zaplatený poplatok za rozhodcovské konanie podľa príslušnej položky Sadzobníka splatný podaním žaloby, odporu, alebo vzájomnej žaloby, RSMV písomne vyzve poplatníka, aby uvedený poplatok zaplatil v náhradnej lehote 7 dní od doručenia výzvy. Do zaplatenia splatného poplatku za rozhodcovské konanie v celosti poplatníkom RSMV nevykonáva žiadne úkony s výnimkou zaslania výzvy na zaplatenie poplatku v náhradnej lehote. Ak aj napriek výzve poplatok za rozhodcovské konanie nebol v určenej náhradnej lehote zaplatený, RSMV uznesením rozhodcovské konanie zastaví, iba v prípade, že poplatok nezaplatil žalobca (navrhovateľ). Nezaplatenie poplatku zo strany žalovaného (odporcu), nemá za následok zastavenie rozhodcovského konania. Nezaplatený poplatok zo strany žalovaného (odporcu), bude po vynesení rozsudku RSMV vymáhať prostredníctvom ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. To isté sa týka aj všetkých iných poplatkov, ktoré neboli zaplatené načas. O vymáhaní poplatku RSMV rozhodne uznesením a bude súčasťou rozhodcovského rozsudku. Toto ustanovenie sa primerane použije pri rozhodcovskom rozsudku, kde po skončení rozhodcovského súdu bude rozhodnuté, ktorá sporová strana bude znášať náklady súdneho konania a v akom pomere. V uznesení o zastavení rozhodcovského konania zároveň rozhodcovský súd uloží poplatníkovi povinnosť zaplatiť rozhodcovskému súdu poplatok za zastavenie rozhodcovského konania podľa príslušnej položky Sadzobníka v lehote najviac 10 dní od právoplatnosti uznesenia RSMV. (2) Ak nebol zaplatený poplatok za jednotlivé úkony účastníkov rozhodcovského konania, alebo rozhodcovského súdu podľa Sadzobníka splatný dňom vzniku poplatkovej povinnosti, rozhodcovský súd písomne vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku v náhradnej lehote 7 dní od doručenia výzvy. Do zaplatenia splatného poplatku v celosti poplatníkom nie je rozhodcovský súd povinný o návrhu, resp. žiadosti poplatníka na vykonanie určitého úkonu konať ani rozhodnúť. Ak nebude poplatok zaplatený poplatníkom ani v náhradnej lehote určenej vo výzve rozhodcovského súdu, RSMV na návrh, resp. žiadosť poplatníka o vykonanie určitého úkonu, resp. na spoplatnený úkon poplatníka ako účastníka rozhodcovského konania sa neprihliada. Rozhodcovský súd môže ale vykonať požadovaný úkon aj v prípade, že nebol uhradený rozhodcovský

poplatok, ak na tom strana sporu trvá, alebo takéto rozhodnutie je právne významné pre samotné pokračovanie a dokazovanie v rozhodcovskom konaní. (3) V prípade, že bol poplatníkom zaplatený poplatok za rozhodcovské konanie, alebo za jednotlivé úkony účastníkov rozhodcovského konania, alebo rozhodcovského súdu v nižšej výške, než je uvedená v Sadzobníku, RSMV písomne vyzve poplatníka, aby uvedený poplatok doplatil do správnej sumy podľa Sadzobníka v náhradnej lehote 7 dní od doručenia výzvy. Do zaplatenia splatného poplatku za rozhodcovské konanie v celosti poplatníkom RSMV nevykonáva žiadne úkony s výnimkou zaslania výzvy na doplatenie poplatku v náhradnej lehote. Ak aj napriek výzve poplatok vyberaný v rozhodcovskom konaní nebol poplatníkom v určenej náhradnej lehote doplatený RSMV uznesením rozhodcovské konanie zastaví iba v prípade, že poplatníkom je žalobca (navrhovateľ). Ak poplatok nezaplatí žalovaný (odporca), rozhodcovský súd bude ďalej konať a tento nezaplatený poplatok po skončení súdu bude vymáhať prostredníctvom ROYAL DEVELOPMENT

- RSRD, zzpo. V uznesení o zastavení rozhodcovského konania zároveň RSMV uloží poplatníkovi povinnosť zaplatiť RSMV poplatok za zastavenie rozhodcovského konania podľa príslušnej položky Sadzobníka v lehote najviac 10 dní od právoplatnosti uznesenia RSMV a na základe tohto uznesenia vráti poplatníkovi už zaplatený poplatok krátený však o sumu poplatku za zastavenie rozhodcovského konania podľa príslušnej položky Sadzobníka. Rozhodcovský súd môže ale vykonať požadovaný úkon aj v prípade, že nebol dohradený rozhodcovský poplatok, ak na tom strana sporu trvá, alebo takéto rozhodnutie je právne významné pre samotné pokračovanie a dokazovanie v rozhodcovskom konaní.

20. Predmetné ustanovenie § 8 Prílohy č. 1 k rozhodcovským pravidlám upravuje následky nezaplatenia poplatkov vyberaných v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské pravidlá teda priamo upravujú postup v prípade ak účastník konania nezaplatí rozhodcovský poplatok, pričom postup zvolený oprávneným možno považovať za svojvoľný v rozpore nielen zo zákonom o rozhodcovskom konaní, ale aj so samotnými rozhodcovskými pravidlami. Tvrdenie oprávneného, že rozhodcovské poplatky rozhodcovského súdu je možné stanoviť rozhodcovským uznesením ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci vyznieva nelogicky a z celého postupu vyplýva podozrenie, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach pri rozhodovaní o rozhodcovských poplatkoch nielenže nerešpektuje zákon o rozhodcovskom konaní, ale aj svoje vlastné pravidlá, keďže postupuje v rozpore s nimi. Z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že pokiaľ účastník konania nezaplatí rozhodcovský poplatok, rozhodcovský súd mu na základe výzvy poskytne sedem dňovú náhradnú lehotu na jeho zaplatenie a následne, až po vynesení rozsudku sa bude poplatok vymáhať, o čom rozhodne rozhodcovský súd uznesením, ktoré bude súčasťou rozhodcovského rozsudku. Na posudzovaný prípad nemožno subsidiárne použiť ustanovenia v rozhodcovskom konaní, na ktorý odkázal oprávnený, pretože subsidiarita použitia predmetného zákona sa vzťahuje len na tie prípady, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní neupravuje ( zákona o rozhodcovskom konaní), v danom prípade však zákon o rozhodcovskom konaní upravuje postup pri rozhodovaní o trovách rozhodcovského konania ( zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovské konanie upravené zákonom o rozhodcovskom konaní je samostatným špecifickým konaním, na ktoré nemožno svojvoľne aplikovať ustanovenia iných zákonov. Uvedený názor ako ústavne komfortný odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 17.12.2019.

21. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11.10.2019 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sudca považoval napádané rozhodnutie za vecne správne a stotožnil sa so záverom, že je daný dôvod zastavenia exekúcie a zo sťažnosti oprávneného nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené, keďže exekúcia bola vedená na podklade nevykonateľného exekučného titulu, pričom dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie neoprávnene a preto bolo dôvodné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie.

22. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu sa súd nezaoberal ostatnými tvrdeniami oprávneného, ktoré nie sú dôležité a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o sťažnosti oprávneného.

23. Oprávnený napádal aj výrok o trovách, kedy ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie povinnému a to z dôvodu, že mu súd nesprávne pričítal zavinenie zastavenia exekúcie, keďže oprávnený mal za to, že zastavenie exekúcie ničím nezavinil.

24. V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. -10)

25. Oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudok súdu opatrený doložkou právoplatnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. /m. m. , , ).

26. S upriamením pozornosti na vyššie citované judikáty Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR v konaní neobstojí argument oprávneného, že nemohol predvídať zastavenie exekúcie, pretože bolo preukázané, že oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade nevykonateľného exekučného titulu, ktoré muselo byť následne pre túto neodstrániteľnú vadu konania zastavené. Oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie zobral na seba procesné riziko, že nebude v exekúcii úspešný. Sťažnostný súd dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie povinnému, keď oprávnenému z procesného hľadiska pričítal zavinenie zastavenia exekúcie v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci

28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

31. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

32. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Povinný bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť oprávneného zamietol), voči oprávnenému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle Exekučného poriadku zaviazal oprávneného voči povinnému na ich náhradu za vyjadrenie sa povinného k sťažnosti oprávneného a to vo výške 72,50 eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 50,62 eur, z režijného paušálu v sume 9,80 eur a z DPH v sume 12,08 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.