Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-189-2019.pdf
PDF · 113.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/189/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: P. K., N.. X.X.XXXX, A. Y. XXXX/XX, V., zastúpeného JUDr. Petrom Šmeringaiom a JUDr. Martinom Kellom, advokátmi advokátskej kancelárie CONSULTA, v.o.s., Šafárikovo námestie č. 4, Bratislava IČO : 31 318 495, proti žalovaným: 1./ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 2./ TOPA STAV s.r.o., Sverepec 446, Sverepec, IČO: 46 308 326, zast. JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s.r.o. Fraňa kráľa 2080, Čadca, IČO: 36 416 525; 3./ MG STAV, s.r.o., Jarmočná 2265/3A, Šaľa, IČO: 44 438 290, 4./ PETO SK, s.r.o., Mierová 2667/1B, Čadca, IČO: 47 744 723, zast. Advokátskou kanceláriou Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, o určenie neexistencie práva a o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/137/2015-696 zo dňa 27. marca 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1./,2./,3./,4./, m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Konanie v časti o určenie, že žalovaný 2./ nie je majiteľom ani veriteľom žalobcu zo zmenky, ktorá bola vystavená dňa 5.6.2006 ako blankozmenka na rad žalovaného 1./ na sumu 644 948,16 € zastavil; II. Vo zvyšku žalobu zamietol; III. Žalovaným 1./ a 3./ súd náhradu trov konania nepriznal; IV. Žalovaným 2./ a 4./ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu; V. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením. 1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že bol spoločníkom v spoločnosti Smart reality, s.r.o., a v r. 2007 začal s VÚB, a.s. rokovať o možnosti jeho vystúpenia z uvedenej obchodnej spoločnosti, ktorej banka (žalovaný 1./) poskytla úver. Podľa žalobcu bolo ústne s bankou dohodnuté, že žalobcovi bude vrátená zmenka a za záväzky spoločnosti Smart reality s.r.o. bude zodpovedať spoločník žalobcu, na ktorého bude prevedený obchodný podiel žalobcu s čím banka mala vysloviť súhlas. Podľa tvrdenia žalobcu VÚB, a.s. prisľúbila, že pokiaľ bude pohľadáva voči Smart reality, s.r.o. prevádzať, prednostne ju ponúkne na predaj žalobcovi. Žalovaný 1./ dohodu porušil s tým, že dňa 7.3.2014 postúpil pohľadávku Zo zmluvy o úvere v sume 688.995,81 € aj zo všetkými právami žalovanému 3./. Nadobúdacia odplata bolo vo výške 180.000,- €, pričom súčasťou postúpenia pohľadávky bola aj zmenka vystavená žalobcom. Dňa 7.3.2014 predmetnú pohľadávku a zmenku žalovaný 3./ previedol Zmluvou o postúpení pohľadávky v prospech žalovaného 2./. Podľa žalobcu došlo k hrubému porušeniu dohody medzi žalobcom a žalovaným 1./ a preto podal predmetnú žalobu. 1.2. Žalovaní v 1./,2./,3./,4./ zhodne so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal v konaní naliehavý právny záujem a existenciu dohody žalovaného 1./ ako banky a
úverového dlžníka spoločnosti Smart reality v zmysle § 525 ods. Občianskeho zákonníka o nemožnosti postúpenia pohľadávky, absencie aktívnej legitimácie žalobcu a tiež nedostatku procesnej podmienky, keď existuje prekážka litispendencie vo vzťahu k poslednému výroku petitu žaloby, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný 2./ nie je majiteľom pohľadávky zo zmenky vzhľadom na prebiehajúce zmenkové konanie na Okresnom súde Bratislava V, v ktorom sa žalovaný 2./ domáha voči žalobcovi plnenia, pričom takáto žaloba má zásadne prednosť pred určovacou žalobou s tým, že žaloba na plnenie na Okresnom súde Bratislava V bola začatá skôr, pričom ide o totožný okruh strán sporu a identický predmet sporu, ktorého predmetom je nárok na zmenkovú sumu. 1.3. Na svoje rozhodnutie použil § 78 ods. 1 a 2; § 137; § 159 C.s.p., § 497 Obchodného zákonníka ; § 39 , § 524 ,§ 525 ods. 2 a § 588 Občianskeho zákonníka . V časti určenia, že žalovaný 2./ nie je majiteľom ani veriteľom žalobcu zo zmenky, ktorá bola vystavená dňa 5.6.2006 zistil, že na Okresnom súde Bratislava V prebieha pod sp.zn. 3CbZm 107/2016 konanie, v ktorom sa žalovaný 2./ domáha voči žalobcovi plnenia z tejto zmenky. Žaloba bola podaná dňa 20.8.2014, pričom konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. Žaloba na plnenie konzumuje určovací žalobný nárok, pokiaľ je určovací žalobný nárok prejudiciálnou otázkou pre žalobný nárok na plnenie. Je celkom zrejmé, že určovací nárok, ktorého sa domáhal žalobca v tomto konaní, predstavuje prejudiciálnu otázku pre konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V, a to konkrétne otázku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného 2./. Žaloba na plnenie (konanie na Okresnom súde Bratislava V) vytvára prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu (konanie na tunajšom súde), preto konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 159 C.s.p.. 1.4. V časti určenia, že zmluva o kúpe nehnuteľností zo dňa 23.5.2014 uzatvorená medzi Smart reality, s.r.o., v zastúpení žalovaným 2./ a žalovaným 4./ je neplatná vyslovil názor, že pokiaľ je predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy, musia byť stranami sporu všetci, ktorí boli účastníkmi zmluvy. Účastníkom napadnutej kúpnej zmluvy bola aj spoločnosť Smart reality, s.r.o., ktorá (prípadne jej právny nástupca) však nie je stranou tohto konania a to, ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaného, čo predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby v tejto časti podľa § 78 ods. 2 C.s.p. Na viac žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je žalobou o určení právnej skutočnosti, ktorá je prípustná iba ak to vyplýva z osobitného predpisu (§137 písm. d) C.s.p.) V danej veci však o takýto prípad nejde. Žalobca bol po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku poučený súdom o tejto skutočnosti, napriek tomu zotrval na tomto žalovanom nároku, preto súd aj z tohto dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. 1.5. V časti určenia, že žalovaný 2./ nie je majiteľom a veriteľom pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená dňa 7.3.2014 medzi žalovaným 3./ (postupcom) a žalovaným 2./ (postupníkom) a ďalej, že žalovaný 3./ nie je majiteľom a veriteľom pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. XX/XXXXX/XXXX, ktorá bola uzatvorená dňa 7.3.2014 medzi žalovaným 1./ (postupcom) a žalovaným 3./ (postupníkom) považoval za podstatné to, že dlžníkom zo zmluvy o úvere zo dňa 5.6.2006 bola spoločnosť Smart reality, s.r.o. a nie žalobca. Pokiaľ by sa aj teda preukázala existencia dohody medzi žalobcom a žalovaným 1./ o prednostnom postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere žalobcovi, nespôsobovalo by to neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko by sa nejednalo o dohodu s dlžníkom. Súd teda nezistil žiadny dôvod neplatnosti zmluvy v postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 7.3.2014 medzi žalovaným 1./ a žalovaným 3./. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nebol dlžníkom zo zmluvy o úvere, požadované určenie by nemalo vplyv na jeho právne postavenie. Obzvlášť to platí vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalovaným 3./ ako postupcom a žalovaným 2./ ako postupníkom, pri ktorej žalobca uvádzal aj iné dôvody neplatnosti. Týmito dôvodmi sa súd bližšie nezaoberal, keďže nezistil žiaden dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalovaným 1./ ako postupcom a žalovaným 3./ ako postupníkom. 1.6. Žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov, ktorí mali preukázať existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/o prednostnom postúpení pohľadávky žalobcovi nevykonal, nakoľko ani prípadná existencia dohody by nemala vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. 1.7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalovaní mali v konaní úspech v plnom rozsahu patrí im náhrada trov konania, ktorú priznal len žalovaným 2./ a 4./, nakoľko žalovaným 1. / a 3./ žiadne trov v konaní nevznikli. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca vytýkajúc súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie v otázke litispendencie, keďže v obidvoch sporoch je rozdielny okruch účastníkov. V tomto sporovom konaní sú žalovanými spoločnosť aj VÚB, a.s., TOPA STAV s.r.o., MG STAV, s.r.o., a PETO SK, s.r.o., kým v konaní na Okresnom súde Bratislava V sú len žalovaní 2./ v procesnej pozícií žalobcu a žalobca v procesnej pozícií žalovaného. Okrem rozdielneho okruhu účastníkov je rozdielny aj predmet obidvoch sporov. V konaní na Okresnom súde Bratislava V je predmetom zaplatenie finančných prostriedkov zo zmenky, kým v tomto konaní sa domáha negatórneho
určenia, že nie je majiteľom zo zmenky. Ohľadom neexistencie prekážky litispendencie, žalobca predložil uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 2Cob 272/2008 o dňa 25.8.2009 z rozhodnutia ktorého je zrejmé, že odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I o prerušení konania, predmetom ktorého bola žaloba na plnenie, a to práve z dôvodu, že na inom súde bolo zahájené konanie o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky. Nesprávne právne posúdenie považuje žalobca aj v otázke naliehavého právneho záujmu, ktorý žalobca dôvodí vznikom škody veľkého rozsahu. V súvislosti s absolútnou neplatnosťou zmlúv o postúpení pohľadávky, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2009 podľa ktorého zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom. Návrh na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky môže podať aj dlžník, ak preukáže že ma na tomto určení naliehavý právny záujem. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný 1./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s rozhodnutím súdu sa stotožňuje v celom rozsahu. Žalobca sa odvoláva na existenciu dohody v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, listinný dôkaz, ktorý však nepredložil, čím neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Žalovaný 1/ so žalobcom neuzatvoril žiadnu dohodu o nemožnosti postúpenia pohľadávky ani nedohodol predkupné právo žalobcu na odkúpenie tejto pohľadávky. Všetky tieto zmeny by museli byť vykonané písomnou formou a podpísané oprávnenými osobami. Žalobcom navrhnutý dôkaz výsluch svedka pána Abraháma by nepreukázal skutočnosti dôležité pre toto konania. V zmysle znenia zmluvy o úvere, dlžník výslovne súhlasí s tým, že veriteľ môže kedykoľvek a bez jeho ďalšieho súhlasu postúpiť alebo previesť ktorékoľvek z jeho práv na inú osobu. Keďže žalobca nebol dlžníkom, nemohol dohodnúť so žalovaným 1/ dohodu nemožnosti postúpenia. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 4. Žalovaný 2./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žaloba bola od počiatku nedôvodná, čo platí aj o jej následných zmenách. Rozsudok súdu prvej inštancie tak v otázke prekážky litispendencie, nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a absencie naliehavého právneho záujmu považuje za správne. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému 2./ priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalovaný 4. / vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z obsahu odvolania sa nedozvedel z akých skutkových a právnych dôvodov žalobca napadá II. a IV. rozsudku. Žalobca nemal v čase začatia súdneho konania, nemá tohto času, a ani nikdy mať nemôže vecnú aktívnu legitimáciu ku žalobnému petitu v bode III žaloby, pretože nikdy nebol účastníkom daného hmotnoprávneho vzťahu, ktorého neplatnosti sa domáha, alebo od ktorého právne postavenie žalobca odvodzuje. Neplatnosť by mohla byť len predbežnou otázkou pre iné konania, ale naliehavý právny záujem na vyriešenie predbežnej otázky nie je daný v súdnom konaní. Negatívne určenie neexistencie práva, tak ako sa ho žalobca domáha voči žalovanému 4./, by spôsobovalo nemožnosť zapísania takejto požiadavky do úradne vedenej evidencie, pretože dlhodobo sa súdna prax prikláňa k názoru, že nie je možné sa v katastrálnom konaní domáhať výmazu vlastníka nehnuteľnosti. Súd nemôže vyniesť negatívny výrok v znení navrhovanom žalobcom, pretože zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti nie je možné dosiahnuť žalobou o určenie, že tu právo nie je. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Žalovaný 3./ svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu nevyužil. 7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného 1./,2./,4./ uviedol, že žalovaní popierajú unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu v rovine predkladania jeho údajne ničím nepodložených tvrdení týkajúcich sa dohody so žalovaným 1./ zo dňa 22.12.2001 ohľadne prísľubu o neprevedení zmenky vystavovanej žalobcom na tretiu osobu. Uvedenú skutočnosť je možné dosvedčiť prostredníctvom výsluchu pána Q. P., ktorý bol priamym účastníkom rokovaní medzi žalovaným 1./ a žalobcom. Žalovaný 2./ a žalovaný 4./ opakovane konštatujú, že žalobca nie je právnym účastníkom žiadneho zo žalovaných právnych vzťahov neplatnosti. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu v odvolaní ktoré bližšie špecifikoval. Žalobca kategoricky odmieta prekážku litispendencie vzhľadom na rozdielny okruh strán sporu, ako aj predmet súdneho konania. Zotrváva na odvolacom petite. 8. Žalovaný 2./ v duplike uviedol, že repliku žalobcu považuje za účelovú, bezpredmetnú, v ktorej nie je potrebné akokoľvek meniť už ním prezentovanú rozsiahlu argumentáciu vo vyjadrení k odvolaniu. Žalobca nereagoval na vyjadrenie k odvolaniu, ale len zopakoval všetky tvrdenia uvedené vo vlastnom podanom odvolaní, preto nie je k čomu sa vyjadrovať, resp. opakovanie argumentov by bolo zjavne neefektívne. 9. Žalovaný 4./ v duplike zotrval na svojich argumentoch prezentovaných vo vyjadrení.
10. Žalovaní 1./ a 3./ nevyužili svoje právo a dupliku nepodali. 11. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže právny záver súdu prvej inštancie o prekážke veci začatej a o absencii naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach vykazuje známky vecnej správnosti. 12. Žalobcom spochybnený právny záver súdu prvej inštancie o litispendencii zdôvodnený v odvolaní rozdielnym okruhom strán, ako aj rozdielnym predmetom sporu nemožno hodnotiť ako správny. Totožnosť strany sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia; a preto nie je rozhodujúce, či tá ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca, alebo žalovaný. Pridŕžajúc sa argumentácie žalobcu, táto okolnosť ani nie je žalobcom namietaná. Žalobca zastáva názor, že zhodnosť strán zakladajúca prekážku prv začatej veci spočíva v úplnej totožnosti sporových strán v oboch konaniach, t.j. nielen v označení subjektov, ale aj v jeho počte. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil možnosť prejednať a rozhodnúť o viacerých procesných nárokoch súčasne, bez vzájomného skutkového súvisu, objektívna kumulácia ktorá sa prirodzene odrazila na okruhu pasívne legitimovaných subjektoch. Procesné nároky súd zhodnocuje individuálne. Táto individualita sa vzťahuje nielen k posúdeniu práv z hľadiska hmotnoprávnych predpisov viažucich sa k žalobnému nároku, ale aj z aspektu splnenia procesných podmienok. Pre založenie prekážky prv začatého konania sa vyžaduje zhoda strán a predmetu, podmienky ktoré sú v časti určenia, že žalovaný 2/ nie je majiteľom ani veriteľom žalobcu zo zmenky, ktorá bola vystavená dňa 5.6.2006 naplnené, keďže na Okresnom súde Bratislava V prebieha pod sp.zn. 3CbZm 107/2016 konanie, v ktorom sa žalovaný 2./ domáha voči žalobcovi plnenia z tejto zmenky, čím je daná totožnosť strán. Nespochybniteľná je aj totožnosť predmetu konania, ktorý je nutné chápať ako nárok uplatnený z rovnakého skutkového základu, resp. skutkového deja, k naplneniu podmienky ktorej rovnako došlo, keďže základom, či už pre žalobu o plnenie, alebo žalobu o určenie je zmenka vystavená dňa 5.6.2006, v prípade ktorom si v konaní o plnenie zo zmenky musí súd prejudiciálne riešiť otázku vecnej legitimácie. Ak teda došlo zo strany súdu prvej inštancie v tejto časti žalobného nároku k zastaveniu konania s odkazom na ust. § 159 C.s.p. z dôvodu, že žaloba na plnenie vytvára prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu je tento postup súdu prvej inštancie vecne správny. 13. Za správny je treba považovať aj záver o nerozlučnom spoločenstve v časti určenia neplatnosti zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 23.5.2014. V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach totiž vystupujú ako nerozluční spoločnici všetci účastníci kúpnej zmluvy (pozri Zo Súdnej Praxe č. 3/2004). Ak sa teda žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy ktorej účastníkom bola aj spoločnosť Smart reality, s.r.o., ktorá v tomto konaní nevystupuje ako strana sporu, súd musí žalobu zamietnuť lebo nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu ( § 77 a § 78 C.s.p.). 14. Nad rámec potreby súd prvej inštancie ako ďalší dôvod zamietnutia tohto nároku uviedol aj absenciu naliehavého právneho záujmu, so záverom ktorým treba bezvýhradne súhlasiť. Ak žalobca zvolil určovaciu žalobu a neprichádza do úvahy určenie v zmysle § 137 písm. d) C.s.p., potom bolo povinnosťou žalobcu naliehavý právny záujem preukázať v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. ( rozhodnutie publikované v Z IV, s.176). Žalobca zdôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vznikom škody veľkého rozsahu. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné, či výrok rozhodnutia bude mať za následok zmenu práv a povinnosti, alebo postavenia žalobcu v hmotnoprávnych vzťahov. Pokiaľ tento výrok priamo, či nepriamo neovplyvní postavenie žalobcu (právne) nemôže byť naliehavý právny záujem daný. Určovací výrok nie je spôsobilý zlepšiť právne postavenie žalobcu, pretože ten svoje vlastníctvo nepreukazuje a nedomáha sa určenia, že práve žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, čím nemôže dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti a preto prípadný vyhovujúci rozsudok nie je pre žalobcu po právnej stránke významným a užitočným. 15. Rovnako tak správne je aj zamietnutie žaloby v časti určenia, že žalovaný 2./ a žalovaný 3./ nie je majiteľom a veriteľom pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže na takomto určení nemá žalobca naliehavý právny záujem. Žalobca totiž nie je právnym účastníkom žiadneho z právnych vzťahov záporného určenia ktorého sa touto žalobou domáha. Žalobca už v samotnom obsahu žaloby sa k naliehavému právnemu záujmu vyjadruje abstraktne, bez špecifikácie ohrozenia práva či hroziacej objektívnej právnej neistoty, resp. preukázania, že by sa jeho právne postavenie takýmto určením zmenilo, abstraktnosť ktorá zotrvala nielen počas celého konania pred súdom prvej inštancie, ale j v odvolacom konaní. Pokiaľ žalobca k preukázaniu naliehavého právneho záujmu pri objektívnej kumulácii en bloc označil „vznik škody veľkého rozsahu“, ide o primárne nepochopenie tohto inštitútu. Predmetná žaloba nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu,
ale k narušeniu právnej istoty; t.j. prípadné určenie že žalovaný 2./ a žalovaný 3./ nie je majiteľom a veriteľom pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky u žalovaného 2./ a .3/ nastolí značnú právnu neistotu otvorí, a vyvolá ďalšie spory sporových strán a to bez zmeny právneho postavenia žalobcu, ktorý podľa svojho tvrdenia bol spoločníkom v spoločnosti Smart reality, s.r.o.. Zhrnutím vyššie uvedeného možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dospel z hľadiska skúmania naliehavého právneho záujmu k právnemu záveru o jeho absencii, tak je jeho právne posúdenie vecne správne. 16. Žalobca odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Odvolací súd nespochybňuje, že návrh na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky môže podať aj dlžník, avšak za predpokladu, že preukáže, že má na tomto určení naliehavý právny záujem, záver ktorý explicitne vyplýva, aj z cit. rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa neodklonil od všeobecnej charakteristiky pojmu „naliehavý právny záujem“ ani od právnych záverov vyjadrených v žalobcom označenom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže predpoklady pre posúdenie dôvodnosti použitia určovacej žaloby z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 C.s.p. nevyložil odlišne, resp. pripustil možnosť domáhať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, avšak za predpokladu, preukázania naliehavého právneho záujmu, k čomu v danom prípade nedošlo, keďže požadované určenie by právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo, nakoľko žalobca nebol dlžníkom zmluvy o postúpení pohľadávky.
16.1. Žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov - výsluchu svedka Q. P.. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevykonanie navrhnutých dôkazov v bode 15. riadne odôvodnil, so záverom ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd a preto nevykonanie navrhovaného dôkazu nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Naviac, z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012), v dôsledku čoho odvolacia námietka by nebola spôsobilá zhojiť nedostatok preukázania naliehavého právneho záujmu a tak privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
16.2. Žalobca napokon vytkol súdu prvej inštancie aj odklon od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k.2Cob 272/2008 o dňa 25.8.2009. Pojem „ustálená rozhodovacia prax súdu“ sa ale nenapĺňa rozhodnutiami krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky, ani Európskeho súdu pre ľudské práva (3Cdo/6/2017, 3Cdo/165/2018, 6Cdo/79/2017, 8Cdo/102/2017), v dôsledku čoho nedošlo postupom súdu prvej inštancie tým, že sa k cit. rozhodnutiu súd prvej inštancie nevyjadril k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16.3. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni súdu vo veci ďalej konať, meritórne sa ňou zaoberať, z dôvodu ktorého námietky žalobcu uvedené v písomnom odvolaní týkajúce sa hmotnoprávnych dôvodov neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sú právne irelevantné, pretože ak súd nemá preukázaný naliehavý právny záujem na danom určení je súčasne vylúčené, aby bola žaloba preskúmavaná súdom po stránke vecnej ( porovnaj Rozsudky NS SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006, 2 Cdo 231/2007 ). 17. Keďže žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom bránené v uplatnení prostriedkov procesného útoku v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania na prvoinštančnom súde, nebol zistený nesprávny postup súdu porušením predvídateľnosti súdneho rozhodnutia ako aj nesprávneho vyhodnotenia dôkazov je nutné
považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne v dôsledku čoho došlo odvolacím súdom k potvrdeniu napadnutého rozsudku v jeho zastavujúcej ( výrok I.) a zamietajúcej časti ( výrok II.) v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania ( výrok III. a IV.) o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na pomer úspechu strán sporu vo veci.
18. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaného 1./ , 2./, 3./ a 4./ rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, mali žalovaní 1./ , 2./, 3./ a 4./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).