Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/79/2017

Identifikačné číslo spisu: 8614202310 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Danica Kočičková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8614202310.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. B., bývajúceho v T., XXXX B., J., zastúpeného splnomocnenkyňou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanej F. O., bývajúcej v C., zastúpenej JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 27. októbra 2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Svidník (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“) č. k. -129 z 18. mája 2015, ktorým okresný súd zamietol žalobu o ochranu osobnosti, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal nárokov vyplývajúcich „zo zásahu do jeho osobnostných práv“ (do práva na súkromie a do práva na ľudskú dôstojnosť). V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, že žalovaná nie je v spore vecne pasívne legitimovaná. Stotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu, že žalovaná nevybočila z rámca činnosti právnickej osoby, s ktorou je v pracovnom pomere v súvislosti s konaním, ktorým mala zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu tým, že mu dňa 11. 11. 2013, 12. 11. 2013 a 5. 9. 2014 ako riaditeľka materskej školy neumožnila stretnutie s maloletou dcérou. Poukázal pritom na skutkové zistenia, že žalovaná videla žalobcu prvýkrát a nemala istotu, že sa jedná o rodiča dieťaťa, a že mala vedomosť o nezhodách a prebiehajúcom rozvodovom konaní rodičov dieťaťa, súčasťou ktorého bola úprava práv a povinností k ich maloletej dcére.

2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ) dňa 20. 2. 2017 dovolanie, ktoré odôvodnil poukazom na a ,

(ďalej v texte aj „“). Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom zdôraznil, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že konanie žalovanej možno považovať za činnosť právnickej osoby. Odvolací súd a aj súd prvej inštancie nesprávne aplikovali na zistený skutkový stav ust. , keď dospeli k záveru, že konanie žalovanej nemožno považovať za exces - vybočenie z činnosti právnickej osoby. Aplikovanie uvedeného ustanovenia na daný prípad by bolo správne len v tom prípade, ak by konanie žalovanej spĺňalo predpoklady miestneho, časového a vecného vzťahu k činnosti jej zamestnávateľa, ktoré v danom prípade absentovali, keďže predškolské zariadenie nie je oprávnené rozhodovať o výkone rodičovských práv žalobcu k jeho maloletému dieťaťu. V súvislosti s ust. poukázal na to, že odvolací súd otázku, či u žalovanej išlo o exces posúdil odlišne ako Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. . Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému v zmysle ust. v dovolaní uviedol, že právna otázka excesu nebola doteraz Najvyšším súdom Slovenskej republiky riešená, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 27. 10. 2016 a rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. z 18. 5. 2015 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k obsahu dovolania žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas ( ) a naň oprávnenou osobou ( ), zastúpenou v zmysle skúmal, či sú splnené ďalšie predpoklady a podmienky prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone ( až 435 ) a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.

6. Podľa , proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Podľa , , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

9. Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že základom jeho argumentácie vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa a písm. c ) bolo na jednej strane tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a súčasne tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a sp. zn. .

10. Pri takomto vymedzení dovolacích dôvodov nemožno považovať podmienky prípustnosti dovolania

za splnené, pretože súčasné uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa písm. b) a písm. c) ust. sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje (nemožno súčasne tvrdiť, že právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená a zároveň tvrdiť, že je ním rozhodovaná rozdielne). Okrem toho žalobca v dovolaní vo vzťahu k tvrdenému rozdielnemu rozhodovaniu dovolacieho súdu označil len rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť možno pod pojmom dovolací súd rozumieť len Najvyšší súd Slovenskej republiky a nie aj Najvyšší súd Českej republiky. Keďže žalobca neoznačil v dovolaní žiadne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých by bola rozdielne riešená otázka excesu z činnosti zamestnávateľa, prípustnosť dovolania podľa neprichádza do úvahy.

11. Rovnako nebola daná ani prípustnosť dovolania podľa , pretože otázka excesu z činnosti právnickej osoby bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, a to v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. septembra 2013, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. 9/2014 s právnou vetou: „Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby ( a nasl. ) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti.“

12. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie žalobcu podľa odmietol.

13. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa tak, že žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože jej preukázateľne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.