Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-9-2024.pdf
PDF · 98.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/9/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX C, L., zastúpeného: FAIRSQUARE, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Lazaretská 3/A, 811 09 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX L., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Súd u k l a d á žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to do 10 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
1.1. Návrhom z 23.02.2024 (doručený súdu 27.02.2024) sa žalobca domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému prikáže zdržať sa takého konania, ktoré by obmedzovalo žalobcu vo výkone práva nerušene užívať nehnuteľnosť:
nachádzajúcu sa v okrese Bratislava II, v obci L. - K., k. ú. V., vedených Okresným radom Bratislava, katastrálnym odborom, zapísanej na liste vlastníctva číslo: XXXX, stavba so súpisným číslom: XXXXX, nachádzajúcej sa na pozemku, parcela číslo: XXXXX/XXX, druh stavby: 9, popis - stavby: D.. SO XX objekt A, byt s vchodom (číslo) Na križovatkách XX/E, poschodie: 1, číslo bytu: X-X.XX, súpisné číslo: XXXXX, vo vlastníctve žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X k celku, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXXX k celku; nebytový priestor č. D vchod Na križovatkách, poschodie
- X suterén, súpisné číslo XXXXX, druh nebytového priestoru 2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX vo vlastníctve žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX k celku, (ďalej len „Nehnuteľnosť“),
a to najmä zasahovať do zámku vchodových dverí tejto nehnuteľnosti, vstupovať bez prítomnosti žalobcu do týchto nehnuteľnosti, zdržať sa všetkých úkonov, ktoré by viedli k obmedzeniu dodávky plynu, elektriny a vody do týchto nehnuteľností a/alebo iným spôsobom obmedzili žalobcu v nerušenom užívaní týchto nehnuteľností a výkone práva bývania a užívania týchto nehnuteľností.
1.2. Návrh odôvodnil tým, že v Nehnuteľnosti býva viac ako 10 rokov, pričom túto Nehnuteľnosť v roku 2013 daroval synovi Z. V. s tým, že Z. V. sa zaviazal, že Nehnuteľnosť bude môcť žalobca nerušene doživotne bezodplatne užívať, čomu tak 10 rokov aj bolo, až donedávna. Žalobca mal za
to, že vzhľadom na nerušený výkon bezplatného užívania bytu vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezplatného doživotného užívania Nehnuteľnosti, ktorého potvrdenia sa bude domáhať samostatnou žalobou. Uvedené má vyplývať aj z komunikácie syna žalobcu a bývalej partnerky žalobcu. Okrem Nehnuteľnosti daroval žalobca synovi v rokoch 2013 a 2014 aj ďalšie nehnuteľnosti a obchodný podiel v spoločnosti KUBER spol s r.o.. Žalobca je majiteľom zmenky na sumu 1.500.000,- €, ktorej dlžníkom je jeho syn Z. V.. Keďže tento zmenku dobrovoľne neuhradil, žalobca sa domáha ochrany na Mestskom súde Bratislava III, kde súd vydal platobný rozkaz. Po začatí daného súdneho konania sa začal žalobcov syn hromadne zbavovať majetku, a to aj Nehnuteľnosti, v ktorej žalobca trvale žije, s tým, že túto previedol na žalovaného, ktorý je dlhoročným priateľom syna žalobcu. Žalovaný o existencii pohľadávky žalobcu voči synovi mal vedomosť, a tiež aj o tom, že túto pohľadávku syn žalobcu neuhradil. Žalovaný tak isto pozná aj žalobcu, a vie o tom, že žalobca v Nehnuteľnosti dlhodobo žije, a že na základe dohody s Z. V. má žalobca právo doživotného užívania Nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného, syna žalobcu a ďalších osôb ide o koordinované konanie s cieľom zbaviť sa majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Žalobca sa teda bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv žalobami o určenie neúčinnosti právneho úkonu a návrhmi na nariadenie neodkladných opatrení. Napriek tomu, že žalovanému bolo uznesením Mestského súdu Bratislava IV z 31.01.2024 sp. zn. 27C/58/2023 zakázané nakladať s Nehnuteľnosťou, žalobca bol nútený sa domáhať ochrany svojich práv aj týmto návrhom z dôvodu, že má reálnu obavu, že žalovaný mu zamedzí vstup do bytu a neumožní mu vykonávať právo doživotného užívania bytu. Dňa 23.01.2024 žalobca zistil, že má zalepené vchodové dvere do bytu, zámok do bytu bol zničený a nebolo možné odomknúť dvere. Na páske bolo napísané „Kontaktujte majiteľa“. Žalobca nemá žiadny kontakt na žalovaného a má reálnu obavu o svoj majetok nachádzajúci sa v byte a o svoj život a zdravie, keď bez jeho vedomia sa pravdepodobne práve žalovaný pokúšal bez vyzvania násilím vlámať do bytu. Žalobca sa obáva, že toto sa bude opakovať a z neho sa stane bezdomovec. Žalobca je ako invalidný dôchodca bez finančných prostriedkov, ktorý nevlastní žiadne nehnuteľnosti, a jediným príjmom je invalidný dôchodok. Žalobca má za to, že toto sú koordinované kroky s cieľom, aby žalobca prestal uplatňovať svoje právo na zaplatenie pohľadávky zo zmenky voči svojim synom. Toto podozrenie má žalobca aj vzhľadom na kroky synov voči nemu z cca pred roka, kedy mu znemožnili vstup do miestnosti, kde mal žalobca archív účtovníctva, kedy mu deaktivovali sim kartu v alarme na nehnuteľnosti v L., pričom neskôr došlo k vykradnutiu danej nehnuteľnosti, kedy mu vyhodili osobné veci z nehnuteľnosti v L., ktoré tam boli uložené na základe dohody s E. V., kedy došlo k odstráneniu a premiestneniu osobných a pracovných vecí a náradia z rodinného domu v L., kedy došlo k deaktivácii sim karty, ktorá sa nachádzala v Nehnuteľnosti, a teda žalobca nemá informácie o možnom vlámaní, kedy došlo k deaktivácii sim kariet, ktoré žalobca používal 30 rokov na komunikáciu s kamarátmi a rodinou, a ktoré slúžili ako zabezpečenie k účtom na internete (gmail, facebook), kedy došlo k znemožneniu prístupu do e-mailovej adresy žalobcu, kedy došlo k odstráneniu žalobcovej poštovej schránky na D. XX/A, kedy došlo k vyhrážaniu sa zo strany žalovaného, že žalobcu svojpomocne vyprace z Nehnuteľnosti, a kedy došlo k zrušeniu trvalého pobytu žalobcu na X. XX.
1.3. Žalobca k návrhu priložil nasledovné prílohy:
1.3.1. Darovacia zmluva k nehnuteľnostiam na Z. V., 1.3.2. List vlastníctva č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, 1.3.3. LV č. XXXX - z XX.XX.XXXX, 1.3.4. Komunikácia syna žalobcu a B. R. - L. 1.3.5. platobný rozkaz vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-14CbZm/26/2023, 1.3.6. Úplný výpis z obchodného registra o spoločnosti KUBER spol. s r.o., 1.3.7. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31.1.20224 sp. zn. 27C/58/2023 1.3.8. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV - voči O. P. 1.3.9. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV - voči E. V. 1.3.10. Uznesenie Krajského súdu Trenčín - voči C. J. 1.3.11. Fotografia vchodových dverí bytu zo dňa 23.02.2024 1.3.12. Informácia o vyplácaní dôchodku zo sociálnej poisťovne z júla 2023
2. Posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu
2.1. Súd má po preštudovaní návrhu za to, že návrh žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalobca neosvedčil podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia, a ktoré by legitimizovali obmedzenie žalovaného vo výkone vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti.
2.2. V zmysle § 326 ods. 1 CSP:
„V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“
2.3. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa teda opisujú skutočnosti, ktoré majú hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu tak nevykonáva klasické dokazovanie, teda dôkazy nemusia preukazovať dôvodnosť nároku, ale postačí len osvedčenie dôvodnosti nároku. Teda ide o nižšiu mieru potreby zistenia skutkového stavu.
2.4. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012).
2.5. „Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)
2.6. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že návrh nepovažuje za dôvodný, a to na základe zásady proporcionality a primeranosti. Súd uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd vždy posudzovať okrem toho, či sú skutočnosti tvrdené žalobcom v dostatočnej miere osvedčené, aj to, či uloženou povinnosťou sa dosiahne ochrana, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či uloženou povinnosťou nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu, či právne účinky neodkladného patrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (k tomu pozri komentár k § 325 v Y., M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár 2. vydanie. C. H. L.. Praha. 2022)
2.7. Žalobca dôvodnosť návrhu stavia na tom, že mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu s obsahom doživotného užívania Nehnuteľnosti, a to na základe toho, že sa tak dohodol so synom Z. V., ktorému Nehnuteľnosť prostredníctvom darovacej zmluvy daroval, a na základe toho, že toto právo už viac ako 10 rokov nerušene vykonával.
2.8. Žalobca však podľa súdu neosvedčil, že by mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu s obsahom doživotného užívania Nehnuteľnosti, skutočne patrilo. Žalobca v prospech tohto tvrdenia argumentuje troma dôvodmi:
2.8.1. jeho syn Z. V. ako obdarovaný sa mal zaviazať, že byt bude môcť žalobca nerušene doživotne bezplatne užívať, 2.8.2. žalobca Nehnuteľnosť nerušene užíval viac ako 10 rokov, čím vydržal právo zodpovedajúce danému vecnému bremenu, a 2.8.3. existenciu tohto práva potvrdzuje aj komunikácia medzi synom žalobcu ako obdarovaným a bývalou partnerkou žalobcu.
2.9. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
2.10. V zmysle § 151o Občianskeho zákonníka druhej a tretej vety platí, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobie. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
2.11. Podľa názorov právnej doktríny, ako aj judikatúry súdov platí, že:
„Vydržanie vecného bremena len na základe ústnej zmluvy o jeho zriadení nemôže založiť dobrú vieru držiteľa, že mu také vecné právo patrí (Ro NS ČR z 21. 8. 2000, sp. zn. 22 Cdo 1007/1998).
Skutočnosť, že právny subjekt užíva cudziu vec so súhlasom jeho vlastníka, hoci aj dlhú dobu, nemusí ešte sama osebe viesť k záveru, že tento subjekt je oprávneným držiteľom; z uvedených dôvodov nemôže dôjsť k vydržaniu ani vlastníckeho práva, ani vecného bremena (Uz KS v Ústí nad Labem z 8. 9. 1995, sp. zn. 9 Co415/1995).“
„Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ich spôsobiacich) nevie a nemusí vedieť, môže však ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (Ro NS ČR z 22. 10. 2002, sp. zn. 22 Cdo 929/2001).“
Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, komentár k § 151o Občianskeho zákonníka
2.12. „Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“. 15.3. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 12/2010 <https://www.judikaty.info/document/nssr/7646> na vyššie uvedené nadviazal konštatovaním, podľa ktorého „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. 15.4. Aj v ďalších rozhodnutiach (viď napríklad 4 Cdo 287/2006 <https://www.judikaty.info/document/nssr/5276> a 5 Cdo 234/2009 <https://www.judikaty.info/document/ nssr/19450>) najvyšší súd vysvetlil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec (držiteľ) nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (3 Cdo 97/2009 <https://www.judikaty.info/document/nssr/7938>, 4 Cdo 283/2009 <https://www.judikaty.info/ document/nssr/71832>, 5 Cdo 30/2010 <https://www.judikaty.info/document/nssr/17995>, 3 MCdo
7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010 <https://www.judikaty.info/document/nssr/5999>). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.“
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/147/2016 z 22.02.2018, uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 62/2018
2.13. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu teda bol potrebný vklad do katastra nehnuteľností, pričom súd z príslušného listu vlastníctva má za osvedčené, že vecné bremeno k Nehnuteľnosti na liste vlastníctva zapísané nie je. Ani v darovacej zmluve nie je žiadna zmienka o tom, že by obdarovaný prejavil vôľu zriadiť vecné bremeno v prospech žalobcu ako darcu. V spoločnosti je zaužívaná prax, že ak rodič daruje nehnuteľnosť, v ktorej dovtedy býval, na svoje deti, tak býva pravidlom, že sa v rámci darovacej zmluvy zriadi aj vecné bremeno doživotného užívania danej nehnuteľnosti v prospech darcu. Ak teda zmluvné strany darovacej zmluvy chceli takéto vecné bremeno zriadiť, mali príležitosť to upraviť práve v darovacej zmluve.
2.14. Žalobcove tvrdenie, že sa obdarovaný zaviazal, že tam môže žalobca naďalej bezplatne bývať, alebo že sa tak s obdarovaným dohodli (zrejme ústne, lebo písomnú dohodu žalobca nepredložil), je tak bez právneho významu, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká až vkladom do katastra nehnuteľností, pričom ak ide o zmluvný základ, tak je možná len písomná zmluva. Neobstojí zároveň ani tvrdenie žalobcu, že toto právo vykonával viac ako desať rokov, a preto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržal. V takomto prípade totiž na strane žalobcu absentuje dobrá viera v to, že je jeho držba vecného bremena vzhľadom na všetky okolnosti oprávnená. Keby napríklad v darovacej zmluve bolo upravené vecné bremeno, a príslušný orgán by povolil vklad takéhoto práva, a z rôznych dôvodov by bola takáto darovacia zmluva od začiatku neplatná, vtedy by sa dalo hovoriť o dobrej viere na strane žalobcu a oprávnenosti takejto držby. Ale v prípade v tomto spore, kedy absentuje jednak písomná zmluva o zriadení vecného bremena, a absentuje aj zápis v katastri nehnuteľností, žalobcovi dobrá viera v oprávnenosť jeho držby nemôže svedčiť. Ako súd citoval vyššie právnu doktrínu a judikatúru, samotný výkon práva nie je dostatočný na vydržanie takéhoto práva.
2.15. Čo sa týka komunikácie, ktorú doložil žalobca do spisu (viď bod 1.3.4. vyššie), tu treba uviesť, že síce súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie ako pri rozhodovaní vo veci samej, avšak táto komunikácie je v podstate len snímka zrejme z mobilného telefónu, z bližšie neurčenej aplikácie (Whatsapp, Messenger, atď), kde však nie je zistiteľné, z akého dátumu táto komunikácia má byť, a akej nehnuteľnosti sa má presne týkať. Z tejto komunikácie je zistiteľné iba to, že osoba, ktorú druhá osoba (túto druhú osobu označuje žalobca ako svoju bývalú partnerku) označuje ako „Luki“, čo by zrejme aj mohol byť syn žalobcu ako obdarovaný, tvrdí, že (žalobcu) „nevieme ho vyhodit na ulicu aj kebyze chceme lebo ma tam pravo dozitia“. Aj keby súd pripustil, že toto písal syn žalobcu a mal na mysli predmetnú Nehnuteľnosť, tak je to tiež bez právneho významu, lebo ani (mylná) predstava obdarovaného, že darcovi vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nepredstavuje legitímny dôvod vzniku vecného bremena alebo oprávnenosť držby žalobcu, ktorý by mal na základe toho byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezplatného dožitia patrí. Ak by právo zodpovedajúce vecnému bremenu mohlo vzniknúť aj na základe ústnej alebo konkludentnej zmluvy a nebol by potrebný vklad do katastra nehnuteľností, vtedy by súd mal vznik práva zodpovedajúce vecnému bremenu za osvedčený. Avšak vzhľadom na platnú právnu úpravu vzniku takéhoto práva, vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu súd za osvedčený nemá.
2.16. Súd pre úplnosť uvádza, že týmto neprezumuje prípadný neúspech žalobcu v konaní o určení, či mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Súd uvádza len toľko, že na nariadenie neodkladného opatrenia vznik tohto práva v dostatočnej miere, potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca neosvedčil.
2.17. Vzhľadom na uvedené nie je na mieste, aby súd neodkladným opatrením obmedzil žalovaného v jeho vlastníckom práve k Nehnuteľnosti, a preto rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.
3. Trovy konania
3.1. Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, pričom ide o návrh konzumujúci vec samu, žalovaný mal vo veci plný úspech. V takom prípade by mal nárok na náhradu trov konania žalovaný, ale keďže mu žiadne v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli, a vzhľadom na charakter tohto konania ani vzniknúť nemohli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
4. Súdny poplatok
4.1. Keďže žalobca v rozpore s § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nezaplatil súdny poplatok, súd mu v zmysle položky č. 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 3 uložil povinnosť, aby najneskôr do 10 dní zaplatil poplatok vo výške 16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Ak sa súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.