Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/287/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava

Górásza, v právnej veci navrhovateľov 1/ A. L., bývajúceho v D, 2/ M. L., bývajúcej v D,

zastúpených JUDr. O. P., advokátkou so sídlom v D, proti odporcom 1/ Ing. V. Š.,

bývajúcemu v P, 2/ MUDr. V. Š., bývajúcej v P, zastúpeným JUDr. M. Č., advokátom

spoločnosti B, advokátska kancelária so sídlom v B, o určenie vlastníckeho práva, vedenej

na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn. , na dovolanie odporcov 1/, 2/

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2006, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája

2006, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Trenčíne rozsudkom z 24. januára 2006 č.k. -172

zamietol návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to garáže súp.č. X na parcele

2

č. X a parcely č. X o výmere X m, zapísaných na LV č. X kat.úz. D. Rozhodnutie odôvodnil

tým, že v konaní bolo nesporné, že navrhovatelia 1/, 2/ predmetné nehnuteľnosti užívali

najmenej od roku 1980, platili za odber elektriny a aj daň z nehnuteľnosti. Od počiatku však

boli uzrozumení, že predmetné nehnuteľnosti, konkrétne pozemok, dostali podľa vtedy

platného do osobného užívania odporcovia 1/, 2/, ktorí i začali

s výstavbou garáže. Navrhovatelia 1/, 2/ začali rokovať o odkúpení predmetných

nehnuteľností, boli vykonané kroky k ich prevodu, ale kúpna zmluva uzavretá nebola. Podľa

platného v čase rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy bolo potrebné

uzavrieť písomnú zmluvu podľa § 134 ods. 2. Navrhovatelia 1/, 2/ tvrdili, že predmetné

nehnuteľnosti užívali v dobrej viere, nakoľko s odporcami podpísali dotazník a čestné

vyhlásenie na spoplatnenie zmluvy. Už samotná táto listina predpokladala uzavretie zmluvy,

keď sa priamo na zmluvu vo svojom texte odvolávala. Nemohlo preto obstáť tvrdenie

navrhovateľov 1/, 2/, že podpísaním predmetného dotazníka považovali kúpu za uzavretú a

len neznalosť práva im zabránila vykonať aj ďalšie kroky. Medzi účastníkmi nedošlo

k dohode o obsahu zmluvy, nakoľko zostala sporná kúpna cena. Za oprávnenosť držby

nemohol súd prvého stupňa považovať ani skutočnosť, že navrhovatelia 1/, 2/ platili elektrinu,

keďže nehnuteľnosť sami užívali. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom 1/, 2/ ich

náhradu nepriznal, nakoľko im v konaní trovy nevznikli.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ rozsudkom z 31. mája 2006

sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil navrhovateľov 1/, 2/ za

2

bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľností parcely č. X o výmere X m, zastavaná plocha

a garáže súp.č. X postavenej na parcele č. X, zapísaných na LV č. X kat.úz. D. Odporcom 1/,

2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov

prvostupňového konania 21 742,80 Sk a náhradu trov odvolacieho konania 8 011 Sk k rukám

ich právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na rozdiel od prvostupňového

súdu mal za to, že i keď dotazník vyplnený navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom 1/ nemá

náležitosti riadnej kúpnej zmluvy, postačuje na to, aby zakladal dobromyseľnosť

navrhovateľov 1/, 2/. Bol teda domnelým právnym titulom k tomu, aby boli presvedčení,

že od roku 1980 majú garáž skutočne vo vlastníctve. Dobromyselnosť navrhovateľov 1/, 2/

vyvodil aj z toho, že rozostavanú garáž, t.j. hrubú stavbu dostavali a od roku 1980 až do

roku 1996 nerušene užívali. Odporca 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa domáhal

svojich práv k spornej garáži. Pokiaľ by sa bol cítil ako vlastník, nenechal by túto garáž

v bezplatnom užívaní navrhovateľom 1/, 2/ po dobu 16 rokov. Odvolací súd dospel k záveru,

že ku dňu 1. januára 1992 vzhľadom na prechodné ustanovenia § 868 a § 872 ods. 6

v spojení s dochádza zo strany

navrhovateľov 1/, 2/ k vydržaniu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ

namietala odporkyňa 2/ (manželka odporcu 1/), že predmetný dotazník nepodpísala, mal

odvolací súd za to, že sa v zákonnej premlčacej lehote nedovolala relatívnej neplatnosti tohto

právneho úkonu, preto mal za to, že tento bol platný.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dňa 10. augusta 2006 dovolanie

odporcovia 1/, 2/, ktorí žiadali rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/

). Poukázali na to, že navrhovatelia nepreukázali existenciu oprávnenosti svojej držby,

nakoľko nepredložili súdu dôkazy o existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti,

ktorej neexistencia spôsobuje podľa právnych predpisov, platných ku dňu, od ktorého

navrhovatelia odvodzujú vznik svojho vlastníckeho práva, absolútnu neplatnosť prevodu

nehnuteľnosti. Nepreukázali tiež súhlas oboch bezpodielových spoluvlastníkov s prevodom

nehnuteľnosti, čo takisto spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Právne posúdenie

oprávnenosti držby navrhovateľov vychádzalo výlučne zo subjektívneho hľadiska

navrhovateľov a odvolací súd neprihliadol na objektívnu stránku danej veci. Oprávnenosť

podľa dovolateľov nie je možné zakladať na omyle, ktorému sa mohli navrhovatelia pri

bežnej opatrnosti vyhnúť. Odvolací súd pri právnom posúdení postupoval v rozpore s § 130

ods. 1 , keď neposudzoval všetky okolnosti nadobudnutia držby.

V rozpore s považoval dotazník a čestné vyhlásenie za právny

úkon a v rozpore s až považoval tento dokument za

zmluvu.

Navrhovatelia 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu poukázali na to, že odporcovia

sa dovolávajú neplatnosti právneho úkonu, ktorú neplatnosť však sami spôsobili.

Navrhovatelia 1/, 2/ videli na dotazníku podpisy oboch odporcov, a nemali dôvod pochybovať

o ich pravosti, keď obaja boli prítomní pri preberaní peňazí a pri jeho odovzdávaní. Od

podpísania dotazníka a čestného vyhlásenia užívali navrhovatelia 1/, 2/ garáž ako vlastnú,

odporcovia sa o ňu nikdy nezaujímali a navrhovateľov nekontaktovali, pretože si boli vedomí,

že garáž predali. Pokiaľ by navrhovateľ 1/ nechcel v roku 1996 prepísať garáž na syna,

dodnes by garáž nerušene užívali. Žiadali preto dovolanie odporcov 1/, 2/ ako neopodstatnené

zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ods. l ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods. l ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ods. l ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, že dovolanie odporcov 1/, 2/ je dôvodné.

Podľa ustanovenia , v znení do 1. júla 2007 (ďalej len ), podľa

ktorého je s poukazom na ustanovenie potrebné vec právne

posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil

( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolatelia ani vo svojom dovolaní nenamietali, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Z obsahu dovolania odporcov 1/, 2/ vyplýva, že títo ako dovolací dôvod uplatňujú

ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad ide v prejednávanej veci.

Vzhľadom na obsah podaného dovolania odporcami 1/, 2/ bolo potrebné v danej veci

posúdiť správnosť záveru odvolacieho súdu o splnení podmienok vydržania nehnuteľnosti –

2

parc.č. X o výmere X m , zastavaná plocha a nádvorie a garáže súp.č. X, postavenej na parc.

č. X, zapísaných na LV č. X kat.úz. D navrhovateľmi 1/, 2/ do ich bezpodielového

spoluvlastníctva.

Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad

vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius

possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou

nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo

nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je

nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia

zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu

rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo

vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady : a/ nadobúdateľ je

oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou

je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby,

c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či

držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať

len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť

posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,

ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte

požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo

nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,

stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom

je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide

o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého

možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré

budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí

nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe

podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ

preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre

zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto

nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom

veci, dostatočne opodstatňuje.

Odvolací súd pri právnom posudzovaní danej veci tieto skutočnosti a zásady

nesprávne vyhodnotil.

Dovolací súd sa preto nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu v otázke

dobromyseľnosti držby navrhovateľov 1/, 2/. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná

so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého

mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže

rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva,

darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Dotazník a čestné vyhlásenie však

žiadnym takýmto právnym, ani domnelým právnym úkonom nie je. Vyvodzovanie

dobromyseľnosti navrhovateľov 1/, 2/ len z dotazníka a čestného vyhlásenia, ktoré

vyhodnotil odvolací súd, ako domnelý právny titul, bez zohľadnenia zachovania náležitej

opatrnosti, ktorú bolo možné s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na

navrhovateľoch 1/, 2/ požadovať, je v rozpore s platnou právnou úpravou, upravujúcou

inštitút vydržania. V konkrétnej veci mali alebo mohli mať navrhovatelia 1/, 2/ pochybnosti,

že užívajú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudli, keď priamo v texte dotazníka je

uvedená povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu o prevode nehnuteľnosti s jej dôsledkami

( v tom čase platného a účinného ). V tejto súvislosti je

potrebné uviesť aj to, že k uzavretiu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti nedošlo,

o čom takisto navrhovatelia 1/, 2/ vedomosť mali. Skutočnosť, že došlo k peňažnému plneniu

medzi účastníkmi takisto nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako právny titul,

dosvedčujúci prevod vlastníctva, keď bolo zrejmé aj to, že medzi účastníkmi nedošlo

k dohode ohľadom výšky kúpnej ceny. To, že odporcovia 1/, 2/ sa už ako vlastníci (po roku

1991, t.j. po novele ) nedomáhali

svojich vlastníckych práv, nemožno posúdiť ako skutočnosť potvrdzujúcu dobromyseľnosť

navrhovateľov 1/, 2/ o ich oprávnenej držbe. Vlastníkovi takáto povinnosť, domáhať sa

výkonu svojich vlastníckych práv alebo iným spôsobom ich riešiť (nájomné a pod.), zo

žiadneho právneho predpisu nevyplýva.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že rozsudok odvolacieho súdu, ktorým tento

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil navrhovateľov 1/, 2/ za bezpodielových

spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností titulom vydržania, spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ) a dovolanie odporcov 1/, / bolo

dôvodné. V kontexte nesprávneho právneho záveru odvolacieho súdu v otázke vlastníctva,

nepovažoval dovolací súd za potrebné riešiť jeho právny záver ohľadom podpisu odporkyne

2/ na dotazníku, na ktorý poukazovali dovolatelia 1/, 2/.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b

ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), pričom právny

názor dovolacieho súdu je záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2007

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :