Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Vyd/2/2026

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., proti odporcom: 1. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 2. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 3555/36, IČO: 17 335 345, v konaní o potvrdení vydržania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ dňa 27.03.2026 v spojení s doplňujúcim podaním zo dňa 05.05.2026 podal na tunajšom súde návrh na začatie o potvrdení vydržania ktorým žiadal, aby súd rozhodol o tom, že nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Humenné pre katastrálne územie D., E. D., E. B. na liste vlastníctva č. X - parcela registra „C" č. XX – záhrada o výmere XXX m2, na liste vlastníctva č. XXX - parcela registra ,,E“ č. XX – záhrada o výmere XXX m2, parcela registra ,,E“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, nadobudol vydržaním.

2. Podanie návrhu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely č. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X XXX m2, a rodinného domu súp. XX. postaveného na tejto parcele. Predmetné pozemky bezprostredne susedia s touto jeho nehnuteľnosťou a spolu s ňou tvoria jeden funkčný celok. Sú oplotené spolu s pozemkom v jeho vlastníctve, majú spoločný vstup a dlhodobo slúžia na účely bývania, hospodárenia a bežného užívania rodinného domu. Tieto pozemky spolu užíval s rodinou jeho manželky už od roku XXXX, kedy sa stal súčasťou rodiny. Počas celého obdobia sa podieľal na starostlivosti o dom, záhradu a všetky prislúchajúce pozemky. Po nadobudnutí vlastníctva domu v roku 2013 tieto pozemky užíva samostatne, nepretržite a výlučne až dodnes. Počas celej doby je v dobrej viere pri bežnej opatrnosti pozemky užíval a nemal pochybnosti o ich oprávnenom vlastníctve. Domnieval sa, že z titulu dlhodobého hľadiska je ich vlastníkom, že mu patria podľa práva, s tým vedomím ich užíval, staral sa o ne a zveľaďoval ich. Je presvedčený, že spĺňa predpoklady pre nadobudnutie ich vlastníctva – nepretržitá držba viac ako 10 rokov, pokojná a nerušená držba, držba vykonávaná ako vlastnícka, dobromyseľná držba.

3. K návrhu pripojil navrhovateľ čestné vyhlásenie zo dňa 22.04.2026 v ktorom uvádza, že predmetné pozemky bezprostredne susedia s jeho nehnuteľnosťou a spolu s ňou tvoria jeden funkčný celok. Sú oplotené spolu s pozemkom v jeho vlastníctve, majú spoločný vstup a dlhodobo slúžia na účely bývania, hospodárenia a bežného užívania rodinného domu. Tieto pozemky spolu užíval s rodinou jeho manželky už od roku 1976, kedy sa stal súčasťou rodiny. Počas celého obdobia sa podieľal na starostlivosti o dom, záhradu a všetky prislúchajúce pozemky. Po nadobudnutí vlastníctva domu v roku 2013 tieto pozemky užíva samostatne, nepretržite a výlučne až dodnes. Počas celej doby je v dobrej viere pri bežnej opatrnosti pozemky užíval a nemal pochybnosti o ich oprávnenom vlastníctve. Domnieval sa, že z titulu dlhodobého hľadiska je ich vlastníkom, že mu patria podľa práva, s tým vedomím ich užíval, staral sa o ne a zveľaďoval ich. Je presvedčený, že spĺňa predpoklady pre nadobudnutie ich vlastníctva

– nepretržitá držba viac ako 10 rokov, pokojná a nerušená držba, držba vykonávaná ako vlastnícka, dobromyseľná držba.

4. Podľa rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania č. XXXX-XX/XXXX vydaného dňa XX.XX.XXXX Okresným národným výborom v B., F. G., bol do osobného užívania pridelený pozemok – parcela č. m.p.č. XX/X ( podľa EN XX a XX) v katastrálnom území D. vo výmere X XXX m2, ktorý bol vo vlastníctve štátu a v správe Štátnych lesov, a to za účelom užívania k výstavbe rodinného domu za odplatu 778,80 Kčs.

5. Na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice na notárskom úrade v B., notárom F. H. G., sp. zn. N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, darca – I. G., J. K., bytom D. L. XX, darovala G. B., J. G., bytom C. XXXX/XX, B., nehnuteľnosti: parc. č. XX – zastavaná plocha a nádvoria o výmere X XXX m2, rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele č. XX, zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie D..

6. Z osvedčenia o dedičstve vo veci sp. zn. XXX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vplýva, že bolo vedené dedičské konanie po p. G. B., J. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX a v rámci schválenej dedičskej dohody navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku par. č. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X XXX m2 a k domu súp. č. XX na ňom postavenom v katastrálnom území D., nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX.

V súčasnosti je navrhovateľ zapísaný ako výlučný vlastník vyššie uvedených nehnuteľností, ako to vyplýva z predloženého listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D..

7. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. L. XX, vlastník parciel č. XXX, XXX, v potvrdení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že jeho sused, A. B., č.p. XX, sa už oddávna stará a využíva pozemky susediace s jeho pozemkami ako vlastník so všetkými povinnosťami a právami. Pravidelne podľa ročného obdobia vykonáva práce a úpravy potrebné na aktívne využívanie pre rodinu a okolie. Ide o parcely č. XX, XX, XX I. XXX. Ako sused súhlasí s podaným návrhom a doporučuje mu vyhovieť.

8. Obec Zubné v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že navrhovateľ užíva nehnuteľnosti v katastrálnom území D. a to parcely č. XX, XX I. XXX. Podľa vedomostí obce navrhovateľ nakladá s nehnuteľnosťami ako s vlastnými od roku 1976, pričom obec nemá vedomosť o tom, žeby držba bola prerušená alebo spochybnená inou osobou. Parcely užíva ako záhradu, vykonáva sezónne práce, udržiava ich v dobrom stave. Celý pozemok je oplotený a tvorí priľahlú súčasť k rodinnému domu súp. č. XX. K predmetnému vydržaniu nemá námietky, vydržaním nie sú dotknuté oprávnené záujmy obce, pozemky nie sú vo vlastníctve a ani správe obce.

9. Navrhovateľ bol predvolaný na informatívny výsluch a vo svoje výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedol, že súdu nemôže predložiť právny titul na základe ktorého on vstúpil do držby predmetných pozemkov a tiež takýto titul nemôže predložiť ani vo vzťahu k jeho právnym predchodcom.

10. V písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ uviedol, že na podanom návrhu trvá. Nepodarilo sa mu nájsť právny titul k predmetným pozemkom, ale je presvedčený, že táto skutočnosť nevylučuje splnenie zákonných podmienok vydržania, pokiaľ je preukázaná oprávnená a dobromyseľná držba počas zákonom stanovenej doby. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. .

11. Podľa ( ďalej len ,,CMP“, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Podľa , účastníkom konania je: a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

Podľa , konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

Podľa , o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. Podľa , ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie. 12. Podľa a , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

13. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, pričom ide o tieto predpoklady: 1. spôsobilý subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, 4. oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a 5. uplynutie vydržacej doby.

Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. novembra 2018).

14. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním a teda nepreukázal skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Navrhovateľ podľa názoru súdu teda neosvedčil, že splnil hmotnoprávne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

15. V konaní nie je sporné, že otec jeho manželky G. a to F. G. v roku XXXX požiadal štát o pridelenie pozemku do jeho užívania za účelom výstavby rodinného domu, že mu bol pridelený pozemok v obci D. o výmere X XXX m2, na ktorom následne bol postavený rodinný dom súp. č. XX ( jedná sa o súčasnú parcelu č. XX, na LV č. XXX, k.úz. D.). Matka jeho manželky G. – I. G., v roku 2004 darovala parcelu č.

XX a tiež rodinný dom súp. č. XX svojej dcére G.. Po smrti manželky navrhovateľ v roku XXXX v rámci dedičského konania tieto nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva.

Z uvedeného vyplýva, že rodina jeho manželky v súlade so zákonom nadobudla vyššie uvedené nehnuteľnosti v katastrálnom území D., pričom tieto boli podrobne a jednoznačne špecifikované v právnych dokumentoch na základe ktorých sa rodinný príslušníci manželky navrhovateľa stali ich vlastníkmi.

Sám navrhovateľ sa v roku XXXX priženil do rodiny jeho manželky a spolu s ňou začal bývať v dome súp. č. XX. a užívať aj okolité pozemky. Táto skutočnosť však nezakladá žiadny právny titul pre nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k akýmkoľvek nehnuteľnostiam. Dané potvrdzuje aj, že dom a parcelu č. XX jeho manželka nadobudla darom od svojej matky a on sa stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností až na základe výsledku dedičského konania.

16. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých sa nadobúdateľ držby ujal. V osvedčení o dedičstve, ktoré navrhovateľ priložil, je jednoznačne uvedené, čo bolo predmetom dedičstva, ktorý z dedičov nadobúda nehnuteľnosti a v akom podiele, pričom nehnuteľnosti zapísané na LV č. X I. XXX tam uvedené nie sú. Navyše, napriek uzatvorenej dohode o vyporiadaní dedičstva, ako ďalší dedičia do úvahy stále prichádzali ďalšie tri osoby (deti navrhovateľa), ktoré si na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, mohli robiť nároky, ak by o nich vedeli (napr. mohli sa domáhať, že patria do dedičstva po poručiteľke). Ustupujúci dedičia súhlasili s dedičskou dohodu v znení, v akom bola schválená, s tým, že dohoda sa vzťahuje len na majetok v nej vyslovene uvedený. Vo vzťahu k týmto dedičom nemožno konanie nadobúdateľov, ktorí sa po skončení dedičského konania ujali držby nehnuteľností vo väčšom rozsahu, ako znela dedičská dohoda, považovať za poctivé.

Len tvrdenie navrhovateľa o tom, že bol presvedčený, že dedením nadobudol aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, bez ďalšieho nepostačuje na preukázanie oprávnenosti jeho držby, a to o to viac, že ani samotná poručiteľka (jeho manželka) nebola zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností a tieto nehnuteľnosti neboli v dedičskom konaní prejednávané. Nemohol sa teda dobromyseľne domnievať, že po poručiteľke zdedil niečo, čo ani ona sama nevlastnila.

Za právny titul nadobudnutia držby v tomto prípade preto nemožno považovať osvedčenie o dedičstve, a to z dôvodu, že v ňom nie sú obsiahnuté nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. V danej veci teda absentuje titul vstupu do držby, ktorého nedostatok síce nezapríčiňuje neoprávnenosť držby, ale je jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť. Keďže dobromyseľnosť právnych predchodcov navrhovateľa a ani titul vstupu do držby parciel č. XX, XX,XXX preukázané neboli, a to ani právnym titulom nadobudnutia, ani inými dôkazmi, nemožno ich držbu považovať za oprávnenú, a preto ju nemožno započítať do vydržacej doby navrhovateľa.

17. K tvrdenému nepretržitému užívaniu nehnuteľností od roku 1976 právnymi predchodcami navrhovateľa a ním samotným súd poukazuje na to, že pre splnenie podmienok vydržania nepostačuje akékoľvek užívanie, ale musí ísť o také užívanie, kedy držiteľ s vecou nakladá ako s vlastnou v dobromyseľnom presvedčení, že je vlastníkom veci. Z tvrdení navrhovateľa prednesených v priebehu celého konania nemožno vyvodiť záver o oprávnenej držbe navrhovateľa a jeho priamych právnych predchodcov, od ktorých mal navrhovateľ nadobudnúť vlastnícke právo, t.j. jeho svokrovcom a manželky.

Navrhovateľ tvrdil, že vždy bol v presvedčení, že mu pozemky patria, že patrili jeho právnym predchodcom, s čím ale nemožno súhlasiť s ohľadom na skutočnosť, že ani on, ani jeho právni predchodcovia neboli nikdy zapísaní ako vlastníci týchto nehnuteľností.

18. Súd tiež poukazuje, že konaním o potvrdení vydržania nie je možné obchádzať dedičské konanie, a aj keď sa javí, že prípadné dodatočné dedičské konanie by bolo náročnejšie a časovo zdĺhavejšie, inštitút potvrdenia vydržania ho nemôže nahrádzať, pretože dedenie je primárnym titulom prechodu vlastníckeho práva v prípade smrti fyzickej osoby. Ak by aj existoval právny titul, aj keď domnelý, resp. neplatný, na základe ktorého sa rodina manželky navrhovateľa uchopila držby predmetných pozemkov, preukázanie tejto skutočnosti by bolo podstatné pre posúdenie toho, či rodina jeho manželky v minulosti

zákonným spôsobom vlastnícke právo k pozemkom nadobudla. Vo vzťahu k nemu by to bolo bez právneho významu, nakoľko on sa do rodiny iba priženil a iba v dôsledku toho začal predmetné parcely podľa jeho tvrdení užívať. Iba faktické uchopenie sa držby a užívanie pozemkov aj keď nerušené po dlhú dobu, nie je možné bez ďalšie posúdiť ako dobromyseľné pre posúdenie podmienok na nadobudnutie vlastníctva vydržaním.

19. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.05.2024, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 15/2024, na ktoré navrhovateľ poukázal, tak NS v ňom vyslovil názor, že: „Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda že vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj naďalej zotrvávať na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). ... Nedostatok právneho titulu (napr. ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V zhode s názorom ústavného súdu (bod 12.3.2.) pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

V citovanom rozhodnutí najvyšší súd prijal záver, že platný právny titul nie je predpokladom dobromyseľnosti, ale je len jedným z dôkazov preukazujúcich jeho dobromyseľnosť, a vrátil sa k interpretácii, kde menej formálne nedostatky pri nadobudnutí nehnuteľností nemusia automaticky znamenať stratu dobromyseľnosti, ak držba bola inak pokojná, nepretržitá a držiteľ mal dôvod domnievať sa, že sa stáva vlastníkom (napr. na základe kúpnej zmluvy a úhrady kúpnej ceny).

Dobromyseľnosť, ako jeden z predpokladov vydržania, je potrebné dostatočným spôsobom preukázať. V zmysle záverov najvyššieho súdu uvedených v citovanom rozhodnutí nie je potrebné, aby držiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Právny titul nadobudnutia je jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť nadobúdateľa.

20. V danom prípade preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ hmotnoprávne podmienky pre potvrdenie jeho vlastníckeho práva vydržaním nesplnil ani v rovine tvrdení, neosvedčil v rovine dôkazov, preto návrh na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním zamietol podľa , v nadväznosti na .

Navrhovateľ nepreukázal spôsob uchopenia sa držby predmetných nehnuteľností, titul držby a tiež dátum od ktorého v dobrej viere predmetné nehnuteľnosti užíva. Samotné zabratie pozemku bez právneho titulu a jeho následné nerušené užívanie podľa názoru súdu nie je možné považovať za zákonný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a to ani vydržaním.

Súd na záver poukazuje, že v osobitnom konaní o potvrdení vzniku vlastníckeho práva vydržaním podľa § 359j ods. 2 písm. c) v potvrdzujúcom uznesení o vzniku vlastníckeho práva vydržaním je povinný súd vo výroku uznesenia taktiež uviesť deň, kedy navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním a navrhovateľ je povinný z toho dôvodu v návrhu podľa § 359d ods. 2 zákona uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním a všetky rozhodujúce skutočnosti a dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenie, vrátane dátumu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie podľa v lehote do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.