Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/186/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI, a.s., so sídlom Cabajská č. 10, 950 22 Nitra IČO: 36 467 430, zastúpeného spoločnosťou: Weis & Partners, s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101704413/2018 zo dňa 03.09.2018 a rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava č. 100285587/2018 zo dňa 05.02.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. 101704413/2018 zo dňa 03.09.2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava č. 100285587/2018 zo dňa 05.02.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume XXX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, t. j. nepriznal nadmerný odpočet žalobcovi v sume XXX.XXX,XX €.

2. Žalovaný odôvodnil predmetné rozhodnutie predovšetkým tým, že odvolávajúci sa vierohodnými dokladmi nepreukázal, že predmetný tovar reálne dodal maďarským odberateľom uvedeným na predložených odberateľských faktúrach a preverovaním v rámci MVI sa dodanie predmetného tovaru pre deklarovaných odberateľov nepotvrdilo, ale aj priebeh obchodnej spolupráce a vyjadrenia samotného odvolávajúceho sa, na základe čoho správca dospel k názoru, že odvolávajúci sa vedel alebo mal vedieť že došlo k zneužitiu systému DPH. Správca dane v napadnutom rozhodnutí opísal celý zistený skutkový stav, ktorý následne vyhodnotil a na základe toho rozhodol.

3. Z predloženého administratívneho spisu malo vyplývať, že správca dane v rámci predmetnej daňovej kontroly za účelom preverenia prepravy predmetného tovaru (mlieka) od odvolávajúceho sa AGRO TAMI, a.s. (žalobca) pre maďarských odberateľov: Fresco Team Kft., Sulfio 2012 Kft. a Comas Hungary Kft., vykonal miestne zisťovania u prepravcov: EUSPEDIT s.r.o, (odpoveď na dožiadanie č. 4390312); Zoltán Javorka HE-NI TRANS (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9900432/5/343 5006/2014/BalB zo dňa 15.07.2014) a Ján Cintula -- JC obchodno-dopravná spoločnosť (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9900432/5/3327601/2014/BalB zo dňa 10.07.2014) uvedených na predložených dokladoch CMR. Preverovaním u uvedených prepravcov bolo zistené, že prepravu predmetného tovaru (mlieka) od odvolávajúceho sa AGRO TAMI, a.s. do Maďarska vykonali, tovar bol vyložený na adrese uvedenej

v dokladoch CMR alebo na základe prepravných príkazov od odvolávajúceho sa, kde bolo označené miesto vykládky. Na predložených dokladoch CMR nebola uvedená presná špecifikácia miesta vykládky, uvádza sa len napr.: („ULLÓ HU“, resp. „GYÁL HU“, „SZEKESFEHÉRVÁR HU“, „DUNAKESZI HU“ alebo „SOLYMÁR HU“). Podľa vyjadrení prepravcov, vodič prišiel do kontaktu so skladníkom na mieste vykládky, alebo na mieste vykládky čakala maďarsky hovoriaca osoba, ktorá tovar prevzala a následne zabezpečila potvrdenie dokumentov (dokladov CMR a dodacích listov), a o ktorej šoféri nemali vedomosť o koho sa jedná. Na základe vykonaných miestnych zisťovaní u vyššie uvedených prepravcov správca dane zistil, že preprava tovaru bola vykonaná a tovar bol prepravený z tuzemska do Maďarska.

4. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly nadobudol pochybnosti o tom, či odvolávajúci sa náležíte pristupoval k prijímaniu rozhodnutí a čí si na tento účel zaobstaral dostatok informácií, či pri podnikateľskej činnosti postupoval obvyklým spôsobom a či bol dodržaný bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. V danom prípade správca dane preukázal, že odvolávajúci sa daňový subjekt sa nezachoval obozretne pri uzatváraní obchodov s maďarským odberateľom Comas Hungary Kft. nevenoval dostatočnú starostlivosť tomu, aby si dôsledne preveril obchodnú spoločnosť, ktorá ho oslovila a ktorá mu z vlastnej iniciatívy ponúkla obchodnú spoluprácu; nepožadoval, aby sa zástupca spoločnosti Comas Hungary Kft. legitimoval; nedisponoval referenciami o maďarskom odberateľovi, preveril si len IČ pre DPH na stráne FRSR; nepreveroval si svojho obchodného maďarského partnera (reálnosť sídla spoločností, existenciu skladových priestorov atď...); na zhodnotenie ich dôveryhodnosti mu postačovalo len preverenie si IČ DPH a predloženie výpisov z Obchodného registra; dôvera v predmetného obchodného partnera bola založená predovšetkým na pozitívnych skúsenostiach s plnením si svojich finančných povinností. Odvolávajúci sa vedel a mohol vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou fakturačného reťazca, v ktorom dochádza k zneužitiu systému DPH. Odvolávajúci sa už pri nakládke tovaru vedel, že tovar bude dodaný iným spoločnostiam, ktoré v niektorých prípadoch pečiatkou potvrdili prevzatie tovaru na dokladoch CMR, resp. na dodacích listoch. Odvolávajúci sa už pri nakládke tovaru vedel, že jeho maďarský obchodný partner Comas Hungary Kft. nie je konečný odberateľ tovaru a tovar je predmetom fakturačného reťazca v Maďarsku. Odvolávajúci sa mal venovať náležitú pozornosť a pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o integritu svojich odberateľov. Odvolávajúci sa neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na takomto obchodovaní. Je povinnosťou riadneho, starostlivého hospodára zistiť, akú formu kontroly (preverovania) je potrebné vykonávať a či následne uskutočniť takéto transakcie s ohľadom na výsledky týchto preverovaní (kontrol). Súbor základných otázok, ktoré si má podnikateľ položiť pred uzatvorením obchodu s novým dodávateľom pri rizikovom obchode by mal byť súčasťou „náležitej starostlivosti“ pričom ignorovanie disproporcií by mohlo viesť k objektivizovanému záveru, že „mal vedieť“ že s dodávkou niečo nie je v poriadku.

5. V ustanovenie v znení neskorších predpisov sa má kontrolný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúceho jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, odvolávajúci sa bol v priebehu výkonu daňovej kontroly informovaný o vykonaných miestnych zisťovaniach (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100739382/2017 zo dňa 03.05.2017) a nenavrhol vykonanie výsluchov svedkov šoférov prepravcov, u ktorých boli vykonané miestne zisťovania, prípadne preverenie prepravy a výsluch svedkov šoférov u iných prepravcov. Správca dane preveril vykonanie prepravy a prepravu nespochybnil. Na základe uvedených dôvodov odvolací orgán tak, ako aj správca dane nepovažoval za potrebné preveriť prepravu u odvolávajúcim sa navrhovaných ďalších prepravcov: ZANO TRANS, s.r.o., IČO: 36 545 627 (spoločnosť medzičasom zanikla v dôsledku zlúčenia, právny nástupca: NOSEK RST, s.r.o. a ZANOTRANS INTERNATIONAL, s.r.o.), Csiffáry M s.r.o., IČO: 44 918 909 a TRANSPORT GROUP, s.r.o., IČO: 46 041494 a vykonať výsluch osôb, ktoré v ich mene vykonali prepravu. odvolávajúci sa bol o skutočnostiach zistených prostredníctvom žiadosti o MVI informovaný (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100739382/2017 zo dňa 03.05.2017). Vo vyjadrení k uvedenej zápisnici odvolávajúci sa nenavrhol opakovane vypočuť Zoltána F. v rámci ďalšej žiadosti o MVI a nenavrhol to ani vo Vyjadrení k Protokolu. Zo spisu vyplýva, že správca dane mal v rámci daňovej kontroly k dispozícii celkovo 3 žiadosti o MVI v súvislosti so spoločnosťami Comas Hungary Kft. a Sulfío 2012 Kft., ktorých konateľom bol M. F., pričom M. F. opakovane uviedol, že nikdy nebol prítomný pri vykládke a ani na to nikoho nesplnomocnil, z čoho je zrejmé, že M. F. nemohol tovar fyzicky prevziať a potvrdiť prevzatie tovaru na mieste vykládky, keďže sa jej nikdy nezúčastnil a ani na to nikoho nesplnomocnil. V súvislosti so spoločnosťou Sulfio 2012 Kft.,

v ktorej bol M. F. v kontrolovanom období konateľom uviedol, že jeho úlohou bolo len vyberať peniaze z bankového účtu a dať ich na Slovensku spoločnosti AGRO TAMI, a.s. (odvolávajúcemu sa). Vzhľadom k tomu, že M. F. bol v danej veci už viackrát vypočutý a jeho vyjadrenia boli rovnané, nie je potrebné zaslať ďalšiu žiadosť o MVI Maďarskej daňovej správe za účelom opätovného vypočutia M. F..

6. Správca dane poukázal na to, že odvolávajúci sa vo svojom Vyjadrení k Protokolu uviedol, že obchodovanie spoločnosti Comas Hungary Kft. treba posudzovať ako bežné „sprostredkovanie obchodu, resp. vykonávanie veľkoobchodu“. Správca dane správne posúdil, že v danom prípade nešlo o bežné sprostredkovanie, t. j. o službu za províziu zo sprostredkovania obchodu, keďže odvolávajúci sa deklaroval predaj tovaru maďarským odberateľom. Zároveň správca dane poukázal na skutočnosť, že nešlo o bežné a seriózne vykonávanie veľkoobchodu (v súlade so zákonom o DPH), keďže žiadne plnenie nebolo zo strany maďarského odberateľa Comas Hungary Kft. v kontrolovanom zdaňovacom období priznané. Odvolací orgán z predloženého spisu ako aj na základe uvedených skutočností zistil, že správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 1, 2 a 3 a ustanoveniami § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku, pričom chránil záujmy štátu a pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov odvolávajúceho sa a ostatných osôb zúčastnených pri správe daní. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s odvolávajúcim sa a inými osobami a poskytol im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach; správca dane zistené dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie, pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi odvolávajúceho sa, pričom všetky dôkazy boli získané v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V zmysle § 24 ods. 1 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

7. Vzhľadom k tomu, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti odvolávajúcim sa predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil odvolávajúci sa. Ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu správca dane nezaťažoval odvolávajúceho sa dôkazným bremenom iných daňových subjektov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie tuzemské aj v rámci MVI; zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti. Správca dane sa zaujímal u odvolávajúceho sa o celkový priebeh obchodných aktivít s deklarovanými maďarskými odberateľmi ale aj s inými obchodnými partnermi a zabezpečoval si k tomu vyjadrenia a dôkazy. V prípade maďarských odberateľov správca dane zisťoval podrobne celý priebeh obchodnej spolupráce. Pričom správca dane poukázal aj na skutočnosti, že odvolávajúci sa daňový subjekt sa uspokojil s overením IČ DPH odberateľov a výpisom z obchodného registra, a nežiadal hneď na začiatku obchodnej spolupráce žiadne referencie, keďže išlo o úplne neznámych zahraničných obchodných partnerov, s ktorými nemal žiadnu skúsenosť. Správca dane sa zaujímal o skutočnosti, ktoré predchádzali ešte samotným dodávkam. Odvolávajúci sa, deklarovaným maďarským odberateľom dodával väčšie množstvo tovaru vo vysokých finančných hodnotách. Zo zistení správcu dane vyplýva, že existovali okolnosti umožňujúce predpokladať porušenie zákona a odvolávajúci sa daňový subjekt sa neuistil o spoľahlivosti deklarovaných maďarských odberateľov a o tom, že daňová povinnosť, ktorú na nich preniesol bude splnená. Pokiaľ si odvolávajúci sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené.

8.V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si odvolávajúci sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, iba predloženie faktúr, dokladov CMR, dodacích listov, zmlúv, ale musí byť schopný preukázať, že ním deklarované dodanie tovaru bolo uskutočnené pre ním deklarovaných maďarských odberateľov tak, ako je uvedené na predložených faktúrach. Faktúra vystavená formálne odvolávajúcim sa, ako dodávateľom s náležitosťami podľa §71 a nasl. zákona DPH nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu z vystavených faktúr, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovaru do iného členského štátu osobe uvedenej na faktúre. V rámci dokazovania predložil odvolávajúci sa faktúry, dodacie listy, CMR doklady k faktúram, ktorými preukazoval dodanie fakturovaného tovaru. Správca dane týmto konaním nespochybnil existenciu tovaru, ale existencia

tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol dodaný spoločnosti Comas Hungary Krt. a že odvolávajúci sa splnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle zákona o DPH. Vdanom prípade skutočnosti tvrdené a deklarované odvolávajúcim sa daňovým subjektom dokazovaním správcu dane neboli potvrdené a preto bolo na odvolávajúcom sa predložiť také dôkazy, ktoré by vierohodne preukázali ním deklarované skutočnosti, pretože dôkazné bremeno je primáme na strane odvolávajúceho sa a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných odvolávajúcom sa, čo v tomto prípade správca dane vykonával.

9. Správca dane postupoval v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov, skutkový stav posudzoval podľa ustanovení zákona o DPH a svoje závery opieral aj o judikatúru Súdneho dvora EÚ. Všetky získané dôkazy správca dane vyhodnotil v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Dokazovanie správca dane viedol v súčinnosti s odvolávajúcim sa, pričom dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Odvolávajúcemu sa bolo umožnené využiť jeho právo vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a odvolávajúci sa toto právo aj využil, preto nedošlo k ukráteniu na jeho zákonných procesných právach. Všetky použité dôkazy boli získané zákonným spôsobom v súlade ustanovením v znení neskorších predpisov a boli vyhodnotené v súlade s ustanovením citovaného zákona; skutkový stav bol dostatočne a náležité zistený, dokazovanie bolo vedené vyčerpávajúcim spôsobom. Napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov a obsahuje zákonom predpísané náležitosti.

II. žaloba a námietky

10. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že daňová kontrola začala dňa 28.04.2014 v zmysle Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900432/5/1165249/2014/BalB zo dňa 27.03.2014. Kontrola bola prerušená odo dňa 17.12.2014 v zmysle rozhodnutia o prerušení kontroly č. 9900432/5/5417457/2014/BalB zo dňa 15.12.2014, pričom bola prerušená až do dňa 20.01.2017 (t. i. viac ako 2 roky!). Až v tento deň správca dane obdržal poslednú odpoveď na medzinárodné vyžiadanie informácií zaslané podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a teda pominuli dôvody prerušenia kontroly, čo správca dane oznámil daňovému subjektu Oznámením č. 100141656 zo dňa 23.01.2017. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, t. j. dňa 29.05.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené, predmetná kontrola bola celkovo vykonávaná 1128 dní, z čoho bola celkovo prerušená približne 766 dní. Uvedené znamená, že kontrola bola celkovo vykonávaná viac ako 3 roky, čo je viac ako 3-násobok zákonom maximálne povolenej doby 1 roka na výkon kontroly, pričom kontrola bola prerušená viac ako 2 roky. Za situácie, kedy sám zákonodarca obmedzil maximálnu možnú dobu trvania daňovej kontroly ako pomerne výrazného zásahu do práv daňových subjektov na dobu 1 roka, sa nedá považovať kontrola trvajúca (vrátane jej prerušenia) viac ako 3 roky za zákonnú. Treba mať pritom na zreteli, že po daňovej kontrole nasleduje vyrubovacie konanie, po ňom prípadné odvolacie konanie a napokon prípadné súdne konanie resp. konanie o kasačnej sťažnosti. Aj preto je potrebné bazírovať na dôslednom dodržiavaní lehoty ustanovenej na výkon daňovej kontroly ako prvotného kontrolného procesu.

11. Žalobca ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. -19 zo dňa 04.02.2015 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.01.2013. V súvislosti s legitimitou prerušenia daňovej kontroly poukázal na nasledovné rozsudky Krajského súdu v Trnave: sp. zn. -168 zo dňa 18.05.2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn. -189 zo dňa 20.07.2015, sp. zn. -187 zo dňa 18.05.2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn. -208 zo dňa 16.07.2015, sp. zn. -160 zo dňa 18.05.2015 v súvislosti s opravným uznesením sp. zn. -181 zo dňa 16.07.2015, ktoré KS Trnava vydal vo veci žalôb proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy (nezákonne dlho vykonávaným daňovým kontrolám) týkajúcich sa iného daňového subjektu ako je žalobca a v ktorých KS TT skonštatoval nasledovné: „V súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku. ktorý je potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t. i. pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií.“ Súd mal

„vyššie uvedenými smernicami" na mysli práve predmetné Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v ktorom je určená maximálna lehota na poskytnutie požadovaných informácií 3 mesiace, a Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, v ktorej je určená maximálna lehota na poskytnutie požadovaných informácií 6 mesiacov.

12. Podľa žalobcu správca dane preukázateľne spôsobil nezákonné prieťahy v predmetnej daňovej kontrole z dôvodu jej nezákonne dlhého prerušenia, porušil zásadu právnej istoty, zásadu konania v primeranej lehote a právo na spravodlivý proces. Protokol z kontroly tak bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nemohol byť použitý (ako ani žiadne zo zistení v ňom uvedené) ako dôkaz vo vyrubovacom konaní, ktoré nasledovalo po predmetnej daňovej kontrole (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). V zmysle skutočností uvedených v tomto článku žaloby mal žalobca zato, že stav, kedy je daňová kontrola prerušená na dobu viac ako 3 mesiace v zmysle Nariadenia, je stav nezákonný. V predmetnom prípade bola kontrola prerušená pritom viac ako 2 roky! Správca dane tak výrazne (8-násobne) prekročil v Nariadení stanovenú maximálnu trojmesačnú dobu, po ktorej márnom uplynutí automaticky pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená. Správca dane mal po uplynutí primeranej doby vo výkone kontroly pokračovať, avšak neučinil tak. Na tom nič nemení ani fakt, že správca dane posielal urgencie dožadovanému zahraničnému správcovi dane. V tejto súvislosti poukázal aj na Metodické usmernenie k pokračovaniu v prerušenej daňovej kontrole č. 120773/2016 zo dňa 05.02.2016, v ktorom sám správca dane priznával, že v kontrolách, ktoré sú prerušené z dôvodu zaslania MVI dožiadaní sa predsa len môže pokračovať i bez toho, aby bola od zahraničného daňového orgánu zaslaná konečná odpoveď na MVI dožiadanie. Metodickým usmernením sám správca dane v zásade priznáva, že nie je vždy a za každých okolností povinný čakať na finálnu odpoveď na MVI dožiadanie, pričom aj samotné prerušenie kontroly z dôvodu zaslania MVI dožiadania je podľa daňového poriadku iba fakultatívne (t. j. správca dane nie je povinný, ale je oprávnený z uvedeného dôvodu kontrolu prerušiť). Zároveň sa žalobca odvolal aj na odborný článok od Tomáša Čentíka s názvom „K zákonnosti daňovej kontroly z hľadiska dĺžky jej trvania" zo dňa 09.02.2015 uverejnený na www.ulpianus.sk. V tomto odbornom článku je uvedený zhodný názor na prerušenie daňovej kontroly, ako aj na potrebu v pokračovaní jej výkonu, tak ako to prezentoval aj Krajský súd v Trnave v poukazovaných rozsudkoch (, a ).

13. V poukazovaných rozsudkoch Krajského súdu v Trnave sa jedná o obdobnú, ba až zhodnú skutkovú i právnu situáciu, ako je tomu aj v predmetnej daňovej kontrole vykonávanej u žalobcu AGRO TAMI, a.s. Z tohto dôvodu mal žalobca zato, že na predmetný žalovaný prípad je možné vzťahovať právne závery Krajského súdu v Trnave uvedené v poukazovaných rozsudkoch. Správca dane má pritom podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku povinnosť dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Jedná sa o jednu zo základných zásad správy daní. Z vyššie uvedených dôvodov tak nie je možné prerušenie predmetnej kontroly akceptovať a nemožno naň prihliadať t. j. nemôže spôsobiť právny účinok predpokladaný zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Keďže došlo k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, tak o čas, po ktorý bola daňová kontrola z takéhoto dôvodu prerušená, sa lehota na ukončenie daňovej kontroly nepredĺžila. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže predmetná kontrola bola prerušená z dôvodu zaslania medzinárodného dožiadania informácií, pričom toto prerušenie presiahlo v Nariadení povolenú dobu 3 mesiacov (resp. dobu 6 mesiacov v zmysle Smernice), po ktorej márnom uplynutí ex lege pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, bola predmetná kontrola vykonávaná výrazne nad maximálne zákonom povolenú dobu 1 roka, a teda bola vykonávaná nezákonne. V súvislosti s vyššie uvedeným ďalej žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 29.06.2010. Následkom vyššie uvedeného nezákonného prerušenia predmetnej kontroly a jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu 1 roka je to, že protokol z predmetnej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v nasledujúcom daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol byť ako dôkaz použitý. Protokol bol preukázateľne získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto ho v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku nebolo možné použiť ako dôkaz. Ako dôkaz nebolo možné použiť ani žiadne zo zistení získaných počas výkonu nezákonnej daňovej kontroly. Keďže protokol ako aj dôkazy získané počas nezákonnej daňovej kontroly správca dane použil, zaťažil vadou nezákonnosti prvostupňové rozhodnutie a vadou nezákonnosti je zaťažené aj napadnuté druhostupňové rozhodnutie, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

14. Žalobca tiež uvádzal, že je známym spracovateľom mlieka a výrobcom mliečnych produktov so silným postavením na trhu a s bohatou históriou. V predmetnom zdaňovacom období február 2012 dodával tovar - mlieko maďarskému odberateľovi Comas Hungary Kft. Mlieko bolo ďalej dodávané do maďarských obchodných reťazcov akými boli napr. maďarské TESCO, CBA, DUNA COOP, TISZA COOP a pod. Žalovaný ako aj správca dane (Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty) pritom

- nerozporovali existenciu tovaru - mlieka a nerozporujú ani jeho dodanie do iného členského štátu - Maďarska. Jediným (podľa žalovaného) podstatným dôvodom na nepriznanie resp. odopretie žalobcovho nároku je zistenie žalovaného resp. správcu dane o „podozrivosti“ maďarského odberateľa, skutočnosť, že tovar nebol dodávaný priamo tomuto odberateľovi ale jeho ďalším odberateľom (t. j. sub- odberateľom žalobcu) a zopár ďalších skutočností, ktoré žalovaný nesprávne a nedôvodne vyhodnotil negatívne vo vzťahu k žalobcovmu nároku. V prípade maďarského odberateľa Comas Hungary Kft. vyplynuli z odpovedi na MVI dožiadania nasledovné skutočnosti: Spoločnosť Comas Hungary Kft. v období od januára 2012 do marca 2012 nepriznala žiadne intrakomunitárne nadobudnutia. Jedná sa o skutočnosť, ktorá je mimo sféry vplyvu žalobcu, o ktorej žalobca nevedel a ktorú nemohol ani nijako ovplyvniť. Takéto zistenie svedčí skôr o tom, že k zneužitiu vo vzťahu k DPH došlo práve u tohto odberateľa. K takémuto záveru ostatne prišiel aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Výkonný riaditeľ spoločnosti Comas Hungary Kft. v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach p. Zoltán Horváth nepredložil žiadne doklady a aktuálny konateľ p. Ferenc Dudás sa k (maďarskému) správcovi dane nedostavil a taktiež nepredložil žiadne doklady. Taktiež sa však jedná o skutočnosť, ktorá je mimo sféry vplyvu žalobcu a ktorú žalobca nemohol nijako ovplyvniť. P. Zoltán Horváth (výkonný riaditeľ Comas Hungary Kft.) uviedol, že tovar bol vyložený u konečných odberateľov/zákazníkov, sám nebol prítomný pri vykládke. Toto zistenie je podľa žalobcu potvrdením zo strany odberateľa, že nakupoval predmetný tovar (mlieko) od žalobcu. Uvedené považoval žalobca za významné zistenie, pretože žalovaný z neznámeho dôvodu v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že maďarský odberateľ údajne nepotvrdil nadobudnutie tovaru od žalobcu. Predmetné vyjadrenie p. M. však vyvracia takúto nepodloženú, špekulatívnu a nepravdivú domnienku žalovaného. To, že p. M. nebol osobne prítomný pri vykládkach, považujeme za zistenie bez výpovednej hodnoty, ktoré neznamená, že obchody sa neudiali tak, ako bolo deklarované. Pri vykládkach boli osoby uvedené na CMR dokladoch ako aj jednotlivý prepravcovia, ktorí potvrdili vykonanie prepráv tak, ako bolo deklarované.

15. Spoločnosť Comas Hungary Kft. vraj nemala zamestnancov a potrebné materiálne vybavenie. V tomto prípade sa jedná o nesprávnu domnienku maďarského, resp. aj slovenského správcu dane ako aj žalovaného. Na obchod s komoditami (predaj/nákup - veľkoobchod) v dnešnej dobe totiž postačuje len mobil (smartphone) a pripojenie na internet, prípadne nejaké PC alebo notebook. Nič viac netreba. Nie je nám zrejmé, čo si či už maďarský alebo slovenský správca dane, resp. žalovaný predstavujú pod riadnym personálnym a materiálnym vybavením potrebným na to, aby bolo možné v rámci veľkoobchodu kupovať a predávať tovar - mlieko. Keďže mlieko bolo odberateľom Comas Hungary Kft. dodávané od žalobcu priamo k odberateľom spoločnosti Comas Hungary Kft. (k žalobcovým sub- odberateľom), nepotrebovala spoločnosť Comas Hungary Kft. ani skladové priestory. Podľa vyjadrenia p. M. F. (výkonný riaditeľ Comas Hungary Kft.) zahraničných obchodných partnerov (vrátane žalobcu AGRO TAMI, a.s.) mu poradil p. W. X., ktorý mal potrebné obchodné vzťahy a manažoval obchody. Uvedené vyjadrenie p. M. F. znamená, že maďarský odberateľ potvrdil, že obchodoval so žalobcom. O tieto obchody sa staral p. Tibor X., ktorý na ne, ako to z logiky veci vyplýva, musel byť splnomocnený. V tejto časti je odpoveď na MVI dožiadanie rozporná, pretože na jednej strane p. M. F. (výkonný riaditeľ Comas Hungary Kft.) uvádzal, že v preverovanom období nikoho nesplnomocnil, resp. neoprávnil na konanie v mene spoločnosti, no na druhú stranu potvrdil obchodovanie so žalobcom a uviedol, že o tieto obchody sa staral p. Tibor X., ktorý na realizáciu takýchto obchodov musel byť logicky splnomocnený. To bol práve p. M. F., ktorý realizoval hotovostné vklady za dodaný tovar od žalobcu (t. j. úhradu žalobcových faktúr) na bankový účet žalobcu. P. M. F. konajúci za Comas Hungary Kft. tak musel mať vedomosť o predmetných obchodoch, resp. dodávkach od žalobcu, čo je zároveň potvrdením realizácie obchodov zo strany tohto odberateľa. Ak by aj bola pravda, že spoločnosť Comas Hungary Kft. riadne neuvádzala v daňových priznaniach k DPH intrakomunitárne nadobudnutia ani vnútroštátne dodania, tak takáto skutočnosť neznamená, ako to nesprávne tvrdí žalovaný, že táto spoločnosť vraj len vystavovala faktúry bez vykonávania skutočnej podnikateľskej činnosti. Žalovaný na základe zistených skutočností vyvodil nesprávne, resp. nepodložené závery. Sám p. M. F. (výkonný riaditeľ Comas Hungary Kft.) sa vyjadril a potvrdil, že p. Tibor X. tieto obchody vykonával, tak na to musel byť logicky aj (keď len ústne) splnomocnený.

16. Žalobca nevedel a ani nemal ako vedieť, že maďarský odberateľ Comas Hungary Kft. nezdanil intrakomunitárne nadobudnutie predmetného tovaru (mlieka) v Maďarsku. Žalovaný citovaným tvrdením v zásade žalobcovi radí, že mal obísť svojho obchodného partnera a že mal nadviazať obchodné styky priamo so sub-odberateľmi. Takáto rada, resp. konanie je však nepoctivým obchodným stykom a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Preto takúto argumentáciu žalovaného neprijal. Žalobca bol oslovený svojim obchodným partnerom - maďarskou spoločnosťou Comas Hungary Kft. a s touto aj obchodoval. Ceny za tovar (mlieko) hradené týmto odberateľom boli pre žalobcu uspokojivé a žalobca nemal záujem na nadväzovaní priamych obchodných kontaktov s každým jedným maďarským sub-odberateľom osobitne. Takýto proces by bol administratívne náročnejší ako predaj iba jednému maďarskému odberateľovi, ktorý už mal kontakty s ďalšími maďarskými sub- odberateľmi, a v konečnom dôsledku by takýto postup pre žalobcu nebol rentabilný, resp. by priniesol (z pohľadu žalobcu) iba zanedbateľný zisk. Aj sám žalovaný teda tvrdí, že ak došlo k zneužitiu systému DPH, tak k tomuto zneužitiu v rámci fakturačného reťazca došlo u maďarského odberateľa Comas Hungary Kft., teda nie u žalobcu. Žalovaný síce ďalej argumentoval, že žalobca o tejto skutočnosti mohol a mal vedieť, s čím ale žalobca nesúhlasil. V súvislosti so zistením, že k zneužitiu systému DPH došlo zrejme u maďarského odberateľa Comas Hungary Kft., kedy žalobca o tom nevedel ani nemohol vedieť. Mal zato, že správca dane ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno o tom, že žalobca vedel, resp. čo i len mohol vedieť o podvodnom konaní vo vzťahu k DPH u odberateľa Comas Hungary Kft., alebo že by sa takéhoto konania bol dokonca sám zúčastnil. To znamená, že správca dane ani žalovaný nemohli pristúpiť k výnimočnému odopretiu nároku na nadmerný odpočet v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (viď Rozsudok českého Nejvyššího správního soudu sp. zn. - 60 zo dňa 30.01.2018 vo veci „VYRTYCH”).

17. Žalobca si preveril maďarského odberateľa Comas Hungary Kft. v systéme VIES, pričom zistil, že tento mal v dobe realizovania predmetných obchodov platné IČ DPH. Odberateľ za tovar reálne uhrádzal kúpnu cenu, tovar (mlieko) bolo reálne dodávané do Maďarska (od prepravcov neprišla žiadna informácia, že by s dodávkami resp. prepravou nebolo niečo v poriadku), tovar (mlieko) bol vykladaný na mieste vykládok v Maďarsku (viď CMR doklady). Na základe uvedených skutočností sa predmetné obchody javili byť reálne, v poriadku, nevykazovali žiadne známky podvodných ani inak podozrivých konaní. Obchody korešpondovali aj s aktuálnou situáciou na trhu, kedy v r. 2012 bolo mlieka na Slovensku prebytok, ale v Maďarsku nedostatok. Žalobca tak odmietal tvrdenie žalovaného, že vedel alebo čo i len mal/mohol vedieť o tom, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou fakturačného reťazca, v ktorom (údajne) dochádzalo k zneužitiu systému DPH. Pritom práve toto je hlavné tvrdenie žalovaného, na základe ktorého odmietol žalobcovi priznať ním uplatnený nárok na nadmerný odpočet. Žalobca bol toho názoru, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na obchodovaní poznačenom údajným podvodom vo vzťahu k DPH. Žalobca nezanedbal svoje povinnosti riadneho a starostlivého hospodára a postupoval s náležitou starostlivosťou. V čase realizovaných obchodov nemohla byť vierohodnosť deklarovaných transakcií spochybnená, pretože k vyššie citovaným skutočnostiam došlo až následne, t. j. po realizácii predmetných obchodov. Žalobca tak o nich nemohol vtedy nijako vedieť, a nemohol o nich vedieť ani neskôr, pretože sa jedná o interné záležitosti maďarského odberateľa, o ktorých žalobca vo všeobecnosti nemal vedomosť, nemal ju ako mať a tieto záležitosti nemohol ani nijako ovplyvniť. Žalovaný tak nemôže spochybňovať vierohodnosť deklarovaných transakcií v čase ich realizácie na základe vyššie citovaných zistení, ktoré boli zistené vlastne až v priebehu daňovej kontroly a aj to na základe MVI dožiadania. Žalobca nedisponoval takým nástrojom, ako je MVI dožiadanie ktorým disponuje slovenský správca dane, aby si mohol overiť hodnovernosť zahraničného obchodného partnera až na takejto úrovní.

18. V prípade zneužitia DPH (ku ktorému podľa žalovaného došlo u maďarského odberateľa, teda nie u žalobcu), resp. v prípade podvodného konania súvisiacim s DPH je to práve správca dane, ktorý musí bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že preverovaný daňový subjekt (žalobca) sa na takomto konaní úmyselne zúčastnil, alebo že o ňom vedel alebo že o ňom mohol vedieť, inak nemôže byť daňovému subjektu (žalobcovi) právo na nadmerný odpočet odopreté (viď relevantná judikatúra uvedená v samostatnom článku tejto žaloby). Uvedené musí správca dane preukázať bez akýchkoľvek pochybností. No vyššie citované vyjadrenie žalovaného sa nesie v tom duchu, že údajne nedostatočné preverenie nového obchodného partnera by iba mohlo viesť k „objektivizovanému" záveru, že žalobca „mal vedieť", že s dodávkou niečo nie je v poriadku. To žalobca nepovažoval za preukázanie bez akýchkoľvek pochybností. Žiadna taká skutočnosť pritom nevyplýva ani z administratívneho spisu, ako to nesprávne tvrdí žalovaný. Žalobca si v dostatočnej miere preveril maďarského odberateľa. Tovar bol reálne dodaný maďarskému odberateľovi Comas Hungary Kft. na určené miesta vykládok. Výkonný

riaditeľ Comas Hungary Kft. p. Zoltán Horváth potvrdil, že o tieto obchody sa staral p. Tibor Kerkapóly. To znamená, že boli splnené aj vecné podmienky vzniku práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Žalobca počas daňovej kontroly správcovi dane uviedol, že predmetná kúpna zmluva je síce stručnejšia, ale obsahuje všetky potrebné údaje pre realizáciu obchodu, že postup na základe predmetnej kúpnej zmluvy bol bežný a štandardný. Správcom dane resp. žalovaným vytýkané údajné vady predmetnej zmluvy nie sú skutočnosťami, ktoré by žalovaný mohol vyhodnocovať v neprospech žalobcu. Predmetná zmluva je riadna, platná a účinná. Obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Výčitky štýlu že zmluva neobsahuje napr. dátum splatnosti faktúr, považoval za nedôvodné a irelevantné. V praxi je bežne zaužívané, že keď zmluva neobsahuje dátum splatnosti faktúr, tak platí dátum splatnosti uvedený priamo na faktúre, pretože v takomto prípade sa faktúra považuje za výzvu na úhradu v zmysle . Tiež je bežné, že zmluvné strany sa od pôvodných zmluvných ustanovení na základe vzájomnej dohody odchýlia, teda dôjde k zmene pôvodnej zmluvy, resp. k jej dodatku. Za podstatné však považujeme v prvom rade to, že správcovi dane ako ani žalovanému FR SR absolútne neprislúcha hodnotenie zmlúv resp. zmluvných vzťahov medzi daňovými subjektmi.

19. Vo vzťahu k úhradám v hotovosti žalobca ešte počas kontroly poskytol vysvetlenie, že k nim dochádzalo po pracovnej dobe, keď odberateľ nestihol vložiť peniaze na účet v banke, pretože táto bola už zatvorená. Hotovostné úhrady za tovar (mlieko) preberal vo svojej kancelárii (nachádzajúcej sa v sídle žalobcu) Z. - člen predstavenstva žalobcu a riaditeľ logistiky a nákupu. Na takéto preberanie hotovosti (aj vo vysokých sumách) ako aj na jej následné vzatie domov mal súhlas od majoritného akcionára žalobcu p. Bobáka. Hotovosť preberal práve Ing. J. aj z toho dôvodu, že v čase po pracovnej dobe sa už v sídle žalobcu nenachádzala zamestnankyňa, ktorá mala na starosti pokladňu. Z. po prevzatí hotovosti vzal túto hotovosť k sebe domov a nasledujúci pracovný deň ju priniesol do sídla žalobcu, kde bola táto hotovosť riadne zaúčtovaná a vložená do pokladne. Uvedený spôsob úhrad označuje správca dane i žalovaný ako „nie bežný, neopatrný, rizikový, neštandardný a neobvyklý". Nesúhlasil s takýmto vyhodnotením predmetného spôsobu preberania hotovostných úhrad za tovar (mlieko) a považoval ho za nesprávny a účelový názor správcu dane a žalovaného. Vzhľadom na žalobcom uvedené okolnosti bol uvedený spôsob úhrad najlepším riešením. Aj ak by žalobca pripustil istú mieru štandardnosti, tak ani v takomto prípade nie je zo strany žalovaného možné vyhodnocovať takúto skutočnosť na ťarchu žalobcu. Nie vždy sa všetko vykonáva úplne štandardne, ale obchodné vzťahy sú vo všeobecnosti častokrát vykonávané i neštandardnými spôsobmi. Žalovaný však musí rešpektovať aj čl. X ods. 3 SR: .Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo, čo zákon neukladá." Svojimi tvrdeniami a závermi však žalovaný citované ustanovenie nerešpektuje a popiera ho. Je žalobcovým výhradným rozhodnutím, aké riziko a neopatrnosť (zjavne spočívajúce v prevoze vysokých súm) na seba vezme, alebo akú veľkú dôveru vloží do Ing. J.. Žalobca namietal, že žalovaný aj uvedenými skutočnosťami odôvodňoval napadnuté rozhodnutie.

20. Žalobca navrhol opätovné dopočutie p. M. F. prostredníctvom MVI dožiadania, pretože v jeho vyjadreniach je rozpornosť, resp. správca dane i žalovaný zjavne zle pochopili vyjadrenia p. M. F. čo sa týka splnomocnenia tretej osoby na konanie za odberateľa Comas Hungary Kft. P. M. F. totiž síce uviedol, že za Comas Hungary Kft. nebol nikto splnomocnený, no na druhú stranu tiež uviedol, že predmetné obchody za Comas Hungary Kft. vykonával p. W. X., ktorý na ne teda musel byť de facto splnomocnený (keďže nešlo o štatutára ani zamestnanca Comas Hungary Kft.). Pritom práve objasnenie tohto rozporu má podľa žalobcu mimoriadny význam v predmetnej veci, pretože žalovaný zamietol žalobcov nárok na nadmerný odpočet v zásade iba z toho dôvodu, že vraj tovar (mlieko) nebolo dodávané odberateľovi Comas Hungary Kft. a že tento odberateľ údajne predmetné obchody nepotvrdil. To bol práve p. M. F., ktorý vykonával úhrady žalobcových faktúr za tovar v hotovosti v banke na účet žalobcu. Aj to je dôkazom o nadobúdaní predmetného tovaru (mlieka) odberateľom Comas Hungary Kft., ako aj o tom, že p. M. F. musel mať o predmetných obchodoch vedomosť. Tiež považoval za nesprávnu argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca nenavrhol dopočutie p. M. F. prostredníctvom MVI dožiadania (jedná sa totiž o občana Maďarska, preto sa dá dopočuť jedine formou MVI dožiadania) už skôr. Žalobca navrhol dopočutie p. M. F. prostredníctvom MVI dožiadania už počas ústneho pojednávania - prerokovávania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly, teda ešte počas vyrubovacieho konania. Na vykonaní tohto dôkazu trval žalobca aj v odvolaní.

21. Žalobca bol toho názoru, že v danom prípade sa jednalo o bežný veľkoobchod, existencia tovaru bola preukázaná, preprava tovaru na deklarované miesta vykládok bola preukázaná, za tovar bolo žalobcovi uhradené, realizáciu obchodov potvrdil aj p. Zoltán F. konajúci za odberateľa Comas Hungary Kft., ktorý

aj vykonával hotovostné úhrady za predmetný tovar na bankový účet žalobcu. Skutočnosť, že plnenia neboli zo strany maďarského odberateľa Comas Hungary Kft. údajne priznané, nemôže odôvodniť domnienku žalovaného, že vraj nešlo o bežné a seriózne vykonávanie veľkoobchodu. Žalobca nevedel, nemohol vedieť a ani nemal vplyv na priznanie intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru (mlieka) maďarským odberateľom pred maďarským správcom dane. Dodanie tovaru (mlieka) deklarovanému maďarskému odberateľovi bolo preukázané. Správca dane ani žalovaný tak nepostupovali správne, keď považovali deklarované dodania tovaru (mlieka) za dodanie v tuzemsku, t. j. za dodania bez oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle 5 43 zákona o DPH. Žalovaný si vzájomne rozporuje, keď na jednej strane uvádza, že poukázal na „skutočnosti, na základe ktorých odvolávajúci sa mohol vedieť o tom, že dodávky ním uskutočnené sú súčasťou obchodného reťazca, v rámci ktorého došlo k zneužitiu systému DPH“ a na druhej strane uvádzal, že „uvedené skutočnosti (pozn. údajné nedostatky kúpnej zmluvy a okolnosti preberania hotovosti Ing. J. v sídle žalobcu) neboli dôvodom na nepriznanie oslobodenia od dane podľa S 43 zákona o DPH, ale správca dane nimi podporne poukázal na spôsob obchodovania odvolávajúceho sa s maďarskými odberateľmi.“ Tvrdenia žalovaného boli nekonzistentné, účelové, vnútorne rozporné, zmätočné a spôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správca dane teda nespochybňuje existenciu tovaru (mlieka), nespochybňuje jeho dodanie do iného členského štátu - Maďarska, nespochybňuje ani predchádzajúce alebo následné obchody, ale napriek tomu neuznal oslobodenie od dane pri dodaní tovaru (mlieka) z tuzemska do iného členského štátu (Maďarska) v zmysle § 43 zákona o DPH. Správca dane i žalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, prijali nesprávne závery a nedôvodné neuznali oslobodenie od dane v zmysle S 43 zákona o DPH. Správca dane i žalovaný výrazne presiahli medze správnej úvahy pri vyhodnocovaní dôkazov.

22. V predmetnom prípade bolo v dostatočnej miere preukázané, že tovar (mlieko) bolo dodané odberateľovi uvedenému na predložených faktúrach. Vyplýva to z vyjadrenia tohto samotného odberateľa, z realizácie (niektorých) úhrad za tovar v hotovosti na bankový účet žalobcu p. Zoltánom F., vyplýva to z výpovedí prepravcov, ako aj z potvrdenia vykládok (na CMR). prípade je nutné aplikovať v tomto článku žaloby uvedenú judikatúru, vrátane právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorá má pri aplikácií prednosť pred slovenskou vnútroštátnou právnou úpravou (vrátane právnej úpravy uvedenej v daňovom poriadku). Aplikovateľnosti uvádzanej judikatúry nasvedčujú aj obdobné skutkové i právne okolnosti v poukazovaných prípadoch (judikátoch) a v predmetnom žalobcovom prípade. Najvyšší súd SR v Rozsudku sp. zn. (IRON CLUB, s.r.o. c/a Daňové riaditeľstvo SR) zo dňa 15.03.2011 dospel k záveru, že: „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená." Záverom sa žalobca odvolával na ďalšiu judikatúru a to rozsudky NS SR zo dňa 19.08.2010, zo dňa 28.11.2012 a judikatúru ESD / Netto Supermarkt GmbH & Co. OHG proti Finanzamt Malchin (C-271/06), Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03), Bonik EOOD, C-285/11, Mahagében Kft., C-78/12/ a rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. -45 zo dňa 25.03.2005.

III. argumenty žalovaného

23. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 Daňového poriadku vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2012, február 2012, marec 2012, júl 2012 a august 2012 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900432/5/1165249/2014/BalB zo dňa 27.03.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.04.2014. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101074252/2017 zo dňa 25.05.2017, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101080572/2017 zo dňa 25.05.2017 žalobcovi doručený dňa 29.05.2017. Žalobca v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku v zákonom stanovenej lehote dňa 11.07.2017 elektronicky doručil správcovi dane, písomné ,,Vyjadrenie

k Protokolu z daňovej kontroly č. 101074252/2017“ zo dňa 11.07.2017. Správca dane dňa 23.01.2018 prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu predložené Vyjadrenie k Protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100208056/2018 zo dňa 23.01.2018, ktorá bola poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní. Následne správca dane vo vyrubovacom konaní vydal Rozhodnutie č. 100285587/2018 zo dňa 05.02.2018, ktorým určil rozdiel v sume 384.770,80 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 196.986,88 eura a vyrubil daň v sume 187.783,92 eura. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal elektronicky dňa 12.03.2018 odvolanie, ev. č. 6/03373062/2018.

24. Spornou skutočnosťou v tomto prípade bolo, že žalobca AGRO TAMI, a.s. v zdaňovacom období február 2012 vyhotovil odberateľské faktúry pre maďarského odberateľa Comas Hungary Kft.,Podmaniczky utca 57. 2. Em 14, Budapest, HU, IČ DPH: HU23416626 v sume v sume 2.308.624,80 €. K uvedeným faktúram za dodanie tovaru do iného členského štátu žalobca predložil dodacie listy a doklady CMR. Predmetný predaj tovaru žalobca uviedol v riadku 15 a 16 daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 v celkovej sume 2.308.624,80 € ako dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa v znení neskorších predpisov a zároveň aj do súhrnného výkazu za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovou kontrolou správca dane žalobcovi neuznal oslobodenie od dane uplatnené žalobcom podľa zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ (do Maďarska) z dôvodu, že žalobca porušil ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia a a, zákona o DPH. Žalobca porušil citované ustanovenia zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období február 2012 nepriznal daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2012 a daň za dodanie tovaru v tuzemsku z odberateľských faktúr vyhotovených pre zahraničného odberateľa Comas Hungary Kft v celkovej sume 384.770,80 € neodviedol do štátneho rozpočtu. Preverovaním správcu dane v daňovej kontrole bolo preukázané, že tovar maďarskej spoločnosti Comas Hungary Kft., ako deklarovanému odberateľovi uvedenému na preverovaných faktúrach dodaný nebol, deklarovaný odberateľ nadobudnutie predmetného tovaru nepriznal vo svojich daňových priznaniach a teda nedošlo k jeho zdaneniu v krajine nadobudnutia.

25. Správca dane za účelom preverenia splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (v danom prípade do Maďarska) podľa § 43 zákona o DPH vykonal rozsiahle preverovania, a to: ústne pojednávania; miestne zisťovania u žalobcu; preverovania v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií. Správca dane preveroval aj prepravu deklarovaného tovaru do Maďarska. Predložené doklady a skutočnosti zistené v daňovej kontrole (podrobne opísané v Protokole a prvostupňovom rozhodnutí), správca dane vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a skonštatoval: - v Kúpnej zmluve uzatvorenej žalobcom AGRO TAMI, a.s. s deklarovaným maďarským odberateľom Comas Hungary Kft je uvedené miesto dodania: „Nitra, Agro Tami“ a zároveň na faktúrach sa uvádza dodacia podmienka: „EXW Nitra“, pričom v skutočnosti bola preprava realizovaná na náklady žalobcu; z predmetných kúpnych zmlúv nevyplýva pre odberateľa povinnosť odobrať od žalobcu tovar, alebo záväzok odberateľa odobrať určité množstvo tovaru; zmluvy neobsahujú údaje o odhadovanom množstve tovaru, ktorý má byť odberateľovi dodaný. Zmluvy sú stručné v porovnaní so zmluvami, ktoré mal žalobca uzatvorené napríklad s odberateľom LIDL a Tatranská mlékárna - Bohemia, spol. s.r.o. V Dohode o podmienkach spolupráce zo dňa 06.06.2012 uzatvorenej medzi žalobcom AGRO TAMI, a.s. a odberateľom LIDL sú podrobne dohodnuté jednotlivé zmluvné podmienky (špecifikácia dodávaného produktu, cena, miesto dodania, preprava, množstevné záruky atď). V Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 07.01.2011 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 31.01.2011 uzatvorenej medzi žalobcom AGRO TAMI, a.s. a spoločnosťou Tatranská mlékárna - Bohemia, spol. s r.o. sú špecifikované požiadavky na objednávky kupujúceho, týkajúce sa nielen obsahu (náležitostí) objednávky, ale aj požiadavka na uvedenie osoby v objednávke, zodpovednej za prevzatie dodaného tovaru. Dodatkom č. 1 k Rámcovej zmluve je zároveň dohodnutá podmienka množstevného odberu tovaru ako aj navýšenie ceny za tovar v prípade nesplnenia záväzku kupujúceho, t. j. neodobratia tovaru v dohodnutom objeme.

26. Žalobca v prípade maďarského odberateľa: Comas Hungary Kft. nevenoval dostatočnú starostlivosť tomu, aby si dôsledne preveril obchodné spoločnosti, ktoré ho oslovili a ktoré mu z vlastnej iniciatívy ponúkli obchodnú spoluprácu. Preveril si len IČ pre DPH na stráne FRSR; nepreveroval si svojich obchodných maďarských partnerov (reálnosť sídla spoločností, existenciu skladových priestorov atď...); na zhodnotenie ich dôveryhodnosti mu postačovalo preverenie si IČ DPH; dôvera v predmetných obchodných partnerov bola založená

predovšetkým na pozitívnych skúsenostiach s plnením si svojich finančných povinností. Z vyjadrení žalobcu a z predložených kúpnych zmlúv vyplýva, že žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť overeniu si obchodných partnerov; - preverenie IČ DPH na stránke FRSR a nahliadnutie do výpisu z obchodného registra (dokumentu, ktorý na stretnutí predložil vtedy ešte potencionálny obchodný partner) nie je dostatočné preverenie si obchodného partnera. Žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne očakávať v rámci obchodov s takým množstvom rizikových faktorov, ako to bolo v danom prípade (nie náležite špecifikované podmienky obchodnej spolupráce v kúpnej zmluve vrátane mylne uvedených dodacích podmienok a bez informácie o tom, že predávajúci bude dodávať kupujúcemu tovar na miesta určenia, uvedené kupujúcim v objednávkach, vysoké úhrady v hotovosti realizované neobvyklým spôsobom, odovzdanie tovaru neznámym osobám a pod.).

27. Preberanie hotovosti tak, ako to deklaroval žalobca, že po otváracích hodinách peňažných ústavov Z. prevzal finančnú hotovosť od osôb, ktoré nepoznal vo svojej kancelárii, kde ju prepočítal bez vyhotovenia príjmového dokladu o prevzatí finančnej hotovosti, odniesol ju domov a následne odovzdal do poklade, pričom išlo o vysoké sumy finančnej hotovosti, správca dane vyhodnotil ako nie bežný a neopatrný, rizikový, neštandardný a neobvyklý spôsob realizácie úhrad, resp. prijímanie platieb v hotovosti. Z dodacích listov a dokladov CMR predložených žalobcom vyplýva, že žalobca už pri nakládke tovaru vedel, že tovar bude dodaný na inú adresu ako je sídlo jeho odberateľa Comas Hungary Kft. a že bude dodaný iným spoločnostiam, ktoré v niektorých prípadoch pečiatkou potvrdili prevzatie tovaru na dokladoch CMR, resp. na dodacích listoch. Na základe toho žalobca už pri nakládke tovaru vedel, že jeho maďarský obchodný partner Comas Hungary Kft. nie je konečným odberateľom tovaru a tovar je predmetom fakturačného reťazca v Maďarsku. Preverovaním prepravy u prepravcu Zoltána Javorka HE-NI TRANS bolo preukázané, že žalobca AGRO TAMI, a.s. vyhotovoval prepravné príkazy (doklady CMR), na ktorých bolo uvedené miesto vykladania tovaru, z čoho je tiež zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že tovar bude dodaný na inú adresu ako je sídlo jeho odberateľa a že bude dodaný iným spoločnostiam, t. j. že jeho maďarský obchodný partner Comas Hungary Kft., nie je konečný odberateľ tovaru a že tovar je predmetom fakturačného reťazca v Maďarsku. Preverovaním v rámci MVI bolo preukázané, že maďarský daňový subjekty Comas Hungary Kft., ako deklarovaný odberateľ, nepotvrdil prijatie tovaru od žalobcu; neúčtoval o ňom, ani nepriznal jeho zaplatenie; nepriznal žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od žalobcu. Preverovaním v rámci MVI bolo preukázané, že k zdaneniu nadobudnutia predmetného tovaru deklarovanému maďarskému nadobúdateľovi Comas Hungary Kft., v Maďarsku reálne nedošlo. Štatutárny orgán žalobcu náležite nepristupoval k prijímaniu rozhodnutí a na tento účel si nezaobstaral dostatok informácií. Pri podnikateľskej činnosti nepostupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód, nedodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. Žalobca mal venovať náležitú pozornosť a pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o integritu svojich odberateľov.

28. O skutočnostiach zistených v daňovej kontrole (podrobne opísané v prvostupňovom rozhodnutí a v Protokole) a o prijatom závere, v súlade s ustanovením , správca dane oboznámil žalobcu dňa 03.05.2017 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100739382/2017 zo dňa 03.05.2017). Žalobca k zisteným skutočnostiam podal elektronicky dňa 12.05.2017 „Vyjadrenie - námietky proti obsahu zápisnice“, v ktorom nesúhlasil so zisteniami a závermi správcu dane uvedenými v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100739382/2017 zo dňa 03.05.2017. Správca dane sa s námietkami uvedenými vo Vyjadrení k zápisnici vysporiadal v Protokole na strane 110 až 113, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Dňa 29.05.2017 bol žalobcovi doručený Protokol č. 101074252/2017 zo dňa 25.05.2017 spolu s Výzvou č. 101080572/2017 zo dňa 25.05.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Dňa 11.07.2017 žalobca podal elektronicky písomné Vyjadrenie k Protokolu, v ktorom poukázal na dĺžku trvania daňovej kontroly; tvrdil, že napriek záverom správcu dane uvedeným v protokole má za to, že počas priebehu daňovej kontroly bol zabezpečený dostatok dôkazov, ktoré poukazujú, že preverované obchody boli reálne, že tovar existoval a bol prepravený do iného členského štátu tak, ako bolo deklarované; vzhľadom na okolnosti prípadu sa v dostatočnej miere ubezpečil o tom, že sa nebude podieľať na údajných podvodných, resp. nekalých konaniach jeho niektorých maďarských odberateľov. Vo vyjadrení poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ.

29. Správca dane sa námietkami žalobcu uvedenými vo Vyjadrení k Protokolu zaoberal a dňa 23.01.2018 ich prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100208056/2018 zo dňa 23.01.2018). V rámci ústneho pojednávania splnomocnený zástupca žalobcu

podal námietky smerujúce proti obsahu predmetnej zápisnice, ktoré správca dane uviedol v časti „Návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice“. Správca dane sa k námietkam vzneseným pri ústnom pojednávaní podrobne vyjadril v časti: „Závery prijaté k vzneseným návrhom a námietkam proti obsahu zápisnice“ predmetnej zápisnici ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Správca dane skonštatoval, že námietky uvedené vo Vyjadrení k Protokolu, ako aj námietky smerujúce proti obsahu Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100208056/2018 zo dňa 23.01.2018 nezakladajú dôvod meniť výsledok daňovej kontroly a zotrval na svojich záveroch uvedených v Protokole. Dôkazy a skutočnosti zistené v daňovej kontrole (podrobne opísané v prvostupňovom rozhodnutí, Protokole a žalobou napadnutom rozhodnutí) správca dane vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že predmetný tovar žalobca nedodal maďarskému odberateľovi Comas Hungary Kft. tak, ako to deklarujú preverované odberateľské faktúry; deklarovaný odberateľ nadobudnutie predmetného tovaru nepriznal vo svojom daňovom priznaní a teda nedošlo k jeho zdaneniu v krajine nadobudnutia. Podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH neboli splnené, preto správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie od dane z predmetného dodania tovaru uplatnené v riadku 15 a 16 daňového priznania DPH o sumu 2.308.624,80 eura. Správca dane vyhodnotil, že žalobca porušil ustanovenie § 69 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenia § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 a), § 22 ods. 1 zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období február 2012 nepriznal daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2012 a daň za dodanie tovaru v tuzemsku z odberateľských faktúr vyhotovených pre odberateľa Comas Hungary Kft v celkovej sume 384.770,80 € neodviedol do štátneho rozpočtu.

30. Finančné riaditeľstvo SR, ako žalovaný odvolací orgán v odvolacom konaní po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, námietok odvolania a spolu s ním predloženého administratívneho spisu, zhrnutím a vyhodnotením všetkých kontrolných zistení vo vzájomných súvislostiach dospelo k záveru, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, ktorý vyhodnotil v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, preto sa stotožnilo so záverom správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH a správca dane správne neuznal žalobcovi oslobodenie od dane z predmetného dodania tovaru uplatnené v riadku 15 a 16 daňového priznania DPH o sumu X.XXX.XXX,XX. eura. Správca dane vyhodnotil, že žalobca porušil ustanovenie § 69 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenia § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 a), § 22 ods. 1 zákona o DPH. Rozsiahlym preverovaním v daňovej kontrole správca dane preukázal, že tovar deklarovaný na preverovaných faktúrach vyhotovených žalobcom v skutočnosti nebol dodaný maďarskému odberateľovi: Comas Hungary Kft. tak, ako to deklaroval žalobca predloženými odberateľskými faktúrami. K námietkam podanej žaloby žalovaný uvádza, že sa svojim obsahom zhodujú s námietkami uvedenými žalobcom vo Vyjadrení k Protokolu a tiež v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, preto aj žalovaný zotrváva na svojom vyjadrení k námietkam odvolania, s ktorými sa vo svojom žalovanom rozhodnutí dostatočne vysporiadal.

31. Ako preukazuje predložený administratívny spis postup správcu dane v rámci daňovej kontroly nebol v rozpore s uvedenými nálezmi Ústavného súdu SR a ani s a . Správca dane nebol v predmetnej daňovej kontrole nečinný, keď predmetnú daňovú kontrolu prerušil podľa Daňového poriadku, z dôvodu zaslania žiadostí o MVI do Maďarska. Správca dane zaslaním žiadostí o MVI nevykonával nezákonné prieťahy v predmetnej kontrole, ale preveroval skutočnosti, ktoré boli potrebné pre správne určenie a vyrubenie dane. V zmysle ustanovenia Daňového poriadku, správca dane môže konanie prerušiť, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, v danom prípade o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady EÚ č. 904/2010. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa daňového poriadku neplynú. Podľa článku 10 Nariadenia požiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa článku 12 Nariadenia pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. V rámci vykonávanej kontroly správca dane zaslal žiadosti o MVI, odpovede na žiadosti o MVI správca dane urgoval. Predmetná daňová kontrola bola prerušená v súlade s ustanovením , a Daňového poriadku, ako aj Nariadením Rady EÚ č. 904/2010 a bola vykonaná v lehote stanovenej v znení neskorších predpisov, preto je zákonná a protokol z nej je zákonným

dôkazným prostriedkom. V tejto súvislosti žalovaný dával do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na právnu otázku zachovania zákonnej lehoty pre vykonanie daňovej kontroly, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že možnosť prerušenia daňovej kontroly podľa a v znení neskorších predpisov, resp. podľa , a v znení neskorších predpisov je v justičnej praxi súdov v rámci správneho súdnictva v Slovenskej republike plne akceptovaná. Rozsudky NS SR sp. zn. z 01.12.2011, sp. zn. z 13.11.2012, zo 17.12.2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. -57 z 29.06.2010. Na základe uvedeného žalobca nebol ukrátený na svojich právach, preto žalovaný námietky týkajúce sa nezákonnej kontroly a nezákonného protokolu považuje za neopodstatnené.

32. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, resp. uplatnenie oslobodenie dane, a ktorý si aj tento nárok, resp. oslobodenie od dane aj uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok, resp. uplatnenie oslobodenia od dane si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Vzhľadom k tomu, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca. Ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu správca dane nezaťažoval žalobcu dôkazným bremenom iných daňových subjektov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie tuzemské a aj v rámci MVI; zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti. Správca dane sa zaujímal u žalobcu o celkový priebeh obchodných aktivít s deklarovanými maďarskými odberateľmi ale aj s inými obchodnými partnermi a zabezpečoval si k tomu vyjadrenia a dôkazy. V prípade maďarských odberateľov správca dane zisťoval podrobne celý priebeh obchodnej spolupráce. Správca dane poukázal aj na skutočnosti, že žalobca sa uspokojil s overením IČ DPH odberateľov a výpisom z obchodného registra, a nežiadal hneď na začiatku obchodnej spolupráce žiadne referencie, keďže išlo o úplne neznámych zahraničných obchodných partnerov, s ktorými nemal žiadnu skúsenosť. Správca dane sa zaujímal o skutočnosti, ktoré predchádzali ešte samotným dodávkam. Žalobca deklarovaným maďarským odberateľom dodával väčšie množstvo tovaru vo vysokých finančných hodnotách. Zo zistení správcu dane vyplýva, že existovali okolnosti umožňujúce predpokladať porušenie zákona a žalovaný sa neuistil o spoľahlivosti deklarovaných maďarských odberateľov a o tom, že daňová povinnosť, ktorú na nich preniesol bude splnená.

33. Záverom žalobca dodal, že pokiaľ si žalobca uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si žalobca uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, iba predloženie faktúr, dokladov CMR, dodacích listov, zmlúv, ale musí byť schopný preukázať, že ním deklarované dodanie tovaru bolo uskutočnené pre ním deklarovaných maďarských odberateľov tak, ako je uvedené na predložených faktúrach. Faktúra vystavená formálne žalobcom, ako dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 a nasl. zákona DPH nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu z vystavených faktúr, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že v daňovej kontrole neboli predložené relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovaru do iného členského štátu osobe uvedenej na faktúre, t. j nebolo preukázané skutočné dodanie predmetného tovaru žalobcom do Maďarska pre odberateľa Comas Hungary Kft., ktorý bol uvedený na preverovaných faktúrach. V danom prípade skutočnosti tvrdené a deklarované žalobcom dokazovaním správcu dane neboli potvrdené a preto bolo na žalobcovi predložiť také dôkazy, ktoré by vierohodne preukázali ním deklarované skutočnosti, pretože dôkazné bremeno je primárne na strane žalobcu a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom, čo v tomto prípade správca dane vykonával.

IV. pojednávanie

34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 23.09.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti advokáta žalobcu.

V. Relevantné právne predpisy

35. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

36. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

37. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

38. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

39. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

40. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

41. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

42. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a

označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

43. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

44. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

45. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

46. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Podľa dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

48. Podľa dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

49. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).

50. Podľa , Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

51. Podľa , Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

52. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101704413/2018 zo dňa 03.09.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava č. 100285587/2018 zo dňa 05.02.2018, na základe ktorého správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 380.770,80 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, t. j. nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet žalobcovi v sume 196.986,88 €.

53. Z dikcie jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovar, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar odoslal ním uvádzanej spoločnosti. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené odberateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Podmienky uvedené v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2016, sp. zn. , a zo dňa 17.09.2015, sp. zn. zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

54. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

55. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

56. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

57. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods.

6 oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.1.2013).

58. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keď znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov ( ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2011, sp. zn. zo dňa 13.9.2011 a sp. zn. zo dňa 18.4.2013).

59. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04 Teleos). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie).

60. V danom prípade žalobca síce predložil formálne doklady, ktorými deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu a to konkrétne spoločnosti Comas Hungary Kft., ale správca dane rozsiahlym dokazovaním preukázal, že tovar bol materiálne dodaný iným spoločnostiam v Maďarsku. Počas daňovej kontroly bola síce preukázaná existencia tovaru, ale preverovaním v rámci MVI bolo preukázané, že formálne deklarovaný odberateľ spoločnosť Comas Hungary kft. predstavoval tzv. nárazníkovú spoločnosť, prostredníctvom ktorej došlo k zneužitiu systému DPH v rámci fakturačného reťazca. Uvedená spoločnosť v rozhodnom období žiadne intrakomunitárne nadobudnutia nepriznala. Žalobca teda hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru konkrétnemu deklarovanému odberateľovi v Maďarsku. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym predpokladom na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Čo je však podstatné - žalovaný v rámci daňovej kontroly pri posúdení, či žalobca mal a mohol vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou fakturačného reťazca, v ktorom dochádzalo k zneužitiu systému DPH, vyhodnotil dôkazný materiál a indície: vykonal komparáciu kúpnych zmlúv, posudzoval čas obchodovania s deklarovaným odberateľom v Maďarsku, analyzoval spôsob platby od odberateľa a CMR. Podľa správneho súdu žalovaný zákonným spôsobom vyhodnotil zistený skutkový stav a v odôvodnení jeho rozhodnutia prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Išlo o analýzy poznatkov a dôkazov, o závažnosti skutočností vyplývajúcich z dôkazov, o ich súvislosti a nadväznosti na iné skutočnosti a dôkazy, kedy získal obraz o skutočnosti, ktorá bola predmetom dokazovania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je tvorená na vnútornom presvedčení príslušného správneho orgánu, ktoré však nie je prejavom jeho ľubovôle alebo slobody, ale utvára sa prísne logicky na základe zákonov a iných právnych predpisov, pričom sa opiera o

právne vedomosti, o všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov a ich vzájomných súvislostí, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Ako vyplýva z listín založených v administratívnom spise, žalobca napriek skutočnosti, že je etablovanou spoločnosťou na trhu, pri tomto konkrétnom odberateľovi nepristupoval s náležitou starostlivosťou. Pritom má preukázateľne rozvinuté dlhoročné obchodné vzťahy s inými odberateľmi, a teda v tomto prípade mal mať vedomosť, že pri vytvorení takéhoto reťazca prechádza do rizikového obchodu - pravda z aspektu legislatívnej úpravy DPH (pri hotovostných platbách za tovar a neexistencii zdokumentovanej dlhodobej obchodnej spolupráce, absencii ďalšej relevantnej obchodnej komunikácie, atď.). Uvedené ešte znásobuje skutočnosť, že tak ako konštatoval žalovaný - v Kúpnej zmluve s odberateľom v Maďarsku bolo uvedené miesto dodania „Nitra, Argo Tami“ a na faktúrach dodacia podmienka „EXW Nitra“. Ako ďalej vyplýva z listinných dôkazov (dodacie listy a CMR), tovar bol pritom dodávaný na inú adresu iných spoločností v Maďarsku, a tieto aj potvrdili prevzatie tovaru na dokladoch CMR. Takže žalobca si musel byť vedomý tejto podstatnej nezrovnalosti a k tomu prislúchajúcim možným dôsledkom pri daňovej kontrole. Zároveň správca dane logicky poukázal na nedostatky Kúpnej zmluvy s Comas Hungary Kft., „ktorá neobsahuje v identifikácii kupujúceho bankové údaje, splatnosť faktúr, údaje o množstve tovaru, ktorý má byť dodaný, a ani skutočnosť, že tovar bude daňový subjekt AGRO TAMI, a.s. dodávať kupujúcemu Comas Hungary Kft. na miesta určenia, uvedené kupujúcim v objednávkach“. Kúpne zmluvy uzavreté s etablovanými odberateľmi boli detailné, preto ak správca dane pristúpil k ich komparácii spolu so zmluvou s Comas Hungary Kft., mal v tomto postupe racionálny základ. Je možné sa stotožniť so záverom žalovaného i správcu dane, že žalobca si nezaobstaral okrem preverenia IČ pre DPH a výpisu z obchodného registra žiadne relevantné informácie o potenciálnom obchodnom partnerovi, a už pri náklade tovaru vedel, že je Comas Hungary Kft. nie je jeho konečný odberateľ s tým, že tovar je predmetom ďalšieho fakturačného reťazca v Maďarsku; teda žalobca nepristupoval s náležitou starostlivosťou k evidentnému riziku.

61. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávku tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov. Správny súd na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, zásadu poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.1.2019). Správny súd s poukazom na DP opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca však nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby odberateľa, nebude spochybnené.

62. Ak dĺžka daňovej kontroly, napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť, prekročila zákonom stanovenú maximálnu dĺžku jej trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý (napr. nález Ústavného súdu SR spis. zn. z 29.06.2010). Tento právny názor je podporený aj judikatúrou NS SR (napr. rozsudok NS SR spis. zn. zo dňa 25.09.2012). Časť žalobcových námietok zároveň smerovala k dĺžke trvania daňovej kontroly. Z listín založených v administratívnom spise vyplýva, že začatá bola dňa 28.04.2014 a ukončená bola dňa 29.05.2017 a to doručením Protokolu č. 101074252/2017 zo dňa 25.05.2017. Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu zaslania žiadostí o MVI do Maďarska na základe rozhodnutia o prerušení č. 9900432/5/5417457/2014/ BalB z 15.12.2014. V súvislosti s implementáciou smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o

administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS bol prijatý o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý reflektuje rozsah smernice Rady č. 2011/16/EÚ a na nové inštitúty, ktoré smernica ustanovila v rámci vzájomnej pomoci a spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie a ktorým sa zrušil v minulosti platný <aspi:// module='ASPI'&link='76/2007%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých <aspi://module='ASPI'&link='531/2011%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> V rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní bol cit. zavedený nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, a zároveň boli ustanovené lehoty na vybavenie žiadostí o výmenu informácií, na poskytovanie informácií bez žiadosti, ako aj lehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií. Čo je však podstatné, za postup správcu dane, ktorý by bol v rozpore so zásadou proporcionality, by súd jednoznačne považoval príklad, ak by správca dane požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu informácie po viacpočetných častiach (kedy by v záujme efektívnosti bolo možné kumulovať poskytnutie informácií do napr. max dvoch/troch žiadostí). Ďalej podľa správneho súdu nenastal prípad, že by po zaslaní žiadostí o MVI zostal nečinný, kedy dožiadaným orgánom zasielal urgencie a nečinný nezostal ani po vybavení žiadostí zo strany maďarských orgánov. Daňová kontrola bola prerušená podľa citovaných predpisov a pri žiadosti o MVI správca dane postupoval podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Nebolo preto možné v danom prípade konštatovať nečinnosť správcu dane. Daňová správa členského štátu „môže“ požiadať daňovú správu iného členského štátu o informácie, ktoré nemôže sama získať, čomu zodpovedá povinnosť príslušného orgánu dožiadaného členského štátu odpovedať na takú žiadosť a v procese zisťovania odpovedí uplatní svoje vnútroštátne právo a najmä svoje vlastné procesné pravidlá. Táto smernica naproti tomu daňovníkovi nepriznáva nijaké osobitné práva (rozsudok Twoh International C-184/05, bod 31) a nestanovuje príslušným orgánom členských štátov nijakú povinnosť konzultácie s dotknutým daňovníkom. Táto procesná situácia je rovnaká aj za účinnosti nariadenia č. 904/2010. Správny súd nemohol konštatovať, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nerešpektoval zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly, resp. že porušil takto aj dôležitú zásadu proporcionality a zákonnosti pri správe daní.

63. Súdny dvor EÚ zdôraznil, že v rámci daňovej kontroly treba rozlišovať fázu vyšetrovania, počas ktorej sa zhromažďujú informácie a do ktorej patrí aj žiadosť daňovej správy o informácie adresovaná inej daňovej správe, od kontradiktórnej fázy medzi daňovou správou a daňovníkom, s ktorým sa táto daňová správa kontaktuje, ktorá sa začína tým, že daňovníkovi sa zašle opravný daňový výmer. Ak správny orgán pristúpi k zhromažďovaniu informácií, nemá povinnosť informovať o tom daňovníka a získať jeho stanovisko, pričom žiadosť o pomoc, ktorú podala daňová správa na základe smernice 77/799, patrí do postupu zhromažďovania informácií. To isté platí aj v prípade odpovede, ktorú poskytla dožiadaná daňová správa, a predbežných šetrení, ktoré táto daňová správa vykonala, vrátane výsluchu svedkov. Z toho vyplýva, že dodržiavanie práva daňovníka na obhajobu nevyžaduje, aby sa tento daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov, ani predtým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu. Rovnako tak smernica č. 77/799 neupravuje právo daňovníka spochybniť správnosť poskytnutej informácie a nestanovuje nijakú osobitnú požiadavku v súvislosti s obsahom poskytnutej informácie. Daňovník môže spochybniť informáciu, ktorá sa ho týka, poskytnutú daňovej správe dožadujúceho členského štátu podľa pravidiel a postupov uplatniteľných v dotknutom členskom štáte, teda podľa slovenského právneho poriadku. Daňové orgány umožnili žalobcovi vyjadriť sa k obsahu poskytnutých informácií maďarskou daňovou správou, žalobca toto svoje právo využil, no už bez úspechu spochybniť závery maďarskej daňovej správy o nepotvrdení intrakomunitárneho dodania tovaru do Maďarska. Inými slovami, právo žalobcu vyjadriť sa k zisteniam získaným prostredníctvom MVI bolo zachované a daňové orgány nepochybili, ak pri svojich rozhodnutiach, okrem iných, vychádzali aj z obsahu správ maďarskej daňovej správy podaných na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Správny súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány podľa jeho názoru vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj

skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).