Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/25/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: DS service, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 842 303, právne zastúpeného: JUDr. Branislav Kahanec, advokát so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42084792 proti žalovanému: , spol. s r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 44 030 461, právne zastúpenému: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37783319, v konaní o zaplatenie 1.778,65 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.11.2019 č. k. -314 v spojení s opravným uznesením č.k. -363 zo dňa 30.6.2020, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. -363 zo dňa 30.6.2020 v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.178,65 eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„I. Návrh žalovaného na prerušenie konania sa zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 788,65 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. , v ktorých sa rieši otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, uviedol, že v predmetných konaniach sa uvedená otázka nerieši ako samostatná, nakoľko predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy žalovaného voči žalobcovi, preto nemožno „vyčkávať“ na výsledok iného konania, v ktorom nie je otázka platnosti zmluvy riešená vo výroku. Poukazujúc na uvedené zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.

3. Čo sa týka veci samej súd na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, že spoločnosť Y. O. O., D..T.., T. T. Y. X/A, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, dodala žalovanému do „Lekárne Schneider“ tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v období od 10.6.2018 do 29.7.2018 v celkovej hodnote 38.125,36 eur, za ktorý vystavila žalovanému faktúry č. 8041977 na sumu 10.325,01 eur, splatnú dňa 10.6.2018, č. 8045644 na sumu 5.687,77 eur, splatnú dňa 17.6.2018, č. 8050050 na sumu 2.699,65 eur, splatnú dňa 24.6.2018, č. 8054625 na sumu 4.502,35 eur, splatnú dňa 27.6.2018, č. 8058218 na sumu 4.136,07 eur, splatnú dňa 8.7.2018, č. 8062012 na sumu 4.235,92 eur, splatnú dňa 15.7.2018, č. 8066352 na sumu 2.502,95 eur, splatnú dňa 22.7.2018, č. 8071537 na sumu 2.846,47 eur, splatnú dňa 29.7.2018 a č. 8075015 na sumu 1.189,17 eur, splatnú dňa 29.07.2018. Spoločnosť Y. (postupca) postúpila na žalobcu zmluvou o postúpení zo dňa 24.9.2019 pohľadávky v celkovej výške 2.314.628,64 eur, medzi ktorými boli aj pohľadávky žalovaného v predmetnej veci. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 1.10.2018, ktorý sa dostal do dispozície žalovaného dňa 8.10.2018 (čl.233), kedy bol tento uložený na pošte. Žalovaný si list s oznámením o postúpení pohľadávky prevzal dňa 25.10.2018. Dňa 3.10.2018 štatutárny zástupca žalovaného, resp. jeho splnomocnenec, prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky za spoločnosť E. Listom zo dňa 10.10.2018 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, pričom zásielka s výzvou bola uložená na pošte od 11.10.2018 do 26.10.2018, kedy si ju adresát- žalovaný vyzdvihol. Žalovaný platbami zo dňa 19.10.2018 a 22.10.2018 zaplatil dlžnú sumu istiny na účet právneho predchodcu žalobcu, tento mu však uvedené platby vrátil s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok. Žalovaný zaplatil dňa 2.11.2018 žalobcovi faktúru č. 8041977, 8045644, 8050050, 8054625 a dňa 5.11.2018 faktúry č. 8058218, 8062012, 8066352, 8071537, 8075015.

4. Na základe uvedeného skutkového stavu súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia , , , , , , , , , nariadenia vlády SR č. , , , , , a vec právne posúdil tak, že žaloba v časti po čiastočnom späťvzatí, teda v rozsahu kapitalizovaných úrokov z omeškania a nákladov spojených s vymožením pohľadávky, bola dôvodná. Poukázal na to, že žalovaný nezaplatil cenu za dodaný tovar, následkom čoho právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na súčasného žalobcu ako postupníka. Čo sa týka platnosti zmluvy, súd konštatoval, že nie je právom ani povinnosťou zisťovať platnosť zmluvy o postúpení, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Zároveň však konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávok jasne vymedzuje postúpené pohľadávky, a teda napriek tomu, že jednotlivé prílohy zmluvy nie sú očíslované a ani každá strana nie je osobitne podpísaná, konkrétne faktúry sú jednoznačne identifikované, čo potvrdzuje aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky. Súd taktiež konštatoval dodržanie písomnej formy zmluvy o postúpení pohľadávok. Na základe uvedeného dospel k záveru o existencii aktívnej legitimácie žalobcu. Poukazujúc na to, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom, ktorý sa dostal do dispozície žalovaného dňa 8.10.2019, od uvedeného dňa mal súd za preukázané doručenie oznámenia. Uviedol, že čo sa týka konania žalovaného, ktorý využil na prevzatie zásielky deň 25.10.2018 a dlžnú sumu zaplatil priamo postupcovi, hoci o postúpení pohľadávky mal vedomosť s poukazom na skutočnosť, že štatutárny zástupca žalovaného prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky za spoločnosť E. dňa 3.10.2018, uvedené považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný plnil pôvodnému veriteľovi, hoci o postúpení pohľadávky mal vedomosť. Poukazujúc na uvedené súd vyhodnotil, že nedošlo k zániku pohľadávky uhradením ceny za tovar právnemu predchodcovi žalobcu. Vo vzťahu k čiastočnému plneniu dlhu žalovaným žalobcovi po podaní žaloby, súd uvedené vyhodnotil ako uznanie zvyšku dlhu. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na kapitalizované úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do dňa ich zaplatenia, teda v celkovej sume „1788,65 eur“. S poukazom na ustanovenie v spojení s nariadenia vlády č. priznal žalobcovi aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, pričom konštatoval, že nezistil existenciu akéhokoľvek dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý by úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

6. V zákonnom stanovenej lehote podal voči rozsudku v celom rozsahu odvolanie žalovaný namietajúc porušenie práva na spravodlivý súdny proces procesným postupom súdu prvej inštancie ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Čo sa týka porušenia práva na spravodlivý súdny proces žalovaný ho videl v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami a dôvodmi, ktoré uviedol vo svojich vyjadreniach zo dňa 17.5.2019, 22.5.2019 a 15.7.2019. Uviedol, že v podaní zo dňa 17.5.2019 predložil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú pôvodný veriteľ uzatvoril so žalobcom dňa 24.9.2018. Žalovaný poukázal na to, že vo svojich vyjadreniach namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky s poukazom na z dôvodu, že v zmluve o postúpení absentuje dostatočná, určitá a zrozumiteľná špecifikácia postupovanej pohľadávky a zrozumiteľná špecifikácia dlžníka. Mal za to, že aktívnu legitimáciu zakladá až relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, teda až momentom doručenia oznámenia sa stal žalobca legitimovaným na podanie žaloby, t.j. dňom 25.10.2018. Uviedol, že pri úprave postúpenia pohľadávky myslí na to, že okamžikom, kedy bude dlžník o postúpení pohľadávky vyrozumený, nastanú právne účinky postúpenia pohľadávky aj voči dlžníkom, a tým je založená povinnosť dlžníka s právnymi účinkami plniť pohľadávku novému veriteľovi. Pokiaľ sa tak nestane, t.j. pokiaľ dlžníkovi nebude doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, dlžník sa zbaví svojho záväzku plnením pôvodnému veriteľovi. Podľa názoru žalovaného nemožno vychádzať z fikcie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože až okamžikom prevzatia oznámenia sa dlžník skutočne dozvie komu a v akej výške postupca svoju pohľadávku postúpil. Pokiaľ teda skutočne nebolo postúpenie pohľadávky oznámené, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, čo sa aj stalo v predmetnej veci, keď žalovaný plnil a uhradil svoje pohľadávky dňa 19.10.2018 a 22.10.2018 postupcovi. Keďže žalovaný prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky dňa 25.10.2018, až vtedy mohol nadobudnúť vedomosť o tom, komu a v akej výške pôvodný veriteľ pohľadávku voči dlžníkovi postúpil. Do dňa prevzatia oznámenia existovali iba domnienky o výške postúpenej pohľadávky a o subjekte, ktorému mala byť pohľadávka postúpená. Čo sa týka konštatovania súdu prvej inštancie, že žalovaný vedel o postúpení pohľadávky voči spoločnosti E. Y., T.. T. I..N.. na žalobcu, uviedol, že spoločnosť E. Y., T.. T. I..N.. predstavuje odlišný subjekt od žalovaného, preto sa ani len nemohol domnievať, že došlo aj k postúpeniu pohľadávok voči nemu ako dlžníkovi. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil plnenie žalovaného pôvodnému veriteľovi dňa 19.10.2018 a 22.10.2018 a to z dôvodu, že pokiaľ nebolo postúpenie pohľadávky žalovanému postupcom riadne oznámené, plnil žalovaný správne a pôvodný veriteľ nebol oprávnený poukázané platby vrátiť na účet žalovaného tak, ako k tomu došlo dňa 26.10.2018 a 29.10.2018. Žalovaný považoval za prekvapivé konštatovanie súdu, že jeho konanie spočívajúce v plnení pôvodnému veriteľovi vyhodnotil súd ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný taktiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko mal za to, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky dňa 24.9.2018, poukazujúc na neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky podľa z dôvodu, že v zmluve nie sú dostatočne určito špecifikované jednotlivé postupované pohľadávky, pričom predložená príloha č.1 nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nie je datovaná ani podpísaná zmluvnými stranami. Žalovaný mal za to, že súd nedal dostatočnú odpoveď na to, z akých dôvodov považuje zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú a nedostatočným spôsobom sa vysporiadal s námietkami žalovaného. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.2.2020 uviedol, že čo sa týka účinku doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, tak hmotnoprávne úkony sú účinné voči adresátom už momentom ich dôjdenia do dispozičnej sféry adresáta podľa , pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 31.1.2018, publikovaného v Zbierke stanovísk pod R85/2018, z ktorého právna veta znie: „Ak bola výpoveď zmluvy doručovaná poštou, pre začatie plynutia výpovednej doby je rozhodujúci deň, kedy bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta, bez ohľadu na to, kedy si adresát uloženú zásielku na pošte vyzdvihol.“ Z uvedeného rozhodnutia taktiež vyplýva, že pre začiatok plynutia lehoty je podstatné posúdenie, kedy mal adresát objektívne možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť a nie kedy tak skutočne urobil, pričom uvedený záver korešponduje aj so závermi vyjadrenými v rozhodnutí . Neúspešným pokusom o doručenie na adrese sídla žalobcu a následným vhodením oznámenia o uložení zásielky na pošte bolo adresátovi objektívne umožnené, aby si zásielku vyzdvihol a oboznámil sa s jej obsahom a skutočnosť, že tak adresát neurobil, nemôže byť na ťarchu odosielateľa. Žalobca uviedol, že uvedené závery je možné analogicky uplatniť aj v predmetnom spore. Poukázal aj na

článok JUDr. Tomáša Čentíka s názvom Doručovanie hmotnoprávnych úkonov (fikcia doručenia). Čo sa týka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca uviedol, že podrobná špecifikácia postúpených pohľadávok je v prílohe zmluvy, pričom aj sporné faktúry boli riadne, určite a zrozumiteľne v predmetnej prílohe špecifikované. Žalovaným namietané náležitosti zmluvy nevyplývajú zo žiadneho právneho predpisu. Poukázal na to, že žalobca a postupca žiadne pochybnosti o určitosti predmetu zmluvy nemali o čom svedčí aj následné správanie sa zmluvných strán. Upriamil pozornosť aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. z 1.4.2015, v ktorom ústavný súd uprednostnil taký výklad zmlúv, ktorý svedčí v prospech platnosti právneho úkonu. Čo sa týka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 20.8.2014 a z 15.7.2010, v ktorých bolo konštatované, že právo na primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Na základe uvedeného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Žalovaný v replike zo dňa 16.3.2020 uviedol, že podľa jeho názoru nemožno vychádzať z fikcie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože až okamihom doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky sa dlžník dozvie rozsah postúpenej pohľadávky ako aj označenie postupníka. K rozhodnutiu NS SR sp.zn. žalovaný uviedol, že toto rieši úplne inú právnu situáciu, teda nie účinné oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalovaný sa až 25.10.2018 dozvedel o postúpení pohľadávky, preto až od tohto dňa mohol plniť žalobcovi. Čo sa týka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2018, naďalej zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v skorších podaniach spočívajúcich v neurčitosti špecifikácie postupovaných pohľadávok, a teda neplatnosti zmluvy podľa .

9. Žalobca v duplike zo dňa 20.4.2020 poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 12.3.2020 a z 12.3.2020, v ktorom odvolací súd v obdobnej veci vyslovil, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 24.9.2018 je platná. Taktiež uviedol, že si je vedomý, že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pod sp.zn. sa týka inej právnej veci, avšak otázka účinku hmotnoprávnych úkonov je aplikovateľná aj v predmetnom konaní, pričom práve v rozhodnutí z 28.1.2011 (R27/2011) súd konštatuje, že všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, zásielka sa považuje za doručenú najmä jej prevzatím ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. z 3.3.2011, v ktorom ústavný súd uvádzal názor vyjadrený v komentári k (Svoboda J. a kol.: I. diel. Komentár. Bratislava: Eurounion 2000. s.107): „Vo všeobecnosti sa akceptuje taký výklad, že prejav vôle dôjde adresátovi (neprítomnej osobe) vtedy, keď sa ocitne vo sfére jeho dispozície.“ Keďže oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému odoslané dňa 4.10.2018 a predmetná zásielka bola uložená na pošte dňa 8.10.2018, týmto sa dostala do dispozície žalovaného v súlade s ustanovením , preto od uvedeného dňa bol žalovaný povinný plniť postúpené pohľadávky žalobcovi.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) pred rozhodnutím vo veci samej v zmysle v spojení s posudzoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, pričom zistil, že výrok v písomnom vyhotovení rozsudku nezodpovedá výroku vyhlásenom na pojednávaní dňa 27.11.2019. Poukazujúc na uvedené odvolací súd uznesením č.k. -362 zo dňa 4.6.2020 vrátil vec súdu prvej inštancie na odstránenie prekážok odvolacieho konania.

11. Okresný súd Prešov opravným uznesením č.k. -363 z 30.6.2020 opravil výrok II. rozsudku sp.zn. z 27.11.2019 tak, že správne znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.178,65 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

12. Po opätovnom predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie, t.j. po odstránení vyššie uvedených prekážok, odvolací súd prejednal odvolanie podané žalovaným bez nariadenia pojednávania podľa . Nariadenie pojednávania si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania, ani nevyžadoval si takýto postup dôležitý verejný záujem. Odvolací súd pritom pri

prejednaní podaného odvolania vychádzal zo zásad daných aplikáciou ust. , a , . Bol teda viazaný rozsahom podaného odvolania ako aj odvolacími dôvodmi, s výnimkou vád konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po preskúmaní spisového materiálu a odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Žalovaný namieta neprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný nenapáda súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, preto tento aj odvolací súd považuje za nesporný a vychádza z neho tak ako bol uvedený v bode 3 predmetného rozhodnutia.

14. Čo sa týka odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd k tomuto uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

15. Zo žalovaným podaného odvolania je zrejmé, že za nesprávne právne posúdenie označuje ustálenia dňa, kedy žalovanému bolo účinne doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a taktiež posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

16. Odvolací súd vo vzťahu k uvedeným námietkam konštatuje, že veriteľ v predmetnom prípade spoločnosť Y. O. O., D..T.., bol oprávnený zmluvou o postúpení pohľadávky previesť na tretiu osobu (žalobcu) jeho pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení podľa a nasl. a to aj bez súhlasu žalovaného. Na základe uvedeného prevodu subjektívnych práv došlo k zmene subjektov na strane veriteľa, teda právnym nástupcom pôvodného veriteľa sa v rozsahu postúpených pohľadávok stal postupník, teda žalobca. Práva a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu, z ktorého pohľadávka bola postúpená na tretiu osobu, nie sú takýmto postúpením dotknuté. Jedinou zmenou, ku ktorej dochádza na základe predmetného inštitútu, je osoba, ktorej je povinný dlžník svoj dlh uhradiť, pričom aj k tejto zmene dochádza až po oznámení postúpenia pohľadávky postupcom dlžníkovi, resp. po preukázaní postúpenia dlžníkovi postupníkom. Dlžníkovi však zostávajú k dispozícií všetky námietky, ktoré mohol uplatniť voči pôvodnému veriteľovi do momentu postúpenia a to aj voči novému veriteľovi. Taktiež je nevyhnutné poukázať v tejto súvislosti aj na to, že nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej samotný obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, resp. ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom ( ). Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca uvedenou formuláciou chráni dlžníka v tej súvislosti, aby nedošlo k zhoršeniu jeho postavenia, resp. k zmene jeho práv a povinností a to vo vzťahu k novému veriteľovi. Jedinou zmenou je teda zmena v osobe veriteľa, teda zmena subjektu, ktorému má byť pohľadávka uhradená.

17. Z uvedeného vyplýva, že zmenou v osobe veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nedochádza k zmenám v existujúcom záväzkovom vzťahu, s výnimkou osoby veriteľa, preto nie je v súlade so zásadou spravodlivosti, aby bol dlžník oprávnený domáhať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok na základe námietky nedostatočnej určiteľnosti tejto zmluvy, ak táto skutočnosť nie je sporná medzi samotnými subjektmi, ktoré sú jej zmluvnými stranami. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2018 je zrejmé, že postupca, spoločnosť Y. O. O., D..T.., oznámil postúpenie jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 38.125,36 eur s príslušenstvom, ktorého špecifikácia bola uvedená v prílohe oznámenia a ktorá pozostávala z označenia čísla faktúr, názvu dlžníka, názvov lekárni a miest, kde bol tovar dodaný, hodnoty jednotlivých pohľadávok, zostatkov k úhrade, dátumov vydania dokladov a dátumov splatnosti jednotlivých pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že jednostranný právny úkon oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávok postupcu na postupníka bol dostatočne určitým právnym úkonom, z ktorého bolo zrejmé, ktoré pohľadávky postupcu boli prevedené na postupníka, pričom žalovaný platnosť uvedeného jednostranné právneho úkonu pre jeho neurčitosť ani nespochybňoval.

18. Čo sa týka žalovaného námietky o neplatnosti postúpenia pohľadávok na základe neplatnej zmluvy s poukazom na jej neurčitosť spočívajúcu v špecifikácií postupovaných pohľadávok v prílohe zmluvy, ktorá nie je pevne spojená so samotnou zmluvou a taktiež nie je ani podpísaná a očíslovaná, odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka nepatrí žalovanému. Uvedenú vadu by mohli namietať iba zmluvné strany, medzi ktorými bol kontrakt uzatvorený za predpokladu, že by medzi nimi nebolo zrejmé, ktoré pohľadávky boli postúpené, avšak uvedené medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo sporné, teda postupca ani postupník nemali za to, že zmluva uzatvorená medzi nimi je neurčitá a bol im jasný predmet zmluvy, teda rozsah postupovaných pohľadávok. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že tretia strana, pre ktorú je z uvedenej dohody relevantný iba údaj o novom veriteľovi, nie je oprávnená namietať určitosť právneho úkonu, ak tento nie je sporný pre zmluvné strany, ktoré zmluvu uzatvorili. K uvedenému odvolací súd poukazuje na judikát, prijatý obchodným kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 119/2003 a z ktorého vyplýva: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. “

19. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. -12 z 3.5.2016 uviedol: „Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, že dlžníkovi nepatrí právo spochybniť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a, naopak, zdôrazňujúci význam riadneho oznámenia postupcom o postúpení pohľadávky dlžníkovi nie je v súdnej praxi ojedinelý. Tieto právne názory vychádzajú z toho, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla, z čoho vyplýva, že relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R 119/2003, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Hoci tento právny názor nie je súdnou praxou bezvýhradne akceptovaný, resp. je modifikovaný (napr. R 46/2009), sťažovatelia nepriniesli v konaní pred všeobecnými súdmi (a ani v konaní o ústavnej sťažnosti) dostatok presvedčivých argumentov, na základe ktorých by tento právny názor na ich vec nemohol byť aplikovateľný.“ Z uvedeného vyplýva, že tento záver o nemožnosti domáhania sa neplatnosti samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok dlžníkom prešiel ústavnou kontrolou zákonnosti.

20. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sú mu zrejmé rozhodnutia, v ktorých súdy pripustili námietky dlžníka týkajúce sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak v uvedených rozhodnutiach išlo o námietky neplatnosti týkajúce sa porušenia ustanovenia , teda uvedeným postúpením došlo k porušeniu práv dlžníka, avšak v tomto prípade žalovaný netvrdil, že by predmetným postúpením došlo k porušeniu jeho práv, resp. že by prípustnosť postúpenia v predmetnom prípade bola vylúčená samotným zákonom. Poukazujúc na vyslovené závery odvolací súd má za to, že žalovaný ako dlžník nie je oprávnený relevantne uplatniť námietku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok pre jej neurčitosť, preto žalobca na základe preukázania zmluvy o postúpení pohľadávok je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby a súd prvej inštancie, čo sa týka legitimácie, dospel k správnym právnym záverom.

21. Čo sa týka žalovaného námietky týkajúcej sa doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, ku ktorému podľa názoru žalovaného došlo až dňa 25.10.2018, teda dňom vyzdvihnutia si zásielky žalovaným, odvolací súd k uvedenému konštatuje, že v zmysle je postupca bez zbytočného odkladu povinný oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Oznámenie postúpenia pohľadávky je jednostranný adresovaný právny úkon postupcu, ktorého hmotnoprávne účinky nastávajú doručením dlžníkovi, resp. okamihom, keď dlžníkovi notifikačný prejav vôle postupcu dôjde podľa . Vzhľadom na to, že postupca doručoval oznámenie prostredníctvom pošty ako doporučený list, pričom zo súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že táto výzva bola žalovanému prvýkrát doručovaná dňa 8.10.2018 (č.l. 233) a od tohto dňa bola následne uložená na pošte, odvolací súd mal za preukázané, že napriek doručeniu oznámenia o postúpení pohľadávok dňa 25.10.2018 prevzatím zásielky na pošte, účinky doručenia oznámenia o

postúpení pohľadávok nastali od dňa, kedy mal žalovaný vedomosť o zásielke od postupcu a od tohto dňa sa objektívne mohol s obsahom zásielky oboznámiť, teda keď oznámenie o postúpení pohľadávok došlo do dispozičnej sféry osoby, ktorej je úkon adresovaný a takouto sférou sa rozumie aj uloženie poštovej zásielky na pošte, pričom nezáleží na momente, kedy si adresát zásielku vyzdvihne a oboznámi sa s ňou. Na základe uvedeného odvolací súd právne posúdil, že napriek doručeniu oznámenia o postúpení pohľadávok dňa 25.10.2018, právne účinky doručenia nastali už k 8.10.2018, kedy oznámenie o postúpení bolo doručené do dispozičnej sféry žalovaného a od tohto momentu bol žalovaný povinný plniť postupníkovi.

22. Taktiež je nevyhnutné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že žalovaný napriek tomu, že vo svojich námietkam uvádza, že mal za to, že pohľadávky mal uhradiť postupcovi, po vrátení týchto platieb zo dňa 19.10.2018 a dňa 22.10.2018 postupcom žalovanému, žalovaný tieto pohľadávky uhradil aj postupníkovi dňa 2.11.2018 a 5.11.2018, pričom v zmysle čiastočné plnenie záväzku má za následok uznanie aj zvyšku dlhu, teda plnením na účet postupníka žalovaný uznal jeho záväzok voči postupníkovi, a teda až momentom úhrady tohto záväzku došlo aj k zániku nároku na zaplatenie príslušenstva uznaného dlhu.

23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť aj to, že bez ohľadu na deň, kedy bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávok právneho predchodcu na žalobcu, žalovaný bol v omeškaní s úhradou jeho dlhov voči právnemu predchodcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr podľa , preto od uvedených dní vznikol právnemu predchodcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Vzhľadom na postúpenie pohľadávok s príslušenstvom, z postupcu prešiel uplatnený nárok na žalobcu a tento bol oprávnený si ho uplatniť na súde prostredníctvom žaloby. Keďže po podaní žaloby došlo k úhrade istiny pohľadávok, žalobca v súlade so zákonom zobral žalobu v žalovaným uhradenej časti späť a predmetom konania zostal iba nárok na úroky z omeškania, ktoré ako bolo vyššie uvedené, boli uplatnené v súlade so zákonom odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr podľa , v zákonnom stanovenej výške 9% ročne z dlžnej sumy podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. .

24. Poukazujúc na to, že odvolací súd ustálil za deň, kedy nastali účinky oznámenia postúpenia pohľadávok deň, kedy bolo objektívne preukázané doručovanie zásielky postupcu žalovanému (8.10.2018) a v spojení s touto skutočnosťou za deň úhrady dni, kedy boli pohľadávky pripísané na účet postupníka, t.j. pohľadávky z faktúr č. 8041977, č. 8045644, č. 8050050, č. 8054625 ku dňu 2.11.2018 a pohľadávky z faktúr č. 8058218, č. 8062012, č. 8066352, č. 8071537, č. 8075015 ku dňu 5.11.2018, bola správne súdom prvej inštancie určená aj výška kapitalizovaného úroku z omeškania v celkovej hodnote 1178,65 eur a vzhľadom na omeškanie žalovaného bola správne súdom prvej inštancie priznaná aj náhrada nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 40,- eur, preto odvolací súd aj v uvedenej časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie (rozsudok v spojení s opravným uznesením) ako vecne správne a postupom podľa ho v celom rozsahu potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedalo aj rozhodnutie o náhrade trov konania v prvoinštančnom konaní, keď súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému.

25. Čo sa týka námietky žalovaného spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý súdny proces nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne ( až 4 ) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

26. Odvolací súd záverom považuje za potrebné dodať, že žalobca je stranou sporu v niekoľko desiatkach sporov s obdobným obsahom, v ktorých sa žalobca domáha zaplatenia príslušenstva pohľadávok na základe postúpených pohľadávok, pričom žalovaná strana namieta platnosť zmluvy o postúpení zo dňa 24.9.2018 uzatvorenej medzi spoločnosťou Y. O. O., D..T.. a žalobcom a taktiež namieta ustálenie dňa, kedy došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávok žalovanému a s tým spojené

účinky, odkedy bol povinný uhradiť pohľadávky žalobcovi. Je potrebné dať do pozornosti tú skutočnosť, že konajúci súd vydal už viacero rozhodnutí týkajúci sa toho istého žalobcu v obdobných veciach, v ktorých posudzoval platnosť postúpenia pohľadávok podľa zmluvy zo dňa 24.9.2018, pričom ani v jednom z vydaných rozhodnutí konajúci súd nekonštatoval neplatnosť predmetnej zmluvy. (rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 4.6.2020, sp.zn. zo dňa 11.6.2020, sp.zn. zo dňa 21.5.2020, zo dňa 11.6.2020, zo dňa 24.9.2020, sp.zn. zo dňa 18.6.2020, sp.zn. zo dňa 21.5.2020, zo dňa 28.5.2020, sp.zn. zo dňa 12.3.2020 a iné)

27. Stabilizovaná judikatúra konštatovala, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa SR je aj princíp právnej istoty, ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. , , ) a taktiež, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci ( ). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m.m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , )

28. Poukazujúc na princíp právnej istoty a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v obdobných veciach, konajúci súd nemal dôvod na odklonenie sa od záverov prijatých vo vyššie uvedených rozhodnutiach a zmeniť svoju rozhodovaciu prax.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).