Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/129/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. T.H. bývajúcej v

B., prechodne bytom v B. zastúpenej JUDr. D.Š., advokátkou so sídlom v B., proti

ţalovanému Mgr. I.H., bývajúcemu v B., o určenie, že povinnosť žalovaného vypratať byt

č. X. na ulici J. v B.nie je viazaná na zabezpečenie náhradného bytu, vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp. zn. , na dovolanie ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. februára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z

24. februára 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa v tomto súdnom konaní ţiadala určiť, ţe povinnosť ţalovaného vypratať

byť č. X. nachádzajúci sa v B. na ulici J. (ďalej „byt“) nie je viazaná na zabezpečenie

náhradného bytu. Rozsudkom Okresného súdu B. Bystrica z 20. februára 2004 č.k. 12 C

186/2003-42 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. augusta 2004

sp.zn. , došlo k rušeniu spoločného nájmu medzi účastníkmi konania k

predmetnému bytu s tým, ţe nájomkyňou bytu a členkou SBD sa stáva ţalobkyňa a ţalovaný

je povinný sa z bytu vysťahovať do 30 dní od zabezpečenia bytovej náhrady. Ţalobkyňa

zabezpečenie bytovej náhrady ţalovanému preukazovala písomným vyhlásením doručovaným

poštou 3. októbra 2005 na adresu ţalovaného.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom (v poradí druhým) z 3. augusta 2009 č.k.

-258 určil, ţe povinnosť ţalovaného uloţená rozhodnutím Okresného súdu

Banská Bystrica z 20. februára 2004 č.k. vypratať ( v rozsudku uvedený ) byt,

2

nie je viazaná na zabezpečenie náhradného bytu; ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť

ţalobkyni trovy konania 603,34 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo

zistenia , ţe ţalobkyňa 3. októbra 2005 doručovala ţalovanému písomné vyhlásenie o

zabezpečení náhradného 1 - izbového bytu, nachádzajúceho sa v B. na ulici Ď.. Druhý

neúspešný pokus o doručenie sa uskutočnil 7. októbra 2005 a opakované neúspešné

doručovanie 10. októbra 2005; nedoručená zásielka po uloţení na pošte bola odosielateľke

(ţalobkyni) vrátená 20. októbra 2005. V čase jej doručovania sa ţalovaný zdrţiaval na adrese

doručovania (J.), prevzatiu zásielky sa vyhýbal, čo súd povaţoval za rozpor s ustanovením § 3

. Ţalovaný mal moţnosť vyzdvihnúť si predmetnú zásielku na pošte,

keď sa na adrese doručenia zdrţiaval minimálne štyri dni v týţdni (maximálne tri dni v týţdni

sa zdrţiaval u jeho matky v rodinnom dome); mohol preto jednať ohľadne nájmu bytu, ktorý

mu ako bytovú náhradu zabezpečila ţalobkyňa. Obranu ţalovaného o zaplatení anuity k

predmetnému bytu nepovaţoval vzhľadom na predmet sporu za rozhodujúcu. Z uvedených

dôvodov súd ţalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 24. februára

2010 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol a

ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, ţe ţalobkyňa preukázala

naliehavý právny záujem na poţadovanom určení v zmysle v dôsledku

existencie sporu medzi účastníkmi o zániku práva ţalovaného na bytovú náhradu pre

neuzavretie zmluvy o nájme bytu podľa . V celom

rozsahu sa stotoţnil so skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa; tento pre

rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej povaţoval za postačujúci. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa, zaujal iný právny názor pokiaľ ide o otázku, či nastali účinky doručenia

vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady ţalobkyňou ţalovanému, na ich základe dospel k

záveru, ţe nárok ţalovaného na bytovú náhradu nezanikol. Podľa názoru odvolacieho súdu

ustanovenie vyţaduje, aby vyhlásenie o zabezpečení

bytovej náhrady bolo skutočne (fakticky) doručené tomu, komu sa bytová náhrada

zabezpečuje; pri jeho doručovaní nemoţno vychádzať z fikcie doručenia podľa ustanovenia

, pretoţe postup súdu pri doručovaní súdnych zásielok nemoţno vzťahovať

na doručovanie zásielok medzi ţalobkyňou a ţalovaným. (vrátane

ods. 1 ) nepovaţuje nedoručenú zásielku za doručenú (fikciou

doručenia) len preto, ţe adresát sa jej prevzatiu zámerne vyhýba. Vzhľadom na uvedené

3

nepovaţoval za doručené písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady ţalovanému, z

uvedeného dôvodu nezačala plynúť 30 - dňová prekluzívna lehota na uzavretie nájomnej

zmluvy a ţalovanému nemohol zaniknúť nárok na bytovú náhradu (§ 712c ods. 3

). Stotoţnil sa s názorom súdu prvého stupňa v tom, ţe vedomé

nepreberanie zásielok ţalovaným (v snahe vyhnúť sa riešeniu veci a oddialiť vypratanie bytu)

je v rozpore s dobrými mravmi ( ). Rozhodnutie o trovách

odvolacieho konania odôvodnil podľa ustanovenia a v spojení s

ustanovením a ustanovením

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním. Ţiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a určovacej ţalobe vyhovel. Dovolanie v

zmysle jeho obsahu ( ) odôvodnila tým, ţe napadnutý rozsudok spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Nesúhlasila so záverom

odvolacieho súdu o nedoručení vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady ţalovanému.

Vychádzajúc z „analógie zákona" povaţovala zásielku obsahujúcu predmetné vyhlásenie

adresovanú ţalovanému za doručenú na základe fikcie doručenia, aj keď sa ţalovaný o tom

nedozvedel. Svoj právny názor utvrdila konštatovaním odvolacieho súdu, ţe ţalovaný vedome

nepreberal zásielky, v snahe vyhnúť sa riešeniu veci a oddialiť vypratanie bytu.

Ţalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie ţalobkyne zamietnuť z dôvodu, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie je

dôvodné.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba ak

podanie dovolania pripúšťa zákon - v zmysle ním totiţ moţno napadnúť

4

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V danom prípade je

dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu; dovolanie ţalobkyne je v

dôsledku toho procesné prípustné ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody

neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Pre účely predmetného dovolacieho konania treba zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním" a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a

úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací

súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie

konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu

dovolací súd - na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu - nemá moţnosť

vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ sú splnené ďalšie procesné

predpoklady - najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou osobou)

zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) na rozdiel od toho nezakladá prípustnosť

dovolania, je však relevantný dovolací dôvod, ktorý v prípade jeho opodstatneného uplatnenia

vedie k zrušeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia. Na existenciu procesných vád konania

tejto povahy ( a ) musí dovolací súd vziať vţdy zreteľ - či uţ

bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď veta druhá ). V prípade

nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle tretím

dovolacím dôvodom), je situácia iná. Samo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá

5

prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1 veta druhá

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý ( veta prvá ), pričom (ako uţ bolo uvedené vyššie) je

viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod.

1. K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza,

ţe o procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z procesných vád v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe

v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Existencia vád v zmysle aţ g/ nebola v dovolaní namietaná a v

dovolacom konaní nevyšla najavo.

2. K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza,

ţe tzv. inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ţiadna z týchto procesných vád nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom

konaní ani nevyšla najavo.

6

3. K tomu, čo dovolateľka uviedla v dovolaní za účelom preukázania opodstatnenosti

uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle , treba uviesť, ţe

právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne interpretoval.

V dovolaním napadnutom rozsudku odvolací súd interpretáciou (doslovným výkladom)

ustanovenia v spojení s Občianskeho

zákonníka, vyslovil právny záver, podľa ktorého vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady

(ďalej tieţ „vyhlásenie") musí byť (fakticky) doručené nájomcovi; nie je moţné povaţovať

neprevzatú zásielku doručovanú poštou za doručenú (fikcia doručenia), len na základe

zistenia, ţe adresát sa jej prevzatiu zámerne vyhýba.

Dovolateľka namietala správnosť toho právneho záveru, keď v okolnostiach prípadu

poukázala na správanie ţalovaného (ktorý mal vedome nepreberať zásielky, v snahe vyhnúť sa

riešeniu veci a oddialiť vypratanie bytu) a v takom prípade pripustila moţnosť doručenia

vyhlásenia na základe fikcie.

Podľa , nájomca, ktorý má byt vypratať, je

povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o

zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na

bytovú náhradu zanikne.

Zánik nároku na bytovú náhradu v zmysle uvedenej právnej úpravy je viazaný výlučne

na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenej bytovej

náhrady tým, kto má byt vypratať (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

, sp.zn. ).

Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloţenie písomného

vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, ţe uzavrie

zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať.

7

Citované zákonné ustanovenie stanovuje zánik

nároku na bytovú náhradu ako dôsledok (sankciu) bezdôvodného nesplnenia povinnosti

nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia

písomného vyhlásenia o jej zabezpečení.

Písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným adresným

právnym úkonom osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom

záujme osoby, ktorú zaťaţuje povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. Zákonná úprava v

ustanovení trvá na tom, aby bol tento jednostranný

právny úkon (vyhlásenie) doručený osobe, ktorá má nárok na bytovú náhradu (nájomca).

Uvedená poţiadavka pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle určeného

(adresovaného) v danom prípade nájomcovi, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik

vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Právnou otázkou je, či takýto

prejav vôle má byť fakticky doručený adresátovi, teda či ho adresát musí bezpodmienečne

prevziať a oboznámiť sa s ním, alebo postačuje, ak sa dostane (dôjde) do jeho dispozičnej

sféry.

Písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o

tom, ţe uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať, je

potrebné povaţovať za jednostranný adresný (adresovaný) prejav vôle smerujúci k uzavretiu

zmluvy - ofertu.

Všeobecnou poţiadavkou toho, aby bolo moţné písomnosť povaţovať za doručenú je,

aby adresát mal objektívnu moţnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny

úkon, potom sa zásielka povaţuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát

bude mať objektívnu moţnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j.

akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.

Pri interpretácii poţiadavky o „doručení“ písomného vyhlásenia v zmysle ustanovenia

, je potrebné vziať zreteľ na právne účinky

jednostranných adresných (adresovaných) právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení

, vety prvej a .; interpretácia procesných

8

predpisov neprichádza do úvahy, tak ako to správne poznamenal odvolací súd. V zmysle

týchto, prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde

osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Dovolací súd poznamenáva, ţe voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri

právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď.

Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v

bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý).

Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do

sféry dispozície moţno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej moţno

rozumne očakávať, ţe sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môţe objektívne

oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i

právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné

skúmať, či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho

adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s

prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, ţe mal objektívnu moţnosť tak vykonať.

Kategorickú poţiadavku o faktickom doručení vyhlásenia v zmysle ustanovenia § 712c

ods. 3 (t.j. jej prevzatie adresátom) prezentovanú odvolacím súdom

nemoţno povaţovať za správnu; bez ďalšieho by takýto výklad viedol k neudrţateľnému

stavu, kedy by aj bezdôvodné (svojvoľné) odopretie prijatia (prevzatia) vyhlásenia

znemoţňovalo povinnému subjektu moţnosť zabezpečiť nájomcovi zodpovedajúcu bytovú

náhradu a domôcť sa vypratania bytu. Situáciu je preto potrebné posudzovať objektívne, ak sa

preukáţe, ţe adresát mal reálnu moţnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne

účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s

ním adresát skutočne oboznámil. Názory o účinkoch doručenia písomného právneho úkonu

dovolací súd zastáva zhodne s konštantnou interpretáciou prijatou odbornou akademickou i

právnickou literárnou verejnosťou (viď napr. Mazák, J., Vojčík, P.: Občianske právo s

vysvetlivkami, 1. Zväzok, Bratislava, Iura Edition, 1996-2005, s. 96; podobne Luby, Š.: Výber

z diela a myšlienok, Bratislava, Iura Edition, 1998, str. 196; Jehlička, O., Švestka, J., Škárová,

M. a kol.: Občanský zákonník, komentár, C. H. Beck, 2001, 6. vydanie, str. 279, 285, 286;

Knappová, M., Švestka, J. a kol.: Občanské právo hmotné, sv. L, ASPI, 2002, str. 124, 125,

149; Jendrálek, P.: K téme „odstoupení od smlouvy prostfedníctví fikce doručení", Právni

9

rozhledy 4/2006 str. 142 a násl.; porovnaj napr. uznesenia NS ČR z 26. októbra 2005 sp. zn.

, z 30. júna 2008 sp.zn. ). Vychádzajúc z uvedeného

dovolací zastáva právny názor, ţe ak nájomcovi bytu je daná objektívna (reálna) moţnosť na

základe oznámenia pošty prevziať si uloţenú zásielku obsahujúcu vyhlásenie o zabezpečení

bytovej náhrady v zmysle , nastávajú hmotnoprávne

účinky tohto jednostranného právneho úkonu v okamihu, kedy nájomca aj napriek uloţeniu

zásielky nevyuţil objektívnu moţnosť oboznámiť sa s jej obsahom.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalobkyňa preto opodstatnene uplatnila

dovolací dôvod v zmysle Najvyšší súd Slovenskej republiky

vzhľadom na to napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec vrátil

tomuto súdu na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V

novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacie konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta