Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/28/2013

Identifikačné číslo spisu: 1012200080 Dátum vydania rozhodnutia: 20.08.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012200080.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: UFA Sports Slovakia, s.r.o., Lakeside Park I 01, Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária Zárecký Zeman Ďurišová, Medená 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, 832 91 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Star. 7/2012 zo dňa 4. januára 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -111 zo dňa 14. februára 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -111 zo dňa 14. februára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave na základe žalobného návrhu žalobcu zrušil v zmysle rozhodnutie žalovaného zo dňa 4. januára 2012 č. Star. 7/2012, ktorý svojím rozhodnutím zakázal športové podujatie - medzinárodný futbalový turnaj „Fortuna víkend šampiónov“, ktoré sa malo konať dňa 8. januára 2012 na zimnom štadióne Ondreja Nepelu - Slovnaft Aréna, na ulici Odbojárov č. 9 v Bratislave. Krajský súd v Bratislave takto rozhodol, keď poukázal na ustanovenie , správneho poriadku a mal za to, že výrok preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu nie je v súlade z správneho poriadku, nakoľko nie je formulovaný presne a určito a neobsahuje ustanovenia, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Z predmetného výroku preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmý ani dátum konania predmetného športového podujatia a ani jeho čas. Krajský súd ďalšie pochybenie žalovanej videl v poučení preskúmavaného rozhodnutia, ktoré je zmätočné, keďže žalovaná nepoučila účastníka o možnosti podať riadny opravný prostriedok na druhostupňový správny orgán - odvolanie, ale poučila ho o skutočnosti, že ide o rozhodnutie konečné, ktoré je možné preskúmať len súdnou žalobou. V preskúmavanej veci išlo o rozhodnutie žalovaného, ktoré je rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, z ktorého charakteru nevyplýva, že ide o konečné rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa odvolanie.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný správny orgán a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zrušil rozsudok krajského súdu ako nezákonný a poukázal predovšetkým na procesné pochybenia krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania v zmysle v spojení s v spojení s veta prvá a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania žalovaného posudzoval, či žalovaný ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky žalovaného ako i žalobcu zisťoval, či konanie pred žalovaným ako i krajským súdom, bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Krajský súd v danom prípade sa snažil síce svoj postup správne odôvodniť, avšak sám žiadne dôkazné prostriedky bližšie nevyhodnotil, a to napriek tomu, že podklady tvorili rozsiahly obsah administratívneho spisu, avšak iba vo všeobecnej rovine sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, na ktorú vo svojej žalobe poukazoval žalobca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Krajský súd si nemôže svoju rozhodovaciu činnosť zjednodušiť tým, že v dôvodoch svojho rozhodnutia v podstate len poukáže na skutočnosť, že sa stotožňuje so žalobcom a preberie jeho argumentáciu.

Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia s použitím vety prvej totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa SR a Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. , , , ).

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994).

Taktiež Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozsiahlej judikatúre venoval veľkú pozornosť problematike náležitostí odôvodnenia rozhodnutí, v ktorej zdôrazňoval, že z práva na spravodlivé súdne

konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu na základe žaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky účastníkov konania. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, tak ako je formulované, je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a javí sa byť arbitrárnym.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd si v dôvodoch svojho rozsudku protirečí a potom pochybil i v tom, že na jednej strane predmetnú vec meritórne i prejednal, keďže rozhodnutie správneho orgánu zrušil a na strane druhej, vo svojom rozsudku na strane 8, tvrdí krajský súd, „že v preskúmavanej veci išlo o rozhodnutie žalovaného, ktoré je rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, z ktorého charakteru nevyplýva, že ide o konečné rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa odvolanie a že účastník má právo na podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania. Žalovaný správny orgán však nepoučil účastníka o možnosti podať riadny opravný prostriedok na druhostupňový správny orgán - odvolanie, ale poučil ho o tom, že ide o rozhodnutie konečné, ktoré je možné preskúmať len súdnou žalobou.“

Keďže v danom prípade krajský súd dospel sám k záveru, že poučovacia povinnosť žalovanej je v rozpore so zákonom a že vo veci má rozhodovať ešte odvolací správny orgán (s ktorou skutočnosťou sa stotožňuje i odvolací súd), bolo potom povinnosťou krajského súdu zaoberať sa prioritne otázkou, či je vo veci príslušný konať, a teda, či je vybavený právomocou rozhodnúť o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej v konaní podľa piatej časti hlavy druhej . V tomto prípade ide preto o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania (vecnej a funkčnej príslušnosti súdu). Súdy skúmajú svoju právomoc skôr, ako začnú vo veci konať a ich právomoc na konanie musí byť v právnom predpise uvedená pozitívne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, bolo v danom prípade povinnosťou krajského súdu konanie vo veci zastaviť a po právoplatnosti uznesenia vec postúpiť príslušnému správnemu orgánu, ktorý je vo veci odvolacím správnym orgánom, ktorý procesný postup by bol súladný s príslušnou procesnou právnou úpravu, uvedenou v veta druhá

Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa , veta druhá v spojení s a s .

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v novom rozhodnutí podľa v spojení s rozhodnúť opätovne aj o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.