Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-1S-76-2019.pdf
PDF · 111.11 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-1S/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: ŠPORT PRO s.r.o., so sídlom Hlavná 677, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 863 670, právne zastúpený: Mgr. Michal Zeman, advokát, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 42 137 730, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BA- OOP1-2019/018304-ALI zo dňa 05.02.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca ako organizátor pripravovaného športového podujatia podaním zo dňa 08.12.2011 podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 479/2008 Z. .z“, „pôvodný zákon“) oznámil Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto (ďalej „prvostupňový orgán“) zámer o konaní športového podujatia označeného ako „zimný halový turnaj vo futbale“ naplánovaného na deň 08.01.2012 (ďalej „podujatie“). Zároveň žalobca plánované podujatie podľa § 3 ods. 3 písm. e) zákona č. 479/2008 Z. z. označil ako rizikové a v zmysle § 4 predmetného zákona zámer pripravovaného športového podujatia oznámil listom zo dňa 16.12.2011 Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave, odbor poriadkovej polície (ďalej „KR PZ OPP“). Podaním zo dňa 30.12.2011 bol žalobca zo strany KR PZ OPP vyzvaný na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 479/2008 Z. z. konkretizovaním zistených nedostatkov. Vo veci bolo následne zorganizované a dňa 03.01.2012 prebehlo bezpečnostno-organizačné stretnutie za účasti žalobcu a bezpečnostných a záchranných zložiek.
2. Dňa 04.01.2012 bola prvostupňovému orgánu doručená žiadosť KR PZ OPP o vydanie rozhodnutia o zákaze pripravovaného podujatia podľa § 1 ods. 6 v spojení s § 8 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z. z., keďže v súvislosti s jeho konaním existovala hrozba bezprostredného nebezpečenstva narušenia verejného poriadku, ako aj ohrozenia života a zdravia účastníkov podujatia a ostatných nezúčastnených osôb a taktiež z dôvodu, že organizátor (žalobca) nesplnil zákonom stanovené podmienky (oznámenie žalobcu doručené KR PZ OOP neobsahovalo náležitosti podľa § 4 ods. 3 písm. o/ predmetného zákona).
3. Prvostupňový orgán rozhodnutím Č. j.: Star. 7/2012 zo dňa 04.01.2012 konanie podujatia podľa § 8 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z. z. zakázal, a to na základe písomnej žiadosti KR PZ OPP zo dňa 04.01.2012. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/17/2012 zo dňa 14.02.2013 a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 2Sžo/28/2013 zo dňa 20.08.2014 rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 1S/17/2012 zo dňa 04.12.2014, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/22/2015 zo dňa 29.06.2016, konanie zastavil a vec postúpil Okresnému úradu Bratislava (žalovanému) ako orgánu príslušnému na konanie. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP5-2016/102529/MMI zo dňa 07.12.2016 rozhodnutie prvostupňového orgánu Č. j.: Star. 7/2012 zo dňa 04.01.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Voči tomuto rozhodnutiu podal prvostupňový orgán správnu žalobu, ktorá bola odmietnutá rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/49/2017 zo dňa 23.08.2018.
4. V poradí druhým rozhodnutím vo veci č. 36086/862/2018/PRED/BANL zo dňa 19.10.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“)prvostupňový správny orgán plánované podujatie podľa § 8 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z. z. zakázal. V záhlaví ako aj v 1. odseku odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že zákon č. 479/2008 Z. z. bol od 01.02.2014 zrušený a nahradený zákonom č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 1/2014“, „aktuálne účinný zákon“). Žalobcu ako účastníka administratívneho konania zároveň poučil o možnosti podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie s tým, že prvostupňové rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom. Žalobcovi bolo prvostupňové rozhodnutie doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.11.2018.
5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom (okrem iného) namietal, že dotknuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Pôvodný zákon č. 479/2008 Z. z. bol totiž s účinnosťou od 01.02.2014, teda už aj v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, zrušený a nahradený zákonom č. 1/2014 Z. z. Spis bol prvostupňovým orgánom dňa 19.12.2018 predložený žalovanému ako odvolaciemu orgánu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“) na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu.
6. Žalovaný opatrením č. OU-BA-OOP1-2019/018304-ALI zo dňa 05.02.2019 (ďalej „napadnuté opatrenie“) vrátil spis prvostupňovému orgánu a zároveň oznámil, že nemá právomoc vo veci rozhodovať, keďže podľa § 29 ods. 3 zákona č. 1/2014 Z. z. účinného od 01.02.2014 proti rozhodnutiu obce o zákaze konania podujatia nie je možné podať odvolanie. V zákone č. 1/2014 Z. z. absentujú intertemporálne ustanovenia, na základe čoho musel žalovaný vychádzať zo základných zásad teórie práva a zo zásady okamžitej aplikability účinnej procesnoprávnej normy. Vzniknutý stav žalovaný vyhodnotil tak, že odvolaním (resp. podaním označeným ako odvolanie) napadnuté rozhodnutie nemôže preskúmať, keďže podaný opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustný. Napadnuté opatrenie bolo žalobcovi doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 12.02.2019.
7. Z predloženého administratívneho spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový orgán opatrením č. 16833/7014/2019/PRED/BANL zo dňa 09.04.2019 podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku opravil zrejmú nesprávnosť v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 19.10.2018, keď pôvodné poučenie podľa zákona č. 479/2008 Z. z. nahradil (opravil) poučením podľa § 29 ods. 3 zákona č. 1/2014 Z. z. o nemožnosti podania odvolania a zároveň o možnosti podať správnu žalobu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Toto opatrenie bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.05.2019.
II.
Správna žaloba (žalobné body)
8. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 11.04.2019 (ďalej „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že už v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu (pôvodného zákona č. 479/2008 Z. z.) a nemožnosť podania odvolania podľa aktuálneho zákona č. 1/2014 Z. z. účinného od 01.02.2014 sa preto na daný prípad nemôže vzťahovať. Proti rozhodnutiu prvostupňovému
orgánu je prípustné odvolanie podľa § 53 správneho poriadku a možnosť odvolania nemôže vylučovať aktuálne účinný zákon č. 1/2014 Z. z., keďže odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané podľa pôvodného zákona č. 479/2008 Z. z., podľa ktorého bolo odvolanie ako riadny opravný prostriedok vo veci prípustné. Vo vzniknutej situácii je tak žalovaný orgánom príslušným na rozhodnutie o odvolaní, a to s prihliadnutím na § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č 180/2013 Z. z.“). Podľa žalobcu nemôže ničotnosť prvostupňového rozhodnutia brániť jeho preskúmaniu v odvolacom administratívnom konaní, v súvislosti s čím analogicky poukázal na § 191 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“), podľa ktorého môže správny súd zrušiť rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu.
III.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.09.2019 zotrval na správnosti svojho postupu a zákonnosti napadnutého opatrenia. Žalobcovi bolo oznámené, že prvostupňový orgán v danom prípade odo dňa 01.02.2014 koná o podanom oznámení o konaní športového podujatia podľa § 17 ods. 4 zákona č. 1/2014 Z. z. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí síce nesprávne poukázal na postup a meritórne rozhodovanie podľa § 8 ods. 3 pôvodného zákona č. 479/2008 Z. z., znenia relevantných ustanovení oboch právnych úprav (§ 8 ods. 3 pôvodného zákona č. 479/2008 Z. z. a § 17 ods. 4 aktuálne účinného zákona č. 1/2014 Z. z.) sú v podstate totožné. Žalovaný preto musel postupovať podľa § 29 ods. 3 aktuálne účinného zákona č. 1/2014 Z. z., podľa ktorého odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu o zákaze podujatia nie je prípustné. S účinnosťou od 01.02.2014 stratil žalovaný právomoc vo veci konať a preto ani neskúmal námietky vznesené žalobcom v rámci podaného odvolania. Správnu žalobu žalobcu z uvedených dôvodov žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/76/2019.
11. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté opatrenie vrátane postupu žalovaného v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, s následkom jej zamietnutia podľa § 190 SSP.
12. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 20.03.2024, keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP, pričom na pojednávanie sa osobne dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP.
13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
17. Podľa čl. 46 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej „Ústava SR“), kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
18. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
19. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z. z., obec môže zakázať podujatie, ak by jeho účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie, konanie podujatia by obmedzovalo verejnú dopravu, zásobovanie obyvateľstva alebo ohrozovalo životné prostredie; v prípade ohrozenia života obec zakáže podujatie buď z vlastného podnetu, alebo na základe písomnej žiadosti organizátora alebo Policajného zboru.
20. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 1/2014 Z. z., obec je oprávnená rozhodnúť o zákaze podujatia, ak by v súvislosti s konaním podujatia hrozilo vážne ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, konanie podujatia by obmedzovalo verejnú dopravu, zásobovanie obyvateľstva alebo ohrozovalo životné prostredie; ak ide o vážne ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, obec zakáže podujatie z vlastného podnetu, na základe žiadosti organizátora podujatia alebo na základe žiadosti Policajného zboru.
21. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 1/2014 Z. z., rozhodnutie podľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 2 a 5 a § 17 ods. 4 a 6 nadobúda právoplatnosť dňom vydania. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie obec zverejní v deň vydania na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. Rozhodnutie obec oznámi písomne do 5 dní od vydania organizátorovi podujatia.
22. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách.
23. Správny súd v danom prípade dospel k záveru, že správny akt vydaný žalovaným, ktorého prieskumu zákonnosti sa žalobca v danom prípade domáha, možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy
preskúmateľné správnym súdom. Obsahom žalovaným vydaného oparenia je oznámenie o absencii jeho (žalovaného) právomoci konať a rozhodovať ako odvolací orgán vo vedenom administratívnom konaní, pričom toho opatrenie má tendenciu zásahu do subjektívnych práv žalobcu ako účastníka administratívneho konania podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
24. Pri súdnom prieskume je v tomto type konania, keďže sa jedná o všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP, správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Uvedený procesnoprávny limit konania na správnom súde dáva súd do pozornosti z dôvodu, že žalobca v rámci podanej správnej žaloby uvádzal svoju žalobnú argumentáciu výlučne vo vzťahu k nesprávnosti a nezákonnosti opatrenia vydaného žalovaným, čomu zodpovedá aj žalobný petit znejúci na zrušenie výlučne tohto opatrenia, bez rozšírenia rozsahu podaného žalobného petitu aj voči prvostupňovému rozhodnutiu tak, ako to umožňuje § 191 ods. 3 písm. a) SSP.
25. Žalovaný ako orgán verejnej správy, ktorému bolo predložené odvolanie žalobcu zo dňa 20.11.2018 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o zákaze podujatia zo dňa 19.10.2018, pristúpil k skúmaniu podmienok zakladajúcich svoju právomoc na rozhodovanie vo veci v postavení odvolacieho orgánu, pričom dospel k záveru o absencii takejto právomoci. S týmto záverom žalovaného sa stotožnil aj správny súd.
26. Problematiku konania športového podujatia vrátane možnosti jeho zákazu podmieneného žiadosťou orgánu policajného zboru upravoval do 31.01.2014 zákon č. 479/2008 Z. z., ktorý bol s účinnosťou od 01.02.2014 zrušený a v celom rozsahu nahradený zákonom č. 1/2014 Z. z. Kardinálnou zmenou týkajúcou sa prejednávanej veci je stav, kedy sa stalo rozhodovanie obce (mestskej časti) o zákaze podujatia podľa aktuálne účinného zákona, na rozdiel od zákona pôvodného, rozhodovaním jednostupňovým, pričom toto rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 29 ods. 3 aktuálne účinného zákona č. 1/2014 Z. z. nadobúda právoplatnosť dňom jeho vydania, a to bez možnosti podania odvolania, návrhu na obnovu konania či možnosti jeho preskúmania mimo odvolacieho konania. Pôvodný zákon č. 479/2008 Z. z. ako ani aktuálne účinný zákon č. 1/2014 neobsahujú intertemporálne ustanovenia týkajúce sa konania o zákaze podujatia, ktoré by z pohľadu procesného postupu riešili kontinuitu resp. „dokončenie“ administratívnych konaní, ktoré do času účinnosti novej právnej úpravy neboli právoplatne skončené. Z uvedeného dôvodu tak od 01.02.2014 nastala priama aplikabilita zákona č. 1/2014 Z. z. aj na všetky skôr začaté a právoplatne neskončené konania o zákaze podujatia, pričom zmena zahŕňa aj (ne)možnosť podať proti rozhodnutiu obce (mestskej časti) odvolanie ako riadny opravný prostriedok.
27. Žalovaný vydal napadnuté opatrenie dňa 05.02.2019, t.j. za účinnosti zákona č. 1/2014 Z. z., v súvislosti s ktorým mu v danom type administratívneho konania neprislúchalo postavenie odvolacieho orgánu a jednoznačne tak nebola založená jeho právomoc o podanom odvolaní žalobcu konať a rozhodovať.
28. Prípustnosť odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu o zákaze podujatia nemohlo v danom prípade založiť ani nesprávne pôvodné poučenie obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Stav, v ktorom by možnosť podania opravného prostriedku voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy zakladalo výlučne nesprávne poučenie rozširujúce možnosti jeho podania (bez zodpovedajúcej právomoci správneho orgánu) nad rámec účinnej právnej úpravy je neudržateľný, v rozpore so zásadou zákonnosti a zásadou právnej istoty.
29. Správny súd sa nemohol stotožniť s úvahami žalobcu o tom, že v prípade rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu na základe neúčinného právneho predpisu je potrebné otázku prípustnosti odvolania ako opravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu a ďalej aj otázku právomoci žalovaného ako odvolacieho orgánu verejnej správy riešiť výlučne aplikáciou všeobecných ustanovení správneho poriadku a zákona č. 180/2013 Z. z. s „odignorovaním“ pôvodnej (zákon č. 479/2008 Z. z.) ako aj v čase vydania napadnutého opatrenia účinnej právnej úpravy (zákon č. 1/2014 Z. z.), ktorá individuálne upravuje problematiku rozhodovania o zákaze podujatia, vrátane (ne)prípustnosti uplatnenia odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Podstatnou je v danom prípade tá skutočnosť, že pre žalovaného ako orgán verejnej správy, nebola v čase vydania napadnutého opatrenia daná právomoc konať a rozhodovať vo veci rozhodovania obce (mestskej časti) o zákaze podujatia v pozícii odvolacieho orgánu, pretože odvolanie ako opravný prostriedok nebol voči danému typu rozhodnutia správneho orgánu prípustný.
30. Ako absolútne neprijateľný sa javí stav prípadného rozhodovania žalovaného o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ako odvolacieho orgánu (bez právomoci) len na základe toho, že podľa pôvodne účinnej právnej úpravy, ktorú prvostupňový orgán nesprávne aplikoval, bolo proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie prípustné a ako odvolací orgán o ňom mal právomoc rozhodovať žalovaný.
31. Aj keď je zrejmé, že prvostupňový orgán v danom prípade konal a rozhodoval na základe neúčinného právneho predpisu, čo žalobca uviedol už v podaní zo dňa 20.11.2018 označenom ako odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, uvedené pochybenie v čase vydania napadnutého opatrenia žalovaného nebolo možné napraviť prostredníctvom odvolania ako riadneho opravného prostriedku a následným konaním žalovaného ako odvolacieho orgánu bez právomoci na takéto konanie a rozhodovanie, práve s prihliadnutím na účinnú právnu normu (zákon č. 1/2014 Z. z.). Uvedené však neznamená, že vzniknutý stav nebolo možné už v rámci administratívneho konania či včas podanou správnou žalobou proti prvostupňovému rozhodnutiu odstrániť inak. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti, že prieskum napadnutého opatrenia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy sa v zmysle § 27 ods. 1 a 2 SSP týka len prieskumu zákonnosti, bez možnosti skúmania a hodnotenia účelnosti, vhodnosti či hospodárnosti napadnutého opatrenia a postupu žalovaného pred jeho vydaním, ktorého postupu sa napokon žalobca ani nedomáhal. V danom prípade to znamená aj absenciu možnosti správneho súdu skúmať, či nebolo zo strany žalovaného ako správneho orgánu vhodné považovať podanie žalobcu označené ako odvolanie zo dňa 20.11.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu o zákaze podujatia zo dňa 19.10.2018 podľa jeho obsahu za iný inštitút, s ktorým právna úprava týkajúca sa správneho konania počíta a aplikáciou ktorého by bolo možné zistený nedostatok prvostupňového rozhodnutia riešiť a v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok aj pozitívne (v prospech žalobcu) vyriešiť už v priebehu administratívneho konania.
32. Rovnako tak dáva správny súd na tomto mieste do pozornosti, že žalobca na aplikáciu neúčinného právneho predpisu vo veci poukazoval už v podanom odvolaní zo dňa 20.11.2018 a prvostupňový orgán následne opatrením zo dňa 09.04.2019 (doručeným žalobcovi dňa 14.05.2019) opravil prvostupňové rozhodnutie tým spôsobom, že poučil žalobcu o nemožnosti podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu o zákaze podujatia a zároveň o možnosti podať priamo proti prvostupňovému rozhodnutiu správnu žalobu. Tieto okolnosti podľa názoru správneho súdu mohli u žalobcu, navyše zastúpeného advokátom ako právnym zástupcom, vyvolať už pri bežnej právnej obozretnosti dôvodné zdanie vhodnosti riešenia vzniknutej situácie prostredníctvom podania správnej žaloby priamo proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca však v priebehu administratívneho konania ako ani následne v rámci možností konania pred správnym súdom nevyužil žiadny vhodne zvolený právny úkon smerujúci voči zjavne nesprávnemu postupu a rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pričom toto rozhodnutie nenapadol a nežiadal zrušiť ani v podanej správnej žalobe tvoriacej predmet aktuálneho súdneho prieskumu, smerujúcej výlučne proti napadnutému opatreniu žalovaného.
33. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe príkladmo poukázal na možnosť vysporiadania sa správneho súdu so stavom, keď je napadnuté rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, jeho zrušením podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP, je potrebné zdôrazniť, že jednou z úloh účastníkov administratívneho resp. súdneho konania je, pokiaľ mienia byť v konaní úspešní, uplatňovať zákonom prípustné prostriedky a návrhy na ochranu svojich práv riadne, včas a pri použití vhodného procesného inštitútu. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. a) SSP na ktoré žalobca v súvislosti so svojou úvahou poukázal síce umožňuje správnemu súdu zrušiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, takéto rozhodnutie či opatrenie však musí byť v zmysle predmetného zákonného ustanovenia žalobcom výslovne „napadnuté“ a musí voči nemu smerovať žalobný návrh (v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP), čo v danom prípade nebolo splnené. Žalobný návrh žalobcu v rámci podanej žaloby smeroval výlučne voči napadnutému opatreniu žalovaného zo dňa 05.02.2019, ktoré správny súd podrobil prieskumu zákonnosti, avšak bez zistenia vady vydania na základe neúčinného právneho predpisu. 34. Len na doplnenie v tejto súvislosti správny súd uvádza, že § 134 ods. 2 písm. a) SSP umožňuje správnemu súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy aj nad rámec rozsahu a dôvodov podanej žaloby, uvedený postup má však v prípade všeobecnej správnej žaloby svoje limity v tom zmysle, že správna žaloba musí smerovať aj voči rozhodnutiu (opatreniu), ktoré danou vadou trpí. O praktický príklad aplikácie predmetného zákonného ustanovenia zo strany
správneho súdu sa jedná napr. v procesnej situácii vedeného súdneho konania, keď žalobca v dôvodoch podanej žaloby smerujúcej proti konkrétnemu rozhodnutiu (opatreniu) orgánu verejnej správy neoznačí ako jeden zo žalobných bodov jeho nezákonnosť z dôvodu vydania na základe neúčinného právneho predpisu, avšak správny súd popísanú vadu zistí (negácia viazanosti dôvodmi), prípadne žalobca svoj žalobný návrh smeruje len voči časti napadnutého rozhodnutia (opatrenia), avšak vada nezákonnosti z dôvodu vydania na základe neúčinného právneho predpisu zaťažuje rozhodnutie či opatrenie ako celok (negácia viazanosti rozsahom). V danom prípade však žalobca výslovne poukázal na rozhodovanie prvostupňového orgánu na základe neúčinného právneho predpisu, no voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré danou vadou trpí, podanú žalobu nesmeroval a jeho žalobný návrh smeroval výlučne k zrušeniu opatrenia žalovaného dôvodiac, že ako orgán verejnej správy mal ďalej vo veci podania žalobcu, označeného ako odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, meritórne konať.
35. Na základe uvedeného tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby voči napadnutému opatreniu a rozhodol o jej zamietnutí.
36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na ich náhradu, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno od žalobcu vo vzťahu k žalovanému náhradu trov tohto typu súdneho konania spravodlivo požadovať.
37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).