Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoCsp/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková v spore žalobcu: N. W., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, proti žalovaným: 1/ Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, 2/ Ing. Roland Grédi, nar. 25.8.1972, bytom Novomeského 769/16, Šaľa, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -36 zo dňa 4. augusta 2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie po citovaní , , , , , , , , , , , , (ďalej len ) vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

2. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.

3. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu na nariadenie neodkladných opatrení a vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, súd nemal za preukázanú osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca k nehnuteľnostiam nepreukázal žiadny právny vzťah, pričom sám uviedol, že nehnuteľnosti boli vydražené v dobrovoľnej dražbe žalovaným 2/ a žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na súd nepodal. Tiež uviedol, že sa vedie exekučné konanie na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Z pripojeného listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný 2/ (Ing. C. J.) a nadobudol ju dobrovoľnou dražbou na základe N827/2014, , NCRis 21357/2014 zo dňa 2.6.2014. V zmysle , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, to znamená, že je na ľubovôli vlastníka nehnuteľnosti (žalovaného 2/) či požiada o odpojenie Odberného miesta od distribučnej sústavy. Žalobca nemá žiadny právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, jeho pomery tak nebudú odpojením dodávky elektriny dotknuté. Súd teda nemal osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, a rovnako tak ani preukázané bezprostredné ohrozenie práv žalobcu, preto neodkladné opatrenie v takom znení, ako bolo navrhované, nenariadil. V danom prípade nejde o obavu, že dochádza alebo by mohlo dôjsť k ohrozeniu a neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, nakoľko žalobca žiadne práva k nehnuteľnosti, podložené zákonom, ktoré by požívali právnu ochranu, nemá.

4. Na základe uvedených skutočností súd z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení, najmä s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danej veci plne úspešnou stranou v konaní boli žalovaní, ktorým tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však v konaní žalovaným žiadne trovy nevznikli, žiadne si neuplatnili a žiadne im nevyplývali ani zo súdneho spisu, súd rozhodol tak ako je uvedené v druhom výroku daného uznesenia.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Uviedol, že sa nachádza aj s manželkou v stave ohrozenia života a zdravia a najmä v tomto období pretrvávajúcej pandémie Covid 19, pričom oni s manželkou ako starobní dôchodcovia, zdravotne postihnutí sú osoby najviac zraniteľné. Tento stav si vyžaduje výnimočnú pozornosť v záujme zachovania verejného zdravia občanov Slovenska, pričom ide o verejný záujem ako i práva im garantované a medzinárodnými zmluvami. Práve odpojením ich domácnosti od dodávky elektrickej energie tak ako už uviedli v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sú ich ústavne garantované práva ohrozené a to najmä právo na ochranu zdravia, právo na život a v neposlednom rade právo na slobodný prístup k informáciám s ktorými sa nepochybne viaže o dodávka elektrickej energie do ich domácnosti.

7. Namieta napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, najmä jeho nepresvedčivé odôvodnenie. Uznesenie považuje za nezákonné, zjavne neodôvodnené, neprimerane prísne, nevyvážené a nezohľadňujúce argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu ochranu. Má za to, že týmto rozhodnutím mu bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Uviedol, že im bolo zasiahnuté do ich práv inštitútom dobrovoľnej dražby, pričom táto nebola dobrovoľná, ale vynútená, pričom sa obrátili o pomoc na organizáciu Centrum právnej pomoci v Nitre, ktoré im nepomohlo ani neporadilo, že by sa proti konaniu dražby mohli brániť. Tak sa stalo, že na list vlastníctva bol zapísaný žalovaný 2/, ktorý ich dal odpojiť od elektrickej energie. Práve konaním žalovaného 2/, ktorý dal odpojiť prívod elektrickej energie do ich domácnosti ak súd prvej inštancie posúdil, že žalovaný 2/ má byť vlastníkom dotknutých nehnuteľností a to domu v ktorom desiatky rokov žijú, tak takéto konanie vykazuje znaky zneužívania vlastníctva na ujmu jeho práv i práv jeho manželky a syna a poškodzovania ich zdravia.

8. Dobrovoľná dražba, je konaním, ktoré sa vedie absolútne mimo vôle a i bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnym subjektom vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia zisku. Zistil, že podľa názoru slovenských súdov je nezlučiteľné

s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach (ČI. 12 ods. 2 SR), aby mohlo konanie (právne úkony) určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej osoby, bez jej súhlasu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez uvedenia spisovej značky.

9. Má právny záujem na neodkladnom opatrení a osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Napriek spornosti vzťahov strán, nebol ani jeden zo žalovaných poškodený, pretože žalovanému 1/ riadne platil dodávku elektrickej energie a žalovanému 2/ bola z jeho osobného účtu stiahnutá peňažná suma, ktorú si vysúdil za užívanie dotknutých nehnuteľností. Vydaním neodkladného opatrenia by nedošlo k porušeniu práv žalovaných, ani by nebolo porušené žiadne zaručené právo alebo sloboda ani postupom súdu alebo obsahom výroku nedošlo k zásahu do práv a slobôd garantovaných (ústavnými zákonmi) ako uviedol súd prvej inštancie v bode 14. napadnutého uznesenia. Nariadením neodkladného opatrenia by sa dosiahol účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

10. Tak ako už Ústavný súd Slovenskej republiky v rade svojich nálezov potvrdil (napr. ), ústavný systém v Slovenskej republike vychádza z princípov materiálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky odlíšil formálne a materiálne pojatie právneho štátu, pričom jasne vyjadril svoju afinitu k druhej z foriem právneho štátu. Zatiaľ čo prvá forma je založená na rýdzo procedurálnom a formálnom pojatí bez ohľadu na obsah a účel jednania štátnych orgánov, materiálny právny štát je naopak založený na určitých základných princípoch, ktoré je potrebné pri výkone štátnej moci rešpektovať. V prípade výkonu právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci je teda podstatné sledovať taktiež účel, ku ktorému uplatnenie právomocí smeruje, ako i prostriedky ktorých sú k tomu používane. V podmienkach materiálneho štátu nemôže byť výkon verejnej moci bezobsažný ani bezúčelný. Inými slovami z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel ku ktorému konkrétny výkon zverenci právomoci smeruje. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , , ).

11. Nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 16. napadnutého uznesenia, ktorým konštatoval: „Žalobca nemá žiadny právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, jeho pomery tak nebudú odpojením dodávky elektriny dotknuté.“ On má právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, pretože tam má svoje jediné obydlie. Toto ústavne garantované právo mu žiaden súd nemá právo odoprieť.

12. Nie je v súlade so zákonom odôvodnenie súdu prvej inštancie v závere bodu 16. odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorým súd uviedol : „V zmysle , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, to znamená, že je na ľubovôli vlastníka nehnuteľnosti (žalovaného 2/) či požiada o odpojenie Odberného miesta od distribučnej sústavy. Žalobca nemá žiadny právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, jeho pomery tak nebudú odpojením dodávky elektriny dotknuté.“ Uvádza, že takýto výklad zákona súdom prvej inštancie je v rozpore s garantovanými právami a preto má za to, že takéto odôvodnenie je nezákonné, nepresvedčivé, svojvoľné a arbitrárne. V rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie pričom má právo na riadne odôvodnenie.

13. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.5.2004, zo dňa 23.6.2004, sp. zn. zo dňa 15.3.2006, sp. zn. zo dňa 23.8.2006, sp. zn. zo dňa 4.5.2010, sp. zn. zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú,

relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011, sp. zn. )

14. Žalobca ďalej popísal svoj osobný stav a uviedol, že svojim deťom chceli pomôcť a tak nehnuteľnosť založili na zobratie úveru, avšak došlo dňa 2.6.2014 k dražbe a ich dom bol vydražený žalovaným 2/. Obrátili sa na Centrum právnej pomoci v Nitre o pomoc, avšak im nepomohli. Dnes je situácia taká, že zistili, že keby to boli vedeli, tak by na súde mohli aj uspieť, pretože obec H. potvrdila, že dražba nebola obci oznámená ani vyvesená. Až po dražbe obec obdržala a vyvesila Notársku zápisnicu - osvedčenie o dražbe. Do dnešného dňa trpia a čím ďalej je to horšie a horšie. Už začala aj exekúcia č. 401EX 131/20 na vypratanie a podali aj na ich obranu návrh na zastavenie exekúcie, námietky proti trovám konania a Žiadosť o odklad exekúcie. Doposiaľ im nebolo vyhovené. Už im boli i exekútorom z bežného účtu v banke zablokované úspory vo výške 10.889,47 eur, vymáhané pre žalovaného 2/ za užívanie nehnuteľností a tak žalovanému 2/ nehrozí vážna ujma na právach.

15. Už raz sa pokúsil žalovaný v rade 2/ im odpojiť elektrinu, boli dva týždne bez elektrickej energie, pričom zistili, že žalovaný 2/ sfalšoval podpis na žiadosti o odpojení od elektrickej energie. Oznámili to i polícii a tá im neposkytla ochranu a tak žiadali dodávateľa na predloženie všetkých dokumentov až zistili sfalšovanie žiadosti a potom ich dodávateľ aj tak nechcel pripojiť. Zamestnanci im poradili, aby sa dali pripojiť k terajšiemu dodávateľovi a tak s ním podpísal zmluvu.

16. Žalobca má po tejto skúsenosti dôvodnú a vážnu obavu o svoju telesnú a duševnú integritu ako i dôvodnú obavu, že žalovaný uskutoční opätovné úkony smerujúce k zrušeniu ďalších služieb ako je dodávka plynu od dodávateľa ako služieb spojených s užívaním nehnuteľností, čím mu úplne znemožní užívanie predmetu nehnuteľnosti do momentu rozhodnutia súdu vo veci samej. Poukázal na Uznesenie Krajského súdu Trnava z 24.11.2010 spis. zn. , Uznesenie NS SR z 8.7.2010, spis. zn. , Uznesenie NS SR z 5.8.2010, spis. zn. .

17. Má za to, že ide o spotrebiteľský spor, pretože žalovaný 1/ je dodávateľ a on je spotrebiteľ. Dovoľuje si požiadať, aby mu súd poskytol ochranu podľa spotrebiteľského práva ako spotrebiteľovi. Keďže ho v Centre právnej pomoci Nitra nepoučili, že môže podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a ani súd ho nepoučil, že môže podať žalobu na ochranu jeho práv tak uvádza, že podá žalobu, ktorú odvolaciemu súdu dá na vedomie, pretože má za to, že tá dražba, ktorou ich rodine malo byť odcudzené vlastníctvo je neplatná a aj súdu podal dôkaz, z ktorého vyplýva, že sa osvedčí, že predmetná dražba je neplatná, pretože boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

18. Žiada súd, aby vydal neodkladné opatrenie, z uvedených dôvodov a pretože je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ a ochrana telesnej a duševnej integrity, života a zdravia ako i pokojného užívania dotknutých nehnuteľností žalobcu a jeho manželky. Žiada, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na konanie a nové rozhodnutie alternatívne žiada, aby súd zmenil napadnuté uznesenie vzhľadom na závažnosť situácie a neodkladnú potrebu ochrany jeho práv a vydal navrhované neodkladné opatrenie v znení jeho návrhu.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/. Uviedol, že Ing. C. J. je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol do vlastníctva na základe dobrovoľnej dražby v súlade so o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, pričom predmetná dražba nebola v zákonnej lehote, ani po jej uplynutí napadnutá, z čoho je zrejmé, že je právoplatným vlastníkom týchto nehnuteľností.

20. Zároveň uvádza, že užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu rodinou W., dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného 2/, ako práva garantovaného SR, konkrétne do užívacej zložky vlastníckeho práva, nakoľko podľa ust. ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žalovaný 2/ ako výlučný vlastník nemá možnosť v dôsledku protiprávneho konania žalobcu a jeho rodiny nehnuteľnosť užívať a to ani v čiastočnom rozsahu, pričom sa jedná o závažný zásah do ústavného práva vlastniť majetok, a tento zásah je v celom rozsahu neoprávnený.

21. Žalobca síce poukazuje na svoje zákonné právo na bývanie, ktoré však úplne nesprávne odvodzoval od (keďže nie je nájomcom), a zároveň zabúda, že toto jej právo koliduje s ústavným právom žalovaného 2/ vlastniť majetok, ktoré je nepochybne právom vyššej právnej sily.

22. Pokiaľ ide o samotné uznesenie, proti ktorému smeruje odvolanie, tento považuje z hľadiska jeho výrokov v celom rozsahu za správny.

23. Poukazuje na to, že v právnej veci žalobcu Ing. C. J., proti žalovaným 1/, 2, a 3/ (rodiny W.) bol Okresným súdom Galanta vydaný dňa 19.12.2016 rozsudok č. k. -135. Týmto rozsudkom súd uložil povinnosť žalovaným, aby do 15 dní od doručenia rozsudku vypratali nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, vedené Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území H., v obci H., okres Šaľa, aby zaplatili žalobcovi sumu 8.580,00 eur a aby nahradili žalobcovi trovy konania.

24. Prvostupňový rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. - 222 vyhláseným dňa 29.05.2018, pričom správnosť rozsudkov bola potvrdená aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.09.2019.

25. Rodina Nagyových však napriek právoplatným súdnym rozhodnutiam nehnuteľnosti dobrovoľne nevypratala, a žalovaný 2/ bol nútený podať návrh na exekúciu vyprataním, kde opätovne Nagyoví využívajú všetky prostriedky, aby vypratanie oddialili.

26. Je teda absolútnym právom Ing. J., ako právoplatného vlastníka nehnuteľnosti, aby požiadal o odpojenie protiprávnych užívateľov od dodávky elektrického prúdu, čo aj urobil. Žalovaný 2/ ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca odvodzoval svoje užívacie právo od sfalšovanej a dodatočne vyhotovenej nájomnej zmluvy v znení dodatkov, no na druhej strane nerešpektoval ani minimálne povinnosti z nich vyplývajúce, napríklad povinnosť platiť dojednané nájomné vo výške 1 000,00 SK (cca. 33 eur).

27. Odvolávajú sa teda na zmluvu, ktorú sami porušujú, nakoľko do dnešného dňa neuhradili Ing. J. za užívanie ani cent, čo potvrdili v konaní v rámci svojich výpovedí. síce v súvislosti s neplatením nájomného pri všeobecnej úprave nájomnej zmluvy neobsahuje ustanovenia, ktoré by presne špecifikovali lehotu neplatenia, po ktorej možno ukončiť nájomný vzťah, avšak pri použití analógie je potrebné aplikovať ust. , na základe ktorého možno vypovedať zmluvu, ak nájomné nie je platené dlhšie než 3 mesiace.

28. V prípade rodiny W. nie je nájomné ani v čiastočnom rozsahu (napriek jeho nezákonne nízkej dojednanej výške) platené už 6 rokov, čo bolo nepochybne ďalším dôvodom, na základe ktorého je možné tento vzťah skončiť zákonným spôsobom, a žalovaných vypratať.

29. Žalovaný napokon považuje za potrebné poukázať na ďalšiu skutočnosť, ktorá by sama o sebe s prihliadnutím na princípy spravodlivosti a rozpor s dobrými mravmi mala spôsobiť, že W. budú bez ďalšieho vyprataní. Pri komplexom náhľade na celú situáciu je zrejmé, že akékoľvek ďalšie upieranie prístupu k jeho nehnuteľnosti, by bolo v závažnom a neudržateľnom rozpore s dobrými mravmi, a to z nasledovných dôvodov:

30. V prvom rade opätovne zdôrazňuje, že W. užívajú nehnuteľnosti bezplatne, neplatia odplatu a ani ju nehodlajú platiť. Ponechaním tohto stavu je žalovaný 2/ povinný na časovo neurčené obdobie trpieť takéto užívanie, a zároveň mu je upieraná možnosť užívať predmet svojho vlastníctva, do ktorého vložil nemalé finančné prostriedky, pričom nehnuteľnosť nemôže ani predať, nakoľko by ju za takéhoto právneho stavu nikto nekúpil, a nemôže ju ani prenajať.

31. Ing. J. kúpil nehnuteľnosť s dobrým úmyslom, a nemal vedomosť o tom, že je s ňou spojené akékoľvek bremeno. Postupoval zákonne, preveril si list vlastníctva, poskytol W. čas na zabezpečenie nového bývania a dokonca im ponúkol pomoc pri sťahovaní.

32. Taktiež nájomná zmluva, údajne z roku 2005, bola podpísaná napriek tomu, že na nehnuteľnostiach bolo množstvo exekúcií, a niekoľko pokusov o dražby, čo vyplýva napr. z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa

01.06.2014 (pred nadobudnutím vlastníckeho práva Ing. J.). Takéto konanie je nepochybne potrebné považovať za nekalé, nakoľko jeho cieľom bolo jednoznačne brániť prípadnému nadobúdateľovi nehnuteľností v užívaní svojho vlastníckeho práva, a v akomkoľvek nakladaní s nehnuteľnosťou, čo je potrebné nepochybne považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

33. Taktiež musí poukázať na skutočnosť, že množstvo nepriamych dôkazov smerovalo k tomu, že všetky dokumenty (nájomná zmluva a dodatky) boli vypracované dodatočne pre účely konania o vypratanie. Toto tvrdenie preukazuje viacero indícií:

- N. W. st. a E. W. spočiatku sľúbili, že nehnuteľnosti opustia a nikdy nespomenuli žiadnu nájomnú zmluvu, pokiaľ sa nezačal vo veci angažovať N. W. ml.

- Sami požiadali obec o nájomný byt, ktorý im bol aj pridelený, podpísali zmluvu a dokonca zaplatili prvé nájomné,

- Nájomnú zmluvu s obcou zrušili v tom istom období (december 2014), v ktorom sa do nehnuteľnosti vrátil N. W. ml. a túto zmluvu po prvýkrát „vytiahol“ na svetlo sveta na polícii.

- táto zmluva sa po prvýkrát objavila až na výsluchu N. W. v rámci trestného konania.

- zároveň však počas tohto výsluchu uviedol (vyplýva to aj z uznesenia vyšetrovateľa), že nájomnú zmluvu majú uzatvorenú rodičia a bezodplatne. To znamená, že nespomenul ako oprávneného nájomcu seba, ani skutočnosť, že zmluva je odplatná, napriek tomu, že dodatky v danom čase už údajne mali 5 rokov existovať. Je zrejmé, že dodatky v danom čase ešte neexistovali.

- dodatky boli prvýkrát predložené až po podaní vyjadrenia k odporu proti rozkazu na plnenie, keď práve v tomto vyjadrení Ing. J. poukázal na absenciu akéhokoľvek užívacieho práva žalovaného 3/ (N. W. ml.) a na neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu jej bezodplatnosti. Samozrejme okamžite sa objavili dodatky, ktoré rozšírili užívacie právo na N. W. ml. a nastolili aj odplatnosť zmluvy.

- Výpovede N. W. st., ktorí si nepamätal, ktoré zmluvy boli uzatvorené skôr, napriek tomu, že medzi nimi mal byť niekoľkoročný odstup.

- Výpoveď E. W., ktorá priamo na pojednávaní priznala, že potom, ako sa Ing. J. začal domáhať svojej nehnuteľnosti, tak „začal syn vybavovať formality s H.“ (pôvodnou vlastníčkou ktorá mala uzavrieť ako prenajímateľ predmetné nájomné zmluvy).

- Uvedenie adresy ul. W. prenajímateľkou na nájomnej zmluve z roku 2005, napriek tomu, že trvalý pobyt na adrese ul. W. mala až od roku 2009.

34. Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že zmluvy boli sfalšované resp. vyhotovené až dodatočne, čo je nepochybne taktiež v zásadnom rozpore s dobrými mravmi. Prvostupňový súd dokonca priamo v rozsudku (bod 31) uviedol, že sa mu javí, že zmluvy boli vypracované až dodatočne, avšak mu chýbal jednoznačný dôkaz. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že akékoľvek ďalšie odopieranie dispozičného práva k užívaniu predmetných nehnuteľností Ing. J., by bolo v závažnom rozpore s dobrými mravmi, princípmi spravodlivosti a právneho štátu, a taktiež z ľudského hľadiska, je potrebné odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu o zamietnutí neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Vzhľadom na uvedené je potrebné odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

35. Napokon je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalobca a jeho rodina užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu už 6 rokov, zadarmo, znehodnocujú nehnuteľnosť, systematicky ju poškodzujú a spôsobujú vlastníkovi jednak materiálnu škodu, a jednak mu bránia v akomkoľvek prípade ku vstupu do nehnuteľnosti. Dokonca mu oznámili, že keď budú musieť dom opustiť, tak ho podpália.

36. Ďalšou skutočnosťou svedčiacou proti tvrdeniu, že povinní by mohli byť bezdomovcami je potvrdenie obce H. zo dňa 22.08.2018, z ktorého vyplýva, že v prípade podania žiadosti zo strany žalovaných 1/ a 2/ o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obec bude pri vybavovaní žiadosti nápomocná, ako aj pri pridelení nájomného bytu. Podľa informácií od starostky sa povinní už aj boli v minulosti informovať na túto možnosť, len doposiaľ nepredložili požadované dokumenty. Žalobca s rodinou teda majú kam ísť, a pokiaľ by svoju energiu boli venovali súčinnosti s obcou a nie ukracovaniu práv žalovaného 2/, už dávno mohli bývať v obecnom byte.

37. Pre úplnosť uvádza, že vo veci je vedené exekučné konanie o vypratanie nehnuteľnosti 401EX 131/20, vedené súdnou exekútorkou Mgr. Ághovou, pričom už bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, exekučný súd už zamietol návrh na zastavenie exekúcie, a čaká na správoplatnenie tohto

rozhodnutia. Je zrejmé, že žalobca konečne bude prinútený opustiť protiprávne obývanú nehnuteľnosť, tak sa účelovo snaží vyvolať ďalšie súdne spory, aby sťažil proces vypratania.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný 2/ žiada, aby súd odvolanie zamietol, uznesenie sp. zn. potvrdil a priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania.

39. K vyjadreniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca. Uviedol, že spochybňuje vlastníctvo žalovaného 2/, pretože žalovaný 2/ mal nadobudnúť nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, pričom sa nikdy nekonala dobrovoľná dražba. Vôľa žalobcu ani jeho rodinných príslušníkov ani vôľa bývalej nevesty nebola ponúknuť nehnuteľnosti do dražby na draženie. Tak nemožno ustáliť, že prebehla dobrovoľná dražba a že došlo k prevodu nehnuteľností na žalovaného 2/. O dobrovoľnej dražbe, ktorá nebola dobrovoľná doposiaľ žiaden súd nerozhodoval. K zápisu v katastri nehnuteľnosti došlo výlučne formálne a to poznámkou a záznamom, pričom poznámka má informatívny charakter a záznam má evidenčný charakter, pričom ani poznámka ani záznam nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Žalobca a jeho rodina nedali súhlas na vstup do obydlia žalovanému 2/ a tak jeho tvrdenia o povinnosti opustiť nehnuteľnosti sú irelevantné.

40. Žalobca so svojou rodinou býva v nehnuteľnosti na základe právneho dôvodu, pretože je to jeho jediné obydlie, ktoré nadobudol zákonným spôsobom a nikto nie je oprávnený ho z obydlia vyhnať. Nie je pravdivé tvrdenie, že je zrejmé, že žalovaný 2/ je právoplatným vlastníkom predmetných nehnuteľností, len preto, že predmetná dražba nebola napadnutá. Pre objasnenie tejto skutočnosti žalobca uvádza, že nevedel, že môže dražbu napadnúť pretože sa obrátil na štátom zriadenú organizáciu Centrum právnej pomoci a títo ho neinformovali o možnosti podať žalobu o určenie neplatnosti dražby aj napriek tomu, že jeho manželke s rodinou boli rozhodnutím zaviazaní poskytnúť právnu pomoc.

41. Žalobcova vôľa nebola odvodzovať svoje právo od , žalobcovi poradili pracovníci Centra právnej pomoci podať žalobu vo veci nájomnej zmluvy, pričom sa malo jednať o nájom, ktorý mala dojednať nevesta, ktorej mal žalobca so svojou manželkou predať dom k uskutočneniu právneho vzťahu na poskytnutie úveru. Tu treba poukázať na skutočnosť, že žalobca a jeho rodina nemá právnické vzdelanie a zverili svoje problémy pracovníkom Centra právnej pomoci v nádejí, že im dom a jediné obydlie zachránia. Žalobca dôveroval organizácii zriadenej štátom, pričom nemal vedomosť, že je tu možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti dražby. Žalobca nemá povinnosť platiť nájomné, pretože nie je v nájomnom vzťahu.

42. Rozsudok o vyprataní je záväzný pre strany sporu avšak nie je ním dotknuté právo mať zmluvný vzťah s dodávateľom elektriny. Vypratanie nehnuteľnosti je ponímané žalobcom rozdielne ako ho poníma žalovaný 2/.

43. Žalobca s rodinou sa nemá kam odsťahovať, nemá finančné prostriedky na zabezpečenie si iného obydlia a tak nemá inú možnosť len zotrvať obývať jediné obydlie, ktoré má. Žalobca má za to, že tvrdenia žalovaného 1/ o genéze celej záležitosti nemá vplyv na toto konanie. Súd je viazaný žalobou a nebude rozhodovať o vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/. Predmetom tohto konania je ochrana práv spotrebiteľa zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ a určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaných, ktorými došlo k zrušeniu dodávky elektriny do obydlia. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ bol vypovedaný jednostranne a to na návrh žalovaného 2/, došlo k ohrozeniu a porušeniu práv žalobcu a preto sa žalobca obrátil podaním žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na súd, aby mu právo nebolo ohrozované a porušované.

44. Žalobca žiada odvolací súd, aby zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a zmenil ho podľa návrhu žalobcu z dôvodov hodných osobitného zreteľa ako žalobca uviedol v žalobe, pričom súdy Slovenskej republiky už riešili obdobné prípady a nariadili neodkladným opatrením dodávku elektriny na návrh žalobcu spotrebiteľa až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi je spôsobená ujma na právach a v dôsledku konania žalovaných sa zhoršila kvalita života žalobcu a jeho rodiny, pričom žalobca verí, že ani súd ani žalovaní nemajú záujem na ďalšom zhoršovaní kvality života žalobcu a jeho rodiny.

45. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

46. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnene.

47. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

48. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

49. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo však nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (viď vyššie citované ust. ). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami. Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

50. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Žalobca, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, predovšetkým toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

51. Jedným zo základných predpokladov je osvedčiť právo, alebo nárok, ktoré by boli obsahom konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi, t.j. navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah.

52. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je starobným dôchodcom, žije v spoločnej domácnosti s manželkou v dome, ktorý bol vydražený žalovaným 2/. Žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nepodali, je vedená exekúcia č. 401EX 131/2020 na vypratanie nehnuteľností, kde podali návrh na zastavenie exekúcie, námietky voči trovám a žiadosť o odklad exekúcie. Žalobca ďalej uvádza, že so žalovaným 1/ dňa 4.11.2014 uzatvoril Zmluvu o združenej dodávke elektriny 41768 pre odberateľov kategórie Domácnosť na dobu určitú jedného roka, ktorá sa predlžuje každých 12 mesiacov s možnosťou vyjadriť písomný nesúhlas s ďalším predĺžením zmluvy najneskôr dva mesiace pred ďalším predĺžením. Tvrdí, že elektrinu si riadne platí žalovaný 2/ nemá možnosť odhlásiť elektrinu. Má za to, že výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, a jeho i manželky je dôvodné ochrániť a preto je dôvodné, aby súd poskytol ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Tiež konanie žalovaného 2/ vzbudilo dôvodnú obavu, že chce ohroziť ich ústavne garantované práva, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, a právo na obydlie. Žalobca má za to, že žalovaný 2/ nenadobudol do vlastníctva dotknuté nehnuteľnosti a nemá právo navrhovať žalovanému 1/, aby so žalobcom zrušil zmluvu o združenej dodávke elektriny, pretože v liste vlastníctva je poznámka, že nehnuteľnosť nadobudol dobrovoľnou dražbou na základe notárskej zápisnice zo dňa 2.6.2014 - P 215/14 a poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu, a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv

k nehnuteľnosti a záznam je úkon okresného úradu plniaci funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam. Žalobca v návrhu ďalej uvádza, že má za to, že ide o spotrebiteľský spor a žiada súd, aby mu poskytol ochranu podľa spotrebiteľského práva ako spotrebiteľovi.

53. Žalobca poukazuje na právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, tvrdí, že má právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, pretože tam má svoje jediné obydlie a toto ústavne garantované právo mu žiaden súd nemá právo odoprieť, namieta nesprávne posúdenie skutkového stavu, nesprávne posúdenie vo veci a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Má za to, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré priložil, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

54. Podľa výpisu z LV č. XXX katastrálne územie H. je žalovaný 2/ výlučným vlastníkom nehnuteľností v obci H., katastrálne územie H., okres Šaľa, vedené Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 1315/10, výmera 316 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1315/64, výmera 495 m2, záhrada, parc. č. 1315/125 o výmere 143 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1315/126 o výmere 31 m2 zastavaná plocha a nádvorie, stavby rodinný dom, súpisné číslo XXX na parc. č. 1315/125, garáž súpisné číslo XXX na parcele číslo 1315/126. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca so svojou manželkou žijú v predmetnom rodinnom dome. Podľa notárskej zápisnice N 837/2014, Nz 20952/2014 zo dňa 02.06.2014 spísanej pred notárom JUDr. Ľubicou Floriánovou bolo vydané osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Podľa Potvrdenia obce H. zo dňa 20.02.2019, táto dňa 06.06.2014 vyvesila na svojej úradnej tabuli notársku zápisnicu - osvedčenie o vykonaní dražby nehnuteľností vyššie popísaných. Oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby tamojší úrad neobdržal. Dňa 04.11.2014 medzi SPP, a.s. a žalobcom bola uzatvorená Zmluva o združenej dodávke elektriny.

55. Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta pod č. k. -135 zo dňa 19.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súd v Trnave pod č. k. -222 zo dňa 29. mája 2018 boli žalobca spolu so svojou manželkou a synom zaviazaní vypratať nehnuteľnosti vedené LV č. XXX katastrálne územie H.. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 18. septembra 2019 bolo dovolanie žalobcu odmietnuté.

56. Podľa uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. septembra 2020 súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 03.03.2020 a návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 23.05.2020 zamietol.

57. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v takto osvedčenej situácii, ktorú tvrdil a preukazoval samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia bolo možné dospieť k záveru, že žalobca k nehnuteľnostiam nepreukázal žiadny právny vzťah, aj keď tvrdí, že zápis v LV má iba informatívny charakter. Sám uviedol, že nehnuteľnosti boli vydražené v dobrovoľnej dražbe žalovaným 2/ a žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na súd nepodal. V konaní o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti bol neúspešný i so svojou manželskou a synom, keď je i preukázané, že toho času prebieha exekučné konania ohľadom vypratania predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol tiež sám, že u neho neexistuje ani nájomný vzťah k nehnuteľnosti a samotná skutočnosť, že v predmetnom rodinnom dome býva desaťročia nezakladá jeho právny vzťah k nehnuteľnosti.

58. Žalobca poukazuje na svoje ústavné práva, avšak opomína, že ústavné právo má aj žalovaný a to právo vlastniť majetok a v zmysle ust. aj právo užívať a nakladať so svojím majetkom. Kým žalovaný 2/ osvedčil svoj právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, žalobca nie. Nestačí tvrdiť, že žalovaný 2/ nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale uvedené je potrebné i osvedčiť, čo sa nestalo. Pokiaľ žalobca poukazuje na pochybenia v rámci konania o dobrovoľnej dražbe, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca mal uzatvorenú zmluvu s Obcou H. ohľadom nájomného bytu, ktorú skutočnosť žalobca ani nepoprel. Preto jeho argumentácia ohľadom ústavného práva na obydlie neobstojí, pokiaľ sám sa vzdal možnosti bývať v nájomnom byte a svoj právny vzťah k nehnuteľnosti, ktorej zdržania konania od žalovaného 2/ sa dožaduje nepreukázal. Na základe takto zisteného stavu, žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Na veci nemôže

nič zmeniť ani tá skutočnosť, že vo vzťahu k žalovanému 1/ má byť spotrebiteľom a ani súčasná epidemiologická situácia.

59. Skúmanie práva, alebo nároku ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi sa vždy začína po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno zistiť existenciu vzťahu medzi účastníkmi (napr. záväzkového vzťahu, alebo vzťahu zodpovednosti za škodu), návrhu nie je možné vyhovieť a súd prvej inštancie správne takýto návrh zamietol.

60. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd udáva nasledovné:

61. Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobcu nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

62. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu tak ako súd prvej inštancie ani odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

63. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd podľa a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

64. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a . Žalovaným súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko boli v celom rozsahu úspešní.

65. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).