Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/98/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Ing. V. A., nar. XX. M. XXXX, adresa trvalého bydliska I., J. XXX/XX, zastúpeného advokátom: Mgr. Ondrej Bartošovič, adresa sídla Šaľa, Pázmáňa 2020/30, proti žalovanému 1/ X. J., nar. X.. P. XXXX, adresa trvalého pobytu O. XXX, žalovanej 2/ M. J., nar. XX. S. XXXX, adresa trvalého pobytu O. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou: advokátska kancelária MIŽENKOVÁ s.r.o., IČO: 47 251 000, adresa sídla Šaľa, V. Šrobára 2 a žalovanému 3/ X. J., nar. XX. M. XXXX, adresa trvalého pobytu O. XXX, o 8.580 eur a vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovanej 2/ voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 19. decembra 2016 č. k. 10C/103/2014-135 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ ako spoločne a nerozdielne zaviazaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, vedené Okresným úradom I., katastrálne územie O., okres I., obec O., parcely registra „C“ parcela č. 1315/10 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 316 m2, parcela č. 1315/64 - záhrada vo výmere 495 m2, parcela č. 1315/125 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 143 m2, parcela č. 1315/126 - zastavané plochy a nádvorie vo výmere 31 m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. 1315/125, garáž súpisné č. XXX postavená na parcele č. 1315/126 (ďalej len „nehnuteľnosti“) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8.580,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a III. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania a to potom, čo zistil nasledovný skutkový stav:

1.2 Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností bližšie uvedených vo výrokovej časti rozsudku na základe Osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby z 2. júna 2014 sp. zn. N 827/2014, Nz 2952/2014, NCRIs 21357/2014, ktorá skutočnosť vyplýva z Výpisu LV č. XXX. Pri prevzatí nehnuteľností zistil, že nehnuteľnosti sú užívané žalovanými. V dôsledku tejto skutočnosti podal trestné oznámenie na OO PZ Šaľa 12. decembra 2014. Obec O. 15. decembra 2014 potvrdila, že so žalovanými v 1. a 2. rade bola podpísaná nájomná zmluva o prenechaní obecného bytu S. v bytovom dome súpisné č. XXXX, katastrálne územie O.. Nájomná zmluva bola podpísaná 11. novembra 2014 a nájom žalovaní za tento mesiac zaplatili. Žalovaní 8. decembra 2014 oznámili obci zrušenie nájmu.

1.3 Žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli ako nájomcovia Nájomnú zmluvu s prenajímateľom O. J. 20. januára 2010, pričom predmet nájmu bol vymedzený v článku 1. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na dobe nájmu, a to na dobu doživotného užívania v článku 5. Nájomné vymedzené v článku 7 bolo dohodnuté na 0 Sk s tým, že všetky náklady rodinného domu, t. j. plyn, voda, elektrina a ostatné výdavky týkajúce sa rodinného domu platí nájomca sám, na základe vopred dohodnutých zálohových splátok s jednotlivými spoločnosťami, nakoľko zmluvy uzatvorí nájomca na vlastné meno.

1.4 Prenajímateľka O. J. uzavrela so žalovanými 1/, 2/ a 3/ Dodatok č. 1 k zmluve o nájme 21. júna 2008 tak, že sa zaviazala nehnuteľnosti prenechať žalovanému 3/ na dobu doživotného užívania. Dodatok č. 2 uzavreli účastníci zmluvného vzťahu 22. júna 2008, v zmysle ktorého bolo dohodnuté nájomné vo výške 1 000,- Sk vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že všetky náklady rodinného domu, t. j. plyn, elektrina, voda a ostatné výdavky týkajúce sa rodinného domu platí nájomca sám, na základe vopred dohodnutých zálohových splátok s jednotlivými spoločnosťami, nakoľko si zmluvy uzatvorí nájomca na svoje meno.

1.5 Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ odbor kriminálnej polície Nám. Ľ. Štúra č. 1738/1, 955 39 Topoľčany z 30. januára 2015 vyplýva, že vec týkajúca sa podozrenia zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody a prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že žalovaný v 3/ rade bol vypočutý, v rámci ktorého výsluchu uviedol, že s bývalou manželkou spísal nájomnú zmluvu 20. januára 2005, pričom nehnuteľnosti boli prenajaté nájomcom za nájomné vo výške 0 Sk bez toho, aby bolo vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností z dôvodu, aby banka nerobila problémy pri zapísaní domu ako záložného práva pri hypotéke. Rodičia boli stále a stále sú v tom domnení, že dokonca života môžu v tomto dome bývať.

1.6 Realitná kancelária FORS TRADE, s.r.o., Pázmaňa 2020/30, 927 01 Šaľa uviedla trhovú cenu prenájmu predmetných nehnuteľností na sumu 380,- Eur - 460,- Eur. Centrum, s.r.o., Hlavná 8, 927 01 Šaľa oznámila cenu prenájmu s energiami vo výške 410,- Eur - 520,- Eur. Z inzerátu z webového portálu G..sk vyplýva cena prenájmu vo výške 550,- Eur.

1.7 Z výpovede svedkyne O. J., bývalej manželky žalovaného 3/ mal za dokázané, že táto uzavrela s nájomcami nájomnú zmluvu bezodplatne, pretože v tom čase žila viacej v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, lebo jej matka bola chorá. K samotnej nájomnej zmluve boli uzatvorené aj dodatky číslo 1 a 2. Žalovaní zaplatili z titulu nájomného asi päťkrát po 1 000,- Sk a viac nie. Nájomné od nájomcov si nevymáha. Dodatky uzavrela v rozpätí dvoch dní, lebo ju tak kontaktoval žalovaný 3/. Súhlasila s rozšírením okruhu nájomcov na bývalého manžela, lebo chcela, aby mal kde bývať, pretože maloleté deti chodia za ním a aby platil hypotekárny úver, ktorý aj tak riadne neplatil.

1.8 Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 16C/70/2008 mal za dokázané, že manželstvo O. J. a žalovaného 3/ bolo rozvedené 19. novembra 2008 rozsudkom č. k. 16C/70/2008-34. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17. decembra 2008. Za príčinu rozvratu manželstva súd zistil ľahkomyseľný postoj žalovaného k manželstvu, ktorý svojim správaním zapríčinil definitívny rozpad manželstva.

1.9 Vec právne posúdil podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon číslo 460/1992 Zb. ), § 37, § 39, § 51, § 126 ods. 1, § 659 a § 685 ods. 1, a § 451 ods. 1 a 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) ako nárok vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu) na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje (žalovanými 1/, 2/ a 3/, ktorí nehnuteľnosť užívajú) a to vyprataním nehnuteľností a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaných na jeho úkor, získaného plnením bez právneho dôvodu.

1.10 Nájomnú zmluvu číslo 1/2005 z 20. januára 2005 v znení jej dodatkov (z ktorej si žalovaní odvodzovali svoje právo užívať sporné nehnuteľnosti až do svojej smrti) vyhodnotil z dôvodu jej bezodplatnosti (nájomné bolo dohodnuté vo výške 0,- SK) ako zmluvu o bezodplatnom užívaní rodinného domu (§ 51 O.z.) avšak ako neplatnú, z dôvodu neurčitosti dohody zmluvných strán o dobe nájmu (§ 37 ods. 1 O.z.) ako jednej z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy. K takémuto záveru dospel potom čo uzavrel, že pokiaľ zmluvné strany v prejednávanej veci určili dobu nájmu určením určitej udalosti (smrti žalovaných), takéto určenie nebolo jasné a určité, z dôvodu, že nikto nevie,

kedy dôjde k zániku nájmu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spisovej značky 33Odo/203/2002. Pokiaľ potom bola neplatná samotná nájomná zmluva, takáto neplatnosť pôsobila ex tunc (od začiatku) a súd bol povinný na takúto neplatnosť prihliadnuť ex offo - z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že subjekty občianskoprávnych vzťahov sa nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám na úpravu ich vzťahov. Predpokladom platnosti je však dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Atypická, nepomenovaná zmluva sa spravuje ustanoveniami O.z., ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom. V danom prípade sa predmetná zmluva musí spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje občianskoprávne vzťahy najbližšie k zmluve, a to k zmluve o výpožičke. Zmluva o výpožičke je upravená v § 659 O.z.. Medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy patrí prenechanie veci na užívanie, určenie doby užívania a bezodplatnosť. Zmluvu je potrebné odlišovať od nájomnej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je odplatnosť. Vzhľadom na ochranu ústavne garantovaného práva na bývanie podľa § 685 a nasledujúcich O.z. je treba na záväzkový vzťah práva doživotného bývania primerane aplikovať aj predmetné ustanovenie o nájme.

1.11 Neplatnosť zmluvy z dôvodu, že zmluvu nepodpísala žalovaná 2/ v konaní preukázaná nebola.

1.12 V súvislosti s podpísaním spornej zmluvy a dodatkov k nej súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom na výpovede žalovaných sa mu javí, že zmluva o nájme, na najmä dodatky k zmluve boli vypracované dodatočne a nie v reálnom čase, čoho dôkazom je správanie žalovaných 1/ a 2/, ktorí potom ako sa dozvedeli o zmene vlastníka nehnuteľností s obcou uzavreli nájomnú zmluvu, dokonca zaplatili mesačné nájomné a nakoniec túto zmluvu zrušili. Na pojednávaní súdu nevedeli vysvetliť tento svoj krok a ich výpoveď sa súdu javila nedôveryhodne. Nakoniec aj výpoveď žalovaného 3/ pred vyšetrovateľom nenasvedčuje ich tvrdeniu o uzavretí zmlúv v reálnom čase.

1.13 Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaných na úkor žalobcu súd dospel k záveru, že žalovaní sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili a to užívaním nehnuteľností na základe neplatnej zmluvy, kedy takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nebolo možné vrátiť a tak vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa v peňažnej forme. Za majetkové vyjadrenie tohto prospechu považoval čiastku, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci, spravidla vo forme nájmu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádzal zo správ realitných kancelárii a keďže samotný žalobca žiadal určiť výšku mesačného bezdôvodného obohatenia v sume 390,- eur, ktorá suma predstavovala sumu na dolnej hranici určenia mesačného nájomného a žalovaní nepoužili na svoju obranu ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia žiadnu argumentáciu, ani návrhy na doplnenie dokazovania, dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8.580,- eur titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovaných na jeho úkor za obdobie od 2. júna 2014 do 31. marca 2016, teda za 20 kalendárnych mesiacov po 390,- eur je dôvodný a preto mu takýto nárok v plnom rozsahu priznal.

1.14 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 255 ods. 1 C.s.p. a vecne plným úspechom žalobcu v konaní, ktorému tak vznikol nárok voči žalovaným na plnú náhradu trov konania.

2.1 Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním len žalovaná 2/ s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznanie jej náhrady trov konania, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2 Za nesprávny považovala záver súdu prvej inštancie o neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu údajnej neurčitosti dohody o dobe nájmu (dohody zmluvných strán o doživotnom užívaní sporných nehnuteľností), nakoľko podľa jej názoru (poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2010 spisovej značky 4Cdo 294/2009) doba nájomného pomeru dohodnutého na dobu určitú môže byť dohodnutá nielen uvedením určitého časového obdobia (napríklad mesiacov, rokov) jeho trvania, prípadne uvedením konkrétneho dňa, ku ktorému nájomný pomer zanikne, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčenú objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybností zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe uzatvárania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dohodnutá doba uplynie, je

však isté, že táto skutočnosť nastane, a to buď nezávisle na vôli účastníkov (napríklad smrťou, odchodom do dôchodku) alebo nastane z vôle účastníkov (napríklad výpoveďou z pracovného pomeru, dohodou o skončení pracovného pomeru). V tejto súvislosti poukázala aj na závery právnej teórie a to Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. diel (§ 460 až § 880); Bratislava Eurokódex, 2011, strana: 1990.

2.3 Taktiež aj v prípade zmluvy o výpožičke je možné dobu trvania právneho vzťahu viazať na skutočnosť, ktorá síce nie je určiteľná konkrétnym dátumom, avšak je možné z nej bez pochybností zistiť, kedy výpožička skončí. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 8.6.2011 spisovej značky 26Cdo 35/2011.

2.4 Keďže doba platnosti záväzku môže byť vymedzená aj určitou udalosťou, ktorá ale musí byť objektívne predvídateľná a musí k nej v budúcnosti určite dôjsť, pričom za takúto udalosť sa považuje aj smrť, dojednanie zmluvných strán v zmluve o nájme spočívajúcej v tom, že nehnuteľnosti sa prenajímajú žalovaným na dobu doživotného užívania, bezpochyby spĺňa podmienku určitosti ako aj podmienku zrozumiteľnosti právneho úkonu. Žalovaným tak na obývanie nehnuteľnosti svedčí právny titul, a to zmluva o nájme v znení dodatkov, ktorá obsahuje všetky náležitosti vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu žalobcom uplatnená požiadavka na vypratanie nehnuteľnosti a na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných nemá žiadne opodstatnenie - dôvodila ďalej žalovaná 2/.

2.5 Za nesprávny považovala aj záver súdu prvej inštancie o výške bezdôvodného obohatenia sa žalovaných na úkor žalobcu z dôvodu, že z dokazovania, konkrétne zo zmluvy o nájme vyplynulo, že náklady na plyn, vodu, elektrinu a ostatné výdavky týkajúce sa nehnuteľnosti znášajú v plnom rozsahu žalovaní, čo žalobca v rámci súdneho konania nespochybnil. V oboch vyjadreniach realitných kancelárii, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, je však uvádzaná cena mesačného nájmu rodinného domu v obci O. s energiami, a preto tieto nemôžu tvoriť relevantný podklad pre zistenie výšky bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie však pri svojom rozhodovaní tieto skutočnosti vôbec nezobral do úvahy a suma bezdôvodného obohatenia tak nemôže byť určená správne.

3.1 Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej 2/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

3.2 Zmluva predložená žalovanými podľa jeho názoru nespĺňa základnú náležitosť nájomnej zmluvy, ktorou je odplatnosť, nakoľko v zmysle článku 7 bod 1 zmluvy je nájomné dohodnuté vo výške 0 SK (jedná sa teda de iure o bezodplatné užívanie). Nakoľko nájomná zmluva je v zmysle zákona odplatný úkon, nájomná zmluva, v ktorej je určené nájomné vo výške 0 SK, nie je nájomnou zmluvou, a nájomná zmluva v dôsledku uvedeného medzi predchádzajúcim vlastníkom a žalovanými nemohla platne vzniknúť. Na nového vlastníka nemožno potom aplikovať ustanovenie § 680 ods. 2 O.z. a nový vlastník nemôže vstupovať do postavenia prenajímateľa. Obdobne aj v prípade zmeny vlastníka vypožičanej veci, nový vlastník automaticky nevstupuje do postavenia pôvodného vlastníka - požičiavateľa, tak ako je to v prípade nájomnej zmluvy.

3.3 Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti tejto zmluvy je rozpor s dobrými mravmi, nakoľko dojednané nájomné je v hrubom rozpore s obvyklým nájomným, a od žalobcu ako nadobúdateľa nehnuteľností za nemalé finančné prostriedky, nie je možné spravodlivo požadovať, aby trpel užívanie nehnuteľností osobami, ktoré užívajú tieto nehnuteľnosti bezodplatne, obzvlášť s prihliadnutím na to, že sa jedná o časovo ťažko určiteľné obdobie.

3.4 Absolútne neplatný právny úkon nie je možné konvalidovať dodatkami, ani ho posudzovať analogicky ako iný, obsahovo najbližší právny úkon (v tomto prípade zmluva o výpožičke, alebo dohoda o bezodplatnom užívaní).

3.5 Žalovaní síce odvodzujú svoje užívacie právo od nájomnej zmluvy v znení dodatkov, no na druhej strane nerešpektujú povinnosti z nich vyplývajúce, napríklad povinnosť platiť dojednané nájomné vo výške 1000 SK (33,- eur). Žalovaní neplatia ani údajne dohodnuté nájomné už takmer 3 roky. Doposiaľ neuhradili žalobcovi za užívanie ani cent, čo potvrdili v konaní v rámci svojich výpovedí.

3.6 Pokiaľ ide o judikáty, o ktoré sa žalovaná 2/ v odvolaní opiera, tak tieto sú na danú právnu vec nepoužiteľné, nakoľko riešia skutkovo úplne odlišné prípady. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 4Cdo 294/2009 rieši právnu vec týkajúcu sa služobného pomeru a nájomného bytu, pričom dôvodom trvania nájmu je jeho neukončenie zákonným spôsobom a v zákonnej lehote. Vymedzenie trvania nájmu smrťou, nie je dôvodom, na ktorom by súd v danej veci rozhodovanie postavil a nie je ho možné považovať ani za právne záväznú právnu vetu. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky spisovej značky 26Cdo 35/2011 sa zase riešila problematika odkladacej podmienky v kombinácii so zmluvou o budúcej zmluve, čo je opäť diametrálne iná problematika.

3.7 Žalovaní by mali byť vyprataní z predmetných nehnuteľností aj z dôvodu, že akékoľvek ďalšie upieranie prístupu žalobcovi k jeho nehnuteľnosti, by bolo v závažnom a neudržateľnom rozpore s dobrými mravmi a to najmä z dôvodu, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti bezodplatne, neplatia odplatu ani ju nehodlajú platiť, žalobca kúpil nehnuteľnosť s dobrým úmyslom, a nemal vedomosť o tom, že je s ňou spojené akékoľvek bremeno, postupoval zákonne, preveril si list vlastníctva, poskytol žalovaným čas na zabezpečenie nového bývania a dokonca im ponúkol pomoc pri sťahovaní, nájomná zmluva bola údajne v roku 2005 podpísaná napriek tomu, že na nehnuteľnostiach bolo množstvo exekúcií a niekoľko pokusov o dražby, čo vyplýva, napríklad z listu vlastníctva číslo XXX z 1. júna 2014 (pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcom) a napokon nepriame dôkazy smerujú k tomu, že všetky dokumenty (nájomná zmluva a dodatky) boli vypracované dodatočne pre účely tohto konania.

3.8 Skutočnosť, že žalovaní si hradia náklady na energie žalobca skutočne nespochybnil a práve z uvedeného dôvodu požadoval výšku bezdôvodného obohatenia z titulu neplatenia nájomného v dolnej polovici trhového rozpätia. Z tohto dôvodu žalobca považuje bezdôvodné obohatenie v súdom priznanej výške za zákonné a primerané.

4.1 Žalovaná 2/ vo svojej replike zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a ďalej poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 4. júna 2014 spisovej značky 6Co/172/2011 ktorý konštatoval, že ustálená súdna prax na základe všeobecných ustanovení o záväzkových vzťahoch akceptuje aj možnosť dojednania záväzkového vzťahu o bezodplatnom práve doživotného užívania, pokiaľ toto právo nebolo dojednané formou vecného bremena. Dohodu o odplate za užívanie nehnuteľností zákon ponecháva na zmluvné strany.

4.2 Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení dôvodil, že podľa názoru súdu prvej inštancie je zmluvu potrebné považovať za zmluvu o výpožičke a tak v prípade zmeny vlastníka vypožičanej veci nový vlastník automaticky nevstupuje do postavenia pôvodného vlastníka - požičiavateľa tak ako je to v prípade nájomnej zmluvy, takýto názor je zavádzajúci, nakoľko prvoinštančný súd nepovažoval zmluvu o nájme za zmluvu v zmysle § 659 a nasledujúcich O.z., ale túto posúdil podľa § 51 O.z. ako zmluvu o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti, na ktorú je potrebné vzhľadom k ochrane ústavne garantovaného práva na bývanie zároveň aplikovať aj ustanovenia o nájme (teda aj ustanovenie § 680 ods. 2 O.z.). Okrem toho v dôsledku uzavretia dodatku číslo 2 k zmluve o nájme z 22. júna 2008 bolo bezodplatné užívanie nehnuteľnosti zmenené na odplatné, teda na nájomný vzťah podľa § 663 O.z.

4.3 Pokiaľ žalobca poukazuje na svoj dobrý úmysel a nevedomosť o tom, že s nehnuteľnosťami je spojené akékoľvek bremeno, môže si za to sám, keďže pred začatím samotnej dražby mal možnosť vykonať ohliadku nehnuteľností, v rámci ktorej by mohol bez akýchkoľvek problémov zistiť, že nehnuteľnosti užívajú žalovaní na základe zmluvy o nájme v znení dodatkov k nej.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p. C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

6. Predmetom konania je žaloba nového vlastníka nehnuteľností o ich vypratanie (podľa § 126 ods.1 O.z.) vedená voči ich užívateľom, ktorí svoje užívacie právo k sporným nehnuteľnostiam odvodzujú od právneho vzťahu založeného medzi nimi a právnym predchodcom žalobcu zmluvou (zmluva o nájme č. 1/2005 v znení jej dodatku č. 1 z 21.6.2008 a dodatku č. 2 z 22.6.2008). Okrem toho predmetom konania je aj nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaných na jeho úkor a to plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 a 2 O.z..

7. Predmetom odvolacieho konania, s prihliadnutím na obsah podaného odvolania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej 2/ je posúdiť, či pri zmene vlastníctva sporných nehnuteľností vstúpil žalobca ako ich nadobúdateľ do právneho postavenia jeho právneho predchodcu

- O. J., rodenej G., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., G. XXX/X (ktorá ako prenajímateľka so žalovanými uzatvorila zmluvu o nájme), resp. či sa žalobca stal prenajímateľom sporných nehnuteľností užívaných žalovanými, a teda či žalovaní majú právny dôvod, ktorý by ich oprávňoval od 2. júna 2014 užívať, vypratať sa majúce nehnuteľnosti a nakoniec, či námietku žalovanej 2/ o nesprávnosti určenia výšky bezdôvodného obohatenia sa žalovaných, ako prostriedok procesnej obrany žalovaných, možno v odvolacom konaní použiť a len v kladnom prípade potom posúdiť, či súd prvej inštancie určil správne výšku bezdôvodného obohatenia sa žalovaných voči žalobcovi.

8. Podľa § 387 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva predložená žalovanými (zmluva o nájme č. 1/2005 zo dňa 20.1.2005) v znení jej dodatkov nie je právnym titulom, ktorý by žalovaných oprávňoval k užívaniu sporných nehnuteľností a že žalobcovi vzniklo právo voči žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaných užívaním sporných nehnuteľností za obdobie od 2. júna 2014 (odo dňa čo sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností) do 31. marca 2016, tak ako si to žalobca uplatnil, vo výške 8.580,- eur. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana (účastník konania) bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

10. Pre rozhodnutie v tejto veci bolo podstatným, že žalobca bol novým vlastníkom sporných (vypratať sa majúcich) nehnuteľností, ktorý so žalovanými neuzatvoril žiaden záväzkový právny vzťah z ktorého by žalovaným vzniklo právo sporné nehnuteľnosti (čo aj len dočasne) užívať. Tieto skutočnosti v spore neboli spornými. Pokiaľ teda žalovaní chceli byť v spore úspešní, museli preukázať, že im svedčí právny titul, ktorý by ich oprávňoval k užívaniu sporných nehnuteľností. Žalovaní tvrdili a zároveň preukazovali, že takýmto titulom je súdu predložená zmluva o nájme číslo 1/2005 z 20. januára 2005 v znení jej dodatku číslo 1 z 21.6.2008 a dodatku číslo 2 z 22.6.2008 a zákonný prechod ich práva dočasne sporné nehnuteľnosti užívať aj po zmene ich vlastníka (a to aj napriek jeho nesúhlasu s takýmto užívaním) a to podľa § 680 ods. 2 a 3 O.z.

11.1 Podľa § 680 ods. 2 a 3 O.z., ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná (2). Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohoto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj

vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ (3).

11.2 V tejto súvislosti ďalej odvolací súd dodáva, že v zmysle práve citovaného ustanovenia, ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci, dochádza k zmene v osobe pôvodného vlastníka (prenajímateľa), na ktorého miesto nastupuje nový vlastník, tento sa zmenou vlastníctva stáva prenajímateľom. Toto ustanovenie sa však vzťahuje len na záväzkový vzťah založený nájomnou zmluvou. Iný platne a účinne vzniknutý záväzkový vzťah viaže iba samotné strany a nemôže prejsť na tretiu osobu len v dôsledku zmeny vlastníctva určitej veci (pravdaže okrem v zákone výslovne stanovených prípadoch). K umožneniu takéhoto prechodu totiž slúži právny inštitút vecného bremena. Pre rozhodnutie v spore teda bolo ďalej podstatným, či medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu - predchádzajúcou vlastníčkou nehnuteľností vznikol nájomný vzťah, ktorý by reálne trval aj v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalobcom.

12.1 Podľa § 663 O.z., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo znej bral aj úžitky.

12.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva (tak ako to namietal aj samotný žalobca), že charakteristickým znakom nájmu je jeho odplatnosť. Dohoda o tom, že plnenie bude odplatné, je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy, hoci sa vždy nevyžaduje určenie konkrétnej peňažnej sumy. Zo zmluvy však musí vyplývať odplatnosť. Nie je pritom rozhodujúca forma odplatnosti. Samotná odplata za užívanie je spravidla určená peňažným vyjadrením. Odplata však nemusí spočívať iba v peňažnom vyjadrení, ale môže byť určená akýmkoľvek iným plnením, ktoré je možné vyjadriť v peniazoch. Ak tento definičných znaky chýba, nemôže ísť o platnú nájomnú zmluvu. Užívanie veci bez odplaty pre účely jeho právnej kvalifikácie nemôže v žiadnom prípade znamenať nájom. Z obsahu samotnej zmluvy o nájme číslo 1/2005 z 20. januára 2005 jednoznačne vyplýva, že strany dohodli ako jedinú odplatu za užívanie nájomné, avšak vo výške 0 SK (slovom 0 slovenských korún). Takéto vymedzenie odplaty podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne charakterizuje jej bezodplatnosť. Odvolací súd sa teda stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu nevznikol platný nájomný vzťah. Pokiaľ potom nájomný vzťah nevznikol, nebolo ho ani možné meniť dodatkami. Okrem toho podľa § 680 ods. 2 a 3 O.z. zmenou vlastníka sporných nehnuteľností neprešlo na žalovaných právo sporné nehnuteľnosti po dobu trvania nájmu bez ďalšieho súhlasu vlastníka užívať a žalovaným vznikla povinnosť na výzvu nového vlastníka - žalobcu nehnuteľnosti vypratať. Žalobca ako nový vlastník sporných nehnuteľností sa totiž podľa § 680 ods. 2 a 3 nestal ich prenajímateľom, s povinnosťou „núteného“ akceptovania práv a povinností zmluvných strán dohodnutých v tzv. nájomnej zmluve.

13. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že ak zodpovedá uzatvorená zmluva určitému (výslovne upravenému) zmluvnému typu - nájomnej zmluve - je už z tohto dôvodu vylúčené posudzovať takto uzatvorenú zmluvu ako zmluvu iného zmluvného typu, prípadne ako zmluvu inominátnu (§ 51 O.z.) len preto, že v nej chýba určitá obligatórna náležitosť predpísaná predaný (upravený) zmluvný typ. Takto uzatvorenú zmluvu nie je možné posúdiť ako zmluvu o výpožičke podľa § 659 O.z. len na základe všeobecného porovnania znenia zmluvy s formálnymi znakmi uvedeného zmluvného typu upraveného v zákone. Pre úplnosť je potrebné dodať, že aj keby uzavretá zmluva bola zmluvou o výpožičke, vznikla by žalovaným na základe žiadosti žalobcu povinnosť predmet výpožičky vrátiť. Neobstojí však ani názor, že ide o zmluvu inominátnu (výslovne neupravenú) s prvkami zmluvy nájomnej (len preto, že v nej boli použité pojmy typické pre tento zmluvný typ) a s prvkami zmluvy o výpožičke (len preto, že nájomné bolo dojednané vo výške 0 SK) ako nesprávne dôvodil súd prvej inštancie (tu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spisovej značky 26Cdo 3268/2011). Odvolací súd sa nestotožnil ani so závermi súdu prvej inštancie o neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu neplatne dojednanej doby nájmu, nakoľko absencia platného zmluvného dojednania o dobe nájmu vo všeobecnosti nemá za následok neplatnosť celej nájomnej zmluvy; jej dôsledkom je iba založenie nájomného vzťahu na dobu neurčitú (tu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spisovej značky 28Cdo 2187/2001). Takéto nesprávne právne závery súdu prvej inštancie však nezmenili nič na správnosti jeho záveru o neexistencii právneho titulu, ktorý by žalovaných v čase rozhodovania súdu oprávňoval k užívaniu predmetných nehnuteľností a teda napokon aj k vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaných sporné nehnuteľnosti vypratať a odovzdať ich žalobcovi ako ich vlastníkovi.

14. Z uvedeného je zrejmé, že aj podľa názoru odvolacieho súdu, zmluva predložená žalovanými nie je právnym titulom, ktorý by ich v čase rozhodovania súdu v tejto veci oprávňoval k užívaniu vypratať sa majúcich nehnuteľností.

15.1 Pokiaľ ide o námietku žalovanej 2/ ohľadom nesprávne určenej výšky ich bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd dodáva:

15.2 Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15.3 Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15.4 Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15.5 Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonom súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3).

15.6 Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

15.7 Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15.8 Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd ďalej dodáva, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú (alebo môžu byť) neúčinné. Na neúčinný procesný úkon súd neprihliadne. Skutkové zistenia súdu sú (v zásade) limitované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd (až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Súd (až na výnimky) vychádza zo zhodných tvrdení strán a dokazovanie o nich nevykonáva. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Zákonná koncentrácia konania potom znamená, že procesné úkony strán sporu ktoré koncentrácii konania podliehajú (teda prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany), nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky (súd na ne neprihliada), ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Konanie v prvej inštancii a odvolacie konanie predstavuje jeden celok. Vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie je moment, po ktorom už (na účely ďalšieho - čiže odvolacieho - konania) nebudú (v zásade) nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné.

15.9. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 366 C.s.p.). Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., ako to bolo aj v prejednávanej veci, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza "až teraz" nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti.

15.10 Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca ako prostriedok procesného útoku na preukázanie svojich skutkových tvrdení o uplatnenej výške bezdôvodného obohatenia sa žalovaných predložil súdu prvej inštancie potvrdenie Realitnej kancelárie FORS TRADE, s.r.o., Pázmaňa 2020/30, 927 01 Šaľa, ktorá uviedla trhovú cenu prenájmu predmetných nehnuteľností v sume 380,- Eur - 460,- Eur, spoločnosti Centrum, s.r.o., Hlavná 8, 927 01 Šaľa, ktorá oznámila cenu prenájmu porovnateľných nehnuteľností s energiami vo výške 410,- Eur - 520,- Eur a nakoniec inzerát z webového portálu G..sk, z ktorého vyplýva cena prenájmu porovnateľných nehnuteľností bez energií vo výške 550,-Eur.

15.11 Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaní počas konania takéto skutkové tvrdenia žalobcu a dôkazy preukazujúce ich správnosť a pravdivosť žiadnym spôsobom účinne nepopreli a to ani po vykonaní dokazovania takýmito potvrdeniami na pojednávaní súdu a po poučení zo strany súdu podľa § 154 C.s.p. o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany a možnosti ich uplatnenia v sporovom konaní a oboznámení sporových strán o sporných a nesporných skutočnostiach ako aj predbežnom právnom posúdení veci (u pozri záp. o pojednávaní súdu konanom dňa 12. decembra 2016, č.l. 129 spisu). Preto súd prvej inštancie správne takéto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.) a pri svojom rozhodnutí z nich vychádzal. Žalovaná 2/ až v samotnom odvolaní začala namietať nesprávne určenie výšky bezdôvodného obohatenia sa súdom dôvodiac, že žalobcom predložené potvrdenia o výške bezdôvodného obohatenia sa žalovaných nemôžu tvoriť relevantný podklad pre zistenie výšky bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že vo vyjadreniach realitných kancelárií je uvádzaná cena mesačného nájmu rodinného domu v obci O. s energiami, hoci v prejednávanej veci bolo nesporné, že náklady na plyn, vodu, elektriku a ostatné výdavky týkajúce sa spornej nehnuteľnosti vznášajú žalovaní v plnom rozsahu sami.

15.12 Keďže v zmysle vyššie uvedeného takéto námietky žalovanej 2/ nebolo možné považovať ani za včasné a účinné popretie skutkových tvrdení žalobcov o výške bezdôvodného obohatenia sa žalovaných (žalovaná totiž neuviedla žiadne vlastné tvrdenia o výške bezdôvodného obohatenia a nepredložila ani žiadne iné dôkazy, z ktorých by takúto výšku bolo možné určiť), ani za tzv. novoty v odvolacom konaní (netýkali sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemalo nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalovaní netvrdili a ani nepreukázali, že ich bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie), odvolací súd na ne pri rozhodovaní o dovolaní žalovanej 2/ neprihliadol.

16.1 Súd prvej inštancie potom vo veci rozhodol správne, keď žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť sporné nehnuteľnosti vypratať a žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8.580 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa žalovaných na jeho úkor. Súd prvej inštancie zároveň správne rozhodol aj o nároku žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania.

16.2 Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2C.s.p.).

17.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol mu voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania.

17.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

17.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

18. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).