Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Ek/1679/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO.: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, v práv. zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO.: 47 233 516, so sídlom advokátskej kancelárie Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v mene spoločnosti koná JUDr. Andrea Cviková, konateľka a advokátka, proti povinnému: K. F., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, XXX XX U. W. M., (korešpondenčná adresa - N. XXX/XX, XXX XX T. - Y. Č. L.), vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Špička, IČO.: 42 341 795, so sídlom Exekútorského úradu Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou v konaní č. 399EX 625/20, o vymoženie sumy vo výške 864,07 Eur s prísl., o návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 87,84 Eur na úhradu, ktorých zaväzuje povinného v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol konajúcemu súdu doručený dňa 27.10.2020, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 864,07 Eur - istiny s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp.zn.15/03/19 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom dňa 27.11.2019, (ďalej len „exekučný titul zo dňa 27.11.2019“), pričom predmetný exekučný titul zo dňa 27.11.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2020 a vykonateľnosť dňa 24.04.2020.

2. Konajúci súd následne vo veci , IČS.: 6120403956, vydal dňa 26.11.2020 Poverenie č. ECLI:SK:OSBB:2020:6120403956.1, ktorým dňa 26.11.2020 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Špičku, IČO.: 42 341 795, so sídlom Exekútorského úradu Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou v konaní č. 399EX 625/20, (ďalej len „súdny exekútor“).

3. V priebehu exekúcie bol súdnemu exekútorovi, dňa 30.12.2020 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie označený ako „Žiadosť o zastavenie exekúcie“ zo dňa 26.12.2020, (ďalej len „ návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 26.12.2020“ ). V uvedenom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.12.2020, povinný uvádza, že „dolu podpísaná, Ida Brozová, nar. 28.08.1975, žiadam o zastavenie exekúcie a prešetrenie zmluvných podmienok úveru, vzhľadom na proti zákone úroky spoločnosti PROFICREDIT. Prosím o zasielanie pošty na vyššie uvedenú korešpondenčnú adresu.“

4. Súdny exekútor zároveň súdu predložil vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.12.2020, označené ako „Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“

zo dňa 22.01.2021, (ďalej len „vyjadrenie zo dňa 22.01.2021“), v ktorom oprávnený okrem iného uviedol, že „návrh na zastavenie exekúcie je všeobecný, chýba mu riadne odôvodnenie, nie je možné zistiť, v čom je podľa povinného spočíva dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený preto nemá možnosť relevantne sa k týmto všeobecne uvedeným dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie vyjadriť. Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je v prvom rade potrebné podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom týkajúce sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok (úrokov) a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním žalobnej odpovede, žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku).“ Oprávnený následne vo vyjadrení zo dňa 22.01.2021 ďalej uviedol, že „povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť.“

5. Oprávnený v závere vyjadrenia zo dňa 21.01.2021 ďalej uviedol, že „vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Navrhujeme, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 87,84 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 864,07 EUR vo výške 30,88 EUR vrátane DPH /25,73 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 13,04 EUR vrátane DPH /10,87 EUR + 20% DPH/).“

6. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

9. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

10. Podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa ust. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len „“), „spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.“

12. Podľa ust. , „spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.“

13. Podľa ust. , „spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), ako aj aktuálne údaje podľa a adresu pre elektronickú komunikáciu a poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.“

14. Podľa ust. , „spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.“

15. Podľa ust. , „stály rozhodcovský súd rozhodne o námietke právomoci vznesenej účastníkom konania rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak stály rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodovať, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní od doručenia rozhodnutia o námietke podať návrh na súd, aby rozhodol o vznesenej námietke a určil, že stály rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci samej. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým určil, že stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný opravný prostriedok. Stály rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nemôže však vydať rozhodcovský rozsudok.“

16. Podľa ust. , „doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.“

17. Podľa ust. , „žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.“

18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť skutočnosti, ktoré

nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

19. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považovala nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.

20. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.

21.Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

22. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom zo dňa 27.11.2019 a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške 864,07 Eur s príslušenstvom vyplývajúci z exekučného titulu zo dňa 27.11.2019. Súd konštatuje, že exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali dôvodne.

23. Predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia (exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Ak bolo rozhodnutie vydané organom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009). Predpokladom existencie právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) vec prejednať a rozhodnúť je platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd má v zmysle Exekučného poriadku, povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda, okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Súd pri tomto zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 12. 2012).

24. Exekučný súd sa pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie povinného zaoberal tým, či bol exekučný titul vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (či už v spotrebiteľskej alebo nespotrebiteľskej veci). Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (judikát R 46/2012).

25. Exekučný súd je oprávnený pri každom exekučnom titule skúmať jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť, pričom formálnou stránkou vykonateľnosti je aj skúmanie, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Pokiaľ exekučný súd preskúmava platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu. Preskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky: č.k. -19 zo dňa 18. 02. 2010; č. k. -15 zo dňa 09. 12. 2010; č.k. -17 zo dňa 29. 03. 2011; č.k. -19 zo dňa 23. 11. 2011; č.k. -19 zo dňa 22. 08. 2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: zo dňa 27. 01. 1997; zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. zo dňa 23. 06. 2011; zo dňa 22. 05. 2013, č. k. zo dňa 16. 10. 2018. K možnosti preskúmavania formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti v prípade po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd uvádza, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 01. 1997). Poverenie na vykonanie exekúcie nebráni preskúmaniu exekučného titulu v neskorších fázach vedenej exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu.

26. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.12.2020 exekúcie, vyjadrenia zo dňa 22.01.2021 a predložených príloh zistil, že exekučným titulom zo dňa 27.11.2019 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 944,07 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 944,07 Eur od 24.06.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 944,07 Eur od 24.06.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 251,44 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti exekučného titulu zo dňa 22.01.2021. Predmetný exekučný titul bol vydaný rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava. Rozhodca odvodzoval svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným od Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č.8500115175 zo dňa 20.05.2015, (ďalej len „rozhodcovská zmluva zo dňa 20.05.2015“), podľa , uzatvorenej medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako dlžníkom. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zo dňa 20.05.2015 spĺňa všetky zákonnom stanovené náležitosti podľa ust. , . 27. V prípade posudzovania nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého možno uzavrieť, že v rámci exekučného konania je (všeobecný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. V uvedenom rozhodnutí Ústavný súd SR konštatuje, že nezistil porušenie , t.j. práva na súdnu a inú právnu ochranu, a nepovažuje za nedôvodné a svojvoľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že: „interpretačná prax dovolacieho súdu je jednotná v tom, že predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom. Najvyšší súd dáva v tejto

súvislosti do pozornosti rozhodnutie sp. zn. , s ktorým sa plne stotožňuje. Súčasne zdôrazňuje, že práve jednotná interpretácia právnych predpisov je jedným z prostriedkov spravodlivého súdneho procesu“.

28.Pokiaľ exekučný súd zistí, že orgán, vydal exekučný titul a nemal právomoc ho vydať, je zrejmé, že ide o takú okolnosť pre ktorú je nútený výkon predmetného rozhodnutia neprípustný a súd je oprávnený v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu vedenú na podklade takéhoto exekučného titulu zastaviť. V prípade ak by exekučný súd neposudzoval formálnu vykonateľnosť exekučného titulu (teda toho, či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným na to právomocou), poskytol takémuto titulu bezdôvodne súdnu ochranu. Taktiež by to znamenalo, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať rozhodca v akejkoľvek veci bez založenia jeho právomoci i bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, čo by nebolo akceptovateľné a bolo by to v rozpore s právom na súdnu a inú ochranu. Súd však opätovne zdôrazňuje, že pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzuje a ani v tomto prípade neposudzoval vecnú správnosť exekučného titulu zo dňa 27.11.2019 a postup súdu nijako nesmeroval ani k „zrušeniu“ rozhodcovského rozhodnutia.

29. Exekučným titulom v posudzovanej veci je Rozhodcovský rozsudok sp.zn.15/03/19 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom dňa 27.11.2019, pričom predmetný exekučný titul zo dňa 27.11.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2020 a vykonateľnosť dňa 24.04.2020. Uvedené rozhodnutie je teda spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, ktoré je založené na základe platne a zákonne dojednanej rozhodcovskej zmluve zo dňa 20.05.2015 podľa ust. , . Súd má tým za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu zo dňa 27.11.2019 dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.12.2020 neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.12.2020 nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s ust. Exekučného poriadku, návrh povinné na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete č. I. daného rozhodnutia.

30. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia oprávneného súd uvádza, že oprávnený si vo svojom vyjadrení zo dňa 21.01.2021 uplatnil ďalšie trovy exekúcie v celkovej výške 87,84 EUR vrátane DPH, pričom tieto trovy pozostávajú z dvoch úkonov - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 864,07 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 864,07 EUR vo výške 30,88 EUR vrátane DPH /25,73 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 13,04 EUR vrátane DPH /10,87 EUR + 20% DPH/).

34. Súd pri určení tarifnej hodnoty veci vychádzal zo sumy vo výške 864,07 Eur. V tomto prípade by priznal oprávnenému náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 106,96 Eur (vrátane DPH), ktoré pozostávajú z dvoch polovičných úkonu právnej služby

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia vo výške vo výške 33,70 Eur podľa s spojení s vyhl.č. , + režijný paušál po 10,87 Eur, podľa cit. vyhl., + DPH 20% vo výške 8, Eur podľa cit. vyhl.č. ., polovičný úkon právnej služby -

vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v rámci exekučného konania vo výške 33,70 Eur podľa s spojení s vyhl.č. , + režijný paušál po 10,87 Eur, podľa cit. vyhl., + DPH 20% vo výške 8, Eur podľa cit. vyhl.č. . Na základe vyššie uvedeného by exekučný súd priznal oprávnenému trovy exekúcie v súvislosti s trovami právneho zastúpenia vo výške 106,96 Eur (vrátane DPH) na ktoré by mal oprávnený nárok, keďže si však oprávnený vo vyjadrení zo dňa 21.01.2021 vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 87,84 Eur tak, súd priznáva oprávnenému trovy exekúcie vo výške 87,84 Eur. Vzhľadom na uvedené o náhrade trov právneho zastúpenia oprávneného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. II tohto uznesenia.

35. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia budú trovy exekúcie oprávneného vo výške 87,84 Eur, ktoré súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie priznané oprávnenému formou vydania dodatku k povereniu zo dňa 26.11.2020 podľa ust. §199d ods.1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.