Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: JUDr. Michael Medviď - správca so sídlom Wurmova 1131/4, 040 23, Košice, zapísaný v zozname správcov, IČO: 48485357_00461, správca konkurznej podstaty úpadcu EKOINŠTAL s.r.o., IČO: 36 486 213, so sídlom Priemyselná štvrť 32, Sabinov, proti žalovanému: KRISTAV s.r.o. , IČO : 47 821 230, so sídlom Pažica 9/2320, 080 06 Prešov, právne zastúpenému JUDr. Marekom Polakovičom, advokátom so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, IČO: 42231639, o odporovanie právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 7.8.2020 č.k. -244, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch pod bodmi I., II., IV.

II. Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že: „I. U r č u j e , že kúpna zmluva na základe, ktorej spoločnosť EKOINŠTAL, s.r.o. IČO: 36 486 213 so sídlom Priemyselná štvrť 32, Sabinov ako predávajúci dodal dňa 30.11.2016 žalovanému ako kupujúcemu stroj KOMATSU typ WB 97R j e neúčinná voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom na majetok spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 486 213 so sídlom Priemyselná štvrť 32, Sabinov vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu EKOINŠTAL, s.r.o. v konkurze IČO: 36 486 213 so sídlom Priemyselná štvrť 32, Sabinov v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. peňažnú náhradu vo výške 7000 EUR za prevedenú vec stroj KOMATSU typ WB-97R v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. IV. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že :

2.1. Žalobou v znení jej zmeny pripustenej súdom uznesením zo dňa 2.4.2019 sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti predmetnej zmluvy voči konkurzným veriteľom a zároveň uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu 9.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od pripustenia zmeny petitu žaloby. Svoj návrh odôvodnil tým, že predmetná zmluva bola uzavretá počas úpadku dlžníka počas prebiehajúcej reštrukturalizácie bez súhlasu reštrukturalizačného správcu (v rozpore s uznesením súdu o povolení reštrukturalizácie), tento úkon

bol realizovaný bez primeraného protiplnenia, išlo o úkon zvýhodňujúci žalovaného, a o právny úkon ukracujúci záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Úpadca ako predávajúci dodal žalovanému kupujúcemu predmetný pracovný stroj za kúpnu cenu 6.000,- eur, hoci podľa ponúk predávaných strojov rovnakého druhu z internetových stránok vyplýva, že podobné stroje sa aj dnes predávajú za 14.000,- eur. Dojednaná kúpna cena 6.000,- eur, preto nie je obvyklá. Poukázal i na to, že do konkurzného konania bolo prihlásených 224 pohľadávok vrátane príslušenstva spolu vo výške 658.182,49 eur, ktoré boli správcom zistené čo do právneho dôvodu výšky, vymáhateľnosti a poradia. Zo súpisu majetku úpadcu, ktorý bol publikovaný v Obchodnom vestníku č. 125/2017 dňa 30.6.2017, vyplýva, že do súpisu bolo zapísaných 58 súpisových zložiek v celkovej súpisovej hodnote 153.358,21 eur. Predmetným právnym úkonom tak došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov, nakoľko majetok dlžníka nepostačuje na uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľa.

2.2. Žalovaný v konaní žalobcom uplatnený nárok neuznal. Kúpna cena za predmet prevodu vo výške 6.000,- eur bola dohodnutá s prihliadnutím na rok jeho výroby 1997, počet motohodín 16.693 a celkový technický stav. Ponuky strojov z internetových stránok, ktoré súdu predložil žalobca, nemožno porovnávať s nakladačom, ktorý je predmetom tohto konania, nakoľko vyššie uvedené kritéria sú odlišné. Žalovaný mal za to, že dohodnutá cena za predmetný nakladač bola primeraná jeho veku, technickému stavu a celkovej opotrebovanosti a na jeho prevod nebol potrebný súhlas reštrukturalizačného správcu.

2.3. Súd prvej inštancie o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. -167 zo dňa 27.9.2019 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -211 zo dňa 28.4.2020, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bodoch 22 - 29 rozsudku súd prvej inštancie konštatuje to, čo uviedol v zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd.

2.4. Následne vo veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 7.8.2020.

2.5. Z vykonaného dokazovania zistil, že za prevod predmetného pracovného stroja žalovaný zaplatil úpadcovi sumu 6.000,- eur. Svedčí o tom samotná zmluva i doklady o platbe zo strany žalovaného. Zo žalobcom predložených výpisov z internetových stránok o ponukách na predaj obdobných strojových zariadení vyplynuli údaje o rýpadle - nakladači model KOMATSU typ WB - 97R s rokom výroby 2002 s uvedením 8.800 hodín prevádzky, s umiestnením stroja v Poľskej republike s cenou s DPH 18.555,- eur, o obdobnom nakladači s rokom výroby 2000 tiež v Poľskej republike s ponúkanou cenou na predaj v sume 16.761,- eur, v Španielsku s rokom výroby 2001 za kúpnu cenu 16.500,- eur. Z internetovej stránky bazos.sk bol predložený výpis inzerátu, kde bol na predaj ponúkaný obdobný nakladač s rokom výroby 1996 zo zahraničia za kúpnu cenu 13.300,- eur, ďalší s rokom výroby 1995 v Českej republike za kúpnu cenu 11.700,- eur, ďalšia ponuka znela z Českej republiky s rokom výroby 2000, s počtom hodín prevádzky 8.800 a s uvedenou cenou bez DPH 17.400,- eur.

2.6. Z písomnej správy o činnosti správcu, vypracovanej predchádzajúcim správcom M.. B. Z. pre JUDr. Michaela Medviďa, vyplynulo, že v konkurznej veci úpadcu EKOINŠTAL s.r.o. v konkurze si v zákonom stanovenej 45-dňovej lehote prihlásilo svoje pohľadávky 33 veriteľov a 1 veriteľ - Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave si prihlásil svoju pohľadávku po 45 dňovej lehote. Konkurznému súdu správca dňa 13.9.2017 predložil zoznam prihlásených pohľadávok, ako aj evidenčnú pomôcku k predmetnému zoznamu pohľadávok, z ktorého vyplynulo, že do konkurzného konania bolo prihlásených 224 pohľadávok (vrátane príslušenstva) spolu vo výške 658.182,49 eur. Správca vyhotovil i súpis majetku úpadcu, ktorý bol publikovaný v Obchodnom vestníku č. 125/2017 dňa 30.6.2017. Daný súpis majetku tvorilo pôvodne v poradí 1. až 58. uvedených súpisových zložiek majetku, ktorý následne správca doplnil o súpisovú zložku č. 59, pričom z uvedeného vyplynulo, že do súpisu majetku úpadcu zapísal majetok úpadcu v hodnote 149.262,30 eur. Tiež uviedol, že majetok úpadcu zapísaný pod súpisovou zložkou majetku 1 až 15 tvorí hmotný investičný majetok a tento nebol speňažený jeho osobou. Uvedený majetok dňom 13.10.2017 odovzdal novoustanovenému správcovi. K súpisovým zložkám majetku č. 16 až 57 a 59 uviedol, že ich vymáhal prostredníctvom predžalobných upomienok, pričom vymohol v prospech všeobecnej podstaty sumu 21.964,67 eur. Podľa výpisu z Obchodného vestníka č. 125/2017 dňom jeho vydania dňa 30.6.2017 bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty, a to hnuteľné veci 1. až 15. ku dňu 27.6.2017 v celkovej výške 14.800,- eur, peňažné pohľadávky k 27.6.2017 v celkovej výške 138.493,23 eur a pohľadávky z účtu k 27.6.2017 v celkovej výške 64,98 eur. Podľa výpisu z Obchodného vestníka zo dňa 26.9.2017 správca podstaty úpadcu doplnil súpis všeobecnej

podstaty o súpisovú zložku majetku č. 59, a to zabezpečenie finančných prostriedkov zo zriadenej notárskej úschovy ako peňažnú pohľadávku k 21.9.2017 vo výške 10.704,09 eur, ďalšie doplnenie nasledovalo o súpisovú zložku majetku č. 61, a to titulom zostatku 176,86 eur po započítaní preplatku úpadcu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. z ročného vyúčtovania za rok 2016 so záväzkom úpadcu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vo výške 556,73 eur za mesiac jún 2017.

2.7. Podľa vyjadrenia predchádzajúceho správcu M. úpadcu EKOINŠTAL, s.r.o. v konkurze zo dňa 13.4.2018 tento neudelil počas reštrukturalizácie úpadcu a počas dozornej správy žiadny písomný súhlas správcu, resp. dozorného správcu na prevod majetku.

2.8. Súd sa vo veci oboznámil i so žalobcom predloženým znaleckým posudkom č. 1/2019 vypracovaným znalcom L. znalcom z odboru doprava, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel a technický stav cestných vozidiel, ktorý v závere znaleckého posudku konštatoval, že všeobecná hodnota vozidla KOMATSU typ WB 97R výrobné č. 8916597, ku dňu 30.11.2016 predstavuje sumu vrátane DPH 15.234,- eur. V časti 2.1.3 znaleckého posudku uviedol, že ohliadka vozidla vykonaná nebola. Taktiež bolo konštatované, že hodnotenie technického stavu bolo realizované bez prihliadnutia na dobu prevádzky a počet najazdených km.

2.9. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza obsah podaní žalobcu, v ktorých tento popisoval obsah návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie so štruktúrou jeho majetku, s tým, že nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu boli zaťažené záložným právom pre zabezpečeného veriteľa a ohodnotené znaleckým posudkom začiatkom roka 2017 na sumu 127.000,- eur a v apríli 2017 boli prevedené za sumu 65.000,- eur na spoločnosť FAVIDE, s.r.o.. Z nehnuteľností by sa teda neuspokojovali nezabezpečení veritelia. V zozname záväzkov k 30.4.2016 EKOINŠTAL, s.r.o. mal záväzky voči veriteľom z obchodného styku vo výške 769.021,70 eur, záväzky voči Daňovému úradu Prešov 122.365,04 eur, voči Mestu Sabinov vo výške 10.941,33 eur, voči Sociálnej poisťovni 135.998,09 eur, voči zdravotnej poisťovni 41.820,83 eur, voči oddelenému veriteľovi 49.167,30 eur, voči zamestnancom 20.355,- eur. Žalobca v nich zdôrazňoval i to, že návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam veriteľov dlžníka so záväzkami ktoré neboli k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu uhradené. V zozname sú i záväzky z obchodného styku vo výške 461.393,19 eur, všetky splatné v čase vykonania napadnutých právnych úkonov, tiež záväzky voči Sociálnej poisťovni: 147.128,12 eur, voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni: 41.094,24 eur, voči FAVIDE, s.r.o. 47.898,- eur a záväzky voči zamestnancom 6.856,56 eur. EKOINŠTAL, s.r.o. evidoval záväzky voči veriteľom k 31.3.2017 vo výške 704.370,11 eur. Medzi veriteľmi dlžníka boli veritelia MIKIS, s.r.o. (súčasný člen veriteľského výboru v konkurznom konaní), ktorý má voči úpadcovi EKOINŠTAL, s.r.o. pohľadávky spolu vo výške istiny: 32.428,- eur, spoločnosť AMETYS, s.r.o. (súčasný predseda veriteľského výboru) spolu vo výške: 71.461,68 eur. Tieto pohľadávky veriteľov boli prihlásené do konkurzu a zistené.

2.10. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojom výsluchu uviedol, že jeho firma sa predovšetkým zaoberá výkopovými zemnými prácami, vývozom zeminy a stavebnej sutiny. Pokiaľ išlo o predmetný stroj cez zimné obdobie je jeho prevádzka vonku obmedzená a preto v tomto období svojpomocne strojníkmi vykonávajú servis a údržbu týchto stavebných mechanizmov. Strojníci svojpomocne alebo prostredníctvom značkového servisu zabezpečujú súčiastky, potom je vykonávaná oprava takého stroja cez tieto zimné mesiace. Predmetný mechanizmus našiel prostredníctvom inzerátu. Išlo o nefunkčný, nepojazdný, tri roky stojací bager. Prišli pre tento stroj, nemal batérie, mal defekty na kolesách. Tiež boli poškodené predné aj zadné dvere. Vzhľadom na tento vek a opotrebenie stroja, ktorý bol nefunkčný, doniesli vlastné batérie a následne strojníci začali pracovať minimálne na spojazdnení. Z toho dôvodu sa dohodli na cene takto nefunkčného stroja. Na opravu stroja boli vynaložené náklady na filtre, batérie, olej, náplne a iné. Následne sú náklady na prácu do času, keď sa celý ten stroj sfunkční.

2.11. Z písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2016, uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, vyplýva, že jej predmetom bol predaj stroja označeného ako KOMATSU WB97R s uvedeným stavom tachometra - nefunkčný a uvedenou výbavou stroja v značne opotrebovanom stave, bez lyžíc a príslušenstva, mal poškodené dvere a zámok, stroj v nefunkčnom stave mimo prevádzky. Predaj bol dohodnutý za cenu vozidla 6.000,- eur s DPH.

2.12. Podľa výpovede svedka M. Z., ktorý následne nadobudol predmetný stroj do vlastníctva od žalovaného na základe kúpnej zmluvy, išlo, v čase keď stroj kupoval, o stroj používaný cca 20 rokov a

dohodnutá kúpna cena bola 13.000,- eur, ktorú považoval za adekvátnu. Uviedol, že na jeho otázku pri kúpe mu bolo oznámené, že boli menené filtre. Potvrdil, že pneumatiky neboli opotrebované, a tiež potvrdil, že nebol viditeľný rozdiel v opotrebovaní vecí a jednotlivými súčasťami stroja.

2.13. Po citácii ust. , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), , , ZKR, , , , súd prvej inštancie uzavrel, že je dôvod na vyhovenie odporovacej žalobe.

2.14. Právny úkon bez primeraného protiplnenia sa môže odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Pre vyslovenie právnej neúčinnosti sa teda vyžaduje: a) právny úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia, b) príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom alebo vykonanie právneho úkonu už počas existujúceho úpadku, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

2.15. Na majetok úpadcu bol uznesením č.k. -79 zo dňa 14.6.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 117/2017 dňa 20.6.2017, vyhlásený konkurz. Účinky vyhlásenia konkurzu s poukazom na ustanovenie v spojení s nastali dňa 21.6.2017, t.j. deň nasledujúci po zverejnení uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie predmetnej žaloby je daná poukazom na ustanovenie v spojení s 86 ods. 2 a žaloba bola v zmysle ustanovenia podaná v zákonnej lehote, t.j. do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 17.4.2018. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

2.16. Súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že s poukazom na žalobca, ako správca úpadcu má právo odporovať právnemu úkonu, teda sporná nebola v konaní ani aktívna legitimácia žalobcu na podanie tejto žaloby o neúčinnosť právneho úkonu.

2.17. Predmetný odporovaný právny úkon bol uzavretý medzi úpadcom a žalovaným počas reštrukturalizácie úpadcu, preto súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia . Právny úkon dlžníka, na ktorý je potrebný súhlas reštrukturalizačného správcu urobený bez tohto súhlasu je platným právnym úkonom. Takémuto právnemu úkonu je však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie.

2.18. Aj lehota podľa bola dodržaná. Konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 7.6.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 112/2017 dňa 13.6.2017 s účinkami začatia konkurzného konania 14.6.2017. K uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo dňa 30.11.2016, t.j. odporovaný právny úkon spadá do lehoty v zmysle ust. .

2.19. Následne súd hodnotil otázku splnenia základnej hmotno-právnej podmienky úspešnosti odporovacej žaloby, a to podmienky ukrátenia v zmysle . Preukázať splnenie tejto základnej hmotno-právnej podmienky bolo v tomto konaní procesnou povinnosťou žalobcu. Ohľadom splnenia základnej podmienky pre úspešné odporovanie právnemu úkonu teda, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka súd poukázal na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu v bodoch 21 až 22 uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. -211 zo dňa 28.4.2020, kde odvolací súd konštatoval, že je zrejmé, že úpadca už v čase podania návrhu na začatie reštrukturalizácie si bol vedomý toho, že hodnota jeho záväzkov je vyššia ako hodnota jeho majetku a teda, že je v predlžení a s tým spojenom úpadku podľa .

2.20. Aj vo vzťahu k splneniu ďalšej podmienky, t.j. realizácie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia súd prvej inštancie poukázal na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu v uznesení č.k. -211, ktorý uviedol, že pokiaľ aj znalecký posudok nemá zákonom žiadané náležitosti súkromného znaleckého posudku nevylučuje to bez ďalšieho, aby žalobcom predložená písomnosť nemohla byť ako dôkaz hodnotená súdom ako listinný dôkaz. Súd preto hodnotil predmetný znalecký posudok ako listinný dôkaz následne spolu s preberacím protokolom (č.l. spisu 9), pričom poznamenal, že v preberacom protokole bola uvedená poznámka, že stroj sa odovzdáva a preberá v zodpovedajúcom stave danému opotrebovaniu stroja s uvedením 16.693 Mth, pričom ako vyplynulo zo znaleckého

posudku podkladom bola aj objednávka na podanie znaleckého posudku s opísaním informácií z preberacieho protokolu zo dňa 30.11.2016. Znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 30.11.2016 v sume 15.234,- eur vrátane DPH.

2.21. K hodnovernosti záveru tohto znaleckého posudku následne prispievajú aj informácie poskytnuté zo strany žalobcu z inzertných webových portálov, kde boli ponúknuté na predaj obdobné stroje (č.l. spisu 13 až 18), stroj s rokom výroby 2002 s 8.800 hodinami prevádzky za sumu 18.555,- eur, stroj s rokom výroby 2002 za sumu 16.761,- eur, stroj s rokom výroby 2001 s hodinami prevádzky 15.885 za sumu 16.500,- eur, stroj s rokom výroby 1996 za sumu 13.300,- eur, stroj s rokom výroby 1995 za sumu 11.700,- eur, stroj s rokom výroby v roku 2000 s prevádzkou 8.800 hodín za sumu 17.400,- eur.

2.22. Súd prvej inštancie poukázal opakovane aj na to, že už aj odvolací súd konštatoval, že pokiaľ žalovaný namietal, že predmetný stroj bol nefunkčný, uvedená skutočnosť nevyplývala z preberacieho protokolu, pričom pokiaľ predložil do spisu doklady o nákupe súčiastok, ktoré podľa jeho tvrdenia mali byť použité na opravu stroja do takéhoto stavu, v akom ho následne predal dňa 15.12.2016 tretej osobe, bolo nevyhnutné prihliadnuť na to, že dátumy jednotlivých žalovaným doložených dokladov sú uvedené aj potom, čo vlastnícke právo k stroju KOMATSU typ WB97R, prešlo zo žalovaného na tretiu osobu.

2.23. K obsahu žalovaným predloženej písomnej kúpnej zmluvy (č.l. 118 až 119 spisu) súd prvej inštancie uviedol, že o hodnovernosti tohto listinného dôkazu má vážne pochybnosti. Predmetná kúpna zmluva sa v účtovných dokladoch úpadcu nenachádza a aj keď kúpna zmluva je datovaná rovnakým dátumom (30.11.2016) ako preberací protokol, oproti preberaciemu protokolu obsahuje už iný opis predmetu kúpy s tým, že ide o stroj v značne opotrebovanom stave, bez lyžíc a príslušenstva i s tým, že má poškodené dvere a stroj je v nefunkčnom stave. Ďalšie pochybnosti vzbudzujú samotné pečiatky (správne zrejme „otlačky pečiatok“ - poznámka odvolacieho súdu) tak predávajúceho, ako aj kupujúceho, nakoľko za predávajúceho na odovzdávacom protokole je pečiatka označená číslom 3, pričom na kúpnej zmluve je pečiatka číslo 1 a taktiež pečiatka za kupujúceho na odovzdávacom protokole je vizuálne iná (nie je totožná), ako na kúpnopredajnej zmluve, kde je označená navyše pečiatka číslom 2. Súd preto konštatoval, že má pochybnosti, že by pri takomto jednoduchom právnom úkone, vykonanom v jeden deň, kedy malo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy i spísaniu odovzdávacieho - preberacieho protokolu a kúpno-predajnej zmluvy, boli použité štyri rôzne pečiatky.

2.24. Súd preto prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti, avšak zobral do úvahy, aj skutočnosť, že predmetný stroj bol následne v rámci ponuky a dopytu na trhu predaný s krátkym časovým odstupom (úpadcom bol odovzdaný dňa 30.11.2016 žalovanému) dňa 15.12.2016 tretej osobe za sumu 13.000,- eur. Z tejto ceny z uvedeného dôvodu súd vychádzal ako z ceny primeraného protiplnenia. Zisťovanie, či cena bola obvyklá, je vecou konkrétneho dokazovania, pričom sa musí zisťovať, aká bola obvyklá cena v čase urobenia právneho úkonu a v mieste, v ktorom sa úkon urobil (napr. predaj veci), takého istého plnenia alebo plnenia obdobného. Súd nemohol zohľadniť argumenty žalovaného o nákladoch na opravu stroja, pretože predložené doklady žalovaným nielen dátumovo nesúvisia s obdobím, kedy mali byť vykonávané opravy predmetného stroja, ale súčasne ani nimi nebola preukázaná tá skutočnosť, že nákup týchto súčiastok bol realizovaný práve na opravu tohto konkrétneho stroja.

2.25. Súd vo veci zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý realizoval prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 7.8.2020, a to s poukazom na ustanovenie a , pričom žalovaný bol poučený o povinnosti uplatniť včas prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uznesením tunajšieho súdu č.k. -58 zo dňa 12.6.2018, pričom žalovaný ani po vyjadrenom právnom závere odvolacieho súdu neinicioval vykonanie tohto dôkazu.

2.26. Žalovaný prvýkrát predniesol návrh na vykonanie tohto dokazovania až na pojednávaní konanom dňa 7.8.2020, preto súd poznamenáva, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená aj v článku 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom

koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Súd mal za to, že predloženie dôkazného návrhu vykonaním znaleckého dokazovania až na pojednávaní v konkrétnom prípade nemožno hodnotiť ani ako bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania na tomto pojednávaní, nakoľko znalecký posudok predložený žalobcom bol žalovanému doručený už dňa 10.3.2019.

2.27. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná strana sporu neuplatnila prostriedky procesnej obrany včas, a bolo namieste vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky).

2.28. Úspešnosť žaloby v tejto veci predpokladá aj riadne a náležité splnenie povinnosti tvrdenia a vo vzťahu k nej povinnosti dôkaznej zo strany žalobcu, pokiaľ ide o tvrdené ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky alebo prihlásených pohľadávok niektorého alebo niektorých z veriteľov v zmysle . Medzi veriteľmi dlžníka boli veritelia MIKIS s.r.o. (súčasný člen veriteľského výboru v konkurznom konaní), ktorý má voči úpadcovi EKOINŠTAL s.r.o. pohľadávky spolu vo výške istiny: 32.428,- eur, splatné dňa 16.11.2015, 16.11.2015 dňa 15.1.2016 a dňa 22.1.2016. Ďalej medzi veriteľmi dlžníka bola spoločnosť AMETYS, s.r.o. (súčasný predseda veriteľského výboru) a tento má pohľadávky voči úpadcovi EKOINŠTAL s.r.o. spolu vo výške: 56.970,20 eur splatné v období od 29.10.2015 až do 28.2.2016. Teda išlo o záväzky úpadcu, ktoré existovali už s uplynutou lehotou splatnosti v čase kedy došlo k odporovanému právnemu úkonu. Uvedené vyplývalo zo zoznamu záväzkov.

2.29. Žalobca si žalobou v znení súdom pripustenej zmeny uplatnil okrem určenia, že kúpna zmluva je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom finančnú náhradu, a to vo výške 9.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od pripustenia zmeny petitu žaloby do zaplatenia.

2.30. Keďže súd stanovil všeobecnú hodnotu stroja v danom mieste a čase na sumu 13.000,- eur, t.j. za cenu, za akú bol odpredaný nasledujúcemu kupujúcemu a v podmienkach ponuky a dopytu na trhu bez odpočítania tvrdených, ale nepreukázaných opráv alebo úprav na tomto stroji žalovaným, po odpočítaní sumy 6.000,- eur, ktorá bola zaplatená žalovaným úpadcovi (na základe neúčinného právneho úkonu) rozdiel predstavuje sumu 7.000,- eur, na ktorú zaviazal žalovaného poskytnúť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu v konkurznom konaní. Poukázal pritom na to, že podľa ustanovenia 2 vety možno uplatniť vždy len toľko proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Z týchto dôvodov v prevyšujúcej časti súd žalobu, aj čo sa týka úrokov z omeškania žalobu zamietol.

2.31. Žalobca na poslednom pojednávaní ústne žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu, ktorý procesný návrh však bol svojim obsahom čiastočným späťvzatím žaloby nakoľko uplatňoval sumu 9.000,- eur, avšak už bez úroku z omeškania. Tu súd vo veci poukázal na ustanovenie , s dôrazom na to, že podanie je teda úkon určený súdu. V dôsledku e-justície už neplatí princíp, že písomná podoba podania je to isté, čo listinná podoba podania. Písomné podanie je možné uskutočniť nielen v listinnej, ale aj elektronickej podobe. Novo pritom platí, že v sporovom konaní možno podanie urobiť len písomne. Žalobu, ani iné podanie v sporovom konaní ústne do zápisnice zákon však už nepripúšťa, preto súd na uvedený procesný návrh žalobcu prednesený na poslednom pojednávaní už neprihliadal.

2.32. K výroku o nároku na náhradu trov konania súd konštatoval, že rozhodoval podľa a žalobcovi, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % aj napriek čiastočnému neúspechu s poukazom na to, že aj keď na rozdiel od už zrušeného nemá ustanovenie obdobné („Aj keď má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu“), aj za súčasného zákonného stavu je možné s použitím analógie v zmysle v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania postupovať podľa ustanovenia a priznať úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcu totiž nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý závisí od znaleckej činnosti.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Žalovaný výslovne v podanom odvolaní uvádza, že namieta výroky rozsudku súdu prvej inštancie pod bodom I., II. a IV.. Namieta, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K tomuto uvádza nasledovné zdôvodnenie:

3.1. Podľa žalovaného pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky úspešnosti odporovacej žaloby, a to podmienky ukrátenia veriteľov v zmysle . Žalobca odôvodnil ukrátenie veriteľov len tým spôsobom, že uviedol, že k 30.4.2016, t.j. 7 mesiacov pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, bol majetok úpadcu vo výške 867.000,- eur a jeho záväzky boli v nižšom rozsahu, a to vo výške 769.021,70 eur. Ďalej poukazoval na to, že pohľadávky veriteľov MIKIS, s.r.o. vo výške 32.428,- eur a AMETYS, s.r.o. vo výške 56.970,- eur, ktoré boli prihlásené v roku 2017 do konkurzu, existovali už v čase uzavretia odporovanej kúpnej zmluvy.

3.2. Žalovaný však dáva do pozornosti súdu, že aj v prípade, ak právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemôže sa žalobca úspešne domáhať odporovateľnosti pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal postačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Relevantné je preto skúmať stav majetku k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu. Nie je dôležitý len postup v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka k uvedenému dátumu. Záver o naplnení podmienky ukrátenia veriteľov v zmysle nemožno založiť len na porovnaní prihlásených pohľadávok v konkurze v roku 2017 a hodnoty majetku ku dňu 30.4.2016, pretože k odporovanému právnemu úkonu došlo až 30.11.2016. Žalobca nepreukázal, že ostatný majetok úpadcu v čase uzatvorenia napádaného právneho úkonu dňa 30.11.2016 nepostačoval na úhradu existujúcich pohľadávok veriteľov.

3.3. Odvolateľ poukazuje aj na to, že nebolo v konaní preukázané, že pri odporovanom právnom úkone ide o úkon bez primeraného protiplnenia. Znalecký posudok, ktorý súdu predložil žalobca, ktorý súd prvej inštancie hodnotil ako listinný dôkaz, bol vyhotovený bez ohliadky predmetného stroja a nezohľadňoval jeho skutočný technický stav. Pri určení koeficientu predajnosti, znalec pritom použil vzorky strojov z rokov 2001 a 2002, aj napriek tomu, že predmetný stroj bol vyrobený ešte v roku 1997.

3.4. Žalovaný namietal aj to, že súd prvej inštancie nezohľadnil vykonané náklady na opravu predmetného stroja po jeho nadobudnutí žalovaným. Náklady na opravu boli pritom potvrdené aj terajším vlastníkom stroja, svedkom Sirotňákom. O uvedených nákladoch boli predložené do súdneho konania doklady, ktoré súd prvej inštancie nezohľadnil s odôvodnením, že časovo nesúvisia s obdobím, kedy mali byť vykonané. Do konania boli predložené i pokladničný doklad vo výške 772,90 eur z 5.12.2016 na náhradné diely, doklad vo výške 700,- eur zo dňa 5.12.2016 na kúpu 4 ks pneumatík, doklad vo výške 88,61 eur z 12.12.2016 za prezúvanie pneumatík, či doklad vo výške 196,82 eur zo dňa 12.12.2016 na náhradné diely.

3.5. Súd uzavrel, že predmetný stroj bol v rámci ponuky a dopytu predaný na trhu s krátkym časovým odstupom za sumu 13.000,- eur. Žalovaný však namieta, že cena predmetného stroja na základe ponuky a dopytu bola vo výške 10.833,30 eur a nie 13.000,- eur. K cene 10.833,30 eur bol žalovaný povinný pripočítať daň z pridanej hodnoty vo výške 2.116,67 eur, ktorú následne odviedol štátu.

3.6. Žalovaný namieta, že súd zamietol nedôvodne jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. Tento návrh bol prednesený na pojednávaní 7.8.2020, pričom po uznesení zo dňa 12.6.2018 č.k. -58 žalovaný nemal potrebu takýto dôkaz navrhovať, pretože žalobca nepreukázal dôvodnosť svojej žaloby, čo napokon vyplynulo aj z rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.9.2019. Žalovaný predniesol návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na najbližšom súdnom pojednávaní, ktoré nasledovalo po vrátení veci z odvolacieho súdu.

3.7. Preto žalovaný navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu súd zamietne v celom rozsahu, alternatívne zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že si nežiada náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu ani trovy nevznikli. Na zdôvodnenie tohto svojho návrhu žalobca uviedol:

4.1. Poukázal na závery predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej veci uvedené v bodoch 22 a 23 rozhodnutia, z ktorého už vyplynul záver, že majetok spoločnosti v čase vykonaného právneho úkonu nepostačoval na úhradu záväzkov úpadcu.

4.2. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný bol počas celého konania pasívny, nenavrhoval nariadenie znaleckého dokazovania, pričom mal možnosť takýto návrh, aký teraz uvádza v podanom odvolaní, predniesť sám z vlastnej iniciatívy. O takúto súčinnosť on žalovaného žiadal ešte pred podaním žaloby. Žalovaný bol neoblomný a nebol v tomto smere nápomocný pre zistenie skutočného stavu veci.

4.3. To, či je niekto platcom DPH alebo nie je platcom, nemá vplyv na posúdenie konečnej ceny. Súd sa podľa názoru žalobcu správne vyporiadal s primeranou cenou žalovaného stroja. Žalovanému bolo na prospech, že nenavrhoval znalecké dokazovanie pre určenie primeranej ceny plnenia, ktoré získal od úpadcu. Pripúšťa, že v rámci znaleckého dokazovania by sa bolo možno zistilo, že cena stroja bola aj vyššia. On akceptoval záver súdu prvej inštancie, keď vychádzal z hodnoty stroja, za ktorú žalovaný stroj predal. Preto už proti rozsudku súdu prvej inštancie nenamietal. Chce, aby sa vec už skončila.

5. Vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu bolo doručené žalovanému dňa 15.10.2020. Na uvedené vyjadrenie žalovaný nereagoval.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným bez nariadenia pojednávania podľa . Nariadenie pojednávania si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania, ani nevyžadoval si takýto postup dôležitý verejný záujem. Odvolací súd pritom pri prejednaní podaného odvolania vychádzal zo zásad daných aplikáciou ust. , a , . Bol teda viazaný rozsahom podaného odvolania ako aj odvolacími dôvodmi, s výnimkou vád konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po preskúmaní spisového materiálu a odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol napadnutý odvolaním. Nebolo preto oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu, v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie preskúmavať. Predmetom prieskumu rozhodnutia prvoinštančného súdu tak boli výroky I., II., IV. tak, ako ich odvolaním napadol žalovaný.

8. Predmetná vec bola predložená odvolaciemu súdu po tom, čo už predchádzajúcim rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. -211 zo dňa 28.4.2020 bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnej veci č.k. -167 zo dňa 27.9.2019 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ani aktuálne, po opätovnom predložení veci odvolaciemu súdu, odvolací súd nemá dôvod (na základe obsahu spisu) na zmenu vyslovených právnych názorov v uznesení z 28.4.2020 č.k. -211. Z obsahu spisu vyplýva, že po vrátení veci súdu prvej inštancie prvoinštančný súd doručil uznesenie odvolacieho súdu sporovým stranám a hneď aj vo veci nariadil na jej prejednanie pojednávanie na deň 7.8.2020. Žalobca pred prejednaním veci súdom prvej inštancie doručil súdu 7.8.2020 listiny, na ktoré poukázal prvoinštančný súd v dôvodoch rozhodnutia (návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu, listinu o zozname majetku vyhovenú správcom i listinu o zozname záväzkov úpadcu aj so zoznamom spriaznených osôb tak, ako boli vyhotovené úpadcom 28.4.2017). Realizácia úkonov, ktoré boli realizované na pojednávaní 7.8.2020 vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní, v nadväznosti na obsah ktorej budú uvedené ďalej relevantné skutočnosti v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu.

9. Odvolacie dôvody proti rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, žalovaná vymedzila v rovine procesnej, skutkovej a právneho posúdenia veci. V odvolaní uvádza dôvody odvolania tak, že zodpovedajú nižšie citovaným ust. , a .

10. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

12. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (, , , a ).

14. Nesprávnym procesným postupom v zmysle sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , , , , ).

15. Podľa tvrdenia žalovanej spoločnosti jej v konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesprávnym procesným postupom znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K tomuto nesprávnemu procesnému postupu malo dôjsť tak, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil realizované a ním predložené dôkazy, a že nevyhovel ním prednesenému návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania.

16. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu, je v zásade významným už to, čo bolo hodnotené odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí č.k. -211 z 28.4.2020, samozrejme so zohľadnením toho, čo bolo v konaní pred súdom prvej inštancie následne sporovými stranami v rámci prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnené.

17. Relevantné pre rozhodnutie vo veci bolo, že žalobca uplatňoval svoj nárok opierajúc ho o určito produkované tvrdenia a označené dôkazy, k čomu bolo vykonané potrebné dokazovanie, ku ktorému mali obe sporové strany možnosť sa vyjadriť a pokiaľ sa hodnotenie dôkazov, z nich vyvodené skutkové a právne závery nezhodovali s právnym názorom predkladaným súdu žalovaným, tak to nie je možné v danom prípade považovať za nepredvídateľný postup, ktorého výsledkom by bolo prekvapivé súdne rozhodnutie. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.8.2020 vyplýva, že súd prvej inštancie dal stranám (a teda i žalovanému) na vedomie, ako sa mu javí vyhodnotenie realizovaných dôkazov vo vzťahu k majetkovému stavu úpadcu k nadväznosti na reštrukturalizáciu, či k obsahu návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, odôvodnenú predkladanou účtovnou evidenciou (stav majetku, stav záväzkov, prehľad zmluvných vzťahov k 31.12.2016), či na samotné konkurzné konanie tak, že tieto svedčia, že ku dňu realizácie predmetného právneho úkonu bola spoločnosť EKOINŠTAL, s.r.o. v úpadku. Súd prvej inštancie ďalej pre hodnotenie dôkazov súvisiacich s výškou primeranej ceny predmetu prevodu poukázal aj na to, že žalovaným predložené pokladničné doklady nie sú s dátumom adekvátnym k tvrdeniam žalovaného o realizovaných opravách i k tomu, že stav stroja zapísaný v odovzdávacom protokole, aj v predloženej kúpnej zmluve je iný, či rôzny. Do zápisnice je zaznamenané aj to, že zmluva je opatrená rozdielnymi „pečiatkami“, pričom samotná kúpna zmluva nie je v dokumentácii úpadcu. Súd prvej inštancie do pozornosti dal aj to, že tieto skutočnosti významným spôsobom spochybňujú vierohodnosť týchto dôkazov. Kúpna zmluva oproti protokolu o odovzdaní veci uvádza aj také skutočnosti, že stroj je nefunkčný, značne opotrebený, v stave bez lyžíc a príslušenstva, s

poškodenými dverami a zámkom. Súd dal na vedomie žalovanému aj to, že jeho tvrdenia o realizovaných opravách na stroji i o vynaložení nákladov z predložených dôkazov nevyplývajú.

18. Ani po realizovanom upozornení na uvedené skutočnosti žalovaný na ne konkretizáciou svojich tvrdení nereagoval. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva len to, že navrhoval následne znalecké dokazovanie na určenie primeranej hodnoty stroja. Žalovaný nevysvetlil súdu, z akého dôvodu by mali byť zohľadnené faktúry o nákupoch náhradných dielov po predmetnej kúpnej zmluve z 30.11.2016 (doklady na č.l. 133 - 134 spisu, či č.l. 139 - 142 spisu) a ani to, ktorá z položiek uvedených v týchto dokladoch (najmä v pokladničných dokladoch na č.l. 139 - 142 spisu) sa týkala opráv predmetného stroja. Z ust. vyplýva povinnosť strany sporu pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak strana sporu predloží ako dôkaz uvedené listinné dôkazy, ktoré mali byť podľa jej názoru relevantné pre potvrdenie jej tvrdenia o vynaložených nákladoch na opravu, či úpravu veci, potom bolo aj na nej, aby vysvetlila dôvod, ktorý súvisel s dátumami o znášaní nákladov po predmetnej kúpnej zmluve, ale aj s konkretizáciou toho, ktorá z účtovaného množstva položiek sa týkala tvrdeného znášania nákladov. Súd totiž nie je v súčasnom sporovom konaní v pozícii „vyšetrovateľa“, aby si tieto otázky riešil sám (viď aj bod 30 a nasl. týchto dôvodov rozhodnutia).

19. Odvolaciemu súdu sa javí byť dôvodným to, že nie je možné subjektívne vnímanie postupu súdu (sudcu) prvej inštancie sporovou stranou, zamieňať s výsledným procesom zhodnotenia sporu po skončení celého dokazovania podľa , ku ktorému sa strany mali možnosť vyjadriť. Relevantné bolo vyznenie celého priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako vyplýva z obsahu spisu a nielen z jeho kontextu vytrhnutý a stranou subjektívne vnímaný, či hodnotený prístup súdu pri vedení pojednávania (dokazovania). Tak, ako bude uvedené ďalej, pre zisťovanie skutkových okolností je relevantné to, aké prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strany v konaní pred súdom prvej inštancie použili.

20. Odvolací súd nezistil dôvodnosť námietky žalovanej o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu rozhodnutia vo veci samej, ktoré by nezodpovedalo ďalej uvedenej aplikácii ust. , . Pri zhodnotení celého priebehu prvoinštančného konania mal žalovaný, a to od momentu doručenia žaloby s prílohami, do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní 7.8.2020, vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej obrany voči nárokom žalobcu uplatneným žalobou.

21. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k účastníkom konania (teraz sporovým stranám) tvrdenému závadnému postupu súdu znamenajúcemu odňatie možnosti konať pred súdom (teraz podľa znemožnenie uskutočňovať jej patriace procesné práva) v minulosti bolo opakovane zdôrazňované, že pre záver o existencii procesnej vady konania nie je významný subjektívny názor účastníka konania (sporovej strany) tvrdiaceho, že sa súd dopustil takej vady; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

22. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. , ). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (). Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu ( ). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

23. Sporové strany by nemali byť zaskočené takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (viď uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. zo 17. októbra 2011). Namietaný postup pri vedení konania v rámci dokazovania v danom prípade však nebolo možné hodnotiť ako nepredvídateľný. Už vyššie (bod 17) je uvedené, akým spôsobom súd prvej inštancie dal na vedomie, akým spôsobom sa mu javí z hľadiska skutkového predmetná vec pri žalovaným predkladaných dôkazoch.

24. Odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom s dôsledkom narušenia stavu právnej istoty nastolenej medzi stranami právoplatným rozhodnutím sporu. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (, 4, ), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. , ). Nepochybne konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní tak zabezpečovať právo na súdnu ochranu. Predmetným odvolaním namietaný procesný postup však nemal relevantný vplyv na možnosť žalovanej konať pred súdom prvej inštancie a nedošlo k zásahu do jej procesných práv, ktorý by čo do spôsobu, rozsahu a intenzity porušenia tvrdeného v odvolaní, vo svojom dôsledku vyvolal zmätočnosť konania súdu prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozhodnutia.

25. Z podstaty výkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje.

26. Odvolací súd k vyššie uvedenému procesnému postupu, namietanému žalovaným, ktorý by mal byť porušením práva na spravodlivý proces uvádza i to, že o porušení práva na spravodlivý proces je možné hovoriť len v takom prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane uskutočniť jej patriace procesné úkony, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá vyvodzuje porušenie jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). V prejednávanej veci odvolací súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že žalovanej neboli porušené jej patriace procesné práva, čím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalovaný nebol vylúčený z výkonu žiadneho práva, ktoré mu priznáva procesnoprávny predpis, a to .

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom namietané nevyhovenie návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania. Tu treba uviesť, že sporové konanie sa spravuje aj zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje (zo zákonom stanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napríklad nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kolektív, , komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, 578 strana). Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu vždy súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne

s tým, že mu neprizná procesné účinky. V zmysle ust. veta druhá , procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).

28. V predmetnej veci je nepochybné, že pred súdom prvej inštancie sa dostalo sporovým stranám poučenie o sudcovskej koncentrácii konania. Je nepochybné aj to, že sporovým stranám, a teda aj žalovanému bolo doručené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie aj s právnym názorom vyjadreným v tomto uznesení. Za daného stavu mal žalovaný dostatočný časový priestor pre to, aby realizoval aj prípadný návrh na realizáciu znaleckého dokazovania, alternatívne sám predložil súkromný znalecký posudok na skutočnosti, ktoré navrhoval až prakticky pred záverečným prednesom na pojednávaní dňa 7.8.2020. Ak súd prvej inštancie pri aplikácii pravidiel sudcovskej koncentrácie konania tomuto návrhu žalovaného nevyhovel, nemožno mu v rámci právnej úpravy o civilnom sporovom konaní tento nedostatok pričítať ako nedostatok, ktorý by bol spojený so záverom o takej vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel aj odvolací súd v rámci prieskumu postupu súdu prvej inštancie prihliadať.

29. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedenej realizácie navrhnutých dôkazov. Nevyhovenie návrhu na znalecké dokazovanie nie je preto takou vadou konania, ako to uvádza odvolateľ, najmä s prihliadnutím na vyššie uvedené pravidlá o koncentrácii konania.

30. Pri námietkach žalovaného proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie (odkazujúceho napr. na nevyhovenie návrhu na znalecké dokazovanie) možno konštatovať, že skutkovým základom každého súdneho rozhodnutia je v zmysle ust. , súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu súdneho konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava v sporovom procese predovšetkým dokazovaním. Civilný proces sporový sa okrem iného riadi princípmi dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje. Ak sú sporové strany pri zhromažďovaní ďalšieho skutkového základu nečinné, proces vytvárania skutkového základu len uzavrie a o veci rozhodne na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech. Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu ktorého v konaní ide, do času rozhodovania súdu vo veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového stavu predstavuje relevancia tej ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe. Tak ako je už uvedené vyššie, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie zhromaždil dôkazy podľa procesnej iniciatívy účastníkov v konaní, a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnotil aj v zmysle zásad hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z ust. . Hodnotiaca úvaha súdu podľa odvolacieho súdu zodpovedala zásadám formálnej logiky a je preskúmateľná aj v inštančnom postupe odvolacím súdom. Súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy relevantné pre zodpovedanie otázky základu nároku i výšky uplatneného nároku.

31. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

32. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

33. Odvolací súd poukazuje i na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri ).

34. Predmetná vec už bola predmetom konania na odvolacom súde a odvolací súd uznesením -221 zo dňa 28.4.2020 zrušil predchádzajúci rozsudok prvoinštančného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch uznesenia odvolací súd uviedol okrem iného aj to, že úlohou súdu prvej inštancie bude vec znova prejednať, pričom pri hodnotení dôkazov bude povinný postupovať podľa a bude povinný odôvodniť nové rozhodnutie v súlade s tak, aby bolo zrejmé, ako sa súd vysporiadal s tvrdeniami jednotlivých strán a ako ich právne posúdil. Odvolací súd zdôraznil tiež, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude viazaný vyslovený právnym názorom odvolacieho súdu, týkajúceho sa výkladu ust. , , i aplikácii uvedených ustanovení o realizácii a hodnotení dôkazov. Uviedol aj to, že v žalobe sa správca alebo veriteľ môžu domáhať súčasne vyslovenia právnej neúčinnosti, ako aj plnenia z odporovateľného právneho úkonu. Takto možno postupovať aj pri uplatňovaní práva v predmetnej veci. Od záveru, aký bude z hľadiska skutkového prijatý o prípadnej neúčinnej zmluve aj vo vzťahu k obvyklej cene plnení, bude závislé aj rozhodnutie o výške plnenia, ku ktorému by mal byť zaviazaný žalovaný plniť do podstaty.

35. Tak, ako je už uvedené vyššie, po predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo veci realizoval pojednávanie, na ktorom prejednal opätovne predmetnú vec. Súd prvej inštancie pre účely výšky primeraného plnenia mal k dispozícii aj žalovaným predložené listinné dôkazy, ako kúpnu zmluvu o prevode hnuteľnej veci z 29.11.2016, uzavretú s Ľ. C. na nákup 2 ks varecha na bager a 2 ks rohových zubov, či 1 ks stredového zuba, potom pokladničný doklad od O. H. o zakupovaní viacerých náhradných súčiastok (č.l. 139 až 140 spisu), takisto od O. H. o zakupovaní ďalších súčiastok s dátumom 30.12.2016 o doklade o prezúvaní stroja spoločnosti Nicholtrackt, s.r.o. z 12.12.2016. Uvedené doklady hodnotil súd prvej inštancie, okrem toho, že sú tak, ako je uvedené vyššie, niektoré z iného dátumu, už po prevode predmetného stroja na tretiu osobu, tiež tak, že samotné doklady z obdobia, kedy predmetný stroj bol predmetom zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, nie sú dostatočným a vierohodným dôkazom o tom, že takto znášané náklady na nákup uvedených vecí bol realizovaný práve pre opravu, či úpravu predmetného stroja podľa zmluvy nadobúdanej žalovaným od úpadcu (viď aj bod 18 vyššie). V tomto smere sa s takýmto hodnotením dôkazov odvolací súd stotožňuje, s tým, že takéto hodnotenie zodpovedá aj pravidlám hodnotenia dôkazov uvedeným v ustanovení . Podobné závery sa týkajú aj vyhodnotenia dôkazov vo vzťahu k obsahu kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená žalovaným a porovnaním s protokolom o prevzatí, ktorý bol k dispozícii v účtovnej evidencii úpadcu. Ani vo vzťahu

k tomuto hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie odvolací súd nemá pripomienky, či nesúhlasné stanovisko. S takýmto hodnotením sa treba stotožniť.

36. Vo veci ide o tzv. odporovaciu žalobu, ktorou sa správca konkurznej podstaty podanou žalobou domáha určenia právnej neúčinnosti označenej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva pracovného stroja a zároveň uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu 9.000,- eur.

37. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý je v upravený v ust. , či a pre účely konkurzného konania, ako je tomu i v predmetnej veci, v ust. a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ).

38. V predmetnej veci žalobca (správca podstaty úpadcu) uplatnil návrhom požiadavku podľa uvedeného osobitného inštitútu odvádzanú od zdôvodnenia, že predmetný prevod vlastníctva hnuteľnej veci bol realizovaný za protiplnenie (kúpnu cenu), ktoré podľa neho nebolo ekvivalentné vtedy aktuálnym trhovým cenám a tým došlo aj k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov.

39. Vo veci teda ide o odporovateľnosť právneho úkonu uplatnenú v rámci konkurzu a aj tu v nadväznosti na ust. , , , (citované v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie) sa žiada mať na zreteli, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok.

40. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

41. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

42. Odporovať možno len právnemu úkonu dlžníka. Dlžník vždy musí byť jednou stranou právneho úkonu alebo len jeho jedinou stranou, ak ide o jednostranný právny úkon. Odporovateľnosti sa nemožno domáhať ani v prípade, ak je právny úkon platný, ale ešte nenadobudol účinnosť.

43. V zmysle (v znení od 1.1.2012) právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena navrhovateľa a dokazovania, ktoré súd v každom jednotlivom prípade vykoná. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť právneho úkonu je najpravdepodobnejšia pri bezodplatných právnych úkonoch dlžníka, pri ktorých dlžník poskytuje nejaký majetok alebo iné plnenie inej osobe, bez protiplnenia. Podobne je to aj pri odplatných právnych úkonoch, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné. V takomto prípade môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou.

44. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa.

45. Vo veci ide o odporovanie právneho úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim na prevod vlastníctva stroja KOMATSU typ WB97R a žalovaným ako kupujúcim za kúpnu cenu 6.000,- eur.

46. Už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí v predmetnej veci odvolací súd, vychádzajúc z obsahu stranami v konaní pred súdom prvej inštancie realizovaných úkonov, konštatoval, že nie sú v konaní rozporné stanoviska strán k platnosti odporovaného právneho úkonu, k splneniu lehôt na podanie žaloby, ako aj k legitimácii sporových strán. Za takéhoto stavu pre rozhodnutie o podanej žalobe bolo určujúcim zodpovedanie otázky vyplývajúcej z ust. a z ust. , teda, či v prípade predmetného právneho úkonu išlo o úkon bez primeraného protiplnenia a či realizácia tohto právneho úkonu mala za následok ukrátenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

47. Žalobca v konaní odôvodňoval naplnenie podmienky ukrátenia veriteľov poukazom na návrh na povolenie reštrukturalizácie, na reštrukturalizačný posudok a reštrukturalizačný plán, z ktorého vyplývala majetková situácia úpadcu k 30.4.2016, keďže prílohou návrhu bol zoznam majetku úpadcu a zároveň aj zoznam záväzkov úpadcu. Z uvedených dokumentov bolo zrejmé, že majetok úpadcu k 30.4.2016 predstavoval hodnotu 867.000,- eur (hnuteľné veci v hodnote 88.805,- eur + tovar na sklade 82.671,45 eur, nehnuteľnosti v hodnote 205.840,- eur, pohľadávky úpadcu v hodnote istina 585.353,38 eur a príslušenstvo 42385,17 eur, pohľadávky z účtu v banke - 2.770,04 eur, pokladnica vo výške 192,58 eur ) a hodnota istiny záväzkov bola vyčíslená vo výške istiny 1.033.826,91 eur (záväzky z obchodného styku vo výške 689.047,56 eur, daňové záväzky vo výške 106.215,75 eur + 9.816,62 eur, záväzky voči Sociálnej poisťovni vo výške 122.159,14 eur, záväzky voči zdravotnej poisťovni vo výške 38.562,04 eur, záväzok zabezpečený záložným právom vo výške 47.898,- eur a záväzky voči zamestnancom vo výške 20.127,80 eur) a príslušenstva v celkovej výške 115.842,98 eur (79.974,14 eur + 16.149,29 eur + 1.124,71 eur + 13.838,95 eur + 3.258,79 eur + 1.269,30 eur + 227,80 eur), z čoho vyplývala platobná neschopnosť a zároveň aj predĺženosť úpadcu už v čase podania návrhu na začatie reštrukturalizácie.

48. V podaní zo dňa 27.2.2019 žalobca poukázal aj na návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzného konania, kde z prílohy predmetného návrhu, t.j. zo zoznamu záväzkov vyplýva, že úpadca k 31.3.2017 evidoval záväzky voči veriteľom vo výške 704.370,11 eur, so zahrnutím príslušenstva pohľadávok vo výške 851.326,21 eur (istina pohľadávok z obchodného styku vo výške 461.393,19 eur (príslušenstvo 109.877,73 eur), istina záväzkov zo sociálneho poistenia vo výške 147.128,12 eur (príslušenstvo 24.573,06 eur), istina záväzkov zo zdravotného poistenia vo výške 41.094,24 eur (príslušenstvo 6.930,46 eur) zabezpečený záväzok záložným právom vo výške 47.898,- eur (príslušenstvom pohľadávky vo výške 5.280,75 eur) a istina záväzkov voči zamestnancom vo výške 6.856,56 eur (príslušenstvo 294,10 eur), pričom hodnota jeho majetku predstavovala sumu 318.390,80 eur (hnuteľný majetok 22.263,88 eur, nehnuteľnosti 125.000,- eur, peňažné pohľadávky z obchodného styku vo výške 170.933,92 eur, pohľadávky z účtu v banke vo výške 0,42 eur a zostatok v pokladnici vo výške 192,58 eur.

49. Odvolací súd už vtedy v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z uvedených údajov je zrejmé, že úpadca si už v čase podania návrhu na začatie reštrukturalizácie bol vedomý toho, že hodnota jeho záväzkov je vyššia ako hodnota jeho majetku, a teda, že je v predĺžení a s tým spojenom úpadku podľa . Porovnaním stavu majetku a záväzkov úpadcu k 30.4.2016, teda údajov vyplývajúcich z návrhu na začatie reštrukturalizačného konania a k 31.3.2017, teda údajov vyplývajúcich z návrhu na začatie konkurzného konania, je možné dospieť k záveru, že na strane úpadcu došlo k rapídnemu poklesu jeho majetku, pričom uvedený pokles majetku sa neprejavil v znížení záväzkov úpadcu, práve naopak došlo k zväčšeniu pomeru akým záväzky úpadcu prevyšovali hodnotu jeho majetku. Zo zoznamu záväzkov úpadcu ku dňu 31.3.2017 vyplýva, že minimálne záväzky všetkých veriteľov z obchodného styku, s výnimkou pohľadávok zaradených pod por. č. 173, 178-182 a 262 v zozname záväzkov, teda okrem pohľadávok v celkovej hodnote 684,03 eur, boli splatné pred uzatvorením odporovanej kúpnej zmluvy, čo predstavuje záväzky z obchodného styku v hodnote 460.709,16 eur. Obdobne je tomu aj pri ostatných záväzkoch úpadcu, kde pohľadávky splatné po uzatvorení odporovaného právneho úkonu predstavujú len nepatrnú časť. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že pohľadávky týchto veriteľov za predpokladu, že by súd prvej inštancie posúdil kúpnu zmluvu ako právny úkon bez primeraného protiplnenia, by boli odporovaným právnym úkonom ukrátené na ich uspokojení, a to v sume predstavujúcej rozdiel medzi obvyklou cenou protiplnenia a získaným protiplnením za odpredaj stroja.

50. Odvolaciemu súdu sa už v čase predchádzajúceho rozhodnutia javil byť dôvodným záver, že na základe listinných dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli úpadca nebol v čase od podania návrhu na začatie reštrukturalizačného konania do podania návrhu na začatie konkurzného konania, teda ani v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 30.11.2016 v takom ekonomickom postavení, aby hodnota jeho majetku pokrývala všetky jeho záväzky. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že úpadca neplnil svoje záväzky vyplývajúce mu zo schváleného reštrukturalizačného plánu, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 23.1.2017 a už dňa 2.5.2017 podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Existuje preto dôvodný predpoklad, hraničiaci s istotou, že v čase uzatvorenia odporovaného právneho úkonu, nemal úpadca dostatok majetku na to, aby mohol uhradiť všetky svoje záväzky (a teda ani aktuálne prihlásené pohľadávky do konkurzu).

51. V prípade súdneho konania musí súd pri právnom úkone dlžníka zisťovať, či v dôsledku urobenia právneho úkonu nastal úpadok dlžníka alebo bol právny úkon vykonaný počas úpadku dlžníka. Samozrejme, dôkazné bremeno o existencii všetkých predpokladov je na žalobcovi, v tomto prípade správcovi. Samotným urobením právneho úkonu (napr. uzatvorením kúpnej zmluvy) nedôjde k úpadku, ale najskôr až plnením dlžníka (v danom prípade odovzdaním veci kupujúcemu).

52. V tomto smere nedošlo po kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu pred súdom prvej inštancie k produkovaniu takých prostriedkov procesného útoku resp. procesnej obrany, ktoré by mali vplyv na zmenu úvah súdu pre hodnotenie týchto naznačených záverov. Ak súd prvej inštancie si ich osvojil, niet dôvodu aby sa s nimi odvolací súd pri novom prejednaní veci nestotožnil.

53. Pre zodpovedanie ďalšej z otázok potrebných pre rozhodnutie o podanej žalobe (uvedenej v bode 19 vyššie) je potrebné zdôrazniť to, čo vyplýva z aplikácie ust. , , (citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie).

54. Zákon v zmysle uvedených ustanovení za úkony bez primeraného protiplnenia považuje predovšetkým bezodplatné právne úkony. Právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia sú však aj tie právne úkony dlžníka, na základe ktorých dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktorú na jeho základe získal alebo mal získať. Pre odporovateľnosť je právne relevantné len to, že právny úkon dlžník urobil. Zisťovanie, či cena bola obvyklá, je vecou konkrétneho dokazovania, pričom sa musí zisťovať, aká bola obvyklá cena v čase urobenia právneho úkonu a v mieste, v ktorom sa úkon urobil (napr. predaj veci), takého istého plnenia alebo plnenia obdobného.

55. Právny úkon bez primeraného protiplnenia sa môže odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Pre vyslovenie právnej neúčinnosti sa teda vyžaduje: a) právny úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia, b) príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom alebo vykonanie právneho úkonu už počas existujúceho úpadku, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

56. V predmetnej veci súd prvej inštancie uzavrel, že primeraným protiplnením, ktoré mohol úpadca získať z predmetnej úspešne odporovanej kúpnej zmluvy, je suma celkom 13.000,- eur. Žalobca tento záver nerozporoval, aj keď v konaní boli produkované iné skutočnosti (dôkazy), ktoré by mohli svedčiť aj vyššej cene protiplnenia. Pri absencii opravného prostriedku zo strany žalobcu niet dôvodu na to, aby sa v takomto smere aj spochybňoval záver súdu prvej inštancie o výške protiplnenia, ktoré má žalovaný do všeobecnej podstaty poskytnúť. Aj tieto dôkazy o všeobecnej cene predmetného stroja dávajú spoľahlivý skutkový základ pre záver súdu prvej inštancie o všeobecnej hodnote tohto stroja vo výške 13.000,- eur. Pri aplikácii ustanovenia potom je dôvodným, aby bolo žalobe o poskytnutie plnenia v tomto rozsahu aj vyhovené. Okrem návrhu na realizovanie znaleckého dokazovania, ktorému súd prvej inštancie dôvodne nevyhovel, iné dôkazy, respektíve iné tvrdenia, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie o tejto skutkovej otázke, neboli žalovaným relevantným spôsobom produkované a ani v odvolaní závery neboli relevantným spôsobom spochybnené. Ak žalovaný poukazuje na to, že cena by mala byť nižšia z dôvodu, že sa má na ňu aplikovať DPH, odvolací súd je toho názoru, že aj pri týchto záveroch o cene treba vychádzať z toho, že cena sa rozumie aj vrátane DPH.

57. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutých výrokoch potvrdil.

58. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si však nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto pri aplikácii ustanovenia , a ust. odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

59. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).