Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/16/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej G. H. B., advokát, so sídlom I. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -165 zo dňa 23.04.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) rozhodol, cit.:

,,I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v Žiadosti o aktiváciu J. B. K. XXXXXXXX zo dňa 24.5.2012 (ďalej aj ako „Žiadosť“), v časti V. Vyhlásenia Klienta, bod 7., v znení: „Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto Žiadosti Bankou a/alebo L. a ďalšími subjektmi uvedenými v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou L. M. N., A. (ďalej len „OP“) a Bankou a/alebo L. poverenými osobami uvedenými na internetovej stránke Banky a/alebo L., za účelom overovania mojej úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov, plnenia Zmluvy a ďalších účelov uvedených v OP. Súhlas udeľujem v súlade so na dobu 10 rokov od podpisu Žiadosti. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového vzťahu, pričom svoj súhlas som oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným vyhlásením doručeným Banke a Správcovi.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti, v časti V. Vyhlásenie Klienta, bod 10., v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, ktorý je prílohou tejto žiadosti, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom ich určenia, (c) zmluvnými

podmienkami prostredníctvom Formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti, v časti V. Vyhlásenie Klienta, bod 22., v znení: „Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Povinné splátky v stanovenej lehote splatnosti podľa tejto Zmluvy, aby Banka bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia pohľadávky Banky voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Povinných splátok v omeškaní podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa .“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou L. M. N., A., k Žiadosti (ďalej aj ako „Obchodné podmienky“), v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 26. v časti, v znení: „V prípade uvedenia nesprávneho čísla účtu alebo variabilného symbolu na platobnom príkaze bude Banka považovať úhradu za nezrealizovanú.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach, v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 26. v časti, v znení: „Klient určuje a súhlasí s tým, že Banka priradí platby k záväzkom Klienta v poradí predpísané úroky, Poplatky, istina a následne úroky, Poplatky, istina nad rámec Povinnej splátky.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou. VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach, v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 31. v časti, v znení: „Ak Deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, je Klient povinný Povinnú splátku uhradiť v posledný pracovný deň pred Dňom splatnosti.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach, v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, bode 34. v časti, v znení: „V prípade, že Klient do Dňa splatnosti neuhradí Povinnú splátku, Banka má právo: (b) účtovať administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným Cenníkom.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach, v čl. XI. Mimosúdne riešenie sporov a rozhodcovská doložka, bod 69. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán. Na vyriešenie akéhokoľvek sporu, nároku alebo rozporu vzniknutého zo Zmluvy alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok tykajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia, ďalej len spory) Klientovi Banka týmto ponúka návrh na riešenie týchto sporov prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. V prípade, že tento návrh nie je zo strany Klienta preukázateľne odmietnutý do 30 dní od uzatvorenia Zmluvy, Banka považuje rozhodcovskú zmluvu, formou rozhodcovskej doložky, za uzavretú a spory bude riešiť Stály rozhodcovsky´ súd Slovenskej bankovej asociácie podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou Zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom rozhodcovského konania bude slovensky´ jazyk. Rokovací poriadok je zverejnený na O..“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

IX. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Na zistený skutkový stav aplikoval tieto právne normy: , , , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, , (ďalej len ,P“).

3. Rozsudok odôvodnil tým, že vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom zmluvy ako vzťah spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto vzťahov.

Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ má pritom právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Poukázal na smernicu rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. K prípustnosti žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, otázke preukazovania naliehavého právneho záujmu a ďalším námietkam žalovaného poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. marca 2019 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. januára 2019.

4. K prvej zmluvnej podmienke uviedol, že predformulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať jeho osobné údaje a to až po dobu piatich rokov (v prípade vzniku záväzkového vzťahu na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu ďalších piatich rokov od jeho zániku). Kladenie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý zákon o ochrane osobných údajov takýto prejav vôle výslovne požaduje. Osobitnú nevyváženosť tejto podmienky zakladá aj fakt, že spotrebiteľ nemá možnosť osobitne odmietnuť súhlas voči 3. osobám uvedeným v tejto podmienke. Zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 18. februára 2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 12. decembra 2017, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 11. mája 2022, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 19. júla 2022 a rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 10. októbra 2023.

5. K druhej zmluvnej podmienke uviedol, že podpis takéhoto ustanovenia nemusí zodpovedať skutočnosti. Takéto konanie, keď veriteľ vopred dáva spotrebiteľovi na podpis dojednanie o tom, že spotrebiteľ prevzal a bol oboznámený s ostatnými zmluvnými podmienkami, za stavu, keď pri pohľade na zmluvu, neprehľadné a nečitateľné ustanovenie zmluvy, je zrejmé, že pri podpise zmluvy nebude spotrebiteľom čítané, je neprijateľné, pretože dôkazné bremeno o oboznámení spotrebiteľa s podmienkami k zmluve má niesť veriteľ, a tým že veriteľ včlenil tento text do zmluvy, preniesol dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a iných štátnych orgánoch, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku tejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhu štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 19. decembra 2023, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 11. mája 2022 a rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 19. júla 2022.

6. Pri zmluvnej podmienke 3 poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 19. novembra 2021 a rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 11. mája 2022.

7. Pri zmluvnej podmienke 4 poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 7. septembra 2020, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 4. apríla 2018 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19. novembra 2018.

Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 10. júna 2021, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 13. októbra 2021 a rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa z 13. októbra 2021.

8. Pri zmluvnej podmienke 5 poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26. augusta 2019. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 25. februára 2020, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 25. februára 2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 10. júna 2021.

9. K šiestej zmluvnej podmienke uviedol, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne núti dlžníka splniť si svoju povinnosť ešte pred stanoveným dňom splatnosti. Zároveň touto zmluvnou podmienkou dochádza k obchádzaniu ustanovenia , v zmysle ktorého platí, že ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Veriteľ síce nemení deň splatnosti, avšak ukladá dlžníkovi povinnosť plniť ešte pred týmto dňom. Aplikáciou takejto podmienky by síce spotrebiteľ splnil záväzok v lehote splatnosti, avšak zároveň by došlo k porušeniu jeho zmluvných povinnosti. Takto uvedené je potom nepochybne v neprospech spotrebiteľa.

10. K siedmej zmluvnej podmienke uviedol, že tzv. „administratívny poplatok“ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V tomto prípade pritom ide o poplatok za akékoľvek každé omeškanie, a to aj v prípade jedného centu. Zároveň ide o neurčitú sankciu. Zmluvné ustanovenie pritom nepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých nesplatených splátok po odpočítaní zostatku istiny. Takto formulovaná sankcia je neobmedzená a môže byť účtovaná jednostranne, podľa vlastnej úvahy veriteľa.

11. Pri zmluvnej podmienke 8 poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 11. júna 2019, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 16. septembra 2019 a rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 14. augusta 2020. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 10. júna 2021 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 9. júna 2020.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. V prvom rade žalovaný poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení s existenciou prekážky res iudicata vo vzťahu k určeniu neprijateľných zmluvných podmienok vôbec nevysporiadal. Poukázal na ust. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.01.2025 sp. zn. . Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 10. 2010 sp. zn. , judikát Najvyššieho súdu SR publikovaný pod č. R 110/2003, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , judikát Najvyššieho súdu SR publikovaný pod č. R 15/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25.04.2022.

14. Dovolací súd pristupuje k výkladu cit. ust. jednotne, pričom v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí je dovolacím súdom právne ustálené, že žaloba o plnenie predstavuje z hľadiska identity predmetu konania prekážku rozsúdenej veci pre žalobu na určenie. Uvedené rozhodnutia majú svoju vnútornú logiku, nakoľko v konaní o plnenie mohol žalobca pokračovať a namietať existenciu práve uvedených neprijateľných zmluvných podmienok, no rozhodol sa tak urobiť až po viac ako 6 rokoch od

právoplatného skončenia predchádzajúceho konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Zmluva už bola predmetom súdnej kontroly Okresného súdu Prešov s tým, že vtedy konajúci súd nevzhliadol žiadne neprijateľné podmienky (vo výroku rozsudku neboli určené). Podľa žalovaného je tak nepochybná danosť prekážky res iudicata voči celej podanej žalobe, keďže konaním právoplatne skončeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ide vo vzťahu k v tomto konaní prejednávanému sporu o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie. Predpokladom tohto rozhodnutia bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu, čím nepochybne došlo s konečnou platnosťou k vyriešeniu otázky hmotnoprávneho vzťahu a následne bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť. A teda právoplatný rozsudok v tomto prípade tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k neskôr podanej určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania (resp. ich právnymi predchodcami) vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. V oboch konaniach tak ide o vec tých istých strán sporu, vychádzajúcu z toho istého skutkového základu, ktorým je zmluva. Žalovaný má za to, že neboli splnené procesné podmienky, došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu a k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto je daný dôvod na jeho zrušenie a zastavenie konania. Rozhodnutie súdu v tomto konaní je okrem iného v rozpore s princípom právnej istoty, keď žalobca bol povinný plniť v zmysle právoplatného rozsudku, v ktorom boli o. i. posúdené aj zmluvné dojednania medzi zmluvnými stranami a teraz sa domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré majú mať hmotnoprávny základ v úplne rovnakom právnom úkone - zmluve. Žalovaný má za to, že súd opätovným neprípustným spôsobom zasiahol do právoplatne nadobudnutých práv žalovaného, resp. postupníka v predchádzajúcom konaní, pričom je zrejmé, že zmluva už bola podrobená súdnemu prieskumu a súdom nebolo vyhodnotené, že by obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Okresný súd teda nie je oprávnený opätovne rozhodovať o už právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko predmetné ust. zákona mu to nielen neumožňujú, ale výslovne takýto postup vylučujú. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.10.2009. Zmluva zo dňa 24.05.2012 a rovnako jej zmluvné dojednania podľa ust. z pohľadu ich prípadnej neprijateľnosti už predsa bola predmetom súdnej kontroly v konaní na Okresnom súde Prešov sp. zn. s tým, že vtedy konajúci súd nevzhliadol žiadne neprijateľné podmienky. V zmysle vyššie uvedeného je preukázané nad akékoľvek rozumné pochybnosti, že zmluva bola v posudzovanej veci posúdená z hľadiska jej platnosti ako aj z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok v rámci konania pod sp. zn. , ktoré je právoplatne skončené (vydaním rozsudku). Zároveň súd v rámci uvedeného súdneho sporu ani postupom podľa ust. neurčil ani len jedinú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Súd nemôže v zmysle ust. (ex lege) tú istú vec prejednať znova. Uvedeným konaním okresný súd výrazne zasiahol do právoplatne nadobudnutých práv žalovaného, pričom zároveň takýmto výkladom zasiahol do právnej istoty žalovaného (no v podstate aj žalobcu) v neprípustnom rozsahu, ktorý nemá oporu v procesnom kódexe. Podľa žalovaného je preto v konaní preukázané, že nie sú splnené procesné podmienky pre toto konanie, nakoľko nemožno rozhodovať o tej istej veci (tom istom titule) dvakrát a konajúci súd má konanie z dôvodu neodstrániteľnej procesnej vady v celom rozsahu zastaviť (prekážka res iudicata), resp. zamietnuť žalobu ako nedôvodnú. Súd mal v pôvodnom konaní povinnosť ex offo posúdiť obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľné zmluvné podmienky, predčasnú splatnosť úveru, postúpenie pohľadávky a pod. Len samotná skutočnosť, že v rozsudku nie je explicitne uvedené odôvodnenie skúmania takýchto náležitostí a zmluvných podmienok automaticky nemôže znamenať, že žalobcom osvedčený skutkový stav nebol podrobený náležitej súdnej kontrole. Nesúhlas žalobcu s rozhodnutím súdu v pôvodnom konaní o zaplatenie sp. zn. je bez právneho významu, nakoľko stanovil žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) možnosť v konaní sa brániť a namietať všetky ním tvrdené skutočnosti, ktoré sú predmetom žaloby v tomto konaní (sp. zn. ), žalobca však svoje práva v predchádzajúcom konaní nevyužil, a preto po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti plniť, už nemôžu byť tieto otázky bez ďalšieho opätovne posudzované v inom konaní pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci (keďže už raz boli predmetom súdneho prieskumu). Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Ako vyplýva z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o prejednanie tej istej veci sa jedná, ak ide o totožnosť účastníkov konania a predmetu konania vyplývajúceho z rovnakých skutkových

dôvodov a ak ide o to isté plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Keďže v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok existovala práve prekážka tá istá prekážka res iudicata ako v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, neboli teda splnené procesné podmienky na vedenie konania a súd má konanie zastaviť.

15. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je tak podľa žalovaného neprimerane strohé, súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a prebral a osvojil si len tvrdenia žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je teda podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné a nespĺňa náležitosti na odôvodnenie rozsudku podľa ust. . Súd prvej inštancie sa v odôvodnení nezaoberal otázkou existencie prekážky rozhodnutej veci a teda ani aktuálnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu (okrem iného aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.01.2025 sp. zn. ), na ktorú žalovaný v konaní poukazoval a v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril práve opačný postoj ako Okresný súd Prešov v predmetnej veci. Už len z uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie sa tak javí ako zmätočné a nepreskúmateľné, nie ako spravodlivé, čo žalovaný považuje za hrubý zásah do práva na spravodlivý proces a na jeho úkor, ak na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom následne na základe toho aj nesprávne právne argumentoval v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedeného je zároveň zrejmé, že už len z vyššie uvedených dôvodov si vyžaduje rozhodnutie v napadnutej časti a v súvisiacej časti ohľadom trov konania okamžitú revíziu zo strany odvolacieho súdu, keďže súd vychádzal pri vytváraní predmetných záverov z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a konanie zastavil, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného o prekážke právoplatne rozhodnutej veci. V konaní Okresného súdu Prešov č.k. -126 zo dňa 23.11.2018 žaloba spoločnosti P. G. D. D. bola zamietnutá z dôvodu premlčania. Poukázala na odsek 25. odôvodnenia a odsek 37. odôvodnenia. V rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -126 zo dňa 23.11.2018 sa termín „neprijateľný“ nespomína ani raz a odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiaden odkaz na . Súd sa v konaní sp. zn. zaoberal výlučne iba premlčaním pohľadávky. Z uvedeného považuje za preukázané, že súd prvej inštancie nevykonal žiaden prieskum či už bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru alebo neprijateľnosti zmluvných podmienok. V konaní Okresný súd Prešov sp. zn. nemal povinnosť (t.j. nemusel) posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, keďže žaloba bola zamietnutá pre premlčanie a naviac takýto návrh či už zo strany dodávateľa alebo zo strany spotrebiteľky nebol iniciovaný. A rovnako žiadna z namietaných zmluvných podmienok nemala súvis s uplatneným nárokom na zaplatenie, ktorý si veriteľ (vtedy v pozícii žalobcu) uplatňoval v konaní.

18. Rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 23.01.2025, na ktoré odkazuje žalovaný, nebolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a nespadá teda do množiny „ustálenej rozhodovacej praxe“, a ani nepredstavuje prevažujúcu a aktuálnu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Predmetné ojedinelé uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky absolútne opomína a nereflektuje judikatúru Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR, resp. je s ňou v rozpore. Poukázala na najnovšie rozhodnutie z úrovne Súdneho dvora EÚ, a to rozsudok vo veci C-320/24 zo dňa 18.12.2025, ktoré sa týkalo práve posudzovania otázky res iudicata a určovania neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podľa tohto rozsudku uplatnenie zásady res iudicata nesmie vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o veci vrátenej na ďalšie konanie, znemožniť, aby z úradnej povinnosti (ex offo) preskúmal neplatnosť nekalej zmluvnej podmienky. Súdny dvor vyslovene konštatoval, že súd musí mať možnosť takúto podmienku preskúmať aj za situácie, keď sú súčasne prítomné tieto dve okolnosti: spotrebiteľ v predchádzajúcich štádiách súdneho konania neuplatnil námietku, že daná zmluvná podmienka má nekalú povahu a neplatnosť takejto podmienky nebola predtým ex offo konštatovaná vnútroštátnymi súdmi v rámci toho konania (teda v predchádzajúcom rozhodnutí).

Tento záver znamená, že povinnosť súdu preskúmať nekalé podmienky spotrebiteľských zmlúv z úradnej povinnosti zostáva zachovaná aj v neskorších štádiách konania (ak to súd opomenul predtým), a to dokonca aj vtedy, ak bol spotrebiteľ dovtedy pasívny. Je tu teda zásadný rozpor s európskym právom. Zatiaľ čo žalovaný s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. trvá na prísnej aplikácii prekážky res iudicata aj v prípadoch, keď bolo preskúmanie zmluvy len implicitné a bez konkrétneho odôvodnenia, aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-320/24 takýto postup vnútroštátnych súdov výslovne odmieta. Podľa Súdneho dvora EÚ takáto vnútroštátna prax bráni efektívnej ochrane spotrebiteľa, pokiaľ nekalá povaha podmienok nebola v prvom konaní reálne preskúmaná. Tento európsky rozsudok tak vážne narúša kľúčový argumentačný pilier, o ktorý sa banka opiera.

19. V tomto prípade sa však v predchádzajúcom spore prejednával peňažný nárok inkasnej spoločnosti P. G. D., D. (t.j. subjektu odlišného od súčasného žalovaného) na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči spotrebiteľke, ktorý bol uplatnený na základe celkom iných skutkových tvrdení, ako sú skutkové tvrdenia v žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Tieto rozdielne skutkové tvrdenia oboch uplatnených nárokov sa prejavujú v úplne odlišnom žalobnom petite. Vychádzajúc z obsahu žalovaných zmluvných podmienok v tomto spore je zjavné, že súd v predchádzajúcom spore nemal žiadny dôvod skúmať neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok, ktoré nemali žiadny súvis s uplatneným peňažným nárokom spoločnosti P. D., D.. Súd sa v konaní sp. zn. zaoberal výlučne iba peňažnou pohľadávkou, ktorú pre premlčanie zamietol. Súd prvej inštancie nevykonal žiaden prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žiadna zo strán konania ani súdu neindikovala návrh na prieskum NZP. Keďže predmet sporu Okresného súdu Prešov sp. zn. a pohľadávka P. G. D., D. nespočívala v napadnutých zmluvných podmienkach a dodávateľ si akékoľvek plnenie z napadnutých zmluvných podmienok v konaní ani neuplatňoval, potom súd tieto zmluvné podmienky, ktoré so sporom ani nesúviseli, nijako neposudzoval. 20. Poukázala na ust. a a uviedla, že v praxi pôjde o prípady, ak strana, v zásade možno predpokladať, že to bude výlučne spotrebiteľ, návrh na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky podá a nebude popritom uplatňovať žiaden iný nárok na plnenie. Súd v zmysle , o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodnúť, v takom prípade podľa musí, čo vyplýva zo znenia a contrario. Bez návrhu súd môže, ale ak je podaný návrh, tak musí. Súd je oprávnený vykonať prieskum zmluvy, pričom pri svojom prieskume sa zameriava výlučne na otázku existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých existencia mala vplyv na vymáhaný nárok. V konaní Okresný súd Prešov sp. zn. nemal povinnosť (t.j. ex offo nemusel) posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, keďže na žalobný peňažný nárok nemali žiaden vplyv a naviac takýto návrh či už zo strany dodávateľa alebo zo strany spotrebiteľa nebol iniciovaný. A rovnako žiadna z namietaných zmluvných podmienok nemala súvis s uplatneným nárokom na zaplatenie, ktorý si veriteľ (vtedy v pozícii žalobcu) uplatňoval v konaní.

21. Súdny dvor EÚ k určovacím žalobám podal presvedčivý a záväzný výklad, napr. vo veci C-600/19. Nakoľko právne názory obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, o ktoré sa žalovaný opiera, sú v zásadnom rozpore s úniovým, ale aj s vnútroštátnym právom, považuje za potrebné sa od tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.01.2025 odkloniť, v zmysle bodu I. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-173/09 zo dňa 05.10.2010 (Elchinov). Ďalej poukázala na rozhodnutie C-76/10, bod 50 a rozsudok Súdneho dvora vo veci C-511/17. Pre zodpovedanie otázky, ktorú zmluvnú podmienku má súd za povinnosť posúdiť ex offo, má relevanciu otázka, či predmet sporu má základ v zmluvnej podmienke. Obdobne poukázala na úrovni Súdneho dvora EÚ na rozsudok vo veci C-448/17 zo dňa 20.09.2018, rozsudok vo veci C-807/19 zo dňa 26.11.2020, rozsudok vo veci C-725/19 zo dňa 17.05.2022 a rozsudok v spojených veciach C-693/19 a C-831/19 zo dňa 17.05.2022.

22. V zmysle uvedených rozhodnutí najvyšších súdnych autorít súd nesmie rezignovať na povinnosť ex offo preskúmať a identifikovať nekalosť obchodných praktík, zmluvných ustanovení a platnosť právneho úkonu z hľadiska rozporu či súlade s právnym poriadok a dobrými mravmi. Iba takýmto prieskumom je možné naplniť ciele Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1). Povinnosťou vnútroštátneho súdu je vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu Smernice.

Vo veci neprijateľných podmienok sa ale ani nežiada prelamovanie materiálnej právoplatnosti, ale aby sa aspoň stručne spotrebiteľovi povedalo, prečo v teste neprijateľnosti zmluvná podmienka obstojí. Kým sa tak nestane, nevynímajúc ani dokonca stav po dražbách, bude toto bremeno na štáte pretrvávať a bude sa prenášať do budúcich možných sporov, nevynímajúc ani náhradu škody spôsobenej porušením práva EÚ. Súdy nemôžu rezignovať na naplnenie čl. a na „odchytenie" neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ochrana spotrebiteľa samozrejme, že nie je absolútna vrátane naplňovania princípu res iudicatae, no nie za cenu porušenia princípu efektivity práva EÚ. V tomto smere poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora zo dňa 17.05.2022 vo veci C-693/19. Súdny dvor EÚ vylúčil, aby sa neprijateľná podmienka dala dodatočne modifikovať (C- 618/10) a ochranu spotrebiteľa nelimituje vykonaním zmluvy, resp. iným skorším súdnym konaním o zaplatenie (C-600/19), alebo aj po dobrovoľnom splnení zmluvy (C-755/22) s vysvetlením možnej hrozby straty odradenia dodávateľov od pokračovania porušovania pravidiel trhu.

23. Súd v konaní o určenie NZP nie je viazaný predchádzajúcim súdnym konaním o zaplatenie pohľadávky, z vnútroštátnej úrovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2024. Neexistencia prekážky res iudicate vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-724/22. Keďže predmet a strany v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. a sp. zn. nie je/sú totožný/é, bol súd prvej inštancie v prejednávanej veci oprávnený vykonať prieskum namietaných zmluvných podmienok. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, ak v novom konaní sa má prejednať tá istá vec rovnakými sporovými stranami. O totožnú vec ide vtedy, ak sú totožné nielen subjekty, ale aj predmet sporu. V tomto prípade nepochybne podmienka totožnosti predmetu konania nie je daná. Ten je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.09.2012). V spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. účastníkmi konania konajúci súd nemal vymedzený predmet sporu skutkovými ani právnymi okolnosťami, ktoré by smerovali k tomu, aby posúdil neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré sú predmetom konania Okresného súdu Prešov sp. zn. . Predmetom konania Okresného súdu Prešov sp. zn. boli okolnosti týkajúce sa nároku veriteľa na zaplatenia pohľadávky. V predchádzajúcom konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. skutkovým tvrdením dodávateľa v pozícii žalobcu bolo, že došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov z úverovej zmluvy, ktoré neboli riadne a včas vrátené, čo viedlo k vzniku dlhu. V tomto konaní vedenom pod sp. zn. je skutkovým tvrdením žalobkyne, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v danom prípade neboli individuálne dojednané a predstavujú nekalú obchodnú praktiku, pričom boli súčasťou žalovaným vopred pripravených úverových zmluvných podmienok, ktorých obsah nijako nemohla ovplyvniť, keď chcela úver získať. Rozdielne skutkové tvrdenia oboch uplatnených nárokov sa prejavujú v úplne odlišnom žalobnom petite. Vychádzajúc z obsahu žalovaných zmluvných podmienok v tomto spore je zjavné, že súd v predchádzajúcom spore nemal žiadny dôvod skúmať neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok, ktoré nemali žiadny súvis s uplatneným peňažným nárokom. Preto rozsudok v predchádzajúcom spore netvorí prekážku res iudicata pre tento súdny spor.

24. Z úniovej, ale aj z vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že súd môže žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť len v jednom prípade, a to v prípade, keď zistí, že sa v súdenej veci nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok je v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ.

25. Aplikujúc výklad využívaný žalovaným, by vlastne vôbec nebolo možné v SR určovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky v súdnom konaní nasledujúcom už po podaní žaloby na plnenie zo strany dodávateľa (keďže je iluzórne si myslieť, že samotný dodávateľ podá takúto určovaciu žalobu a v drvivej väčšine prípadov sú iniciátormi sporov práve dodávatelia, čo vedie k aktivizovaniu dovtedy pasívneho spotrebiteľa), čo je v príkrom rozpore s čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 15.04.2020.

26. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

27. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-320/24, na ktoré poukázala žalobkyňa, rieši podstatne odlišnú situáciu a konkrétnejšie situáciu, či sa má súd ex offo zaoberať neprijateľnou zmluvnou podmienkou v konaní po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie. Ide tak o to isté konanie, pričom predchádzajúce rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená, evidentne tak nejde o situáciu totožnú s vecou prejednávanou v tomto prípade. Žalovaný však v prejednávanej veci poukazuje na iné konanie, v ktorom bola zmluva zo dňa 24.05.2012 a jej ustanovenia podľa ust. z pohľadu ich prípadnej neprijateľnosti predmetom súdnej kontroly, konkrétne na konanie na Okresnom súde Prešov vedené pod sp. zn. .

28. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že súd sa v predchádzajúcom konaní zaoberal výlučne iba peňažnou pohľadávkou, ktorú pre premlčanie zamietol. Uvedené je v celom rozsahu nesprávne, napríklad v bode 7. predmetného rozhodnutia súd konštatoval: ,,7. V bode 10 zmluvy sa nachádza vyhlásenie klienta, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s OP, ktoré sú súčasťou zmluvy.“ Žalovanému ani nie je zrejmé, ako by sa súd mohol zaoberať len peňažnou pohľadávkou, bez toho aby skúmal aj samotnú zmluvu, keďže bez toho by k žiadnemu konkrétnemu záveru nemohol dospieť, a to ani k záveru o premlčaní. Zároveň z citovaného bodu 7. je zrejmé, že považoval obchodné podmienky za súčasť zmluvy, čo je v zrejmom kontraste s žalobkyňou namietanou zmluvnou podmienkou uvedenou v podanej žalobe a následne určenou ako neprijateľnou vo výroku II. napadnutého rozsudku. 29. Žalobkyňa vo vyjadrení uvádza, že rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. neobsahuje žiaden výrok týkajúci sa neprijateľnosti zmluvných podmienok a tak sa pýta, akým postupom mal spotrebiteľ podať odvolanie. Podľa žalovaného je zrejmé, že súd neidentifikoval žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, takže mu nie je jasné, ako by si takýto výrok žalobkyňa predstavovala. 30. Je potrebné prihliadnuť na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorý celkom jednoznačne vyložil ust. v obdobnej otázke tak, že predchádzajúca žaloba o plnenie konzumuje predmet následnej žaloby o určenie. Uvedené rozhodnutie tak má svoju vnútornú logiku, nakoľko v konaní o plnenie mohol žalobca namietať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, no rozhodol sa tak učiniť až po viac ako 6 rokoch od ukončenia predmetného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 23.11.2018 a po viac ako 12 rokoch od uzavretia samotnej zmluvy. 31. Žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že pokiaľ žalovaný opätovne namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa s poukazom na skoršie konanie o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy, jeho námietka neobstojí. Predmet oboch konaní je odlišný: v skoršom konaní išlo o peňažný nárok na zaplatenie zostatku úveru zo zmluvy (žaloba na plnenie), v tomto konaní ide o určenie neprijateľnosti ôsmich konkrétnych zmluvných podmienok, petity oboch žalôb sú úplne odlišné, odlišné sú aj skutkové tvrdenia, z ktorých boli oba nároky vyvodené. Skoršia žaloba bola zamietnutá výlučne pre premlčanie a prijateľnosť predmetných ôsmich podmienok nebola pre tento výsledok právne významná.

32. Súd prvej inštancie v bodoch 12.1 a 12.2 správne vychádzal z toho, že žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je bežnou určovacou žalobou podľa , ale osobitným prostriedkom ochrany spotrebiteľa. Nasvedčuje tomu aj , podľa ktorého súd o neprijateľnosti zmluvnej podmienky môže rozhodnúť aj bez návrhu; ak je však návrh podaný, rozhodnúť o ňom musí. Argumentácia o automatickej konzumácii určovacej žaloby skoršou žalobou na plnenie preto na danú vec bez ďalšieho nedopadá. 33. Podľa je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany. Skorší výrok zamietol peňažnú žalobu pre premlčanie. Terajší výrok určuje neprijateľnosť ôsmich konkrétnych zmluvných podmienok. Rozsudkom vydaným v tomto konaní sa nijako nemení ani nespochybňuje výrok o zamietnutí skoršej peňažnej žaloby; oba výroky môžu obstáť vedľa seba bez akéhokoľvek rozporu.

34. Zamietnutie skoršej žaloby pre premlčanie logicky nepredpokladalo záver o prijateľnosti zmluvných podmienok. Prekážka podľa preto nevznikla a súd prvej inštancie bol oprávnený a povinný vo veci konať a rozhodnúť. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súd v skoršom konaní neposudzoval len premlčanie pohľadávky, ale skúmal aj samotnú zmluvu a jej obchodné podmienky a nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, toto tvrdenie nemá oporu v obsahu spisu. Proti tvrdeniu o implicitnom

posúdení svedčia tieto skutočnosti: skorší súd založil výsledok konania výlučne na premlčaní uplatnenej pohľadávky (odsek 25 odôvodnenia), výslovne odmietol doplniť dokazovanie, keď v odseku 37 uviedol, že to nepovažoval za potrebné vzhľadom na záver o premlčaní pohľadávky, namietaných osem zmluvných podmienok nebolo právnym základom požadovaného plnenia, ich posúdenie nebolo pre zamietnutie žaloby právne potrebné. Pojem „neprijateľná" zmluvná podmienka sa v odôvodnení skoršieho rozsudku nevyskytuje ani raz a odôvodnenie neobsahuje žiaden odkaz na . Predstava, že rozsudkom o premlčanej pohľadávke boli implicitne schválené všetky ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok, je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Ak teda skorší súd nemal dôvod skúmať podmienky, ktoré nesúviseli s uplatneným peňažným nárokom, nemožno z jeho rozsudku vyvodzovať implicitný záver o ich prijateľnosti.

35. Argumentácia judikatúrou Súdneho dvora EÚ má vo vyjadrení k odvolaniu iba podporný, nie nosný charakter. Podporne potvrdzuje požiadavku, aby procesné účinky právoplatnosti neviedli k vylúčeniu účinného prieskumu nekalej podmienky, ktorej neplatnosť nebola ex offo konštatovaná.

36. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 23.09.2026 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

37. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. , , a , vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

38. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

39. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa . Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu. Účelom odvolacieho konania totiž nie je, aby odvolací súd vyhodnocoval tvrdenia a dôkazy, ktoré strany uviedli a označili v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

40. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje v ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné

povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Vadou predpokladanou v trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek nesplneniu procesných podmienok.

41. Odvolací súd nezistil, aby neboli splnené podmienky, za splnenia ktorých mohol súd prvej inštancie konať a rozhodnúť. Námietku žalovaného o prekážke rozsúdenej veci odvolací súd nepovažuje za dôvodnú (k tomu pozri odôvodnenie nižšie).

42. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

43. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku.

44. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

45. Medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

46. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie odvolateľa, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie v spore. Prvoinštančný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle .

47. Odvolací súd navyše pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv odvolateľa nezistil také nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho výklad a záver boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia zmätočné. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

48. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Za procesnú vadu konania podľa tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

49. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s jeho námietkami k existencii prekážky res iudicata. Na túto námietku už dal odpoveď odvolací súd v svojom predchádzajúcom rozhodnutí, uznesení sp. zn. zo dňa 16.12.2025, keď z jeho odôvodnenia vyplýva, prečo ju odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd sa vysporiadal aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . V bode 43. uvedeného uznesenia, odvolací súd v súlade s ust. uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní meritórne zaoberať sa obsahom žaloby, teda posúdiť ne/prijateľnosť napádaných zmluvných podmienok. Z dôvodu vyriešenia otázky prekážky rozhodnutej veci odvolacím súdom a viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu, bolo by nadbytočné a nehospodárne, aby túto otázku otváral a znova riešil prvoinštančný súd, ale správne v odôvodnení rozhodnutia s pokynom odvolacieho súdu, zameral sa na meritum veci.

50. K odvolaciemu dôvodu v zmysle odvolací súd uvádza, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

51. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

52. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

53. K odvolaciemu dôvodu podľa , t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

54. Odvolací súd skúmal uvedený odvolací dôvod a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa uvedeného pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd ani pri právnom posúdení veci nepochybil.

55. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

56. Žalovaný všetku svoju argumentáciu v odvolaní sústredil iba k otázke prekážke rozhodnutej veci, preto úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť a vysporiadať sa s touto jeho námietkou. Iné námietky v odvolaní proti napadnutému rozsudku nevzniesol, t.j. nenamietal ani nesprávnosť právneho posúdenia zmluvných podmienok za neprijateľné súdom prvej inštancie. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nebola správnosť právneho posúdenia zmluvných podmienok prvoinštančným súdom predmetom odvolacieho konania.

57. Otázka prekážky právoplatne rozhodnutej veci bola už v predmetnom spore posudzovaná súdom prvej inštancie a následne odvolacím súdom v uznesení sp. zn. zo dňa 16.12.2025. Na týchto záveroch sa v priebehu ďalšieho konania nič nezmenilo, preto na nich odvolací súd zotrváva a poukazuje na ne.

58. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

59. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania.

60. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou sporových strán a totožnosťou predmetu sporu. 61. O totožnosť sporových strán ide vtedy, ak sa v spore zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. 62. Predmet sporu je vymedzený žalobným nárokom spolu so skutkovým odôvodnením (skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe), z ktorých vyplýva žalobný návrh. Totožnosť predmetu sporu znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu. 63. Predmetom sporu vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. bolo zaplatenie sumy 1873,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.01.2018 do zaplatenia. Žalobca (v tomto spore žalovaný) sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným (tu žalobkyňou) ako dlžníkom bola dňa 24.05.2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., A., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 750 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 25 eur. Rozsudkom zo dňa 23.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2018, súd zastavil konanie o zaplatenie 305,35 eur s príslušnými úrokmi z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania. 64. Predmetom tohto sporu je určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v Žiadosti o aktiváciu J. B. K. XXXXXXXX zo dňa 24.05.2012 a Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Q. R. J., A. v spolupráci so spoločnosťou L. M. N., A., k Žiadosti o aktiváciu J. B. K. XXXXXXXX zo dňa 24.05.2012. 65. Predmet sporu vo veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. a sp. zn. nie je totožný. Predmetom sporu vo veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. bolo zaplatenie sumy 1873,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.01.2018 do zaplatenia titulom uzatvorenia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., A. dňa 24.05.2012. Predmetom sporu v tejto veci je určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v Žiadosti o aktiváciu J. B. K. XXXXXXXX zo dňa 24.05.2012 a Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Q. R. J., A. v spolupráci so spoločnosťou L. M. N., A., k Žiadosti o aktiváciu J. B. K. XXXXXXXX zo dňa 24.05.2012. 66. Právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.01.2025 nie je aplikovateľný na daný prípad, z dôvodu rozdielneho skutkového stavu. Predmetom konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veci sp. zn. bolo určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie

neprijateľných zmluvných podmienok. Pred týmto konaním bol vydaný právoplatný platobný rozkaz, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie. Logicky, pokiaľ bol vydaný platobný rozkaz, nemôže opätovne súd posudzovať spotrebiteľskú zmluvu z toho pohľadu, či je úver bezúročný a bez poplatkov, ani rozhodovať o vydaní bezdôvodného obohatenia. V predmetnej veci je však situácia odlišná, bolo síce rozhodnuté o žalobe na plnenie, avšak v následnom konaní je predmetom konania iba určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, aj keď z tej istej spotrebiteľskej zmluvy. 67. Ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , R 110/2003, sp. zn. , R 15/2010, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní, neriešia obdobnú situáciu, ako sa vyskytla v tejto veci, pretože nešlo v nich o spotrebiteľské spory a otázku následného preskúmania zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, po vydaní skoršieho rozhodnutia v konaní o plnenie. 68. V prípade uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.04.2022, predmetom sporu bolo určenie, že spotrebiteľský úver na základe zmluvy o splátkovom úvere je bezúročný a bez poplatkov, po tom ako už bolo rozhodnuté právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom o nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy. V danom spore je predmetom posúdenie zmluvných podmienok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto ani uvedené rozhodnutie nie je priliehavé na daný spor a jeho skutkový stav. 69. Argumentácia žalovaného neobstojí ani vo svetle ustálenej, ale aj najnovšej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie k Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady 93/13/EHS“). Súdny dvor v rozsudku zo 7. novembra 2024, C-178/23, ERB New Europe Funding II, výslovne zdôraznil, že povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok je odôvodnená povahou a významom verejného záujmu, na ktorom je založená ochrana spotrebiteľa, a že účinné preskúmanie tejto otázky nemožno zaručiť, ak by sa právna sila rozhodnutej veci vzťahovala na rozhodnutia, v ktorých sa takéto preskúmanie neuvádza (bod 38). Z uvedeného vyplýva, že samotná existencia povinnosti súdu konať ex offo nepostačuje na záver, že súd neprijateľnosť zmluvných podmienok skutočne preskúmal. Pre vznik prekážky právoplatne rozhodnutej veci je rozhodujúce, či z odôvodnenia skoršieho rozhodnutia vyplýva, že súd túto otázku preskúmal a aké závery prijal. Súdny dvor zároveň uviedol, že ochrana spotrebiteľa by bola zabezpečená iba vtedy, ak by vnútroštátny súd v prvom konaní preskúmal nekalú povahu zmluvných podmienok a toto preskúmanie aspoň stručne odôvodnil, pričom spotrebiteľ by bol informovaný o dôsledkoch nepodania opravného prostriedku (bod 39). 70. Rovnaký prístup vyplýva aj z rozsudku z 29. februára 2024, C-724/22, Investcapital Ltd, podľa ktorého preklúzia ďalšieho preskúmania je prípustná len vtedy, ak skoršie rozhodnutie identifikovalo podmienky, ktoré boli predmetom preskúmania a uviedlo, hoci aj stručne, dôvody, pre ktoré neboli považované za nekalé. 71. Aj z rozsudku C-600/19, na ktorý nadväzuje citovaná novšia judikatúra, vyplýva, že účinky právoplatnosti môžu brániť neskoršiemu preskúmaniu len vtedy, ak skoršie rozhodnutie obsahuje aspoň stručné odôvodnenie preukazujúce, že preskúmanie nekalosti bolo vykonané. Absencia takéhoto odôvodnenia vylučuje, aby sa účinky res iudicata vzťahovali na otázku neprijateľných zmluvných podmienok. 72. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -126 zo dňa zo dňa 23.11.2018 nevyplýva, že by súd v tom čase preskúmal konkrétne formulárové podmienky, ktoré žalobkyňa napáda v tomto konaní. Skutočnosť, že zmluva ako celok bola predmetom súdnej kontroly, nepostačuje na záver, že tieto individuálne zmluvné podmienky boli súdom posúdené. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že zmluva bola posúdená z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, avšak súd neurčil ani jednu neprijateľnú podmienku. Neurčil ich nie preto, ako sa snaží presvedčiť žalovaný, že by ich zmluva neobsahovala, ale preto, lebo ich neskúmal. 73. Ak sa žalovaný dovoláva princípu právnej istoty a namieta, že žaloba bola podaná po šiestich rokoch od skončenia predchádzajúceho konania o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, tak odvolací súd poukazuje na význam ochrany spotrebiteľa garantovaný Smernicou Rady 93/13/EHS a citovanú judikatúru Súdneho dvora EU. Pokiaľ neboli zmluvné podmienky súdom preskúmané v predchádzajúcom konaní, nenarúša princíp právnej istoty ich preskúmanie v predmetnom spore. 74. Žalovaný namietal, že žalobkyňa sa mala možnosť brániť v pôvodnom konaní voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Z citovanej judikatúry Súdneho dvora EU vyplýva, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci by bola daná iba v prípade, pokiaľ by súd v skoršom konaní v odôvodnení rozhodnutia aspoň stručne odôvodnil, prečo nepovažoval zmluvné podmienky za neprijateľné a zároveň by poučil spotrebiteľa o následkoch nepodania odvolania proti takémuto rozhodnutiu, teda že nebude môcť neskôr

namietať prípadnú nekalú povahu týchto podmienok. Čo sa však v predchádzajúcom konaní nestalo, preto je žaloba žalobkyne o preskúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok prípustná. 75. Odvolací súd preto uzatvára, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci môže dopadať len na tie otázky, ktoré boli v skoršom konaní skutočne preskúmané a odôvodnené, nie však na tie zmluvné podmienky, ktoré predmetom preskúmania neboli, pričom preskúmanie konkrétnych zmluvných podmienok musí aspoň stručne vyplývať z odôvodnenia skoršieho rozsudku. Výklad opačný by viedol k popretiu účinnej ochrany spotrebiteľa garantovanej Smernicou Rady 93/13/EHS, keďže by umožnil, aby absencia preskúmania konkrétnych podmienok v skoršom konaní bránila ich súdnemu preskúmaniu v konaní neskoršom. Keďže rozsudok č. k. -126 zo dňa 23.11.2018 takúto úvahu neobsahuje, prekážka právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe o neprijateľnosti zmluvných podmienok nevznikla a súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalované zmluvné podmienky preskúmal z hľadiska ich ne/prijateľnosti. 76. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného odvolacie námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil. 77. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ). 78. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).