Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/233/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: H. R., K..: X.X.XXXX, O. I. XX, XXX XX V., zastúpenej JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: McGrath & Arthur s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 962 836, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Tomáš Petko s.r.o., Drotárska cesta 7, 811 02 Bratislava , o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1117725704 zo dňa 11.3.2008, uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou GE Money, a.s. na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, je neplatná .

Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 6.12.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného „zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.3.2008, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne“, a nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobkyňa (zastúpená advokátom) žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.3.2008 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného (GE Money, a.s.) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky. Uviedla, že súčasťou uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej: „Zákazník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania so splatením Úveru podľa Zmluvy o úvere alebo Zmluvy o kreditnej karte, môže GE požadovať, aby Zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačné zrážky zo mzdy a to až do výšky stanovenej v ustanoveniach o výkone rozhodnutia až do úplného splatenia Úveru vrátane úrokov a zmluvnej pokuty a aby zrazenú sumu poukazoval na účet GE. GE s týmto spôsobom zabezpečenia svojej pohľadávky súhlasí. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy Zákazníka ako aj na iné príjmy Zákazníka, s ktorým sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“ Žalobkyňa ďalej uviedla, že o existencii samotnej dohody o zrážkach zakomponovanej do spotrebiteľskej zmluvy sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, keď žalovaný, na ktorého bola pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy postúpená, zaslal jej zamestnávateľovi Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 23.06.2017.

3. Žalobkyňa poukázala na to, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.3.2008 uzatvárala ako spotrebiteľ s právnym predchodcom žalovaného ako právnickou osobou, ktorý poskytoval úvery v

rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na právny vzťah je preto nutné aplikovať normy spotrebiteľského práva. Uviedla, že v konaní namieta neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná dohoda s ňou nebola individuálne dojednaná, ale táto bola súčasťou formulára spotrebiteľskej zmluvy, ktorú vopred pripravil právny predchodca žalovaného a ona žiadnym spôsobom nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Mohla Zmluvu o úvere ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému jej predformulovanému obsahu. Tvrdila, že jej vôľa smerovala výhradne k uzavretiu Zmluvy o úvere a nie k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, a že dodávateľ ju nijakým spôsobom neupozornil na dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú v spotrebiteľskej zmluve. Konanie dodávateľa, ktorý spotrebiteľom podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy, označila za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Dodala, že v snahe získať finančné prostriedky som nemala inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spolu so všetkými jej ustanoveniami podpísať.

4. Žalobkyňa tvrdila, že napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanému, jej zamestnávateľ má povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Veriteľ tak podľa žalobkyne výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez súdnej kontroly. Dodala, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa.

5. Napokon žalovaná tvrdila aj to, že Zmluva o úvere zo dňa 11.3.2008, od ktorej si žalovaný odvodzuje svoj nárok, neobsahuje zákonom požadované náležitosti, k čomu poukázala na ust. , a platného a účinného v čase podpisu zmluvy, a ust. druhá veta tohto zákona s tým, že predmetná zmluva tieto náležitosti neobsahuje, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. druhá veta citovaného zákona. Uviedla tiež, že zmluvná pokuta a sankčné poplatky vymedzené v spotrebiteľskej zmluve boli medzi právnym predchodcom žalovaného a iným spotrebiteľom vyhlásené za neprijateľné, teda absolútne neplatné v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 3. 2011 č.k. -17 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 09. 01. 2013 č.k. -51, čím podľa nej došlo podľa ust. k vytvoreniu zákonnej prekážky na to, aby ju dodávateľ, prípadne aj jeho právny nástupca naďalej používal alebo žiadal plnenie z takejto neprijateľnej podmienky. Dodala, že z dohody o zrážkach zo mzdy však jednoznačne vyplýva, že dodávateľ má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, a v zmysle uvedeného si tak žalovaný prostredníctvom požadovaných zrážok zo mzdy voči nej uplatňuje pohľadávku v nezákonnej výške.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k žalobe namietal, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola v čase uzatvárania Zmluvy o úvere upravená len v ust. , ako možnosť veriteľa zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, a že takáto písomná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom vznikla, a to dňom podpísania Zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola aj predmetná Dohoda s tým, že zákon žiadnym bližším spôsobom neurčoval, ako má predmetná Dohoda vyzerať. Dodal, že čo sa týka ďalších náležitostí podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, tak toto ustanovenie bolo prijaté až novelou č. , ktorou sa novelizoval o ochrane spotrebiteľa s tým, že ani prechodné ustanovenia citovaného zákona nedávajú veriteľovi povinnosť, aby svoje zmluvné vzťahy vzniknuté do prijatia novely upravil spätne v zmysle tohto zákona. Žalovaný vyslovil názor, že právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalobcom a spoločnosťou GE Money, a.s., ktorého súčasťou je Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa má riadiť ustanoveniami a nasl. , práve z dôvodu absencie právnej úpravy tohto inštitútu v iných zákonoch, ktoré by mohli mať vzťah lex specialis k , a že žalobca vo svojej žalobe neuvádza žiadne konkrétne ust. , na základe ktorého by sa dala predmetná Dohoda vyhodnotiť ako neprijateľná zmluvná podmienka. Uzavrel, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

7. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalovaný tvrdil, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle

8. Vo vzťahu k nekalým obchodným praktikám žalovaný poukázal na ust. a s tým, že v zmysle legálnej definície nekalej obchodnej praktiky, žalovaný, resp.

spoločnosť GE Money, a.s. nepoužili žiadne tam uvedené konanie, resp. opomenutie, a čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je predmetom tohto konania, má za to, že žalovaný, resp. spoločnosť GE Money, a.s. neopomenul žiadnu podstatnú informáciu, ktorú žalobca (dlžník) potreboval v závislosti od kontextu na to, aby uzavrel Zmluvu o úvere; a poskytol žalobcovi jasným, zrozumiteľným a vhodným spôsobom všetky potrebné a podstatné informácie, na základe ktorých sa žalobca rozhodol uzavrieť Zmluvu o úvere. Vyslovil názor, že Zmluva o úvere, ktorej súčasťou je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, bola medzi žalobcom a spoločnosťou GE Money, a.s. uzavretá platne.

9. Vo vzťahu k vytvoreniu zákonnej prekážky podľa ohľadom zmluvnej pokuty namietal, že súdy v žalobe citovaných rozhodnutiach „len“ zamietli žalobu v časti zmluvnej pokuty, avšak nevyslovili vo výrokovej časti svojich rozhodnutí žiadnu zmluvnú podmienku za neprijateľnú s tým, že právne účinky podľa ust. je spôsobilý privodiť len enunciát spĺňajúci uvedené podmienky.

10. Vo vzťahu k účelovosti žaloby žalovaný uviedol, že nepopiera skutočnosť, že zaslal zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 23.6.2017, na základe tejto žiadosti však nezískal od žalobcu, resp. od zamestnávateľa žalobcu žiadne finančné prostriedky, a má za to, že žalobca sa mal v prvom rade pokúsiť vyriešiť vzniknutý spor so žalovaným mimosúdnou cestou, napr. zaslaním predžalobnej výzvy žalovanému, aby sa zdržal uplatnenia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný dodal, že ide o žalobu na nepeňažné plnenie, ktorou sa poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo porušené s tým, že neporušil žiadne práva žalobcu, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade so zákonom účinným v čase uzavretia zmluvy, a na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. Žalobu navrhol zamietnuť.

11. V replike k písomnému vyjadreniu žalovaného žalobkyňa na žalobe trvala. Trvala na neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy vzhľadom na to, že nebola individuálne dojednaná, bola zakomponovaná do neprehľadných spoločných ustanovení zmluvy, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávna výška RPMN, zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a dohoda o zrážkach zo mzdy teda pre žalovaného zabezpečuje pohľadávku v nezákonnej výške.

12. V duplike k vyjadreniu žalobkyne žalovaný na svojom stanovisku zotrval. Žalobu navrhol zamietnuť.

13. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa zástupca žalovaného nedostavil, svoju neúčasť však ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v neho neprítomnosti, a preto súd vec v zmysle ust. prejednal v jeho neprítomnosti a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.

14. Na pojednávaní žalobca vysvetlil, že slovným vyjadrením, aby sa žalovaný zdržal použitia má na mysli to, aby súd posúdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, teda aby ju žalovaný nikdy neaplikoval. Podstatou celej žaloby je posúdenie toho, či je dohoda o zrážkach zo mzdy platná.

Identifikácia predmetu konania

15.. Podľa (ďalej len „“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie čo sa ním sleduje. Podľa ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa a 2 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

16. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda určujú opísané skutkové okolnosti a žalobný návrh tak, aby bolo zrejmé o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

17. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (teraz ), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.

18. v ustanovení (pozn. súdu: teraz a 132 ) nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. z hľadiska úplnosti podania vo veci samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa ním sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.júla 2008).

19. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha.

20. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním

rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým, ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe; iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a na ktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, než ako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).

21. Možno povedať, že v danom prípade žaloba neoplýva precíznosťou čo sa týka výrazových prostriedkov, ktorými žalobca vyjadruje čo sleduje a čoho sa domáha (najmä výraz zdržať sa „použitia dohody“, a to predovšetkým z hľadiska obsahu pojmu „použitie“, ktorého sa má žalovaný v súvislosti s dohodou zdržať, a ktorý v tomto kontexte nielen že nemá legálnu definíciu, ale ani všeobecne zaužívaný konkrétny právny obsah). Z celého jej obsahu a popisovaného skutku je však zrejmé, že žalobkyňa v tomto súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný v žiadnom rozsahu (absolútne) po neobmedzený čas (navždy) nijako nikdy neuplatňoval označenú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobou „namieta“, teda v zmysle ust. ekvivalentne aby sa rozhodlo o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy, resp. že dohoda o zrážkach je neplatná. Slová o povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa namieta, treba v kontexte žaloby považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým sa má na mysli rozhodnutie o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy (z hľadiska abstrahovania predmetu konania podobne porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. , R 6/1999 - podľa ktorého slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.)

22. Uplatnený nárok pritom žalobkyňa odvodzuje aj z toho, že žalovaný ako veriteľ výšku dlhu (zabezpečovaného dohodou) sám jednostranne diktuje, dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú.

23. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď ), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (, a ) a vykonaných dôkazov si osvojil základný skutkový stav tak (v rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojich podaniach strany včas uviedli, keďže nimi včas prednesené skutkové tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto nespochybnil, a ani súd nemal žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane a ), a sporný nebol.

24. Okrem týchto skutočností (uvedených stranami) súd z písomného vyhotovenia zmluvy o úvere č. 1117725704 zistil (ohľadom konkrétneho znenia dohody o zrážkach zo mzdy a jej určitosti), že v tejto zmluve, vyhotovenej na predtlačenom formulári právneho predchodcu žalovaného, je v rámci predtlačeného textu v predposlednom odseku, spolu s viacerými inými predtlačenými vyhláseniami klienta (žalobkyne), bez zrejmej možnosti ich vylúčenia alebo úpravy (tak aby zostal zachovaný ostatný text zmluvy), výrazne menším drobným (takmer nečitateľným) písmom (než je napísaná ostatná časť zmluvy), napísaný tento text: „Zákazník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania so splácaním Úveru podľa Zmluvy o úvere alebo Zmluvy o kreditnej karte, môže GE požadovať, aby Zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačné zrážky zo mzdy a to až do výšky stanovenej v ustanoveniach o výkone rozhodnutia až do úplného splatenia Úveru vrátane úrokov a zmluvnej pokuty a aby zrazenú sumu poukazoval na účet GE.“ Zo zmluvy však nie je vôbec zrejmé, aká celková pohľadávka a najmä v akej konkrétnej výške, pripadne podľa akého konkrétneho výpočtu jej výšky (tak aby bolo možné ju v celom rozsahu podľa tejto dohody identifikovať a overiť jej výpočet), by mala byť touto dohodou zabezpečená.

25. Podľa (ďalej len „“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

27. Podľa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

28. Podľa v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

29. Podľa v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

30. Podľa záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

31. Vzhľadom na určovací charakter žaloby sa súd najprv osobitne zaoberal otázkou naliehavého záujmu na pertraktovanom určení. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sleduje vlastne to, aby súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody (z dôvodu jej neprijateľnosti a s tým spojenej neplatnosti).

32. Zákon pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha. Žaloba je „procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: napr. aj pri posúdení či ide o žalobu na plnenie alebo o určenie právnej skutočnosti, prípadne toho, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

33. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa je pritom naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, a odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom, a je zároveň naliehavo potrebné. V tomto prípade je pritom zrejmé, že žalovaný už predložil zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy, teda že jej bezprostredne hrozili zrážky zo mzdy, a že žalobkyňa okrem tejto žaloby, pokiaľ s tým nesúhlasí, nemá inú možnosť ako zabrániť tomu, aby si žalovaný bez ingerencie súdu vymohol plnenie, na ktoré podľa nej právo nemá (žalobkyňa by len na základe vlastného uváženia nedostatku práva žalovaného na zrážky zo mzdy ich úhradu ukončiť nemohla, a poukaz žalovaného na prípadnú predsúdnu výzvu na jej neuplatňovanie, ktorá podľa neho mohla zabrániť súdnemu sporu, je aj vzhľadom na jeho postoj v tomto konaní a jeho trvanie na platnosti uzavretej dohody zjavne nenáležitý).

34. Každý má pritom právo na potrebnú právnu ochranu, a to už v čase reálneho ohrozenia svojich konkrétnych hmotných práv (ak nejde len o tzv. „akademický“ spor), a nie je tak povinný strpieť reálny zásah do svojich majetkových práv, ktorý považuje za neoprávnený, a domáhať sa nápravy až potom. Vzhľadom na to, keďže sa žalovaný o zrážky zo mzdy už pokúsil, bez ohľadu na to či sú v súčasnosti reálne vykonávané, mal teda súd za to, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom rozhodnutí na zabránenie zrážok v tomto prípade daný je.

35. Pokiaľ ide pritom o posúdenie podstatnej otázky, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania, súd dospel k záveru, že napadnutá dohoda o zrážka zo mzdy je neurčitá, a z toho dôvodu absolútne neplatná.

36. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Neobsahuje predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená, a nepriamo by mohli byť zrejmé len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné. Malo by byť zrejmé, že v súvislosti s určitosťou právnych úkonov (a teda i zabezpečovacích prostriedkov) musí byť v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy musí dlžník, a z jej obsahu neskôr aj jeho zamestnávateľ, vedieť určiť celú pohľadávku akého druhu v akej výške táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.

37. V danom prípade však predložená dohoda (okrem pochybného spôsobu jej dojednania na predtlačenom formulári bez možnosti jej zmeny či vynechania, drobným písmom a „skryto“ v rámci iných prehlásení klienta) vôbec nešpecifikuje zabezpečovanú pohľadávku (ktorá by mala zahŕňať aj nešpecifikované úroky a zmluvnú pokutu), a už vôbec ju nešpecifikuje určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávky alebo presné pravidlá pre ich určenie, čo je v zmysle ust. nevyhnutná obsahová náležitosť tohto právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa . Bez presného a konkrétneho určenia zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho podľa dohody neskôr túto identifikovať a kedykoľvek určiť jej aktuálnu výšku (podobne ako to z pohľadu určitosti a vykonateľnosti, okrem zabezpečovacích prostriedkov, predpokladá napr. aj každý exekučný titul) totiž nie je možné posúdiť ani rozsah povinnosti vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy (predmet) a vecnú súvislosť medzi dohodou zabezpečenou pohľadávkou a požadovanými zrážkami. Inými slovami, dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (a môže zabezpečovať) iba presne určenú a dohodnutú pohľadávku, nie všeobecne akúkoľvek pohľadávku súvisiacu s predmetom dohody. To samozrejme nevylučuje aby dohoda zabezpečovala aj pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná alebo vznikne v budúcnosti, aj táto pohľadávka však musí byť vymedzená (v dohode) určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim jej určenie (vyčíslenie) v tom ktorom čase. Z neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce povinnosti nevznikajú.

38. Možno teda zhrnúť, že pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy nepochybne sú) je obsah právneho úkonu, a práv a povinností z neho vyplývajúcich, určovaný vždy súhlasným prejavom vôle oboch strán, ktorý tak musí pokrývať všetky jeho zložky, vrátane jeho predmetu a určenia jeho rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky, preto nemôže byť rámcová (nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok), a (minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah práv a povinností z nej vyplývajúcich. Z ustanovenia upravujúceho dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj z logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď sa dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty) teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa), ale bola určená určitým a zrozumiteľným obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by sa tak dostávala do závislosti od výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade, boli vymedzené všeobecne a neurčito. Takéto neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného dohodou, podľa svojho dodatočného uváženia, sám jednostranne diktuje.

39. Vzhľadom na všetky tieto dôvody teda súd považoval žalobu za dôvodnú a určil neplatnosť napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

40. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Žalobkyňa bola v konaní proti žalovanému úspešná v celom rozsahu, preto jej súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie tohto práva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.